Ngɔndɔ ka hende
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka hende 1
Nyokane ngandji oko wakamanyoke ngandji.—Jni. 15:12.
Kakɔna kalembetshiya ɛtɛkɛta wa lo divɛsa di’ɛlɔ? Oko wakadilembetshiya Yeso, ɔsɔ ekɔ ngandji ka ndjahondja, mbuta ate ngandji katshutshuya Okristo dia mvɔ kaanga l’ɔtɛ w’osekande ombetawudi naka kokaka. Ɔtɛkɛta wa Nzambi tetshaka dia ngandji ekɔ dui di’ohomba efula. Ɛnyɛlɔ le anto efula, wanɛ mbele avɛsa wa lo Bible walekawɔ nanga: “Nzambi ekɔ ngandji.” (1 Jni. 4:8) “Langa wonyayɛ onto oko wayalangayɛ.” (Mat. 22:39) “Ngandji kombaka lokema la pɛkato.” (1 Pe. 4:8) “Ngandji hakomɛ pondjo.” (1 Kɔr. 13:8) Avɛsa asɔ ndo akina mɛnyaka hwe dia ekɔ ohomba sho nkɛnɛmɔla dionga dia dimɛna sɔ. Sho mbeyaka dui sɔ nɛ dia ngandji ndja oma le Jehowa, paka wanɛ wele la nyuma ka Jehowa ndo ɛtshɔkɔ ande mbakoka mɛnyanya ngandji ka mɛtɛ lam’asawɔ. (1 Jni. 4:7) Diakɔ diakate Yeso dia paka ambeki ande ato mbayɔkɛnɛmɔla ngandji ka mɛtɛ. Paka oko wakadite Yeso, anto efula wayeya ambeki ande wa mɛtɛ oma lo ngandji ka mɛtɛ kɛnyanyawɔ lam’asawɔ. w23.03 27-28 od. 5-8
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka hende 2
Pɛkato yayɛ yambodimanyiyama.—Luka 7:48.
Onde wɛ ambɔsa yɛdikɔ ya nsala la wolo dia nyomoleka monga onto ladimanyiya anto akina? Wɛ mbeyaka ntatɛ mbadia ndo nkana yimba la bɛnyɛlɔ dia lo Bible di’anto wakadimanyiya anto akina l’otema ɔtɔi ndo di’anto waki kosala dui sɔ. Sɛdingola ɛnyɛlɔ ka Yeso. Nde akadimanyiyaka anto akina. (Luka 7:47) Nde kombikaka washo lo wandja awɔ, koko nde akakaka washo lo kɛnɛ kakawakokaka nsala. Otshikitanyi la nde, Afarisɛ wa lo nshi ya Yeso “wakɔsaka anto akina oko diangɔ di’anyanya.” (Luka 18:9) L’ɔkɔngɔ wa nkana yimba la bɛnyɛlɔ sɔ, yambola ɔnɛ: ‘Ngande wɔsami anto akina? Naa waonga awɔ wamomɔsɔna dia ndeka mbidja yimba?’ Naka wɛ ekɔ l’okakatanu dia dimanyiya onto ɔmɔ, hemba mfunda waonga efula w’amɛna wele l’onto ɔsɔ. Ko wɛ ndjambola ɔnɛ: ‘Ngande wɔsa Yeso onto ɔsɔ? Onde nde otokoka mbodimanyiya?’ Wekelo wa ngasɔ koka tokimanyiya dia ntshikitanya ekanelo kaso ka yimba. Oma l’etatelo, sho koka nsala la wolo dia dimanyiya onto lakatosalɛ kɔlɔ. Koko naka sho nsala la wolo dia ndjalowanya lo dui sɔ, kete l’edjedja ka wonya tayoyoleka monga suke dia dimanyiyana. w22.04 23 od. 6
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka hende 3
Nde akatome ondjelo ko lo tshimbo ya ondjelo akɔ, nde akɛnya akambo akɔ lo tolembetelo.—Ɛny. 1:1.
Dibuku dia Ɛnyɛlɔ tɛkɛtaka dikambo di’atunyi wa Nzambi l’ɛtɛkɛta wa didjidji. Nyama ya ngala mɔ mbele didjidji di’atunyi wa Nzambi. Ɛnyɛlɔ, “nyama ka ngala kayatombe oma lo ndjale.” Tɔ kekɔ “la nseke 10 ndo la ɛtɛ 7.” (Ɛny. 13:1) “Nyama ka ngala kekina kayatombe oma lo nkɛtɛ” ndjelana la tɔ. Nyama kɛsɔ tɛkɛtaka oko dragɔ ndo tɔ salaka dia “dja mpolɔ oma l’olongo.” (Ɛny. 13:11-13) Oma laasɔ, sho mɛnaka nyama kekina kotshikitanyi, “nyama ka ngala ka beela,” womoto la numba okiahemi. Nyama ya ngala shato shɔ yekɔ didjidji di’atunyi wa Jehowa Nzambi ndo wa Diolelo diande wambɔɔlɔsha edja efula. Ɔnkɔnɛ, ekɔ ohomba sho mbeya waa na wele atunyi asɔ. (Ɛny. 17:1, 3) Sho pombaka tokoshihodia kɛnɛ kalembetshiya ɛtɛkɛta wa didjidji ɛsɔ. Yoho yoleki dimɛna ya nshihodia dui sɔ ele mbetawɔ dia Bible twamɛ tolembetshiya. Tolembetelo efula tatanema lo dibuku dia Ɛnyɛlɔ tambolembetshiyamaka l’abuku akina wa lo Bible. w22.05 8-9 od. 3-4
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka hende 4
Langa Jehowa Nzambi kayɛ la otema ayɛ tshɛ.—Mat. 22:37.
Ekambi wa Jehowa ɛmɔ mongaka l’okakatanu dia ndjaekesanyiya la elelo wawaela lotshundu l’osombe kana yoonge ya demba ya kɔlɔ. Naka wɛ mongaka l’ɔkɔmwɛlɔ lo tena dimɔ l’ɔtɛ w’elelo wele layɛ, kete yambola wate: ‘Kakɔna kanɔmba Jehowa?’ Jehowa nangaka dia wɛ nsala kɛnɛ koleki ɔlɔlɔ l’etena kɛnɛ. Kadiyɛso kɛmɔ kele l’ɛnɔnyi 80 l’ɛmɔ ambɔkɔmɔ l’ɔtɛ wahandayokoka nsambisha efula woho wakandasambishaka etena kakinde l’ɛnɔnyi 40 l’ɛmɔ. Nde fɔnyaka dia kaanga mbashande Jehowa kɛnɛ koleki ɔlɔlɔ le nde, Jehowa hangɛnangɛna. Ko onde dui sɔ diekɔ mɛtɛ? Ohokanyiya dui sɔ. Naka kadiyɛso akakimɔka kɛnɛ koleki ɔlɔlɔ le nde etena kakinde l’ɛnɔnyi 40 l’ɛmɔ ndo nde ekɔ lo ntetemala nkimɔ kɛnɛ koleki ɔlɔlɔ le nde etena kayande l’ɛnɔnyi 80 l’ɛmɔ, kete nde atatshike kaanga yema nkimɔ kɛnɛ koleki ɔlɔlɔ le nde. Naka sho mbosha kɛnɛ koleki ɔlɔlɔ le so, kete Jehowa ayototɛ ɔnɛ: “Dimɛna efula!” (Ɛdika la Mateo 25:20-23.) Tayɛna dia ekɔ dui dia wɔdu dia monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ naka sho ndjasha lo kɛnɛ kakokaso nsala lo dihole dia ndjasha lo kɛnɛ kahatakoke nsala. w22.04 10 od. 2; 11 od. 4-6
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka hende 5
Dimi lakɛnyi osomba w’ekila, Jɛrusalɛma y’Oyoyo.—Ɛny. 21:2.
Ɛnyɛlɔ tshapita 21 mbɛdikaka anto 144000 l’osomba woleki olangala tshɛ welɛwɔ “Jɛrusalɛma y’Oyoyo.” Osomba ɔsɔ mpikama l’ave 12 w’ehikamelo, “nkombo 12 y’apɔstɔlɔ 12 w’Ɔna Ɔkɔkɔ fundama lɔkɔ.” (Ɛny. 21:10-14; Ɛf. 2:20) Osomba wa didjidji ɔsɔ bu oko osomba akɔna tshɛ. Vɔ wekɔ la shinga ya woke ya paonyi ka pudipudi, nkuke 12 y’adidi, mpele ndo dihikamelo diakalɛngama l’ave w’eshinga wolo la tɛdikɔ ta kokele. (Ɛny. 21:15-21) Koko, Joani akɛnyi di’ɛngɔ kɛmɔ kakahombamaka! Tolonge kɛnɛ katotɛ Joani oma laasɔ. Nde mbutaka ate: “Dimi kɔmɛna tɛmpɛlɔ lɔkɔ, nɛ dia Jehowa Nzambi Kanga-Wolo-Tshɛ ndo Ɔna Ɔkɔkɔ mbele tɛmpɛlɔ kawɔ. Ndo osomba komonga l’ohomba w’osase wa wonya kana wa ngɔndɔ mpɛta lɔkɔ, nɛ dia lotombo la Nzambi lakɔɔhɛtshɛka osase ndo Ɔna Ɔkɔkɔ mbaki tala diawɔ.” (Ɛny. 21:22, 23) Wanɛ wakenga Jɛrusalɛma y’Oyoyo wayonga la lotshungɔ la nkoma le Jehowa.—Hɛb. 7:27; Ɛny. 22:3, 4. w22.05 17-18 od. 14-15
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka hende 6
Nyotetemale mbikikanɛ kɔlɔ ndo nyodimanyiyanake l’otema ɔtɔi lam’asanyu . . . oko wakanyodimanyiya Jehowa l’otema ɔtɔi, nyu lawɔ pombaka nsala woho akɔ waamɛ.—Kɔl. 3:13.
Kaanga mbele Jehowa ekɔ Otungi aso, Ombidji w’ɛlɛmbɛ ndo Shushi, nde ekɔ nto Shɛso ka ngandji lele l’olongo. (Os. 100:3; Isa. 33:22) Etena kosalɛso pɛkato ndo kayatshumoyaso l’otema ɔtɔi, nde ekɔ l’akoka ndo nde mongaka suke dia todimanyiya. (Os. 86:5) Lo tshimbo y’omvutshi Isaya, Jehowa akasha daka dioludi la ngandji nɛ: “Kaanga pɛkato yanyu yaya beela k’efula, yɔ yayonga wɛma oko loonge l’ekama.” (Isa. 1:18) Lam’ele sho keema kokele, sho tshɛ mbutaka ndo salaka akambo wanyangiya anto akina. (Jak. 3:2) Koko, dui sɔ hadiɛnya dia hatokoke monga la diɔtɔnganelo dia ma ma la wɔ. Sho koka monga la diɔtɔnganelo dia ngasɔ lam’asaso la wɔ naka sho mbeka dia dimanyiyaka anto akina. (Tok. 17:9; 19:11; Mat. 18:21, 22) Etena kasalanɛso kɔlɔ l’awui wa totshitshɛ, Jehowa nangaka dia sho dimanyiyana. Tekɔ l’ɛkɔkɔ w’eshika wa nsala dui sɔ. Kɛnɛ koleki tshɛ ele, Jehowa mbetawɔka todimanyiya “tshɛ lo tshɛ.”—Isa. 55:7. w22.06 8 od. 1-2
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka hende 7
Nyokoya wanɛ wakita alaka lo woho wewɔ la mbetawɔ ndo la solo dia lotutsha.—Hɛb. 6:12.
Kaanga mbakokaso mbewɔ ndjaɛdika l’anto akina, sho koka nkondja wahɔ lo mbeka bɛnyɛlɔ dia wanɛ wele la kɔlamelo. Dia mboka dui sɔ, tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ ka Yeso. Kaanga mbakinde kokele, sho koka nkondja wetshelo oma lo waonga ndo akambo w’amɛna wakandasalaka. (1 Pe. 2:21) Naka sho nsala la wolo dia mbokoya ɛnyɛlɔ kande dimɛna dimɛna, kete sho koka nkoma ekambi wa Jehowa w’eshika. L’Ɔtɛkɛta wa Nzambi, sho tanaka bɛnyɛlɔ efula di’apami la wamato waki la kɔlamelo diasunganaso mbokoya kaanga mbakiwɔ komonga kokele. Ohokanyiya ɛnyɛlɔ ka nkumekanga Davidɛ, lele Jehowa akawelɛ ɔnɛ: “Pami kangɛnyangɛnya otema ami.” (Ets. 13:22) Koko, Davidɛ akasale munga mɔ ya weke. Kaanga mbakidiɔ ngasɔ, nde ekɔ ɛnyɛlɔ ka dimɛna leso. Lande na? Nɛ dia nde kombisha tɛkɛ nɛndɛ. Koko, nde aketawɔ alako wa wolo wakandalongola ndo nde akayatshumoya l’otema ɔtɔi lo kɛnɛ kakandasale. Etombelo waki la dui sɔ ele, Jehowa akodimanyiya.—Os. 51:3, 4, 10-12. w22.04 13 od. 11-12
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka hende 8
Onto ayokimɔ kɛnɛ tshɛ kele la nde dikambo dia lɔsɛnɔ.—Jɔbɔ 2:4.
Bible mbutaka dia nyɔi ekɔ otunyi. (1 Kɔr. 15:25, 26) Sho koka ndjakiyanya etena kakanyiyaso dikambo dia nyɔi, djekoleko naka shoamɛ kana onto ɔmɔ lokaso ngandji ekɔ la hemɔ wolo. Lande na kokaso nyɔi wɔma? Nɛ dia Jehowa akatotonge la nsaki ka ngɛnangɛnaka la lɔsɛnɔ pondjo pondjo. (Ond. 3:11) Koko wɔma wele la wɛdimu wa nyɔi koka tokimanyiya dia nkokɛ lɔsɛnɔ laso. Vɔ koka tokimanyiya dia mbɔsa tɛdikɔ t’amɛna lo kɛnɛ kendana la tɔkɛnyɔ ndo la olelo aso, nyanga ekimanyielo k’enganga ndo ekanga etena kahombama ndo mbewɔ mbidja lɔsɛnɔ laso lo waale tshanana. Satana mbeyaka dia sho mbɔsaka lɔsɛnɔ laso la nɛmɔ. Koko nde mbutaka dia tayoyahondja ɛngɔ tshɛ kele laso, mbidja ndo diɔtɔnganelo diasaso la Jehowa dia nkokɛ lɔsɛnɔ laso. (Jɔbɔ 2: 5) Satana bu la shadiya! Lam’ele nde ekɔ “ɔnɛ lele la akoka wa ndjakisha,” Satana pembaka nkamba la wɔma wele laso wa nyɔi dia tokonya dia sho nsɛka Jehowa.—Hɛb. 2:14, 15. w22.06 18 od. 15-16
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka hende 9
Tanyotshikalake la nkɛlɛ polo wonya mbidja.—Ɛf. 4:26.
Etena kashimbama olimu aso, mbeyaka monga ohomba sanganaka l’anangɛso lo tolui ta totshitshɛ. Diakɔ diele, nshi nyɛ mbamboleka ohomba sho monga la diɔtɔnganelo dia wɔladi lam’asaso. Tɔlɔshane la Satana, koko tatɔlɔshanake lam’asaso. Tonya yimba oma lo munga y’anangɛso ndo tosale la wolo dia nkandalo ekakatanu aha la ntshimbatshimba. (Tok. 19:11) Tetawɔ dia kimanyiyana lam’asaso. (Tito 3:14) Ekimanyielo kakasha olui ɔmɔ kadiyɛso kaki lo dihombo kakonge la shɛngiya ya dimɛna le olui awɔ w’otondo. Vɔ wakayonga la diɔtɔnganelo dia ma ma oko nkumbo. (Os. 133:1) Nunu akumi di’anangɛso l’akadiyɛso w’Akristo wekɔ lo kambɛ Jehowa kaanga mbambashimba lɛɛta awui amɔ. Amɔ l’atei awɔ wakadjama lo nkanu l’ɔtɛ wa mbetawɔ kawɔ. Sho koka nɔmba lo dikambo diawɔ, lo dikambo dia nkumbo yawɔ ndo dia wanɛ wayadja lo waale wa mundama l’ɔtɛ washawɔ anangɛso l’akadiyɛso asɔ ekimanyielo ka lo nyuma, ka lo demba ndo kendana l’awui wa laka lɛɛta. (Kɔl. 4:3, 18) Tanyohɛke pondjo di’alɔmbɛlɔ anyu koka nkimanyiya anangɛso l’akadiyɛso asɔ!—2 Tɛs. 3:1, 2; 1 Tim. 2:1, 2. w22.12 26-27 od. 15-16
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka hende 10
Ko wɛ ɔnɛ letsha onto okina, wɛ hayaetsha wɛmɛ?—Rɔmɔ. 2:21.
Mbala efula, ana mbokoyaka ambutshi awɔ. Lo mɛtɛ, ndooko ombutshi wele kokele. (Rɔmɔ 3:23) Kaanga mbediɔ ngasɔ, vɔ salaka la wolo awɔ tshɛ dia mbisha anawɔ ɛnyɛlɔ. Ombutshi wa pami ɔmɔ akate ate: “Vɔ wekɔ oko nanda yakotola oseka ɛngɔ tshɛ.” Nde kotshaka ate: “Vɔ wayototɛ etena kayowɛna dia ɛnyɛlɔ kaso hɔtɔnɛ la kɛnɛ kawaetshaso.” Ɔnkɔnɛ naka sho nangaka di’anaso mboka Jehowa ngandji, kete ngandji kawokaso pombaka monga wolo ndo mɛnama l’etsha aso. Ekɔ toho efula takoka ambutshi mbetsha anawɔ dia nanga Jehowa. Ɔnangɛso ɔmɔ laya l’ɛnɔnyi 17 lelɛwɔ Andrew mbutaka ate: “Ambutshi ami wakatɛtɛka nshi tshɛ l’ohomba wa dɔmbɛlɔ. L’otsho tshɛ, papa akalɔmbaka kaamɛ lami kaanga naka dimi lakashidi nɔmba. Kakianɛ dimi ndjaokaka dimɛna etena kalɔmbami Jehowa ndo dimi mbɔsaka oko Papa ka ngandji.” Ambutshi le, tanyɔnyɔlake pondjo shɛngiya yakoka monga la ngandji kokanyu Jehowa le ananyu. w22.05 28 od. 7-8
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka hende 11
Batisimu . . . kekɔ . . . lo nyoshimbɛ.—1 Pe. 3:21.
Dia nongola batisimu, dui dimɔ dia ntondo diahombaso nsala ele ndjatshumoya l’otema ɔtɔi oma lo pɛkato yaso. (Ets. 2:37, 38) Ndjatshumoya ka mɛtɛ konyaka dia nsala etshikitanu wa mɛtɛ. Onde wɛ ambotshikaka nsala awui wahangɛnyangɛnya Jehowa, ɛnyɛlɔ nsɛna lɔsɛnɔ la mindo, nnɔ mfɔka, nkamba l’ɛtɛkɛta wa kɔlɔ, kana ntondja ɛtɛkɛta wa kɔlɔ? (1 Kɔr. 6:9, 10; 2 Kɔr. 7:1; Ɛf. 4:29) Tetemala nsala etshikitanu wahombama. Sawola la ɔnɛ leka la yɛ Bible kana mbola dikumanyi dia l’etshumanelo ekimanyielo ndo ɛlɔmbwɛlɔ. Naka wɛ ekɔ ɔlɔngɔlɔngɔ waakadjasɛ lakanyu, tetemala nɔmba ambutshi ayɛ ekimanyielo dia ntshika mbekelo tshɛ ya kɔlɔ yakoka koshimba diaha wɛ nongola batisimu. Ekɔ dimɛna nto ndjela mbekelo y’amɛna ya lo nyuma. Mbekelo yakɔ mendanaka la wɔtwɛlɔ wa lo nsanganya y’Akristo ndo woshelo wa kɔmatɛrɛ lɔkɔ. (Hɛb. 10:24, 25) Ndo etena kakotshayɛ kɛnɛ kalɔmbama dia ndjasha l’olimu w’Okristo, etɛ dui sɔ etenyi kɛmɔ ka mbekelo yayɛ y’amɛna. w23.03 10-11 od. 14-16
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka hende 12
Jehowa Nzambi akatɛ oloyi ate: “Lam’ele wɛ ambosala dikambo nɛ, wɛ ambodjama mananu.”—Eta. 3:14.
Anto watɛkɛtama l’ɔkɔndɔ wele l’Etatelo 3:14, 15 wekɔ “oloyi” ndo “kanula” y’oloyi. Oloyi wa mɛtɛ mɛtɛ kokoka nshihodia kɛnɛ kakate Jehowa l’ekambɔ k’Ɛdɛna. Ɔnkɔnɛ, kilombo ka Jehowa kakahombe mendana l’etongami kɛmɔ kele la yimba. Naa etongami kakɔ? Ɛnyɛlɔ 12:9 nembetshiyaka hwe ele oloyi. Lɔkɔ vɔ mɛnyaka hwe dia “oloyi w’edjedja” ekɔ Satana Diabolo. Etena katɛkɛta Bible dikambo dia kanula lo yoho ya didjidji, dui sɔ mendanaka la wanɛ wakanyiya ndo wasala akambo oko shɛwɔ ka didjidji. Laasɔ, kanula y’oloyi kengama la ditongami dia lo nyuma ndo l’anto wele l’ɛnyɛlɔ ka Satana, vɔ wekɔ lo ndɔshana la Jehowa Nzambi ndo l’ekambi Ande. L’atei awɔ mbele andjelo wakatshike ahole awɔ l’olongo lo nshi ya Nɔa, kaamɛ ndo anto wa kɔlɔ wasala akambo oko shɛwɔ Diabolo.—Eta. 6:1, 2; Jni. 8:44; 1 Jni. 5:19; Judɛ 6. w22.07 14-15 od. 4-5
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka hende 13
Nshikikɛ akambo woleki ohomba.—Flpɛ. 1:10.
Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akokaka anango ngandji k’efula. Nde akeyaka ekakatanu waki lawɔ, diakɔ diele, nde akakoke mboka asekande ambetawudi kɛtshi ndo ndjadja lo dihole diawɔ etena kakawalɔshanaka la ehemba. L’etena kɛmɔ, Pɔɔlɔ komonga l’akuta ndo nde akahombe ntana olimu dia nkotsha ehomba ande ndo w’asekande. (Ets. 20:34) Nde akasalaka mvudu y’apɛma. Lam’akandakome la Kɔrɛtɔ, nde akakambe ntondo kaamɛ l’Akula la Piriskila wanɛ wakasalaka mvudu y’apɛma. Koko “sabato tshɛ” nde akahombaka nsambisha ase Juda ndo ase Ngirika. Oma laasɔ, lam’akakome Silasɛ la Timɔte, “Pɔɔlɔ akatatɛ ndjasha tshɛ l’ɔtɛkɛta wa Nzambi.” (Ets. 18:2-5) Pɔɔlɔ kombohɛ pondjo dui diakaleke ohomba lo lɔsɛnɔ lande, mbuta ate kambɛ Jehowa. Lam’ele Pɔɔlɔ akasha ɛnyɛlɔ ka dimɛna lo kɛnɛ kendana la ndjasha l’olimu w’esambishelo ndo lo nkotsha ehomba ande hita, nde aki l’akoka wa nkeketsha anango l’akadiyɛnde. Nde akawaohola diaha vɔ mbetawɔ di’ekakatanu wa lo lɔsɛnɔ ndo ɔkɛndɛ waki lawɔ wa nkotsha ehomba wa lo nkumbo mbakonya dia minya yimba lo “akambo woleki ohomba,” mbuta ate akambo tshɛ wendana l’ɔtɛmwɛlɔ wa Jehowa. w22.08 20 od. 3
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka hende 14
Ndo nto, lokumu l’ɔlɔlɔ pombaka ntondo sambishama lo wedja tshɛ.—Makɔ 13:10.
Ɛlɔ kɛnɛ, lolango la Nzambi ele dia lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo sambishama lo nkɛtɛ k’otondo. (1 Tim. 2:3, 4) Olimu ɔsɔ wekɔ waki Jehowa ndo ekɔ dui di’ohomba lo woho wakandakitsha Ɔnande la ngandji dia nɔmbɔla olimu ɔsɔ. Sho koka monga l’eshikikelo ɔnɛ lam’ele Yeso mbalɔmbɔla olimu w’esamboshelo ɔsɔ, vɔ wayokambema lo yoho yalanga Jehowa la ntondo k’ekomelo ndja. (Mat. 24:14) Ngande wakokaso monga l’eshikikelo ka dui sɔ? Yema tshitshɛ la ntondo ka nde mbidɛ l’olongo, Yeso akasangana kaamɛ l’ambeki ande amɔ wa kɔlamelo lo dikona dimɔ dia la Ngalileya. Nde akawatɛ ate: “Wakambisha lowandji tshɛ l’olongo ndo la nkɛtɛ.” Tolembete etelo kekina kakandawatɛ ate: “Ɔnkɔnɛ, nyotshu ndo nyetɛ anto wa lo wedja tshɛ ambeki.” (Mat. 28:18, 19) Ndo nto, wakasha Yeso lowandji la nɔmbɔla olimu w’esambishelo. Ɛtɛkɛta ɛsɔ mɛnyaka di’olimu w’esambishelo pombaka ntetemala kambema l’ɛlɔmbwɛlɔ ka Yeso polo ndo nshi yaso nyɛ. w22.07 8 od. 1, 3; 9 od. 4
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka hende 15
Wonya wekɔ lo ndjaye wele wanɛ tshɛ wele lo waombo wohɔma wayoka dui diande ko wayotomba. Wanɛ wakasalaka akambo w’ɛlɔlɔ lo eolwelo ka lɔsɛnɔ.—Jni. 5:28, 29.
Anto w’ɛlɔlɔ wakasalaka akambo w’ɛlɔlɔ la ntondo ka nyɔi kawɔ, wayolɔ lo “eolwelo ka lɔsɛnɔ” nɛ dia nkombo yawɔ yakashile fundama lo dibuku dia lɔsɛnɔ. Kɛsɔ nembetshiyaka dia eolwelo ka “wanɛ wakasalaka akambo w’ɛlɔlɔ” wɔtɛkɛtami lo Joani 5:29 ekɔ eolwelo kakɔ kaamɛ “k’anto w’ɛlɔlɔ” wɔtɛkɛtami l’Etsha 24:15. Elembetshielo ɛsɔ mbɔtɔnɛka la kɛnɛ kofundami lo Rɔmɔ 6:7, wata ɔnɛ: “Onto lambovɔ ambotshungɔ oma lo pɛkato yande.” Pɛkato yakasalaka anto w’ɛlɔlɔ yakadimɔma etena kakawavu, koko Jehowa tetemalaka mbohɔ kɔlamelo yawɔ. (Hɛb. 6:10) Ekɔ mɛtɛ di’anto w’ɛlɔlɔ wayolwama asɔ, wayohomba ntetemala monga la kɔlamelo dia nkombo yawɔ ntetemala monga lo dibuku dia lɔsɛnɔ. w22.09 18 od. 13, 15
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka hende 16
Kɛnɛ tshɛ [Jehowa] kasalande sunganaka mbɛkɛ otema.—Os. 33:4.
Omvutshi Danyɛlɛ akatotshikɛ ɛnyɛlɔ ka dimɛna efula k’onto lakawakokaka mbɛkɛ otema. Kaanga mbakandandama lo mfumbe oma le ase Babilɔna, esadi eto nde akakondja lokumu l’onto lakawakoke mbɛkɛ otema. Anto wakayolekaka mbɛkɛ otema le nde etena kakokimanyiya Jehowa dia nembetshiya Nɛbukadinɛza nkumekanga ka la Babilɔna alɔ. (Dan. 4:20-22, 25) Ɛnɔnyi efula l’ɔkɔngɔ, Danyɛlɛ akɛnya hwe dia nde aki onto lakawakokaka mbɛkɛ otema etena kakandalembetshiya lo yoho yokɛma hwe losango l’ehekesa lakɛnama l’ehele ka luudu la nkumekanga la Babilɔna. (Dan. 5:5, 25-29) Yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa laasɔ, Dariyo di’ose Mediya nde la ɛlɔhɛ ande wakɛnyi dia “nyuma ka laande kaki le” Danyɛlɛ. Vɔ wakeyaka dia Danyɛlɛ aki “onto lakawakokaka mbɛkɛ otema ndo laki kominyaka akambo yimba ndo dui dia kɔlɔ kokoka tanema le nde.” (Dan. 6:3, 4) Sho koka ndjambola ɔnɛ: ‘Lokumu lakɔna lele lami l’andja k’etshumanelo? Sho mbishaka Jehowa lotombo etena kongaso anto wakokawɔ mbɛkɛ otema. w22.09 8-9 od. 2-4
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka hende 17
Nyokoyake Nzambi, oko wenyu anande wa ngandji.—Ɛf. 5:1.
Sho kondjaka wahɔ lo nkitanyiya atɔndɔ wa Jehowa wendana l’ɔlɔlɔ la kɔlɔ. Onde wɛ koka mɛna lande na? Ohokanyiya etombelo wakoka monga naka bankɛ tshɛ mbidja atɔndɔ awɔ hita dia nshikikɛ oshinga wa wengwelo kana kɔpanyi tshɛ ka wokelo ndjela atɔndɔ atɔ hita wendana la wokelo. Dui sɔ diayonga mɛtɛ l’etombelo wa kɔlɔ efula. Ndo naka aseka enganga hawɔlɛmiyisha atɔndɔ wendana l’osakelo, kete ɛkɔnyi ɛmɔ koka mvɔ. Lo mɛtɛ, atɔndɔ w’eshika wekɔ tshondo y’ekokelo. Woho akɔ wamɛ mbele, atɔndɔ wa Nzambi wendana l’ɔlɔlɔ la kɔlɔ tokokɛka. Jehowa tshɔkɔlaka wanɛ wasala la wolo dia nsɛna lo ndjela atɔndɔ ande. Nde ndakaka ɔnɛ: “Anto w’ɛlɔlɔ wayokita nkɛtɛ, ndo wayodjasɛka lɔkɔ pondjo pondjo.” (Os. 37:29) Onde wɛ koka nkanyiya woho wayonga anto kaamɛ, lo wɔladi ndo l’ɔngɛnɔngɛnɔ etena kayɔsɛna anto tshɛ lo ndjela atɔndɔ wa Jehowa? Jehowa nangaka dia wɛ ngɛnangɛna la yoho ya lɔsɛnɔ shɔ. Lo mɛtɛ, ɔmɔmɔ la l’atei aso ekɔ l’ɛkɔkɔ w’eshika wa nanga losembwe! w22.08 27-28 od. 6-8
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka hende 18
Tetemala monga la yimba y’ɔlɔlɔ lo akambo tshɛ.—2 Tim. 4:5.
Etena kahomanaso l’ekakatanu, kɔlamelo yakiso otsha le Jehowa ndo l’okongamelo ande koka mbidjama l’ohemba. Ngande wakokaso ntondoya weho w’ekakatanu ɛsɔ? Sho pombaka ntetemala monga la yimba y’ɔlɔlɔ, monga la yambalo ndo ntshikala nge lo mbetawɔ. Sho tetemalaka monga la yimba y’ɔlɔlɔ lo mbɔlama ki, lo nkana yimba dimɛna ndo lo mbidja welo dia mɛna akambo woho wawaɛna Jehowa. Naka sho nsala ngasɔ, kete tokanyi taso tayahemɛ nsaki yaso. Ondo etena katosalɛ osekaso Okrito kɔlɔ, mbeyaka monga onto ɔmɔ lele l’ɛkɛndɛ. Mbeyaka monga ko ɔnangɛso hongi la kanyi ya konyangiya. (Rɔmɔ 3:23; Jak. 3:2) Koko etsha ande mbeyaka konyangiya. Wɛ mbeyaka ndjokoma lo ndjambola ɔnɛ: “Naka ɔnangɛso kokaka nsala akambo lo yoho nyɛ, onde ɔnɛ mɛtɛ ekɔ okongamelo wa Nzambi?” Ngasɔ mɛtɛ mbalanga Satana dia sho mfɔnya. (2 Kɔr. 2:11) Kanyi ya kɔlɔ ya ngasɔ koka tokonya dia sho mangana la Jehowa ndo l’okongamelo ande. Sho pombaka monga la shɛnɔdi diaha sho ndjolamɛ anto kumbɛkumbɛ. w22.11 20 od. 1, 3; 21 od. 4
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka hende 19
Olongamɛke le Jehowa—Os. 27:14.
Jehowa akatosha elongamelo ka diambo efula ka lɔsɛnɔ la pondjo. Amɔ wekɔ l’elongamelo ka tɔsɛna pondjo pondjo l’olongo oko ditongami dia lo nyuma diahavɔki. (1 Kɔr. 15:50, 53) Koko anto efula wekɔ l’olongamelo ka nsɛna pondjo pondjo lanɛ la nkɛtɛ wele la yoonge ya kokele ndo l’ɔngɛnɔngɛnɔ. (Ɛny. 21:3, 4) Oyadi tekɔ lo nongamɛ dia monga la lɔsɛnɔ la pondjo l’olongo kana la nkɛtɛ, elongamelo kaso kekɔ la nɛmɔ efula le so. Elongamelo kaso kendana la nshi yayaye kekɔ shikaa nɛ dia tɔ ndja oma le Jehowa. (Rɔmɔ 15:13) Sho mbeyaka dia nde akalake ndo sho mbeyaka dia nde kotshaka alaka ande nshi tshɛ. (Wal. 23:19) Tekɔ l’eshikikelo dia Jehowa ekɔ la nsaki ndo la wolo wa nkotsha kɛnɛ tshɛ katande dia nde ayosala. Shɛso lele l’olongo tokaka ngandji ndo nde nangaka dia sho ndjaɛkɛ le nde. Naka elongamelo kaso le Jehowa kekɔ nge, kete tayonga l’akoka wa mbikikɛ ehemba ndo tokomɛ nshi yayaye la dihonga ndo l’ɔngɛnɔngɛnɔ tshɛ. w22.10 24 od. 1-3
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka hende 20
Vɔ wekɔ wodja wa atɔmbɔki, . . . wahalange mpokamɛ ɛlɛmbɛ wa Jehowa.—Isa. 30:9.
Lam’ele vɔ wakatone mpokamɛ, Isaya akatatshi dia Jehowa ayetawɔ dia vɔ mpomana la mpokoso. (Isa. 30:5, 17; Jɛr. 25:8-11) Lo mɛtɛ, vɔ wakandama otsha lo lɔhɔmbɔ oma le ase Babilɔna. Koko, amɔ l’atei awɔ waki la kɔlamelo ndo Isaya akawatɛ dia lushi lɔmɔ Jehowa ayowakaloya otsha la Jerusalɛma nto. (Isa. 30:18, 19) Ndo kɛsɔ mɛtɛ mbakasalema. Jehowa akaatshungola oma la Babilɔna. Koko, ɛnɔnyi efula wakete la ntondo ka Jehowa mbatshungola. Ɛtɛkɛta w’ɔnɛ “Jehowa ekɔ lo nkonga la solo dia lotutsha dia nyosalɛ ɔlɔlɔ” akɛnyaka dia yema y’etena yakahombe mbeta la ntondo k’anto w’ɛlɔlɔ ndjotshungwama. Lo mɛtɛ, ase Isariyɛlɛ waketsha ɛnɔnyi 70 lo lɔhɔmbɔ la Babilɔna la ntondo k’amɔ l’atei awɔ ndjokondja lotshungɔ la nkalola la Jɛrusalɛma. (Isa. 10:21; Jɛr. 29:10) Etena kakakalola anto lo nkɛtɛ yawɔ ya lootɔ, asɔyi w’ɔkɛyi wakawakɛdiaka wakahɛnyama l’asɔyi w’ɔngɛnɔngɛnɔ. w22.11 9 od. 4
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka hende 21
Ɔngɛnɔngɛnɔ le wanɛ wahɛnyahɛnyama l’ɔtɛ wasalawɔ kɛnɛ kele ɔlɔlɔ.—Mat. 5:10.
Ɛlɔ kɛnɛ, lo wedja efula, anangɛso l’akadiyɛso wekɔ lo mpomana la weho w’ekakatanu akɔ waamɛ wakakikɛ apɔstɔlɔ wa lo ntambe ka ntondo etena kakawahɛnyahɛnyama l’ɔtɛ wakawasambishaka awui wendana la Yeso. Mbala ko mbala, toshushi ta lo tominadi ta laadiko t’ase Juda ‘wakawadjangɛ dia vɔ ntshika ntɛkɛta lo lokombo la Yeso.’ (Ets. 4:18-20; 5:27, 28, 40) Koko vɔ wakeyaka di’onto ɔmɔ lele la lowandji loleki tshɛ ‘akawadjangɛ dia nsambisha anto ndo dia nsambisha dimɛna dimɛna’ awui wendana la Kristo. (Ets. 10:42) Koko la dihonga tshɛ, enyimpala awɔ, mbuta ate Petero nde la Joani wakate dia vɔ pombaka nkitanyiya Nzambi lo dihole dia nkitanyiya toshushi ndo vɔ wakate dia hawototshika nsambisha awui wendana la Yeso. (Ets. 5:29) L’ɔkɔngɔ wa vɔ kɔmama l’ɔtɛ wakawalame olowanyi awɔ, apɔstɔlɔ wakatombe oma lo tominadi ta laadiko t’ase Juda “watangɛnangɛna, nɛ dia vɔ wakɔsama oko anto wasungana mbishama nsɔnyi l’ɔtɛ wa lokombo [la Yeso]” ndo vɔ wakatetemala nsambisha!—Ets. 5:41-42. w22.10 12-13 od. 2-4
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka hende 22
Nsukana la Nzambi kele ɔlɔlɔ le mi.—Os. 73:28.
Etena katatɛso mbeka awui wendana la Jehowa, sho mbekaka tsho wetshelo w’etatelo wa lo Bible. Lo mukanda ande wakandafundɛ ase Hɛbɛru, ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akate dia wetshelo w’etatelo ɔsɔ ekɔ “akambo w’etatelo.” Nde kombutaka dia “wetshelo w’etatelo ɛsɔ bu ohomba”; nde akawaɛdikaka la abɛlɛ wanɔshawɔ ɔna ashashi. (Hɛb. 5:12; 6:1) Koko nde akatetemalaka nto nkeketsha Akristo tshɛ dia vɔ nyomoleka mbeka wetshelo w’etatelo w’oma lo Bible ndo mbeka awui wa mɛtɛ wa lotshimbola wa l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi. Onde wɛ ekɔ la nsaki ka mbeka wetshelo wa lo tshimula w’oma lo Bible? Onde wɛ ekɔ nsuke dia ntetemala mpama, ntetemala mbeka awui wendana la Jehowa ndo asangwelo ande? Le efula ka l’atei aso, ekɔ okakatanu dia mbeka. Ayotota lo dikambo diayɛ? Onde lo kalasa, wɛ akeke woho wa mbadia ndo mbeka dimɛna? Onde wɛ akangɛnangɛnaka la wekelo ndo akakondja wetshelo efula? Kana onde wɛ amboyɛna dia wɛ bu l’akoka wa mbeka dimɛna oma l’abuku? Naka ngasɔ mbediɔ, kete wɛ bu wɛmɛ. Koko Jehowa koka kokimanyiya. Nde ekɔ kokele ndo Ombetsha woleki tshɛ dimɛna wakokayɛ monga lawɔ. w23.03 9-10 od. 8-10
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka hende 23
Nyetawɔ la memakana tshɛ wonamelo w’ɔtɛkɛta wakoka nyoshimbɛ.—Jak. 1:21.
Naka tekɔ la memakana, kete tayetawɔ di’Ɔtɛkɛta wa Nzambi mbika edio l’etema aso. Naka hatosadi la wolo dia mbewɔ yimba ya diɔnyɔ ndo y’otako kete wetshelo wa lo Bible wendana la kɛtshi ndo la ngandji honga la shɛngiya le so. Woho wasalɛso anto akina akambo mɛnyaka dia kana sho tshikaka Ɔtɛkɛta wa Nzambi dia vɔ monga la shɛngiya le so kana bu. Afarisɛ kombetawɔ di’Ɔtɛkɛta wa Nzambi minanda etema awɔ ndo etombelo waki la dui sɔ ele, vɔ ‘wakaanya anto waha l’onongo.’ (Mat. 12:7) Woho akɔ waamɛ mbele, woho wɔsaso anto akina ndo waasalɛso akambo mɛnyaka dia kana sho mbetawɔka di’Ɔtɛkɛta wa Nzambi monga la shɛngiya le so. Ɛnyɛlɔ, onde sho tɛkɛtaka dikambo dia waonga w’amɛna wɛnaso le anto akina, ko kana sho mongaka suke dia ntɛkɛta dikambo dia munga yawɔ? Onde sho mongaka la kɛtshi ndo suke dia dimanyiya, ko kana sho mɔnyɔlaka anto akina ndo mbaombɛka tokumbɛkumbɛ etena katosalɛwɔ kɔlɔ? Ekadimwelo aso lo ambola asɔ koka mɛnya dia kana sho mbetawɔka dia kɛnɛ kadiaso monga la shɛngiya lo tokanyi taso, lo nsaki yaso ndo l’etsha aso.—1 Tim. 4:12, 15; Hɛb. 4:12. w23.02 12 od. 13-14
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka hende 24
Dimi Jehowa Nzambi kayɛ kokimɛka lo lonya layɛ l’omi,Dimi kotɛka nte: “Tokake wɔma. Dimi layokokimanyiya.”—Isa. 41:13.
Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ ka Yɔsɛfu y’ose Arimateya. Nde akalɛmiyamaka efula oma le ase Juda. Nde aki ɔmɔ l’atei w’ase tuminadi ta laadiko t’ase Juda. Koko l’edja k’olimu wa Yeso lanɛ la nkɛtɛ, Yɔsɛfu aki l’ɛngɔ tshɛ onyake dihonga. Joani akate dia nde aki “ombeki waki Yeso lo woshɛshɛ nɛ dia nde akokaka ase Juda wɔma.” (Jni. 19:38) Kaanga mbakayashaka Yɔsɛfu lo losango la Diolelo, nde konanga di’anto akina mbeya dia nde aki la mbetawɔ le Yeso. Aha la taamu nde aki la wɔma wa nshisha dihole diande dia lokumu lo tshunda. Kaanga mbakidiɔ ngasɔ, Bible mbutaka dia l’ɔkɔngɔ wa nyɔi ka Yeso, l’ekomelo a shimu, Yɔsɛfu “akatshu le Pilato la dihonga tshɛ ko akɔɔlɔmbɛ odo wa Yeso.” (Makɔ 15:42, 43) Yɔsɛfu kondjashɛ nto dia nde aki ombeki wa Yeso. Onde wɛ ambongaka la wɔma w’onto oko Yɔsɛfu? w23.01 30 od. 13-14
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka hende 25
Diɛsɛ le anto ayɛ ndo diɛsɛ le ekambi ayɛ wemala la ntondo kayɛ wonya tshɛ dia pokamɛka lomba layɛ!—1 Nku. 10:8.
Nkumekanga ka womoto ka Shɛba akoke losango lo kɛnɛ kendana la wɔladi ndo l’ɔngɔnyi waki l’ase Isariyɛlɛ etena kaki Sɔlɔmɔna nkumekanga. Nkumekanga ka womoto kɛsɔ akande lɔkɛndɔ l’otale otsha la Jɛrusalɛma dia tɛna akambo la washo ande hita. (1 Nku. 10:1) L’ɔkɔngɔ wa nde nsɛdingola diolelo dia Sɔlɔmɔna, nde akate ɛtɛkɛta wa la diko engo. Koko, akambo wakasalema l’ɛse k’ɛlɔmbwɛlɔ ka Sɔlɔmɔna waki tsho dɛtɔ dia mɛnya woho wayosalɛ Jehowa anto w’ɛlɔlɔ akambo l’ɛse k’ɛlɔmbwɛlɔ k’Ɔnande Yeso. Yeso ndeka Sɔlɔmɔna la fwa lo toho tshɛ. Sɔlɔmɔna aki pami kaki komonga kokele kakasale munga ya weke lo dombwelo diande diakela ekambi wa Nzambi ekakatanu wa wolo efula. Yeso lo wedi ande ekɔ Ɔnɔmbɔdi wa kokele wahasale ndooko munga. (Luka 1:32; Hɛb. 4:14, 15) Kristo akɛnya dia nde hasalaki pɛkato pondjo kana nsala dui dimɔ diayosha ambolami ande wa kɔlamelo paa. Ekɔ mɛtɛ diɛsɛ dia woke dia Yeso monga Nkumekanga kaso. w22.12 11 od. 9-10
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka hende 26
Nyokitanyiyake wanɛ wanyɔlɔmbɔla ndo nyoyakitshakitsha l’ɛse kawɔ, nɛ dia vɔ wekɔ lo ntetemala nyolama.—Hɛb. 13:17.
Ahombaso nsala naka hemɔ kɛmɔ kasambemɛ kotadiangana lo dihole diodjashiso? Sho pombaka nkitanyiya ɛlɛmbɛ w’ewandji watɔlɔmbɔla, ɛnyɛlɔ oko solaka anya mbala la mbala, mangana l’anto akina, ndɔtaka maskɛ ndo nkakitola onto lele la hemɔ kasambemɛ l’anto akina. Etena kasalaso awui asɔ, sho mɛnyaka dia tekɔ la lowando l’efula lo woshasha wa Nzambi wa lɔsɛnɔ. Etena katomba awui wa wanyandja, sho mbokaka nsango mɔ yele bu mɛtɛ oma le angɛnyi aso, asukanyi aso ndo lo tita nsango. Lo dihole dia mbetawɔ “ɛtɛkɛta tshɛ” wokaso, ayoleka dimɛna sho mpokamɛ ɛnɔmbɔdi la adɔkɔtɛlɛ. (Tok. 14:15) Olui-walɔmbɔla ndo waa Bɛtɛlɛ salaka la wolo dia nkondja nsango ya mɛtɛ la ntondo ka mbisha ɛlɔmbwɛlɔ lo kɛnɛ kendana la nsanganya ya l’etshumanelo ndo l’olimu w’esambishelo. Lo ndjela ɛlɔmbwɛlɔ, sho ndjakokɛka ndo kokɛka anto akina oma lo waale. Sho koka nto nkimanyiya anto akina dia vɔ ntɛkɛta dimɛna lo dikambo di’Ɛmɛnyi wa Jehowa.—1 Pe. 2:12. w23.02 23 od. 11-12
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka hende 27
Nyohokame ndo nyeke woho wa mboka Jehowa Nzambi kanyu wɔma.—Eoh. 31:13.
Etena kakɔtɔ ase Isariyɛlɛ lo Nkɛtɛ ya daka, vɔ wakadjasɛ l’ahole wotshikitanyi. Ase Isariyɛlɛ wakadjasɛka l’ɛtshi ka nkɛtɛ ɔtɔi, kakakoke nkitakita esadi eto otsha le ase Isariyɛlɛ wakadjasɛka l’osomba okina. Koko Jehowa akakongɛ di’ase Isariyɛlɛ sanganaka kaamɛ lo waaso wotshikitanyi dia vɔ pokamɛka wadielo ndo elembetshielo w’Ɔtɛkɛta ande wakafundama. (Eoh. 31:10-12; Nɛh. 8:2, 8, 18) Ohokanyiya woho wakahombe ose Isariyɛlɛ ɔmɔ la kɔlamelo ndjaoka etena kakandakomaka la Jɛrusalɛma, ko mbala mɔ mɛnana la miliyɔ y’asekande atɛmɔdi w’oma l’ahole tshɛ w’osomba! Jehowa akakimanyiyaka ekambi ande dia tshikalaka kaamɛ. L’ɔkɔngɔ diko, etena kakayatema etshumanelo k’Akristo, tɔ kakakengama l’apami ndo la wamato wakatɛkɛtaka ɛtɛkɛta efula ndo wakaye oma l’ahole wotshikitanyi, ase woola kana ase ɛngɔnyi. Koko vɔ wakatɛmɔlaka Nzambi ka mɛtɛ kaamɛ. Wanɛ wakakome ambetawudi wakashihodiaka Ɔtɛkɛta wa Nzambi paka l’ekimanyielo k’asekawɔ ambetawudi ndo lo sanganaka kaamɛ la wɔ.—Ets. 2:42; 8:30, 31. w23.02 3 od. 7
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka hende 28
Dia vɔ nkondja lɔsɛnɔ la pondjo.—Jni. 17:3.
Jehowa ndakaka wanɛ wookitanyiya “lɔsɛnɔ la pondjo.” (Rɔmɔ 6:23) Etena kakanaso yimba lo kɛnɛ katosha Jehowa, ngandji kawokaso fulaka. Tokanyiya yema: Shɛso lele l’olongo tolangaka efula woho ɔnɛ wele sho hatokakitɔnaki la nde pondjo. Daka diaki Nzambi dia lɔsɛnɔ la pondjo tokimanyiyaka dia mbikikɛ ekakatanu wahomana la so nshi nyɛ. Kaanga etena katanɛ atunyi aso dia todiaka, sho hatototshika kambɛ Jehowa. Lande na? Ɔkɔkɔ ɔmɔ ele sho mbeyaka dia naka sho nama kɔlamelo yaso le Jehowa polo lo nyɔi, kete nde ayoyotolola l’elongamelo kaha mvɔ nto pondjo. (Jni. 5:28, 29; 1 Kɔr. 15:55-58; Hɛb. 2:15) Sho mbeyaka dia Jehowa ekɔ l’akoka wa totshika la lɔsɛnɔ pondjo pondjo nɛ dia nde mbele Kiɔkɔ ya lɔsɛnɔ ndo nde sɛnaka pondjo pondjo. (Os. 36:9) Bible toshikikɛ dia Jehowa okongaka ndo ayongaka nshi tshɛ.—Os. 90:2; 102:12, 24, 27. w22.12 2 od. 1-3
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka hende 29
Akɔna ayotokakitola oma lo ngandji ka Kristo? Onde asui kana lɔkɔnyɔ kana ɛhɛnyɔhɛnyɔ?—Rɔmɔ 8:35.
Oko weso ekambi wa Jehowa, hatokoke mamba etena kahomanaso l’ehemba. Sho shikikɛka dui sɔ nɛ dia Bible mbutaka ɔnɛ: “L’atei w’asui efula mbahombaso mbɔtɔ lo Diolelo dia Nzambi.” (Ets. 14:22) Sho mbeyaka nto di’ekakatanu aso ɛmɔ hawotoshila tshɛ lo tshɛ polo lam’ayotɔsɛna l’andja w’oyoyo wa Nzambi, “nyɔi hatoyala nto, otanda hatoyala nto, delo hatoyala nto, kaanga kandji hatoyala nto.” (Ɛny. 21:4) Jehowa hatohandoya oma l’ekakatanu. Koko, nde tokimanyiyaka dia sho mbikikɛ ekakatanu akɔ. Tolembete kɛnɛ kakatɛ ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ Akristo wa la Rɔmɔ. Ntondotondo nde shilaka ekakatanu wakahomana la nde ndamɛ ndo w’anango. Oma laasɔ nde akafunde ate: “Ɔnɛ latoka ngandji tokimanyiyaka dia sho mbidja otshumba lo akambo asɔ tshɛ.” (Rɔmɔ 8:36, 37) Dui sɔ nembetshiyaka dia Jehowa koka kokimanyiya dia wɛ ntondoya oyadi etena kahomanayɛ l’okakatanu ɔmɔ. w23.01 14 od. 1-2