Ambola w’oma le ambadi
Yeso akatɛ ampokami ande ate: “Nyoyaale kokele ɔnkɔɔnɛ wele Shɛnyu ka l’olongo kokele.” Ngande wakoka anto monga “kokele” ɛlɔ kɛnɛ?—Mat. 5:48, Dyookaneelo dy’Oyooyo.
Dia nkadimola lo dimbola sɔ, sho pombaka nshihodia woho wakamba Bible la tshɛkɛta “kokele.” Aha ɛngɔ tshɛ kata Afundelo dia tɔ kekɔ “kokele” mbele kokele tshɛ lo tshɛ. Koko Jehowa ekɔ kokele tshɛ lo tshɛ. Anto kana diangɔ koka monga kokele lo yɛdikɔ mɔtshi. Tshɛkɛta ya lo Hɛbɛru ndo ya lo Grɛkɛ yokadimwami ɔnɛ “kokele” nembetshiyaka mbala efula “tshɛ lo tshɛ,” “ntshunda,” kana “aha la ɛkɔmɔ” lo ndjela ɛlɛmbɛ wakadjama oma le owandji ɔmɔtshi. Lo ɛtɛkɛta wakamba la so lushi la lushi, sho kambaka la tshɛkɛta kokele dia nembetshiya onto kana ɛngɔ kele kokele lo yɛdikɔ mɔtshi. Ɛnyɛlɔ, anto mbutaka mbala efula ɔnɛ “dihɔndɔ nɛ kokaka la mi kokele.”
Adama la Eva wakatongama kokele lo lɔkɛwɔ, lo nyuma ndo lo demba. Vɔ waki kokele lo ndjela ɔlɛmbɛ wakawadjɛ Otungi awɔ. L’ɔtɛ w’ohedia awɔ, vɔ kokotsha nto kɛnɛ kakalɔmbaka ɔlɛmbɛ ɔsɔ, ɔnkɔnɛ vɔ wakayashishɛ ndo wakashishɛ anawɔ eongelo kɛsɔ ka kokele. Lâsɔ, lo tshimbo yaki Adama mbakaye pɛkato, eongelo kele bu kokele ndo nyɔi le anto.—Romo 5:12.
Koko, oko wakadiɛnya Yeso lo Dako dia lo dikona, kânga anto wele kema kokele koka monga kokele lo yɛdikɔ mɔtshi. Lo dako sɔ, nde akashikikɛ ɛlɛmbɛ wendana la ngandji ka kokele. Ɔsɔ ekɔ woho wa ngandji kakoke Nzambi anto. Yeso akate ate: “[Nyotetemale nanga] atunyi anyu, nyolombele wane watunyusuyaka. Okone nyu nyayuyala ana wa Shenyu le l’ulungu, ne dia ndi atuhutuyaka unya le antu wa kolo ndu le antu w’ololo, ndu atutumaka mvula le antu w’ololo ndu le antu wa kolo.” (Mat. 5:44, 45) Lo nkɛnɛmɔla ngandji polo lo yɛdikɔ shɔ, ambeki waki Yeso mbokoyaka ɛnyɛlɔ ka kokele kaki Nzambi.
Ɛlɔ kɛnɛ, Ɛmɛnyi wa Jehowa wa l’andja w’otondo salaka la wolo dia nkitanyiya ɔlɛmbɛ wa lâdiko ɔsɔ wa mboka anto akina ngandji. Vɔ nangaka nkimanyiya weho w’anto tshɛ, wa nkoho tshɛ ndo w’ɛtɛmwɛlɔ tshɛ dia vɔ nkondja ewo k’oshika k’akambo wa mɛtɛ wa lo Bible. Lo wedja 236, Ɛmɛnyi wa Jehowa wekɔ lo mbeka Bible l’anto ndekana 7 000 000 wɛnya nsaki lo losango laso.
Yeso akambola ate: “Naka nyu nyatulangaka wane watunyulangaka, nyayuyala la difutu diakona? Ndu elungudi w’elambu hawututshaka osoku uka? Naka nyu nyatemulaka anyanyu atu, dikambu diakona diatunyutshaka diulekinyu antu akina? Ndu asi wedja hawututshaka osoku uka?” (Mat. 5:46, 47) Akristo wa mɛtɛ hawɔkɛnɛmɔla ngandji kawɔ paka otsha le weho w’anto amɔtshi wakeke mukanda kana otsha le kabila kɛmɔtshi kana paka le wanɛ wakoka mbaoka vɔ lawɔ ngandji. Lo dihole dia vɔ nsala ngasɔ, vɔ kimanyiyaka ase wola, wanɛ watata, akɛnda ndo epalanga. Lo nsala ngasɔ, Akristo koka mbokoya ngandji ka Jehowa ndo monga kokele lo yɛdikɔ mɔtshi.
Onde lushi lɔmɔtshi tayonga la eongelo ka kokele kakashisha Adama? Eelo, lo monga la mbetawɔ l’olambo wa tshungo waki Yeso, akanga w’okitanyiya wayokoma kokele tshɛ lo tshɛ lo Ɛlɔmbwɛlɔ ka Kristo k’ɛnɔnyi kinunu, etena ‘kayolanya Ɔna Nzambi elimu tshɛ waki Diabolo.’—1 Joa. 3:8.