Onde Josèphe mɛtɛ mbakadifunde?
Lo dibuku XX diande diele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ Antiquités judaïques, ombewi w’ɛkɔndɔ wa lo ntambe ka ntondo welɛwɔ Josèph Flavius, ntɛkɛtaka dia nyɔi kaki “Jakɔba y’ɔnango Yeso lakawelɛka Kristo.” Waa nomb’ewo efula mbetawɔka di’ɛtɛkɛta ɛsɔ wekɔ mɛtɛ. Waa nomb’ewo kina hawetawɔ ɛtɛkɛta ɛsɔ, koko mbetawɔka ekina wa woho ɔsɔ wakandate lo dikambo dia Yeso. Etenyi ka dibuku diakɔ sɔ Testimonium Flavianum mbutaka ɔnɛ:
“L’etena kɛsɔ, Yeso laki pami ka lomba akelamɛka ombeyi w’ɛlɛmbɛ nɛ dia nde aki otshi w’akambo wa diambo, ndo anto efula wakangɛnangɛnaka mpokamɛ woho wakandetshɛka. Nde akakutolaka ase Juda ndo ase Wedja efula oya le nde. Nde aki Kristo; ndo etena kakofundɛ Pilato nyɔi ka l’otamba w’asui, elangimi ande kombɔsɛka nɛ dia vɔ wakeyaka dia nde ayolɔ lushi la sato oko wakatatshi amvutshi waki Nzambi dikambo sɔ ndo akambo akina wa diambo nunu dikumi wendana la nde. Ndo tshunda di’Akristo wakatatɛ etena kakinde la nkɛtɛ diekɔ lo tatetemala fulanɛ polo ndo nshi nyɛ.”—Josephus—The Complete Works, diakakadimɔma oma le William Whiston.
Ntatɛ oya l’ekomelo ka ntambe ka 16, ɔkɛtshanyelo wa wolo wakayala lam’asa wanɛ waketawɔka dia akambo asɔ waki mɛtɛ ndo wanɛ waki kombetawɔka dia Josèphe mbakaafunde. Serge Bardet, ombewi w’ɛkɔndɔ ndo manyi l’awui w’ofundelo w’ose France, akayosala la wolo dia nkandola okakatanu ɔsɔ wakakokanɛ le anto l’ɔkɔngɔ wa ntambe nyɛi mbeta. Nde akafunde eyangelo wakandasale lo dibuku diele l’ɔtɛ a dui ate Le Testimonium Flavianum—Examen historique considérations historiographiques.
Aha Josèphe mbaki kiɔkɔ ya dietawɔ di’Akristo. Nde aki ombetawudi w’ose Juda ndo wakafunde akambo wendana la ɔkɔndɔ w’ase Juda; nde akafunde akambo efula wendana l’ewanu wakatshimbaka lo dikambo dia Yeso dia mbeya kana nde mbaki “Kristo.” Lo nsɛdingola dikambo sɔ, Bardet akate dia dui sɔ mbɔtɔnɛka “lo weho akɔ tshɛ la woho waki ase Ngirika la tshelo ya mbidjaka article [défini] la ntondo ka nkombo y’anto.” Bardet kotshɛka ɔnɛ lo ndjela dietawɔ di’ase Juda efula ndo ase Lokristo la mɛtɛ, “aha ɔnɛ vɔ kokokaka nkamba la tshɛkɛta Christos yakaye oma le Josèphe,” koko nɛ dia anto wa lo lɔlɔnga lɔsɔ waki la “diɔnyɔ di’efula lo woho wakiwɔ kondjiɔsaka la nɛmɔ.”
Onde awui asɔ wakakoke ndjɔlɔngɔswama oma le ofundji okina wakayokoyaka yoho ya mfunda yaki Josèphe l’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi efula? Bardet akasɛdingola akambo wa l’ɛkɔndɔ ndo efundelo akɔ, ko aketawɔ ɔnɛ ndoko onto lakakoke mbokoya yoho ya mfunda yaki Josèphe, nɛ dia yɔ yaki ya laande. Akalɔmbamaka di’onto “laki la losha kana diewo di’efula mbakakoke mbokoya yoho ya mfunda yaki Josèphe ko mfɔna la nde tshɛ lo tshɛ,” mbuta ate “ndoko onto lakakoke mfunda oko Josèphe.”
Ko lande na kata waa nomb’ewo efula ɔnɛ efundelo ɛsɔ bu mɛtɛ? Dia mbeya lɛnɛ ele kiɔkɔ ya dikambo sɔ, Bardet akashikikɛ ate: “Taamu takayala lo kɛnɛ kendana la dibuku dielɛwɔ Testimonium, otshikitanyi la efundelo efula wa lo nshi y’edjedja, nɛ di’anto wakayaoke ambola efula lo dikambo dia dibuku sɔ.” Nde komaka polo lo mbuta ɔnɛ l’edja ka ntambe efula tɛdikɔ, takɔsama takahikamaka mbala efula lo “awui wa dikanyiyakanyiya” lo dihole dia ntondja kanyi y’oma l’ɔsɛdingwelo wa dibuku diakɔ diakakoke mbakimanyiya dia vɔ nshikikɛ ɔnɛ diɔ diakafundama mɛtɛ.
Mɛnamaka dia ɔsɛdingwelo wakasale Bardet wayotshikitanya tokanyi ta waa nomb’ewo lo kɛnɛ kendana la Testimonium Flavianum kaanga mbakadiatasalema. Ɔsɛdingwelo akɔ waketawoya manyi mɔtshi y’ose Juda yakanyanyemaka ndo Pierre Geoltrain laki lo Lokristo la ntondo. Nde akasɛdingola Testimonium kɛsɔ edja efula dia manya wanɛ waketawɔka dia awui wa lɔkɔ wekɔ mɛtɛ. Koko nde akayotshikitanyaka kanyi yande. Ndo nde akayokomiyaka lo mbuta ɔnɛ olimu wakakambe Bardet mbakayookonya dia nde ntshikitanya kanyi yande. Geoltrain mbutaka ɔnɛ ɛlɔ kɛnɛ, “ndoko onto laakadje taamu ɔnɛ aha Josèphe mbakafunde awui asɔ.”
Ɔnkɔnɛ, Ɛmɛnyi wa Jehowa wekɔ l’ɛkɔkɔ w’eshika watanema lo Bible wa mbetawɔ Yeso oko Kristo.—2 Tim. 3:16.