BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • we lk. 26-31
  • Dikongelo di’Oshika le Wambovɔ

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Dikongelo di’Oshika le Wambovɔ
  • Etena kavɔ onto ɔmɔtshi lalangayɛ
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • “Lazaro, Tumba!”
  • Onde Mɛtɛ Dui sɔ Diakatshama Oka?
  • ‘Nzambi Ayonga la Saki ka Mamba’
  • Elongamelo ka mɛtɛ dikambo dia wakiyɛ wa ngandji wambovɔ
    Bible etshatɔ mɛtɛ?
  • “Ɔnanyɔ ayolɔ”!
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo) (2023)
  • Ambola w’oma le ambadi
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2013
  • Elongamelo lo dikambo dia wanɛ wavɔ—Eolwelo
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2014
Enda awui akina
Etena kavɔ onto ɔmɔtshi lalangayɛ
we lk. 26-31

Dikongelo di’Oshika le Wambovɔ

OSEKASEKA ɔmɔtshi a omoto w’ɛnɔnyi 25 akafunde ate: “L’ɔnɔnyi 1981, nyɔmi ka lodia akavu la kansɛlɛ. Nyɔi kande aki kandji k’efula le mi ndo le ɔnalengo la pami lakodiama la mi kamɛ. Dimi laki l’ɛnɔnyi 17, ndo ɔnalengo la pami aki l’ɛnɔnyi 11. Mɛtɛ, lakahombe nyɔmi. Oko akawambutɛ ɔnɛ l’olongo mbakandatshu, lakalange ndjadiaka woho a dimi monga dihole ɔtɔi la nde. Nde aki ɔngɛnyi ami wa mamba.”

Mɛnamaka dia ekɔ kɔlɔ dia nyɔi ônge la wolo wa kɔhɔtɔla onto lalangayɛ. Ndo lam’asalema dui diakɔ, lokanyi l’ɔnɛ hatotosawola nto, hatotɔ̂la kamɛ nto, kana aha munanda onto lalangayɛ nto, kokaka monga dikambo dia wolo efula mbikikɛ. Kandji kɛsɔ hamɔ paka dikambo di’ɔnɛ wambokotɛ vɔate: onto lalangayɛ ambodɛ l’olongo.

Koko, Bible ekɔ lo mbisha dikongelo diotshikitanyi mɛtɛ. Oko akatadiɛnyi la ntondo, Afundelo wekɔ lo mɛnya dia akoka a wɛ mbidjasɛ nto kamɛ la onto lalangayɛ lamboshila la mvɔ wekɔ, aha l’olongo wa heyama koko, lanɛ la kɛtɛ, l’atei a dikongɛ dia wɔladi ndo dia losembwe. Ndo l’etena kɛsɔ anto wayonga la elongamelo ka kondja demba di’olowanyi, ndo hawotovɔkaka nto pondjo. Anto akina kokaka mbuta vɔate: ‘Ɔsɔ ekɔ lokanyi l’anyanya mɛ!’

Kakɔna kaketawoya ɔnɛ ɔsɔ ekɔ dikongelo dia mɛtɛ na? Dia mbetawɔ daka dimɔtshi, wɛ ayɔhomba mbetawɔ ɔnɛ: ɔnɛ lasha daka diakɔ ekɔ la ngandji ndo la wolo wa dikotsha. Ko, akɔna asha daka di’ɔnɛ wanɛ wambovɔ wayoyala la lɔsɛnɔ nto na?

L’eleko katotatɛka akatshi mɔnga ka l’ɔnɔnyi 31 T.D. (lo tena diaso nɛ), Yeso Kristo akasha daka nɛ la wangasanu tshɛ ate: “Oko wele mbapa atôlolaka wavɔ ndo atowashaka lɔsɛnɔ, woho akɔ nto mbele, Ɔna atoshaka walangande lɔsɛnɔ. Tanyambake dia dikambo nɛ, nɛ dia etena kayokoka kele wanɛ tshɛ wele lo waembo w’ohɔma wayoka dui diande [dia Yeso] ko wayotomba.” (Joani 5:​21, 28, 29, NW) Eelo, Yeso Kristo akalake ate: wa miliyɔ y’anto wamboshila la mvɔ, wayonga nto la lɔsɛnɔ la kɛtɛ nyɛ ndo wayonga la elongamelo ka mbidjasɛ lanɛ pondjo pondjo lo paradiso ka wɔladi. (Luka 23:43; Joani 3:16; 17:3; ɛdinya la Osambu 37:29 ndo Mateu 5:⁠5.) Lam’ele Yeso mbakasha daka sɔ, sho kokaka mbetawɔ la elongamelo tshɛ ɔnɛ nde ekɔ la ngandji ka dikotsha. Ko onde, nde ekɔ la wolo wa ntsha dikambo sɔ oka?

La ntondo k’ɛnɔnyi ehende koka tatɛ malam’akandawasha daka sɔ, Yeso akɛnya lo woho ɔmɔtshi a kudu ɔnɛ nde ekɔ la ngandji ndo l’akoka wa mbolola anto.

“Lazaro, Tumba!”

Aki dikambo dia kandji. Lazaro aki la hemɔ ka wolo efula. Akadiyɛnde ahende, Mariya la Mata, wakatomɛ Yeso laki la wedi okina w’Ɔkɛdi wa Jɔrɔdana dui: “Khumadiondjo, ulungi, one latuyulangaka, eko la hemo.” (Joani 11:⁠3) Wakeyaka dia Yeso akalangaka Lazaro. Onde Yeso totondokombola ntshɔ atenda ɔngɛnyi ande laki la hemɔ oka? Dui dia diambo ko, lo dihole dia ntshɔ mbala kakɔ ɔtɔi tsha Betaniya, Yeso akatshikala nshi hiende yakayele lo dihole diakinde.​—⁠Joani 11:​5, 6.

Lazaro akavu yema ya wenya tshitshɛ tsho l’ɔkɔngɔ w’otomelo a dikɛndji dia hemɔ kande. Yeso akeye etena kakavu Lazaro, ndo nde akakombola ntsha dui dimɔtshi dia dikambo diakɔ. Lam’akakumi Yeso la Betaniya, lasɔ ko nshi nyɛi y’etondo yambeta l’ɔkɔngɔ a nyɔi k’ɔngɛnyi ande wa mamba. (Joani 11:​17, 39) Onde Yeso akakoke mbolola onto lakashile la mvɔ ambeta nshi efula ngasɔ oka?

Kam’akawoke ɔnɛ Yeso lo ndjaye, Mata, omoto l’okalanganu akatombe la lowango dia tôlongola. (Ɛdinya la Luka 10:​38-42.) Lo menda kandji kaki lande, Yeso akawoke kɛtshi ndo akoshikikɛ ate: “Onanyo ayulo.” Lam’akand’ɛnya mbetawɔ kande lo eolwelo ka lo nshi yayaye, Yeso akôhunulɛ ate: “Dimi leko eulwelu la lumu. One lambetawo, kuyanga ndi ayuvo, [ayokalola lo lɔsɛnɔ, NW].”​—⁠Joani 11:​20-25.

Lam’akandakumi la waembo, Yeso akalɔmbɛ dia vɔ minya dive diakadihama la soko. Ko, l’ɔkɔngɔ a nde nɔmba la dui dia wolo, nde akatumi dui ate: “Lazaro, tumba!”​—⁠Joani 11:​38-43.

Anto tshɛ wakatɔsha asho otsha lo diombo. Ko, oma lo odjima, dɛdi dimɔtshi diakatombe. Ekolo l’anya ande wakɔmbama la bɛtshi di’ahɔndɔ, ndo elundji kande akɔmbama la dihɔndɔ. Yeso akasha dikimɔ ate: “nyuwombole, [nyokimɔ atshu, NW].” Ahɔndɔ tshɛ wakɔmbwama ndo ahɔndɔ wa ndjihelo wakakite la kɛtɛ. Mɛtɛ, aki Lazaro, pami kakavu ambeta nshi nyɛi y’etondo!​—⁠Joani 11:⁠44.

Onde Mɛtɛ Dui sɔ Diakatshama Oka?

Ɔkɔndɔ w’endana la eolwelo kaki Lazaro lo nshi y’edjedja ekɔ dikambo dia mɛtɛ oko ofundamiwɔ lo evanjiliɔ waki Joani. Elembetshiyelo k’ɔkɔndɔ akɔ mɛnamaka hwe nɛ dia vɔ kema toshimu t’anyanya. Mbidja tamu di’ɔkɔndɔ akɔ ekɔ mbidja tamu lo kɛnɛ k’endana la ahindo tshɛ wa lo Bible, wele l’atei awɔ tanemaka eolwelo kaki Yeso Kristo ndamɛmɛ. Ndo mama ɔnɛ eolwelo kaki Yeso kotshama ekɔ manguna mbetawɔ ka Lokristo l’otondo.​—⁠1 Koreto 15:​13-15.

Mɛtɛ, naka wɛ mbetawɔka ɔnɛ Nzambi ekɔ, kete wɛ honga ndoko la paa dia mbidja mbetawɔ lo eolwelo. Oko ɛnyɛlɔ: onto kokaka tɛkɛta dia daka diande ndo ɛtɛkɛta wa tshikɛ akina ekola kande ndo mbadja lo kaseti videyo, ndo l’ɔkɔngɔ wa nyɔi kande, anango la angɛnyi ande wayonga l’akoka wa mbowɛna ndo mbolonga nto, etena kênde lo talembetshiya woho akɔna wahomba diangɔ diambondotshika kambema olimu. Kama y’ɛnɔnyi yambeta, woho wa dikambo dia ngasɔ kombidjamaka lomba ɔnɛ ayokoka ntshama. Ndo, le anto wodjashi ɛlɔ kɛnɛ l’ahole wa tale efula wa l’andja, woho wa mayɛlɛ wa mbidja akambo lo videyo ekɔ dihindo dia mamba. Naka anto wekɔ l’akoka wa kamba olimu l’ɛlɛmbɛ wakadje Nzambi w’endana l’akambo wa diewo woho wa mbohola dui diakoka mɛnama ndo mbokɛ l’atui, onde Otungi aso hakoke monga l’akoka wa ntsha akambo woleki lasɔ oka? Ko, onde kema dikambo dia tshundju dia Ɔnɛ lakatonge diangɔ tshɛ ônge l’akoka wa nyomoditonga nto oka?

Dihindo di’endana la eolwelo kaki Lazaro aki dia keketsha mbetawɔ le Yeso ndo lo eolwelo. (Joani 11:​41, 42; 12:​9-11, 17-19) Lo ɛtɛkɛta wa kɛtsha asolo, dihindo diakɔ ekɔ dia mɛnya ngandji ndo mposa kele la Jehowa nde l’Ɔnande dia mbolola wambovɔ.

‘Nzambi Ayonga la Saki ka Mamba’

Kɛnɛ kakasale Yeso lo nyɔi kaki Lazaro akɛnya otema ande a kɛtshi w’Ɔna Nzambi. Shase ya mamba yaki lande l’etena kakɔ akatondja saki kande ka mbolola anto lo sɛkɛ. Ɔnkɔnɛ mbadiaso: “Lam’akayi Mariya lene aki Jesu, lam’akandawenyi, ndi akako l’ekulu ande. Ndi akawutela ati: Khumadiondjo, utunduyala we aki lindu, tshiki onalingu kumvo. Lam’akawenyi Jesu alela, ndu asi Juda waki la ndi walela, ndi akakhumi l’utema; akanyangi wulu. Ndi akambula ati: Lendi akanyukunde na? Vo wakawutela vati: Yeti, utendi. Jesu [akakɛdia asɔi, NW]. Ku asi Juda wakati vati: Nyendi okone [akandolangaka, NW]!”​—⁠Joani 11:​32-36.

Otema a kɛtshi waki Yeso ekɔ lo mɛnama lanɛ lo wetelo esato: “akakhumi l’utema,” “akanyangi wulu,” ndo “akakɛdia asɔi” (NW). Ɛtɛkɛta w’oma lo lɔwɛndɔ l’etatelo wakakambema olimu lanɛ dia funda ɔkɔndɔ akɔ wakɛtsha asolo, mɛnyaka dia Yeso akakiyana efula dia nyɔi kaki Lazaro, ɔngɛnyi ande a mamba, ndo lo mɛna woho wakalelaka kadiyɛnde la Lazaro, asho ande akalole l’asɔi.a

Dikambo di’ambiya efula ko la ntondo, Yeso akolola anto akina ahende. Ndo nde akalange ntsha woho akɔ wamɛ la Lazaro. (Joani 11:​11, 23, 25) Koko, nde “akakɛdia asɔi.” Omalɔkɔ, le Yeso, kaloya onto lo lɔsɛnɔ komonga kiambokambo y’anyanya. Shase yande ya mamba ndo y’otema ɔlɔlɔ oko akayɛnama lo etena kɛsɔ mɛnyaka saki ka wolo kele lande dia shidiya paa tshɛ yatomba oma lo nyɔi.

Lam’ele Yeso ekɔ ‘mɛtɛ didjidji dia lonto laki Jehowa Nzambi,’ tekɔ lo kongɛ l’ɔlɔlɔ tshɛ ɔnɛ Sheso le l’olongo ayokotsha dui sɔ. (Heberu 1:⁠3) Lo kɛnɛ k’endana la lolango laki Jehowa dia eolwelo, Jɔbɔ kanga kɔlamelo akate ate: “Undi, naka untu ambuvo, ndi ayulumba ntu? . . . We ayumbeta, ku dimi layuketawo; We ayukaka ulimu w’anya aye [saki, NW].” (Jobo 14: 14, 15) Lo dihole nɛ, tshɛkɛta ya lo lɔwɛndɔ l’etatelo yokadimɔmi “we ayukaka ulimu w’anya aye [saki, NW]” mɛnyaka saki kana mposa k’efula kele la Nzambi. (Etatelo 31:30; Osambu 84:⁠2) Lo mɛtɛ, Jehowa ekɔ la mposa ka mɛna dia eolwelo asalemi.

Onde mɛtɛ, sho kokaka monga la mbetawɔ lo daka di’endana la eolwelo oka? Eelo, tamu kema nɛ dia Jehowa nde la Ɔn’ande nangaka ndo wekɔ la mposa ka kotsha daka diakɔ. Naa olembetshiyelo wele la dui sɔ le yɛ na? Wɛ ekɔ l’elongamelo ka nyomonga kamɛ nto l’onto lalangayɛ lakashile la mvɔ lanɛ la kɛtɛ lo dikongɛ di’akambo wotshikitanyi la wanɛ wele ɛlɔ kɛnɛ!

Jehowa Nzambi, ɔnɛ lakatɔngɔla nkumbo k’anto l’atei w’ekambɔ ka dimɛna efula, ambolaka dia vusola Paradiso lanɛ la kɛtɛ la tshina dia Diolelo Diakinde dia l’olongo diamboshama l’anya waki Yeso Kristo, ɔnɛ lamboshila la mbishama lukumu. (Etatelo 2:​7-9; Mateu 6:10; Luka 23:​42, 43) Lo Paradiso kakɔ kayolwama kɛsɔ, nkumbo k’anto kayonga la elongamelo ka ngɛnangɛna la lɔsɛnɔ l’aha la ekomelo, layotshungɔ oma lo weoho tshɛ w’elando la wa hemɔ ya eke. (Enyelo 21:​1-4; ɛdinya la Jobo 33:25; Isaya 35:​5-7.) Lohetsho, watɔnelo wa nkoho ya demba, ata wa lasa kabila la kabila, kamɛ ndo paa tshɛ yatomba oma lo akambo w’okundji yayoshila. Lo kɛtɛ kamboshila la mbɛdiama woho wa ngasɔ mbayôlola Jehowa anto wambovɔ oma l’ekimanyielo ka Yeso Kristo.

Ɔsɔ kele dikongelo dia kakianɛ diele la omoto l’Okristo lakatatɛkɛta diakinde oma l’etatelo k’etenyi kɛnɛ. Ɛnɔnyi efula l’ɔkɔngɔ wa nyɔi ka nyango, Ɛmɛnyi wa Jehowa wakokimanyiya dia nde mbeka Bible l’ɔlɔlɔ tshɛ. Ɔnkɔnɛ mbohɔnde: “L’ɔkɔngɔ wa mbeka dikongelo di’endana la eolwelo, lakalele. Aki ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula wa mbeya dia layonyomɛna mama nto.”

Naka ndo wɛ lawɔ otema ayɛ kosokoyaka la saki ka wolo ka nyomɛnana nto l’onto lalangayɛ, kete Ɛmɛnyi wa Jehowa wayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula wa kokimanyiya dia wɛ mbeka woho akɔna akokayɛ ntsha dia dikongelo dia mɛtɛ sɔ monga dui diayɛ hita. Lande na keyɛ hakoke pomana lawɔ lo Mbalasa ka Diolelo kele sukesuke layɛ, kana toma mukanda lo adɛrɛsɛ wasungana le yɛ wele lo lɛkɛ la dikatshi 32.

[Nɔte ka l’ɛse ka dikatshi]

a Ɔtɛkɛta wa lo Grɛkɛ wokadimɔmi lanɛ ɔnɛ “akakhumi l’utema” ndja oma lo otshelo kana vɛlɛbɛ (em·bri·maʹo·mai) yalembetshiya ɔnɛ: sokoyama la kandji k’efula. Onto ɔmɔtshi lalembetshiya Bible akate ate: “Lanɛ, otshelo akɔ ekɔ lo nanga nembetshiya tsho dia woho w’okashimwelo a wolo wa ngasɔ akande Yeso lo woho wa otema ande akasokoyama dia nde kuma dikumu dia wolo.” Ɔtɛkɛta wakadimɔma ɔnɛ “akanyangi wulu” tomba oma lo tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ (ta·rasʹso), yɛnya ɔnɛ mundama la kandji ka wolo. Lo ndjela kanga diewo ɔmɔtshi l’akambo wa lɔwɛndɔ, tshɛkɛta yakɔ nembetshiyaka “mbidja ofukutanu l’asolo, . . . mundama la paa k’efula kana kandji.” Wotelo “akakɛdia asɔi” (NW) tomba oma lo otshelo wa Grɛkɛ (da·kryʹo), walembetshiya ɔnɛ “tondja asɔi, ndela l’otema.”

Kana Lomba Ɔlɔlɔ dia Wembola Ɛnɛ

Etena kakavu Lazaro l’ɔngɛnyi ande, woho akɔna wakɛnya Yeso dia Nde nangaka ndo ekɔ la wolo wa mbolola anto na?

Lande na kakokaso mbetawɔ ɔkɔndɔ wa lo Bible wata di’eolwelo ka Lazaro ɔnɛ ekɔ dui dia mɛtɛ diakatshama nshi ya ntondo na?

Woho akɔna wɛnya ɔkɔndɔ wa lo Joani 11 ɔnɛ Yeso ekɔ la saki ka wolo ka shidiya paa tshɛ y’oma lo nyɔi na?

Kakɔna kɛnya ɔnɛ Jehowa Nzambi ekɔ la mposa ka wolo efula ka mɛna ɔnɛ eolwelo asalemi na?

[Kiombo ya lo lɛkɛ 28]

Afundelo Washa Ekeketshelo

Mbala efula, lam’atowolembetshiyaka woho wakawalɛmbia kandji yawɔ, Akristo wa kɔlamelo totaka ɔnɛ: “Otshike kote afundelo wa Bible watomolangaka.” Naka wɛ ekɔ la kandji, ondo kianda mɔtshi y’afundelo nyɛ ayokoka kokimanyiya.

“Lutumbu layale le  . . . Shesu ka ketshi, [Nzambi ka, NW] ekikitshelu tshe; latutukikitshaka lu asui [aso, NW] tshe.”​—⁠2 Koreto 1:​3, 4.

“We atukhukulaka lunya laye, atulutshaka engo tshe keli la lumu.”​—⁠Usambu 145:⁠16.

“Ndi [Nzambi] akasonola lushi la numbuya wa la kete, uku elumbwelu k’ololo l’anya w’untu lakandasonola. Ndi akenya antu tshe dikambu ne, ne dia nde akawulula uma lu nyoi.”​—⁠Etsha 17:⁠31.

“Dimi dime katukusambaka.”​—⁠Isaya 51:⁠12.

“Uku atusambaka nyangu on’andi, osoku mbayumunyusamba. [Nyu, anto, NW].”​—⁠Isaya 66:⁠13.

“Dio mbele esambelu kami lu asui ami, ne dia [dui, NW] diaye mbatumbishaka lumu. [Jehowa, NW] li, dimi latuhoka dumbwelu diaye dia nshi y’edjedja! Ku latuyasambaka. Dimi lambukosengasenga nti: [otema ayɛ w’ɔlɔlɔ wayale, NW] esambelu le mi, [lo ndjela dui diayɛ le, NW] ukambi aye.”​—⁠Usambu 119:​50, 52, 76.

“Etena kayokoka kele wanɛ wele lo waembo w’ohɔma wayoka dui diande ko wayotomba, wanɛ wakatshe ɔlɔlɔ dia eolwelo ka lɔsɛnɔ.”​—⁠Joani 5:​28, 29, NW.

[Osato wa lo lɛkɛ 26]

Shase y’otema w’ɔlɔlɔ waki la Yeso etena kakandolola Lazaro akɛnya saki kande ka wolo ka minya paa tshɛ yakaye oma lo nyɔi

[Osato wa lo lɛkɛ 31]

Eolwelo, kele la etshina katɔ oma lo otshungɔ w’olambwelo wakafute Kristo Yeso ayela wedja tshɛ ɔngɛnɔngɛnɔ

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto