WEKELO 21
Tɔtɔmiya ɛtɛkɛta w’ohomba wa l’avɛsa
ETENA katɛkɛtayɛ l’anto akina dikambo di’asangwelo waki Nzambi, oyadi l’ahole akina kana lo lɔyɛnga, sawo diayɛ pombaka tomba oma l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi. Kɛsɔ nɔmbaka mbala efula dia mbadia avɛsa amɔtshi oma lo Bible, ndo wadielo ɔsɔ pombaka salema dimɛna.
Tɔtɔmiya ɛtɛkɛta w’ohomba kɛdikɛdi mbadia la nsaki. Afundelo pombaka mbadiema la nsaki. Tɔshi bɛnyɛlɔ dimɔtshi. Etena kadiayɛ Osambu 37:11, dui diayɛ pombaka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ l’ɔtɛ wa daka diendana la wɔladi diatɛkɛtawɔ lo divɛsa nɛ. Etena kadiayɛ Enyelo 21:4 lo kɛnɛ kendana l’ekomelo k’asui ndo ka nyɔi, dui diayɛ pombaka kɛnɛmɔla lowando lele layɛ lo dikambo dia lotshungɔ la diambo efula lakatama lɔsɔ. Leeta lele lo Enyelo 18:2, 4, 5, lata dia tomba oma lo “Babilona ka Wuki,” koludi la pɛkato pombaka mbadiema la dui diɛnya dia dikambo sɔ pombaka salema aha la tshimbatshimba. Lo mɛtɛ, pombaka kɛnɛmɔla nsaki l’otema ɔtɔi, koko aha lo yoho yambotamba olelo. Nsaki kahombayɛ mɛnya nemanɛka la divɛsa dwamɛ ndo la yoho yayoyokamba ladiɔ.
Tɔtɔmiya ɛtɛkɛta w’ohomba. Naka kɔmatɛrɛ yashayɛ mendanaka paka l’etenyi kɛmɔtshi ka divɛsa, kete wɛ pombaka tɔtɔmiya paka etenyi kakɔ keto etena kadiayɛ divɛsa sɔ. Ɛnyɛlɔ, etena kadiayɛ Mateu 6:33, wɛ hatotatɛ tɔtɔmiya etenyi kata ɔnɛ “ololo [ande]” kana ɔnɛ “diango so tshe” naka oyango ayɛ ekɔ wa nembetshiya etelo k’ɔnɛ “ntundu nyutayangi diulelu.”
Lo sawo dimɔtshi dia lo Losanganya l’Olimu, wɛ koka mɛna ɔlɔlɔ mbadia Mateo 28:19, NW. Ɛtɛkɛta akɔna wahombayɛ tɔtɔmiya na? Naka wɛ nangaka keketsha ampandjudi dia tatɛ mbeka l’anto Bible lawakawɔ, kete tɔtɔmiya etenyi kata ɔnɛ “mbetɛ anto ambeki.” Lo wedi okina, naka wɛ nangaka tɛkɛta di’ɔkɛndɛ wele l’Akristo wa sambisha wanɛ wonɔ ngelo akambo wa mɛtɛ kana keketsha apandjudi amɔtshi dia tokamba lɛnɛ ele ohomba efula, kete wɛ kokaka tɔtɔmiya etenyi kata ɔnɛ “anto wa lo wedja tshɛ.”
Mbala efula, divɛsa mbadiemaka dia kadimola wombola kana sukɛ kanyi yahetawɔ anto akina. Naka tokanyi tshɛ tele lo divɛsa tɔtɔmiyama woho akɔ wamɛ, kete ondo ampokami ayɛ hawotɛna diɔtɔnganelo diasa divɛsa dioshayɛ la wombola kana kanyi yasukɛyɛ. Dikambo diakɔ koka mbokɛma hwe le yɛ koko aha le wɔ.
Ɛnyɛlɔ, lam’adiayɛ Osambo 83:18 (NW) oma lo Bible kele la lokombo laki Nzambi lɔkɔ, naka wɛ tɔtɔmiya etelo kata ɔnɛ “Nkum’Olongo,” kete ondo ompokami ayɛ hatoshihodia dimɛna dia Nzambi ekɔ la lokombo lande hita. Wɛ pombaka tɔtɔmiya lokombo “Jehowa.” Koko, etena kakambayɛ la divɛsa diakɔ diamɛ sɔ lo sawo diatɛkɛta dikambo dia lowandji laki Jehowa, wɛ pombaka tɔtɔmiya ntondo etelo kata ɔnɛ “Nkum’Olongo.” Woho akɔ wamɛ, lam’akambayɛ la Jakoba 2:24 dia mɛnya ohomba wa monga la mbetawɔ kele l’etsha, naka wɛ tatɛ la tɔtɔmiya tshɛkɛta “nyindjamaka” lo dihole dia “etsha,” kete onto lakohokamɛ hatoka dikambo sɔ dimɛna.
Tekɔ l’ɛnyɛlɔ kekina kakoka tokimanyiya lo Romo 15:7-13. Ɔsɔ ekɔ etenyi kɛmɔtshi ka mukanda wakafundɛ Paulo etshumanelo kakakengama l’Akristo w’ase Wedja ndo l’ase Juda wa lôtɔ. Lanɛ, ɔpɔstɔlɔ ekɔ lo mbuta di’anto wa lo wedja tshɛ wekɔ lo kondja wahɔ oma l’olimu waki Kristo woho ‘w’anto tshɛ mbeya tombola Nzambi oma lo kɛtshi kande,’ koko aha ase Juda wakahema ohekele ato. Oma lâsɔ Paulo amboshila avɛsa anɛi wakotola yambola oya la diaaso sɔ diakashama le wedja. Ngande wahombayɛ mbadia avɛsa asɔ dia tɔtɔmiya oyango waki la Paulo lo yimba na? Naka wɛ ekɔ lo sɔna ditelo diahombayɛ tɔtɔmiya, kete wɛ koka tɔtɔmiya tɔtɛkɛta “wedja” lo divɛsa 9, “nyu asi wedja” lo divɛsa 10, “nyu asi wedja tshe” ndo “nyu antu tshe” lo divɛsa 11, ndo “wedja” lo divɛsa 12. Hemba mbadia Romo 15:7-13 lo tɔtɔmiya l’ahole asɔ. Naka wɛ sala ngasɔ, kete anto wayoka yoho y’ekanelo ka yimba yaki Paulo hwe ndo wayoshihodia awui akɔ esadi eto.
Toho totshikitanyi ta tɔtɔmiya. Ekɔ weho efula wakokayɛ tɔtɔmiya ɛtɛkɛta w’ohomba wa lo divɛsa. Wɛ pombaka sɔna yoho yayoyɔtɔtɔmiya lo ndjela otondo wa divɛsa diakɔ la lokongɛ lahomba sawo diayɛ mbishama. Wambotosha alako amɔtshi lanɛ l’ɛse.
Tɔtɔmiya la dui. Dikambo sɔ mendanaka la otshikitanyelo tshɛ wa dui dia kɛnɛmɔla tɔtɛkɛta t’ohomba woho wa titshikitanya la tɔtɛkɛta tokina ta l’etelo. Wɛ koka tɔtɔmiya lo tshikitanya yɛdikɔ ya dui, lo didiya kana lo dikitshakitsha. Lo ɛtɛkɛta efula, otshikitanyelo wa wondjo wa dui kimanyiyaka dia tɔtɔmiya. Koko, l’ɛtɛkɛta ɛmɔtshi, dikambo sɔ koka tshikitanya kitshimudi ya etelo. Etena kadiayɛ tɔtɛkɛta t’ohomba ɔkɔkɛ ɔkɔkɛ, dikambo sɔ mbishaka tɔtɛkɛta takɔ wotsho. Lo ɛtɛkɛta wahawakambe la wodiyelo wa dui dia tɔtɔmiya tɔtɛkɛta tɔmɔtshi, ayonga ohomba kamba la yoho kina y’ɔtɔtɔmiyelo yalɔmbama l’ɔtɛkɛta ɔsɔ dia kondja etombelo wahombama.
Diomuyelo. Wɛ koka momuya yema la ntondo kana l’ɔkɔngɔ wa mbadia etenyi k’ohomba ka lo divɛsa, kana l’ahole akɔ ahende. Naka wɛ momuya la ntondo ka mbadia lokanyi l’ohomba, kete wɛ ayemula nsaki k’ampokami ndo naka wɛ memala yema l’ɔkɔngɔ wa wɛ mbadia lokanyi lakɔ, kete lɔ layɔtɔtɔmɛ efula lo timba tawɔ. Koko, naka wɛ momuya efula kamboleka, kete ndoko lokanyi layoyɔkɛnɛmɔla.
Wohwelo. Wɛ koka tɔtɔmiya dikambo dimɔtshi naka wɛ memala yema wonya watayadia ko nyomadia tshɛkɛta kana etelo kakɔ nto. Shambo yele mbala efula dimɛna ele tokoshidiya mbadia ɔnɔngɔ ko oma lâsɔ vusola ditelo di’ohomba.
Tɔjɛstɛ. Tɔjɛstɛ ndo ɛnamelo ka woho wele elungi koka kimanyiya onto dia nde tɔtɔmiya tshɛkɛta kana tɔtɛkɛta tɔmɔtshi.
Wendjo wa dui. Lo ɛtɛkɛta ɛmɔtshi, tɔtɛkɛta koka mbala mɔtshi mbadiema la wendjo wakoka monga la shɛngiya lo kitshimudi yawɔ ndo titshikitanya la tokina. Ndo lanɛ, paka monga la yewo, djekoleko naka wɛ ekɔ lo mbadia ɛtɛkɛta wa diɔnyɔ kana wa lɔsɔkɔ.
Etena kadia onto okina avɛsa. Lam’adia onto latɛkɛta la yɛ divɛsa, nde koka tɔtɔmiya lo tɔtɛkɛta tele bu ohomba, kana mbadia aha la tɔtɔmiya kânga dihole. Akokayɛ sala lâsɔ na? Esangɔ efula, ndeka ɔlɔlɔ wɛ kɛnɛmɔla kitshimudi ya divɛsa ndo mɛnya woho wa kamba la ladiɔ. Oma lâsɔ, wɛ koka kotola yambalo y’onto mbala kakɔ ɔtɔi lo tɔtɛkɛta ta lo divɛsa tosuke lokanyi lakɔ.