WEKELO 6
Tɔtɔmiya ɛtɛkɛta w’ohomba
ETENA katɛkɛtayɛ kana kadiayɛ la dui dia wolo, kema tsho ohomba mbadia ɛtɛkɛta dimɛna, koko ekɔ nto ohomba tɔtɔmiya ɛtɛkɛta w’ohomba ndo ditelo diele la tokanyi tɔmɔtshi lo yoho yakɛnɛmɔla tokanyi hwe.
Tɔtɔmiya dikambo dimɛna halembetshiya tsho mbika epole ɔsɛkɛ lo ɛtɛkɛta ɛmɔtshi kana l’ɛtɛkɛta efula, koko mbika epole ɔsɛkɛ l’ɛtɛkɛta wahombama. Naka wɛ tɔtɔmiya ɛtɛkɛta wele bu ohomba, kete ampokami hawotoshihodia kitshimudi ya kɛnɛ katayɛ dimɛna, ndo vɔ koka ndjekola timba tawɔ l’awui akina. Kânga mbakoka sawo monga l’awui w’ohomba, naka wɛ heyi tɔtɔmiya awui akɔ dimɛna, kete sawo diayɛ hatonga l’etombelo w’ɔlɔlɔ efula le ampokami ayɛ.
Ekɔ toho efula ta sala ɔtɔtɔmiyelo takamba l’atɛkɛtshi mbala efula, ɛnyɛlɔ: lo mbidiya dui, lo ndeka kɛnɛmɔla kɛnɛ kele l’asolo, lo tɛkɛta ɔkɔkɛ ndo lo yoho yasungana, lo memala yema la ntondo kana l’ɔkɔngɔ wa mbuta dui dimɔtshi (kana la ntondo ndo l’ɔkɔngɔ), ndo oma lo tɔjɛstɛ ndo woho wele elungi kaso. Lo ɛtɛkɛta ɛmɔtshi, onto koka tɔtɔmiya dikambo lo kitshakitsha kana lo mbidiya dui. Awui watayɔmbɔla ndo kɛnɛ keta wonya akɔ mbakimanyiya onto dia mbeya awui waleka sungana tɔtɔmiyama.
Etena kasɔnayɛ kɛnɛ kahombayɛ tɔtɔmiya, yela alako anɛ. (1) L’ɔnɔngɔ tshɛ, ɛtɛkɛta wahomba ndeka tɔtɔmiyama mbeyamaka aha paka oma l’awui akina wa l’ɔnɔngɔ koko ndo lo ndjela awui wa l’etenyi kele ɔnɔngɔ akɔ. (2) Ɔtɔtɔmiyelo w’ɛtɛkɛta w’ohomba koka kokimanyiya dia mbɔtshiya kanyi mɔtshi y’oyoyo, oyadi lo dui dimɔtshi dioleki ohomba kana tsho dia tshikitanya yoho ya kana l’ampokami yimba. Ɔtɔtɔmiyelo ɔsɔ koka nto kotola yambalo lo yoho yayangayɛ komiya lokanyi latayakane yimba l’anto. (3) Ɔtɛkɛtshi koka kamba la ɔtɔtɔmiyelo dia mɛnya woho wɔsande dikambo diɔmbɔlande. (4) Vɔ koka nto kokimanyiya dia mbika epole ɔsɛkɛ l’awui woleki ohomba wa lo sawo.
Dia kamba l’ɔtɔtɔmiyelo lo toho tɔsɔ, ɔtɛkɛtshi kana ombadi wa lo sɛkɛ la dia shihodia awui wakawawosha ndo sala la wolo di’ampokami ande mboka awui akɔ dimɛna. Lo kɛnɛ kendana la wetshelo wakashama lo nshi y’Ɛzɛra, Nehemiya 8:8 mbutaka ɔnɛ: ‘Vɔ wakadiaka awui w’oma lo dibuku la dui dia wolo, oma l’ɛlɛmbɛ waki Nzambi ka mɛtɛ, wakalembetshiyaka ndo wakashaka kitshimudi y’ɛlɛmbɛ akɔ; ndo wakashaka eokelo ka wadielo.’ Mbokɛmaka hwe dia wanɛ wakadiaka ndo wakalembetshiyaka Ɛlɛmbɛ waki Nzambi lo diaaso sɔ wakɛnyi ohomba wa kimanyiya ampokami awɔ dia shihodia kitshimudi ya kɛnɛ kakawadiaka, kikimɛ, ndo kamba latɔ olimu.
Ɔtɔtɔmiyelo wa kɔlɔ. Anto efula wekɔ l’akoka wa nembetshiya awui awɔ hwe lo asawo awɔ wa lushi la lushi. Koko, etena kadiawɔ awui wakafunde onto okina, vɔ mongaka l’okakatanu dia mbeya ɛtɛkɛta kana ditelo diahombawɔ mbika epole ɔsɛkɛ lɔkɔ. Sheke ya tondoya dikambo sɔ ko shihodia dimɛna awui wayangayɛ mbadia dimɛna. Kɛsɔ nɔmbaka dia mbeka awui akɔ wofundami dimɛna. Lâsɔ, naka wambokɔlɔmba dia mbadia awui amɔtshi lo losanganya lɔmɔtshi la l’etshumanelo, kete wɛ la dia ndjalɔngɔsɔla dimɛna.
Anto amɔtshi wekɔ la mbekelo ka tɔtɔmiyaka ɛtɛkɛta lo yoho yamboleka, oyadi ɔtɔtɔmiyelo ɔsɔ mendanaka l’ɛtɛkɛta w’ohomba kana bu. Akina tɔtɔmiyaka tɔtɛkɛta tɔmɔtshi ta lo etelo, ondo lo ndeka mbika epole ɔsɛkɛ lo etatedi (préposition) la esanganyi (conjonction) kana l’ɛtɛkɛta ekina. Naka ɔtɔtɔmiyelo ayɛ hakɛnɛmɔla lokanyi, kete lâsɔ vɔ wayekola timba t’anto esadi eto.
L’oyango wa tɔtɔmiya, atɛkɛtshi amɔtshi mbidiyaka yɛdikɔ ya dui lo yoho yakoka ampokami mboka di’oko wekɔ lo mangola. Lo mɛtɛ, dikambo sɔ hadioleke monga l’etombelo w’amɛna. Ɔtɛkɛtshi waheye tɔtɔmiya ɛtɛkɛta w’ohomba mbeyaka mbɔsama diele oko nde mɔnyɔlaka ampokami ande. Ayonga dimɛna efula vɔ mɛna ɔnɛ nde ekɔ lo tɛkɛta la ngandji ndo ekɔ lo nanga mbakimanyiya dia mɛna ɔnɛ awui watama tomba oma l’Afundelo ndo wekɔ ɔlɔlɔ!
Woho wa ndjalowanya. Mbala efula, onto laheye tɔtɔmiya ɛtɛkɛta w’ohomba haleke mbeya dikambo sɔ ndamɛ. Onto okina mbahomba kotola yambalo yande oya lo dikambo sɔ. Naka wɛ ekɔ l’okakatanu lo dikambo sɔ, kete omendji anyu wa kalasa ayokokimanyiya. Ndo nto, tokake wɔma dia nɔmba ekimanyielo oma le onto tshɛ lele ɔtɛkɛtshi wa manamana. Lɔmbande dia nde pokamɛ wadielo ayɛ la yambalo tshɛ, oma lâsɔ ko nde kosha alako.
L’etatelo, ondaki ayɛ koka kɔlɔmba dia kamba la sawo dimɔtshi dia lo Tshoto y’Etangelo dia wɛ pemba. Aha la tâmu nde ayokɔlɔmba dia wɛ sɛdingola ɔnɔngɔ tshɛ dia shikikɛ ɛtɛkɛta kana ditelo diahombayɛ mbika epole ɔsɛkɛ lɔkɔ woho w’anto shihodia esadi eto kɛnɛ katama. Nde koka kohola dia wɛ ndeka mbidja yimba lo tɔtɛkɛta tɔmɔtshi tofundami l’alɛta wa lolasha. Eya dia tɔtɛkɛta tele lo etelo kambaka kamɛ. Mbala efula, mongaka ohomba tɔtɔmiya tolui t’ɛtɛkɛta, koko aha tshɛkɛta mɔtshi tsho. L’ɛtɛkɛta ɛmɔtshi, ambeki koka keketshama dia ndeka mbidja yimba lo tolembetelo ta wadielo tɛnya lɛnɛ ahomba tɔtɔmiya.
Lo kɛnɛ kendana la dui dikina diɛnya woho wa mbeya tshɛkɛta yahomba tɔtɔmiya, ondaki ayɛ koka kokeketsha dia sɛdingola kɛnɛ katɛkɛtama l’etenyi kengo, koko aha tsho kɛnɛ kele l’ɔnɔngɔ. Naa kanyi yɔmbɔdiwɔ l’odingɔ w’otondo? Ngande wahomba kanyi shɔ kokimanyiya lo kɛnɛ kahombayɛ tɔtɔmiya l’ɔnɔngɔ tshɛ? Kotola yambalo lo lokanyi loleki ohomba la lo sawo ndo l’ɛtɛ w’awui wahɔnyi wofundami l’alɛta w’edima wele la diko k’edingɔ. Ngande wakokimanyiya akambo asɔ l’ɔsɔnwɛlɔ ayɛ wa ditelo diahombayɛ mbika epole ɔsɛkɛ lɔkɔ na? Pombaka sɛdingola akambo asɔ tshɛ. Koko ewɔ di’aha tɔtɔmiya ɛtɛkɛta efula amboleka.
Oyadi sawo kana wadielo mbasalayɛ, ondaki ayɛ koka nto kokeketsha dia yoho yayɛ ya kana l’anto yimba monga la shɛngiya l’awui wahombayɛ tɔtɔmiya. Wɛ la dia mbidja yimba l’ahole wakomɛ kanyi mɔtshi kana l’ahole wetayɛ oma lo kanyi mɔtshi otsha lo kanyi kina y’ohomba. Ampokami wayɔngɛnangɛna dui sɔ naka vɔ mbokaka ahole watatɛ ndo wakomɛ kanyi. Wɛ koka sala dikambo sɔ lo tɔtɔmiya ɛtɛkɛta wele oko ntondotondo, oma lâsɔ, l’ekomelo, ɔnkɔnɛ, ndo oma lɔkɔ.
Ondaki ayɛ koka kotola yambalo yayɛ nto lo tokanyi talangayɛ kɛnɛmɔla la nsaki tshɛ. Dia sala dui sɔ, wɛ koka mbika epole ɔsɛkɛ lo ɛtɛkɛta wele oko, efula, lo mɛtɛ, ndoko woho, hakoke fɔnyama, ohomba, ndo mbala tshɛ. Naka wɛ sala ngasɔ, kete dikambo sɔ koka monga la shɛngiya lo yoho yɔsa ampokami kɛnɛ keyɛ lo mbuta. Awui efula wayotama lo dikambo sɔ lo Wekelo 11, “Osalosalo ndo Nsaki.”
Dia mbeya tɔtɔmiyaka ɛtɛkɛta w’ohomba, wayokokeketsha nto dia mbeya awui woleki ohomba walangɛ di’ampokami ayɛ mbaohɔka. Dui sɔ diayoleka sɛdingɔma lɛnɛ atɛkɛtawɔ dia wadielo wa lo sɛkɛ lo Wekelo 7, wata ɔnɛ: “Tɔtɔmiya Tokanyi Toleki Ohomba,” ndo lo Wekelo 37, wata ɔnɛ: “Kɛnɛmɔla Awui Woleki Ohomba.”
Adiaka avɛsa dimɛna lam’eyɛ l’esambishelo. Onga la mbekelo ka ndjambolaka wate, ‘Bonde kadiami divɛsa nɛ?’ Dia mbetsha, aha tɛkɛta tsho tɔtɛkɛta dimɛna kete lâsɔ ambokoka. Ndo nto aha mbadia tsho divɛsa la wangasanu kete lâsɔ ambokoka. Naka wɛ ekɔ lo kadimola lo wombola kana ekɔ lo mbetsha atshina w’akambo wa mɛtɛ, kete ekɔ ohomba mbika epole ɔsɛkɛ l’ɛtɛkɛta kana lo ditelo dia lo divɛsa diasukɛ elembetshiyelo washayɛ. Naka wɛ hasadi ngasɔ, kete onto ladiɛyɛ hatoshihodia dimɛna kanyi yele ohomba.
Lam’ele tɔtɔmiya dikambo nembetshiyaka mbika epole ɔsɛkɛ l’ɛtɛkɛta kana lo ditelo dimɔtshi, ɔtɛkɛtshi wahatakomi manamana mbeyaka mbika epole ɔsɛkɛ l’ɛtɛkɛta kana lo ditelo sɔ lo yoho yamboleka. Etombelo wayondokondja ayonga oko wendjo watotondjaka onto lâkeke woho wa poma ehomɔ kɛmɔtshi ka mishiki. Koko, naka wɛ pemba esangɔ efula, kete wendjo w’ɛtɛkɛta w’ɔtɔi ɔtɔi wayokoma wendjo w’ɛtɛkɛta wele oko mishiki wɔkɛnyami dimɛna.
L’ɔkɔngɔ wa wɛ mbeka awui amɔtshi w’ohomba, wɛ ayokoka kondja wahɔ lo sɛdingola woho watɛkɛta atɛkɛtshi waya tomanamana. Wɛ ayɛna esadi eto etombelo wakokayɛ kondja lo tshikitanyaka toho t’ɔtɔtɔmiyelo. Ndo wɛ ayoshihodia ohomba wa mbeya kamba la toho totshikitanyi t’ɔtɔtɔmiyelo dia kɛnɛmɔla kitshimudi ya kɛnɛ kotami. Mbeya tɔtɔmiya ayokokimanyiya dia wɛ koma ombadi ndo ɔtɛkɛtshi wa dimɛna.
Tohekɔke dia mbeka akambo wendana la mbeya woho wa sala ɔtɔtɔmiyelo. Dia wɛ mbeya tɛkɛta, tetemala la ndjalowanya lo dikambo sɔ edja ndo wɛ eya ahole wahombayɛ tɔtɔmiya ndo okoka kamba la dikambo sɔ lo yoho yoka anto akina ɔnɛ ngasɔ mbokondɔtɛkɛtaka.