BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • ol etenyi 3 lk. 8-11
  • Waa Na Wasɛna l’Andja Wahɛnama?

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Waa Na Wasɛna l’Andja Wahɛnama?
  • Mboka k’Otsha lo Lɔsɛnɔ la Pondjo—Onde wɛ ambokitana?
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • Jehowa Kele Nzambi ka Mɛtɛ
  • Yeso Kristo Mbele Nkumekanga ka Diolelo Diaki Nzambi
  • Andjelo Wekɔ Ekambi Waki Nzambi
  • Satana Ekɔ Otunyi wa Nzambi
  • Ɛdiɛngɛ Wekɔ Nyuma ya Kɔlɔ
  • Shɛngiya yele la ditongami dia lo nyuma le so
    Bible etshatɔ mɛtɛ?
  • Kɛnɛ kele mɛtɛ lo dikambo di’andjelo
    Kakɔna kakoka Bible tetsha?
  • Ekadimwelo lo ambola w’oma lo Bible
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2014
  • Andjelo wekɔ ‘ditongami dia lo nyuma diatokambaka olimu wa lo sɛkɛ’
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2009
Enda awui akina
Mboka k’Otsha lo Lɔsɛnɔ la Pondjo—Onde wɛ ambokitana?
ol etenyi 3 lk. 8-11

Etenyi 3

Waa Na Wasɛna l’Andja Wahɛnama?

1. Ngande wokoki ɔtɛmwɛlɔ w’ashidi mbɛdikama l’ɔlɔngɛlɔ ɔmɔtshi?

DIETAWƆ dia l’ɛtɛmwɛlɔ w’ashidi wa l’Afrikɛ koka mbɛdikama la ɔlɔngɛlɔ ɔmɔtshi. Lo dihole dia ntondo di’ɔlɔngɛlɔ ɔsɔ mbatanema Nzambi lele la nkudu ka lo nyuma kaheme tshɛ. Oma lâsɔ ko tozambizambi tele l’ɛse kana nyuma yele ekambi waki Nzambi. Oma lalewɔ ko watshɛso wakavu, wanɛ wohɔ nkumbo yawɔ yele lanɛ la nkɛtɛ ndo wayasha tshɛ dikambo di’ɔlɔlɔ ayɔ. Lo dihole di’ekomelo k’ɔlɔngɛlɔ ɔsɔ mbatanema welo wa lo nyuma watotshitshɛ efula: alɔhɔ, wotelo w’akambo wahataye ndo dɔki.

2. Ngande wɛnya yokedi mɔtshi ya l’Afrikɛ dia dietawɔ di’ashidi diekɔ la shɛngiya l’ɔtɛmwɛlɔ?

2 Dietawɔ di’ashidi sɔ diakonge la shɛngiya ya wolo efula le ɛtɛmwɛlɔ ekina wa l’Afrikɛ. Yokedi mɔtshi ya l’Afrikɛ mɛnyaka dikambo sɔ lo mbuta ɔnɛ: “Monga la Mbetawɔ (k’Okristo kana ka waa Mizilima) hatoshimbe dia tɛmɔla tozambizambi ta lo ngelo yaso.”

3. Lende akokaso mbeya mɛtɛ lo kɛnɛ kendana la wanɛ wadjasɛ l’andja wahɛnama?

3 Onde dietawɔ di’ashidi di’ase Afrikɛ diekɔ mɛtɛ? Bible totɛka mɛtɛ lo dikambo dia wanɛ wadjasɛ l’andja wahɛnama.

Jehowa Kele Nzambi ka Mɛtɛ

4. Dikambo diakɔna dietawɔ ɛtɛmwɛlɔ woleki weke wa l’Afrikɛ?

4 Elui esato w’ɛtɛmwɛlɔ woleki weke wa l’Afrikɛ mbetawɔka dia Nzambi ekɔ ndo nde kaheme lâdiko dia tshɛ. Bible mɛnyaka dia nde ekɔ ‘Nzambi ka waa tozambizambi ndo Nkumi ka waa nkumi, Nzambi ka woke, ka wolo ndo ka wɔma.’ (Euhwelu k’Elembe 10:17) Waa Mizilima vɔ lawɔ mbetawɔka dia ekɔ Nzambi ɔtɔi kaheme lâdiko dia tshɛ. Lo kɛnɛ kendana l’ɔtɛmwɛlɔ w’ashidi wa l’Afrikɛ, Prɔfɛsɛrɛ Geoffry Parrinder mbutaka ate: “Ase Afrikɛ efula mbetawɔka dia ekɔ Nzambi kɛmɔtshi kaheme lâdiko dia tshɛ, she waa tozambizambi ndo anto, otungi w’andja ɔnɛ.”

5. Naa nkombo mɔtshi yashawɔ Nzambi?

5 Koko, kânga mbetawɔ anto efula Nzambi, efula ka l’atei awɔ haweye dimɛna ele Nzambi. Dia mbeya onto ɔmɔtshi, dui dia ntondo diahombama ele mbeya lokombo lande. Lo kɛnɛ kendana la lokombo laki Nzambi, okandokando wekɔ l’atei w’ɛtɛmwɛlɔ. Lo Lokristokristo, nde ndeka mbelamɛ ɔnɛ Nzambi, titrɛ kalembetshiya “Kanga Nkudu.” Waa Mizilima mbelɛka ɔnɛ Allah. Le wanɛ wele l’ɔtɛmwɛlɔ w’ashidi, lokombo lakamba lawɔ dia mbeta Ɔnɛ Laheme Lâdiko dia Tshɛ tshikitanaka lo ndjela ɔtɛkɛta l’ɔtɛkɛta. Lo dibuku diande diele l’ɔtɛ ate Woho Wɔsawɔ Nzambi l’Afrikɛ (lo Angɛlɛ), yɔnɛ John Mbiti shilaka nkombo ndo titrɛ yaki Nzambi yotshikitanyi ndekana 500 yakamba l’ase Afrikɛ dikambo dia Nzambi. Ɛnyɛlɔ: Lo Yoruba, ɔtɛkɛta wa lo (Nigeria), vɔ mbetaka Nzambi ɔnɛ Olodumare; lo Kikuyu (Kenya), vɔ mbetaka Ngai; ndo lo Zulu (Afrique du Sud), vɔ mbetaka Unkulunkulu.

6, 7. Naa lokombo laki Nzambi ndo ngande walieyaso?

6 Kakɔna kata Nzambi ndamɛ lo kɛnɛ kendana la lokombo lande na? Lam’akatɛ Nzambi Mɔsɛ dia totondja ase Isariyɛlɛ oma l’Edjibito, Mɔsɛ akambola ate: “Naka dimi lambotsho le asi Isariyele, ku layutuwatela nti: [Nzambi k]a washenyu kuntumi le nyu. Keli naka vo wambumumbula vati: Na lukumbu landi? Ngandi ayumuwatela?”​—⁠Etumbelu 3:⁠13.

7 Nzambi akokadimola ate: “Kutukaluya asi Isariyele diui wati: [Jehowa, Nzambi k]a washenyu . . . kutumi le nyu. Oso eli lukumbu lami la pundju, layumbuhoka antu wa lu lolonga la lolonga.” (Etumbelu 3:15) Lokombo laki Nzambi lɔsɔ tanemaka ndekana mbala 7 000 lo Bible kânga mbele akadimudi amɔtshi wakanya lokombo lɔsɔ ko mbidja titrɛ “Nzambi” kana “Nkumadiɔndjɔ.”

8. Jehowa ngande wende, ndo ahombaso sala dia mbetawɔma le nde?

8 Jehowa ngande wende mɛtɛ na? Nde ekɔ nyuma, kanga-nkudu-tshɛ ndo kanga lotombo. Nde ekɔ Onto Laheme lâdiko dia tshɛ ndo ndoko lakoka mbɛdikama la nde kana mbɛdima la nde. (Euhwelu k’Elembe 6:4; Isaya 44:⁠6) Jehowa akatɛ Mɔsɛ ate: ‘Dimi Jehowa Nzambi kayɛ, lekɔ Nzambi ka kandjema.’ Kɛsɔ nangaka mbuta dia, naka sho nangaka mbetawɔma le Jehowa, kete sho pombaka mbɔtɛmɔla paka ndamɛ oto. Nde halange sho tɛmɔla ɛngɔ kekina kana onto okina.​—⁠Etumbelu 20:​3-5.

Yeso Kristo Mbele Nkumekanga ka Diolelo Diaki Nzambi

9. Lande na kakokaso mbuta dia Yeso hɛdimi la Jehowa?

9 Ɛlɔ kɛnɛ anto haweye dimɛna ele Yeso. Anto efula wa lo Lokristokristo fɔnyaka dia Yeso ekɔ etenyi kɛmɔtshi ka Losato l’Osanto latawɔ vate lekɔ “Ekila.” Koko, Bible hetsha dia Nzambi ɔtɔi ekɔ l’etondo esato. Ndo tɔ hetsha dia Yeso mbɛdima la Jehowa. Yeso ndamɛ akate ate: “Papa ambundeka.”​—⁠Joani 14:⁠28.

10. Lende aki Yeso la ntondo ka nde ndja lanɛ la nkɛtɛ?

10 Bible mbetshaka dia la ntondo ka Yeso ndja lanɛ la nkɛtɛ oko onto, Yeso akasɛnaka l’olongo oko etongami ka lo nyuma kele la nkudu. Oko wakatonge Jehowa Adama la Eva la nkɛtɛ, mbakandatonge ndo anto wa lo nyuma l’olongo. Yeso aki onto la lo nyuma lakatongama ntondo oma le Jehowa.​—⁠Joani 17:5; Kolosai 1:⁠15.

11. Ngande wakayokoma Yeso dia mbotɔ oko onto?

11 Ambeta suke l’ɛnɔnyi 2 000, Jehowa akasangola lɔsɛnɔ laki etongami kɛsɔ ka lo nyuma l’otema wa womoto l’emuma lakawelɛka Mariya. Ondjelo Ngabiriyɛlɛ akatɛ Mariya ate: “We ayutsho diemi, ayuta ona pami, kuwole wati: Jesu. Ndi ayulela . . . , pundju.”​—⁠Luka 1:​31, 33.a

12. Naa ɔkɔkɔ ɔmɔtshi wakaye Yeso lanɛ la nkɛtɛ?

12 Ngasɔ mbakotɔ Yeso, mbakandole ndo mbakandetsha anto kɛnɛ kendana la lolango ndo la sangwelo diaki Jehowa. Nde akatɛ nguvɛrnɛrɛ kɛmɔtshi ka la Rɔma ate: “Dia dikambu ne mbakamayi la kete, dia mvuta akambu wa mete. Kanga akambu wa mete tshe atukaka diui diami.” (Joani 18:37) Lo sɛdingola kɛnɛ kaketsha Yeso, sho koka mbeya akambo wa mɛtɛ wendana la lolango ndo la sangwelo diaki Nzambi. Sho koka mbeya kɛnɛ kahombama dia mbetawɔma le Nzambi.

13. Naa ɔkɔkɔ wa hende wakaye Yeso lanɛ la nkɛtɛ?

13 Ɔkɔkɔ wa hende wakaye Yeso lanɛ la nkɛtɛ aki dia ndjokimɔ lɔsɛnɔ lande l’onto oko olambo wa tshungo dikambo di’anto. (Mateu 20:28) Nde akasale dikambo sɔ dia totshungola oma lo pɛkato kakatahowɔ oma le tshɛso Adama. Diɛsɛ oma lo dikambo sɔ mbakokaso nsɛna pondjo pondjo. Ɔpɔstɔlɔ Joani akafunde ate: “[Nzambi] akalangi wa la kete utamanya, mbakandawasha On’andi etoi lakanduti, dia untu tshe lawetawo, tavokaki, keli ayali la lumu la pundju.”​—⁠Joani 3:⁠16.

14. (a) Kakɔna kakakomɛ Yeso l’ɔkɔngɔ wa nyɔi kande oko onto? (b) Naa dihole diele la Yeso l’olongo kakianɛ?

14 L’ɔkɔngɔ wa nyɔi kande oko onto, Yeso akolwama otsha l’olongo, lɛnɛ akandatotatɛ nsɛna nto oko etongami ka lo nyuma kele la nkudu. (Etsha 2:​32, 33) L’ɔkɔngɔ diko, Jehowa akayowoshaka “luwandji, lutumbu, la diulelu dia antu tshe, wedja, la antu w’eteketa tshe ndjala l’okongo andi.” (Danyele 7:​13, 14) Yeso akadjama Nkumekanga ka nkudu ndo nde ekɔ Nkumekanga ka l’ɛlɔmbwɛlɔ kaki Jehowa ka l’olongo. Kem’edja, nde ayɛnya nkudu kande lo nkɛtɛ k’otondo.

Andjelo Wekɔ Ekambi Waki Nzambi

15. Etena kakɔna ndo lende akatongama andjelo?

15 Aha Jehowa nde la Yeso ato mbadjasɛ l’andja wahɛnama. Jehowa akatonge ditongami dikina dia lo nyuma, mbut’ate andjelo. Ngabiriyɛlɛ lakatɛkɛta la Mariya ekɔ ɔmɔtshi la l’atei awɔ. Andjelo kotatɛ nsɛna oko anto lanɛ la nkɛtɛ. Vɔ wakatongama l’olongo edja efula la ntondo k’anto tongama lanɛ la nkɛtɛ. (Jobo 38:​4-7) Ekɔ nunu la nunu di’andjelo.​—⁠Danyele 7:⁠10.

16. Lande na kahahombe anto tɛmɔla andjelo?

16 Andjelo wa kɔlamelo hawetawɔ dia sho mbatɛmɔla. Mbala hiende y’etondo, etena kakahembe ɔpɔstɔlɔ Joani dia tɛmɔla andjelo, vɔ wakoshimbe lo mbotɛ ɔnɛ: “Tutshaki wuhu uku. . . . Otemole [Nzambi].”​—⁠Enyelo 19:10; 22:​8, 9.

17. Kakɔna kɛnya dia andjelo kokaka kokɛ ekambi waki Nzambi, ndo lande na katokeketsha dikambo sɔ?

17 Nshi nyɛ, andjelo hawoyɛnama le ekambi waki Nzambi wa lanɛ la nkɛtɛ oko wakawatshe lam’akawatshungola apɔstɔlɔ waki Yeso oma lo lokanu. (Etsha 5:​18, 19) Koko, naka sho tɛmɔla Jehowa lo ndjela Ɔtɛkɛta ande, Bible, kete sho kokaka monga l’eshikikelo dia andjelo ande wahɛnama ndo wele la nkudu wayotokokɛ. Bible mbutaka ɔnɛ: “Ondjelo wa [Jehowa] atudingaka wane watuwukaka woma, atâshimbelaka.” (Osambu 34:7; 91:11) Lande na kahomba dikambo sɔ tokeketsha na? Nɛ dia ekɔ atunyi wa wâle efula wasɛna l’andja wahɛnama walanga tolanya!

Satana Ekɔ Otunyi wa Nzambi

18. (a) Lande na kakatɔmbɔkwɛ ondjelo ɔmɔtshi Nzambi? (b) Nkombo yakɔna yakalongola ondjelo ɔsɔ wakatɔmbɔkɔ?

18 Aha andjelo waki Nzambi tshɛ mbakatshikala la kɔlamelo le Nde. Amɔtshi wakɔtɔmbɔkwɛ. Wakayaetɛ vamɛ atunyi waki Nzambi ndo waki anto wa lanɛ la nkɛtɛ. Ngande wakasalema dikambo sɔ? Andjelo tshɛ wakatonge Jehowa waki la losembwe ndo ɔlɔlɔ. Koko, ɔmɔtshi l’atei w’ana asɔ waki Nzambi wa lo nyuma wa kokele akalange di’anto mbɔ̂tɛmɔla ndo akasale dia kotsha nsaki kande ka kɔlɔ kɛsɔ. Etongami ka lo nyuma kɛsɔ akayelamɛka Satana, kitshimudi ate “Otunyi [waki Nzambi].” Vɔ mbetaka nto Diabolo, mbut’ate “Omamanyishi,” nɛ dia nde tɛkɛtaka akambo wa kashi lo lokombo la Jehowa.

19. Lande na ndo ngande wakasoya Satana Jɔbɔ?

19 Satana tshutshuyaka anto dia vɔ ndjela lokolo lande lo tɔmbɔkwɛ Nzambi. Tende kɛnɛ kakandasalɛ Jɔbɔ laki okambi waki Nzambi wa kɔlamelo. Jɔbɔ aki pami k’ɔngɔnyi efula. Nde aki l’ɛkɔkɔ 7 000, kamɛlɔ 3 000, ngɔmbɛ 1 000 ndo punda 500. Nde aki l’ana dikumi ndo l’ekambi efula. Ntondotondo, Satana akadiake dongalonga diaki Jɔbɔ ndo ekambi ande. Oma lâsɔ, nde akatome “lopepe la mamba” dia nyukola luudu ndo lakayake ana waki Jɔbɔ tshɛ. L’ekomelo, Satana akasoya Jɔbɔ lo mboka “atshutshu a wulu uma k’esi a dikaka pulu ndu ladiku di’ote.”​—⁠Jobo 1:​3-19; 2:⁠7.

20. (a) Ngande wakafutama Jɔbɔ l’ɔtɛ wa kɔlamelo yande? (b) Kânga mbakonge Jɔbɔ la kɔlamelo otsha le Nzambi, Satana akandasale l’anto akina efula?

20 Kânga l’atei w’ohemba wa wolo ɔsɔ, Jɔbɔ akatshikala la kɔlamelo le Nzambi. Ɔnkɔnɛ, Jehowa akɔkɔnɔla ndo “akasha Jobo tena pendi dia kene kaki la ndi ntundu.” (Jobo 42:10) Satana kotondoya dia shisha kɔlamelo yaki Jɔbɔ, koko nde akatondoya dia minganyiya anto akina efula oma le Nzambi. Bible mbutaka ɔnɛ: “Wa la kete tshe weko lu wulu wa kanga kolo.”​—⁠1 Joani 5:⁠19.

21. (a) Ngande wakɛnya Satana nsaki kande ka tɛmɔma? (b) Lande na kakatone Yeso tɛmɔla Satana?

21 Satana nangaka dia sho mbɔ̂tɛmɔla. Dikambo sɔ mɛnamaka hwe lo yoho yakandahembe Yeso ambeta oko ɛnɔnyi 2000. Bible mbutaka ɔnɛ: “Uhimbanyi akatshu la ndi [Yeso] ntu l’ote w’ukungu, akawenya waulelu tshe wa l’andja ndu lutumbu lawo. Ndi akawutela ati: Dimi layukushawo, vo tshe, naka we ayunkhusamela dia ntemolami.” Yeso akatone lo mbuta ate: “Satana, mo! ne dia akafundama ati: Kotemolaki Khumadiondjo, [Nzambi k]aye, Kûkambelaki ndame ulimu.” (Mateu 4:​8-10) Yeso akeyaka ɛlɛmbɛ waki Jehowa dimɛna ndo nde kosala lolango laki Satana.

Ɛdiɛngɛ Wekɔ Nyuma ya Kɔlɔ

22. Ɛdiɛngɛ akawasalɛ anto na?

22 Andjelo akina wakayele lokolo laki Satana lo tɔmbɔkwɛ Nzambi. Andjelo w’ɛdiɛngɛ asɔ wekɔ atunyi w’anto wa la nkɛtɛ. Vɔ wekɔ akanga w’esehe ndo wa kɔlɔ. Lo nshi y’edjedja, vɔ waketɛ anto amɔtshi lomi ndo totshungu. (Mateu 9:​32, 33; 12:22) Vɔ wakasha akina hemɔ kana mbadjoya aladi. (Mateu 17:​15, 18; Mako 5:​2-5) Vɔ wakahɛnyahɛnya ndo ana.​—⁠Luka 9:⁠42.

23. (a) Nyuma ya kɔlɔ alongamɛyɔ oma le anto? (b) Kakɔna kakesa Satana nde l’ɛdiɛngɛ anto dia vɔ sala?

23 Oko wasala Satana, nyuma ya kɔlɔ shɔ nangaka di’anto mbâtɛmɔla. Lo dihole dia tona ɔtɛmwɛlɔ w’oma le anto, ndo mbeya dia paka Jehowa ndamɛ oto mbahomba tɛmɔma, vɔ kombolaka, nyangaka ndo keketshaka ɔtɛmwɛlɔ akɔ. Lo kamba la lokeso, la kashi ndo la wɔma, Satana nde l’ɛdiɛngɛ ande wekɔ lo sala di’anto mbâtɛmɔla. Mɛtɛ, anto yema tshitshɛ tsho mbeya dia wekɔ lo tɛmɔla Satana nde l’ɛdiɛngɛ ande. Efula k’anto koka mamba dia mbeya ɔnɛ Satana mbatombolawɔ l’ɔtɛmwɛlɔ awɔ. Koko, Bible mbutaka ɔnɛ: “Elambu watulambulaka asi wedja, edienge mbatuwalambulaka, aha [Nzambi].”​—⁠1 Koreto 10:⁠20.

24. Naa yoho mɔtshi yakamba la Satana dia minganyiya anto?

24 Yoho mɔtshi yakesa Satana nde l’ɛdiɛngɛ ande anto dia mbâtɛmɔla ele lo pandjola tokanyi ta kɔlɔ lo kɛnɛ kendana la wanɛ wakavu. Ɛsɔ tɔsɛdingole kɛnɛ ketsha Bible lo dikambo sɔ.

[Nɔte ka l’ɛse ka dikatshi]

a Dibuku di’ekila dia waa Mizilima dielɛwɔ Coran tɛkɛtaka dikambo dia eotwelo ka lo dihindo kaki Yeso lo Saurate 19 (Mariya). Diɔ mbutaka ɔnɛ: “Takatome [le Mariya] Nyuma kaso l’efanelo ka pami ka kokele. Ndo lam’akandawɛnyi, Mariya akate ate: ‘Omboke Kɛtshi! Naka wɛ mbokaka Nkumadiɔndjɔ wɔma, kete otshike ndo sembɔ otsha lɛnɛ atayatshu.’ Pami kɛsɔ akokadimola ate: ‘Dimi lekɔ otomami wa Nkumɛyɛ ndo lamboya dia ndjokosha ɔna pami lele ekila.’ Mariya akakadimola ate: ‘Ngande wayomeya kondja ɔna lam’ele dimi leke emuma, mbut’ate taleyana la pami?’ Pami kɛsɔ akakadimola ate: ‘Ɔsɔ mbele lolango laki Nkumɛyɛ. Ɔsɔ kema dikambo dia wolo le Nde. Nkumadiɔndjɔ mbutaka ate: “Ɔna ɔsɔ ayonga djembetelo mɔtshi le anto, ndo ɔtshɔkɔ w’oma le so shamɛ. Ɔnɛ ele didjango Diaso.”’”

[Osato wa lo lɛkɛ 10]

Andjelo wa kɔlamelo tonaka di’anto mbâtɛmɔla

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto