TSHAPITA 30
Ekimanyielo Dia Minya Wɔma Wele Laso
ONDE wɛ mɛnaka dia kambɛ Jehowa ekɔ dikambo dia wɔdu?. . . Ombetsha a Woke kombuta dia kambɛ Jehowa koka monga dikambo dia wɔdu. L’otsho wa la ntondo ka Yeso ndjakema, nde akatɛ apɔstɔlɔ ande ate: ‘Naka ase andja ɔnɛ wekɔ lo nyohetsha, kete nyu mbeyaka dia vɔ wakampetsha la ntondo ka vɔ nyohetsha.’—Joani 15:18.
Petero akasɛmɛ dia nde hakokaki tshika Yeso pondjo, koko Yeso akate dia Petero ayowanguna esangɔ esato w’etondo l’otsho akɔ wâmɛ. Ɔnkɔnɛ, l’otsho akɔ wâmɛ Petero akanguna Yeso esangɔ esato! (Mateu 26:31-35, 69-75) Ngande wakakoke dikambo dia ngasɔ salema na?. . . Aki nɛ dia Petero nde l’apɔstɔlɔ akina waki la wɔma.
Onde wɛ mbeyaka lande na kakonge apɔstɔlɔ la wɔma?. . . Vɔ wakandama la wɔma nɛ dia vɔ kosala dikambo dimɔtshi di’ohomba efula. Naka sho mbeya dikambo sɔ, kete tayokoka kambɛ Jehowa oyadi kakɔna kakoka onto totɛ kana tosalɛ. Lâsɔ dia tatɛ, sho pombaka mvusola kɛnɛ kakete l’otsho w’ekomelo waki Yeso kâmɛ l’ambeki ande.
Ntondotondo, vɔ wakasale fɛtɛ ka Pasaka kâmɛ. Ɔsɔ aki dambo dia lânde diakasalemaka ɔnɔnyi tshɛ dia mbohola ekambi waki Nzambi woho wakawatshungɔ oma lo lɔhɔmbɔ la l’Edjibito. Oma lâsɔ, Yeso akahɔhɔla dambo dikina dia lânde nde l’apɔstɔlɔ ande. Tayɔtɛkɛta dikambo sɔ lo tshapita mɔtshi y’otsha la ntondo ndo tayɛna woho watokimanyiya dambo sɔ dia mbohɔ Yeso. L’ɔkɔngɔ wa dambo sɔ ndo l’ɔkɔngɔ w’ɛtɛkɛta w’ekeketshelo wakandatɛ apɔstɔlɔ ande, Yeso akatshu la wɔ otsha l’ekambɔ ka Ngɛtɛsɛmanɛ. Ɔsɔ aki dihole diakawalangaka efula diakawatshɔka mbala efula.
Lam’akawakome lɛkɔ, Yeso akangana la wɔ yema dia tɔlɔmba. Nde akatɛ Petero, Jakɔba la Joani dia vɔ lawɔ nɔmbaka. Koko vɔ wakalale djɔ. Mbala shato y’etondo Yeso akatshu ndamɛ dia tɔlɔmba, koko mbala yakɔ tshɛ lam’akandakawolaka nde akatanaka Petero nde l’asekande woladi djɔ! (Mateu 26:36-47) Onde wɛ mbeyaka lande na kakawahombe sɛnaka dia nɔmbaka?. . . Ɛsɔ tɔtɛkɛtɛ dikambo sɔ.
Judasɛ Isakariyɔtɛ aki lo Pasaka nde la Yeso ndo l’apɔstɔlɔ akina l’etatelo ka dikɔlɔ diakɔ. Oko wakokayɛ mbohɔ, Judasɛ akayokoma wovi. Kakianɛ nde ambokoma nto ofungi. Nde mbeyaka dihole dia l’ekambɔ ka Ngɛtɛsɛmanɛ diakasanganaka Yeso kâmɛ l’apɔstɔlɔ ande esangɔ l’esangɔ. Ɔnkɔnɛ, Judasɛ akaye l’asɔlayi lo dihole sɔ dia ndjonda Yeso. Lam’akawakome, Yeso akawambola ate: “Ayanganyu na?”
Asɔlayi wakokadimola vate: “Jesu” mbayangaso. Yeso komboka wɔma ndo nde akakadimola ate: “Dim’one.” Asɔlayi asɔ wakambe efula lo mɛna dihonga diaki la Yeso ko wakakawola ɛkɔngɔkɔngɔ ndo wakakɔ lo nkɛtɛ. Oma lâsɔ Yeso akate ate: ‘Naka dimi mbayanganyu, kete nyotshike apɔstɔlɔ ami watshu.’—Joani 18:1-9.
Lam’akande asɔlayi Yeso ko mbôkeleka, apɔstɔlɔ wakoke wɔma ndo wakalawɔ. Koko Petero la Joani wakalange mbeya kɛnɛ kakawahombe sala la Yeso, ɔnkɔnɛ vɔ wakatayelaka anto asɔ l’ɔkɔngɔ mangana la wɔ yema. Wakatɔlɛ Yeso laka Kayifasi laki ɔlɔmbɛdi wa lâdiko. Lam’ele wakeyaka Joani laka ɔlɔmbɛdi wa lâdiko, onami wa soko akôtshike dia nde mbɔtɔ lo mbalasa nde la Petero.
Ɛlɔmbɛdi wakashile la ndja laka Kayifasi dia ndjolombosha Yeso. Vɔ wakalange ndjakisha Yeso. Ɔnkɔnɛ, vɔ wakɔtshiya ɛmɛnyi dia ndjota awui wa kashi lo dikambo dia Yeso. Anto asɔ wakakɔmɔla Yeso akɔfi ndo mbala. Lam’aketaka awui asɔ tshɛ, Petero aki suke.
Okambi ɔmɔtshi wa womoto wakalamaka lokuke wakɔtshiya Petero nde la Joani akalembetɛ Petero. Nde akate ate: “Ndu we kaki la Jesu.” Koko Petero akanguna ata ate nde heye Yeso kânga yema. Yema tshitshɛ oma lâsɔ, womoto okina akeye Petero ndo akatɛ wanɛ wakemala lawɔ ate: “Ndu untu one kaki la Jesu.” Petero akanguna nto dia nde heye Yeso. Kombeta edja nto oma lâsɔ, olui ɔmɔtshi w’anto wakɛnyi Petero ndo wakawotɛ ɔnɛ: “Mete ndu we keli usikawo.” Petero akanguna dikambo sɔ mbala ka sato lo mbuta ate: “Dimi haleyi untu oso.” Petero akatshibe ndo tshiba dia mɛnya dia nde ekɔ lo mbuta mɛtɛ. Oma lâsɔ, Yeso akɛwɔ ko akende Petero.—Mateu 26:57-75; Luka 22:54-62; Joani 18:15-27.
Onde wɛ mbeyaka lande na kakate Petero kashi?. . . Mɛtɛ, nɛ dia nde aki la wɔma. Ko lande na kakinde la wɔma na? Akandahombe sala dia monga la dihonga? Ohokanyiya yema. Yeso akandasale dia monga la dihonga?. . . Nde akalɔmbɛ Nzambi ko Nzambi akokimanyiya dia nde monga la dihonga. Ndo ohɔ dia Yeso akatɛ Petero mbala shato y’etondo dia nde nɔmbaka, sɛnaka ndo tetemala la mambalɛka. Kakɔna kakatombe na?. . .
Mbala tshɛ Petero akalalaka djɔ. Nde kɔnɔmba ndo kotetemala la sɛna. Ɔnkɔnɛ, nde akakashimɔ lam’akawande Yeso. Otsha l’ekomelo ka kilombo, lam’akawakɔmɔla Yeso ndo kakawadje sheke dia mbôdiaka, Petero akandama la wɔma efula. Koko wenya ɛmɔtshi la ntondo ka lâsɔ, dikambo diakɔna diakatɛ Yeso apɔstɔlɔ ande dia vɔ nongamɛka na?. . . Yeso akawatɛ dia ase andja ɔnɛ wayowahetsha woho wakawohetsha ndamɛ.
Kakianɛ, ɛsɔ tende dikambo dimɔtshi diakoka tokomɛ diele oko nɛ diakakomɛ Petero. Ohɔsa dia wɛ ekɔ lo kalasa lam’ambotatɛ anto akina tɛkɛta kɔlɔ lo dikambo di’anto wahatɛmɔla dalapo kana wahasale fɛtɛ ka Nɔɛlɛ. Lâsɔ ayoyosala naka onto ɔmɔtshi ambokadimɔ oya le yɛ ko ambokombola ate: “Onde mɛtɛ wɛ hatɛmɔla dalapo?” Kana anto akina wambota ɔnɛ: “Takoke ɔnɛ wɛ hasale fɛtɛ ka Nɔɛlɛ!” Onde wɛ ayoka wɔma dia mbuta kɛnɛ kele mɛtɛ?. . . Onde wɛ ayona dia mbuta kashi oko wakasale Petero?. . .
L’ɔkɔngɔ wa dikambo sɔ, Petero aki la lonyangu efula lo woho wakandanguna Yeso. Lam’akandakanyiya kɛnɛ kakandasale, nde akatombe l’andja ndo akalele. Eelo, nde akaye oya le Yeso nto. (Luka 22:32) Kakianɛ aya wɛ kana yimba lo dikambo sɔ. Kakɔna kakoka tokimanyiya di’aha mboka wɔma efula polo lo sho ndjota dikambo dimɔtshi dia woho wakate Petero na?. . . Ohɔ dia Petero kɔ̂nɔmba ndo kotetemala la sɛna. Ɔnkɔnɛ, oko le yɛ, kakɔna kahombaso sala dia monga ombeki waki Ombetsha a Woke na?. . .
Sho pombaka mɛtɛ nɔmba Jehowa ekimanyielo. Lam’akalɔmbɛ Yeso, onde wɛ mbeyaka kɛnɛ kakosalɛ Nzambi?. . . Nzambi akatome ondjelo ɔmɔtshi dia ndjokeketsha Yeso. (Luka 22:43) Onde andjelo waki Nzambi koka tokimanyiya?. . . Bible mbutaka ɔnɛ: “Ondjelo wa [Jehowa] atudingaka wane watuwukaka woma, atâshimbelaka.” (Osambu 34:7) Koko dia kondja ekimanyielo kaki Nzambi, hatohombe tsho nɔmbaka. Onde wɛ mbeyaka awui akina wahombaso sala?. . . Yeso akatɛ ambeki ande dia sɛnaka ndo dia sungukalaka. Oko le yɛ, ngande wakokaso sɛnaka ndo sungukalaka?. . .
Sho pombaka mpokamɛ la yambalo tshɛ kɛnɛ katama lo nsanganya y’Akristo ndo ndjela kɛnɛ kadiaso oma lo Bible. Koko sho pombaka nto nɔmbaka Jehowa mbala la mbala ndo mbɔlɔmbaka dia nde tokimanyiya dia mbôkambɛka. Naka sho sala ngasɔ, kete tayokimanyiyama dia minya wɔma wele laso. Lâsɔ tayɔngɛnangɛna lam’ayotokondja diaaso dia mbewoya anto akina awui wendana l’Ombetsha a Woke ndo la She.
Avɛsa anɛ koka tokimanyiya efula di’aha wɔma wokaso anto toshimba dia sala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ: Tukedi 29:25; Jeremiya 26:12-15, 20-24; ndo Joani 12:42, 43.
[Osato wa lo lɛkɛ 159]
Lande na kakahombe Petero, Jakɔba la Joani sɛnaka?
[Osato wa lo lɛkɛ 160]
Lande na kakoke Petero wɔma efula polo ndo manguna Yeso?
[Osato wa lo lɛkɛ 160]
Ngande wakokayɛ tanema l’atei wa dikambo dimɔtshi diɔfɔnyi la nɛ diakakomɛ Petero?