BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • bt tshap. 19 lk. 148-155
  • “Tetemala ntɛkɛta ndo tɔlɛmbɔhalake”

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • “Tetemala ntɛkɛta ndo tɔlɛmbɔhalake”
  • ‘Sambisha dimɛna dimɛna’ akambo wendana la Diolelo dia Nzambi
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • “Wakasalaka mvudu y’apɛma” (Etsha 18:1-4)
  • “Ase Kɔrɛtɔ efula . . . waketawɔ” (Etsha 18:5-8)
  • “Dimi lekɔ l’anto efula l’osomba ɔnɛ” (Etsha 18:9-17)
  • “Naka Jehowa alanga” (Etsha 18:18-22)
  • “Dimi keema la onongo wa dikila di’onto kaanga ɔtɔi”
    ‘Sambisha dimɛna dimɛna’ akambo wendana la Diolelo dia Nzambi
  • Akambo w’ohomba w’oma lo dibuku di’Etsha
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2008
‘Sambisha dimɛna dimɛna’ akambo wendana la Diolelo dia Nzambi
bt tshap. 19 lk. 148-155

TSHAPITA 19

“Tetemala ntɛkɛta ndo tɔlɛmbɔhalake”

Pɔɔlɔ akakambaka olimu dia nde ndjasɛnya koko aketsha olimu w’esambishelo lo dihole dia ntondo

Lo ndjela Etsha 18:1-22

1-3. Lande na kakatshu ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ la Kɔrɛtɔ, ndo ekakatanu akɔna wakahomana la nde?

ƆNƆNYI wa 50 T.D., wotatshu otsha l’ekomelo. Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ aki la Kɔrɛtɔ, mbuta ate osomba wakalolanɛ l’akanga w’ɛngɔnyi ndo waki l’ase Ngirika, ase Rɔmɔ ndo ase Judaa efula. Nde kotshɔ lɛkɔ dia tosomba kana tosondja diangɔ kana toyanga olimu. Nde akatshu lɛkɔ l’ɔtɛ w’ɔkɔkɔ woleki tshɛ ohomba. Mbuta ate dia tosambisha Diolelo dia Nzambi. Nde akahombe ntana luudu la mbidjasɛ ndo nde konanga mɛndja anango l’akadiyɛnde wotsho ande. Nde konanga mɛnya di’anto pombaka mbosukɛ l’ɔtɛ wakandasambishaka ɔtɛkɛta wa Nzambi. Kakɔna kakandahombe nsala?

2 Pɔɔlɔ akakambaka olimu wa nsala mvudu y’apɛma. Ɔsɔ aki olimu wa wolo efula, koko nde aketawɔ mbokamba dia ndjasɛnya. Onde nde akakoke ntana olimu l’osomba w’efungefunge ɔsɔ? Onde nde akakoke ntana luudu la mbidjasɛ? Kaanga mbakandayakiyanyaka l’akambo asɔ, nde kombohɛ olimu wakaleke ohomba le nde, mbuta ate esambishelo.

3 Pɔɔlɔ akayotshikala tshanda mɔtshi la Kɔrɛtɔ, ndo nde akakondja etombelo w’amɛna efula l’esambishelo. Wetshelo akɔna wakokaso nkondja lo kɛnɛ kakandasale la Kɔrɛtɔ wayotokimanyiya dia sho lawɔ nsambisha dimɛna dimɛna akambo wendana la Diolelo dia Nzambi?

KƆRƐTƆ​—AKI L’ABONGO AHENDE

Kɔrɛtɔ k’edjedja kakakama l’ɛtshi ka nkɛtɛ kele lam’asa Ngirika la disɛnga dia Péloponnèse diele lo sidɛ. Woke w’ɛtshi ka nkɛtɛ kɛsɔ aki l’ɛse ka kilɔmɛtrɛ shamalo lo dihole dioleki tshitshɛ ndo Kɔrɛtɔ aki l’abongo ahende. Dibongo dia Léchée lo tshuku dia Kɔrɛtɔ lɛnɛ akandaka anto nkɛndɔ lo masuwa oma l’owɛstɛ otsha l’Italie, Sisili ndo Espagne. Ndo dibongo Kɛnɛkɛrɛya lo tshuku dia Saronique, lɛnɛ akandaka anto nkɛndɔ lo masuwa otsha l’ɛtshi ka nkɛtɛ ka ndjale ka Égée, Asie Mineure, Suriya ndo Edjibito.

Lɔpɛpɛ la wolo lakapɛpaka lo sidɛ ka Péloponnèse laki waale efula le ase masuwa, diakɔ diele mbala efula ase masuwa wakemalaka lo dibongo dimɔtshi dia la Kɔrɛtɔ, ko anto mɛmbɛmba diangɔ l’etadimbo ko todidja nto lo masuwa lo dibongo dikina. Wakakotolaka masuwa wa totshitshɛ l’otadimbo ɔmɔtshi wakalɔngɔsɔma oma lo dibongo dimɔtshi otsha lo dibongo dikina. Woho waki osomba ɔsɔ akakimanyiyaka efula dia okanda wa diangɔ diɛmbama l’ashi ndeka salema lɛkɔ oma lo ɛstɛ otsha l’owɛstɛ ndo okanda wa diangɔ di’ɛmbama l’etadimbo oma lo nɔrdɛ otsha lo sidɛ. Woho wakasalemaka okanda ɔsɔ akelaka la Kɔrɛtɔ aha tsho ɔngɔnyi, koko ndo awui wa kɔlɔ wasalema l’abongo.

Lo nshi y’ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ, Kɔrɛtɔ aki kapitalɛ ka prɔvɛnsɛ ka Rɔmɔ ka Akaya ndo dihole diaki ewandji wa lɛɛta efula. Woho waki ɛtɛmwɛlɔ efula lɛkɔ mɛnamaka lo woho wakiwɔ la tɛmpɛlɔ ka tɛmɔlaka nkumekanga, ahole w’ekila, tɛmpɛlɔ ya tozambizambi t’ase Ngirika ndo t’ase Edjibito ndo shinangɔnga k’ase Juda.​—Ets. 18:4.

Tɔkɛnyɔ ta shɛmanedi takakɛnyamaka l’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi ehende tshɛ la Isthmia takɔsamaka la nɛmɔ diele oko tɔkɛnyɔ ta jeux Olympiques. Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akahombe monga la Kɔrɛtɔ l’etena kakakɛnyamaka tɔkɛnyɔ ta lo 51 T.D. Diksiɔnɛrɛ dimɔtshi di’awui wa lo Bible mbutaka ɔnɛ: “Komonga oko ahoma dia nde nkamba la ditelo dia didjidji diendana la tɔkɛnyɔ lo mukande ande wa ntondo le ase Kɔrɛtɔ.”​—1 Kɔr. 9:24-27.

“Wakasalaka mvudu y’apɛma” (Etsha 18:1-4)

4, 5. a) Lende akatohangaka Pɔɔlɔ la Kɔrɛtɔ, ndo olimu akɔna wakandakambaka lɛkɔ? b) Ngande wakayokomaka Pɔɔlɔ osadi wa mvudu y’apɛma?

4 Etena kɛmɔtshi l’ɔkɔngɔ wa Pɔɔlɔ nkoma la Kɔrɛtɔ, nde akɛnana l’atshukanyi wakalongɔnaka dimɛna w’ase Juda, Akula la Piriskila. Atshukanyi asɔ wakatodjasɛ la Kɔrɛtɔ l’ɔtɛ wa didjangɔ dia nkumekanga Klodiyo dia “ase Juda tshɛ mimɔ oma la Rɔmɔ.” (Ets. 18:1, 2) Vɔ wakadjasɛ la Pɔɔlɔ ndo wakakambaka la nde olimu awɔ. Sho mbadiaka ɔnɛ: “Lam’ele [Pɔɔlɔ] akakambaka olimu waamɛ la wɔ, nde akatshikala lakawɔ ko vɔ wakakambaka kaamɛ, nɛ dia vɔ wakasalaka mvudu y’apɛma.” (Ets. 18:3) Pɔɔlɔ akatshikala laka atshukanyi wakalongɔnaka dimɛna asɔ l’edja tshɛ kakandasambishaka la Kɔrɛtɔ. Ondo lɛkɔ mbakandafunde mikanda ɛmɔtshi wakayɔtɔka lo Bible.b

5 Ngande wakayokomaka Pɔɔlɔ pami kaketshama dimɛna “l’ekolo wa Ngamaliyɛlɛ,” osadi wa mvudu y’apɛma? (Ets. 22:3) Mɛnamaka di’ase Juda wa lo ntambe ka ntondo kɔmbɔsaka di’ekɔ kɔlɔ mbetsha ana awɔ olimu ɔmɔtshi kaanga mbele ana asɔ wakalongolaka nto wetshelo okina. Oko wakinde ose Taraso ka la Kilikiya, ɛtshi ka nkɛtɛ kakalekaka mbeyama l’ɔtɛ w’ahɔndɔ wa cilicium wakawasalaka lawɔ mvudu y’apɛma, ondo Pɔɔlɔ akeke olimu ɔsɔ oma ko dikɛnda. Ngande wakasalemaka olimu ɔsɔ? Dia nsala luudu la dipɛma, akahombamaka mbata ndo tɛla ahɔndɔ w’apɛma wa wolo wolo. Lo weho akɔ tshɛ, ɔsɔ aki olimu wa wolo efula.

6, 7. a) Ngande wakɔsaka Pɔɔlɔ olimu w’osalelo wa mvudu y’apɛma, ndo kakɔna kɛnya dia kanyi shɔ mbaki ndo la Akula la Piriskila? b) Ngande wokoya Akristo ɛlɔ kɛnɛ ɛnyɛlɔ ka Pɔɔlɔ, Akula la Piriskila?

6 Pɔɔlɔ kɔmbɔsaka olimu ɔsɔ oko olimu woleki ohomba le nde. Nde akakambaka olimu ɔsɔ dia ndjakotshɛka ehomba ande etena kakandewoyaka lokumu l’ɔlɔlɔ “aha la nyanga difuto.” (2 Kɔr. 11:7) Ngande wakɔsaka Akula la Piriskila olimu awɔ wa l’emunyi? Oko wakiwɔ Akristo, vɔ wakɔsaka olimu ɔsɔ woho wakɔsaka Pɔɔlɔ olimu akɔ. Etena kakayomɔ Pɔɔlɔ oma la Kɔrɛtɔ lo 52 T.D., Akula la Piriskila wakonɔ ndo wakoyele l’Ɛfɛsɔ, lɛnɛ akawatokambaka la luudu lawɔ oko dihole dia nsanganya ya l’etshumanelo. (1 Kɔr. 16:19) L’ɔkɔngɔ diko, vɔ wakayokalolaka la Rɔmɔ, ko oma laasɔ vɔ ndjotshɔ nto l’Ɛfɛsɔ. Atshukanyi waki l’ohetoheto asɔ waketshaka wahɔ wa Diolelo lo dihole dia ntondo ndo wakayasha tshɛ dia nkimanyiya anto akina, diakɔ diele vɔ wakandɔmaka le “tshumanelo tshɛ di’ase wedja.”​—Rɔmɔ 16:3-5; 2 Tim. 4:19.

7 Ɛlɔ kɛnɛ Akristo mbokoyaka Pɔɔlɔ, Akula ndo Piriskila. Esambisha wele l’ohetoheto kambaka la wolo diaha monga ‘wotsho wamboleka’ le anto akina. (1 Tɛs. 2:9) Ekɔ dui dia lowando lo woho wakamba ekambi efula wa lo tena tshɛ olimu wa l’emunyi wahawaɔsɛ lushi l’otondo kana lo tena dimɔtshi dia ndjakotshɛka ehomba awɔ etena kayashawɔ l’olimu w’Okristo. L’ɛnyɛlɔ ka Akula la Piriskila, ɛlɔ kɛnɛ, Ɛmɛnyi wa Jehowa nongolaka emendji w’eteta lawakawɔ. Wanɛ wele la “mbekelo ka nongolaka angɛndangɛnda” mbeyaka di’ɔsɔ ekɔ dui dia dimɛna ndo diakeketsha.​—Rɔmɔ 12:13.

MIKANDA WAKASAMBIYAMA WAKAKEKETSHA ANANGƐSO

Lo ngɔndɔ 18 yakinde la Kɔrɛtɔ oya lo 50-52 T.D., ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akafunde mikanda ehende wele lo Afundelo w’Akristo wa lo Grɛkɛ, mbuta ate, Tɛsalɔnika ka ntondo la ka hende. Nde akafundɛ ase Ngalatiya ondo l’etena kakɔ kaamɛ kɛsɔ kana yema l’ɔkɔngɔ.

Tɛsalɔnika ka ntondo ekɔ mukanda wa ntondo wakasambiyama wakafunde Pɔɔlɔ. Pɔɔlɔ akakome la Tɛsalɔnika oya lo 50 T.D., lo lɔkɛndɔ lande la hende la misiɔnɛrɛ. Etshumanelo kakaatema kakahomana esadi eto l’ɛhɛnyɔhɛnyɔ wakayokonya dia Pɔɔlɔ la Silasɛ mimɔ oma lɛkɔ. (Ets. 17:1-10, 13) Oko wakandayakiyanyaka di’etshumanelo k’oyoyo kɛsɔ, Pɔɔlɔ akayange mbala hiende dia nkalola lɛkɔ, ‘koko Satana akodihɛ mboka.’ Ɔnkɔnɛ, Pɔɔlɔ akatome Timɔte dia tosamba ndo tokeketsha anango. Ondo oya l’ekomelo k’ɔnɔnyi wa 50 T.D., Timɔte akakalola le Pɔɔlɔ la Kɔrɛtɔ ndo akɔtɔlɛ alapɔlɔ wa dimɛna w’etshumanelo ka Tɛsalɔnika. Oma laasɔ mbakayafundɛ Pɔɔlɔ mukanda.​—1 Tɛs. 2:17–3:7.

Tɛsalɔnika ka hende akafundama ondo yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa mukanda wa ntondo, ondo lo 51 T.D. Lo mikanda akɔ ehende, Timɔte ndo Silvano (lelamɛ Silasɛ l’Etsha) wakatome mɔyɔ kaamɛ la Pɔɔlɔ, koko ndooko dihole diɛnya Afundelo nto dia vɔ asato waki kaamɛ nto l’ɔkɔngɔ w’etena kaketsha Pɔɔlɔ la Kɔrɛtɔ. (Ets. 18:5, 18; 1 Tɛs. 1:1; 2 Tɛs. 1:1) Lande na kakafunde Pɔɔlɔ mukanda wa hende? Koka monga ko nde akalongola nsango efula yendana l’etshumanelo, ondo le onto lakatɔlɛ mukanda wa ntondo. Nsango shɔ yakatshutshuya Pɔɔlɔ dia mandola anangɛso l’ɔtɛ wa ngandji ndo ekikelo kawɔ, koko ndo dia mingola kanyi ya kɔlɔ yaki l’ase Tɛsalɔnika amɔtshi y’ɔnɛ eongelo ka Nkumadiɔndjɔ kayanga monga.​—2 Tɛs. 1:3-12; 2:1, 2.

Mukanda wakafundɛ Pɔɔlɔ ase Ngalatiya mɛnyaka dia nde akawaembola mbala hiende la ntondo ka ndjaafundɛ. Lo 47-48 T.D., Pɔɔlɔ la Barnabasɛ wakembola Atiyɔka wa la Pisidiya, Ikɔniyɔ, Lustɛra, ndo Dɛrɛbɛ, esomba ɛnɛi wa lo prɔvɛnsɛ ka Rɔmɔ ka Ngalatiya. Lo 49 T.D., Pɔɔlɔ akakalola l’ɛtshi ka nkɛtɛ kɛsɔ nde la Silasɛ. (Ets. 13:1–14:23; 16:1-6) Pɔɔlɔ akaafundɛ mukanda ɔsɔ lam’akandoke di’anangɛso wa kashi wakayoyaka l’ɔkɔngɔ ande waketshaka dia Akristo wakahombe minya mpota ndo nkitanyiya Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ. Aha la taamu, nde akafundɛ ase Ngalatiya kam’akandoke losango la wetshelo wa kashi lɔsɔ. Ondo oma la Kɔrɛtɔ mbakandafunde, koko koka monga oma l’Ɛfɛsɔ lo tshanda ya tshitshɛ yakinde lɛkɔ ntondo ka ntshɔ l’Atiyɔka wa la Suriya kana l’Atiyɔka vɔamɛ.​—Ets. 18:18-23.

“Ase Kɔrɛtɔ efula . . . waketawɔ” (Etsha 18:5-8)

8, 9. Kakɔna kakasale Pɔɔlɔ lam’akɔlɔsha ase Juda etena kakandaasambishaka ndo lende akandayotshɔ?

8 Woho wakɔsaka Pɔɔlɔ di’olimu wa l’emunyi aki dia mbokimanyiya dia nsambisha, akaleke mɛnama etena kakakome Silasɛ la Timɔte la weshasha oma la Makɛdɔniya. (2 Kɔr. 11:9) Mbala kakɔ ɔtɔi, Pɔɔlɔ “akatatɛ ndjasha tshɛ lo ɔtɛkɛta wa Nzambi [“l’ulimu wa nsambisha,” Bible k’ekila].” (Ets. 18:5) Koko nde akahomana l’ɔlɔshamelo wa wolo lam’akandasambishaka ase Juda. Ɔnkɔnɛ, lo mɛnya dia nde bu l’onongo l’ɔtɛ watonawɔ mpokamɛ losango lashimbɛ nsɛnɔ lendana la Kristo, Pɔɔlɔ akanyinginya ahɔndɔ ndo akawatɛ ate: “Dikila dianyu diayale l’ɛtɛ anyu nyuamɛ. Dimi keema l’onongo. Ntatɛ oma ko kakianɛ, dimi layanga ntshɔ le ase wedja.”​—Ets. 18:6; Ɛzk. 3:18, 19.

9 Ko lende akahombe Pɔɔlɔ ntshɔ tosambisha l’etena kɛsɔ? Titiyo Jusito, laki ondo ose wodja lakayokoma ombetawudi akolongola lakande, ndo luudu lande laki suke la shinangɔnga. Ko Pɔɔlɔ akamɔ oma la shinangɔnga ko akatshu laka Jusito. (Ets. 18:7) Naka Pɔɔlɔ akatetemala mbidjasɛ lo luudu laki Akula la Piriskila nshi tshɛ yakinde la Kɔrɛtɔ, kete luudu laki Jusito lakayokomaka dihole diakandalɔngɔsɔlaka esambishelo la Kɔrɛtɔ.

10. Kakɔna kɛnya dia Pɔɔlɔ kɔmbɔsa yɛdikɔ ya nsambisha paka ase wedja ato?

10 Lo mbuta dia nde otatshu tosambisha ase wedja, onde Pɔɔlɔ akalange mbuta dia nde ambonya ase Juda, ase wedja wakayokoma ambetawudi ndo kaanga wanɛ waketawɔka losango lande yimba tshɛ lo tshɛ? Aha ngasɔ mbakadiahombe monga. Ɛnyɛlɔ, “Krispo, owandji wa shinangɔnga akakome ombetawudi lo Nkumadiɔndjɔ nde la ase luudu lande tshɛ.” Mɛnamaka di’anto efula wakayaka lo shinangɔnga wakakome ambetawudi oko Krispo nɛ dia Bible mbutaka ɔnɛ: “Ase Kɔrɛtɔ efula wakahokamɛ waketawɔ ndo wakabatizama.” (Ets. 18:8) Luudu la Titiyo Jusito lakayokomaka dihole diakasanganaka etshumanelo k’oyoyo ka la Kɔrɛtɔ. Naka ɔkɔndɔ wa l’Etsha wakafundama lo ndjela yoho y’ofundelo ya Luka, mbuta ate woho wakayahɔnaka awui, kete okomelo w’ase Juda asɔ ndo ase wedja ambetawudi akayosalema l’ɔkɔngɔ wa Pɔɔlɔ nyinginya ahɔndɔ ande. Dikambo sɔ tɛnyaka akambo efula wendana la woho wakayaɔtɔnganyiyaka ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ l’ampokami ande.

11. Ngande wokoya Ɛmɛnyi wa Jehowa Pɔɔlɔ etena kasambishawɔ ase Lokristokristo?

11 Lo wedja efula, ase ɛtɛmwɛlɔ wa lo Lokristokristo wamboka edio nge ndo wekɔ la shɛngiya ya wolo le ambetawudi awɔ. Lo wedja ndo l’asɛnga amɔtshi, waa misiɔnɛrɛ ya lo Lokristokristo wambokonya anto efula ambetawudi awɔ. Anto wayata dia wekɔ Akristo wekɔ mbala efula mfumbe ya mbekelo y’ashidi oko waki ase Juda waki la Kɔrɛtɔ lo ntambe ka ntondo. Koko l’ɛnyɛlɔ ka Pɔɔlɔ, sho mbasambishaka l’ohetoheto ndo mbakimanyiyaka dia mfudia yema y’ewo k’Afundelo yele lawɔ. Kaanga etena katɔlɔshawɔ kana katɔhɛnyahɛnya ewandji awɔ w’ɛtɛmwɛlɔ, hatoshisha elongamelo. L’atei wa wanɛ “wele l’ohetoheto le Nzambi, koko aha lo ndjela ewo k’oshika,” mbele ndo akanga w’okitshakitsha wakokaso nyanga ndo mbatana.​—Rɔmɔ 10:2.

“Dimi lekɔ l’anto efula l’osomba ɔnɛ” (Etsha 18:9-17)

12. Naa eshikikelo kakalongola Pɔɔlɔ l’ɛnɛlɔ?

12 Naka Pɔɔlɔ akengengaka dia ntetemala nsambisha ase Kɔrɛtɔ, kete wengengo ande wakashile l’otsho wakɛnama Nkumadiɔndjɔ Yeso lende l’ɛnɛlɔ ndo kakandawotɛ ɔnɛ: “Tokake wɔma, tetemala ntɛkɛta ndo tɔlɛmbɔhalake nɛ dia dimi lekɔ kaamɛ la yɛ ndo ndooko onto layokɔlɔsha dia kosalɛ kɔlɔ, dikambo dimi lekɔ l’anto efula l’osomba ɔnɛ.” (Ets. 18:9, 10) Ande ɛnɛlɔ k’ekeketshelo lee! Nkumadiɔndjɔ ndamɛ akashikikɛ Pɔɔlɔ dia ayowokokɛ oma lo kɔlɔ ndo ɔnɛ nde akikɔ l’anto efula l’osomba ɔsɔ wayetawɔ lokumu l’ɔlɔlɔ. Kakɔna kakasale Pɔɔlɔ lam’akandɛnyi ɛnɛlɔ kɛsɔ? Sho mbadiaka ɔnɛ: “nde akatshikala lɛkɔ ɔnɔnyi la ngɔndɔ 6, awaetsha ɔtɛkɛta wa Nzambi.”​—Ets. 18:11.

13. Naa dikambo diakakanyiyaka Pɔɔlɔ lam’akandatasukanaka la dihole dia kilombo, ko lande na kele dui dia ngasɔ kokoka mbokomɛ?

13 L’ɔkɔngɔ wa mbetsha ɔnɔnyi w’otondo la Kɔrɛtɔ, ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akalongola djembetelo nkina ya woho wakosukɛka Nkumadiɔndjɔ. “Ase Juda wakatɔmbɔkwɛ Pɔɔlɔ ko wakatshu la nde lo dihole dia kilombo” diakawelɛka beʹma. (Ets. 18:12) Anto amɔtshi mbutaka dia beʹma aki lɔyɛnga la woke lakakama l’ave wa bule ndo wa wɛma ndo lakalɛngama l’asango laki suke la l’atei atei wa lobingu la la Kɔrɛtɔ. Dihole diaki la ntondo ka beʹma diaki woke efula ndo leemba l’anto efula lakakokaka nsangana lawɔ. Kɛnɛ kakashola anyangiyangi w’emindo mɛnyaka dia dihole dia kilombo sɔ diaki suke la shinangɔnga, laasɔ diɔ diaki suke la luudu la Jusito. Lam’akandatasukanaka la beʹma, ondo Pɔɔlɔ akakanyiyaka woho wakadiakema Stɛfano l’ave, Stɛfano lɔsama tena dimɔtshi oko Okristo wa ntondo wakadiakema. L’etena kɛsɔ Pɔɔlɔ lakelamɛka Saolo “aketawɔ dia vɔ mbodiaka.” (Ets. 8:1) Onde dui dia ngasɔ diakahombe nkomɛ ndo Pɔɔlɔ? Ndooko, nɛ dia wakalake Pɔɔlɔ ɔnɛ: ‘Ndooko onto layokosalɛ kɔlɔ.’​—Ets. 18:10.

Ngaliyo ambota dia komiya dikambo dia Pɔɔlɔ la ntondo ka wanɛ wakofundaka waki la nkɛlɛ. Asɔlayi w’ase Rɔmɔ washimba olui w’anto waki la nkɛlɛ diaha nsala lofunge.

“Ko nde akawatshanya oma lo dihole dia kilombo.”​—Etsha 18:16

14, 15. a) Awui akɔna wakafunde ase Juda Pɔɔlɔ ndo ngande wakakomiya Ngaliyo dikambo sɔ? b) Kakɔna kakakomɛ Sostɛnɛ, ndo akandayokomaka?

14 Kakɔna kakatombe lam’akakome Pɔɔlɔ lo dihole dia kilombo? Shushi yakolomboshaka aki nguvɛrnɛrɛ k’ose Rɔmɔ ka Akaya kakelamɛka Ngaliyo, enondo wa filozɔfɛ Sénèque. Ase Juda wakafunde Pɔɔlɔ ɔnɛ: “Onto ɔnɛ ekɔ lo mbetawoya anto dia vɔ ntɛmɔla Nzambi lo yoho yotshikitanyi la ɛlɛmbɛ.” (Ets. 18:13) Anto asɔ wakɔsaka dia Pɔɔlɔ akakonyaka anto Akristo la wolo lo yoho ya kɔlɔ. Koko Ngaliyo akɛnyi dia Pɔɔlɔ bu la “onongo” ndo ɔnɛ nde kosala “dikambo dia kɔlɔ efula.” (Ets. 18:14) Ngaliyo konanga ndjatambiya l’ɛkɔhɔtanya w’ase Juda. Ɔnkɔnɛ, la ntondo ka Pɔɔlɔ ntatɛ ntɛkɛta dia nsamba, nde akate dia dikambo sɔ diamboshila. Ko wanɛ wakafundaka Pɔɔlɔ wakadunganɛ la nkɛlɛ. La nkɛlɛ tshɛ, vɔ wakande Sostɛnɛ, ondo ɔnɛ lakahɛnɛ Krispo oko owandji wa shinangɔnga. “Ko wakatatɛ mbɔkɔmɔla mbɛlɛnganɛ la dihole dia kilombo.”​—Ets. 18:17.

15 Lande na kele Ngaliyo koshimba olui w’anto ɔsɔ diaha nkɔmɔla Sostɛnɛ? Ondo nde akɔshi dia Sostɛnɛ mbakatshutshuya leemba l’anto dia tɔmbɔkwɛ Pɔɔlɔ, laasɔ nde akate ate: nde ambolongola kɛnɛ kahombande nongola. Oyadi aki ngasɔ kana bu, dui sɔ diakonge l’etombelo w’ɛlɔlɔ. Lo mukanda ande wa ntondo wakandafundɛ etshumanelo ka la Kɔrɛtɔ ɛnɔnyi efula l’ɔkɔngɔ wa laasɔ, Pɔɔlɔ akatɛkɛta dia ɔnangɛso ɔmɔtshi lakawetaka Sostɛnɛ. (1 Kɔr. 1:1, 2) Onde ɔsɔ aki Sostɛnɛ kakakɔmama la Kɔrɛtɔ? Naka ngasɔ, kete dikɔmɔki sɔ diakayookimanyiya dia nkoma Okristo.

16. Diɔtɔnganelo diakɔna diele lam’asa esambishelo kaso l’ɛtɛkɛta wa Nkumadiɔndjɔ w’ɔnɛ “tetemala ntɛkɛta ndo tɔlɛmbɔhalake, nɛ dia dimi lekɔ kaamɛ la yɛ”?

16 Tohɔ dia aki l’ɔkɔngɔ w’ase Juda ntona esambishelo ka Pɔɔlɔ mbakatɛ Nkumadiɔndjɔ Yeso Pɔɔlɔ ate: “Tokake wɔma, tetemala ntɛkɛta ndo tɔlɛmbɔhalake, nɛ dia dimi lekɔ kaamɛ la yɛ.” (Ets. 18:9, 10) Ekɔ dimɛna dia sho mbohɔka ɛtɛkɛta ɛsɔ djekoleko etena katona anto losango laso. Tatohɛke dia Jehowa mbadiaka l’etema ndo nde mbakotola anto w’etema ɛlɔlɔ. (1 Sam. 16:7; Jni. 6:44) Ɔsɔ ekɔ mɛtɛ dui diatokeketsha dia ntetemala nsambisha! Ɔnɔnyi tshɛ, anto nunu nkama batizamaka ndo nkama wekɔ lo batizama lushi tshɛ. Wanɛ tshɛ wakitanyiya didjango dia Yeso di’ɔnɛ: “Nyetɛ anto wa lo wedja tshɛ ambeki,” Yeso mbashikikɛka ɔnɛ: “Dimi lekɔ la nyu nshi tshɛ polo l’etena k’ekomelo ka dikongɛ di’akambo.”​—Mat. 28:19, 20.

“Naka Jehowa alanga” (Etsha 18:18-22)

17, 18. Kakɔna ondo kakakanyiyaka Pɔɔlɔ lam’akandatatshɔka otsha l’Ɛfɛsɔ?

17 Hatokoke nshikikɛ dia kana dionga diaki la Ngaliyo otsha le wanɛ wakafundaka Pɔɔlɔ akela etshumanelo k’oyoyo ka la Kɔrɛtɔ etena ka wɔladi. Koko Pɔɔlɔ akatshikala lɛkɔ “nshi kambe” la ntondo ka nde ndakana l’anango wa la Kɔrɛtɔ. L’eleko kamɔnga akatshi ka lo 52 T.D., nde akasangoya dia mbɔsa masuwa lo dibongo dia Kɛnɛkɛrɛya diaki lo kilɔmɛtrɛ oko dikumi lo ɛstɛ ka Kɔrɛtɔ dia ntshɔ la Suriya. Koko la ntondo ka nde monɛ oma la Kɛnɛkɛrɛya Pɔɔlɔ “akatanyisha divo . . . , nɛ dia nde akatshike dɔkɔlɔkɔ.”c (Ets. 18:18) Ko nde akɔshi Akula la Piriskila ko wakatshu lo masuwa lo ndjale ka Egée otsha l’Ɛfɛsɔ l’Asie Mineure.

18 Etena kakawatatenyanyaka ondo Pɔɔlɔ akatakanyiyaka nshi yakandetsha la Kɔrɛtɔ. Nde aketsha tena di’amɛna diakɔ diakinde l’ɔngɛnɔngɛnɔ efula. Ngɔndɔ 18 yakandasambishaka la Kɔrɛtɔ yaki l’etombelo w’amɛna. Etshumanelo ka ntondo kakatema la Kɔrɛtɔ ndo wakasanganaka lo luudu laki Jusito. L’atei wa wanɛ wakakome ambetawudi mbaki Jusito Krispo, ase luudu lande ndo anto akina efula. Pɔɔlɔ akalangaka ambetawudi w’eyoyo asɔ efula nɛ dia nde mbakaakimanyiya dia nkoma Akristo. L’ɔkɔngɔ diko, nde akayafundɛ ndo akawaɔshi oko mukanda w’olowelo wofundami l’otema ande. Sho lawɔ ndjaokaka dia tekɔ ma ma la wanɛ wakatakimanyiya dia mbɔtɔ l’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ. Mongaka mɛtɛ ɔlɔ mɛna anto asɔ wele mɛtɛ oko “mikanda w’olowelo.”​—2 Kɔr. 3:1-3.

19, 20. Kakɔna kakasale Pɔɔlɔ kam’akandakome l’Ɛfɛsɔ, ndo wetshelo akɔna wakondjaso oma le nde lo kɛnɛ kendana la mbesa eyango wa lo nyuma?

19 Kam’akandakome l’Ɛfɛsɔ, aha la ntshimbatshimba, Pɔɔlɔ akayasha l’olimu ande. Nde “akɔtɔ lo shinangɔnga ndo akakanaka yimba l’ase Juda.” (Ets. 18:19) Mbala kɛsɔ, nde kotshikala edja l’Ɛfɛsɔ. Kaanga mbakawatetemalaka mbɔlɔmba dia nde nyomotshikala la wɔ nshi efula, “nde kombetawɔ.” Etena kakandalakanaka l’ase Ɛfɛsɔ, nde akawatɛ ate: “Layokalola le nyu nto naka Jehowa alanga.” (Ets. 18:20, 21) Lo mɛtɛ nde akasuyaka di’olimu w’esambishelo wakahombe kambema efula l’Ɛfɛsɔ. Nde akakombolaka dia nkalola l’Ɛfɛsɔ, koko akatshike awui l’anya wa Jehowa. Shi ɔsɔ ekɔ ɛnyɛlɔ ka dimɛna ka mbokoya? Dia nkotsha eyango wa lo nyuma, sho pombaka mbɔsa yɛdikɔ. Koko sho pombaka tena tshɛ ndjela ɛlɔmbwɛlɔ ka Jehowa ndo nsala akambo lo yoho yɔtɔnɛ la lolango la nde.​—Jak. 4:15.

20 Pɔɔlɔ akatshike Akula la Piriskila l’Ɛfɛsɔ ko akaholɔ lo masuwa otsha la Kayisariya. Ondo nde “akadɛ” dia tosha etshumanelo ka la Jɛrusalɛma mɔyɔ. (Enda nɔtɛ ka wekelo kele l’Etsha 18:22, nwtsty.) Oma laasɔ, Pɔɔlɔ akatshu lɛnɛ aki oko ngelo kande, l’Atiyɔka wa la Suriya. Ngasɔ mbakandakomiya l’ɔlɔlɔ tshɛ lɔkɛndɔ lande la hende la misiɔnɛrɛ. Kakɔna kakookongɛka lo lɔkɛndɔ l’ekomelo la misiɔnɛrɛ?

DƆKƆLƆKƆ DIA PƆƆLƆ

Etsha 18:18 mɛnyaka di’etena kaki Pɔɔlɔ la Kɛnɛkɛrɛya, “nde akatanyisha divo . . . , nɛ dia nde akatshike dɔkɔlɔkɔ.” Naa dɔkɔlɔkɔ sɔ?

Dɔkɔlɔkɔ ekɔ daka diasala onto la lolango otsha le Nzambi dia nsala dikambo dimɔtshi, nkimɔ woshasha ɔmɔtshi, kana nsɛna lo yoho mɔtshi. Anto amɔtshi mbutaka dia Pɔɔlɔ akanya divo dia nkotsha dɔkɔlɔkɔ dia okidiami. Koko lo ndjela Afundelo, okidiami akahombaka minya divo lam’akashilaka nshi y’olimu ande wa laande dikambo dia Jehowa “la soko dia luudu la dipɛma l’esanganelo.” Mɛnamaka dia dui sɔ diakahombaka salema paka la Jɛrusalɛma koko aha la Kɛnɛkɛrɛya.​—Wal. 6:5, 18.

Ɔkɔndɔ wa l’Etsha hawote ndooko dui lo kɛnɛ kendana l’etena kakasale Pɔɔlɔ dɔkɔlɔkɔ sɔ. Mbeyaka monga ko nde akadisale la ntondo ka nkoma Okristo. Ɔkɔndɔ hawototɛ dia kana nde akalɔmbɛ Jehowa dui dimɔtshi shikaa. Dibuku dimɔtshi mbutaka dia lo minya divo, Pɔɔlɔ akalange mɛnya “lowando lande otsha le Nzambi lo ekokelo kande kakokimanyiya [Pɔɔlɔ] dia nshidiya olimu ande la Kɔrɛtɔ.”

a Enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Kɔrɛtɔ​—Aki l’abongo ahende.”

b Enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Mikanda wakasambiyama wakakeketsha anangɛso.”

c Enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Dɔkɔlɔkɔ dia Pɔɔlɔ.”

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto