BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w95 12/1 lk. 20-25
  • Tatohekɔke!

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Tatohekɔke!
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1995
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • Etena Katonyangiya Anto Akina
  • Etena Kakitaso Tatala
  • Etena Kakanyiyaso ɔnɛ Hatosale Kɛnɛ Kakoka
  • Etena Katɔlɔmbawɔ Efula
  • Nɛ dia Ekomelo Ataye
  • Jehowa mbishaka ɔnɛ lambɔkɔmɔ wolo
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1995
  • ‘Endaka tɛɛ’ otsha lo nshi yayaye
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2020
  • Onde Bible koka kokimanyiya dia wɛ ndjayaoka dimɛna etena kayaɛndjayɛ onongo?
    Ekadimwelo lo ambola w’oma lo Bible
  • Dikumanyi, nyotetemale mbokoya ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2022
Enda awui akina
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1995
w95 12/1 lk. 20-25

Tatohekɔke!

“Tatuhekoki dia ntsha ditshelu di’ololo, ne dia tayuna lu eleku ka muna, naka hatuheko.”​—⁠NGALATIYA 6:⁠9.

1, 2. (a) Woho akɔna watsha kimbwe weenga? (b) Wa na waleka Diabolo mbidja yimba dia nde mbanda?

KIMBWE mbitshaka weenga lo weoho efula. Mbala mɔtshi, tɔ polamɛka nyama lo sapu di’ashi kana l’enemba wadjɛdjɛwɔ. Dibuku dimɔtshi (Portrait in the Wild) nembetshiyaka ɔnɛ: Mbala mɔtshi, kimbwe “kambaka paka la diaaso diakondjatɔ woho wa tɔ kondja wahɔ​—⁠ɛnyɛlɔ oko lam’ahomanatɔ la ɔna lufumbɔ oladi djɔ.”

2 Ɔpɔstɔlɔ Petero ekɔ lo nembetshiya ate: ‘Otunyi [aso], Diabolo atɔkɛndakɛndaka oko kimbwe kahangiya, ayanga onto la tɔ ndɛ.’ (1 Petero 5:⁠8) Oko weyande ɔnɛ etena kande kambotshikala kaya bu efula, Satana amboleka sɛngiya anto woho w’anyanya dia vɔ tshika kambɛ Jehowa. Koko, ‘kimbwe kɛsɔ kahangiya’ ndeka mbidja yimba yande dia munda ekambi wa Jehowa. (Enyelo 12:​12, 17) Weoho watshande weenga fɔnaka la weoho waki onyande la l’olui w’aseka nyama. Woho akɔna na?

3, 4. (a) Tosambo takɔna tasala Satana dia nde munda ekambi wa Jehowa? (b) Nɛ dia tekɔ lo sɛna lo “tena dia wulu,” wembola akɔna wambwama?

3 Lo tena dimɔtshi, Satana pembaka dia mamba djonga mɔtshi​—⁠ɛhɛnyɔhɛnyɔ kana asui wele l’oyango wa nanya kɔlamelo yaso ɔnɛ kele totshike kambɛ Jehowa. (2 Timote 3:12) Koko lo tena dikina, Diabolo kambaka la diaaso diɛnande woho wa nde kondja wahɔ, wate kana oko kimbwe. Nde kongaka polo ndo lam’ambotɔkɔmɔ kana lam’ambotɔlɛmba, ko lâsɔ nde ndjohemba kamba la okiyanu aso wa lo tokanyi woho wa nde totshutshuya dia sho mpekɔ. He tatoyalake oko nyama ya wɔdu munda!

4 Koko, tekɔ lo sɛna l’etena koleki wolo tshɛ lo lɔsɛnɔ l’anto. Lo “tena dia wulu” nɛ, efula ka l’atei aso mbeyaka ndjaoka ɔnɛ vɔ wambɔkɔmɔ kana wambɛna pâ. (2 Timote 3:⁠1) Ko lâsɔ, woho akɔna wakokaso mbewɔ di’aha nɛmba ko ndjoyala nyama ya wɔdu munda le Diabolo na? Eelo, woho akɔna wakokaso ndjela dako di’ɔpɔstɔlɔ Paulo diakandasha oma l’ɛlɔmbwɛlɔ ka nyuma k’ekila ɔnɛ: “Tatuhekoki dia ntsha ditshelu di’ololo, ne dia tayuna lu eleku ka muna, naka hatuheko”?​—⁠Ngalatiya 6:⁠9.

Etena Katonyangiya Anto Akina

5. Kakɔna kakatshutshuya Davidi dia nde nɛmba, ko kakɔna kakinde kosala?

5 Lo tena diakafundamaka Bible, esangɔ ɛmɔtshi, kânga ekambi wa Jehowa waki la kɔlamelo yoleki tshɛ wakakokaka nkɔmɔ alemba. Omembi w’esambu Davidi akafunde ate: “Dimi lambokomo la delu; etshu tshe, mbetu kami katutehaka lu asoi ami; tangi kami katolowaka la alelu ami. Ashu ami [wambɔlɛmbiama la lɔkɔnyɔ, NW].” Lande na kaki Davidi l’okiyanu wa ngasɔ na? Nde akalembetshiya ate: “[L’ɔtɛ a wanɛ tshɛ watopetshaka, NW].” Akambo wa kɔlɔ wakôsalɛka anto akina wakashaka Davidi pâ ka ngasɔ l’asolo, diɔ diakɔ diakakɛlanɛka asɔi ande ɔkɛlanɛkɛlanɛ. Koko Davidi kɔmbɛkɔ Jehowa l’ɔtɛ wa kɛnɛ kakôsalɛka anyande anto.​—⁠Osambu 6:​6-9.

6. (a) Woho akɔna wakoka ɛtɛkɛta kana ditshelo di’anto akina monga la shɛngiya le so? (b) Woho akɔna wayaetɛ anto amɔtshi vwamɛ oko nyama ya wɔdu munda le Diabolo?

6 Woho akɔ wâmɛ mbakoka ɛtɛkɛta la ditshelo di’anto akina tɔlɛndja la pâ efula ya l’asolo. Tukedi 12:18 (NW) mbutaka ɔnɛ: “Ekɔ onto ɔmɔtshi latɔtɛkɛtaka ɔtɛkɛtatɛkɛta wate kana ɔnɛ lahumuya onto yɔmbɔ.” Naka onto lahakane yimba ekɔ ɔnangɛso kana kadiyɛso, kete ‘mpota’ kɛsɔ kokaka ndjâla ɔhɔngɔ. Oma lo saki k’onto kele laso, sho mbeyaka ndjoka kɛlɛ kana ndjowombɛ tokumbɛkumbɛ. Dikambo sɔ salemaka djekoleko lam’okaso ɔnɛ wambotosalɛ kɔlɔ kana wambotɛngiya. Sho mbeyaka ndjɛna wolo sawola la ɔnɛ lotosale kɔlɔ; sho mbeyaka ndjowewewɔ ndo l’okonda. Amɔtshi wakahekɔ ndo wakatshike ndja lo nsanganya y’Akristo nɛ dia vɔ wakakɔmɔ la tokumbɛkumbɛ. Lonyangu ko, vɔ ‘wakatshikɛ Diabolo’ dihole lo yoho shɔ dia nde kondja diaaso dia mbalɛ esadi eto oko nyama ya wɔdu munda.​—⁠Efeso 4:⁠27.

7. (a) Woho akɔna wakokaso mbewɔ dia ndjakimɔ l’anya wa Satana lam’atonyangiya anto akina kana watoshawɔ pâ l’asolo? (b) Lande na kahatahombe momba tokumbɛkumbɛ?

7 Woho akɔna wakokaso mbewɔ dia ndjakimɔ l’anya wa Satana lam’atonyangiya anto akina kana watohumuyawɔ l’asolo na? Sho pombaka ndjatshutshuya di’aha ndjâla la tokumbɛkumbɛ. Koko, sho pombaka mbɔsa tɛdikɔ dia mbidja wɔladi kana nɔngɔsɔla dikambo esadi eto. (Efeso 4:26) Kolosai 3:13 tokeketshaka ɔnɛ: ‘Nyotetemale . . . kimwanɛ onto la onyande l’otema ɔtɔi naka onto ekɔ la dikambo dianyangɛnde onyande.’ Edimanyielo ndekaka sungana efula naka ɔnɛ losadi kɔlɔ ambetawɔ munga kande ndo amboyatshumuya oma ka tshina di’otema. (Ɛdika Osambu 32:​3-5 la Tukedi 28:13.) Koko, dikambo sɔ tokimanyiyaka naka sho mbɔhɔ ɔnɛ: nyimanyiya halembetshiya ɔnɛ minya asho oma lo kɔlɔ yatosalɛ anto akina kana ndjiɔsa oko kiambokambo y’anyanya. Edimanyielo mɛnyaka ɔnɛ tambotshika tokumbɛkumbɛ. Kumbɛkumbɛ ekɔ oshikɔ wa wotsho mɛmba. Yɔ kokaka fukutanya tokanyi taso, ndo toshishɛ ɔngɛnɔngɛnɔ. Yɔ kokaka salɛ ndo demba diaso kɔlɔ. Koko, edimanyielo kasungana tokundjiyɛka wahɔ aso hita. Lo ndjela ɛnyɛlɔ kaki Davidi, tatohekɔke pondjo ndo tatɛkɔke Jehowa l’ɔtɛ wa kɛnɛ kambototɛ kana kambotosalɛ anto akina!

Etena Kakitaso Tatala

8. (a) Lande na kayaoka anto amɔtshi lo tena dimɔtshi oko wanɛ wambokongola onongo a woke? (b) Wâle akɔna wakoka tokomɛ naka tambahɛ asolo tshɛ lâdiko di’onongo wayashaso shwamɛ?

8 Jakoba 3:2 mbutaka ɔnɛ: “Shu tshe tatutakanaka [mbala, NW] efula.” Etena katakanaso, lo ndjela mbekelo kaso k’anto, sho kokaka ndjaoka oko anto wambokongola onongo. (Osambu 38:​3-8) Tokanyi t’ɔnɛ tambokongola onongo kokaka ndjâla wolo efula, djekoleko naka tekɔ lo ndɔshana la wɔdu ɔmɔtshi wa demba ko tekɔ lo kita tatala esangɔ l’esangɔ lo wɔdu akɔ.a Okristo ɔmɔtshi wa omoto wakalɔka ta dia ngasɔ akalembetshiya ate: “Dimi konanga tetemala la sɛna nto, nɛ dia dimi kombeya kana lakasale pɛkato kahadimanyiyamaki pondjo kana kema. Lakakanyiyaka nte ndoko ndo ohomba wayashami l’olimu wa Jehowa nɛ dia ondo ndoko kɛnɛ kâkamakoke sala nto.” Etena kahɛnyahɛnyamaso ɔsɔku l’onongo wayashaso shwamɛ, sho mbishaka Diabolo diaaso​—⁠ndo nde mbeyaka kamba ladiɔ esadi eto! (2 Koreto 2:​5-7, 11) Ondo ekɔ ohomba sho monga la kanyi y’oshika lo dikambo di’onongo.

9. Lande na kahombaso kitsha wɛkamu lo kɛtshi ka Nzambi?

9 Lam’atshaso pɛkato, sunganaka dia sho ndjaoka yema oko anto wambokongola onongo. Koko, mbala mɔtshi, tokanyi ta ngasɔ t’onongo tetemalaka naka Okristo ekɔ lo kanyiya ɔnɛ nde hasunganaki pondjo dia mbokama kɛtshi oma le Nzambi. Koyanga mbediɔ ɔsɔku, Bible ekɔ lo tokeketsha la ngandji tshɛ ɔnɛ: “Naka shu tambushula [pɛkato, NW] yasu, ndi eko la kolamelu la ololo wa ntudimanyia [pɛkato, NW] yasu, la ntedia uma lu kolo tshe.” (1 Joani 1:⁠9) Onde ekɔ ɔkɔkɔ ɔmɔtshi w’oshika watotshutshuya dia sho mbetawɔ ɔnɛ Nzambi hatotosalɛ dikambo sɔ? Ohɔ dia, Jehowa ekɔ lo mbuta l’atei a Dui diande ɔnɛ nde ‘mbetawɔka nyimanyiya.’ (Esambu 86:5; 130:​3, 4) Lam’ele nde hakoke mbuta kashi, nde ayokotsha kɛnɛ kalaka Dui diande naka sho ndja oya le nde l’otema wa ndjatshumuya.​—⁠Tito 1:⁠2.

10. Ekeketshelo kakɔna k’ɔngɛnɔngɛnɔ kakatosha Tshoto y’Etangelo mɔtshi lo dikambo dia ndɔshana la wɔdu ɔmɔtshi wa demba?

10 Kakɔna kahombayɛ sala naka wɛ ekɔ lo ndɔshana la wɔdu ɔmɔtshi ko ambɔkɔ nto lo wɔdu akɔ na? Tohekɔke! Aha naka wɛ ambɔkɔ nto lo wɔdu ɔmɔtshi kete lâsɔ ehamelo kakayashile sala pombaka mbutɔ. Tshoto y’Etangelo ya Yâta Afusa 15, 1954 (l’Angɛlɛ) yakatosha ekeketshelo kɛnɛ k’ɔngɛnɔngɛnɔ: “Sho [mbeyaka] mɛna ɔnɛ tekɔ lo takana ndo tekɔ lo nkɔ mbala efula lo etshelo kakɔ kâmɛ ka kɔlɔ kakonɛma lo yoho yaso ya lɔsɛnɔ l’edjedja oleki ndo woho wakatakanyiyaka. . . . Tɔkɔmɔke otema. Totake ɔnɛ lambosala pɛkato kahadimanyiyamaki pondjo. Satana nangaka wɛ monga la tokanyi ta ngasɔ. Woho weyɛ la lɔkɔnyɔ ndo wanyangayɛ mɛnyaka ɔnɛ wɛ atâtshu etale. Tɔlɛmbake pondjo dia mbɛlɛ le Nzambi la ndjakitshakitsha tshɛ ndo l’otema ɔtɔi, nyanga dia nde kodimanyiyɛ, kɛ̂dia ndo kokimanyiya. Ntshɔka otsha le nde wate kana ɔna mbatatshu otsha le She lam’ende l’okakatanu, oyadi esangɔ engana wamboyɔkɔ lo wɔdu akɔ wâmɛ, ndo Jehowa ayokosha ekimanyielo la kɛtshi tshɛ nɛ dia nde ekɔ la ngandji ka mamba, ndo naka wɛ ekɔ la losembwe, kete nde ayokosha nkum’otema ka pudipudi.”

Etena Kakanyiyaso ɔnɛ Hatosale Kɛnɛ Kakoka

11. (a) Tokanyi takɔna tahombaso monga latɔ lo dikambo di’olimu w’esambishelo ka Diolelo? (b) Tokanyi takɔna talɔshana l’Akristo amɔtshi lo dikambo di’olimu w’esambishelo?

11 Olimu w’esambishelo ka Diolelo wekɔ ohomba efula lo lɔsɛnɔ l’Okristo, ndo onto lakamba olimu akɔ ɔsɔ kondjaka ɔngɛnɔngɛnɔ. (Osambu 40:⁠8) Koko, Akristo amɔtshi ndjaokaka oko anto wambokongola onongo l’ɔtɛ wahawakoke kamba efula l’olimu ɔsɔ w’esambishelo. Onongo wa ngasɔ kokaka ndo ndjotoshishɛ ndo ɔngɛnɔngɛnɔ aso ko ndjotohekoya, lo fɔnyaka ɔnɛ Jehowa ekɔ lo kanyiya ɔnɛ ndoko lushi layotosala kɛnɛ kakoka. Nyɛsɔ tênde tokanyi tɔmɔtshi talɔshana l’anto amɔtshi.

Kadiyɛso kɛmɔtshi k’Okristo kôdia ana asato nde l’omende akafunde ate: “Onde nyu mbeyaka woho wɔ̂sa wola wenya efula? Dimi pombaka nama diangɔ lo dihole tshɛ. Kɛdikɛdi, dimi pombaka mbetsha wenya lo takindjakindjaka lo wa makashinyi wa ahɔndɔ wa kɔmbɔkɔmbɔ, lo ekala wakitshawɔ diangɔ diakitshakitshawɔ eshinga ɔnɛ kele anto wamane esadi kana lo tayangaka ahɔndɔ wambâtatɛ wahika paka tɔtɛla. Ndo nto, dimi mbetshaka oshidi a tango ɔtɔi kana ehende lomingu tshɛ lo salaka olimu wa tokatshikatshi ta diewoyelo dia [mbo ya ndɛ l’oshinga wokitshikitshi]​—⁠tihembola, tilɔnga ndo tisondja. Lo tena dimɔtshi, dimi ndjaokaka oko onto lambokongola onongo a woke lam’asalami elimu ɛsɔ, dimi kanyiyaka nte lotohomba mbetsha wenya ɛsɔ l’olimu w’esambishelo.”

Kadiyɛso kɛmɔtshi kele l’ana anɛi ndo l’omi laha ombetawudi akalembetshiya ate: “Lakakanyiyaka nte ondo haloke Jehowa ngandji efula mɛtɛ. Diɔ diakɔ diakamalɔshaka l’olimu wakambɛmi Jehowa. Lakahembe la wolo tshɛ mɛtɛ, koko ndoko lushi lakamayaoke nte lambotsha kɛnɛ kakoka. Kɛdikɛdi dimi kondjaokaka nte lekɔ la nɛmɔ, diɔ diakɔ diakimi kokoka kanyiya nte lushi lɔmɔtshi Jehowa kokaka mbetawɔ olimu wawokambɛmi.”

Okristo ɔmɔtshi wa omoto lakɛnyi ohomba tshika olimu ande w’ombatshi mboka akate ate: “Dimi kokoka mbikikɛ kanyi y’ɔnɛ lambokita tatala lo dɔkɔlɔkɔ diakamadje dia kambɛ Jehowa lo tena ndo lo tena. Kɛdikɛdi wɛ hakoke kanyiya lonyangu laki lami! Kakianɛ, dimi ndelaka ndo ndela lam’ohɔmi dikambo sɔ.”

12. Lande na kayaoka Akristo amɔtshi oko anto wambokongola onongo a woke l’ɔtɛ wewɔ kema l’akoka wa kamba efula l’olimu w’esambishelo?

12 Mɛtɛ, monga la saki ka kambɛ Jehowa efula ekɔ mposa k’onto tshɛ. (Osambu 86:12) Ko lâsɔ, lande na kayaoka amɔtshi oko anto wambokongola onongo a woke l’ɔtɛ wewɔ kema l’akoka wa kamba efula na? Le amɔtshi, mɛnamaka dia vɔ ndjaokaka woho ɔsɔ nɛ dia vɔ hawoyaoke dia vɔ wekɔ la nɛmɔ kânga yema tshitshɛ, ondo dui sɔ tomba oma lo dikambo dia lonyangu diakâkomɛ lo lɔsɛnɔ. Lo wedi okina, onto mbeyaka ndjasha onongo woshasha oma lo kanyi ya kashi yele lande lo dikambo dia kɛnɛ katɔlɔmba Jehowa. Okristo ɔmɔtshi wa omoto aketawɔ ate: “Dimi lakakanyiyaka nte naka wɛ hakambi olimu polo ndo lo nkɔmɔ demba, kete wɛ hatshe kɛnɛ kakoka.” Omalɔkɔ, nde akayadjɛ eyango wa lâdiko lo tshambandeko​—⁠ko nde akayoyaoka oko onto lambokongola onongo a woke efula lam’akinde komonga l’akoka wa kotsha eyango akɔ ɛsɔ.

13. Kakɔna katɔlɔmba Jehowa?

13 Kakɔna katɔlɔmba Jehowa na? Lo hiembola, Jehowa tɔlɔmbaka dia sho mbokambɛ l’otema aso tshɛ, sala kɛnɛ kakokaso sala lo ndjela akoka aso. (Kolosai 3:23) Koko, otshikitanu a woke mbeyaka monga l’asa kɛnɛ kalangaso sala la kɛnɛ kakokaso sala lo mɛtɛ mɛtɛ. Akambo anɛ mbeyaka ndjâla wekamu le so: lotshundu, yonge, wolo wa demba, kana ɛkɛndɛ wa l’atei a nkumbo. Koko, lam’asalaso kɛnɛ kakokaso sala, sho kokaka ndjashikikɛ ɔnɛ olimu wakambɛso Jehowa ndja oma l’otema aso tshɛ​—⁠olimu akɔ hawoleki ndo kema l’ɛse ka wɔnɛ wakamba ɔnɛ lele demba diande la lɔsɛnɔ lande mboshaka diaaso dia nde kamba olimu w’ombatshi mboka.​—⁠Mateu 13:​18-23.

14. Kakɔna kakokayɛ sala naka wɛ ekɔ l’ohomba w’ekimanyielo dia wɛ shikikɛ kɛnɛ kakokayɛ nongamɛ le yɛ lo mɛtɛ mɛtɛ na?

14 Ko lâsɔ, woho akɔna wakokayɛ shikikɛ kɛnɛ kakokayɛ nongamɛ le yɛ wɛmɛ lo yoho yasungana na? Wɛ mbeyaka sawola dikambo diakɔ wɛ la ɔngɛnyi ayɛ ɔmɔtshi wele Okristo w’oshika ndo wambotshunda wɔɔngɔ, lele tena dimɔtshi ekɔ ekumanyi ka l’etshumanelo kana kadiyɛso kɛmɔtshi kambohokɔ akambo efula, ɔnɛ leya akoka ayɛ, wɛɔdu ayɛ, ndo ɛkɛndɛ ayɛ wa l’atei a nkumbo. (Tukedi 15:22) Ohɔ dia, lo asho wa Nzambi, nɛmɔ dia lonto layɛ hadiɛdikama oma lo woho wakambayɛ olimu w’esambishelo. Ekambi wa Jehowa tshɛ wekɔ ohomba le nde. (Hangai 2:7; Malaki 3:​16, 17) Kɛnɛ kasalayɛ l’olimu w’esambishelo mbeyaka ndeka kana monga l’ɛse ka kɛnɛ kasala anto akina, koko edja tshɛ kele kɛnɛ kasalayɛ ndja oma lo weolo ayɛ tshɛ, Jehowa ayɔngɛnangɛnaka, ndo ndoko ohomba a wɛ ndjaoka oko onto lambokongola onongo.​—⁠Ngalatiya 6:⁠4.

Etena Katɔlɔmbawɔ Efula

15. Woho akɔna walɔmbawɔ efula le dikumanyi dia l’etshumanelo?

15 Yeso akate ate: “Ɔnɛ lakawasha efula, wayoowohika efula.” (Luka 12:​48, Dyookaneelo dy’oyooyo) Mɛtɛ, wekɔ lo ‘nɔmba efula’ le wanɛ wakamba oko dikumanyi dia l’etshumanelo. Oko ɔpɔstɔlɔ Paulo, vɔ ndjakimɔka lo dikambo di’etshumanelo. (2 Koreto 12:15) Vɔ pombaka nɔngɔsɔla alako, membola ɛkɔkɔ, pembola akambo amɔtshi lo kilombo​—⁠akambo asɔ tshɛ aha la mbohɛ nkumbo yawɔ hita. (1 Timote 3:​4, 5) Dikumanyi dimɔtshi nto kambaka olimu efula lo wokelo wa Mbalasa ya Diolelo, kambaka lo Kɔmite ya Diɔtɔnganelo la wa Pitadi, ndo ndjakimɔka la lolango dia tokamba elimu lo nsanganya ya totshitshɛ la ya weke. Woho akɔna wakoka apami asɔ wakamba olimu efula ndo wele la kɔlamelo mbewɔ dia nɛmba la wetsho w’ɛkɛndɛ wa ngasɔ na?

16. (a) Dako diakɔna di’oshika diakalongola Mɔsɛ oma le Jetro? (b) Dionga diakɔna diayokimanyiya ekumanyi dia nde kahana l’anto akina ɛkɛndɛ wasungana?

16 Mɔsɛ, onto laki la ‘ndjakitshakitsha’ ndo la “memakana,” lam’akandayalɛndjaka lo sambola akambo w’anto akina, okil’ande Jetro akawosha dako dimɔtshi di’oshika: kahana l’apami akina wakoka ɛkɛndɛ ɛmɔtshi. (Etumbelu 18:​17-26; Walelu 12:⁠3) Tukedi 11:2 mbutaka ɔnɛ: “[Lomba, NW] [l]atuyalaka kame la kanga ndjakitshakitsha.” Monga la ndjakitshakitsha kɛdikɛdi mbeya ndo mbetawɔ wɛɔdu ayɛ. Onto lele la ndjakitshakitsha hengenga dia mbisha anto akina ɛkɛndɛ, koyanga mboka wɔma w’ɔnɛ nde ayoshisha yema ya lowandji lande lam’ayondokahana l’apami akina wele l’akoka ɛkɛndɛ wasungana.b (Walelu 11:​16, 17, 26-29) Koko, nde ndjalaka la saki k’efula ka mbakimanyiya dia vɔ pama.​—⁠1 Timote 4:⁠15.

17. (a) Woho akɔna wakoka ase etshumanelo mbetɛ oshikɔ wa dikumanyi osadi? (b) Woho akɔna wetawɔ wadi wa dikumanyi ndjahombia, ndo woho akɔna wakokaso mɛnya lowando laso lo dikambo sɔ?

17 Ase etshumanelo kokaka sala efula dia mbetɛ oshikɔ wa dikumanyi osadi. Oko weyawɔ ɔnɛ dikumanyi diekɔ la nkumbo yawɔ hita yahombawɔ mbidjaka yimba, anto akina hawotohikaka wenya wa dikumanyi la yambalo yawɔ ohikahika. Vɔ hawohombe ndjâla la lɔhɛndɛ lo kɛnɛ ketawɔ wadi wa dikumanyi shisha lam’akahanawɔ l’etshumanelo wenya wotohomba waomɛwɔ mbetsha lo nkumbo yawɔ. Mama kɛmɔtshi kele l’ana asato, wadi aki ekumanyi, akalembetshiya ate: “Dikambo dimɔtshi diahamayakiyanya ndoko lushi ele wotsho okina w’efula wetawɔmi mɛmba l’atei a luudu woho w’omɛmi kamba oko ekumanyi. Dimi mbeyaka nte ɛtshɔkɔ wa Jehowa wekɔ efula l’atei a nkumbo kaso l’ɔtɛ w’olimu ande, ndo dimi haloke kɛlɛ l’ɔtɛ wa wenya la wolo wakimɔnde. Koyanga mbediɔ ɔsɔku, lo mɛtɛ mɛtɛ, mbala efula dimi pombaka sala lotumu efula dia mɔmba sɛkɛ dia ngelo ndo kamba olimu efula dia mpokolaka anaso oleki ndo kɛnɛ kotomosala nɛ dia omɛmi ekɔ l’olimu efula.” Lonyangu ko, kadiyɛso kɛsɔ akɛnyi ɔnɛ, lo dihole dia vɔ mandola wotsho okina w’efula wambondoyɛmba, amɔtshi wakawotɛka awui a wotata, ɛnyɛlo oko ɔnɛ: “Lande na kahayakambe olimu w’ombatshi mboka?” (Tukedi 12:18) Ekɔ ɔlɔlɔ efula mɛtɛ dia mandola akina lo kɛnɛ katshawɔ lo dihole dia mbaɔnyɔla lo kɛnɛ kahawakoke ntsha!​—⁠Tukedi 16:24; 25:⁠11.

Nɛ dia Ekomelo Ataye

18, 19. (a) Lande na kahatakoke memala kakianɛ lo lowango latatalawɔ dia kondja lɔsɛnɔ la pondjo? (b) Dako diakɔ diakasungana ɔlɔlɔ diakasha ɔpɔstɔlɔ Paulo Akristo wa la Jerusalɛma?

18 Ondawi wa lowango lam’eyande ɔnɛ laya suke la koma l’ekomelo ka lowango l’otale, nde hahekɔ. Koyanga demba diande diambokoma l’ekomelo ka kɛnɛ kakokadiɔ mbikikɛ​—⁠diambɔlɛmba, diambotshutshumɔ dungu, ndo diamboma ashi​—⁠koko naka nde aya suke la koma l’ekomelo, kete nde ayotetemala ndawɔ tsho. Oko weso Akristo, woho akɔ wâmɛ mbeso l’atei a lowango la kondja difuto dia lɔsɛnɔ, ndo taya ka suke l’oshidi wa komelo. Ɔnɛ kema etena ka sho memala!​—⁠Ɛdika la 1 Koreto 9:24; Filipi 2:16; 3:​13, 14.

19 Akristo wa l’eleko ka ntondo wakatokomɛ dikambo diakɔ diamɛ. Oya l’ɔnɔnyi 61 T.D., ɔpɔstɔlɔ Paulo akafundɛ Akristo wa la Jerusalɛma mukanda. Etena kakâtshikalɛ kaki yema tshitshɛ​—⁠“lolonga” la kɔlɔ, dikongɛ di’Ase Juda wakatɔmbɔkɔ, laki suke la ‘mbeta.’ Djekoleko Akristo wa la Jerusalɛma wakahombe mambalɛ ndo ndjâla la kɔlamelo; vɔ wakahombe ndawɔ oma l’osomba akɔ lam’akawɛnyi alembe wambôdinga. (Luka 21:​20-24, 32) Lâsɔ, l’etena kasungana mɛtɛ, Paulo akawasha dako nɛ oma l’ɛlɔmbwɛlɔ ka nyuma k’ekila: ‘Tanyɔlɛmbake ndo tanyɔkɔmɔke lo anima anyu.’ (Heberu 12:⁠3) Lânɛ, ɔpɔstɔlɔ Paulo akakambe la totshelo (verbes) tohende ta wolo: “nɛmba” (kaʹmno) ndo “nkɔmɔ” (e·klyʹo·mai). Lo ndjela nomb’ewo kɛmɔtshi k’akambo wa lo Bible, tɔtɛkɛta tɔsɔ ta lo Grɛkɛ “takakambemaka oma le Aristote lam’akandatɛkɛtaka dikambo di’andawi wa lowango wanɛ watomuyaka ndo watɔkɔmɔka alemba kɔmɔ l’ɔkɔngɔ wa vɔ ndekana oshidi w’ekomelo. Ambadi [wa mukanda waki Paulo] wakikɔ l’atei a lowango. Takawahombe mpekɔ la ntondo ka vɔ koma l’ekomelo. Takawahombe mumuya ndo nkɔ l’ɔlɛmbɛlɔ. Ndo nto, ekɔ ohomba wa sho tetemala lam’ahomanaso l’asui.”

20. Lande na kasungana dako diaki Paulo le so ɛlɔ kɛnɛ?

20 Ande woho wasungana dako diaki Paulo le so ɛlɔ kɛnɛ lee! Lo menda woho watafulanɛ ɛhɛnyɔhɛnyɔ, tena dimɔtshi mbeyaka ndjâla diatotoyaokaka oko ondawi wa lowango wele ekolo aya suke la mbɔla yɔ. Koko tatohekɔke lam’ele taya ka suke l’oshidi wa komelo! (2 Ekondo 29:11) Otunyi aso, “tambwe kadikita,” nangaka sho ntsha ɔsɔku. Diɛsɛ ko Jehowa akasale dihomɔ dimɔtshi diasha “one lambokomo wulu.” (Isaya 40:29) Lo sawo diayela, tayeya dihomɔ diakɔ sɔ ndo woho wakokaso kamba ladiɔ olimu.

[Footnotes]

a Oko ɛnyɛlɔ, anto amɔtshi mbeyaka monga ko wekɔ lo ndɔsha dia mbahemɛ dionga dimɔtshi dia kɔlɔ diakonɛma efula lo lonto lawɔ, ɛnyɛlɔ oko ɛkɛlɛkɛlɛ kana lomendja, kana kandola okakatanu w’endana la esose (masturbation).​—⁠Enda lo Réveillez-vous!, Yitshu 22, 1988, lɛkɛ 19-21; Yâta Afusa 8, 1982, lɛkɛ 16-20; ndo lo Les Jeunes s’interrogent ​—⁠ Réponses pratiques, lɛkɛ 198-211, dibuku diakatondja Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc.

b Enda lo sawo diele l’ɔtɛ a dui w’ɔnɛ: “Dikumanyi​—⁠Nyokahe Ɛkɛndɛ!” lo Tshoto y’Etangelo ya Kɔlɛkɔlɛ 15, 1992, lɛkɛ 20-3 (lo Falase).

Wate na Ayoyokadimola?

◻ Woho akɔna wakokaso mbewɔ dia mpekɔ lam’atonyangiya anto akina kana watoshawɔ pâ l’asolo?

◻ Naa kanyi y’oshika lo dikambo di’onongo yatokimanyiya di’aha sho mpekɔ?

◻ Kakɔna katɔlɔmba Jehowa?

◻ Woho akɔna wakoka ndjakitshakitsha kimanyiya dikumanyi dia l’etshumanelo di’aha vɔ nɛmba?

◻ Lande na kele dako diaki Paulo dia lo Heberu 12:3 sunganaka le so ɛlɔ kɛnɛ?

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto