BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w98 6/1 lk. 10-15
  • Mbetawɔ K’akristo Kayohembama

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Mbetawɔ K’akristo Kayohembama
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1998
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • Lande na Ambohembama Mbetawɔ na?
  • Mbetawɔ Kakɔtɔ l’Ehemba lo Dikambo dia 1914
  • Kɛnɛ Kakawatshe la Ntondo k’Ehemba wa l’Etena Kɛsɔ
  • Mbetawɔ Kayɛ Kambohembama Kakianɛ Dia Menda Kana Tɔ Kekɔ Shikaa
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1998
  • Diolelo diambotɔ l’olongo
    Diolelo diaki Nzambi diekɔ lo mbolɛ
  • Toho ta nsambisha​—Okambelo wa la toho t’esambishelo totshikitanyi di’anto efula sambishama
    Diolelo diaki Nzambi diekɔ lo mbolɛ
  • Onga la mbetawɔ lo alaka wa Jehowa
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2016
Enda awui akina
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1998
w98 6/1 lk. 10-15

Mbetawɔ K’akristo Kayohembama

“Aha antu tshe mbele la mbetawo.”​—⁠2 TESALONIKA 3:⁠2.

OMA ko tɔngɔ, apami, amato, l’ana wele la mbetawɔ ka mɛtɛ wokôngaka. Tshɛkɛta “mɛtɛ” sunganaka nɛ dia ekɔ miliyɔ efula y’anto wele oko akanga a t’etaw’etawɔ, wanɛ watetawɔka esadi eto aha la kondja djembetelo mɔtshi y’oshika. Mbala efula, mbetawɔ ka ngasɔ mendanaka la nzambi ya kashi kana woho ɔmɔtshi w’ɔtɛmwɛlɔ wahɔtɔnɛ la Jehowa Kanga-Nkudu-Tshɛ, kâmɛ la Dui diande diamboshɔma. Diakɔ diakafunde ɔpɔstɔlɔ Paulo ate: “aha antu tshe mbele la mbetawo.”​—⁠2 Tesalonika 3:⁠2.

2 Koko ɛtɛkɛta wa Paulo ɛsɔ mɛnyaka ɔnɛ oma k’etena kɛsɔ, anto amɔtshi waki la mbetawɔ k’oshika, omalɔkɔ, sho kokaka mbuta ɔnɛ nd’ɛlɔ kɛnɛ, amɔtshi wekɔ latɔ. Ambadi efula wa Tshoto y’Etangelo kombolaka monga ndo keketsha mbetawɔ kɛsɔ ka mɛtɛ​—⁠mbetawɔ kɔtɔnɛ la ewo k’oshika k’akambo wa mɛtɛ wa Nzambi. (Joani 18:37; Heberu 11:⁠6) Onde ndo wɛ mbakikombola? Naka ngasɔ, kete wɛ pombaka mpotɔ dui sɔ ndo ndjalɔngɔsɔla nɛ dia mbetawɔ kayɛ kayohembama. Bonde kataso ngasɔ na?

3 Sho pombaka mbeya ɔnɛ Yeso Kristo mbele tshina dia mbetawɔ kaso. Mɛtɛ, Bible mbutaka ɔnɛ nde mbele Ondowanyi wa mbetawɔ kaso. Ekɔ ngasɔ naka sho ndjela ɛtɛkɛta l’etsha ande, djekoleko nganɛ wakandakotsha awui w’amvutshi. Nde akahike etshina ka wolo efula kakoka anto monga la mbetawɔ ka mɛtɛ. (Heberu 12:2; Enyelo 1:​1, 2) Tekɔ lo mbadia ɔnɛ Yeso ‘akahembama lo weho akɔ tshɛ oko sho, koko nde kontsha pɛkato.’ (Heberu 4:15) Mɛtɛ, mbetawɔ ka Yeso kakahembama. Lo dihole dia sho kɔmɔ otema, kana mboka wɔma, dui sɔ pombaka tokeketsha.

4 Oko wakandahomana l’ehemba wa wolo, ko mbikikɛ ndo nyɔi l’otamba w’asui, Yeso ‘akeke dia monga l’okitanyiya.’ (Heberu 5:⁠8) Nde akɛnya ɔnɛ anto kokaka nsɛna naka vɔ monga la mbetawɔ ka mɛtɛ oyadi l’atei w’ehemba wa woho akɔna tshɛ. Dui sɔ diekɔ la kitshimudi ya lânde naka sho kanyiya kɛnɛ kakatɛ Yeso ambeki ande ɔnɛ: “Nyuho diui diakamanyutela nti: Ukambi haleki uwandji andi.” (Joani 15:20) Mɛtɛ, lo dikambo di’ekambi ande wa nshi nyɛ, Yeso akatatshi ate: “Nyu nyayuhetshama lu wedja tshe ne dia lukumbu lami.”​—⁠Mateu 24:⁠9.

5 L’etatelo k’eleko kɛnɛ 20, elombwelo kakatatɛ lo luudu la Nzambi. Afundelo wakatatshi ɔnɛ: “Etena kambukuka dia elumbwelu ntatela [“lo luudu la Nzambi,” NW]. Naka to kambutatela le su, ukundi ayuyala ekumelu ka waku wahakitanyia lukumu l’ololo la [Nzambi]? Ku naka untu ololo ambushimbamela [“l’okakatanu,” NW], lendi ayenama omonyodi la untu a kolo?”​—⁠1 Petero 4:​17, 18.

Lande na Ambohembama Mbetawɔ na?

6 Lo yoho mɔtshi, mbetawɔ kahatahembama kekɔ oko okuwɔ lo pata, nɛmɔ diatɔ heyama. Tɔ kekɔ oko shɛkɛ yele bu la kashɛ. Vɔ mbeyaka kosha shɛkɛ l’ɔtɛ w’olimu ɔmɔtshi wakayakambe, kana l’ɔtɛ wa diangɔ diakayasondja, ko kana onto mbakakoshayɔ woshasha. Wɛ mbeyaka ndjiɛna oko shɛkɛ ya mɛtɛ mɛtɛ, ko onde shɛkɛ ya mɛtɛ mbeyɔ? Onde wɛ kokaka ntshɔ lo bankɛ atɔsa falanga yofundami lɔkɔ? Woho akɔ wamɛ mbele ndo mbetawɔ kaso hahombe monga paka l’ɛnamelo keto ka lo asho kana l’ɛlɔmɔ. Tɔ pombaka pembama dia menda kana kekɔ nge ndo kekɔ shikaa. Paka mbetawɔ kaso pembama mbayoteya dia kana tɔ kekɔ nge ndo sunganaka. Ohemba mbeyaka tɛnya nto lɛnɛ eso l’ohomba wa ndowanya mbetawɔ kaso kana kikeketsha.

7 Nzambi tshikaka di’ɛhɛnyɔhɛnyɔ tokomɛ ndo mbetawɔ kaso mbɔtɔ l’ehemba. Sho mbadiaka ɔnɛ: “Untu tataki l’am’ayunduhimbama ati: Dimi lambuhimbama uma le [Nzambi], ne dia [Nzambi] hahimbama la akambu wa kolo, ku ndi hahimbi untu.” (Jakoba 1:13) Ko lâsɔ, onto akɔna kana dui diakɔna diele lo kiɔkɔ y’ehemba watokomɛ na? Toko Satana, andja ɔnɛ la demba diaso diele bu kokele.

8 Sho shikikɛka ɔnɛ Satana ekɔ la shɛngiya ya wolo efula l’andja w’otondo, lo tokanyi ta lɔkɔ ndo lo ditshelo diawɔ. (1 Joani 5:19) Ndo sho mbeyaka mbala efula ɔnɛ nde mbasokoya anto dia vɔ pɛnyahɛnya Akristo. (Enyelo 12:17) Ko onde, sho mbeyaka dimɛna dimɛna ɔnɛ Satana tshaka tshɛ dia tonganyiya lo tɔ̂nga la mposa ya lo demba, lo tɛnya ɛngɛnɔngɛnɔ wa l’andja ɔnɛ ate kele totale lo djonga, ate kana tayɔlɛ ɔbɔɔ ko pindola Nzambi ko Jehowa ndjototona? Lo mɛtɛ, hatohombe mengenga tosambu taki Satana nɛ dia ngasɔ mbakandatshe dia pemba Yeso.​—⁠Mateu 4:​1-11.

9 Lo tshimbo ya Dui diande ndo y’etshumanelo k’Akristo, Jehowa toshaka bɛnyɛlɔ di’ɔlɔlɔ di’anto waki la mbetawɔ wakokaso mbokoya. Paulo akatolake ate: “Anyasu, nyumbukuyaki, nyendaki waku watokendakendaka uku yediko yakatanyenya.” (Filipi 3:17) Oko wakinde ɔmɔtshi a l’atei w’ekambi wa Nzambi w’akitami wa l’eleko ka ntondo, Paulo akashaka anto ɛnyɛlɔ lo woho wakandatshaka akambo w’onto lele la mbetawɔ oyadi kânga l’atei w’ehemba wa wolo wakokomɛka. Polo ndo l’ekomelo k’eleko ka 20, bɛnyɛlɔ di’anto wele la mbetawɔ hadiohombama. Awui wa lo Heberu 13:7 wekɔ ohomba efula nshi nyɛ oko akiwɔ nshi yakâfunde Paulo: “Nyuhoki elombodi anyu, wakanyutelaka diui dia [“Nzambi. Nyende etombelo w’oma lo lɔkɛwɔ lawɔ,” NW], nyukuya mbetawo kawo.”

10 Dako sɔ diekɔ la nkudu ka lânde naka sho menda etombelo wakɛnama oma lo lɔkɛwɔ l’atshikadi w’akitami. Sho kokaka menda ɛnyɛlɔ kawɔ ndo mbokoya mbetawɔ kawɔ. Vɔ waki la mbetawɔ k’oshika kakɛdiama oma l’ehemba. L’ɛnɔnyi wa 1870, nkumbo k’Akristo ka l’andja w’otondo kaki tshitshɛ, koko ɛlɔ kɛnɛ tɔ kambohama. Ekikelo la mbetawɔ k’akitami kɛnama oma l’etsha kambɔtɔ elowa nɛ dia, oma k’etena kɛsɔ, Ɛmɛnyi wa Jehowa ndekana miliyɔ tshanu l’etenyi wekɔ lo sambisha la ndakanya anto akambo wa Diolelo diaki Nzambi. Etshumanelo ka l’andja w’otondo k’atɛmɔdi wa mɛtɛ wele l’ohetoheto ekɔ djembetelo yɛnama la washo ɔnɛ mbetawɔ kawɔ kambohembama.​—⁠Tito 2:⁠14.

Mbetawɔ Kakɔtɔ l’Ehemba lo Dikambo dia 1914

11 Ɛnɔnyi efula la ntondo ka ta dia ntondo di’andja w’otondo, atshikadi w’akitami wakataka ɔnɛ 1914 ayonga ɔnɔnyi w’ohomba efula lo kɛnɛ kendana la pɔlɔfɛsi ya lo Bible. Koko, awui amɔtshi wakawalongamɛka l’etena kɛsɔ waki esondjo, ndo kanyi yawɔ lo kɛnɛ kakahombe ndjotshama kôkotshama l’akambo tshɛ oko akawakanaka. Oko ɛnyɛlɔ, C. T. Russell, ɔnɔmbɔdi wa ntondo wa la Société Watch Tower la anyande wakakambaka ande wakɛnyi ɔnɛ aki ohomba sambisha efula. Vɔ wakâle ɔnɛ: “Ko Evandjelio kɛnɛ ka diolela kayolakañema lu nkɛtɛ k’otundu, oko djembetelo le nkumbu tshɛ y’antu; ko l’ɔkɔngɔ diko mbayoya nkumelo.” (Mateo 24:​14, Dikelemba di’Oyuyu) Ko ngande akawakoke kamba olimu ɔsɔ lam’ele waki paka djui ya tshitshɛ na?

12 Tende nganɛ wakanandema A. H. Macmillan, onyande la Russel oma lo dikambo sɔ. Macmillan akotɔ la Canada ndo lam’akandalongola dibuku diaki Russel: Le plan des âges (1886), lâsɔ ko nde atakotsha ndo ɛnɔnyi 20. (Dibuku sɔ, diakawelɛka nto ɔnɛ: Le divin plan des âges, akayala vɔlimɛ 1 ya seri k’abuku wakakahanyema l’atei wa Études des Écritures. Volimɛ 2 yakawelɛka ɔnɛ Le temps est proche [1889], akɛnyaka ɔnɛ lo 1914 mbayokomɛ ‘tena di’Ase Wedja.’ [Luka 21:24]) L’otsho akɔ wamɛ, Macmillan akatatɛ mbadia dibuku diakɔ, nde akeye ɔnɛ: “Ɔsɔ ekɔ oko akambo wa mɛtɛ!” L’eleko k’ɔwɔ ka lo 1900, nde akayɛnanaka la Russell lo losanganya la woke l’Ambeki wa Bible, oko akawelɛka Ɛmɛnyi wa Jehowa nshi shɔ. Aha la tshimbatshimba, Macmillan akabatizama lo Ngɔndɔ ka Divwa ɔnɔnyi akɔ ko akatatɛ kamba l’Ɔnangɛso Russell lo Mbalasa ka woke kaki la Société la New York.

13 Lo ndjela kɛnɛ kakawadia lo Bible, Akristo w’akitami asɔ wakate ɔnɛ 1914 ayonga ɔnɔnyi wayotela etshikitanu wa weke lo ndjela sangwelo dia Nzambi. Koko Macmillan l’akina wakayambola nganɛ wayokoka sambishama ase wedja oko akadiatama lo Mateu 24:14 lo tshenyi ya wonya yakatshikala shɔ. L’ɔkɔngɔ diko, nde akayotaka ate: “Lekɔ lo mbohɔ nganɛ wakamasawolaka la Ɔnangɛso Russell mbala efula, ko nde akataka ate: ‘ɔnalengo le, paka lanɛ la New York oto, tekɔ l’Ase Juda efula oleki wanɛ wele la Jerusalɛma. Ase Irlande wele laso lanɛ ndeka wa la Dublin. Nto, tekɔ l’Ase Italie efula oleki wanɛ wele la Rɔmɔ. Kakianɛ, naka sho mbasambisha paka lanɛ la New York, kete anto wa lo nkɛtɛ k’otondo wayoka losango la diolelo.’ Koko taki paka l’ohomba w’ɛngɔ kekina nto. Oma lâsɔ mbakatayongaka la kanyi ya tondja ‘Photo-Drame de la création.’ ”

14 Ande shakasaka y’olimu w’oyoyo yakatatɛ dia tondja “Photo-Drame de la création” lee! Wakasanganya alɛdi la filmɛ k’alangi wotshikitanyi, ko vɔ mbɔtɔnganyiya mbala kâmɛ l’asawo w’oma lo Bible la mishiki wakadjama l’eshinga lo fɔnɔ (phonographe). Lo 1913, Tshoto y’Etangelo yakate nganɛ lo dikambo dia losanganya la woke lakɔtɔma la Arkansas, lo États-Unis ɔnɛ: “Anto tshɛ wakɛnyi ɔnɛ wonya ambokoka wa kamba l’alɛdi dia mbetshaka anto mɛtɛ y’oma lo Bible. . . . [Russell] akalembetshiya ɔnɛ: ambeta ɛnɔnyi esato, nde akatatɛ kamba shakasaka y’olimu shɔ ndo ɔnɛ nde amboshila kondja nkama y’alɛdi w’amɛna efula, alɛdi wayokotola yambalo y’elui a weke w’anto ndo wayowaewoya Evanjiliɔ, ndo mbakimanyiya dia vɔ monga nto la mbetawɔ le Nzambi.”

15 Olimu ɔsɔ mɛtɛ mbakakambe “Photo-Drame” l’ɔkɔngɔ wa vɔ kiɛnya mbala ka ntondo lo Ngɔndɔ ka Ntondo lo 1914. Alapɔlɔ wayela ɔnɛ mbakasha Tshoto y’Etangelo ya lo 1914:

Ngɔndɔ ka Nɛi 1: “L’ɔkɔngɔ wa nde menda tenyi pende, pasitɛlɛ kɛmɔtshi akate ate: ‘etenyi ka l’ahende ka PHOTO-DRAME DE LA CRÉATION keto mbamomɛna, koko lamboshila mbeka awui efula wa lo Bible oma l’ekimanyielo katɔ oleki kɛnɛ kakameke l’edja k’ɛnɔnyi esato w’etondo lo seminɛrɛ.’ L’ɔkɔngɔ wa kienda, Ose Juda ɔmɔtshi akate ate: ‘Lakatombe oma lo filmɛ kakɔ oko Ose Juda la mɛtɛ oleki wonya wakamɔtɔ.’ Ɛlɔmbɛdi efula w’Aseka Mupɛ la wa masɛlɛ wakende DRAME diakɔ ko wakadiandola efula. . . . Paka tenyi dikumi la pende dia DRAME to mbamboshila . . . Koko tamboshila la koma la diɔ ndo kiɛnya l’esomba akumi asato l’ɔtɔi . . . Lushi thɛ, oleki anto nunu akumi asato l’atanu kiendaka, kilongamɛka, kiɔsaka la nɛmɔ, kanaka latɔ yimba ndo tshɔkwamaka.”

Ngɔndɔ ka Samalo 15: “Esato awɔ wamboleka salanganyami dia dianganya Akambo wa Mɛtɛ, ndo wambodiya ngandji kôkami Shɛso le l’Olongo la Enondo aso ndo Ɔnangɛso Yeso. Lekɔ lo nɔmba Nzambi nshi tshɛ dia nde tshɔkɔla PHOTO-DRAME DE LA CRÉATION ndo anto tshɛ watakiɛnya . . . Lakinyu lamboyakimɔ tshɛ le Nzambi F. W. KNOCHE.​—⁠Iowa.”

Ngɔndɔ k’Esambele 15: “Tambɔngɛnangɛna efula dia mɛna diambo diambotshikala l’osomba ɔnɛ l’ɔtɛ w’esato awɔ w’amɛna, ndo tamboyashikikɛ dia esambishelo kɛnɛ ka l’andja w’otondo kekɔ lo tshama dia tshumanya anto efula wɛnya ɔnɛ vɔ wekɔ mbɔkɔ y’akɛsɔ yambɔsɔnama oma le Nkumadiɔndjɔ. Sho mbeyaka kanda mɔtshi y’ɔlɔlɔ y’ambeki wa Bible w’etema ɔlɔlɔ wambɔtɔ l’etshumanelo ɛlɔ kɛnɛ oko etombelo w’olimu wakamba Photo-Drame. . . . Kadiyɛnyu ka lo Nkumandiɔndjɔ, EMMA L. BRICHER.”

Ngɔndɔ ka Dikumi l’Ɔtɔi 15: “Sho suyaka ɔnɛ wɛ ayɔngɛnangɛna mboka esambishelo ka lɔɔka kashama l’ekimanyielo ka PHOTO-DRAME DE LA CRÉATION lo Luudu la Tɔkɛnyɔ la la Londres l’elɛwɔ Opera House, Kingsway. Nkumadiɔndjɔ akemɛ lonya lande la diambo dia nɔmbɔla tena tshɛ diakendaka ase ɛtɛmwɛlɔ ekina tshɛ dramɛ ko wakangɛnangɛnaka efula . . . Ampokami aso waki anto w’oma lo weho w’atshunda tshɛ ndo w’anto tshɛ; takɛnyi ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ efula l’atei w’ampokami. Owandj’abe ɔmɔtshi, . . . akalɔmbɛ tikɛ dia nde la wadɛnde ndja nto dia ndjenda. Owandji ɔmɔtshi w’ɔtɛmwɛlɔ wa l’Angleterre akende DRAMƐ mbala efula, ko . . . nde akaye l’asekande efula dia vɔ ndjodienda. Episkɔpɔ ehende wakaye, kamɛ ndo anto a lukumu efula.”

Ngɔndɔ ka Dikumi l’Ahende 1: “Ɔnangɛso Russell le, dimi la wadɛmi tekɔ lo mboka Shɛso le l’Olongo losaka efula lo mɛna ɔtshɔkɔ wa woke efula ndo waheyama mbɛdika wambondotosha oma lo tshimbo yayɛ. PHOTO-DRAME kakayatondja mbakatokimanyiya dia sho mɛna ndo mbetawɔ Akambo wa Mɛtɛ . . . Tekɔ la tɔvɔlimɛ tayɛ tosamalo ta ÉTUDES DES ÉCRITURES. Vɔ tokimanyiyaka hakoke.”

Kɛnɛ Kakawatshe la Ntondo k’Ehemba wa l’Etena Kɛsɔ

16 Ko Akristo w’etema ɔlɔlɔ ndo wakayashaka asɔ akawatshe lam’akawɛnyi ɔnɛ elongamelo kaki lawɔ ka mbudɛ l’olongo atohomana la Nkumadiɔndjɔ lo 1914 ambɔtɔ l’ashi na? Akitami asɔ wakakumi l’eleko k’ehemba a wolo mɛtɛ. Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka Dikumi l’Ɔtɔi 1, 1914 yakate ɔnɛ: “Paka sho mbohɔka ɔnɛ tekɔ lo nshi y’ehemba.” Lo dikambo sɔ, dibuku Les Témoins de Jéhovah: Prédicateurs du Royaume de Dieu (1993) mbutaka ɔnɛ: “Mɛtɛ, ɛnɔnyi waki oma lo 1914 polo 1918 waki ‘etena k’ehemba’ le Ambeki wa Bible.” Onde vɔ wotetawɔ dia mbetawɔ kawɔ mbɛdiama ndo tokanyi tawɔ nɔngɔswama woho wa vɔ ndjokoka kamba olimu wa woke wakâkongɛka?

17 Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka Divwa 1, 1916 yakate ɔnɛ: “Takafɔnyaka ɔnɛ Dinela, mbut’ate olimu wa tshumanya Ɛkɛlɛsia [k’akitami] wayoshila la ntondo ka tena di’Ase Wedja komɛ; koko Bible kombuta ndoko dui lo dikambo sɔ. . . . Onde tanyangakɔ l’ɔtɛ w’ɔnɛ olimu wa Dinela wekɔ lo tatetemala? . . . Anangɛso wa ngandji, kakianɛ, dionga diaso pombaka monga ɔnkɔnɛ: monga la lowando l’efula le Nzambi, ngɛnangɛna ɔtɛkɔya lo menda Akambo wa Mɛtɛ w’amɛna efula wakandatosha diɛsɛ dia mana fundo ndo ndjasha tshɛ lɔkɔ, ndo tetemala monga l’ohetoheto dia mbewoya anto akina Akambo wa Mɛtɛ asɔ.” Mbetawɔ kawɔ kakahembama, koko vɔ wakalɔshana l’ehemba akɔ ndo wakâtondoya. Ko oko weso Akristo, sho pombaka mbeya ɔnɛ mbetawɔ kaso kokaka mbɔtɔ l’ehemba w’efula ndo wotshikitanyi.

18 Oko ɛnyɛlɔ, ohemba okina wakakomɛ atshikadi w’akitami yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa nyɔi k’Ɔnangɛso Charles T. Russell. Kɔlamelo la mbetawɔ kawɔ mbakɔtɔ l’ohemba. Akɔna aki ‘ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo’ watawɔ lo Mateu 24:45 na? Amɔtshi wakafɔnyaka ɔnɛ Ɔnangɛso Russell ndamɛ mbaki ɔhɔmbɔ akɔ, ko wakatonaka tɛdikɔ t’eyoyo ta l’ɔlɔngɔswamelo. Ko naka nde mbaki ɔhɔmbɔ mɛtɛ, anangɛso akawahombe ntsha nto l’ɔkɔngɔ wa nyɔi kande na? Onde vɔ wotohomba ndjela onto okina lakasɔnama, kana onde lâsɔ mbakakoke etena ka vɔ mbeya ɔnɛ Jehowa akakambaka l’olui w’Akristo oko ehomɔ kande kana l’olui w’ɔhɔmbɔ koko aha onto ɔtɔi oto?

19 Ohemba okina nto wakakomɛ Akristo wa mɛtɛ lo 1918, l’etena kɛsɔ emboledi wakasɛngiyama oma le ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ wa lo Lokristokristo ko ‘wakadje ɛlɛmbɛ ɛmɔtshi’ l’oyango wa pɛnyahɛnya ɔlɔngɔswamelo wa Jehowa. (Osambu 94:20) Wakamɛ mɛnya Ambeki wa Bible pâ ka mamba l’Amerika wa lo Nɔrdɛ ndo l’Erɔpɛ. Ɔhɛnyɔhɛnyɔ ɔsɔ wakahɔhɔla ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ wakayokomaka lo kondoko lo Ngɔndɔ ka Tanu 7, 1918, lam’akayotomaka emboledi wa l’États-Unis dui dia minda J. F. Rutherford nde l’asekande akina efula wakakambaka kâmɛ la nde, ndo A. H. Macmillan. Wakâmamatanyiya onongo ɔnɛ vɔ mbatɔmbɔsha anto, wakahekɔ ndjâmɛ, koko emboledi kombahokamɛ.

20 Aha l’anto wa l’etena kɛsɔ mbeya, olimu wa wɛdiɛlɔ wakatshamaka, oko wadiɛnya Malaki 3:​1-3 ɔnɛ: “Untu akona ayeya mbidjase lu lushi l’eyelu kandi? Ndu akona ayemala lam’ayundene? Ne dia ndi [dikɛndji dia sheke] eko uku dja y’ombedishi a mbulu, ndu uku umandja w’usudi w’ahondo, ndi ayudjase uku ondelodi, la ombedishi wa fesa. Ndi ayedia ana apami wa Lewi, ayâlelola uku paunyi la fesa. Okone vo wayulambula [Jehowa] elambu w’ololo.”

21 Otsha l’ekomelo ka Ta dia Ntondo di’Andja w’Otondo, Ambeki amɔtshi wa Bible wakahomana l’ohemba okina wa mbetawɔ​—⁠ohemba wendana la lomangemange lawɔ l’akambo w’olimu w’asuda wa l’andja ɔnɛ. (Joani 17:16; 18:36) Amɔtshi kolilama. Omalɔkɔ, lo 1918, Jehowa akatome “dikendji dia sheki,” Kristo Yeso, lo tɛmpɛlɔ Kande ka lo nyuma dia mbɛdia djui ya tshitshɛ y’ekambi Ande, oma lo mindo ya l’andja ɔnɛ. Wanɛ wakashike ekolo oma lo nama mbetawɔ ka mɛtɛ wakakondja wetshelo oma l’awui wakâkomɛ ndo wakatetemala sambisha l’ohetoheto tshɛ.

22 Akambo womiso la sɛdingola asɔ kema oko ɔkɔndɔ ɔmɔtshi w’anyanya wambetaka. Vɔ mendanaka la eongelo ka lo nyuma ka nshi nyɛ k’etshumanelo kaki Jehowa ka l’andja w’otondo. Koko, lo sawo diayela, tayɔsɛdingola ehemba ɛmɔtshi wakomɛ ekambi a Nzambi ɛlɔ kɛnɛ kele katɛnyi nganɛ wakokaso ntsha dia mbâtondoya.

[Study Questions]

1. Ngande wɛnya awui watshama lo nsɛnɔ y’anto ɔnɛ aha anto tshɛ mbele la mbetawɔ ka mɛtɛ?

2. Bonde kele ekɔ ohomba efula dia sɛdingola mbetawɔ kaso?

3, 4. Bonde kahombaso ndjelaka ɛnyɛkɔ ka Yeso lam’ahembama mbetawɔ kaso?

5. Ngande wɛnya Afundelo ɔnɛ tayohomana l’ehemba?

6. Bonde kele mbetawɔ kambohembama kekɔ ohomba efula?

7, 8. Ele kiɔkɔ y’ehemba wahomana laso na?

9. Wetshelo akɔna wakokaso kondja oma lo bɛnyɛlɔ di’anto waki la mbetawɔ?

10. Bɛnyɛlɔ diakɔna diele la so nshi nyɛ di’anto wakɛnya mbetawɔ yawɔ?

11. Ngande waki 1914 ɔnɔnyi w’ohomba efula le C. T. Russell l’asekande wakakambaka lande na?

12. Onyande la Russell lakakambaka ande akandatshe lam’akandashola akambo wa mɛtɛ wa lo Bible?

13. Okakatanu akɔna wakahomana la Macmillan l’anto akina lo dikambo di’ekotshamelo ka Mateu 24:14 na?

14. Naa olimu w’ohomba efula wakatatɛ kambema la ntondo ka 1914?

15. Etombelo akɔna wakatondja “Photo-drame”?

16. Bonde kele 1914 akadje mbetawɔ y’anto l’ehemba?

17. Akitami wa kɔlamelo akawatshe lam’akawɛnyi dia 1914 ambeta ko vɔ weke paka la nkɛtɛ?

18, 19. Naa ehemba ekina wa mbetawɔ wakakomɛ ekambi a Nzambi yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa nyɔi k’Ɔnangɛso Russell?

20, 21. Oko wakadiatama lo Malaki 3:​1-3, olimu akɔna wakatshama l’atei w’akitami?

22. Lo dikambo dia nganɛ w’ɔtɔ mbetawɔ l’ehemba, ambotshikala sho sɛdingola nto na?

[Caption]

[Questions]

[Caption on page 12]

[Caption on page 12]

Oya l’ekomelo k’eleko 19 ndo l’etatelo k’eleko 20, anto wa lo wedja efula wakekaka Bible l’ekimanyielo ka dibuku “l’Aurore du Millénium” diakatombe lo tɔvɔlimɛ efula, ndo diakawayelɛka ɔnɛ: “Études des Écritures”

[Caption on page 13]

[Caption on page 13]

Mukanda wakafunde C.T. Russell wele, lo mbɔtwɛlɔ kawɔ, ɛtɛkɛta ande wakadjama l’eshinga wakataka ɔnɛ: “Wa IBSA [Association internationalle des étudiants de la Bible] mbɛ̂nya anto dramɛ dia ‘Photo-Drame de la création.’ Diɔ diaki l’oyango wa ndakanya ambeyi wa siansɛ l’ase ɛtɛmwɛlɔ lo sɛkɛ, ndo dia mamɛ Bible”

[Caption on page 15]

[Caption on page 15]

Demetrius Papageorge akatɛngɔlaka dia tɛnyaka anto “Photo-Drame de la création.” Wakayowondaka l’ɔtɛ wa lomangemange lande l’Okristo

[Caption on page 14]

[Review on page 14]

Onde Wɛ Mbohɔka?

◻ Bonde kalongamɛ ekambi wa Jehowa ɔnɛ mbetawɔ yawɔ yayohembama?

◻ Weolo akɔna wakadjama dia dianganya lokumu l’ɔlɔlɔ laki Nzambi la ntondo ka 1914?

◻ “Photo-Drame” akitɔ ndo etombelo akɔna wakaye oma lɔkɔ?

◻ Ngande wele akambo wakatombe l’asa 1914 la 1918 akakimanyiya dia mbidja mbetawɔ k’akitami l’ehemba?

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto