Wɛ La Mbetawɔ Ka Wolo Lo Eolwelo?
‘Dimi lekɔ eolwelo la lɔsɛnɔ. Ɔnɛ lambetawɔ, koyanga nde ayovɔ, nde ayoyala la lɔsɛnɔ.’—JOANI 11:25.
ONDE wɛ l’elongamelo ka wolo lo eolwelo? Onde tɔ kokeketshaka di’aha mboka nyɔi wɔma ndo kosambaka lam’avushayɛ onto ɔmɔtshi lokayɛ ngandji? (Mateu 10:28; 1 Tesalonika 4:13) Onde wɛ ekɔ oko ekambi efula waki Nzambi wa lo nshi ya ntondo wakakikɛ fimbo, lɔsɔkɔ, asui, ndo ɛkɔdi lo nkanu, nɛ dia wakakeketshama oma lo mbetawɔ lo eolwelo?—Heberu 11:35-38.
2 Eelo, ɔtɛmɔdi wa mɛtɛ wa Jehowa pombaka mbetawɔ l’otema ɔtɔi ɔnɛ eolwelo kayonga, ndo mbetawɔ kele lande lo eolwelo la dia monga la shɛngiya lo yoho yasɛnande lɔsɛnɔ lande. Teye dia l’etena kakashikikɛ Nzambi, ashi a wake, nyɔi, la Hadɛsɛ wayotondja edo awɔ, ndo anto asɔ wayolɔ wayonga l’elongamelo ka sɛna pondjo lo nkɛtɛ kayokadimɔ paradiso.—Enyelo 20:13; 21:4, 5.
Tamu lo Dikambo dia Lɔsɛnɔ la lo Nshi Yayaye
3 Aya edja efula kambetsha Lokristokristo ɔnɛ lɔsɛnɔ lekɔ l’ɔkɔngɔ a nyɔi. Lo jurunalɛ yelɛwɔ U.S. Catholic, sawo dimɔtshi diakate ɔnɛ: “Oma ko mɔmbɔkɔmbɔla, Akristo wokotshaka tshɛ dia mbetawɔ ndo ndɔshana l’asui wa lo lɔsɛnɔ la nshi nyɛ lo nongamɛka lɔsɛnɔ lokina la wɔladi ndo l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo layolowana akambo tshɛ.” Kânga mbele lo wedja efula wa Lokristokristo anto hawoyodja ɔtɛmwɛlɔ yimba ndo wowɔnyɔla, efula tetemalaka la fɔnya ɔnɛ yoho mɔtshi ya lɔsɛnɔ la l’ɔkɔngɔ a nyɔi lekɔ. Koko, awui efula wekɔ wahawamani fundo.
4 Lo jurunalɛ Time, sawo dimɔtshi mɛnyaka ɔnɛ: “Anto watetemalakɔ mbetawɔ ɔnɛ [lɔsɛnɔ lekɔ l’ɔkɔngɔ a nyɔi]: kɛsɔ tshɛ ele paka nɛ dia vɔ hawomane dui sɔ fundo, ndo pasitɛlɛ yawɔ hawoleke ditɛkɛta.” Lande na kahayoleka ekambi wa l’ɛtɛmwɛlɔ mbuta ɔnɛ lɔsɛnɔ lekɔ l’ɔkɔngɔ a nyɔi oko akawaditɛkɛtaka ntondo? Jeffrey Burton Russel, nomb’ewo kɛmɔtshi l’akambo w’ɔtɛmwɛlɔ ate: “Dimi fɔnyaka nte [ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ] wolanga mbewɔ dikambo diakɔ nɛ dia hawodja dia shidiya tamu t’anto.”
5 L’ɛtɛmwɛlɔ efula, lɔsɛnɔ la l’ɔkɔngɔ a nyɔi, mendanaka nto l’otshwelo w’otsha l’olongo kana w’otsha lo lowenga la dja. Ko naka ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ hawoyolanga tɛkɛta di’otshwelo w’otsha l’olongo, kete wotsha l’ifɛrnɔ. Sawo dia lo jurunalɛ mɔtshi diakate ɔnɛ: “Nshi nyɛ, kânga ɛtɛmwɛlɔ wetawɔ ɔnɛ onto kondjaka dilanya dia pondjo lo lowenga la dja . . . hawoyoleka tɛtɛ lo wetshelo ɔsɔ.” Lo mɛtɛ, teolojiɛ efula ya nshi nyɛ hawoyetawɔ ɔnɛ ifɛrnɔ ekɔ dihole mɛtɛ mɛtɛ di’asui, oko akawetshaka anto l’Eleko ka l’Atei Atei (Moyen Âge). Koko, vɔ ngɛnangɛnaka efula kɛnɛ ketsha “anto” dikambo dia lowenga la dja. Nomb’ewo efula ya nshi nyɛ mbutaka ɔnɛ atshi wa pɛkato wadjawɔ l’ifɛrnɔ hawosoyama lo mɛtɛ mɛtɛ, koko vɔ wekɔ lo sowa lo woho “wambowokakitɔna la Nzambi lo nyuma.”
6 Woho wambosuwola ɛtɛmwɛlɔ wetshelo wa ngasɔ di’aha vɔ nyangiya anto mbeyaka kimanyiya amɔtshi dia vɔ ndowanya lɔkɛwɔ lawɔ, koko vɔ tshikaka miliyɔ y’anto y’etema ɔlɔlɔ watshɔ l’ɛtɛmwɛlɔ akɔ l’okandokando. Omalɔkɔ, lam’akomawɔ la ntondo ka nyɔi, vɔ watoshishaka mbetawɔ. Vɔ wekɔ oko omoto ɔmɔtshi lakavusha ase nkumbo kande efula lo mpokoso kɛmɔtshi ka woke. Lam’akawawombola dia kana mbetawɔ kande l’ɔtɛmwɛlɔ awɔ akokeketsha, nde akakadimola la wengengo ate: “Ɛɛ, ondo ngasɔ.” Ndo kânga otondokadimola l’eshikikelo tshɛ ɔnɛ mbetawɔ kande akokimanyiya, polo lo yɛdikɔ yakɔna yotokoka mbetawɔ kakɔ mbokimanyiya naka tɔ komonga l’etshina k’ɔlɔlɔ na? Ɔsɔ ekɔ dikambo dia kana lomba dimɛna nɛ dia, nshi nyɛ, kɛnɛ ketsha ɛtɛmwɛlɔ efula lo dikambo dia lɔsɛnɔ la lo nshi yayaye tshikitana efula la kɛnɛ ketsha Bible.
Kanyi ya Lokristokristo lo Dikambo dia Lɔsɛnɔ la l’Ɔkɔngɔ a Nyɔi
7 Kânga mbotshikitanyiwɔ, suke l’ɛtɛmwɛlɔ tshɛ wa lo Lokristokristo mbetawɔka ɔnɛ anto wekɔ l’anima wahavu, watshikala la lɔsɛnɔ lam’avɔ demba. Efula mbetawɔka ɔnɛ: lam’avɔ onto, anima ande mbeyaka ntshɔ l’olongo. Amɔtshi mbokaka wɔma ɔnɛ anima awɔ mbeyaka ntshɔ l’ifɛrnɔ kana lo pirgatɔriyo. Koko, elongamelo kele lawɔ lo dikambo dia nshi yayaye mbika etshina katɔ lo wetshelo w’ɔnɛ onto ekɔ l’anima wahavu. Teolojiɛ kelewɔ Oscar Cullmann, akatɛkɛta dia dikambo sɔ lo biukubuku Immortalité et résurrection. Nde akafunde ate: “Ɛlɔ kɛnɛ naka sho mimbola Okristo waha l’ɔkɛndɛ l’atei w’ɔtɛmwɛlɔ . . . kɛnɛ ketsha Daka di’Oyoyo lo dikambo dia nganɛ wayala onto l’ɔkɔngɔ a nyɔi, efula wayokadimola ɔnɛ: ‘diɔ mbetshaka ɔnɛ anima havu.’ ” Koko, Cullmann akakotsha ate: “Kanyi shɔ yetawɔ anto efula yekɔ tshɔi mɔtshi l’atei a tokanyi tahaleke ase Lokristokristo mana fundo.” Cullmann akɛnyi ɔnɛ lam’akandate dikambo sɔ mbala ka ntondo, anto wakadunganɛ la kɛlɛ. Koko, nde kombita kɔlɔ.
8 Jehowa Nzambi kotonga anto dia vɔ ntshɔ l’olongo l’ɔkɔngɔ a nyɔi kawɔ. Sangwelo diande dia ntondo komonga di’ɔnɛ kawoyovu lushi lɔmɔtshi. Adama l’Eva wakatongama kokele ndo wakakondja diaaso dia ndodja nkɛtɛ la tokanula t’ɔlɔlɔ. (Etatelu 1:28; Euhwelu k’Elembe 32:4) Wakatɛ ambutshi aso wa ntondo ɔnɛ naka vɔ tona kitanyia Nzambi, kete wayovɔ. (Etatelu 2:17) Otowotetemala kitanyiya Shɛwɔ lele l’olongo, tshike wototetemala la sɛna pondjo lanɛ la nkɛtɛ.
9 Lonyangu ko, Adama l’Eva kôkitanyiya Nzambi. (Etatelu 3:6, 7) Ɔpɔstɔlɔ Paulo kɔndɔlaka etombelo wa kandji efula w’oma lo dikambo sɔ ɔnɛ: “Okone uku akayi kolo la kete uma le untu otoi, la nyoi uma lu kolo; ku nyoi akadiangana le antu tshe ne dia antu tshe wakatshi kolo.” (Romo 5:12) Lo dihole dia vɔ sɛna pondjo la nkɛtɛ, Adama l’Eva wakavu. Kakɔna kakayotomba l’ɔkɔngɔ na? Onde vɔ waki l’anima wahavu wakakoke mbidjama lo lowenga la dja nɛ dia pɛkato yawɔ? Atonga na, Bible mbutaka ɔnɛ ntondotondo, lam’akawotonge Adama “akayala anima wasɛna.” (Etatelo 2:7, NW) Onto konongola anima; nde akayala anima, onto lasɛna. (1 Koreto 15:45) Eelo, aha Adama oto mbaki “anima wasɛna” koko, oko wɛnyamidiɔ lo Hɛbɛru, ɔtɛkɛta wakafundama dibuku di’Etatelu, ndo wa nyama, ditongami diele l’ɛse k’anto yaki ‘anima wasɛna’! (Etatelu 1:24) Lam’akavu Adama l’Eva, vɔ wakayala edo mbut’ate anima wambovɔ. Lo mbuta mɛtɛ, kɛnɛ kakatɛ Jehowa Adama mbakâkomɛ: “Uma l’ulimu a ntumba diangasa l’elundji kaye mbayuyukundjaka mbu ya nde, edja ndu we ambukalula lu kete, ne dia uma loko mbakayosama. We eko ditshu, okone we ayukalula utsha lu ditshu.”—Etatelu 3:19.
10 Dibuku Nouvelle Encyclopédie catholique mbetawɔka dikambo sɔ. Lo sawo diadiɔ di’ɔnɛ: “Anima (lo Bible),” diɔ mbutaka ɔnɛ: “Ndoko otshikitanu [okakitwanelo lo tenyi pende] l’asa demba la anima lo DE [“Daka di’Edjedja,” kana Afundelo wa Hɛbɛru].” Diɔ kotshaka nto ɔnɛ lo Bible, tshɛkɛta “anima” “halembetshiya ɔnɛ anima ekɔ ɛngɔ kotshikitanyi la demba kana la tshondo y’onto.” Lo mɛtɛ, mbala efula anima “kɛdikɛdi ɛngɔ kasɛna, oyadi nyama kana anto.” Ewo ka ngasɔ tokeketshaka, koko onto ɔmɔtshi kokaka ndjambola bonde kaheye efula k’anto wakɛlakɛla lo waa mvudu ya nzambi awui wa mɛtɛ asɔ.
11 Anto asɔ wototshungɔ oma l’ekiyanu la wɔma otondongaka wêyake akambo wa mɛtɛ wa lo Bible wokɛma hwe anɛ: ‘Anima watsha pɛkato—vɔ mbayovɔ,’ koko aha sui dia lo lowenga la dja! (Ezekiyele 18:4) Kânga mbele wetshelo ɔsɔ tshikitana efula la kɛnɛ ketsha Lokristokristo, vɔ mbɔtɔnganɛka la kɛnɛ kakate Sɔlɔmɔna pami ka lomba lam’akandasokoyama oma le nyuma k’ekila ate: “Wasena mbeyaka vati: vo wayuvo. Keli wavo haweyi nduku dikambu. Vo kema la difutu [lo lɔsɛnɔ lɔnɛ]. Euhwelu kawo kambushila. Kene tshe kayena lunya laye dia ntsha: kukitshi la wulu aye; ne dia nduku ulimu kuyanga kanyi, ewu kuyanga yimba, yeli lu Dihuli di’Edu [lo diombo di’anto tshɛ], lene atayatshu.”—Undaki 9:5, 10.
12 Lande na ketsha Lokristokristo dui diotshikitanyi la kɛnɛ kata Bible na? Ɔnkɔnɛ mbata dibuku Nouvelle Encyclopédie catholique, lo sawo diadiɔ di’ɔnɛ: “Anima, Onto, Anima Havu,” mbutaka ɔnɛ: Mɔpɛrɛ ya ntondo wakɔsɛ dietawɔ di’ɔnɛ anima havu, oma le waa “pɔɛtɛ la ambewi wa filozofi ndo oma lo wetshelo w’ashidi w’Ase Ngirika, koko aha lo Bible . . . L’ɔkɔngɔ diko, wa nomb’ewo wakayoleka mɛna dimɛna kamba la wetshelo waki Platon kana waki Aristote.” Dibuku diakɔ mbutaka ɔnɛ: “shɛngiya y’oma lo filozofi kaki Platon la k’ambeki ande wa nshi nyɛ”—mbidja ndo wetshelo w’ɔnɛ anima havu—yakayololaka “lo tɛoloji k’Akristo.”
13 Onde wanɛ wakayataka ɔnɛ Akristo mbewɔ pombaka ndjela wetshelo w’apanganu wa filozofɛ y’Ase Ngirika dia mbeka kɛnɛ kendana l’elongamelo ka lɔsɛnɔ la l’ɔkɔngɔ a nyɔi? Atonga na. Lam’akafundɛ Paulo Akristo wa la Kɔrɛtɔ ka la Ngirika, nde akate ate: “Ne dia yimba ya la kete nye yeli enginya lu ashu a [Nzambi]. Ne dia ambufundama ati: Ndi atundaka akanga a yimba lu lukesu lawo; la diui dikina ati: Khumadiondjo mbeyaka tukanyi t’akanga a yimba ati: Anyanya mbeto.” (1 Koreto 3:19, 20) Ase Ngirika w’edjedja wakatɛmɔlaka dikishi. Ko ngande wakawakoke monga kiɔkɔ y’akambo wa mɛtɛ na? Paulo akambola Ase Kɔrɛtɔ ɔnɛ: “Etemwelo ka [Nzambi] la ka dikishi weko la esohanelu kakona? ne dia shu teko etemwelo ka [“Nzambi kasɛna,” NW], uku akati [Nzambi] ati: Dimi layuyala lu etema awo, layokendakenda lu etema awo. Dimi layuyala [“Nzambi kawɔ,” NW], ndu vo wayuyala antu ami.”—2 Koreto 6:16.
14 Woshwelo w’akambo wa mɛtɛ w’ekila wakashama ntondotondo lo tshimbo ya wodja w’Isariyɛlɛ. (Romo 3:1, 2) L’ɔkɔngɔ w’ɔnɔnyi 33 T.D., woshwelo akɔ wakayoshwama lo tshimbo y’etshumanelo ka l’eleko ka ntondo k’Akristo w’akitami. Paulo akate ɔnkɔnɛ lo dikambo di’Akristo wa l’eleko ka ntondo: ‘Nzambi akatoshwɛ akambo wakandalɔngɔsɔlɛ wanɛ wawoka ngandji lo tshimbo ya nyuma kande.’ (1 Koreto 2:10; enda nto l’Enyelo 1:1, 2.) Wetshelo wa lo Lokristokristo w’ɔnɛ anima havu ndja oma lo filozofi k’Ase Ngirika. Wetshelo ɔsɔ kondja lo tshimbo ya woshwelo wa Nzambi le wodja w’Isariyɛlɛ kana lo tshimbo y’etshumanelo ka l’eleko ka ntondo k’Akristo w’akitami.
Elongamelo k’Oshika Kele la Wanɛ Wakavu
15 Ko naka anima mvɔka, naa elongamelo k’oshika kele la wanɛ wakavu? Lo mɛtɛ, ekɔ eolwelo, wetshelo w’ohomba efula wa lo Bible ndo daka dia mɛtɛ dia dimɛna efula diakatosha Nzambi. Yeso akɛnya di’elongamelo k’eolwelo kekɔ mɛtɛ lam’akandatɛ ɔngɛnyi ande Mata ate: “Dimi leko eulwelu la [“lɔsɛnɔ,” NW], lambetawo, kuyanga ndi ayuvo, ayuyala la [“lɔsɛnɔ,” NW].” (Joani 11:25) Mbetawɔ Yeso kɛdikɛdi mbetawɔ eolwelo, koko aha ɔnɛ anima havu.
16 Yeso akatɛkɛta edja efula la ntondo dikambo di’eolwelo lam’akandatɛ Ase Juda amɔtshi ate: “Tanyambaki dia dikambu so, ne dia etena [“kayoya,” NW], kayuka wane weli lu waumbu [“w’ohɔma,” NW] diui diandi, ku vo wayutumba. Wane wakatshaka ololo, wayulo lu eulwelu ka [“lɔsɛnɔ,” NW]. Ku wane wakatshaka kolo, wayulo l’elumbwelu.” (Joani 5:28, 29) Kɛnɛ kakɔndɔla Yeso lanɛ tshikitana efula la wetshelo w’ɔnɛ anima sɛnaka l’ɔkɔngɔ a nyɔi ka demba ndo vɔ tshɔka otsha l’olongo. Ekɔ lushi lɔmɔtshi ‘layotomba’ anto wele lo waombo, efula waya deko ko deko kana nunu di’ɛnɔnyi. Anima wakavu mbayonga la lɔsɛnɔ nto. Onde dikambo sɔ hadiokoke ntshama? Ɔsɔ ekɔ vwiwui y’anyanya le Nzambi “latushaka wavo lumu, ndu latutungaka diango diahatayala, dia dio ndjala.” (Romo 4:17) Amɔnyɔdi mbeyaka mbɔla kanyi y’ɔnɛ wanɛ wakavu wayolɔ, koko yɔ mbɔtɔnɛka dimɛna efula la kanyi y’ɔnɛ “[Nzambi] eli ngandji” ndo ɔnɛ nde mbele “ufutshi a wane watûyangaka.”—1 Joani 4:16; Heberu 11:6.
17 Ndo nto, ngande wakoka Nzambi futa wanɛ wakatshikala ‘la kɔlamelo polo ndo lo nyɔi’ naka nde hawaolodi na? (Enyelo 2:10) Eolwelo mbishaka nto Nzambi diaaso dia nde kotsha kɛnɛ kakafunde ɔpɔstɔlɔ Joani lo dikambo diakɔ ɔnɛ: “Dia dikambu diako, mbakenama On’a [Nzambi], dia ndjulanya elimu wa uhimbanyi.” (1 Joani 3:8) L’ekambɔ k’Ɛdɛna, Satana akayala ondjaki wa dioho di’anto lam’akandakonya ambutshi aso wa ntondo lo pɛkato la nyɔi. (Etatelu 3:1-6; Joani 8:44) Yeso akamɛ nanya elimu waki Satana lam’akandakimɔ lɔsɛnɔ la nde la kokele oko tshungo kɛdimi ndo akadiholɛ anto mboka dia vɔ tshungɔ oma lo lɔhɔmbɔ la pɛkato kakawakite oma l’ohedia waki Adama wa l’okonda. (Romo 5:18) Eolwelo ka wanɛ wavɔ nɛ dia pɛkato k’Adama kɛsɔ ayonga yoho kina ya nganɛ wayolanyema elimu waki Diabolo.
Demba la Anima
18 Lam’aki ɔpɔstɔlɔ Paulo l’Atɛna, nde akasambisha lemba l’anto lokumu l’ɔlɔlɔ mbidja ndo waa filozofɛ mɔtshi y’Ase Ngirika l’atei awɔ. Vɔ wakahokamɛ sawo diande diendana la Nzambi ɔtɔi ka mɛtɛ la woho wakandalɔmbaka dia vɔ ndjâtshumuya. Ko kakɔna kakayotomba l’ɔkɔngɔ na? Paulo akadihiya sawo diande lo mbuta ate: “[Nzambi] akasonola lushi la numbuya wa la kete, uku elumbwelu k’ololo l’anya w’untu lakandasonola. Ndi akenya antu tshe dikambu ne, ne dia ndi akawulula uma lu nyoi.” Ɛtɛkɛta ɛsɔ wakatondja londjo. “Lam’akawuki dia eulwelu ka wane wakavu, amotshi wakole.” (Etsha 17:22-32) Oscar Cullmann, teolojiɛ kɛmɔtshi, ate: “Aki yema wolo le Ase Ngirika wanɛ waketawɔka wetshelo w’ɔnɛ anima havu, dia vɔ mbetawɔ esambishelo k’Akristo k’ɔnɛ eolwelo kayonga oleki anto akina. . . . Wetshelo waki Socrate la Platon, filozofɛ ya weke [hɔtɔnɛki] pondjo la wetshelo wa lo Daka di’Oyoyo.”
19 Kânga mbakidiɔ ɔsɔku, wa teolojiɛ wakayoyelaka apɔstazi w’efula wakayonga l’ɔkɔngɔ wa nyɔi k’apɔstɔlɔ ko vɔ ndjɔsɔhanya wetshelo w’Akristo w’eolwelo la waki Platon w’ɔnɛ anima havu. L’ɔkɔngɔ diko, amɔtshi wakayetawɔka wetshelo kana lokando lɔnɛ l’oyoyo: Lam’avɔ onto, anima kakitɔnaka (le amɔtshi vate “tshungɔka,”) la demba. Lâsɔ, lo ndjela dibuku Outlines of the Doctrine of the Resurrection, diaki R. J. Cooke, lo Lushi l’Elombwelo “demba di’onto l’onto diayoyokakatana nto kâmɛ la anima adiɔ, ndo anima tshɛ la demba diadiɔ.” Le wɔ osanganelo ɔsɔ wa lo nshi yayaye wa demba l’anima awɔ wahavu mbelɛwɔ ɔnɛ eolwelo.
20 Ɔsɔ mbele wetshelo waleka ndjela ɛtɛmwɛlɔ efula polo nd’ɛlɔ. Kânga mbakoka teolojiɛ kɛmɔtshi mɛna ɔnɛ kanyi shɔ yekɔ dimɛna, efula ka wanɛ watshɔtshɔ lo mvudu ya Nzambi hawoyimane fundo. Vɔ mbetawɔka tsho ɔnɛ lam’ayowovɔ, vɔ wayotshɔ epalala eto otsha l’olongo. Diɔ diakɔ diele, lo Ngɔndɔ ka Tanu 5, 1995, jurunalɛ mɔtshi yaki John Garvey yelɛwɔ Commonweal yakate ɔnɛ: “Mɛnamaka dia kɛnɛ ketawɔ Akristo efula [lo dikambo dia lɔsɛnɔ la l’ɔkɔngɔ a nyɔi] mbɔtɔnɛka efula la wetshelo waki Platon oleki wetshelo wa mɛtɛ w’Akristo, ndo wetshelo akɔ hawotumbi oma lo Bible.” Mɛtɛ, lo mbetawɔ Platon lo dihole dia Bible, ewandji efula w’ɛtɛmwɛlɔ wa lo Lokristokristo wamboshɛ ɛkɔkɔ awɔ wetshelo w’oma lo Bible wendana l’elongamelo k’eolwelo.
21 Koko, Ɛmɛnyi wa Jehowa mbikadjaka filozofi y’apanganu ndo ndjelaka wetshelo wa lo Bible wendana l’eolwelo. Vɔ mɛnaka dia wetshelo ɔsɔ mbashaka yimba, mbangɛnyangɛnyaka ndo mbakeketshaka. Lo asawo wayela, tayɛna woho ɔnɛ wele wetshelo w’oma lo Bible wendana l’eolwelo wekɔ mɛtɛ ndo sunganaka, oyadi le wanɛ walongamɛ sɛna la nkɛtɛ kana tɔsɛna l’olongo. Dia wɛ nɔngɔsɔla asawo asɔ dimɛna, tambokɔlɔmba dia wɛ mbadia la yambalo tshɛ tshapita 15 ya mukanda wa ntondo le Ase Kɔrɛtɔ.
[Study Questions]
1, 2. Bonde kahomba ɔtɛmɔdi wa Jehowa mbetawɔ ɔnɛ eolwelo kayonga?
3, 4. Anto efula atetemalawɔ mbetawɔ lo dikambo dia lɔsɛnɔ la l’ɔkɔngɔ a nyɔi?
5. Naa kanyi yele l’anto efula ɛlɔ kɛnɛ lo wetshelo wa lowenga la dja na?
6. Ngande wayɛnaka anto amɔtshi ɔnɛ mbetawɔ kawɔ kema nge lam’ahomanawɔ la mpokoso?
7. (a) Kakɔna ketawɔ ɛtɛmwɛlɔ efula na? (b) Teolojiɛ kɛmɔtshi akandate lo dikambo dia wetshelo w’ɔnɛ anima havu?
8. Naa elongamelo kakasha Jehowa pami la omoto la ntondo na?
9. (a) Kakɔna kele mɛtɛ lo dikambo di’anima? (b) Ngande wayala anima lam’avɔwɔ?
10, 11. Dibuku Nouvelle Encyclopédie catholique etawɔdiɔ lo dikambo dia wetshelo w’oma lo Bible w’anima, ndo ngande wakokaso mbɛdika dikambo sɔ la kɛnɛ kata Bible?
12. Oma lende akɔshi Lokristokristo wetshelo w’ɔnɛ anima havu?
13, 14. Lande na kele hasungana nongamɛ osase oma le filozofɛ y’apanganu y’Ase Ngirika?
15. Lo ndjela Yeso, naa elongamelo k’oshika kele la wanɛ wakavu?
16. Lande na kele ekɔ ɔlɔlɔ mbetawɔ eolwelo?
17. Nzambi ayondokotsha lo tshimbo ya eolwelo?
18. Filozofɛ mɔtshi y’Ase Ngirika akawatshe lam’akate Paulo ɔnɛ Yeso akolwama, ndo lande na?
19. Ngande wakahembe teolojiɛ ya lo Lokristokristo mbokanya wetshelo wa eolwelo la w’ɔnɛ anima havu?
20, 21. Waa na wokêtshaka kɛnɛ kele mɛtɛ lo dikambo di’eolwelo, ndo ngande wakawakondja wahɔ oma lɔkɔ?
[Caption]
[Questions]
[Caption on page 18]
[Caption on page 18]
Lam’akawatshe pɛkato, ambutshi aso wa ntondo wakashisha elongamelo ka lɔsɛnɔ la pondjo lanɛ la nkɛtɛ
[Caption on page 21]
[Review on page 21]
Onde Wɛ Mbohɔka?
◻ Bonde kahombaso mbetawɔ l’otema ɔtɔi ɔnɛ eolwelo kekɔ?
◻ Elongamelo kakɔna kakasha Jehowa Adama l’Eva?
◻ Bonde kahandasungana sho nyanga akambo wa mɛtɛ lo filozofi k’Ase Ngirika?
◻ Bonde kataso ɔnɛ eolwelo ekɔ elongamelo k’oshika?