BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w99 4/1 lk. 24-29
  • Bible Atatɔ Lo Dikambo Dia Lɔsɛnɔ La L’ɔkɔngɔ A Nyɔi?

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Bible Atatɔ Lo Dikambo Dia Lɔsɛnɔ La L’ɔkɔngɔ A Nyɔi?
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1999
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • Kɛnɛ Kelɛwɔ Anima lo Ndjela Bible
  • Wanɛ Wakavu Haweye Ndoko Ema
  • Ele Lumu Na?
  • ‘Nde Ayolɔ’
  • Elongamelo ka Lânde!
  • Lɔsɛnɔ Laha la Nyɔi
  • Kɛnɛ kelɛwɔ anima lo ndjela Bible
    Ngande Wayalaso Lam’avɔso?
  • Ngande wayala anima lam’avɔ onto?
    Ngande Wayalaso Lam’avɔso?
  • Ngande Wele Wakiso Wa Ngandji Wakavu?
    Ewo Katɔla Otsha lo Lɔsɛnɔ la Pondjo
  • Tɔtɛkɛta “anima” la “nyuma” alembetshiyatɔ mɛtɛ?
    Bible etshatɔ mɛtɛ?
Enda awui akina
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1999
w99 4/1 lk. 24-29

Bible Atatɔ Lo Dikambo Dia Lɔsɛnɔ La L’ɔkɔngɔ A Nyɔi?

‘Wɛ ekɔ ditshu, ɔnkɔnɛ wɛ ayokalola otsha lo ditshu.’​—⁠ETATELU 3:⁠19.

1, 2. (a) Tokanyi takɔna totshikitanyi tele l’anto lo dikambo dia Andja-okina? (b) Ahombaso sɛdingola dia sho shikikɛ kɛnɛ kalakanya Bible lo dikambo di’anima?

NIKHILANANDA, filozofɛ kɛmɔtshi k’Ohindu akɛnyi ate: “Wetshelo wa sui dia pondjo hɔtɔnɛ la dui di’ɔnɛ Nzambi nangaka ditongami diande . . . Mbetawɔ ɔnɛ anima sowaka pondjo oma lo kɔlɔ yakandatshe ɛnɔnyi engana eto, aha la mbosha diaaso dia nde ndjangola, hôkɛma kânga yema.”

2 Nshi nyɛ, anto efula wekɔ oko Nikhilananda. Vɔ mbokaka wolo mbetawɔ wetshelo wa sui dia pondjo. L’ɔkɔkɔ akɔ wâmɛ, akina wekɔ l’ekakatanu dia shihodia tokanyi ta woho ɔnɛ: otshwelo w’otsha lo Nirvana ndo ndjâla kâmɛ la andja. Oyadi kânga wanɛ wayata ɔnɛ kɛnɛ ketawɔwɔ ndja oma lo Bible, tokanyi tawɔ tshikitana lo kɛnɛ kêlɛwɔ anima ndo nganɛ wayalawɔ lam’avɔso. Ko Bible atetshatɔ mɛtɛ lo dikambo di’anima na? Dia mbeya oshika a dikambo, nyɛsɔ tɔsɛdingole kitshimudi yele la tshɛkɛta ya lo Hɛbɛru la lo Grɛkɛ yokadimɔmi lo Bible ɔnɛ “anima.”

Kɛnɛ Kelɛwɔ Anima lo Ndjela Bible

3. (a) L’Afundelo wa lo Hɛbɛru, tshɛkɛta yakɔna yokadimwami ɔnɛ “anima,” ndo ele kitshimudi yayɔ ya ntondo? (b) Ngande washikikɛ Etatelu 2:7 ɔnɛ tshɛkɛta “anima” koka mɛnya tshondo y’onto?

3 Tshɛkɛta ya lo Hɛbɛru nèphèsh, mbakakadimwama ɔnɛ “anima,” ndo yɔ tanemaka mbala 754 l’Afundelo wa lo Hɛbɛru. Nèphèsh ɛnyande na? Lo ndjela dibuku The Dictionary of Bible and Religion, yɔ “nembetshiyaka mbala efula otondo w’ɛngɔ kasɛna, tshondo y’onto.” Dui sɔ mbɔtɔnɛka l’olembetshiyelo washa Bible lo dikambo di’anima lo Etatelo 2:7 (NW) lɛnɛ alaso ɔnɛ: “Jehowa Nzambi akatonge onto oma lo ditshu dia nkɛtɛ ko nde fufa lomu la lɔsɛnɔ lo wesho w’ɛhɛmbɛ ande, ko onto akayala anima wasɛna.” Lembetɛ dia onto la ntondo “akayala” anima. Mbut’ate: Adama komonga la anima; nde aki anima​—⁠oko onto layala dɔkɔtɛlɛ ekɔ dɔkɔtɛlɛ. Lâsɔ, lanɛ tshɛkɛta “anima” mendanaka la tshondo y’onto.

4. L’Afundelo wa lo Grɛkɛ, naa tshɛkɛta yokadimwami ɔnɛ “anima,” ndo ele kitshimudi yayɔ ya ntondo?

4 Tshɛkɛta yakakadimwama ɔnɛ “anima” (psy·kheʹ) tanemaka ndekana mbala lokama l’Afundelo wa lo Grɛkɛ w’Akristo. Oko ele nèphèsh, tshɛkɛta shɔ mɛnyaka mbala efula tshondo y’onto. Ɛnyɛlɔ, tende wetelo ɛnɛ: ‘Anima ami wambotshutshumala.’ (Joani 12:27) ‘Wɔma wakatatɛ munda anima tshɛ.’ (Etsha 2:43) ‘Anima tshɛ alɛmbɛ ewandji wa lâdiko.’ (Romo 13:⁠1) ‘Nyosambe anima wambɔkɔmɔ.’ (1 Tesalonika 5:14) ‘Anto yema tshitshɛ, anima enanɛi eto mbakake l’ashi.’ (1 Petero 3:20) Mɛnamaka hwe dia psukhê la nèphèsh, mɛnyaka tshondo y’onto. Lo ndjela nomb’ewo Nigel Turner, tshɛkɛta shɔ “nembetshiyaka eongelo k’onto, onto ndamɛ, demba di’emunyi diele la rûaḥ [lomu] la Nzambi lakandandje lɔkɔ. . . . Yɔ ndeka nembetshiya tshondo y’onto ndâmɛ.”

5. Onde nyama yekɔ anima? Lembetshiya.

5 Dui dia diambo ele, lo Bible tshɛkɛta “anima” mbutamaka aha paka le anto ato, koko ndo le nyama. Ɛnyɛlɔ, lo mɛnya woho wakatongama ditongami dia lo ndjale, Etatelo 1:​20, (NW) mbutaka ɔnɛ Nzambi akate ate: “Ashi walole l’anima wasɛna.” Ko lo lushi l’etongelo lakâhɔna, Nzambi akayota ate: “Nkɛtɛ kalole l’anima wasɛna lo ndjela weho awɔ, nyama ya lo ngelo ndo nyama yakɛndakɛnda ndo nyama ya pango ya la nkɛtɛ lo ndjela weho ayɔ.”​—⁠Etatelo 1:​24, NW; ɛdika la Walelu 31:⁠28.

6. Akokaso mbuta lo woho wakambema tshɛkɛta “anima” lo Bible?

6 Omalɔkɔ, lo Bible, tshɛkɛta “anima” mɛnyaka onto kana nyama, kana lɔsɛnɔ lele l’onto kana la nyama. (Enda kiombo ya la diko.) Kitshimudi y’anima yasha Bible mbokɛmaka hwe, hayotshikitana, ndo hayoludi la waa filozofi y’ekakatanu ndo dikanyiyakanyiya di’anto. Ko lam’ele ekɔ ngasɔ, dimbola di’ohomba efula diahomba mimbɔma diɔ nɛ: Lo ndjela Bible, ngande wayala anima lam’avɔ onto na?

Wanɛ Wakavu Haweye Ndoko Ema

7, 8. (a) Afundelo atawɔ lo dikambo dia nganɛ wele anto wambovɔ? (b) Sha bɛnyɛlɔ di’oma lo Bible diɛnya ɔnɛ anima kokaka mvɔ.

7 Ondaki 9:​5, 10 mɛnyaka hwe nganɛ wele wanɛ wakavu. Sho mbalaka ɔnɛ: “Wanɛ wakavu haweye ndoko dikambo . . . Ndoko oyango, koyanga kanyi, ewo koyanga yimba, lo diombo.” (Moffatt) Mbokɛmaka lâsɔ dia nyɔi ekɔ eongelo kaha la lɔsɛnɔ. Omembi w’esambu akafunde ate lam’avɔ onto, “ndi atukalulaka lu kete. Ku lushi lako, tukanyi tande tayulanyema.” (Osambu 146:⁠4) Wanɛ wakavu haweye ndoko ema, hawotshe ndoko dikambo.

8 Nzambi akatɛ Adama lam’akandahembolaka onongo ande ate: “We eko ditshu, okone we ayukalula lu ditshu.” (Etatelu 3:19) La ntondo ka Nzambi mbôkenga oma lo ditshu ko mbosha lɔsɛnɔ, Adama tâkinde. Lam’akandavu, Adama akakalola lo eongelo ka kemakɔ. Dilanya diakandalongola ko nyɔi​—⁠koko aha ɔsɛkwɛlɔ w’otsha lo ngelo kekina. Ko anima ande ngande wakawayala na? Lam’ele lo Bible, tshɛkɛta “anima” nembetshiyaka tena efula tshondo y’onto, ɔnkɔnɛ, lam’ataso ɔnɛ Adama akavu, tekɔ lo mbuta ɔnɛ anima wakawelɛka Adama akavu. Onto latetawɔka ɔnɛ anima havu ayamba dia mboka dikambo sɔ. Koko, Bible mbutaka hwe ɔnɛ: “Anima watsha pɛkato​—⁠mbayovɔ.” (Ezekiyɛlɛ 18:​4, NW) Akambo w’Ase Lɛwi 21:​1, (NW) tɛkɛtaka dia “anima wakavu” (“odo, Bible de Jérusalem). Ndo wakatɛ Akidiami di’aha vɔ sukana lale ‘anima tshɛ wambovɔ’ (“demba di’odo,” Lamsa).​—⁠Walelu 6:⁠6.

9. Bible alangatɔ mbuta lam’atatɔ ɔnɛ ‘anima waki Rashɛlɛ wakatatombaka’?

9 Ko kayotota dia Etatelu 35:​18, (NW) lo dikambo dia nyɔi ka kandji kakavu Rashɛlɛ lâ mbota ɔnande la hende na? Sho mbalaka divɛsa diakɔ ɔnɛ: “Lam’akatatombaka anima ande (nɛ dia nde akavu), nde akawɔlɛ lokombo ate Bɛnɔni; koko she akawɔlɛ Bɛndjamina.” Onde divɛsa sɔ mɛnyaka ɔnɛ Rashɛlɛ aki l’ɛngɔ kɛmɔtshi kakotɔ la nde kakatombe lam’akandavu? Atonga na. Ohɔ dia, tshɛkɛta “anima” koka mɛnya ndo lɔsɛnɔ lele l’onto. Diakɔ mbele, lanɛ “anima” waki Rashɛlɛ kɛdikɛdi “lɔsɛnɔ” lande. Diɔ diakɔ diele Bible kina kadimulaka etelo k’ɔnɛ “anima ande wakatatombaka” vate: “lɔsɛnɔ lande lakatashilaka” (Knox), “lam’akandayangi nkitshiya” (Bible k’Ekila), ndo “lɔsɛnɔ lande lakatombe oma le nde” (Bible in Basic English). Ndoko ɛngɔ kɛnya ɔnɛ etenyi kɛmɔtshi ka Rashɛlɛ kahamanema fundo komvɔ lam’akandavu.

10. Anima w’ɔna wadi aki odo ‘akakalola le nde’ lo woho akɔna?

10 Woho akɔ wâmɛ mbele ndo di’eolwelo k’ɔna wadi aki odo latawɔ lo 1 Nkumi ya Dikanga tshapita 17. Lo divɛsa 22, (NW) sho mbadiaka ɔnɛ lam’akalɔmbaka Elidja osememadi lâdiko dia dikɛnda diakɔ dia pami, “Jehowa akalonge doyi di’Elidja, ko anima w’ɔna wakakalola l’etei kande ko nde akolɔ.” Lâsɔ nto, tshɛkɛta “anima” kɛdikɛdi “lɔsɛnɔ.” Omalɔkɔ, sho mbadiaka lo New American Standard Bible ɔnɛ: “lɔsɛnɔ l’ɔna akɔ lakakalola lende ko nde akasɛnɛ nto.” Mɛtɛ, aki lɔsɛnɔ, koko aha ɛngɔ kɛmɔtshi kahɛnama kakakalola lo demba di’ɔna. Dui sɔ mbɔtɔnɛka la kɛnɛ kakatɛ Elidja nyango ɔna akɔ ate: ‘Enda, ɔn’ayɛ [tshondo y’onto] amboyala la lɔsɛnɔ.’​—⁠1 Khumi ya Dikanga 17:⁠23.

Ele Lumu Na?

11. Bonde kele tshɛkɛta “lumu” hɛnya ɔnɛ ɔsɔ ekɔ ɛngɔ kɛmɔtshi ka lo demba di’onto kahavu?

11 Bible mbutaka ɔnɛ lam’avɔ onto, “lumu landi latutumbaka, ku ndi atukalulaka lo kete.” (Osambu 146:⁠4) Onde dui sɔ mɛnyaka ɔnɛ lumu lele lo demba tombaka ko tatetemalaka la sɛna l’ɔkɔngɔ a nyɔi k’onto? Aha ngasɔ, nɛ dia omembi w’esambu ambokotsha nto ate: “Ku lushi lako, tokanyi tande tayulanyema” (“okanyiyelo ande tshɛ komɛka,” The New English Bible). Ko lâsɔ, ele lumu ndo ngande ‘watombalɔ’ oma le onto l’etena kavɔnde?

12. Tshɛkɛta ya lo Hɛbɛru la ya lo Grɛkɛ yakakadimwama ɔnɛ “lumu” lo Bible ɛnyayɔ?

12 Lo Bible tɔtɛkɛta tokadimwami ɔnɛ “lumu” (lo Hɛbɛru rouah; lo Grɛkɛ, pneuma) mɛnyaka ntondo “lɔhɛngɔ.” Ɔnkɔnɛ, ekadimwelo kaki R. A. Knox mbutaka ɔnɛ “lɔhɛngɔ tombaka oma lo demba diande,” lo dihole dia mbuta ɔnɛ ‘lumu lande latotombaka.’ (Osambu 145:⁠4) Koko, tshɛkɛta “lumu” nembetshiyaka awui efula lâdiko dia ɔhɛngɛlɔ. Ɛnyɛlɔ, lo mɛnya woho wakadiakema anto la nyama lam’akalɔ Mvula k’Elola l’andja w’otondo, Etatelu 7:22 mbutaka ɔnɛ: ‘Ɛngɔ tshɛ kakahɛngaka [Hɛbɛru, rouah, kana lumu] la wolo a lɔsɛnɔ l’ɛhɛmbɛ ande, mbut’ate ɛngɔ tshɛ kaki lâdiko dia nkɛtɛ y’ofumbo, kakavu.’ Ɔnkɔnɛ, “lumu” mbeyaka nembetshiya wolo a lɔsɛnɔ wakamba olimu lo demba dia ditongami tshɛ diasɛna, oyadi anto kana nyama, ndo ɔhɛngɛlɔ mbasukɛ wolo akɔ.

13. Ngande wakalola lumu le Nzambi lam’avɔ onto?

13 Ko lâsɔ, lam’ata Undaki 12:7 ɔnɛ lam’avɔ onto, ‘lumu lwamɛ kalolaka le Nzambi ka mɛtɛ lakawoshalɔ,’ dui sɔ alembetshiyadiɔ na? Onde lâsɔ lumu ntshɔka olongolongo oto polo le Nzambi? Atonga na. Lam’ele lumu ekɔ wolo washa lɔsɛnɔ, lɔ ‘kalolaka le Nzambi ka mɛtɛ’ nɛ dia paka Nzambi oto mbokoki mbisha onto ɔsɔ lɔsɛnɔ nto lo nshi yayaye. Paka Nzambi oto mbokoki kaloya lumu, kana wolo washa lɔsɛnɔ, dia onto mbolɔ. (Osambu 104:30) Ko onde, Nzambi ekɔ lo sangoya dia ntsha ngasɔ?

‘Nde Ayolɔ’

14. Yeso akandate ndo akandatshe dia samba akadiyɛnde la Lazaro lam’akavu ɔnangɛwɔ?

14 Lo shombasomba ya Bɛtaniya, mangana la Jerusalɛma kilɔmɛtɛlɛ shato lo lɛkɛ l’ehotwelo, mbakalelaka Mariya la Mata Lazaro l’ɔnangɛwɔ lakavu nyɔi k’osondjo. Yeso nde lawɔ akanyange nɛ dia nde akalangaka Lazaro l’akadiyɛnde. Ngande wakâsambe Yeso na? Nde kômbakeshakesha l’ɔkɔndɔ waheyama ɔtɛ l’ekolo, koko akawatɛ kɛnɛ kaki mɛtɛ. Yeso akate tsho ate: ‘Ɔnanyɔ ayolɔ.’ Oma lâsɔ, Yeso akatshu la diombo ko nde tôlola Lazaro​—⁠akakaloyɛ onto lakavu nshi nyɛi y’etondo lɔsɛnɔ!​—⁠Joani 11:​18-23, 38-44.

15. Kɛnɛ kakate ndo kakatshe Yeso kakonge la shɛngiya yakɔna le Mata?

15 Onde Mata akakashimɔ lo woho wakawotɛ Yeso ɔnɛ Lazaro ‘ayôlɔ’? Ondo bu, nɛ dia nde akôkadimula ate: ‘Dimi mbeyaka nte nde ayolɔ lo eolwelo ka lushi l’ekomelo.’ Lâsɔ ko nde ambôtongaka la mbetawɔ lo daka dia eolwelo. Yeso mbakandawotɛ ate: ‘Dimi lekɔ eolwelo la lɔsɛnɔ. Ɔnɛ lambetawɔ, koyanga nde ayovɔ, ayoyala la lɔsɛnɔ.’ (Joani 11:​23-25) Dihindo dia kaloyɛ Lazaro lɔsɛnɔ akakimanyiya Mata dia nde nyomokeketsha mbetawɔ kande ndo sambiya anto akina mbetawɔ. (Joani 11:45) Ko “eolwelo” kɛdikɛdi na mɛtɛ?

16. Naa kitshimudi ya tshɛkɛta “eolwelo”?

16 Tshɛkɛta “eolwelo” mbɔsama oma lo tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ anastasis, yalembetshiya mɛtɛ mɛtɛ ɔnɛ “memala nto.” Ase Hɛbɛru wakadimola Grɛkɛ kadimulaka anastasis la tɔtɛkɛta ta lo (Hɛbɛru, techi·yathʹ ham·me·thimʹ), kɛdikɛdi “eko ka wanɛ wakavu.”a Ɔnkɔnɛ, eolwelo mendanaka la tondja onto oma lo eongelo kaha la lɔsɛnɔ, ka nyɔi, mbut’ate, mbolola kana mbisha onto wolo wa lɔsɛnɔ nto.

17. (a) Lande na kahatonga Jehowa Nzambi nde la Yeso Kristo l’okakatanu dia mbolola anto? (b) Daka diakɔna diakasha Yeso lo dikambo dia wanɛ wele lo waombo wohɔma?

17 Oko wele Jehowa Nzambi kanga lomba loleki ndo hohɛ ndoko dikambo, nde koka mbolola onto aha l’okakatanu. Nde bu l’okakatanu dia mbohɔ yoho ya lɔsɛnɔ yaki la wanɛ wakavu, mbut’ate: dionga dia lonto lawɔ, akambo wakawatshaka, ndo tokambokambo tshɛ tendana la eongelo kawɔ. (Jobo 12:13; ɛdika la Isaya 40:26.) Lâdiko dia lâsɔ, oko adiɛnya ɔkɔndɔ wa Lazaro, Yeso Kristo nangaka ndo kokaka mbolola wanɛ wakavu. (Ɛdika la Luka 7:​11-17; 8:​40-56) Mɛtɛ, Yeso Kristo akate ate: “Etena kayoya kayoka wanɛ tshɛ wele lo waombo wohɔma doyi diande [dia Yeso] ko wayotomba.” (Joani 5:​28, 29) Eelo, Yeso Kristo akalake ate wanɛ tshɛ wele Jehowa mbaohɔka wayolɔ. Lo mɛtɛ, mɛnamaka hwe dia, lo ndjela Bible, anima mvɔka, ndo okanga wa nyɔi ele eolwelo. Koko, miliyara y’anto wakasɛnɛ ndo wakavu. Nzambi ôhɔnde l’atei awɔ, lakongɛ eolwelo na?

18. Akɔna ayôlwama?

18 Wanɛ wakayele losembwe lo ndjâla ekambi wa Jehowa wayolɔ. Koko, miliyɔ y’anto akina wakavu aha la mɛnya ɔnɛ kana vɔ nangaka ndjela adjango wa losembwe wa Nzambi. Ondo vɔ kombeya kɛnɛ kalɔmba Jehowa ko kana komonga l’etena efula ka ntsha etshikitanu wahombama. Anto akina asɔ vɔ lawɔ Nzambi mbaohɔka ndo wayolɔ, nɛ dia Bible ndakaka ɔnɛ: ‘Eolwelo k’anto w’ɔlɔlɔ l’anto wa kɔlɔ kayoyala.’​—⁠Etsha 24:⁠15.

19. (a) Ɛnɛlɔ kakɔna kakɛnyi ɔpɔstɔlɔ Joani lo dikambo di’eolwelo? (b) Ambowodja ‘l’eduwa ka dja,’ ndo etelo kɛsɔ alembetshiyatɔ?

19 Ɔpɔstɔlɔ Joani akɛnyi ɛnɛlɔ k’ɔlɔ efula k’anto wambolɔ wemadi la ntondo k’okudi wa Nzambi. Lam’akandakikɔndɔlaka, nde akafunde ate: ‘Ndjale akatondja edo waki lɔkɔ, ndo nyɔi la Hadɛsɛ wakakimɔ edo waki lɔkɔ, ko wakâlomboya onto l’onto oko ele etsha awɔ. Wakakadja nyɔi la Hadɛsɛ lo eduwa ka dja. Ɔsɔ kɛdikɛdi nyɔi ka hende, eduwa ka dja.’ (Enyelo 20:​12-14) Ohokanyiya kitshimudi shɔ! Wanɛ tshɛ wakavu wôhɔma le Nzambi wayotomba oma lo Hadɛsɛ, kana Sheɔlɛ, diombo di’anto tshɛ. (Osambu 16:10; Etsha 2:31) L’ɔkɔngɔ, ‘nyɔi la Hadɛsɛ’ wayotambiyama lo ɛngɔ ketawɔ ɔnɛ “eduwa ka dja,” didjidji di’elanyelo ka pondjo. Diombo di’anto tshɛ hadiotoyala nto.

Elongamelo ka Lânde!

20. Lo woho akɔna a ngelo wayolɔ miliyɔ ya wanɛ wakavu?

20 Etena kayôlɔ miliyɔ y’anto lo eolwelo, aha lo nkɛtɛ kahɛnɛ anto mbayowôlɔ. (Isaya 45:18) Vɔ wayôlwama lo dihole dia dimɛna efula diakalɔngɔswama ndo wayoyɛna dia mvudu y’amɛna, ahɔndɔ, ndo lokema la mbo ya ndɛ yambotalɔngɔswamaka edja lo dikambo diawɔ. (Esambu 67:6; 72:16; Isaya 65:​21, 22) Wa na wayɔlɔngɔsɔla diangɔ sɔ tshɛ na? Aha la tamu, anto wayodjasɛ l’andja w’oyoyo la ntondo ka eolwelo ka la nkɛtɛ tatɛ. Ko wa na asɔ vɔ na?

21, 22. Elongamelo kakɔna ka lânde kakongɛ wanɛ wasɛna lo ‘nshi nyɛ y’ekomelo’?

21 Ekotshamelo ka pɔlɔfɛsi ka lo Bible mɛnyaka ɔnɛ tekɔ lo sɛna lo ‘nshi y’ekomelo’ ya dikongɛ nɛ di’akambo.b (2 Timote 3:⁠1) Kem’edja, Jehowa Nzambi ayekama l’akambo w’anto ko minya akanga wa kɔlɔ tshɛ oma la nkɛtɛ. (Osambu 37:​10, 11; Tukedi 2:​21, 22) L’etena kɛsɔ, kakɔna kayokomɛ wanɛ wakambɛ Nzambi la kɔlamelo na?

22 Jehowa hatodiaka anto w’ɛlɔlɔ la wa kɔlɔ kâmɛ. (Osambu 145:20) Nde atatshaka dui dia ngasɔ ndoko lushi, ndo nde hatoditsha lam’ayondonya kɔlɔ tshɛ oma la nkɛtɛ. (Ɛdika la Etatelu 18:​22, 23, 26.) Lo mɛtɛ, dibuku di’ekomelo dia lo Bible tɛkɛtaka di’“ului a wuki w’antu waheyama mbala, uma lu wedja tshe, ndu uma lu wauhu tshe ndu uma lu weuhu w’antu tshe, ndu w’eteketa tshe,” wayatombe oma lo ‘fɔnu ka woke.’ (Enyelo 7:​9-14) Eelo, lemba la woke l’anto layoka lo fɔnu ka woke kayokumiya andja wa kɔlɔ ɔnɛ, ndo vɔ wayɔtɔ l’andja w’oyoyo waki Nzambi. Lɛkɔ, akanga w’okitanyiya wayokoka kondja ɛlɔlɔ tshɛ w’oma lo yɛdikɔ ya diambo yakɔshi Nzambi dia tshungola anto oma lo pɛkato la nyɔi. (Enyelo 22:​1, 2) Ɔnkɔnɛ, ‘olui a woke’ hawovɔki pondjo. Ɔsɔ ekɔ mɛtɛ elongamelo ka lânde!

Lɔsɛnɔ Laha la Nyɔi

23, 24. Ahombayɛ ntsha naka wɛ nangaka monga la lɔsɛnɔ laha la nyɔi lo Paradiso la nkɛtɛ?

23 Onde sho kokaka monga la dikongelo dia dimɛna efula sɔ? Ɔsɔku mɛtɛ! Yeso Kristo ndamɛ akate ate etena kayonga kayɔsɛna anto pondjo aha la mvɔ. La ntondo ka nde mbolola ɔngɛnyi ande Lazaro, Yeso akatɛ Mata ate: “One leli la lumu, lambetawo, ndi havu pundju.”​—⁠Joani 11:⁠26.

24 Wɛ nangaka sɛna pondjo lo Paradiso ka la nkɛtɛ? Wɛ kombolaka mɛna anto ayɛ wa ngandji wakavu nto? Ɔpɔstɔlɔ Joani ate: ‘Andja ɔnɛ wekɔ lo tete kâmɛ la saki yawɔ, koko ɔnɛ latsha lolango la Nzambi ayotshikala pondjo.’ (1 Joani 2:17) Ɔnɛ ekɔ etena ka wɛ mbeka woho wa mbeya lolango la Nzambi ndo mbɔsa yɛdikɔ ya wolo ya mbɔtɔnganyiyaka lɔsɛnɔ layɛ la lolango lande. Ngasɔ kayoyokoka sɛna pondjo lo paradiso la nkɛtɛ kâmɛ la miliyɔ y’anto akina watetemala ntsha lolango la Nzambi.

Tena dimɔtshi, tshɛkɛta “anima” mɛnyaka lɔsɛnɔ lele l’onto kana la nyama. Dui sɔ hadiotshikitanya kɛnɛ kata Bible ɔnɛ anima ekɔ onto kana nyama. Tɔ̂shi ɛnyɛlɔ kɛnɛ: Sho mbutaka ɔnɛ onto ekɔ lo sɛna, kɛdikɛdi ɔnɛ nde ekɔ onto lasɛna. Sho kokaka mbuta nto ɔnɛ nde ekɔ la lɔsɛnɔ. Lo yoho yakɔ yâmɛ, onto lasɛna ekɔ anima. Ɔnkɔnɛ, etena kasɛnande, “anima” mbeyaka mbɔsama oko ɛngɔ kɛmɔtshi kele lande.

Ɛnyɛlɔ, Nzambi akatɛ Mɔsɛ ate: “Anto tshɛ wakayange ndjaka anima ayɛ wambovɔ.” Mbokɛmaka hwe dia atunyi wa Mɔsɛ wakayange shisha lɔsɛnɔ lande. (Etumbelu 4:19; ɛdika la Jashua 9:24; Tukedi 12:10.) Yeso akakambe la tshɛkɛta anima lo yoho yakɔ yâmɛ lam’akandate ate: ‘Ɔna onto akaye . . . dia kimɔ anima ande dia tshungola anto efula.’ (Mateu 20:28; ɛdika la 10:28.) L’avɛsa akɔ tshɛ, tshɛkɛta “anima” yekɔ lo nembetshiya “lɔsɛnɔ l’etongami kɛmɔtshi.”

[Footnotes]

a Kânga mbele tshɛkɛta “eolwelo” bu l’Afundelo wa lo Hɛbɛru, dikongelo di’eolwelo tɛkɛtamaka hwe lo Jobo 14:​13, Danyele 12:​13, ndo lo Hosea 13:⁠14.

b Enda lo dibuku Ewo Katɔla Otsha lo Lɔsɛnɔ la Pondjo, lɛkɛ 98-107, dibuku diakafunde Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc.

[Caption]

[Footnotes]

[Caption]

[Questions]

[Caption on page 25]

[Box on page 25]

“Anima” Mbɔsamaka Nto oko Lɔsɛnɔ l’Etongami

[Caption on page 25]

[Caption on page 25]

Vɔ tshɛ wekɔ anima

[Caption on page 26]

[Caption on page 26]

Yeso akɛnya ɔnɛ okanga wa nyɔi ele eolwelo

[Caption on page 28]

[Caption on page 28]

“One leli la lumu, lambetawo, ndi havu pundju.”​—⁠Joani 11:⁠26

[Caption on page 29]

[Review on page 29]

Onde Wɛ Mbohɔka?

◻ Tshɛkɛta y’omaka tɔngɔ yokadimudiwɔ ɔnɛ “anima” alembetshiyayɔ ntondotondo na?

◻ Ngande wayala anima lam’avɔ onto?

◻ Lo ndjela Bible, ele okanga wa nyɔi?

◻ Elongamelo kakɔna ka lânde kakongɛ akanga wa kɔlamelo ɛlɔ kɛnɛ?

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto