Jehowa ambɔtshɔkɔla “Wudja” aso
‘Lɛnɛ ayokoma ashi w’ɔkɛdi, ɛngɔ tshɛ kayɔsɛna.’—EZEKIYELE 47:9.
1, 2. (a) Naa ohomba w’ashi? (b) Ɔkɛdi wakɛnyi Ezekiyɛlɛ l’ɛnɛlɔ alembetshiyawɔ?
ASHI ekɔ ɛngɔ k’ɔkɛlɛngɔ k’ohomba efula. Ashi mbokime lɔsɛnɔ la l’emunyi l’oseka ɛngɔ tshɛ kasɛna. Ndoko onto lakoka sɛna edja naka ashi bu. Ashi tokimanyiyaka nto dia mbɔtsha diangɔ, nɛ dia vɔ ndɛlɔlaka mindo ndo ndjinyaka. Diɔ diakɔ diɔkaso, diasolaso ahɔndɔ ndo diangɔ dia ndɛ. Ntsha ngasɔ mbeyaka toshimbɛ lɔsɛnɔ.
2 Bible kambaka l’ashi dia mɛnya tɛdikɔ ta lo nyuma takɔshi Jehowa lo dikambo dia lɔsɛnɔ. (Jeremiya 2:13; Joani 4:7-15) L’atei atɔ mbele ndo ewo ka Nzambi katanaso lo Dui diande, la ɛdiamelo k’ekambi ande oma l’olambo w’etshungwelo waki Kristo. (Efeso 5:25-27) Lo ɛnɛlɔ k’Ezekiyɛlɛ ka tɛmpɛlɔ, ɔkɛdi ɔsɔ wa diambo wakɛla oma lo tɛmpɛlɔ ekɔ didjidji di’ɛtshɔkɔ ɛsɔ washa lɔsɛnɔ. Ko etena kakɔna kakɛla ɔkɛdi akɔ, ndo alembetshiyawɔ le so ɛlɔ kɛnɛ na?
Ɔkɛdi wekɔ lo kɛla lo wodja wambɔlɔngɔswama
3. Lo ndjela kɛnɛ kofundami lo Ezekiyele 47:2-12, awui akɔna wakandɛnyi?
3 Anto w’Ezekiyɛlɛ wanɛ waki lo lɔhɔmbɔ la Babilɔna waki l’ohomba w’efula wa tɛdikɔ ta Jehowa. Ande woho wakakeketshama Ezekiyɛlɛ dia mɛna ɔtshɔlɔlɔ w’ashi oma l’ɛtɛmwɛlɔ oya lo tɛmpɛlɔ ka l’ɛnɛlɔ lee! Ondjelo ɔmɔtshi ekɔ lo mbɛdika woke w’ɔkɛdi ɔsɔ kubita 1000. Dingunda di’ɔkɛdi akɔ diekɔ lo taleke: ashi waya lo tɔkɔlɔngɔnyɔ, ko l’adwe, ko lo lokende, oma lâsɔ ko ɔkɛdi akɔ aya ndjale ka dingunda ka paka sala osale. Ndjale kɛsɔ mbishaka lɔsɛnɔ ndo ɛtɛtɔ. (Ezekiyɛlɛ 47:2-11) Wakatɛ Ezekiyɛlɛ ɔnɛ: ‘L’omamu w’ɔkɛdi ndo lo wedi akɔ ehende, weho tshɛ w’etamba watɔ elowa walɛ anto wayotomba.’ (Ezekiyele 47:12a) Kam’asha ɔkɛdi ɔsɔ Ndjale ka Lɛɛhɔ, mbut’ate ashi wele bu la diangɔ diasɛna—diangɔ diambotatɛ sɛna nto lɔkɔ! Nse yôtawanɛ. Diɛla di’amundji a nse diambɛla.
4, 5. Ngande wafɔna pɔlɔfɛsi ka Jɔɛlɛ la k’Ezekiyɛlɛ lo dikambo di’ɔkɛdi wakawɛnyi, ndo lande na kele dikambo sɔ ohomba?
4 Ondo pɔlɔfɛsi kɛsɔ ka diambo akoholaka Ase Juda waki lo lɔhɔmbɔ pɔlɔfɛsi kekina kakatama edja la ntondo k’ɛnɔnyi ndekana nkama hiende ɔnɛ: “Eteko kayutumba uma lu luudu la [Jehowa], kayoloya ukidi wa Shitime.”a (Joele 3:18) Pɔlɔfɛsi ka Jɔɛlɛ mbutaka oko pɔlɔfɛsi k’Ezekiyɛlɛ ɔnɛ ɔkɛdi wayɔkɛla oma lo luudu la Nzambi, lo tɛmpɛlɔ, ndo ayɔlɔya ahole wa woomu kana wa shɛnga.
5 Tshoto y’Etangelo yambotaka edja efula ɔnɛ pɔlɔfɛsi kɛsɔ ka Jɔɛlɛ kekɔ lo kotshama lo nshi yaso nyɛ.b Lâsɔ, yoho yakɔ yamɛ mbakotshama ndo ɛnɛlɔ k’Ezekiyɛlɛ. Ɛlɔ kɛnɛ lo wodja wambɔlɔngɔswama w’ekambi wa Nzambi, Jehowa ekɔ lo tshulola ɛtshɔkɔ efula oko wakandasale l’Isariyɛlɛ w’edjedja.
Ɛtshɔkɔ wa mamba wambofukɔfukɔ
6. Wotelo wa dikila l’elambwelo akohola Ase Juda dia dikambo diakɔna?
6 Oma lende aya ɛtshɔkɔ walongola ekambi wa Nzambi wambotshungɔ na? Eya di’ashi wekɔ lo tomba oma lo tɛmpɛlɔ ka Nzambi. Yoho yakɔ yamɛ mbele ɛlɔ kɛnɛ, ɛtshɔkɔ ndjaka oma le Jehowa lo tshimbo ya tɛmpɛlɔ kande ka woke ka lo nyuma, mbut’ate ɔtɛmwɛlɔ wa pudipudi. Ɛnɛlɔ k’Ezekiyɛlɛ kekɔ lo tolembetshiya awui akina nto w’ohomba. Lo sɛkɛ dia l’etei, ɔkɛdi w’ashi wekɔ lo kɛla suke l’elambwelo, lo lɛkɛ la sudɛ. (Ezekiyele 47:1) Elambwelo kakɔ kekɔ l’atei atei wa tɛmpɛlɔ ka l’ɛnɛlɔ. Jehowa ekɔ lo nembetshiya Ezekiyɛlɛ dikambo sɔ, awotɛ dia nde mbutɛ dikila di’olambo lâdiko di’elambwelo kakɔ. (Ezekiyele 43:13-18, 20) Elambwelo kɛsɔ kaki ohomba efula le Ase Isariyɛlɛ tshɛ. Sheke yakawadje la Jehowa yaketawɔma edja efula la ntondo lam’akatɛ Mɔsɛ dikila lâdiko di’elambwelo l’ɛse ka Dikona dia Sinai. (Etumbelu 24:4-8) Wotelo wa dikila lâdiko di’elambwelo kɛsɔ ka l’ɛnɛlɔ akawaoholaka ɔnɛ lam’ayowokalola lo wodja awɔ wambɔlɔngɔswama, ɛtshɔkɔ wa Jehowa wayowatshulwɛka l’edja tshɛ kayowɔlɛnyaka sheke yakawadje la nde.—Euhwelu k’Elembe 28:1-14.
7. Olembetshiyelo akɔna wele l’elambwelo ka didjidji le Akristo ɛlɔ kɛnɛ?
7 Yoho yakɔ yâmɛ, ekambi wa Nzambi wa nshi nyɛ kondjaka ɛtshɔkɔ lo tshimbo ya sheke mɔtshi: sheke ya dimɛna efula, sheke y’oyoyo. (Jeremiya 31:31-34) Ndo yɔ yambêtawɔmaka edja efula oma lo dikila dia Yeso Kristo. (Heberu 9:15-20) Ɛlɔ kɛnɛ, oyadi tekɔ l’atei w’akitami wanɛ wele lo sheke shɔ, kana l’atei wa “ekoko ekina” wanɛ wakondja wahɔ oma lɔkɔ, têye di’elambwelo ka didjidji kɛsɔ kekɔ ohomba efula lo washo aso. Tɔ kekɔ didjidji dia lolango la Nzambi lendana l’olambo wa Kristo. (Joani 10:16; Heberu 10:10) Oko wele elambwelo kɛsɔ ka didjidji l’atei wa tɛmpɛlɔ ka lo nyuma, woho akɔ wâmɛ mbele olambo w’etshungwelo wa Kristo wekɔ l’atei w’ɔtɛmwɛlɔ wa pudipudi. Oma lo tshimbo y’olambo akɔ mbakondjaso edimanyielo ka pɛkato yaso ndo mbeso l’elongamelo ka kondja kɛnɛ tshɛ katolaka Nzambi lo nshi yayaye. (1 Joani 2:2) Diɔ diakɔ diatshaso la wolo dia nɛnya ɛlɛmbɛ wa lo sheke y’oyoyo, mbut’ate ‘ɛlɛmbɛ wa Kristo.’ (Ngalatiya 6:2) Edja tshɛ kayotɔlɛnyaka ɛlɛmbɛ ɛsɔ, tayokondjaka wahɔ oma lo tɛdikɔ takɔshi Jehowa lo dikambo dia lɔsɛnɔ.
8. (a) Ɛngɔ kakɔna kaki kotanema lo sɛkɛ dia l’etei dia tɛmpɛlɔ kakɛnyi Ezekiyɛlɛ? (b) L’ɛngɔ kakɔna kakayaɛdiaka ɛlɔmbɛdi wa l’ɛnɛlɔ kakɔ?
8 Ɔtshɔkɔ ɔmɔtshi wayotokondja ele tayonga pudipudi lo washo wa Jehowa. Lo tɛmpɛlɔ kɛsɔ ka l’ɛnɛlɔ, ɛngɔ kɛmɔtshi kakɛnamaka hwe lo sɛkɛ dia tabɛrnakɛlɛ la lo tɛmpɛlɔ ka Sɔlɔmɔna bu lo sɛkɛ dia l’etei, ɛngɔ kakɔ ko: dɔnga dia woke, diakayelamɛka l’ɔkɔngɔ ɔnɛ ndjale, lɔkɔ mbakɔkaka ɛlɔmbɛdi. (Etumbelu 30:18-21; 2 Ekondo 4:2-6) Ko lâsɔ, l’ɛngɔ kakɔna kakakoke mbɔka ɛlɔmbɛdi wa l’ɛnɛlɔ k’Ezekiyɛlɛ ka tɛmpɛlɔ na? Toko l’ɔkɛdi wa diambo wakakɛlaka oma lo sɛkɛ dia l’etei! Eelo, Jehowa otatshɔkɔla lo mbasha ɛngɔ kɛmɔtshi ka vɔ mbɛdiama kana monga ekila.
9. Ngande wambɛdiama akitami kâmɛ l’ase lemba la woke ɛlɔ kɛnɛ?
9 Popo nd’ɛlɔ kɛnɛ, akitami wambɔtshɔkwama nɛ dia wambotanema pudipudi lo washo wa Jehowa. Jehowa mbaɔsaka oko anto wele ekila ndo ambâyindja. (Romo 5:1, 2) Kayotota dia ‘lemba la woke,’ wanɛ wele didjidji dia waoho waha ɛlɔmbɛdi na? Vɔ tɛmɔlaka Nzambi lo sɛkɛ dia l’andja ndo ɔkɛdi akɔ wekɔ lo mbeta oma l’etenyi kɛsɔ ka tɛmpɛlɔ ka l’ɛnɛlɔ. Lâsɔ, mɛtɛ ɔpɔstɔlɔ Joani akasungana mɛna lemba la woke l’anto wɔlɔtshi ekutu w’etale wa wɛma ndo wa pudipudi wonya watɛmɔlawɔ lo sɛkɛ dia tɛmpɛlɔ ka lo nyuma! (Enyelo 7:9-14) Oyadi ɛhɛnyɔhɛnyɔ tshɛ wambohomana lawɔ l’andja ɔnɛ wa kɔlɔ, vɔ mbeyaka ndjashikikɛ ɔnɛ edja tshɛ ketawɔwɔ olambo wa Kristo w’etshungwelo, Jehowa mbaɔsaka oko anto wambɛdiama ndo wele pudipudi. Ko ngande wɛnyawɔ mbetawɔ kawɔ na? Ele lo ndjela wanya wa Yeso, ndo lo ndjaɛkɛ tshɛ l’olambo ande w’etshungwelo.—1 Petero 2:21.
10, 11. Naa dui dimɔtshi dietɛ ashi wa didjidji ohomba, ndo ngande wɔtɔnɛ dikambo sɔ l’onanwelo w’ɔkɛdi na?
10 Oko wakatadiɛnyi, ashi asɔ wa didjidji nembetshiyaka dikambo dikina di’ohomba efula: ewo. Lo Isariyɛlɛ wambɔlɔngɔswama, Jehowa akatshɔkɔla ekambi ande lo mbasha wetshelo w’oma l’Afundelo l’ekimanyielo ka dioho di’ɛlɔmbɛdi. (Ezekiyele 44:23) Nd’ɛlɔ kɛnɛ, Jehowa tshɔkɔlaka ekambi ande lo mbasha wetshelo wa wotsho wendana la Dui diande dia mɛtɛ lo tshimbo ‘y’ɛlɔmbɛdi wa lo dioho dia nkumekanga.’ (1 Petero 2:9) Lo nshi y’ekomelo nyɛ, ewo kendana la Jehowa Nzambi, l’asangwelo ande lo dikambo di’anto ndo djekoleko ewo kendana la Yeso Kristo ndo la Diolelo diaki Mɛsiya kekɔ lo tshulɔ lotshulɔ. Ande ɔngɛnɔngɛnɔ dia kondja lokema l’ashi asɔ watokeketsha lo nyuma lee!—Danyele 12:4.
11 Oko wakatalekaka ɔkɛdi ɔnɛ wakɛdikaka ondjelo ndjâla dingunda yema yema, woho akɔ wâmɛ mbatafule yema yema ɛtshɔkɔ w’oma le Jehowa washa lɔsɛnɔ dia kotsha ehomba wa wanɛ waya oya lo wodja aso wa lo nyuma wambɔtshɔkwama. Pɔlɔfɛsi kekina k’ɔlɔngɔswɛlɔ kakate ɔnɛ: “One leli tshitshe ayuyala kinunu, ona one luleki tshitshe wudja a wulu. Dimi, [Jehowa], layusamanya dikambu ne l’etena kadio.” (Isaya 60:22) Ɛtɛkɛta ɛsɔ wambokotshama: miliyɔ y’anto wambohungumɔ dia sangana la so kâmɛ l’ɔtɛmwɛlɔ wa pudipudi! Jehowa ambemɛ ‘ashi’ emete emete lo dikambo dia wanɛ waya oya le nde. (Enyelo 22:17) Nde mbidjaka yimba di’ɔlɔngɔswamelo ande wa la nkɛtɛ kahanya Bible l’andja w’otondo kâmɛ l’ekanda walembetshiya Bible lo nkama y’ɛtɛkɛta. Lâdiko dia lâsɔ, nsanganya y’Akristo, mbidja ndo nsanganya ya weke, nɔngɔswamaka l’andja w’otondo di’anto tshɛ nongola ashi wa pudipudi w’akambo wa mɛtɛ. Shɛngiya yakɔna yele la tɛdikɔ tɔsɔ le anto na?
Ashi mbishaka anto lɔsɛnɔ!
12. (a) Lande na kakoka etamba wa l’ɛnɛlɔ k’Ezekiyɛlɛ tɔ elowa efula? (b) Ko lo nshi y’ekomelo nyɛ, etamba ɛsɔ watɔ elowa efula ɛnyawɔ?
12 Ɔkɛdi wa l’ɛnɛlɔ k’Ezekiyɛlɛ mbishaka lɔsɛnɔ ndo demba dia wolo. Lam’oki Ezekiyɛlɛ ɔnɛ etamba wayohomba mbola l’emamu w’ɔkɛdi ɔsɔ, wambowotɛ ɔnɛ: “Akatshi awo hawolengela, la elua awo hawololololoka. . . . Elua awo wayuyala dimena dia nde, la akatshi awo wayuyala ukanga wa nkonoya antu.” Bonde katɔ esongo ɛsɔ elowa lo yoho ya diambo ya ngasɔ na? ‘Nɛ dia vɔ wekɔ lo kondja ashi, watomba oma lo tɛmpɛlɔ.’ (Ezekiyele 47:12b) Esongo ɛsɔ wa didjidji wekɔ lo mɛnya tɛdikɔ tshɛ tayɔsa Nzambi dia konya anto kokele oma l’olambo w’etshungwelo wa Yeso. Ɛlɔ kɛnɛ, atshikadi w’akitami toshaka mbo ya ndɛ l’ɛkɔnwɛlɔ ka lo nyuma lanɛ la nkɛtɛ. Lam’ayolongola anto 144000 asɔ tshɛ difuto diawɔ dia l’olongo, tayotakondjaka ɛlɔlɔ w’oma l’olimu awɔ w’ɛlɔmbɛdi oko ekitɔ kâmɛ la Kristo polo ndo lam’ayodjama nyɔi k’oma le Adama otshumba lo pondjo pondjo.—Enyelo 5:9, 10; 21:2-4.
13. Ɛkɔnwɛlɔ kakɔna kambotshama lo nshi yaso nyɛ?
13 Ɔkɛdi ɔsɔ wa l’ɛnɛlɔ wambotosha Ndjale ka Lɛɛhɔ ko oseka ɛngɔ tshɛ kele lo dihole diokumiwɔ kambɔkɔnɔ. Ndjale kɛsɔ kekɔ didjidji dia dihole dimɔtshi diele lɔsɛnɔ la lo nyuma bu lɛkɔ. Koko, lɔsɛnɔ lekɔ ‘l’ahole tshɛ wakɛla ɔkɛdi ɔnɛ, waya woke ndodia l’ahende.’ (Ezekiyele 47:9) Yoho yakɔ yâmɛ, lo nshi y’ekomelo nyɛ, l’oseka dihole tshɛ diakoma ashi wa lɔsɛnɔ, anto ndjalaka la lɔsɛnɔ lo nyuma. Anto wa ntondo wakasɛnɛ nto l’ekimanyielo k’ashi asɔ aki atshikadi w’akitami, lo 1919. Vɔ wakatshike eongelo kawɔ kele oko anto wambovɔ, wahayosalasala, ko wakayala la lɔsɛnɔ nto lo nyuma. (Ezekiyele 37:1-14; Enyelo 11:3, 7-12) Ashi asɔ washa lɔsɛnɔ wakakumi polo ndo le anto akina wakavu lo nyuma, ko vɔ wakonge nto la lɔsɛnɔ ndo wakakenge lemba la woke l’ɛkɔkɔ ekina watatetemala la fulanɛ, wanɛ woka Jehowa ngandji ndo wôkambɛ. Kem’edja, yɛdikɔ shɔ yayokoma polo ndo le olui a woke w’anto wayolɔ.
14. Diɛla di’amundji a nse diambɛla l’omamu wa Ndjale ka Lɛɛhɔ ɛnyadiɔ nshi nyɛ na?
14 Wolo wa lo nyuma kɛndjakɛndjaka olimu dimɛna. Dui sɔ mɛnamaka lo woho wambɛla diɛla di’amundji wa nse l’omamu wa ndjale kaki komonga la lɔsɛnɔ ntondo. Yeso akatɛ ambeki ande ate: “Layunyuhiluya amundji w’anto.” (Mateu 4:19) Lo nshi nyɛ y’ekomelo, olimu wa munda nse, akamɛ l’otshumanyelo w’atshikadi w’akitami, koko vɔ kokomɛ paka lâsɔ. Ashi asɔ washa lɔsɛnɔ w’oma lo tɛmpɛlɔ ka Jehowa ka lo nyuma, mbidja ndo diɛsɛ dia monga l’ewo k’oshika, ambokokanɛ le anto wa lo wedja tshɛ. Dihole tshɛ diokomi ɔkɛdi ɔsɔ, anto waya la lɔsɛnɔ la lo nyuma.
15. Kakɔna kɛnya ɔnɛ aha onto tshɛ mbayetawɔ tɛdikɔ tambɔsa Nzambi ta tosha lɔsɛnɔ, ndo kakɔna kayokomɛ anto wa ngasɔ?
15 Lo mɛtɛ, aha anto tshɛ mbetawɔ losango lɔsɔ la lɔsɛnɔ ɛlɔ kɛnɛ. Ndo aha anto tshɛ wayolɔ lo Diolelo dia Kristo di’Ɛnɔnyi Kinunu mbayolietawɔ. (Isaya 65:20; Enyelo 21:8) Ondjelo ate tenyi dimɔtshi di’ɔkɛdi ɔsɔ hadiɔkɔnwɛ. Ahole wa lɔtɛkɛ ‘wayoyala lɛhɔ loto.’ (Ezekiyele 47:11) Nd’ɛlɔ kɛnɛ, aha anto tshɛ washaso ashi wa lɔsɛnɔ wa Jehowa mbâlongola. (Isaya 6:10) Lo Armangɛdɔna, anto tshɛ wakasɔnɛ dia tshikala oko wanɛ wambovɔ ndo watata lo nyuma wayotshikala lɛhɔ loto, mbut’ate wayolanyema lo pondjo. (Enyelo 19:11-21) Koko, wanɛ wanɔ ashi asɔ la kɔlamelo tshɛ kokaka nongamɛ panda ndo wayɛna ekotshamelo k’ekomelo ka pɔlɔfɛsi kɛnɛ.
Ɔkɛdi wɔ̂kɛla lo paradiso
16. Etena kakɔna ndo ngande wayokotshama ɛnɛlɔ k’Ezekiyɛlɛ mbala k’ekomelo?
16 Oko pɔlɔfɛsi nkina yendana l’ɔlɔngɔswamelo, ɛnɛlɔ k’Ezekiyɛlɛ ka tɛmpɛlɔ ayokomɛ kotshama lo Diolelo di’Ɛnɔnyi Kinunu. L’etena kɛsɔ, olui w’ɛlɔmbɛdi hawotonga nto lanɛ la nkɛtɛ. “Vɔ wayoyala ɛlɔmbɛdi wa Nzambi ndo wa Kristo, ndo wayolɛ oko nkumi ya dikanga kâmɛ la nde [l’olongo] ɛnɔnyi kinunu.” (Ɛnyɛlɔ 20:6, NW) Ɛlɔmbɛdi ɛsɔ wa l’olongo wayokamba kamɛ la Kristo dia mbisha anto wahɔ w’oma l’olambo ande w’etshungwelo. Ɔnkɔnɛ, anto w’ɔlɔlɔ wayoshimbamɛ ndo wayokoma kokele!—Joani 3:17.
17, 18. (a) Ngande wolembetshiyami ɔkɛdi washa lɔsɛnɔ lo Enyelo 22:1, 2, ndo etena kakɔna kakakotshama ɛnɛlɔ kɛsɔ mbala ka ntondo? (b) Lande na kayonanɔnɛ ɔkɛdi washa lɔsɛnɔ lo Paradiso?
17 Omalɔkɔ, ɔkɛdi w’ashi wakɛnyi Ezekiyɛlɛ l’ɛnɛlɔ wayɔkɛdjaka ashi wa lɔsɛnɔ la pidu k’efula. Etena kɛsɔ mbayokotshama dimɛna pɔlɔfɛsi kɔkɔndwami l’Enyelo 22:1, 2 ɔnɛ: “Ndi akamenya ndjali k’ashi a lumu, a wema pesopeso uku talatala, watumba uma la tshina dia kiti ka diulelu ka [Nzambi] la ka Ona-Okoko, l’atei w’osese ato. La wedi a ndjali kaki utamba a lumu, wakatokaka wehu dikumi la ehendi w’elua. Vo wakatokaka elua la ngondo la ngondo: akatshi w’utamba waki dia nkonoya wedja.”
18 Lo Diolelo di’Ɛnɔnyi Kinunu, hemɔ tshɛ ya lo demba, ya lo yimba ndo ya l’asolo yayoshila. Lo yoho shɔ ‘mbayɔkɔnɔ wedja,’ l’ekimanyielo k’esongo ɛsɔ wa didjidji. Diɛsɛ oma lo tɛdikɔ ta Kristo l’anto 144000, ‘ndoko layota nto ate dimi la hemɔ.’ (Isaya 33:24) Etena kɛsɔ mbayoleka pandjɔnɛ ashi w’ɔkɛdi ɔsɔ. Ɔkɛdi akɔ ayonyomoleka nanɔ ndo monga dingunda woho wa miliyɔ y’anto, ondo miliyara, ya wanɛ wayolɔ monga l’akoka wa ndjɔnɔ ashi asɔ wa pudipudi wa lɔsɛnɔ ndo mondoya. Ɔkɛdi ɔsɔ wa l’ɛnɛlɔ wakakɔnɔla Ndjale ka Lɛɛhɔ, ndo dihole tshɛ diakakumi ashi awɔ, ɛngɔ tshɛ kakonge la lɔsɛnɔ. Lo Paradiso, apami la amato wayonga la lɔsɛnɔ mɛtɛ, wayɔkɔnɔ oma lo nyɔi kakawakite oma le Adama naka vɔ mɛnya mbetawɔ lo ɛlɔlɔ wayowokondja oma lo tshungo. Enyelo 20:12 mbutaka ɔnɛ lo nshi shɔ ‘wɛɔmbɔ w’abuku’ wayofɔma, wayonyomosha elembetshiyelo ekina wayokondja ndo wanɛ wayolɔ. Lonyangu ko, kânga lo Paradiso, amɔtshi wayotona kɔnɔ. Atɔmbɔki asɔ ‘mbayotshikala lɛhɔ loto’ lo ndanyema pondjo pondjo.—Enyelo 20:15.
19. (a) Ngande wayokotshama pɔlɔfɛsi k’okahanyelo wa wodja lo Paradiso na? (b) Ko osomba ayonga didjidji di’ɛngɔ kakɔna lo Paradiso? (c) Naa kitshimudi ya wanganelo w’osomba la tɛmpɛlɔ?
19 L’etena kɛsɔ, okahanyelo w’osomba wa l’ɛnɛlɔ k’Ezekiyɛlɛ ayokotshama mbala k’ekomelo. L’ɛnɛlɔ, Ezekiyɛlɛ akɛnyi osomba akahanyema lo yoho y’ɔlɔlɔ; woho akɔ wâmɛ, Okristo tshɛ wa kɔlamelo kokaka ndjashikikɛ ɔnɛ nde ayonga la hiole, kana etenyi k’okitɔ, lo Paradiso. Mɛnamaka dia saki k’onto tshɛ ka monga la luudu lande hita la mbidjasɛ ndo likokɛ kayokotshama lo yoho y’ɔlɔlɔ. (Isaya 65:21; 1 Koreto 14:33) Lo yoho yasungana, osomba wakɛnyi Ezekiyɛlɛ ekɔ mɛtɛ didjidji dia tɛdikɔ tambɔsa Jehowa lo kɛnɛ kendana l’ɛlɔmbwɛlɔ ka nkɛtɛ k’oyoyo. Olui w’ɛlɔmbɛdi w’akitami hawotonga nto l’atei w’anto la nkɛtɛ lo yoho y’ɛnama. Ɛnɛlɔ kɛsɔ mbishaka tokanyi efula lo mɛnya ɔnɛ osomba akɔ kombikama lo nkɛtɛ ‘y’ekila,’ ndo vɔ mangana la tɛmpɛlɔ. (Ezekiyele 48:15) Koko, lam’ayôlɛka anto 144000 kâmɛ la Kristo l’olongo, Nkumekanga ayonga l’anto amɔtshi wayondɔsɔna lanɛ la nkɛtɛ dia nɔmbɔlaka. Ambolami ande wayokondja wahɔ w’efula oma l’ɛlɔmbwɛlɔ koludi la ngandji k’olui w’ewandji. Koko, kiti ka diolelo diakɔ ayonga l’olongo, aha la nkɛtɛ. Wanɛ tshɛ wayonga la nkɛtɛ, kâmɛ ndo olui w’ewandji, wayonga l’ɛse k’ɛlɔmbwɛlɔ ka Diolelo diaki Mɛsiya.—Danyele 2:44; 7:14, 18, 22.
20, 21. (a) Lande na kele lokombo l’osomba sunganaka? (b) Wembola akɔna ahombaso ndjambola oma lo woho wambotohotɔ ɛnɛlɔ k’Ezekiyɛlɛ?
20 Lembetɛ ɛtɛkɛta wa komelo wa lo pɔlɔfɛsi k’Ezekiyɛlɛ: “Uma lu lushi lako, wayetaka usumba ako vati: [Jehowa] eko leko.” (Ezekiyele 48:35) Oyango w’osomba ɔsɔ kema dia mbisha anto lowandji kana shɛngiya mɔtshi, kânga dia tshutshuya anto dia sala lolango l’onto. Kema, ɔsɔ ekɔ osomba wa Jehowa wayɛnyaka nshi tshɛ yimba yande ndo yoho yoludi la ngandji yatshande akambo. (Jakoba 3:17) Dikambo sɔ toshaka eshikikelo k’ɔngɛnɔngɛnɔ ɔnɛ Jehowa ayɔtshɔkɔla pondjo pondjo ‘nkɛtɛ kande k’oyoyo’ kambɔlɔngɔswama, mbut’ate: tshunda di’anto.—2 Petero 3:13.
21 Shi sho ngɛnangɛnaka elongamelo kɛsɔ kele la ntondo kaso? Omalɔkɔ, sunganaka di’onto l’onto l’atei aso ndjambola ɔnɛ: ‘Ngande wɔsami ɛtshɔkɔ ɛsɔ wa diambo wambowotoshwɛ l’ɛnɛlɔ k’Ezekiyɛlɛ na? Onde dimi sukɛka la kɔlamelo tshɛ olimu wakamba emendji woludi la ngandji, oyadi atshikadi w’akitami mbewɔ kana wanɛ wayonga l’olui w’ewandji? Onde dimi kondjaka wahɔ dimɛna oma l’efula k’ashi wa lɔsɛnɔ wakɛlanɛ ɛlɔ kɛnɛ?’ Nyɛsɔ sho tshɛ totetemale ntsha ngasɔ ndo tɔngɛnɛngɛnɛ lo dikambo dia tɛdikɔ tambɔsa Jehowa lo pondjo pondjo!
[Footnotes]
a Ondo ɔkɛdi ɔsɔ mɛnyaka Okidi wa Kidirɔna, wɔnɛ wome oma lo sudɛ-ɛsta ka Jerusalɛma polo lo Ndjale ka Lɛɛhɔ. Koko etenyi kawɔ k’otsha l’ɛse kekɔ nshi tshɛ yômoma tsho.
b Enda lo Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka Tanu 1, 1881, la ya Ngɔndɔ ka Samalo 1, 1981.
[Caption]
[Footnotes]
[Caption on page 32]
[Review on page 32]
Ngande wayoyokadimola?
◻ Ashi wakɛla oma lo tɛmpɛlɔ ɛnyawɔ?
◻ Ɛkɔnwɛlɔ kakɔna kambotsha Jehowa l’ekimanyielo k’ɔkɛdi wa didjidji, ndo lande na kamboleka ɔkɛdi akɔ dingunda?
◻ Esongo wele l’omamu w’ɔkɛdi ɛnyawɔ?
◻ Osomba wekɔ didjidji di’ɛngɔ kakɔna lo Diolelo di’Ɛnɔnyi Kinunu, ndo lande na kasungana lokombo l’osomba akɔ?
[Caption]
[Questions]
[Caption on page 31]
[Caption on page 31]
Ɔkɛdi wa lɔsɛnɔ mɛnyaka tɛdikɔ takɔshi Nzambi ta mbisha anto panda