‘Ɔnɛ Ladia Onge La Shɛnɔdi’
‘Lam’ayonyɛna ɛngɔ ka wɔnɔnyi kela elanyelo . . . emadi lo dihole di’ekila, . . . wanɛ wele la Judeya wame ndawɔ otsha l’akona.’—MATEU 24:15, 16.
1. Etombelo akɔna wakatondja ɔhɛmwɛlɔ wakasha Yeso lo Luka 19:43, 44 na?
WOHO wambowotewola ɔnɛ elanyelo kekɔ la ntondo kaso kokaka tokimanyiya dia sho kiewɔ. (Tukedi 22:3) Ohokanyiya yema woho waki Akristo la Jerusalɛma l’ɔkɔngɔ w’Ase Rɔmɔ mbawɔtwɛ l’ɔnɔnyi wa 66 T.D. Yeso akewola anto ɔnɛ osomba wayodingama ndo wayolanyema. (Luka 19:43, 44) Ase Juda efula kombidja yimba. Koko ambeki ande wakayele dako diande. Omalɔkɔ, vɔ wakake lam’akaye elanyelo kɛsɔ l’ɔnɔnyi wa 70 T.D.
2, 3. Bonde kahombaso ndjasha lo pɔlɔfɛsi ka Yeso ka lo Mateu 24:15-21?
2 Lo pɔlɔfɛsi kɛmɔtshi kendana la so ɛlɔ kɛnɛ, Yeso akasha djembetelo mɔtshi ya tenyi tenyi yendana l’ata, ndjala ya kasha, adidimu wa nkɛtɛ, elando, ndo ɔhɛnyɔhɛnyɔ w’Akristo wanɛ wasambisha dikambo dia Diolelo diaki Nzambi. (Mateu 24:4-14; Luka 21:10-19) Ndo Yeso lawɔ akasha djembetelo yahomba kimanyiya ambeki ande dia vɔ mbeya ɔnɛ ekomelo kaya suke. Djembetelo yakɔ ele wonya wayowɛna ‘ɛngɔ ka wɔnɔnyi kêla elanyelo emadi lo dihole di’ekila.’ (Mateu 24:15) Nyɛsɔ tonyomɔsɛdingola ɛtɛkɛta ɛsɔ wa wotsho dia mɛna woho wakokawɔ monga la shɛngiya lo nsɛnɔ yaso ɛlɔ kɛnɛ ndo lo nshi yayaye.
3 L’ɔkɔngɔ wa nde shila djembetelo shɔ, Yeso akate ate: ‘Lam’ayonyɛna ɛngɔ ka wɔnɔnyi kela elanyelo kakate omvutshi Danyɛlɛ, emadi lo dihole di’ekila, (ɔnɛ ladia onge la shɛnɔdi,) ɔnkɔnɛ, wanɛ wele la Judeya wame ndawɔ otsha l’akona. Onto lele la diko dia sambe ka luudu atoholɔke dia ndjɔsa diangɔ lo luudu lande; ndo ɔnɛ lele l’ekambɔ atokalolake oya la ngelo dia ndjɔsa ahɔndɔ ande. Mananu kayoyala le wamato wele la waemi ndo walɔnya ana lo nshi shɔ! Nyotetemale nɔmba diaha dawo dianyu monga lo eleko ka tshitshi, kana lo lushi la sabato; nɛ dia fɔnu ka woke kahatôngaka oma k’etatelo k’andja kayonga lushi lɔsɔ.’—Mateu 24:15-21.
4. Kakɔna kɛnya ɔnɛ Mateu 24:15 akakotshama l’eleko ka ntondo?
4 Ɔkɔndɔ waki Mako la Luka mbahɛka awui akina efula. Lɛnɛ ata Mateo ɔnɛ ‘memala lo dihole di’ekila,’ Mako 13:14 lo wedi ande ate ‘memala lɛnɛ ahandakoke memala.’ Luka 21:20 kotshaka ɛtɛkɛta ɛnɛ waki Yeso w’ɔnɛ: “Lam’ayunyena elui w’alimbi wambudinga Jerusalema, kanyeyi nyati: elanyelu kayo kaya suki.” Dui sɔ tokimanyiyaka dia mbeya ɔnɛ ekotshamelo ka ntondo ka pɔlɔfɛsi kɛsɔ kakendanaka l’elanyelo ka Jerusalɛma la tɛmpɛlɔ kayɔ oma le Ase Rɔmɔ, tɛmpɛlɔ kakɔsamaka oko dihole di’ekila le Ase Juda koko kɔmbɔsamaka nto dihole di’ekila le Jehowa, elanyelo kakɔ kakamɛ lo 66 N.T. Osomba ɔsɔ la tɛmpɛlɔ kayɔ wakayolanyema tshɛ tshɛ oma l’Ase Rɔmɔ l’ɔnɔnyi wa 70 T.D. Oma k’etena kɛsɔ, aki ‘ɛngɔ ka wɔnɔnyi’ na? Ndo ngande ‘wakatiemala lo dihole di’ekila’ na? Ekadimwelo lo wembola ɛsɔ ayotokimanyiya dia sho mbeya nganɛ wakotshama pɔlɔfɛsi kɛsɔ ɛlɔ kɛnɛ.
5, 6. (a) Bonde kakahombe ambadi wa Danyele tshapita 9 monga la shɛnɔdi? (b) Ngande wakakotshama pɔlɔfɛsi kaki Yeso kendana ‘l’ɛngɔ ka wɔnɔnyi’ na?
5 Yeso akakɔkɔmiya ambadi dia monga la shɛnɔdi. Ambadi wa na? Ondo wa Danyele tshapita 9. Lo tshapita shɔ sho tanaka pɔlɔfɛsi kɛmɔtshi kɛnya etena kahomba Mɛsiya mɛnama ndo ɔnɛ nde ‘ayodiakema’ l’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi esato l’etenyi. Pɔlɔfɛsi kakɔ mbutaka ɔnɛ: ‘Ɔnɛ lela elanyelo ayoyala l’ahafu w’ɛngɔ ka wɔnɔnyi; ndo polo lam’ayondoshila oshiki, awui wakasangoyama ntshama lo dikambo diatɔ wayotshama.’—Danyele 9:26, 27; enda nto Danyele 11:31; 12:11.
6 Ase Juda wakafɔnyaka ɔnɛ dui sɔ mendanaka l’elanyelo ka tɛmpɛlɔ oma le Antiochus IV kambeta yɛdikɔ y’ɛnɔnyi 200. Koko lo wedi okina, kânga mbakatɛkɛtaka Yeso dia dikambo dikina, lo kɔkɔmiya anto dia monga la shɛnɔdi nɛ dia ‘ɛngɔ ka wɔnɔnyi’ kakahombe mɛnama ndo memala lo ‘dihole di’ekila.’ Mbokɛmaka dia Yeso akatɛkɛtaka di’alembe w’Ase Rɔmɔ wakahombe ndja l’ɔnɔnyi wa 66 T.D. la dingawo kana dihomɔ diawɔ. Diangatangata sɔ, aki dikishi ndo diaki diangɔ dia wɔnɔnyi le Ase Juda.a Ko etena kakɔna ‘kakemala alembe w’Ase Rɔmɔ lo dihole di’ekila’ na? Aki etena kakawaye la dihomɔ kana dikishi diawɔ ko ndanya Jerusalɛma la tɛmpɛlɔ kayɔ, tɛmpɛlɔ kakɔsaka Ase Juda oko ekila. Ase Rɔmɔ wakamɛ mbitola mpele diaki l’omamu wa tɛmpɛlɔ. Lo mɛtɛ, ɛngɔ kakɔsamaka edja efula oko ɛngɔ ka wɔnɔnyi, kakemala lo dihole di’ekila!—Isaya 52:1; Mateu 4:5; 27:53; Etsha 6:13.
‘Ɛngɔ ka Wɔnɔnyi’ ka Nshi Nyɛ
7. Naa pɔlɔfɛsi kaki Yeso kakotshama ɛlɔ kɛnɛ?
7 Tambɛna nganɛ wakotshama lo yɛdikɔ ya woke djembetelo ya Kristo ya lo Mateu tshapita 24 oma ko Ta dia Ntondo di’Andja w’Otondo. Eelo, tohɔ ɛtɛkɛta ande ɛnɛ: ‘Lam’ayonyɛna ɛngɔ ka wɔnɔnyi kela elanyelo . . . emadi lo dihole di’ekila, . . . wanɛ wele la Judeya wame ndawɔ otsha l’akona.’ (Mateu 24:15, 16) Etenyi kɛsɔ ka pɔlɔfɛsi pombaka kotshama ndo lo nshi yaso nyɛ.
8. L’edjedja k’ɛnɔnyi, ngande wakeye Ɛmɛnyi wa Jehowa ɔnɛ lele ‘ɛngɔ ka wɔnɔnyi’ ka lo nshi yaso nyɛ?
8 Lo mɛnya eshikikelo kele l’ekambi wa Jehowa k’ɔnɛ pɔlɔfɛsi kɛnɛ kayokotshama, Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka Ntondo 1, 1921 (lo Angɛlɛ) kakatɛtɛ lo dikambo sɔ lo menda kɛnɛ kakatombe lo Moyen-Orient. Oma lâsɔ, lo numɛlɔ katɔ ka Ngɔndɔ ka Dikumi l’Ahende 15, 1929, lo lɛkɛ 374, Tshoto y’Etangelo yakayodihiyaka ɔnɛ: “La Société des Nations nangaka mbɛkɔla anto oma le Nzambi la Kristo, ndo ɔlɔngɔswamelo ɔsɔ ekɔ ɛngɔ kela elanyelo, ehomɔ ka Satana ndo ka wɔnɔnyi lo washo wa Nzambi.” Ɔnkɔnɛ, ‘ɛngɔ kɛsɔ ka wɔnɔnyi’ kakɛnama lo 1919. L’edjedja ka wonya, la Société des Nations akayotaka Nations unies. Aha ɛlɔ la lui mambɛnya Ɛmɛnyi wa Jehowa ɔnɛ ɛlɔngɔswamelo ɛsɔ watonga anto dia mbidja wɔladi wekɔ diangɔ dia wɔnɔnyi lo washo wa Nzambi.
9 Sawo dietshi diakɛnya lo tshena pe tokanyi tele l’anto efula lo kɛnɛ kendana la Mateu tshapita 24 la 25. Onde elembetshiyelo ɛmɔtshi wêkekɔ lo kɛnɛ kendana ‘l’ɛngɔ ka wɔnɔnyi kemadi lo dihole di’ekila’ oka? Ondo ngasɔ. Pɔlɔfɛsi ka Yeso mɛnyaka woho wɔtɔnɛ ‘wemalelo wa lo dihole d’ekila’ la oyelo wa ‘fɔnu’ kakatama. Omalɔkɔ, kânga mbele ‘ɛngɔ ka wɔnɔnyi’ kaya edja efula, diɔtɔnganelo diele lam’asa ‘wemalelo atɔ lo dihole di’ekila’ la fɔnu ka woke pombaka sɛngiya tokanyi taso. Woho akɔna na?
9, 10. Ngande wele eokelo kaki laso ntondo kendana la fɔnu ka woke akonge la shɛngiya lo woho wakanaso di’etena kayemala ‘ɛngɔ ka wɔnɔnyi’ lo dihole di’ekila?
10 Ekambi waki Nzambi waketawɔka ɔnɛ etenyi ka ntondo ka fɔnu ka woke kakamɛ lo 1914 ndo ɔnɛ etenyi k’ekomelo kayonga lo ta di’Armangɛdɔna. (Enyelo 16:14, 16; ɛdika l’awui wa lo Tshoto y’Etangelo ya l’Angɛlɛ, ya Ngɔndɔ ka Nɛi 1, 1939, lɛkɛ 110.) Ɔnkɔnɛ, sho kokaka mboka bonde kakawafɔnyaka ɔnɛ ‘ɛngɔ ka wɔnɔnyi’ ka nshi nyɛ kambemala lo dihole di’ekila yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa Ta dia Ntondo di’Andja w’Otondo.
11, 12. Lo 1969, kanyi yakɔna y’oyoyo yakakondja anto lo kɛnɛ kendana la fɔnu ka woke na?
11 Koko, l’ɛnɔnyi ɛnɛ wêke kambeta, tamboyɛna akambo lo yoho yotshikitanyi. Lushi la Nɛi, Ngɔndɔ k’Esambele 10, 1969, lo losanganya la wedja efula laki l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Wɔladi la Nkɛtɛ,” lakasalema l’États-Unis, l’Osomba wa New York, F. W. Franz ɔnɛ laki ɔnɔmbɔdi wahɔnyi wa la Société Watch Tower akasha dako dimɔtshi diakananda etema w’anto. Lam’akandavusolaka woho wakatokaka pɔlɔfɛsi kakɔ kaki Yeso ntondo, Ɔnangɛso, Franz akate ate: “Wakatolembetshiya ntondo ɔnɛ ‘fɔnu ka woke’ kakamɛ lo 1914 T.D., ndo ɔnɛ tɔ kokoka koma polo ndo l’ekomelo katɔ l’etena kɛsɔ nɛ dia Nzambi akakumiya Ta dia Ntondo di’Andja w’Otondo lo Ngɔndɔ ka Dikumi l’Ɔtɔi 1918. Oma k’etena kɛsɔ, Nzambi akatshike etena di’olimu wa tshumanya atshikadi w’Akristo w’akitami la ntondo ka nde ndjêla etenyi k’ekomelo ka ‘fɔnu ka woke’ lo ta di’Armangɛdɔna.”
12 L’ɔkɔngɔ diko, ko nde ndjosha olembetshiyelo w’oyoyo wakoka ate: “Lo mbɔtɔnganyiya l’akambo wakatshama l’eleko ka ntondo, . . . ‘fɔnu ka woke’ ka mɛtɛ mɛtɛ komimɛ lo 1914 T.D. Koko, kɛnɛ kakakomɛ Jerusalɛma ya nshi nyɛ ya didjidji lo 1914-1918 aki tsho ‘etatelo k’asui’ . . . ‘Fɔnu ka woke’ kahongaki nto pondjo keke la ntondo, nɛ dia tɔ kayonga elanyelo k’etshumanelo k’ɛtɛmwɛlɔ tshɛ wa kashi (mbidja ndo Lokristokristo). Elanyelo kakɔ kayoyelana la ‘ta dia lushi la woke la Nzambi Kanga Nkudu Tshɛ’ lo Armangɛdɔna.” Dui sɔ nembetshiyaka ɔnɛ fɔnu ka woke keke la ntondo.
13. Lande na kakokaso mbuta ɔnɛ, lo nshi yayaye ‘ɛngɔ ka wɔnɔnyi kayemala’ lo ‘dihole di’ekila’ na?
13 Dikambo sɔ mendanaka la woho wahomba anto monga la shɛnɔdi etena kɛnɛ kambemala ‘ɛngɔ ka wɔnɔnyi’ lo dihole di’ekila. Tohɔ kɛnɛ kakatombe l’eleko ka ntondo. Ase Rɔmɔ wakɔtwɛ Ase Jerusalɛma lo 66 T.D., koko, vɔ wakayotakɔka osomba ɔsɔ la shashimoya, dui sɔ diakasha Akristo, mbut’ate ‘omunyi’ diaaso dia vɔ shimbamela. (Mateu 24:22) Lo yoho yakɔ yamɛ, tekɔ lo nongamɛ dia fɔnu ka woke tatɛ esadi eto, koko tɔ kayosusama dikambo diasɔnami waki Nzambi. Tokime dikambo nɛ di’ohomba efula: Lo kɛnɛ kakete l’eleko ka ntondo alembe w’Ase Rɔmɔ wakasɔmbwɛ Jerusalɛma la tɛmpɛlɔ kayɔ lo 66 T.D., alembe wakalɔmbwama oma le Jeneralɛ Gallus mbaki ‘ɛngɔ ka wɔnɔnyi kemadi lo dihole di’ekila.’ Ɔsɔmbwɛlɔ wa nshi nyɛ wɔfɔnyi la wa l’etena kɛsɔ—etatelo ka fɔnu ka woke—kêkekɔ la ntondo. Omalɔkɔ, ‘ɛngɔ ka wɔnɔnyi kela elanyelo,’ kakamɛ oma ko 1919, kayohomba memala lo dihole di’ekila.b Ngande wayotshama dikambo sɔ na? Ndo ngande wakokaso mendana la diɔ na?
Ta dia lo Nshi Yayaye
14, 15. Ngande watokimanyiya Enyelo tshapita 17 dia sho shihodia akambo wayokonya lo Armangɛdɔna?
14 Dikubu di’Enyelo kɔndɔlaka woho wayolanyema ɛtɛmwɛlɔ wa kashi lo nshi yayaye. Tshapita 17 tɛkɛtaka woho wayolomboya Nzambi ‘Babilɔna ka Woke, mbut’ate, womoto kanga loseka’—etshumanelo k’ɛtɛmwɛlɔ tshɛ wa kashi wa l’andja w’otondo. Lokristokristo ekɔ etenyi ka woke ka lo Babilɔna ndo vɔ sɛmaka ɔnɛ wambodjaka la Nzambi sheke. (Ɛdika la Jeremiya 7:4.) Oma k’edjedja, ɛtɛmwɛlɔ wa kashi, mbidja ndo Lokristokristo, wokongaka la diɔtɔnganelo dia kɔlɔ vɔ la ‘nkumi ya dikanga ya la nkɛtɛ,’ koko diɔtɔnganelo diawɔ sɔ diayokomɛ l’elanyelo k’ɛtɛmwɛlɔ ɛsɔ wa kashi. (Enyelo 17:2, 5) Ɛtɛmwɛlɔ akɔ wa kashi wayolanyema oma le waa na?
15 Enyelo tɛkɛtaka dia “nyama ka tilili” kɛnɛ kele kakikɔ etena kɛmɔtshi, ko ndjoshishɔ, ko ndjotomba nto. (Enyelo 17:3, 8) Nyama kɛsɔ sukamɛka oma l’ewandji wa l’andja ɔnɛ. Awui efula wakatama lo pɔlɔfɛsi kɛsɔ tokimanyiyaka dia mbeya ɔnɛ nyama kɛsɔ ka didjidji kekɔ tshunda diadja wɔladi diakatɔngɔ lo 1919 oko la Société des Nations (‘ɛngɔ ka wɔnɔnyi’) ndo diɔ diambeyama ɛlɔ kɛnɛ lo lokombo la Wedja Wosanganyi (Nations unies). Enyelo 17:16, 17 mɛnyaka ɔnɛ Nzambi ayodja l’etema w’ewandji ɛmɔtshi wa lokumu wakenga ‘nyama’ kɛsɔ kanyi ya ndanya etshumanelo k’ɛtɛmwɛlɔ wa kashi tshɛ wa l’andja w’otondo. Ta sɔ mbayɔhɔhɔla ‘fɔnu ka woke.’
16. Akambo akɔna watshama nshi nyɛ wendana ndo l’ɛtɛmwɛlɔ?
16 Lam’ele fɔnu ka woke katâtatɛ, onde lâsɔ, ‘wemalelo w’ɛngɔ ka wɔnɔnyi lo dihole di’ekila’ kêke tɔ lawɔ la ntondo kaso? Ɔsɔku mbediɔ. Lam’ele ‘ɛngɔ ka wɔnɔnyi’ kakɛnama l’etatelo k’eleko kɛnɛ ndo kamboviya ɛnɔnyi akumi, tɔ kayodjasɛ lo yoho mɔtshi ya lânde lo ‘dihole di’ekila’ lo nshi yayaye. Oko wakasumɔsumɔka ambeki wa Kristo wa l’eleko ka ntondo dia mɛna nganɛ ‘wayemala ɛngɔ ka wɔnɔnyi lo dihole di’ekila,’ mbasumɔsumɔ ndo Akristo wa nshi nyɛ. Aha la tamu, sho pombaka kongɛ yema dia mbeya nganɛ wayokotshama awui asɔ nshi nyɛ. Koko, mɛnamaka dia lo wedja ɛmɔtshi, anto hawoyoyasha ndo hawoyodja ɛtɛmwɛlɔ yimba. Ase pɔlitikɛ amɔtshi, kâmɛ l’Akristo amɔtshi w’edjedja wanɛ wakatone mbetawɔ ka mɛtɛ, wekɔ lo tshutshuya anto dia petsha ɛtɛmwɛlɔ lo tshɛ kawɔ, djekoleko Akristo wa mɛtɛ. (Osambu 94:20, 21; 1 Timote 6:20, 21) Omalɔkɔ, koyanga polo ndo ɛlɔ, ewandji wa pɔlitikɛ ‘wekɔ lo ndɔ l’Ɔn’ɔkɔkɔ,’ ndo oko wadiɛnya Enyelo 17:14, ta sɔ diayokoma lo kondoko. Koyanga mbele lo yoho ya mɛtɛ mɛtɛ, vɔ hawokoke mbahɛ Yeso Kristo anya, mbut’ate, Ɔn’ɔkɔkɔ wa Nzambi ɔnɛ laya lo dihole dia lotombo—vɔ wayɔlɔshana l’atɛmɔdi wa mɛtɛ waki Nzambi, djekoleko ‘ekilami ande.’ (Danyele 7:25; ɛdika la Romo 8:27; Kolosai 1:2; Enyelo 12:17.) Tekɔ l’eshikikelo ɔnɛ Ɔn’ɔkɔkɔ kâmɛ la wanɛ wayeta la nde wedi wayodja otshumba.—Enyelo 19:11-21.
17. Aha la monga shuya esombe, akokaso mbuta lo woho wayemala ‘ɛngɔ ka wɔnɔnyi’ lo dihole di’ekila?
17 Sho mbeyaka shate elanyelo kekɔ lo kongɛ ɛtɛmwɛlɔ wa kashi. Babilɔna ka Woke ‘kambodjɔ dikila di’ekilami’ ndo akatshe akambo oko nkumekanga ka womoto, koko tɔ kanga nanyema mɛtɛ. Shɛngiya yele lande le nkumi ya dikanga ya la nkɛtɛ yayotshikitana lo tshenyi ya wonya etena kɛnɛ kayowokadimwɛ ‘seke dikumi la nyama ka djawudi’ wanɛ wakokanaka la nde. (Enyelo 17:6, 16; 18:7, 8) Etena kɛnɛ kayokunguswɛ ‘nyama ka telele,’ ɛtɛmwɛlɔ wasala monanyi, ‘ɛngɔ ka wɔnɔnyi’ kayemala la sso dia kɔlɔ lo dihole diata ase Lokristokristo ɔnɛ di’ekila.c Ɔnkɔnɛ, elanyelo kayomɛ le Lokristokristo lɔnɛ laha la kɔlamelo layasɛma ɔnɛ lɔ lekɔ ekila.
Woho Akɔna ‘Wambowolawɔ’ na?
18, 19. Ɛkɔkɔ akɔna wambotokondja wɛnya ɔnɛ ‘ndawɔ otsha l’akona’ hate ɔnɛ tshikitanya ɔtɛmwɛlɔ?
18 L’ɔkɔngɔ wa nde mbuta dia ‘wemalelo w’ɛngɔ ka wɔnɔnyi lo dihole di’ekila,’ Yeso akahɛmɔla wanɛ wele la shɛnɔdi dia vɔ mambalɛ. Onde nde akalange mbuta ɔnɛ l’etena kɛsɔ k’ekomelo, ‘lam’ayemala ɛngɔ ka wɔnɔnyi lo dihole di’ekila,’ anto efula wayolawɔ oma l’ɛtɛmwɛlɔ wa kashi oya l’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ? Atonga na. Tênde ekotshamelo ka ntondo. Yeso akate ate: ‘Wanɛ wele la Judeya watate ndawɔ otsha l’akona. Onto lele lo sambe ka luudu atokitake dia tɔsa ɛngɔ kɛmɔtshi lo luudu lande; ndo ɔnɛ lele l’ekambɔ atokawolake nto la ngelo dia ndjɔsa ahɔndɔ ande. Mananu le wamato wele la waemi ndo walɔnya ana lo nshi shɔ! Nyotetemale la nɔmba di’aha dikambo sɔ ntshama lo nshi ya tshitshi.’—Mako 13:14-18.
19 Yeso kombuta ɔnɛ paka wanɛ wele la Jerusalɛma ato mbaki l’ohomba wa ndawɔ, watekana oko kanyi yande aki ɔnɛ watombe oma l’ɔtɛmwɛlɔ w’Ase Juda; ndo nde kɔmɛnya oma l’ɔhɛmwɛlɔ ande di’onto tshikitanya ɔtɛmwɛlɔ ande, lo tomba oma lo wa kashi otsha lo wa mɛtɛ. Ambeki wa Yeso komonga l’ohomba wa vɔ mbahɛmɔla dia tomba oma l’ɔtɛmwɛlɔ ɔmɔtshi otsha l’okina; nɛ dia lâsɔ ko wambotakomaka Akristo wa mɛtɛ. Ndo ta diakonge lo 66 T.D., kotshutshuya wanɛ waki l’ɔtɛmwɛlɔ w’Ase Juda la Jerusalɛma ndo lo Judeya y’otondo dia takɔ ɔtɛmwɛlɔ awɔ ko mbetawɔ Lokristo la mɛtɛ. Prɔfɛsɛrɛ Heinrich Graetz mbutaka ɔnɛ wanɛ wakatshanya Ase Rɔmɔ wakayokalolaka l’osomba: “Waa Zelɔtɛ wakayembaka esambu wa ta, wayakalola oya la Jerusalɛma (Ngɔndɔ ka Dikumi, nshi 8). Etema awɔ wakalole tɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ walongamɛ ɔnɛ wambotshungɔ. . . . Onde Nzambi kombakimanyiya oma lo kɛtshi kande oko Wakandakimanyiya watshɛwɔ? Waa Zelɔtɛ kombokaka kɛnɛ kakahombe mbakomɛ wɔma.”
20. Ngande wakatshe ambeki wa Yeso wa ntondo lam’akandahɛmɔla dia vɔ ndawɔ otsha l’akona?
20 Ko lâsɔ, woho akɔna wakakambe djui ya tshitshɛ y’asɔnami wa l’etena kɛsɔ la dako dia Yeso na? Lo tshika Judeya ko ndawɔ otsha l’akona wa la wedi wa Jɔrɔdana. Vɔ wakɛnya ɔnɛ vɔ kondjatambiyaka lo dikongɛ di’Ase Juda di’akambo wa pɔlitikɛ kana w’ɔtɛmwɛlɔ. Vɔ wakatshike dikambɔ ndo mvudu, aha mbɔsa lomombo l’oma lo mvudu yawɔ. L’eshikikelo ɔnɛ Jehowa ayowakokɛ ndo ayowasukɛ, vɔ waketsha ɔtɛmwɛlɔ ande la ntondo ka dikambo tshɛ diakakoke mɛnama ohomba le wɔ.—Mako 10:29, 30; Luka 9:57-62.
21. Kakɔna kahatahombe nongamɛ etena kayokungusɔ ‘ɛngɔ ka wɔnɔnyi’ na?
21 Aya sho mendaka kakianɛ nganɛ wayokotshama pɔlɔfɛsi kɛsɔ lo yɛdikɔ ya woke. Aya ɛnɔnyi akumi weso lo mbewola anto dia vɔ tomba oma l’ɛtɛmwɛlɔ wa kashi ko mbɔtɔ l’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ. (Enyelo 18:4, 5) Miliyɔ y’anto wakatshe ngasɔ. Pɔlɔfɛsi kaki Yeso hɛnya ɔnɛ kama wayotatɛ fɔnu ka woke mbayoya nyemba y’anto oya l’ɔtɛmwɛlɔ wa pudipudi. Kânga la Juda, anto efula kokadimola etema mbala kakɔ ɔtɔi l’ɔnɔnyi wa 66 T.D. Koko, Akristo wa mɛtɛ wayotsha tshɛ dia kitanyiya dako dia Yeso ndo wayolawɔ.
22. Kitanyiya dako dia Yeso dia ndawɔ otsha l’akona mbeyaka tɔlɔmba dia ntsha akambo akɔna?
22 Aha ɛlɔ kɛnɛ mbakokaso mbeya akambo tshɛ wendana la fɔnu ka woke, koko, sho kokaka mbuta ɔnɛ le so dawo diakate Yeso kema dia sho mumɔ oma lo ngelo kɛmɔtshi tsha lo kekina. Ekambi wa Nzambi wambokokanɛ l’atshuku tshɛ wa nkɛtɛ. Koko, sho kokaka monga l’eshikikelo ɔnɛ naka ohomba wa ndawɔ wekɔ, kete Akristo wayotetemala ndjatshikitanya lo yoho yɛnama l’ase ɛtɛmwɛlɔ wa kashi. Yeso komindja lam’akandate di’aha onto kawola otsha lo luudu lande dia tɔsa ahɔndɔ kana ɛngɔ kɛmɔtshi. (Mateu 24:17, 18) Omalɔkɔ, ondo ehemba mbeyaka monga la ntondo kaso dia menda woho wɔsaso lomombo la l’emunyi. Ko onde diangɔ sɔ ndeka panda kayokondja wanɛ wele lo wedi waki Nzambi ohomba oka? Eelo, olawelo aso mbeyaka tɔlɔmba dia ndɔshana l’ehemba ɛmɔtshi kana ndjahombia diangɔ dimɔtshi. Sho la dia monga suke dia ntsha kɛnɛ tshɛ kahombama, oko wakatshe anyaso wa l’eleko ka ntondo wanɛ wakalawɔ ma la Judeya otsha la Pɛrɔya, la wedi wa Jɔrɔdana.
23, 24. (a) Naa dihole diamɛ diakokaso tana ekokelo? (b) Ɔhɛmwɛlɔ waki Yeso wendana l’‘ɛngɔ ka wɔnɔnyi kemadi lo dihole di’ekila’ kekɔ la shɛngiya yakɔna le so?
23 Sho pombaka ndjashikikɛ ɔnɛ eshamelo kaso ko Jehowa l’ɔlɔngɔswamelo ande wele oko dikona. (2 Samuele 22:2, 3; Osambu 18:2; Danyele 2:35, 44) Lɛsɔ mbakokaso tana ekokelo. Hatotokoya anto wa l’andja ɔnɛ wanɛ wayolawɔ otsha lo ‘wêko’ ndo mbɔlama ‘l’ave wa weke wa l’akona,’ mbut’ate, ɛlɔngɔswamelo w’anto wakoka tshikala paka tshanda ya tshitshɛ tsho l’ɔkɔngɔ w’elanyelo ka Babilɔna ka Woke. (Enyelo 6:15; 18:9-11) Lo mɛtɛ, sho mbeyaka nyomokoma lo tena diamboleka wolo, oko wakadionge lo 66 T.D., le wamato waki la waemi wanɛ wakalawɔ oma la Judeya kana le onto tshɛ lakande lɔkɛndɔ lo nshi ya tshitshi efula shɔ ndo y’avula. Koko, sho kokaka ndjashikikɛ ɔnɛ Nzambi ayotsha yoho mɔtshi dia shimbɛ anto. Omalɔkɔ, toleke ndjaɛkɛ le Jehowa la Ɔnande, lele lo mbolɛ kakianɛ oko Nkumekanga ka lo Diolelo.
24 Hatokoke mboka akambo wayaye wɔma. Yeso konanga di’ambeki ande wa l’etena kɛsɔ mboka wɔma, ndo nde halange dia sho mboka wɔma oyadi nshi nyɛ kana lo nshi yayaye. Nde tosalanganyaka woho ɔnɛ wakokaso nɔngɔsɔla etema la tomba taso. Lâdiko di’akambo asɔ tshɛ, Akristo wele l’okitanyiya hawotokondja dilanya lam’ayolanyema ɛtɛmwɛlɔ wa kashi l’atshikadi wa lo dikongɛ nɛ dia kɔlɔ. Vɔ wayonga la shɛnɔdi ndo wayokitanyiya ɔhɛmwɛlɔ wendana ‘l’ɛngɔ ka wɔnɔnyi kemadi lo dihole di’ekila.’ Oma lo mbetawɔ kawɔ ka nge, vɔ wayɔsa yɛdikɔ ya wolo efula. Tatohɛke pondjo kɛnɛ kakalake Yeso ɔnɛ: ‘Onto latetemala polo l’ekomelo mbayoshimbamela.’—Mako 13:13.
[Footnotes]
a ‘Diangɔ di’Ase Rɔmɔ diakombamaka kâmɛ la diangɔ di’ɛtɛmwɛlɔ lo waa tɛmpɛlɔ la Rɔmɔ; ndo mbala tshɛ kakawadjaka otshumba . . . mbakawalekaka tɛmɔla dikishi diakɔ. [Le asuda], ondo ɔsɔ mbakaleke diangɔ di’ekila l’andja w’otondo. Asuda w’Ase Rɔmɔ wakatshibaka la ntondo ka diangɔ sɔ.’—Encyclopédie britannique, 11e édition.
b Tolembete dia woho wakakotshama awui wa Yeso lo 66-70 T.D., koka tokimanyiya dia sho shihodia woho wayowokotshama lo fɔnu ka woke. Ekotshamelo k’akambo akɔ ahende hakoke fɔna tshɛ lo tshɛ nɛ dia vɔ wekɔ lo kotshama le elui w’anto wotshikitanyi.
c Enda Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka Dikumi l’Ahende 15, 1975, lɛkɛ 741-4 (lo Angɛlɛ).
[Caption]
[Footnotes]
[Caption]
[Questions]
[Caption on page 24]
[Caption on page 24]
Babilɔna ka Woke mbetawɔ ɔnɛ ‘womoto la loseka’
[Caption on page 25]
[Caption on page 25]
Nyama ka djawudi ka telele ka l’Enyelo tshapita 17 mbele ‘ɛngɔ ka wɔnɔnyi’ kakate Yeso
[Caption on page 26]
[Caption on page 26]
Nyama ka djawudi ka telele kayohandjola ɛtɛmwɛlɔ
[Caption on page 26]
[Review on page 26]
Onde Wɛ Akohɔ?
◻ Ngande wakayatondja ‘ɛngɔ ka wɔnɔnyi kela elanyelo’ sɛkɛ l’eleko ka ntondo na?
◻ Lande na ekɔ ɔlɔlɔ sho kanyiya ɔnɛ lo nshi yaso nyɛ ‘ɛngɔ ka wɔnɔnyi’ kayemala lo dihole di’ekila na?
◻ Lo ndjela Enyelo, ‘ɛngɔ ka wɔnɔnyi’ ayondɔlɔsha, ayondɔsɔmbwɛ?
◻ Woho akɔna wa ‘dawo’ diahendana la so na?