Etena kakɔna katatɛ yinga ya sato y’ɛnɔnyi?
ONDE wɛ atokaka anto amɔtshi wata ɔnɛ yinga ya sato hayototatɛ l’ɔnɔnyi wa 2000 koko l’ɔnɔnyi wa 2001? Kanyi yawɔ shɔ yekɔ mɛtɛ lo yɛdikɔ mɔtshi. Naka sho mbɔsa ɔnɛ Yeso Kristo akotɔ l’etena keyama ɛlɔ kɛnɛ ɔnɛ ɔnɔnyi wa 1 N.T.D. (la ntondo ka tena diaso nɛ), ɔnkɔnɛ wakakanyiyaka amɔtshi lo nshi ya ntondo, kete lâsɔ lo Ngɔndɔ ka Dikumi l’Ahende 31, 2000 (aha lo 1999) mbayokomɛ yinga ya hende y’ɛnɔnyi, ko yinga ya sato y’ɛnɔnyi tatɛ lo Ngɔndɔ ka Ntondo 1, 2001.a Koko, ɛlɔ kɛnɛ suke la waa nomb’ewo tshɛ mbetawɔka ɔnɛ Yeso Kristo kombotɔ l’ɔnɔnyi wa 1 N.T.D. Ko lâsɔ, etena kakɔna kakandotɔ na?
Ɔnɔnyi akɔna wakotɔ Yeso?
Bible hatotɛ ɔnɔnyi shikaa wakotɔ Yeso. Koko, tɔ mbutaka ɔnɛ nde akotɔ “lu nshi ya khum’ekanga Herode.” (Mateu 2:1) Waa nomb’ewo efula y’ɛkɔndɔ wa Bible kanyiyaka ɔnɛ Hɛrɔdɛ akavu l’ɔnɔnyi wa 4 N.T.D. ndo ɔnɛ Yeso akotɔ la ntondo k’ɔnɔnyi ɔsɔ, ondo l’etatelo k’ɔnɔnyi wa 5 kana wa 6 N.T.D. Vɔ mbɔsaka tokanyi tawɔ tɔsɔ oma lo kɛnɛ kakate Flavius Josèphe, ombewi w’ɛkɔndɔ w’Ose Juda wa lo ntambe ka ntondo (premier siècle), lo dikambo dia nyɔi kaki Hɛrɔdɛ.b
Lo ndjela Josèphe, yema la ntondo ka Nkumekanga Hɛrɔdɛ mvɔ, ekombamelo (éclipse) ka ngɔndɔ kakayala. Waa nomb’ewo y’ɛkɔndɔ wa Bible mbutaka dia ekombamelo k’ɛtshi ka ngɔndɔ lo Ngɔndɔ ka Sato 11, ɔnɔnyi wa 4 N.T.D., oko djembetelo y’ɔnɛ Hɛrɔdɛ mɛtɛ akavu l’ɔnɔnyi ɔsɔ. Koko, l’ɔnɔnyi wa 1. N.T.D., otondo wa ngɔndɔ akakombama lo Ngɔndɔ ka Ntondo 8 ndo ɛtshi ka ngɔndɔ kakakombama lo Ngɔndɔ ka Dikumi l’Ahende 27. Ndoko lakoka mbuta ɔnɛ Josèphe akatɛkɛta di’ekombamelo kɛmɔtshi ka ngɔndɔ ka l’ɔnɔnyi wa 1 N.T.D. kana ka l’ɔnɔnyi wa 4 N.T.D. Ɔnkɔnɛ, hatokoke mbɔsa ɛtɛkɛta wa Josèphe dia shikikɛ ɔnɔnyi wakavu Hɛrɔdɛ. Oyadi sho koshikikɛka ɔnɔnyi wakandavu, naka hateyi awui akina nto lâdiko dia lâsɔ kete hatokoke shikikɛ ɔnɔnyi wakotɔ Yeso.
Djembetelo yoleki woke yele la so lo kɛnɛ kendana l’ɔnɔnyi wakotɔ Yeso tanemaka l’atei a Bible. Ɔkɔndɔ wakafundama lo wolo wa nyuma mbutaka ɔnɛ Joani Obatizanyi, ɔnaki enondo wa nyango Yeso la womoto, akatatɛ olimu ande w’ɔprɔfɛta l’ɔnɔnyi wa 15 wa diolelo dia Nkumekanga Tibɛriyo Kayisa, owandji wa Rɔmɔ. (Luka 3:1, 2) Ɛkɔndɔ w’oma le wanɛ wele bu andjashi Nzambi shikikɛka ɔnɛ Tibɛriyo akayala nkumekanga lo Ngɔndɔ ka Divwa 15, ɔnɔnyi wa 14 N.T.D., lâsɔ ɔnɔnyi ande wa 15 akahombe monga oma l’ekomelo k’ɔnɔnyi wa 28 T.D. otsha l’ekomelo k’ɔnɔnyi wa 29 T.D. L’etena kɛsɔ mbakatatɛ Joani olimu ande, ndo Yeso mɛtɛ akatatɛ olimu ande lam’akete ngɔndɔ shamalo l’ɔkɔngɔ w’etena kɛsɔ. (Luka 1:24-31) Dui sɔ, sanganya ndo la tolembetelo tokina, mɛnyaka ɔnɛ Yeso akatatɛ olimu ande oya l’ekomelo k’ɔnɔnyi wa 29 T.D.c Bible mbutaka ɔnɛ Yeso aki la “yɛɛdikɔ y’ɛnɔnyi akumi asato” lam’akandatatɛ olimu ande. (Luka 3:23, Dyookaneelo dy’Oyooyo) Endaka nde aki l’ɛnɔnyi 30 oya l’ekomelo k’ɔnɔnyi wa 29 T.D., kete lâsɔ lo weho akɔ tshɛ nde akotɔ oya l’ekomelo k’ɔnɔnyi wa 2 N.T.D. Kakianɛ, naka sho mbadia ɛnɔnyi nunu pende oya lo nshi yaso nyɛ tatɛ oma lo ngɔndɔ ya l’ekomelo k’ɔnɔnyi wa 2 N.T.D. (aha la mbohɛ ɔnɛ ɔnɔnyi wa djelo komonga; lâsɔ, oma lo 2 N.T.D. polo lo 1 T.D. ekɔ ɛnɔnyi ehende), kete tayɛna ɔnɛ yinga ya hende y’ɛnɔnyi yakakomɛ ndo yinga ya sato y’ɛnɔnyi yakamɛ oya l’ekomelo k’ɔnɔnyi wa 1999!
Onde dikambo sɔ diekɔ ohomba? Onde etatelo ka yinga ya sato y’ɛnɔnyi ayonga etatelo ka Lowandji l’Ɛnɔnyi Kinunu laki Yeso Kristo, lowandji latawɔ lo dibuku di’Enyelo? Bu. Ndoko lɛnɛ ɛnya Bible diɔtɔnɛlɔ dia l’asa yinga ya sato y’ɛnɔnyi la Lowandji l’Ɛnɔnyi Kinunu laki Kristo.
Yeso akewola ambeki ande di’aha vɔ fɔnyaka ɛnɔnyi ɔfɔnyafɔnya. Nde akawatɛ ate: “Aha dikambu dianyu dia mbeya tena kana enonyi wakashikike Papa lu wulu andi.” (Etsha 1:7) La ntondo ka nde mbatɛ ɛtɛkɛta ɛsɔ, Yeso akate ɔnɛ kânga tshondo yande ndamɛ l’etena kɛsɔ kombeyaka etena kayolanya Nzambi andja ɔnɛ wa kɔlɔ, ko nɔngɔsɔla mboka lo dikambo dia Lowandji la Kristo l’Ɛnɔnyi Kinunu. Nde akate ate: “Keli nduku untu leya lushi lako kana unya ako, kuyanga andjelo wa l’ulungu, kuyanga Ona, paka Papa ndame.”—Mateu 24:36.
Onde ekɔ ɔlɔlɔ nongamɛ okalwelo wa Kristo naka ɛnɔnyi 2000 wambokoka kokele tatɛ oma lam’akandotɔ oko onto? Ndooko. Yeso mɛtɛ akeyaka ɔnɔnyi, ngɔndɔ la lushi lakandotɔ. Ndo nto, nde mɛtɛ akeyaka woho wa mbadia ɛnɔnyi 2000 tatɛ oma l’ɔnɔnyi ɔsɔ wakandotɔ. Koko, nde kombeyaka lushi la wonya wa oyelo ande. Mbokɛmaka hwe lâsɔ ɔnɛ di’onto shikikɛ ɔnɔnyi w’okalwelo ande ekɔ mponda mbɔtɔ lo yisho ya tɛdi! ‘Tena la deko’ diakashikikɛma lo wolo wa Shɛso—lo ekongelo ka wenya keyande paka ndamɛ oto.
Ndo nto, Yeso kombutɛ ambeki ande dia vɔ mbokongɛ lo dihole dimɔtshi diɛnama lanɛ laa nkɛtɛ. Nde kombatɛ dia vɔ tshumana ko mbokongɛka, koko akawatɛ dia vɔ pandjɔnɛ kana diangana ‘polo ndo lo tokoma ta nkɛtɛ’ ko teetɛka anto wa wedja tshɛ ambeki. Didjango sɔ nde ataditolaka ndooko lushi.—Etsha 1:8; Mateu 28:19, 20.
Onde kɛnɛ kakongɛwɔ lo yinga y’ɛnɔnyi hatosalema?
Koyanga mbediɔ ɔsɔku, ase ɛtɛmwɛlɔ ɛmɔtshi welɛwɔ ɔnɛ waa fondamentalistes wekɔ lo kongɛ akambo wa mamba l’ɔnɔnyi wa 2000. Vɔ mbetawɔka ɔnɛ lo ngɔndɔ ngana yayaye, tenyi dimɔtshi dia dibuku di’Enyelo diayokotshama paka ko woho wofundamidiɔ. Kɛdikɛdi, vɔ mɛnaka di’etondo awɔ vamɛ wekɔ lo mbidja lonya lo ekotshamelo k’awui asɔ. Ɛnyɛlɔ, vɔ mbutaka dia prɔfɛsiya ka l’Enyelo 11:3, 7, 8, lɛnɛ atɛkɛtawɔ di’ɛmɛnyi ehende wewoya losango l’oma le Nzambi l’atei ‘w’osomba wa woke welamɛ lo nyuma ɔnɛ Sɔdɔma la Edjibito, lɛnɛ akahanema Nkumɛwɔ l’otamba.’ Lam’ashidiyawɔ mbewoya losango lawɔ, ɛmɛnyi ɛsɔ ehende wayodiakema oma le nyama ka pango kayatombe oma lo difuku diaha la komelo.
Lo ndjela vate yakɔ yakatombe lo jurunalɛ yelɛwɔ The New York Times Magazine, numɛlɔ ka Ngɔndɔ ka Dikumi l’Ahende 27, 1998, ɔnɔmbɔdi wa tshunda dimɔtshi di’ɔtɛmwɛlɔ “akatɛ ambeki ande ɔnɛ ndo nde mbele ɔmɛnyi ɔmɔtshi wa l’atei w’ɛmɛnyi ehende ɛsɔ wakadjangemɛ dia mbewoya elanyelo ka nkɛtɛ ndo oyelo wa Nkumadiɔndjɔ, ko l’ɔkɔngɔ wa lâsɔ, vɔ ndjakema oma le Satana l’etamba wa la Jerusalɛma.” Diɔ diakɔ mɛtɛ diele ewandji wa l’Isariyɛlɛ l’okiyanu w’efula. Wekɔ la wɔma w’ɔnɛ anto amɔtshi walanga mbela etshikitanu l’andja ɔnɛ oma l’akambo wa ngala mbeyaka ndjoyanga woho wa “kotsha” prɔfɛsiya kɛsɔ lo yoho yawɔ vamɛ, oyadi kânga lo mpɔhɔla ta dia l’ekoma! Koko, Nzambi bu l’ohomba w’“ekimanyielo” k’onto dia nde kotsha kɛnɛ kakandasangoya. Prɔfɛsiya tshɛ ya lo Bible yayokotshama l’etena kakashikikɛ Nzambi ndamɛ ndo lo yoho yande ndamɛ.
Dibuku di’Ɛnyɛlɔ diakafundama “lo tolembetelo” (American Standard Version). Lo ndjela Enyelo 1:1, Yeso akalange mɛnya “ekambi andi” (koko aha andja w’otondo) kɛnɛ kaki suke la ntshama. Dia vɔ mana dibuku di’Enyelo fundo, ekambi wa Kristo, mbut’ate ambeki ande, wekɔ l’ohomba wa nyuma k’ekila kaki Nzambi, nyuma kasha Jehowa wanɛ wɔ̂ngɛnyangɛnya. Endaka akambo wa lo dibuku di’Enyelo pombaka mbokɛma paka ko woho wofundamiwɔ, kete lâsɔ kânga anto wele bu la mbetawɔ le Nzambi kokaka mbadia ko shihodia dibuku sɔ. Lâsɔ kete ndoko ohomba w’Akristo nɔmba nyuma k’ekila dia vɔ shihodia akambo akɔ.—Mateu 13:10-15.
Tambɛna ɔnɛ lo ndjela tolembetelo ta lo Bible, yinga ya sato y’ɛnɔnyi yatatɛ oma lo eotwelo ka Yeso tatɛka oya l’ekomelo k’ɔnɔnyi wa 1999 ndo ɔnɛ oyadi ɔnɔnyi ɔsɔ koyanga Ngɔndɔ ka Ntondo 1, 2000, kana Ngɔndɔ ka Ntondo 1, 2001, ndoko ɔnɔnyi wele ohomba efula wotshikitanyi l’ɛnɔnyi ekina. Koko, ekɔ ɛnɔnyi kinunu ɛmɔtshi wele ohomba efula lo washo w’Akristo. Ko naka aha yinga ya sato y’ɛnɔnyi, lâsɔ ko yinga yakɔna y’ɛnɔnyi shɔ na? Sawo dia komelo dia l’ɔnɔngɔ w’asawo anɛ diayokadimola dimbola sɔ.
[Footnotes]
a Enda lo kiombokombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “2000 kana 2001?” lo lɛkɛ 5.
b Lo ndjela ɛlɔngɛlɔ k’ɛnɔnyi kaki waa nomb’ewo shɔ, yinga ya sato y’ɛnɔnyi yakahombe tatɛ l’ɔnɔnyi wa 1995 kana wa 1996.
c Dia wɛ ndeka mana dui sɔ fundo, enda lo Étude perspicace des Écritures, dibuku diakafundama oma le Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania, Etenyi 1, lɛkɛ 1114.
[Caption on page 5]
[Box on page 5]
2000 kana 2001?
Dia mboka bonde kele anto amɔtshi mbutaka ɔnɛ yinga ya sato y’ɛnɔnyi yatatɛ oma lam’akotɔ Yeso ayotatɛ lo Ngɔndɔ ka Ntondo 1, 2001, enda ɛnyɛlɔ kɛnɛ. Ohɔsa di’oko wɛ ekɔ lo mbadia dibuku diele la ndjɛkɛ y’akatshi 200. Lam’akomayɛ l’etatelo ka lɛkɛ la 200, kete wɛ amboshila mbadia ndjɛkɛ y’akatshi 199, ambokotshikalɛ lɛkɛ ɔtɔi la wɛ mbadia. Wɛ hatoshidiya mbadia dibuku di’otondo naka wɛ atakome lo komelo ka lɛkɛ la 200. Lo yoho yakɔ yâmɛ mbele ɛnɔnyi 999 wa yinga nyɛ y’ɛnɔnyi, oko wayiɔsa anto efula, wayeta kana wayoshila lo Ngɔndɔ ka Dikumi l’Ahende 31, l’ɔnɔnyi wa 1999, ko ayotshikala ɔnɔnyi ɔtɔi w’otondo mbeta dia koma l’ekomelo ka yinga yakɔ y’ɛnɔnyi. Lo ndjela wadielo wa ngasɔ, yinga ya sato y’ɛnɔnyi tatɛka lo Ngɔndɔ ka Ntondo 1, 2001. Koko, oko wadiɛnya sawo diaso nɛ, kɛsɔ hɛnya ndooko yema ɔnɛ naka tambokoma l’ɔnɔnyi ɔsɔ kete ɛnɔnyi 2000 wambokoka kokele tatɛ oma lam’akotɔ Yeso.
[Caption on page 6]
[Box on page 6]
Woho wakayotomba wadielo w’ɛnɔnyi wa ntondo ka Kristo la ɔnɔnyi wa nkumɛso
L’etatelo ka ntambe ka samalo ka lo nshi yaso nyɛ, Papa l’Ɔrɔma Jean I akasha ondjashi Nzambi ɔmɔtshi wakawelɛka Dionysius Exiguus ɔkɛndɛ wa ntonga yoho mɔtshi ya wadielo w’ɛnɔnyi yakakoke mbasha diaaso dia vɔ shikikɛ etena kahomba difɛstɔ dia Pasaka ntshamaka.
Dionysius akamɛ ntsha lotumu lɔsɔ. Nde akatadiaka ɛnɔnyi ɛkɔngɔkɔngɔ, ndekana nyɔi ka Yeso, ko koma polo ndo l’ɔnɔnyi wakandafɔnya ɔnɛ wakotɔ Yeso; oma lâsɔ ko nde mbisha ɔnɔnyi tshɛ wakahɔna oma lâsɔ oya lo nshi nyɛ numɛlɔ kɛmɔtshi. Dionysius akelɛ etena kakatatɛ oma lo eotwelo ka Yeso ɔnɛ: “A.D.” (Anno Domini—“l’ɔnɔnyi wa Nkumɛso [Ɔ.NK.].”) Dionysius akonaka yoho ya shikaa ya mbeyaka datɛ dia Pasaka ɔnɔnyi tshɛ, koko, aha la nde mbeya, nde akayotondja kanyi ya mbadiaka ɛnɔnyi tatɛ oma lo eotwelo ka Kristo oya lo nshi nyɛ.
Kânga mbele waa nomb’ewo efula mbetawɔka ɔnɛ Yeso kombotɔ l’ɔnɔnyi wakɔshi Dionysius oko ntatelo ka wadielo ande w’ɛnɔnyi, ekongelo kande k’ɔlɔngɛlɔ w’ɛnɔnyi tokimanyiyaka dia sho mbeya etena kakatshamaka dikambo la dikambo.
[Caption]
[Footnotes]