Bonde ketawɔyɛ awui wetawɔyɛ?
Mbetawɔ nembetshiyamaka oko kɛnɛ “ketawɔma dia kekɔ mɛtɛ, shikaa, kana nsɔlɔ.” Déclaration universelle des droits de l’homme kokɛka “lotshungɔ la tokanyi, la nkum’otema ndo l’ɔtɛmwɛlɔ” lele l’onto tshɛ. Lowandji lɔsɔ mendanaka ndo la lotshungɔ lele l’onto “la tshikitanya ɔtɛmwɛlɔ kana dietawɔ” naka nde nangaka sala dikambo sɔ.
LASƆ, lande na kakoka onto tshɛ nanga dia tshikitanya ɔtɛmwɛlɔ ande kana dietawɔ diande na? Anto efula mbutaka ɔnɛ “Dimi lekɔ la dietawɔ diami hita, ndo dimi dingɛnangɛnaka.” Anto efula fɔnyaka dia kânga dietawɔ dia kashi, bu l’etombelo wa kɔlɔ efula le anto. Ɛnyɛlɔ, onto letawɔ dia nkɛtɛ kekɔ ebamubamu hakoke ndjasalɛ kɔlɔ kana salɛ anto okina kɔlɔ. Amɔtshi mbutaka ɔnɛ “sho pombaka mbetawɔ di’aha kɛnɛ ketawɔso mbahomba mbetawɔ anto akina.” Onde kɛsɔ tongaka nshi tshɛ dikambo dia lomba? Kema dɔkɔtɛlɛ kokaka tona kɛnɛ ketawɔ onto okina, ɛnyɛlɔ naka osekande ɔmɔtshi ekɔ lo tetemala la mbetawɔ ɔnɛ nde koka ntshɔ mbala kakɔ ɔtɔi ko mbɔsa anto wamboshilaka la mvɔ wele lo dihole di’ombawɔ edo woho wa tenda hemɔ yawɔ lo dihole diasalawɔ ɛgzamɛ w’anto wakasɛnɛ?
Ɔkɔndɔ mɛnyaka dia lo kɛnɛ kendana l’ɔtɛmwɛlɔ dietawɔ dia kashi diakakonya anto lo mpokoso ya mamba. Ohokanyiya akambo w’otshatsha wakasalema etena “kakatshutshuya [ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ] Akristo awɔ waki l’ohetoheto w’efula dia vɔ ndjakimɔ l’awui wa ngala waha la nkɛtshi” l’etena kakalɔmaka ata wakawelɛka vate Ata w’Esato waki lo Moyen Âge. Kana, ohokanyiya dikambo dia wanɛ wayata ɔnɛ Akristo mbewɔ nshi nyɛ koko wakakimɛ ekoma lo ata wa lo wedja weke kambeta ndo, “oko wakafunde asɔlayi wa lo Moyen Âge nkombo y’esato lo wenyi wa tɔɔmbɔ tawɔ mbele ndo vɔ wakamate asango wa Virgo l’asɔkɔ w’ekoma awɔ.” Ambetawudi asɔ tshɛ waki l’ohetoheto waketawɔka dia kɛnɛ kewɔ lo sala kema kɔlɔ. Koko, mɛnamaka hwe dia oyadi l’ata asɔ kana akina walɔma l’atei w’ɛtɛmwɛlɔ, ekɔ dikambo dimɔtshi dia kɔlɔ efula diakasalema.
Lande na kele efukutanu ndo ata efula na? Bible kadimolaka ɔnɛ Satana Diabolo ekɔ lo ‘kesa anto wa lo nkɛtɛ k’otondo.’ (Enyelo 12:9; 2 Koreto 4:4; 11:3) Ɔpɔstɔlɔ Paulo akewola ate lonyangu ko anto efula wa l’ɛtɛmwɛlɔ “wayooshishɔ” nɛ dia vɔ wayokesama oma le Satana, ɔnɛ layosala “alɔhɔ ndo akambo wa mamba wa nkashi wa weeho la weeho; . . . dya cundja anɛ wayooshishɔ.” Paulo akate di’anto wa ngasɔ “koonongola ndo koonanga nsɔlɔ kɛnɛ kotowaca” ndo “kombetawɔ kɛnɛ kele nsɔlɔ, ko waaki paka lo ngɛnangɛna kɛnɛ kele [nkashi].” (2 Tɛsalɔnika 2:9-12, Dyookaneelo Dy’oyooyo) Ngande wakokayɛ mbewɔ di’aha mbetawɔ kɛnɛ kele nkashi? Ndo lande na ketawɔyɛ kɛnɛ kasalayɛ?
Onde wɛ aketshama dia mbetawɔ dikambo diakɔ?
Ondo wɛ aketshama dietawɔ diele la nkumbo kayɛ. Ɔsɔ mbeyaka monga dikambo dia dimɛna. Nzambi nangaka di’ambutshi mbetsha anawɔ. (Euhwelu k’Elembe 6:4-9; 11:18-21) Ɛnyɛlɔ, dikɛnda dia pami diakawelɛka Timɔtɛ akakondja wahɔ efula lo mpokamɛ wetshelo waki nyango nde la tshɛnde ka womoto. (2 Timote 1:5; 3:14, 15) Afundelo nɔmbaka dia nɛmiya dietawɔ di’ambutshi. (Tukedi 1:8; Efeso 6:1) Ko onde Otungi ayɛ kɔlɔmbaka dia wɛ mbetawɔ akambo paka nɛ dia ambutshi ayɛ wekɔ lo mbaetawɔ? Lo mɛtɛ, mbetawɔ ndo ntsha akambo waketawɔka ndo wakatshaka nɔnga yakete aha la kana yimba koka monga tshondo ya wâle.—Osambu 78:8; Amose 2:4.
Womoto ɔmɔtshi l’ose Samariya lakahomana la Yeso aketshama dietawɔ di’oma l’ɔtɛmwɛlɔ awɔ w’ase Samariya. (Joani 4:20) Yeso akalɛmiya lotshungɔ laki lande la nsɔna kɛnɛ kakandalangaka mbetawɔ, koko oma lâsɔ nde akôlembetshiya ate: “Nyu nyatotemolaka kahanyeyi.” Efula k’akambo waketawɔmaka l’ɔtɛmwɛlɔ ande waki kashi ndo Yeso akawotɛ dia nde akahombe tshikitanya kɛnɛ kakandetawɔka naka nde akalange dia tɛmɔlaka Nzambi lo yoho yetawɔnde, mbut’ate “lu nyuma la lu mete.” L’ɔtɛ wa nde tetemala la mbetawɔ akambo wele, aha la tamu nde akawaɔsaka la nɛmɔ efula, womoto ɔsɔ ndo anto akina wele oko nde wakahombe l’etena kɛsɔ monga ‘l’okitanyiya lo mbetawɔ’ kakawashola oma lo tshimbo yaki Yeso Kristo.—Joani 4:21-24, 39-41; Etsha 6:7.
Onde wɛ aketshama dia mbetawɔ dietawɔ diaki wa nomb’ewo?
Embetsha ndo wa nomb’ewo efula ya l’akambo wa bewo wa lânde sunganaka nɛmiyama efula. Koko, ɛkɔndɔ ndola la bɛnyɛlɔ di’embetsha wa lokumu efula waki la dindja dia tshɛ. Ɛnyɛlɔ, lo kɛnɛ kendana l’abuku ahende watɛkɛta dikambo dia siansɛ wakafundana oma le ombewi wa filozofi w’ose Ngirika wakawelɛka Aristote, ombewi w’ɛkɔndɔ Bertand Russel akate ɔnɛ “ndoko etelo ɔtɔi ka l’abuku asɔ tshɛ kakoka mbetawɔma lo ndjela awui wa siansɛ wa nshi nyɛ.” Mbala efula, kânga wa nomb’ewo ya nshi nyɛ mbutaka akambo wa nkashi efula. Lord Kelvin, nomb’ewo k’ose Angleterre ka l’ɔnɔnyi wa 1895 akate l’eshikikelo tshɛ ate: “Monga la mashinyi wa wotsho w’atafumbɔ lo lôwa ekɔ dikambo diahakokaki salema pondjo.” Ɔnkɔnɛ, onto lele la lomba hahombe mbetawɔ oko tshungu dia dikambo dimɔtshi diekɔ mɛtɛ paka nɛ dia wa nomb’ewo mɔtshi wekɔ lo mbuta ɔnɛ diekɔ mɛtɛ.—Osambu 146:3.
Mayɛlɛ akɔ wamɛ mbahomba monga laso lo dikambo dia wetshelo wendana l’ɔtɛmwɛlɔ. Ɔpɔstɔlɔ Paulo aketshama dimɛna oma l’embetsha ande wa l’ɔtɛmwɛlɔ ndo nde ‘akaleke monga l’ohetoheto lo ditshelo dia wa she.’ Koko lo mɛtɛ, ohetoheto ande lo dietawɔ dia watshɛnde wakawela ekakatanu. Ohetoheto ɔsɔ wakayokonyaka lo ‘nsoya etshumanelo ka Nzambi ndo kihandjola.’ (Ngalatiya 1:13, 14; Joani 16:2, 3) Kɛnɛ kakaleke kɔlɔ, ele l’etena k’otale Paulo akatetemala ‘la pangakala’ ndo ntona tɔsɛngiya takahombe mbokonya dia monga la mbetawɔ le Yeso Kristo. Akahombama paka Yeso ndamɛ sala dikambo dimɔtshi dia diambo dia tshutshuya Paulo dia nde tshikitanya dietawɔ diande.—Etsha 9:1-6; 26:14.
Onde wɛ akasɛngiyama oma lo tita sango?
Ondo tita sango takonge la shɛngiya y’efula lo dietawɔ diayɛ. Anto efula ngɛnangɛnaka woho wele anto wekɔ la lotshungɔ la ntɛkɛta kɛnɛ kalangawɔ lo tita sango nɛ dia dikambo sɔ mbâshaka diaaso dia mbeya awui wakoka monga ohomba. Koko, ekɔ welo ɛmɔtshi wele la nkudu efula wakoka ndo watshutshuya mbala efula kɛnɛ katama lo tita sango. Esangɔ efula kɛnɛ katama kekɔ l’awui wa kɔlɔ wakoka nanya yimba yayɛ aha la wɛ mbeya.
Ndo nto, dia ngɛnyangɛnya anto kana dia kotola yambalo y’anto efula, tita sango pembaka dia shimboya kana mbidja oshimu esɔ l’awui walanga anto mbaoka kana lo diangɔ diaheyama nd’ɔtɛ l’ekolo. Akambo wakokamaka kana wakafundamaka paka lo pai lo tita sango l’ɛnɔnyi engana weke ka mbeta mboleka tɛkɛtama kana fundama ɛlɔ kɛnɛ. Ɛlɛmbɛ wendana la lɔkɛwɔ l’ɔlɔlɔ wekɔ lo talana ndo lo tashishɔ yema yema. Tokanyi t’anto tekɔ lo talana yema yema. Vɔ wambomɛ mbeta “kolo ololo, la ololo kolo.”—Isaya 5:20; 1 Koreto 6:9, 10.
Woho wa tana etshina k’oshika ka dietawɔ
Naka sho mbika dietawɔ lo tokanyi ndo lo filozofi y’anto, kete tayonga oko anto waka luudu ladiko wa lɔsɛnga. (Mateu 7:26; 1 Koreto 1:19, 20) Lâsɔ, lende ahombayɛ mɛtɛ mbika etshina kayɛ ka dietawɔ na? Lam’ele Nzambi akakosha yimba ya sala eyangelo lo kɛnɛ tshɛ kele nsuke layɛ ndo yimba ya mimbola wembola lo kɛnɛ kendana l’akambo wa lo nyuma, kema mbokɛmaka lâsɔ dia nde akakoke nto nɔngɔsɔla woho wa wɛ kondja ekadimwelo w’eshika lo wembola ayɛ? (1 Joani 5:20) Eelo mɛtɛ nde akakoke nɔngɔsɔla! Lâsɔ, ngande wakokayɛ mbeya kɛnɛ kele mɛtɛ, shikaa kana nsɔlɔ lo kɛnɛ kendana l’awui w’ɔtɛmwɛlɔ na? Sho mbutaka aha la mengenga ɔnɛ Ɔtɛkɛta wa Nzambi, Bible, mbele tshɔi y’etshina kahomba sala dikambo sɔ.—Joani 17:17; 2 Timote 3:16, 17.
Koko, onto ɔmɔtshi mbeyaka mbuta ate: “Konga yema, kema paka wanɛ wele la Bible mbatonga efula k’ata ndo k’efukutanu l’akambo wa l’andja ɔnɛ?” Eelo, ekɔ mɛtɛ di’ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ wasɛma dia wekɔ lo ndjela Bible mbakatondja tokanyi efula tadja ofukutanu ndo ata. Koko, kɛsɔ tombaka nɛ dia vɔ hawɔshi Bible oko etshina ka dietawɔ diawɔ. Ɔpɔstɔlɔ Petero akawaete ɔnɛ “amvutshi wa kashi” ndo “embetsha wa kashi” wahomba tonga “akambu wa tamu w’elanyelu.” Petero mbutaka di’oma l’etshelo awɔ “mbayuwonyola mbuka k’akambu wa mete.” (2 Petero 2:1, 2) Petero akafunde nto ate: ‘Tekɔ l’ɔtɛkɛta wa prɔfɛsiya wamboleka shikikɛma; ndo nyekɔ lo ntsha ɔlɔlɔ lam’awodjanyu yimba oko [wanɛ wenda] tala diahɛta lo dihole dia wodjima.’—2 Petero 1:19; Osambu 119:105.
Bible tokeketshaka dia sɛdingola dietawɔ diaso ko di’ɛdika la kɛnɛ kalakanyatɔ. (1 Joani 4:1) Miliyɔ y’anto y’adia jurunalɛ nyɛ koka shikikɛ dia wadielo ɔsɔ akakimanyiya dia vɔ monga la nsɛnɔ yele l’oyango ndo ya shikaa. Ɔnkɔnɛ, onga l’ohetoheto wele oko waki l’ase Bɛrɔya. ‘Sɛdingola Afundelo la yambalo tshɛ lushi la lushi’ la ntondo ka wɛ mbɔsa yɛdikɔ lo kɛnɛ kahombayɛ mbetawɔ. (Etsha 17:11) Ɛmɛnyi wa Jehowa wayɔngɛnangɛna dia kokimanyiya dia wɛ sala dikambo sɔ. Lo mɛtɛ, wɛmɛ mbahomba mbɔsa yɛdikɔ lo kɛnɛ kalangayɛ mbetawɔ. Koko, ekɔ dui dia lomba dia wɛ ndjashikikɛ di’awui wetawɔyɛ hawoye oma lo lomba la nango yaki anto koko dietawɔ sɔ ndja oma l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi wele l’akambo wa mɛtɛ.—1 Tesalonika 2:13; 5:21.
[Esato wa lo lɛkɛ 6]
Wɛ koka mbika etshina ka dietawɔ diayɛ lo Bible l’eshikikelo tshɛ