Dambo dia Dikɔlɔ dia Nkumadiɔndjɔ alembetshiyadiɔ le yɛ?
“Untu tshe layole [mapa], kana no dikoho dia Khumadiondjo wuhu wahasungana, ndi ayuyala la unungu wa dimba la dikila dia Khumadiondjo.”—1 KORETO 11:27.
1. Naa dikambo dioleki ohomba dia l’ɔnɔnyi 2003, ndo oma lende oyediɔ?
DIKAMBO dioleki ohomba dia l’ɔnɔnyi 2003 diayosalema Ngɔndɔ ka Nɛi 16, l’ɔkɔngɔ wa ɛɔtwɛlɔ ka wonya. Ɛmɛnyi wa Jehowa wayosangana l’etena kɛsɔ dia sala Eohwelo ka nyɔi ka Yeso Kristo. Oko wɛnyamidiɔ lo sawo dia ntondo, Yeso akahɔhɔla dikambo sɔ dielamɛ nto ɔnɛ Dambo dia Dikɔlɔ dia Nkumadiɔndjɔ l’ɔkɔngɔ wa nde l’apɔstɔlɔ ande sala fɛtɛ ka Pasaka lo Nisana 14, 33 T.D. Tolembetelo ta lo Eohwelo, mbut’ate mapa waha la wodoya ndo wanu wa bela ekɔ didjidji dia demba diaki Yeso di’aha la pɛkato ndo dia dikila diande diele olambo wamɛ wakoka tshungola anto oma lo pɛkato la nyɔi kakawahowɔ.—Romo 5:12; 6:23.
2. Ɔhɛmwɛlɔ akɔna wele lo 1 Koreto 11:27?
2 Wanɛ walɛ tolembetelo lo Eohwelo la dia sala dikambo sɔ lo yoho yasungana. Ɔpɔstɔlɔ Paulo akɛnya dikambo sɔ hwe etena kakandafundɛ Akristo wa la Kɔrɛtɔ k’edjedja lɛnɛ aki Dambo dia Dikɔlɔ dia Nkumadiɔndjɔ kosalemaka nto lo yoho ya dimɛna. (1 Koreto 11:20-22) Paulo akafunde ate: “Untu tshe layole [mapa], kana no dikoho dia Khumadiondjo wuhu wahasungana, ndi ayuyala la unungu wa dimba la dikila dia Khumadiondjo.” (1 Koreto 11:27) Ɛtɛkɛta ɛsɔ alangawɔ nembetshiya na?
Anto amɔtshi wakasalaka eohwelo lo yoho yahasungana
3. Dionga dia woho akɔna diaki l’ase Kɔrɛtɔ efula lam’akawasalaka Dambo dia Dikɔlɔ dia Nkumadiɔndjɔ?
3 Akristo efula wa la Kɔrɛtɔ wakalɛka tolembetelo lo yoho ya kɔlɔ. Diatɔnelo diakikɔ lam’asawɔ, ndo akayokomaka etena kɛmɔtshi kele anto amɔtshi wakelaka olelo awɔ wa dikɔlɔ ko wakalɛka la ntondo kana wonya wa losanganya, mbala efula vɔ wakalɛka ndo wakanɔka lo yoho ya tshambandeko. Vɔ takawasɛnaka dimɛna oyadi lo timba kana lo nyuma. Dikambo sɔ akawaɛndja “unungu wa dimba la dikila dia Khumadiondjo.” Wanɛ waki kotale la dikɔlɔ wakɔtɔka la ndjala lo losanganya lɔsɔ ko timba tawɔ takekɔka. Eelo, efula wakalɛka ndo wakanɔka tolembetelo ta lo Eohwelo aha la dilɛmiɛlɔ ndo aha la mbeya ohomba w’efula waki la dikambo sɔ. Aha la tâmu vɔ wakayayangɛ onongo!—1 Koreto 11:27-34.
4, 5. Lande na kele ɔsɛdingwelo wa dimɛna wekɔ ohomba efula le wanɛ wele la mbekelo ka ndɛ tolembetelo lo Eohwelo?
4 Ekɔ ohomba efula le wanɛ wele la mbekelo ka ndɛ tolembetelo lo Eohwelo dia ndjasɛdingolaka dimɛna ɔnɔnyi tshɛ naka dikambo sɔ diaya suke. Dia vɔ ndɛ dambo di’osanga sɔ lo yoho yasungana, vɔ la dia monga la lonyuma la dimɛna. Onto tshɛ lele bu la dilɛmiɛlɔ, kana lɔnyɔla olambo wa Yeso ayonga lo wâle wa ‘minyama l’atei w’ekambi waki Nzambi’ oko wakanyamaka ose Isariyɛlɛ tshɛ lakalɛka dambo di’osanga etena kakinde bu pudipudi.—Akambu w’Ase Lewi 7:20; Heberu 10:28-31.
5 Paulo akɛdika Eohwelo la dambo di’osanga diakasalemaka l’Isariyɛlɛ w’edjedja. Nde akatɛkɛta dia wanɛ walɛ kamɛ lo Kristo, ko l’ɔkɔngɔ nde akate ate: “Nyu hanyeyi no dikoho dia [Jehowa], ndu dikoho di’edienge. Nyu hanyeyi nde uma lu mesa wa [Jehowa], ndu uma lu mesa w’edienge.” (1 Koreto 10:16-21) Naka onto lokɔlɛka tolembetelo lo Eohwelo ambosala pɛkato ka woke, nde la dia mbishola pɛkato kande la ntondo ka Jehowa ndo nyanga nto ekimanyielo ka lo nyuma ka dikumanyi dia l’etshumanelo. (Tukedi 28:13; Jakoba 5:13-16) Naka nde amboyatshumoya lo mɛtɛ ndo ambɛnya elowa wa ndjatshumoya, kete nde ayotshika dia tetemala la ndɛ tolembetelo lo yoho yahasungana.—Luka 3:8.
Tekɔ lo mbɔtɔ oko wanɛ wenda la dilɛmiyɛlɔ tshɛ kɛnɛ keta
6. Waa na wakasha Nzambi diɛsɛ dia ndɛ tolembetelo lo Dambo dia Dikɔlɔ dia Nkumadiɔndjɔ?
6 Onde wanɛ wasalɛ atshikadi wa l’atei w’anango Yeso 144000 ɔlɔlɔ pombaka ndɛ tolembetelo lo Dambo dia Dikɔlɔ dia Nkumadiɔndjɔ? (Mateu 25:31-40; Enyelo 14:1) Ndooko. Nzambi akasha diɛsɛ sɔ dia lânde paka le anto wakandakite nyuma k’ekila dia vɔ monga “ekito kame la Kristu.” (Romo 8:14-18; 1 Joani 2:20) Ko dihole diakɔna diele la wanɛ walongamɛ dia nsɛna pondjo pondjo lo paradiso ka l’andja w’otondo l’ɛlɔmbwɛlɔ ka Diolelo na? (Luka 23:43; Enyelo 21:3, 4) Lam’ele vɔ bu ekitɔ kamɛ la Yeso, mbut’ate wanɛ wele l’elongamelo ka ntshɔ l’olongo, vɔ mbɔtɔka lo Eohwelo oko wanɛ wenda la dilɛmiyɛlɔ tshɛ kɛnɛ keta.—Romo 6:3-5.
7. Ngande wakeyaka Akristo wa lo ntambe ka ntondo dia vɔ koka ndɛ tolembetelo lo Eohwelo?
7 Akristo wa mɛtɛ wa lo ntambe ka ntondo wakakitama nyuma k’ekila. Efula l’atei awɔ waki l’akoka wa kamba la woshasha ɔtɔi kana weshasha efula wa nyuma, oko tɛkɛta l’ɛtɛkɛta ekina. Ɔnkɔnɛ, komonga dikambo dia wolo le anto asɔ dia mbeya ɔnɛ vɔ wekɔ akitami wa nyuma ndo ɔnɛ vɔ la dia ndɛ tolembetelo ta lo Eohwelo. Koko, lo nshi yaso nyɛ okitami wa nyuma koka mbeyama oma l’ekimanyielo k’Ɛtɛkɛta wakasambiyama wata ɔnɛ: “Wane tshe watolombwamaka le [nyuma ka Nzambi] mbeli ana wa [Nzambi]. Nyu kunungula nyuma ka lohombo ka nyukaluya lu woma. Keli nyu nyakalungula nyuma ka nyete ana wa luta. Uma lu dikambu so, mbatutetaka [Nzambi] shati: Aba! Shesu!”—Romo 8:14, 15, sho mbɛnganyisha alɛta ango.
8. Waa na wele didjidji dia “epunga” ndo dia “kangaka” yatɛkɛtama lo Mateu tshapita 13?
8 Tatɛ oma l’etshumanelo k’Akristo ka lo ntambe ka ntondo, akitami w’esɔ wa mɛtɛ wakole oko “epunga” l’atei w’ekambɔ kele la “kangaka” kana Akristo wa kashi. (Mateu 13:24-30, 36-43) Tatɛ l’ɛnɔnyi 1870, ohamelo wa “kangaka” wakɛnama hwe, ndo suke l’ɛnɔnyi lokama l’ɔkɔngɔ, wakatɛ emendji w’Akristo w’akitami w’esɔ ɔnɛ: “Dikumanyi. . . la dia mbutɛ wanɛ tshɛ wasangana [lo Eohwelo] dia vɔ kotsha akambo anɛ: (1) monga la mbetawɔ lo dikila [dia Kristo]; ndo (2) ndjakimɔ le Nkumadiɔndjɔ ndo l’olimu ande oyadi kânga polo lo nyɔi. Oma lâsɔ, ko vɔ sanganya wanɛ tshɛ wakotsha akambo asɔ dia vɔ sala Eohwelo ka nyɔi ka Nkumadiɔndjɔ.”—Études des Écritures, Séries VI, La nouvelle création, lɛkɛ 473.a
Oyangelo w’“ekoko ekina”
9. Ngande wakayolembetshiyamaka dikambo “di’ekoko ekina” lo 1935, ndo shɛngiya yakɔna yakonge la dikambo sɔ le anto amɔtshi wakalɛka tolembetelo lo Eohwelo?
9 L’edjedja ka wonya, ɔlɔngɔswamelo waki Jehowa wakayotatɛ mbidja yimba dia nyanga ɛkɔkɔ ekina lâdiko di’ambeki waki Kristo w’akitami w’esɔ. Dikambo sɔ diakatatɛ mɛnama l’atei atei w’ɛnɔnyi 1930. La ntondo k’etena kɛsɔ, ekambi waki Nzambi wakɔsaka “lemba la wuki” latɛkɛtama l’Enyelo 7:9 oko olui wa hende wa lo nyuma wayosangana kamɛ l’akitami w’esɔ 144 000 wayolɔ l’olongo, oko aseka wadi aki Kristo kana angɛnyi waki wadi aki Kristo. (Osambu 45:14, 15; Enyelo 7:4; 21:2, 9) Koko lo Ngɔndɔ ka Tanu 31, 1935, sawo dimɔtshi diakashama lo losanganya l’Ɛmɛnyi wa Jehowa lakasalema la Washington, l’États-Unis, diakalembetshiya l’ekimanyielo k’Afundelo dia “olui a wuki” (“lemba la woke,” King James Version) mɛnyaka “ekoko ekina” wasɛna lo nshi y’ekomelo nyɛ. (Joani 10:16) L’ɔkɔngɔ wa losanganya lɔsɔ, anto amɔtshi wakalɛka tolembetelo lo Eohwelo wakayotshikaka nɛ dia vɔ wakayɛnaka dia elongamelo kawɔ kekɔ ka nsɛna la nkɛtɛ koko aha ka ntshɔ otsha l’olongo.
10. Ngande wakokayɛ nembetshiya elongamelo ndo ɛkɛndɛ wele l’“ekoko ekina” wasɛna nshi nyɛ?
10 Djekoleko lo 1935 mbakatatɛ oyangelo wa wanɛ wakayonga “ekoko ekina” wele la mbetawɔ l’olambo wa tshungo, wakayakimɔ vamɛ le Nzambi, ndo wasukɛ “limba la tshitshe” l’olimu w’esambishelo ka Diolelo. (Luka 12:32) Ɛkɔkɔ ekina ɛsɔ wekɔ l’elongamelo ka nsɛna pondjo pondjo la nkɛtɛ, koko l’akambo akina tshɛ vɔ fɔnaka l’atshikadi w’ekitɔ wa Diolelo wasɛna nshi nyɛ. Oko waki angɛndangɛnda wakatɛmɔlaka Jehowa l’Isariyɛlɛ w’edjedja ndo wakahombaka kitanyiya Ɛlɛmbɛ, mbele ndo ɛkɔkɔ ekina wa nshi nyɛ mbetawɔka ɛkɛndɛ w’Okristo, oko sambisha lokumu l’ɔlɔlɔ kamɛ l’anto wakenga Isariyɛlɛ wa lo nyuma. (Ngalatiya 6:16) Oko waki ndooko ɔngɛndangɛnda wakakoke koma owandji kana ɔlɔmbɛdi l’Isariyɛlɛ, mbele ndooko onto l’atei w’ɛkɔkɔ ekina ɛsɔ lakoka monga owandji lo Diolelo dia l’olongo kana kamba oko ɔlɔmbɛdi.—Euhwelu k’Elembe 17:15.
11. Lande na kele lushi lalongola onto batismu lekɔ la shɛngiya l’elongamelo kande?
11 Akayɛnamaka yema yema dia lo tshɛ kawɔ, otshumanyelo w’anto wayotshɔ l’olongo wakashile salema l’ɛnɔnyi wa 1930. Ɛlɔ kɛnɛ aya ɛnɔnyi oko 70, oyango wasalema ele wa tshumanya anto wele l’elongamelo ka nsɛna lanɛ la nkɛtɛ. Naka okitami w’esɔ ɔmɔtshi amboshisha kɔlamelo yande, kete ondo onto ɔmɔtshi la l’atei w’ɛkɔkɔ ekina lambokambɛ Nzambi edja la kɔlamelo mbakoka sɔnama dia mbôkita woho wa kotsha lofulo l’anto 144 000.
Ɔkɔkɔ wayakesa anto amɔtshi
12. Awui akɔna wakoka konya onto dia nde tshika ndɛ tolembetelo ta lo Eohwelo ndo lande na?
12 Akristo w’akitami w’esɔ wekɔ l’eshikikelo ka mɛtɛ ɔnɛ vɔ wambetama dia ntshɔ otsha l’olongo. Ko ahombaso sala naka onto ɔmɔtshi lele bu l’elongamelo kɛsɔ ekɔ lo ndɛ tolembetelo lo Eohwelo? Etena keyawɔ dia vɔ bu l’elongamelo k’otsha l’olongo, nkum’otema kawɔ mɛtɛ mbatshutshuyaka dia vɔ tshika ndɛ tolembetelo lo Eohwelo. Nzambi hatetawɔ onto layata ndamɛ dia nde ayotolɛ l’olongo oko nkumekanga ndo ɔlɔmbɛdi koko ndamɛ mbeyaka l’otema ande dia mɛtɛ nde bu l’elongamelo kɛsɔ. (Romo 9:16; Enyelo 20:6) Jehowa akadiake ose Lɛwi lakawelɛka Kɔra nɛ dia nde akayange la lotamanya tshɛ dia monga ɔlɔmbɛdi wa lo dioho di’Arɔna. (Etumbelu 28:1; Walelu 16:4-11, 31-35) Naka Okristo ɔmɔtshi ambɛna dia nde akalɛka tolembetelo lo Eohwelo nɛ dia nde akayakese dia nde aketama otsha l’olongo, pombaka nde tshika dia ndɛ tolembetelo ndo nɔmba edimanyielo le Jehowa la ndjakitshakitsha tshɛ.—Osambu 19:13.
13, 14. Lande na kayakesa anto amɔtshi ɔnɛ vɔ wayotshɔ l’olongo?
13 Lande na kayakesa anto amɔtshi ɔnɛ vɔ wekɔ l’elongamelo k’otsha l’olongo na? Nyɔi k’olonganyi kana mpokoso kɛmɔtshi koka mbakonya dia vɔ shisha ɔngɛnɔngɛnɔ wa nsɛna la nkɛtɛ. Kana vɔ mbeyaka kombola elongamelo k’otsha l’olongo kele l’ɔngɛnyi awɔ ɔmɔtshi lata dia nde ekɔ Okristo w’okitami w’esɔ. Lo mɛtɛ, Nzambi kombisha kânga onto ɔtɔi lotshungɔ la keketsha anto akina dia monga la diɛsɛ sɔ. Ndo nde hakite ekitɔ wa Diolelo ɛsɔ esɔ lo mbaokiya dui diashikikɛ dikambo sɔ.
14 Kanyi ya kashi yetsha ɛtɛmwɛlɔ y’ɔnɛ anto w’ɔlɔlɔ tshɛ tshɔka l’olongo koka konya anto amɔtshi dia vɔ fɔnya ɔnɛ vɔ wekɔ la leeta l’otsha l’olongo. Diakɔ diele, sho la dia ndjalama dimɛna di’aha sho ndjɔsɛngiyama la tokanyi ta kɔlɔ taki laso ntondo kana la akambo akina. Ɛnyɛlɔ, anto amɔtshi koka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde lekɔ lo kamba l’ekanga wahɛtshahɛtsha nsaki yami? Onde dimi sɛngiyamaka oma lo nsaki ya wolo yakoka konyami lo ndjakesa dia lekɔ okitami?’
15, 16. Bonde kakoka anto amɔtshi ndjakesa dia vɔ wekɔ akitami w’esɔ?
15 Akina koka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde dimi nangaka monga la lokumu? Onde lekɔ la nsaki k’efula ka monga owandji kakianɛ kana dia monga okitɔ kamɛ la Kristo lo nshi yayaye?’ Lam’akasɔnama ekitɔ wa Diolelo lo ntambe ka ntondo, aha vɔ tshɛ mbaki l’ɛkɛndɛ l’atei w’etshumanelo. Ndo anto wele l’elongamelo k’otsha l’olongo hawoyange lokumu kana ndjafuna lo woho wewɔ akitami. Vɔ wekɔ la ndjakitshakitsha kahomba mɛnama le anto wele la “yimba ya Kristu.”—1 Koreto 2:16.
16 Amɔtshi koka fɔnya dia vɔ wambelamɛ otsha l’olongo nɛ dia vɔ waya l’ewo k’efula ka Bible. Koko kitama nyuma hakonya onto dia monga la eokelo ka lânde nɛ dia Paulo aketsha ndo akalake akitami amɔtshi. (1 Koreto 3:1-3; Heberu 5:11-14) Nzambi ekɔ la yoho yakandalɔngɔsɔla dia mbishaka ekambi ande tshɛ diangɔ dia ndɛ dia lo nyuma. (Mateu 24:45-47) Ɔnkɔnɛ ndooko onto lahomba fɔnya dia naka nde ambonga Okristo w’okitami, kete lâsɔ nde aya la lomba loleki anto wele l’elongamelo ka nsɛna lanɛ la nkɛtɛ. Nyuma k’ekila kakitama onto hɛnama oma lo yewo ya kamba l’Afundelo dia kadimola lo wembola, l’osambishelo, kana lo woshelo w’asawo w’oma lo Bible. Akristo amɔtshi wele l’elongamelo ka nsɛna lanɛ la nkɛtɛ wekɔ vɔ lawɔ l’akoka wa ngasɔ.
17. Okitamelo wa nyuma nemanɛka la dikambo diakɔna ndo l’onto akɔna?
17 Naka osekaso ombetawudi ɔmɔtshi ambombola wombola wendana la leeta l’otsha l’olongo, kete ekumanyi kana Okristo ɔmɔtshi wambotshunda koka sawola la nde lo dikambo sɔ. Koko, onto hakoke mbɔsɛ onto okina yɛdikɔ. Onto lambolongola leeta la tshɔ l’olongo bu l’ohomba wa mimbola anto akina dia kana nde ambolongola leeta lakɔ mɛtɛ. Akitami w’esɔ “[w]akutama ntu, aha l[a] wuhu wa diango diatulanaka, keli l[a] wuhu wa diango diahalana, lu diui dia [Nzambi] dieli la lumu, dieli pundju.” (1 Petero 1:23) Lo tshimbo ya nyuma ndo y’Ɔtɛkɛta ande, Nzambi monɛka “lɔtɔngɔ” lakonya onto ɔsɔ “etungamelu k’uyuyu,” kele l’elongamelo k’otsha l’olongo. (2 Koreto 5:17) Ndo Jehowa mbasala ɔsɔnwɛlɔ. Dikambo dia kitama nyuma ‘hendana l’onto lakombola kana layasha koko mendanaka la Nzambi.’ (Romo 9:16) Lâsɔ ngande wakoka onto mbeya dia nde mɛtɛ ambelamɛ otsha l’olongo?
Woho wakondjawɔ eshikikelo
18. Ngande wayaetɛ nyuma ka Nzambi ɔmɛnyi kamɛ la nyuma y’akitami?
18 Nyuma ka Nzambi shikikɛka Akristo w’akitami dia vɔ wekɔ l’elongamelo k’otsha l’olongo. Paulo akafunde ate: “Nyu nyakalungula nyuma ka nyete ana wa luta. Uma lu dikambu so, mbatutetaka [Nzambi] shati: Aba! Shesu! Nyuma ambuyaete omenyi kame la nyuma yasu ati: Ana wa [Nzambi] mbesu. Naka shu tambuyala ana, keti ndu ekito mbesu. Shu teko ekito wa [Nzambi], ndu ekito kame la Kristu; naka shu tatusuwaka kame la ndi, keti tayutumbwama kame la ndi.” (Romo 8:15-17, sho mbɛnganyisha alɛta ango.) Oma lo shɛngiya ya nyuma k’ekila, yimba, kana dionga dioleki, diaki akitami mbatshutshuyaka dia vɔ kitanyiya kɛnɛ kata Afundelo lo dikambo di’ana waki Jehowa wa lo nyuma. (1 Joani 3:2) Nyuma ka Nzambi mbakimanyiyaka dia vɔ ndjaoka dia wekɔ ana wakinde ndo tɔ mbidjaka elongamelo ka lânde l’atei w’etema awɔ. (Ngalatiya 4:6, 7) Eelo, nsɛna pondjo pondjo oko anto wa kokele lo paradiso ka la nkɛtɛ kamɛ l’ase nkumbo ndo l’angɛnyi ekɔ dikambo dia dimɛna efula, koko ɔsɔ bu elongamelo kakawasha Nzambi. Oma lo tshimbo ya nyuma kande, Nzambi mbidjaka l’etema awɔ elongamelo ka mamba kahɛtahɛta ka tshɔ l’olongo kâtshutshuya dia vɔ mbetawɔ nshisha ɔngɛnɔngɛnɔ ndo akambo akina w’amɛna wendana la lɔsɛnɔ la lanɛ la nkɛtɛ.—2 Koreto 5:1-5, 8; 2 Petero 1:13, 14.
19. Naa ohomba wele la sheke y’oyoyo lo lɔsɛnɔ l’Akristo w’akitami w’esɔ?
19 Akristo w’akitami w’esɔ wekɔ l’eshikikelo kendana l’elongamelo kawɔ ka tshɔ l’olongo ndo ka woho wewɔ lo sheke y’oyoyo. Yeso akatɛkɛta dikambo sɔ lam’akandahɔhɔla Eohwelo ndo akate ate: “Dikoho ne, dieli sheki y’uyuyu ya lu dikila diami, diambutshulwama dikambu dianyu.” (Luka 22:20) Anto wele lo sheke y’oyoyo shɔ ekɔ Nzambi nde l’akitami w’esɔ. (Jeremiya 31:31-34; Heberu 12:22-24) Yeso mbele ompakemi. Lam’ele dikila diaki Kristo mbakasale dia sheke y’oyoyo mbidjama, anto wele lo sheke shɔ kema ase Juda wa lotɔ ato koko ndo ase wedja dikambo dia lokombo laki Jehowa ndo vɔ wekɔ etenyi kɛmɔtshi ka “tokanula” taki Abarahama. (Ngalatiya 3:26-29; Etsha 15:14) “Sheki ya pundju” shɔ kimanyiyaka ase Isariyɛlɛ wa lo nyuma tshɛ dia vɔ mbolɔ l’olongo lɛnɛ ele lɔsɛnɔ laha la nyɔi.—Heberu 13:20.
20. Lo sheke yakɔna yambɔtɔ akitami vɔ la Kristo na?
20 Akitami w’esɔ wekɔ l’eshikikelo lo kɛnɛ kendana l’elongamelo kawɔ. Vɔ wakɔsama dia sheke kina, sheke ya Diolelo. Lo kɛnɛ kendana l’osanganelo awɔ la Kristo, Yeso akate ate: ‘Nyu nyambotshikala la mi l’ehemba ami; dimi lambodja la nyu sheke oko wakadje Papa la mi sheke dikambo dia diolelo.’ (Luka 22:28-30) Sheke yakadje Yeso nde l’ewandji ekina wayolɛ kamɛ la nde shɔ yayotshikalaka pondjo pondjo.—Enyelo 22:5.
Nshi ya eohwelo ekɔ etena k’ɛtshɔkɔ
21. Ngande wakokaso kondja wahɔ efula lo nshi ya Eohwelo?
21 Ɛtshɔkɔ efula mongaka lo nshi ya Eohwelo. Sho kokaka kondja wahɔ oma l’ekongelo ka wadielo wa Bible wasalema l’etena kɛsɔ. Eohwelo ekɔ nto etena ka dimɛna efula ka ndjasha lo dɔmbɛlɔ, ka kana yimba lo lɔsɛnɔ la nyɔi kaki Yeso lanɛ la nkɛtɛ, ndo ka ndeka ndjasha l’olimu w’esambishelo ka Diolelo. (Osambu 77:12; Filipi 4:6, 7) Osalelo wa Eohwelo vamɛ toholaka ngandji kakatoke Nzambi ndo Kristo lo kimɔ olambo wa tshungo waki Yeso. (Mateu 20:28; Joani 3:16) Yɛdikɔ shɔ toshaka elongamelo, tokeketshaka ndo yɔ la dia keketshaka yɛdikɔ yakatɔshi ya ndjela yoho ya lɔsɛnɔ yele oko nyɛ yakasɛnɛ Kristo. (Etumbelu 34:6; Heberu 12:3) Eohwelo pombaka nto tokeketsha dia sho kotsha ndjakimɔ kaso le Nzambi oko ekambi ande ndo dia sho monga ambeki wa kɔlamelo w’Ɔnande la ngandji.
22. Naa woshasha woleki tshɛ wakasha Nzambi anto, ndo naa yoho mɔtshi yahombaso mɛnya lowando lo woshasha akɔ?
22 Jehowa mɛtɛ toshaka weshasha w’amɛna efula! (Jakoba 1:17) Ɔtɛkɛta ande wekɔ lo tɔlɔmbɔla, nyuma kande kekɔ lo tokimanyiya, ndo tekɔ l’elongamelo ka lɔsɛnɔ la pondjo. Woshasha woleki tshɛ wakatosha Nzambi ele olambo wa Yeso dikambo dia pɛkato y’akitami w’esɔ ndo di’anto akina tshɛ wele la mbetawɔ. (1 Joani 2:1, 2) Lâsɔ naa ohomba wele la nyɔi kaki Yeso le yɛ na? Onde wɛ ayonga l’atei w’anto wɛnya lowando lawɔ l’olambo ɔsɔ lo mbɔtɔ lo losanganya layosalema Ngɔndɔ ka Nɛi 16, 2003, l’ɔkɔngɔ wa ɛɔtwɛlɔ ka wonya dia sala Dambo dia Dikɔlɔ dia Nkumadiɔndjɔ?
[Nɔte ya l’ɛse ka dikatshi]
a Akatondjama oma le Ɛmɛnyi wa Jehowa, koko hayofundama nshi nyɛ.
Ngande wayoyokadimola?
• Waa na wahomba ndɛ tolembetelo lo Eohwelo?
• Lande na kɔtɔ “ekoko ekina” lo Dambo dia Dikɔlɔ dia Nkumadiɔndjɔ oko anto wenda la dilɛmiyɛlɔ tshɛ kɛnɛ keta?
• Ngande weya Akristo w’akitami w’esɔ dia vɔ la dia ndɛ mapa la nnɔ wanu lo Eohwelo ka nyɔi ka Kristo?
• Nshi ya Eohwelo yekɔ etena ka dimɛna ka sala dikambo diakɔna?
[Tablo/Esato wa lo lɛkɛ 14]
(Dia mbeya awui tshɛ enda l’okanda)
Anto Wakɔtɔ lo Eohwelo
LO MILIYƆ
15 597 746
15
14
13 147 201
13
12
11
10
9
8
7
6
5
4 925 643
4
3
2
1
878 303
63 146
1935 1955 1975 1995 2002
[Osato wa lo lɛkɛ 14]
Onde wɛ ayonga lo Dambo dia Dikɔlɔ dia Nkumadiɔndjɔ ɔnɔnyi ɔnɛ?
[Esato wa lo lɛkɛ 17]
Nshi ya Eohwelo ekɔ etena ka dimɛna ka ndeka mbadia Bible ndo ka nyomoleka ndjasha l’olimu w’esambishelo ka Diolelo