BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w03 5/1 lk. 22-27
  • Lende akokaso tana esambelo ka mɛtɛ?

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Lende akokaso tana esambelo ka mɛtɛ?
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2003
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • Wonyelo wa kiɔkɔ ya pâ
  • Esambelo k’anto wele lo pâ
  • Esambelo kakashama oma lo tshimbo ya Kristo
  • Nyuma k’ekila tosambaka
  • Ekimanyielo kakashama l’etena ka pâ ka wolo
  • Tosambe wanɛ walela
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2003
  • Woho watosamba Nzambi
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (Numɛlɔ k’anto tshɛ)—2016
  • Tosambake “antu tshe walela”
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2011
  • Toyaɛkɛ le Jehowa, “Nzambi k’esambelo tshɛ”
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2011
Enda awui akina
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2003
w03 5/1 lk. 22-27

Lende akokaso tana esambelo ka mɛtɛ?

‘Nzambi ndo She Nkumɛso Yeso Kristo atotosambaka lo pâ yaso tshɛ.’​—2 KORETO 1:3, 4.

1. Akambo akɔna wakoka konya anto dia monga l’ohomba w’efula w’esambelo?

HEMƆ ka wolo mbeyaka konya onto dia ndjaoka oko lɔsɛnɔ lande lambolana lo yoho yahakoke nɔngɔsɔma. Adidimu wa nkɛtɛ, mvula ngembe ndo ndjala ya kasha konyaka anto lo pâ k’efula. Ta dimɔtshi mbeyaka shila ase nkumbo oshiki, nyukola mvudu, kana tshutshuya anto dia vɔ takɔ mvudu yawɔ ko ndawɔ l’ahole wakokawɔ tokokɛ nsɛnɔ yawɔ. Awui wa dɛngiya mbeyaka konya anto dia mɛna ɔnɛ ndoko lɛnɛ ahombawɔ mbɛlɛ dia kondja ekokelo. Anto wele l’atei wa pâ ya ngasɔ wekɔ l’ohomba w’efula w’esambelo. Lende akokawɔ kikondja na?

2. Lande na kele esambelo k’oma le Jehowa mboleki tshɛ dimɛna?

2 Anto ndo atshunda amɔtshi wekɔ lo sala la wolo dia nsamba anto. Anto ngɛnangɛnaka ɛtɛkɛta woludi la ngandji. Ekimanyielo ka l’emunyi mbishaka anto kɛnɛ kewɔ latɔ ohomba l’etena ka pâ. Koko paka Jehowa Nzambi ka mɛtɛ oto mbakoka shidiya pâ tshɛ ndo mbisha ekimanyielo kahombama woho waha mpokoso shɔ salema nto. Bible mbutaka lo dikambo diande ɔnɛ: ‘Lotombo layale le Nzambi She Nkumɛso Yeso Kristo, Shɛso ka kɛtshi Nzambi k’esambelo tshɛ; latotosambaka lo asui aso tshɛ, dia sho mbeya nsamba akina lu asui wa weho tshɛ l’esambelo kakatosambe Nzambi.’ (2 Koreto 1:3, 4) Ngande watosamba Jehowa?

Wonyelo wa kiɔkɔ ya pâ

3. Ngande wendana esambelo kasha Nzambi la kiɔkɔ y’ekakatanu wele l’anto?

3 Anto tshɛ wakahowɔ eongelo ka kema kokele oma lo pɛkato kakasale Adama, ndo dikambo sɔ mbele lo kiɔkɔ ya pâ ya weho la weho yakonya lo nyɔi. (Romo 5:12) Dikambo sɔ diamboleka tshɛ monga kɔlɔ nɛ dia Satana Diabolo mbele ‘omboledi w’andja ɔnɛ.’ (Joani 12:31; 1 Joani 5:19) Jehowa kokomɛ tsho lo tɛtɛ solo lo menda woho wasowa anto. Nde akatome Ɔnande ɛtɔi lakandote oko olambo wa tshungo dia tshungola anto, ndo Nde totɛka dia sho kokaka tshungɔ oma l’etombelo wa pɛkato k’Adama naka sho monga la mbetawɔ le Ɔnande. (Joani 3:16; 1 Joani 4:10) Nzambi akate nto dia Yeso Kristo ɔnɛ lakalongola lowandji tshɛ l’olongo ndo la nkɛtɛ ayolanya Satana kâmɛ la dikongɛ diande di’otondo di’akambo wa kɔlɔ.​—Mateu 28:18; 1 Joani 3:8; Enyelo 6:2; 20:10.

4. (a) Kakɔna kakatosha Jehowa dia keketsha eshikikelo kaso l’alaka ande w’etshungwelo? (b) Ngande watokimanyiya Jehowa dia sho mbeya etena kayoya etshungwelo?

4 Dia keketsha eshikikelo kaso l’alaka ande, Nzambi akatosha tolembetelo efula tɛnya dia kɛnɛ tshɛ kalakande kotshamaka. (Jashua 23:14) Lo Bible, nde akafunde ɛkɔndɔ wɛnya kɛnɛ kakandasale dia tshungola ekambi ande l’akambo wakɛnamaka le anto dia hawokokaki salema pondjo. (Etumbelu 14:4-31; 2 Khumi ya Dikanga 18:13–19:37) Ndo oma lo tshimbo ya Yeso Kristo, Jehowa akɛnya dia sangwelo diande mendanaka nto la kɔnɔla anto oma lo “wehu tshe wa hemo,” ndo mbolola wanɛ wakavu. (Mateu 9:35; 11:3-6) Etena kakɔna kayosalema akambo asɔ tshɛ na? Dia kadimola lo wombola ɔsɔ, Bible nembetshiyaka awui wendana la nshi nyɛ y’ekomelo y’andja ɔnɛ w’omusu, wele la ntondo k’oyelo w’olongo w’oyoyo la nkɛtɛ y’oyoyo yaki Nzambi ndja. Awui wakalembetshiya Yeso mbɔtɔnɛka la kɛnɛ keta lo nshi yasɛnaso nyɛ.​—Mateu 24:3-14; 2 Timote 3:1-5.

Esambelo k’anto wele lo pâ

5. Lam’akandasambaka Isariyɛlɛ w’edjedja, lo dikambo diakɔna diakakotola Jehowa yambalo yawɔ?

5 Oma lo woho wakasalɛ Jehowa ase Isariyɛlɛ w’edjedja akambo, sho mɛnaka woho wakandâsambe lo tena dia pâ. Nde akawaohola woho wa Nzambi kende. Kɛsɔ akakeketsha elongamelo kawɔ l’alaka ande. Jehowa akatome amvutshi ande dia vɔ kamba l’ɛtɛkɛta wa wolo wɛnya otshikitanu wele lam’asande, nde Nzambi ka mɛtɛ ndo kasɛna la dikishi diahakoke ndjakimanyiya dwamɛ kana kimanyiya atɛmɔdi adiɔ. (Isaiya 41:10; 46:1; Jeremiya 10:2-15) Lam’akandatɛ Isaya ate: ‘Osambe wodja ami, shawɔ esambelo,’ Jehowa akatshutshuya omvutshi ande dia kamba la bɛnyɛlɔ ndo l’elembetshiyelo w’elimu Ande w’etongelo dia mbidja dikako vɔlɛ lo woke woke waki Jehowa oko wende Nzambi ɔtɔi ka mɛtɛ.​—Isaya 40:1-31.

6. Kakɔna kakasalaka Jehowa mbala mɔtshi dia mɛnya etena kakahombe ekambi ande tshungɔ?

6 Mbala mɔtshi, Jehowa akashaka esambelo lo shikikɛ etena oyadi ka nsuke kana k’etale kahomba monga etshungwelo k’ekambi ande. Lam’akasukana etshungwelo kawɔ oma l’Edjibito, nde akatɛ ase Isariyɛlɛ wakahɛnyahɛnyamaka ate: “Sui otoi mbambutshikala dia dimi ntumela Fara[wɔ] la asi Edjibitu. L’okongo diku, ndi ayunyukimo dia nyu ntsho.” (Etumbelu 11:1) Lam’akaye wedja esato wakasangana dia ndjɔlɔsha Juda lo nshi yakolɛka Nkumekanga Jɛhɔshafata, Jehowa akawatɛ dia “lui” nde ayotshɔ dia tɔlɔsha lo wahɔ wakiwɔ. (2 Ekondo 20:1-4, 14-17) Koko etshungwelo kawɔ oma la Babilɔna, kakewoyama lo tshimbo y’omvutshi Isaya ɛnɔnyi suke la 200 la ntondo, ndo akambo akina wakewoyama oma le omvutshi Jeremiya suke l’ɛnɔnyi lokama la ntondo ka vɔ tshungɔ. Prɔfɛsiya shɔ yaki mɛtɛ ekeketshelo le ekambi waki Nzambi etena kakasukana nshi y’etshungwelo!​—Isaya 44:26–45:3; Jeremiya 25:11-14.

7. Kakɔna kakadjamaka mbala la mbala l’alaka w’etshungwelo, ndo ngande waki dikambo sɔ la shɛngiya le ase Isariyɛlɛ waki la kɔlamelo?

7 Kokaka mɛtɛ di’alaka washa ekambi waki Nzambi esambelo mongaka mbala la mbala l’akambo wendana la Mɛsiya. (Isaya 53:1-12) Kɛsɔ akashaka elongamelo le ekambi waki Nzambi wa kɔlamelo wa lo nɔnga la nɔnga wakahomanaka l’ekakatanu wa weho la weho. Sho mbadiaka lo Luka 2:25, ɔnɛ: “La Jerusalema kaki pami kemotshi, lukumbu landi Simeyona. Untu oso aki ololo, aki umbetawudi, akalungamelaka esambelu ka Isariyele. Nyuma [k’Ekila] aki la ndi.” Simɛyɔna akeyaka elongamelo ka l’Afundelo kendana la Mɛsiya ndo dikongelo di’ekotshamelo katɔ kaki la shɛngiya lo lɔsɛnɔ lande. Nde kombeyaka woho wakahombe awui tshɛ wendana la dikambo sɔ kotshama, ndo nde akavu la ntondo ka mɛna ekotshamelo ka panda kakalakema, koko nde akangɛnangɛna lam’akandɛnyi Ɔnɛ lakahombe Nzambi ‘kamba lande dia mbisha panda.’​—Luka 2:30.

Esambelo kakashama oma lo tshimbo ya Kristo

8. Ngande wakatshikitana ekimanyielo kakasha Yeso la kɛnɛ kakalongamɛka anto efula?

8 Etena kakakambaka Yeso olimu ande w’esambishelo lanɛ la nkɛtɛ, nde kombishaka anto mbala tshɛ ekimanyielo kakawalongamɛka. Amɔtshi wakakongɛka Mɛsiya wakahombe ndjatshungola oma lo lowandji l’ase Rɔma. Koko Yeso kosukɛ ɔtɔmbɔkwɛlɔ; nde akawatɛ ate: “Nyusha Kayisa diango dia Kayisa; nyusha [Nzambi] diango dia [Nzambi].” (Mateu 22:21) Sangwelo diaki Nzambi hendana tsho l’otshungwelo w’anto oma l’ɛlɔmbwɛlɔ ka lowandji lɔmɔtshi la pɔlitikɛ. Etena kakayange anto dia mbidja Yeso Nkumekanga, nde akate dia ‘nde ayokimɔ anima ande oko olambo dikambo di’anto efula.’ (Mateu 20:28; Joani 6:15) Ɔsɔ takikɔ etena ka nde monga owandji, ndo nde akahombe nongola lowandji la mbolɛ oma le Jehowa koko aha oma le elui w’anto w’atɔmbɔki.

9. (a) Losango lakɔna l’esambelo lakasambisha Yeso? (b) Ngande wakɛnya Yeso ohomba wa losango lakandasambishaka l’akambo wakahomanaka anto lawɔ? (c) Olimu waki Yeso aki kiɔkɔ ya dikambo diakɔna?

9 Esambelo kakashaka Yeso kakatombaka oma lo ‘lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo diaki Nzambi.’ Ɔsɔ mbaki losango lakewoyaka Yeso l’ahole tshɛ wakandatshɔka. (Luka 4:43) Nde akɛnya ohomba wele la losango lɔsɔ dimɛna lo kɛnɛ kendana l’ekakatanu wahomana l’anto lushi la lushi lo mɛnya kɛnɛ kayondosalɛ anto oko wende Mɛsiya Omboledi. Nde akasha anto waki la pâ ɔngɛnɔngɛnɔ wa sɛna lo nsɛnya akanga wa totshungu ndo lo tɛkɛtsha akanga wa lomi (Mateu 12:22; Mako 10:51, 52), lo kɔnɔla akanga wa tshumbe (Mako 2:3-12), lo kɔnɔla asekande ase Isariyɛlɛ waki la hemɔ ka wɔnɔnyi ka sudi (Luka 5:12, 13), ndo lo mbakɔnɔla oma lo weho ekina wa hemɔ tshɛ ya wolo. (Mako 5:25-29) Nde akashidiya ɔkɛyi w’efula waki la nkumbo mɔtshi lo mbolola anawɔ oma lo nyɔi. (Luka 7:11-15; 8:49-56) Nde akɛnya akoka wele lande wa mbɔladia mpɛpɛ ya wolo ndo wa mbisha nyemba y’anto diangɔ dia ndɛ. (Mako 4:37-41; 8:2-9) Ndo nto, Yeso akawaetsha atɔndɔ wendana la yoho ya lɔsɛnɔ yakakoke mbâkimanyiya dia ndɔshana dimɛna l’ekakatanu waki lawɔ ndo yakakoke ndodia etema w’anto l’elongamelo k’ɛlɔmbwɛlɔ ka losembwe kaki Mɛsiya. Lam’akakambaka Yeso olimu ande, nde kosamba tsho wanɛ wakohokamɛka la mbetawɔ koko nde akasale ndo dikambo di’ohomba diakahombe monga kiɔkɔ y’ekeketshelo le anto l’ɛnɔnyi oko 2000 w’otsha la ntondo.

10. Kakɔna kakondjaso oma l’olambo wa Yeso?

10 Ɛnɔnyi ndekana 60 l’ɔkɔngɔ wa Yeso kimɔ lɔsɛnɔ lande oko olambo ndo wa nde mbolɔ dia tɔsɛna l’olongo, ɔpɔstɔlɔ Joani akafunde oma lo wolo wa nyuma k’ekila ate: “An’ami wa tshitshe, dimi lambunyufundela akambu ane dia nyu nyatukutsha kolo. Naka untu ayutsha kolo, shu teko la oteketedi lasuki la Shesu, ndi keli Jesu Kristu, kanga akambu w’ololo. Ndi keli ulambu wa ntulambwela dia kolo yasu, aha ulambu asu shame atu, keli weko ndu wa antu tshe wa la kete.” (1 Joani 2:1, 2) Etombelo w’oma l’olambo wa lɔsɛnɔ la kokele laki Yeso ekɔ esambelo ka mamba le so. Sho mbeyaka dia tayokondja edimanyielo ka pɛkato, tayonga la nkum’otema ka pudipudi, la diɔtɔnganelo dia dimɛna lam’asaso la Nzambi, ndo l’elongamelo ka lɔsɛnɔ la pondjo.​—Joani 14:6; Romo 6:23; Heberu 9:24-28; 1 Petero 3:21.

Nyuma k’ekila tosambaka

11. Naa yɛdikɔ kina yendana l’esambelo yakalake Yeso la ntondo ka nyɔi kande?

11 Lam’akinde l’apɔstɔlɔ ande l’otsho w’ekomelo la ntondo ka nyɔi kande k’olambo, Yeso akawaewoya yɛdikɔ kina yakɔshi She lele l’olongo dia mbasamba. Yeso akate ate: ‘Dimi layɔlɔmba Papa, ko nde ayonyosha okimanyedi okina, [osambi; Grɛkɛ, pa·raʹkle·tos] dia monga la nyu pondjo, mbut’ate nyuma k’akambo wa mɛtɛ.’ Yeso akâshikikɛ ate: “Ukimanyidi, [nyuma k’ekila], . . . ayunyetsha akambu tshe, ayunyuhula aui tshe wakamanyutelaka.” (Joani 14:16, 17, 26) Ngande wakâsambe nyuma k’ekila na?

12. Ngande wele olimu wakakambe nyuma k’ekila dia mbohola ambeki waki Yeso akâkimanyiya dia nsamba anto efula?

12 Apɔstɔlɔ waketshama akambo wa weho la weho oma le Yeso. Ondo vɔ tâkawakoke mɛtɛ mbohɛ pondjo akambo wakasale Yeso, koko onde vɔ wotohɔka ɛtɛkɛta wakandate? Onde wetshelo ɛmɔtshi w’ohomba wakakoke mbohamɛ lam’ele vɔ waki anto wele bu kokele? Yeso akâshikikɛ dia nyuma k’ekila ‘ayowaohola akambo tshɛ wakandawatɛ.’ Ɔnkɔnɛ, ɛnɔnyi oko enanɛi l’ɔkɔngɔ wa nyɔi ka Yeso, Mateo aki l’akoka wa funda Evanjiliyɔ wa ntondo, lɛnɛ akandakɔndɔla awui wa lo Dako dia diambo diaki Yeso dia lo Dikona, bɛnyɛlɔ kana wɛla efula wendana la Diolelo, ndo tolembetelo tendana la wongelo ande. Ɛnɔnyi ndekana 50 l’ɔkɔngɔ wa lâsɔ, ɔpɔstɔlɔ Joani aki l’akoka wa funda ɔkɔndɔ w’oshika woludi l’akambo wendana la nshi y’ekomelo ka lɔsɛnɔ laki Yeso la lanɛ la nkɛtɛ. Ekɔ mɛtɛ ekeketshelo woho wakafundama ɛkɔndɔ ɛsɔ polo ndo nshi yaso nyɛ!

13. Ngande wakakambe nyuma k’ekila oko ombetsha le Akristo wa lo ntambe ka ntondo?

13 Lâdiko dia mbohola ambeki ɛtɛkɛta waki Yeso, nyuma k’ekila akawaetsha ndo akâlɔmbɔla dia vɔ nyomoleka monga la eokelo ka dimɛna ka sangwelo diaki Nzambi. Etena kaki Yeso l’ambeki ande, nde akawatɛ akambo amɔtshi wakiwɔ koshihodia dimɛna l’etena kɛsɔ. Koko, l’ɔkɔngɔ diko, oma l’ekimanyielo ka nyuma k’ekila, Joani, Petero, Jakɔba, Jude, ndo Paulo wakayofundaka elembetshiyielo ekina wendana la sangwelo diaki Nzambi. Ɔnkɔnɛ, nyuma k’ekila akakambe oko ombetsha, tɔ kakashikikɛ ambeki dia Nzambi aki lo mbalɔmbɔla.

14. Lo toho takɔna takakimanyiya nyuma k’ekila ekambi waki Nzambi?

14 Weshasha wa diambo wa nyuma k’ekila akakimanyiya ambeki nto dia vɔ mɛna hwe ɔnɛ Nzambi hayotetemala la sukɛ ase Isariyɛlɛ wa lotɔ, koko osukɛ etshumanelo k’Akristo. (Heberu 2:4) Elowa wa nyuma kɛsɔ wakɛnamaka lo lɔsɛnɔ l’ambeki aki nto djembetelo ya dimɛna efula ya mbeya wanɛ waki mɛtɛ ambeki waki Yeso. (Joani 13:35; Ngalatiya 5:22-24) Ndo nyuma k’ekila akakimanyiya nto ase etshumanelo kɛsɔ dia vɔ monga la dihonga ndo sambisha aha la wɔma.​—Etsha 4:31.

Ekimanyielo kakashama l’etena ka pâ ka wolo

15. (a) Naa ekakatanu wakahomana l’Akristo w’edjedja ndo wa nshi nyɛ? (b) Lande na kele wanɛ watokeketshaka anto akina mbeyaka monga etena kɛmɔtshi l’ohomba wa keketshama vɔ lawɔ?

15 Wanɛ tshɛ wayakimɔ ndo wele la kɔlamelo le Jehowa pomanaka l’ɛhɛnyɔhɛnyɔ wa weho ɛmɔtshi. (2 Timote 3:12) Koko Akristo efula wakahomana l’ɛhɛnyɔhɛnyɔ woleki tshɛ wolo. Lo nshi nyɛ, amɔtshi wakahɛnyahɛnyama oma le elui w’anto ndo wakadjama lo pango ya kanu yakandjawɔ anto elimu wate kana oko waa nyama. Ewandji wa lɛɛta wamboyasha dia pɛnyahɛnya Akristo, kana tshika di’atɔmbɔki mbahɛnyahɛnya aha la vɔ mbasha dilanya. Ndo nto, Akristo akina wekɔ la hemɔ ya wolo kana l’ekakatanu wa wolo lo nkumbo. Kânga Okristo wambotshunda wakimanyiya asekande ambetawudi efula mbeyaka pomana l’ekakatanu wa wolo. L’etena kɛsɔ, onto latokeketshaka anto akina mbeyaka monga nde lawɔ l’ohomba wa keketshama.

16. Ngande wakalongola Davidi ekimanyielo etena kakinde l’atei w’ɛhɛnyɔhɛnyɔ?

16 Etena kakonaka Nkumekanga Saulo dia ndjaka Davidi, Davidi akɔshi Nzambi oko Okimanyedi ande ndo nde akɔlɔmbɛ ate: ‘Nzambi le oke dɔmbɛlɔ diami. Ɛɛ, la tshina di’ahafu ayɛ katomɔlamaka.’ (Osambu 54:2, 4; 57:1) Onde Davidi akalongola ekimanyielo? Eelo. L’etena kɛsɔ, Jehowa akakambe l’omvutshi Ngada ndo l’ɔlɔmbɛdi Abiyatara dia vɔ nɔmbɔla Davidi, ndo nde akakambe la Jɔnatana y’ɔnaki Saulo dia keketsha Davidi. (1 Samuele 22:1, 5; 23:9-13, 16-18) Jehowa aketawɔ nto di’ase Filistiya ndɔsha wodja l’oyango wa ndawoya Saulo diaha nde tetemala la ndjelana la Davidi.​—1 Samuele 23:27, 28.

17. Lende akɛlɛ Yeso dia kondja ekimanyielo etena kakinde lo pâ?

17 Yeso ndamɛ akahɛnyahɛnyama efula lam’akayasukanaka ekomelo ka nshi ya lɔsɛnɔ lande la lanɛ la nkɛtɛ. Nde akeyaka dimɛna shɛngiya yakakoke dionga diande monga layɔ lo lokombo laki She lele l’olongo ndo lo kɛnɛ kendana la nshi yayaye yaki anto. Nde akalɔmbɛ l’otema ɔtɔi polo ndo “lam’akindi las’eku la nyoi.” Nzambi akasale dia Yeso kondja ekeketshelo kaki lande ohomba wonya wakinde lo pâ ɔsɔ.​—Luka 22:41-44.

18. Ngande wakasambe Nzambi Akristo wa lo ntambe ka ntondo wakahɛnyahɛnyamaka efula na?

18 Akristo wakahɛnyahɛnyama wolo efula l’ɔkɔngɔ w’etshumanelo k’Akristo mbatema lo ntambe ka ntondo. L’ɔtɛ w’ɛhɛnyɔhɛnyɔ ɛsɔ, Akristo tshɛ wakalawɔ oma la Jerusalɛma onyake apɔstɔlɔ. Wakatondjaka apami ndo wamato l’esehe tshɛ oma lo mvudu yawɔ. Ngande wakâsambe Nzambi na? Esambelo kakawakondja ele eshikikelo k’oma l’Ɔtɛkɛta ande k’ɔnɛ vɔ waki “la diango diuleki ololo, diayutshikala pundju,” mbut’ate elongamelo ka shikaa ka tɔsɛna l’olongo kâmɛ la Kristo. (Heberu 10:34; Efeso 1:18-20) Lam’akawatetemala la sambisha, vɔ wakɛnyi dia nyuma ka Nzambi kaki la wɔ, ndo kɛnɛ kakawɛnyi akawasha ɔkɔkɔ okina wa vɔ nyomɔngɛnangɛna.​—Mateu 5:11, 12; Etsha 8:1-40.

19. Kânga mbakahomana Paulo l’ɛhɛnyɔhɛnyɔ wa wolo, ngande wakandɔshi esambelo k’oma le Nzambi?

19 L’ekomelo, Saulo (Paulo), lakahɛnyahɛnyaka ambeki wa Yeso lo yoho ya kɔlɔ tshɛ, akayongaka ndamɛ onto lakahɛnyahɛnyama lam’akandakome Okristo. Lo disɛnga dia Chypre, kanga dɔka ɔmɔtshi akayange dia komiya olimu waki Paulo lo kamba l’akambo wa kashi ndo wa lokolonganya. La Ngalatiya, wakoke Paulo ave ndo wakotshike suke la nyɔi. (Etsha 13:8-10; 14:19) Wakɔkɔmɔla eshingɔ la Makɛdɔniya. (Etsha 16:22, 23) L’ɔkɔngɔ w’olui w’anto mbɔhɛnyahɛnya l’Ɛfɛsɔ nde akafunde ate: “Anyasu, shu nangaka nyu mbeya dikambu di’asui wakat[okomɛ] l’Asiya, la wutshu wutamanya, wuleki wulu asu, wakatukutute; ku takakani shati: Tayuvo.” (2 Koreto 1:8, 9) Koko lo mukanda akɔ wâmɛ, Paulo akafunde ɛtɛkɛta w’esambelo wele l’odingɔ wahende wa sawo nɛ.​—2 Koreto 1:3, 4. 

20. Kakɔna kayotɔsɛdingola lo sawo diayela?

20 Ngande wakokayɛ wɛ la wɔ samba anto akina lo yoho shɔ na? Ekɔ anto efula lo nshi yaso nyɛ wele l’ohomba w’esambelo etena kâkomɛ mpokoso kɛmɔtshi, oyadi mpokoso kakomɛ anto efula kana l’ɔtɛ w’ɛhɛnyɔhɛnyɔ wâkomɛ vamɛ ato. Lo sawo diayela, tayɛna woho wakokaso samba anto wele l’atei w’ekakatanu ɛsɔ tshɛ.

Onde wɛ akohɔ?

• Lande na kele esambelo k’oma le Nzambi ndeka tshɛ dimɛna?

• Naa esambelo kashama oma lo tshimbo ya Kristo?

• Ngande washa nyuma k’ekila esambelo?

• Sha bɛnyɛlɔ diɛnya woho wakasambe Nzambi ekambi ande etena kakiwɔ l’atei w’ekakatanu wa wolo.

[Esato wa lo lɛkɛ 23]

Bible mɛnyaka dia Jehowa sambaka ekambi ande lo mbatshungola

[Esato wa lo lɛkɛ 24]

Yeso akasambe anto lo mbaetsha, lo mbakɔnɔla, ndo lo mbolola wanɛ wakavu

[Osato wa lo lɛkɛ 26]

Yeso akalongola ekimanyielo oma l’olongo

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto