BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w04 7/1 lk. 25-30
  • ‘Nyowaetshake dia kitanyiya awui tshɛ wakamanyodjangɛ’

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • ‘Nyowaetshake dia kitanyiya awui tshɛ wakamanyodjangɛ’
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2004
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • ‘Nyowaetshake dia vɔ kitanyiya akambo tshɛ’
  • “Akambu tshe”
  • ‘Edja ndo ekomelo ka dikongɛ nɛ di’akambo’
  • Toyakiyanya dikambo diawɔ
  • “Dimi leko la nyu nshi tshe”
  • Woho wakokaso nkimanyiya anto akina dia nkitanyiya wadjango wa Kristo
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2020
  • “Nyotshu ndo nyetɛ anto . . . ambeki”
    ‘Yaka, ondjele’
  • ‘Nyotshu ndo nyetɛ anto ambeki’
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2004
  • “Ɔnkɔnɛ, nyotshu ndo nyetɛ anto . . . ambeki”
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2020
Enda awui akina
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2004
w04 7/1 lk. 25-30

‘Nyowaetshake dia kitanyiya awui tshɛ wakamanyodjangɛ’

‘Ɔnkɔnɛ, nyotshu, nyetɛ anto ambeki, nyowaetshake dia kitanyiya awui tshɛ wakamanyodjangɛ.’​—MATEU 28:19, 20.

1. Sawo diakɔna diaki lam’asa ombeki Filipɛ la pami kɛmɔtshi kakaye oma l’Etiyɔpiya?

PAMI kɛmɔtshi k’ose Etiyɔpiya akande lɔkɛndɔ l’otale otsha la Jerusalɛma. Lɛkɔ, nde akatɔtɛmɔlaka Nzambi kakandokaka ngandji, mbut’ate Jehowa. Mɛnamaka dia nde akangɛnangɛnaka nto Ɔtɛkɛta waki Nzambi wakasambiyama. Lam’akandatakalolaka ahemi lâdiko dia pusupusu kande, ndo atadia etenyi kɛmɔtshi ka dibuku di’omvutshi Isaya, Filipɛ ombeki ɔmɔtshi waki Kristo akahomana la nde. Filipɛ akambola ose Etiyɔpiya ɔsɔ ate: “We nimbitelaka kene kalaye?” Pami kɛsɔ akokaloya dui ate: “Ukundi eyami nimbitela, aha paka untu konombodi?” Filipɛ akakimanyiya ombeki w’Afundelo ɔsɔ waki l’otema w’ɔlɔlɔ dia nde koma ombeki wa Kristo.​—Etsha 8:26-39.

2. (a) Lo yoho yakɔna yele okadimwelo waki ose Etiyɔpiya waki ohomba efula? (b) Wembola akɔna wendana l’ɔkɛndɛ waki Yeso wa mbetɛ anto ambeki wayangaso sɛdingola kakianɛ?

2 Okadimwelo waki ose Etiyopiya waki ohomba efula mɛtɛ. Nde akate ate: ‘Ngande wakokami mbeya, tshikima onto kɔnɔmbɔdi.’ Lo mɛtɛ, nde aki l’ohomba wa ɛlɔmbwɛlɔ kɛmɔtshi, mbut’ate ohomba w’onto ɔmɔtshi mbetsha kana mbôletshiya dia nde shihodia kɛnɛ kakandadiaka. Kɔmatɛrɛ kɛsɔ twamɛmɛ mɛnyaka ohomba wa wetshelo ɔmɔtshi wa shikaa wakadje Yeso l’ɔkɛndɛ ande wendana la mbetɛ anto ambeki. Wetshelo akɔna ɔsɔ na? Dia kondja okadimwelo, nyɛsɔ totetemale ɔsɛdingwelo aso w’ɛtɛkɛta waki Yeso wele lo Mateu tshapita 28. Sawo diakete diakake epole ɔsɛkɛ lo wembola ɛnɛ: lande na? ndo dihole diakɔna? Kakianɛ tayanga sɛdingola wembola ehende ekina wendana la didjango diaki Kristo dia mbetɛ anto ambeki, wembola akɔ ko: kakɔna? ndo etena kakɔna?

‘Nyowaetshake dia vɔ kitanyiya akambo tshɛ’

3. (a) Ngande wakoma onto ombeki wa Yeso Kristo? (b) Mbetɛ anto ambeki nembetshiyaka mbaetsha dikambo diakɔna?

3 Kakɔna kahombaso mbetsha dia kimanyiya anto akina dia vɔ koma ambeki waki Kristo? Yeso akadjangɛ ambeki ande ate: “Okone nyutshu, nyete [anto wa lo] wedja tshe ambeki, nyâbatiza lu lukumbu la Papa ndu l’Ona ndu la [n]yuma k’[ekila]. Nyuwaetshaki dia ntsha akambu tshe wamumunyutela. Nyulungi, dimi leko la nyu nshi tshe, edja ndu ekumelu k’andja.” (Mateu 28:19, 20) Ɔnkɔnɛ, sho pombaka mbetsha anto akambo tshɛ wakatodjangɛ Kristo.a Lâsɔ, kakɔna kayotokimanyiya dia ndjashikikɛ ɔnɛ onto lambetshama kɛnɛ kakadjanga Yeso hokoma tsho ombeki, koko nde ayotetemala monga ombeki? Dui dimɔtshi di’ohomba diakoka tokimanyiya mɛnamaka oma lo woho wakasɔnaka Yeso ɛtɛkɛta ande dimɛna. Teye dia nde kombuta tsho ɔnɛ: ‘Nyowaetshake akambo tshɛ wakamanyodjangɛ.’ Koko, nde akate ate: ‘Nyowaetshake dia kitanyiya akambo tshɛ wakamanyodjangɛ.’ (Mateu 19:17) Dui sɔ alembetshiyadiɔ na?

4. (a) Kakɔna kalembetshiya sɛdingola didjango? (b) Sha ɛnyɛlɔ kɛnya woho wakokaso mbetsha onto dia nde kitanyiya wadjango waki Kristo.

4 Kitanyiya didjango nembetshiyaka ‘mbɔtɔnganyiya etsha’ la didjango diakɔ, mbut’ate kamba ladiɔ. Lâsɔ ngande wakokaso mbetsha onto dia kitanyiya akambo tshɛ wakadjanga Kristo? Tokanyiya woho wetsha ombetsha ɔmɔtshi wa lo kalasa k’ɔkɛndjɛkɛndjɛlɔ wa mituka ambeki ande dia vɔ kitanyiya ɛlɛmbɛ wendana l’ɔkɛndjɛkɛndjɛlɔ. Ombetsha akɔ koka mbetsha ambeki ande ɛlɛmbɛ w’otadimbo etena kende la wɔ lo kalasa. Koko, dia nde nembetshiya ambeki lam’atawakɛndjakɛndja mutuka ndo kasalawɔ la wolo dia kamba la kɛnɛ kakaweke ayohomba nde mbasha ɛlɔmbwɛlɔ ka woho wayowokoka kɛndjakɛndja mutuka l’otadimbo weteta mituka ndo mbalɔmba dia vɔ sala la wolo dia kamba la kɛnɛ kakaweke lo kalasa. Woho akɔ wâmɛ, lam’ekaso l’anto Bible, sho mbaetshaka wadjango waki Kristo. Koko, tekɔ nto l’ohomba wa mbetsha ambeki etena kasalawɔ la wolo dia kamba la wadjango waki Kristo lo nsɛnɔ yawɔ ya lushi la lushi ndo l’olimu w’esambishelo. (Joani 14:15; 1 Joani 2:3) Ɔnkɔnɛ, dia sho kotsha dimɛna didjango diaki Kristo dia mbetɛ anto ambeki sho nɔmbamaka dia kimanyiya anto dia vɔ mbeya wadjango akɔ ndo woho wakokawɔ mbakitanyiya. Lo yoho shɔ mbokoyaso ɛnyɛlɔ kakatotshikɛ Yeso ndo Jehowa ndamɛ.​—Osambu 48:14; Enyelo 7:17.

5. Lande na kakoka onto ɔmɔtshi leka laso Bible monga l’okakatanu dia kitanyiya didjango diaki Yeso dia mbetɛ anto ambeki?

5 Mbetsha anto akina dia kitanyiya wadjango waki Yeso nembetshiyaka nto mbakimanyiya dia vɔ kitanyiya ndo didjango dia mbetɛ anto ambeki. Le anto amɔtshi weka laso Bible, dikambo sɔ mbeyaka mbasha wɔma kana olimu ɔsɔ mbeyaka monga wolo le wɔ. Oyadi vɔ waki ntondo l’ɛtɛmwɛlɔ wa lo Lokristokristo, mɛnamaka aha la tâmu di’embetsha wa l’ɛtɛmwɛlɔ awɔ kombaetsha dia vɔ ntshɔ ndo mbetɛ anto ambeki. Ewandji ɛmɔtshi w’ɛtɛmwɛlɔ mbetawɔka di’ɛtɛmwɛlɔ wa lo Lokristokristo wambokita tatala lo kɛnɛ kendana la mbetsha anto awɔ woho wa sambisha evanjiliɔ. Lam’akandatɛkɛtaka dia didjango diaki Yeso dia ntshɔ ndo kimanyiya weho tshɛ w’anto dia vɔ koma ambeki, nomb’ewo kɛmɔtshi k’awui wa lo Bible, John R. W. Stott akafunde ate: “Ɛlɔ kɛnɛ, woho wambotohekɔ dia kitanyiya kɛnɛ kalɔmbama lo didjango sɔ ekɔ wɔdu woleki tshɛ wendana l’olimu wakalongola Akristo wa sambisha evanjiliɔ.” Nde kotshaka ate: “Taya bu la mbekelo ka ntshɔka tosambisha anto lawakawɔ. Tena dimɔtshi, sho mɛnamaka oko anto wele memala l’okongo ko mbelɛka anto wayanga dita l’ashi ɔnɛ onyosanula kana onyotsha nganɛ. Koko hatotshu dia tâkimanyiya. Sho mbokaka wɔma ɔnɛ tatokotodita l’ashi.”

6. (a) Ngande wakokaso mbokoya ɛnyɛlɔ kaki Filipɛ etena kakimanyiyaso ombeki wa Bible? (b) Ngande wakokaso mɛnya dia sho ndjakiyanyaka dikambo di’ombeki etena katatɛnde kamba olimu w’esambishelo?

6 Naka onto ɔmɔtshi leka laso Bible aki ntondo l’ɔtɛmwɛlɔ ɔmɔtshi wele anto wa lɔkɔ wekɔ la “wɔma wa sambisha,” kete mbeyaka monga okakatanu le nde dia nde tondoya wɔma wele lande wa sambisha ndo wa kitanyiya didjango diaki Kristo dia mbetɛ anto ambeki. Nde ayonga l’ohomba w’ekimanyielo. Ɔnkɔnɛ, sho la dia monga la solo dia lotutsha etena kawoshaso woho wa wetshelo ndo ɛlɔmbwɛlɔ kayowokimanyiya dia fudia eokelo kande ndo mbotshutshuya dia mbɔsa yɛdikɔ mɔtshi, oko wele wetshelo waki Filipɛ wakadihola wɔɔngɔ waki ose Etiyɔpiya ndo akotshutshuya dia nde nongola batismu. (Joani 16:13; Etsha 8:35-38) Lâdiko dia lâsɔ, nsaki kaso ka mbetsha ambeki wa Bible dia vɔ kitanyiya didjango dia mbetɛ anto ambeki totshutshuyaka dia sho kamba kâmɛ la wɔ dia mbalɔmbɔla lam’atakolawɔ wanya wa ntondo l’esambishelo ka Diolelo.​—Undaki 4:9, 10; Luka 6:40.

“Akambu tshe”

7. Mbetsha akina dia vɔ ‘kitanyiya akambo tshɛ’ nembetshiyaka nto mbaetsha wadjango akɔna?

7 Sho hatohembetɛ tsho lo mbetsha ambeki w’eyoyo woho wa vɔ mbetɛ anto ambeki. Yeso akatotɛ dia sho mbetsha anto akina dia vɔ ‘kitanyiya akambo tshɛ’ wakandatodjangɛ. Lo mɛtɛ kɛsɔ mendanaka ndo la wadjango ahende woleki weke, mbut’ate nanga Nzambi ndo nanga wonyaso onto. (Mateu 22:37-39) Ngande wakokaso mbetsha ombeki w’oyoyo dia nde kitanyiya wadjango ahende asɔ na?

8. Lembetshiya woho wakoka mbetshama ombeki ɔmɔtshi w’oyoyo didjango dialɔmba dia mɛnya ngandji.

8 Ohokanyiya nto ɛnyɛlɔ kakatatɛkɛtshi k’ombeki weka woho wa kɛndjakɛndja mutuka. Etena katakɛndjakɛndja ombeki mutuka ko ombetsha ande ekɔ ko lokondo lande, ombeki ekɔ lo mbeka aha tsho lo mpokamɛ kɛnɛ kawotɛ ombetsha ande, koko ndo lo menda woho watakɛndjakɛndja toshufɛlɛ tokina. Ɛnyɛlɔ, ombetsha mbeyaka mbotshumɛ lonya dia mbɛnya shufɛlɛ mɔtshi yele la ngandji tshɛ ambotshikɛ shufɛlɛ kina mboka dia nde mbeta; nde ambowɛnya shufɛlɛ kina yele la loshilambo tshɛ ambokitshakitsha atala ande di’aha fukutanya wɛnɛlɔ waki shufɛlɛ yayaye la ntondo kande; kana ambôtshumɛ lohita nto le shufɛlɛ kina yambetawɔ kimanyiya onto ɔmɔtshi leyande lele mutuka ande ambolana. Bɛnyɛlɔ sɔ mbetshaka ombeki wetshelo w’oshika wakokande kamba lawɔ lam’atandakɛndjakɛndja. Woho akɔ wâmɛ, ombeki w’oyoyo latakɛndakɛnda lo mboka ka lɔsɛnɔ heke tsho paka oma le ombetsha ande koko nde mbekaka nto oma lo bɛnyɛlɔ dikina di’eshika diɛnande l’etshumanelo.​—Mateu 7:13, 14.

9. Ngande weka ombeki w’oyoyo kɛnɛ kalembetshiya kitanyiya didjango dia mɛnya anto akina ngandji?

9 Ɛnyɛlɔ, ombeki wa Bible mbeyaka mɛna ombutshi wôdia ana ndamɛ adja welo efula dia ndja l’anande weke akɛnda lo Mbalasa ka Diolelo. Nde mbeyaka mɛna onto ɔmɔtshi lambɔkɔmɔ otema lahetsha lo nsanganya kânga mbalɔshanande l’ɔkɔmwɛlɔ. Nde mbeyaka mɛna wadi aki odo ɔmɔtshi laya osombe lakimanyiya esombe ekina dia vɔ mbɔtɔka lo losanganya tshɛ la l’etshumanelo kana dikɛnda dimɔtshi diakimanyiya dia mbetɛ Mbalasa ka Diolelo pudipudi. Ombeki wa Bible mbeyaka mɛna woho washa ekumanyi kɛmɔtshi ka l’etshumanelo ɛnyɛlɔ k’ɔlɔlɔ l’olimu w’esambishelo kânga mbende l’ɛkɛndɛ efula l’atei w’etshumanelo. Nde mbeyaka sawola l’Ɔmɛnyi wa Jehowa ɔmɔtshi wele la hemɔ ka wolo koko lele kiɔkɔ y’ekeketshelo ka lo nyuma le anto tshɛ waya dia ndjowenda. Ombeki mbeyaka mɛna wadi l’omi amɔtshi wasala etshikitanu wa weke efula lo lɔsɛnɔ lawɔ dia kimanyiya ambutshi awɔ waya esombe. Lo mɛna weho w’Akristo asɔ wele la waonga w’ɔlɔlɔ, ombeki w’oyoyo mbekaka oma l’ekimanyielo k’ɛnyɛlɔ, kɛnɛ kalembetshiya kitanyiya didjango diaki Kristo dia nanga Nzambi ndo nanga wonyaso onto, djekoleko asekaso ambetawudi. (Tukedi 24:32; Joani 13:35; Ngalatiya 6:10; 1 Timote 5:4, 8; 1 Petero 5:2, 3) Lo yoho shɔ, ose etshumanelo k’Akristo tshɛ kokaka ndo pombaka monga ombetsha ndo onto lakimanyiya anto dia monga l’eokelo k’ɔlɔlɔ ka kɛnɛ kekawɔ.​—Mateu 5:16.

‘Edja ndo ekomelo ka dikongɛ nɛ di’akambo’

10. (a) L’edja kakɔna kahombaso tetemala la mbetɛ anto ambeki? (b) Ɛnyɛlɔ kakɔna kakatshike Yeso lo kɛnɛ kendana la kotsha ɛkɛndɛ?

10 Edja ndo etena kakɔna kahombaso tetemala mbetɛ anto ambeki? Polo ndo l’ekomelo ka dikongɛ nɛ di’akambo. (Mateu 28:20) Onde tekɔ l’akoka wa kotsha dikambo sɔ diendana l’ɔkɛndɛ waki Yeso? Oko weso etshumanelo ka l’andja w’otondo, tamboyashikikɛ dia sala ngasɔ. L’ɛnɔnyi wetshi ɛnɛ, l’ɔngɛnɔngɛnɔ tshɛ takakambe la wenya, wolo ndo l’ekundji aso dia nyanga wanɛ ‘wakoka nongola lɔsɛnɔ la pondjo.’ (Etsha 13:48) Nshi nyɛ, Ɛmɛnyi wa Jehowa wekɔ lo mbetsha yɛdikɔ ya l’atei atei ya wenya ndekana miliyɔ shato lushi tshɛ l’olimu w’esambishelo ka Diolelo la wa mbetɛ anto ambeki. Sho mbetshaka wenya aso lo tasambishaka nɛ dia sho ndjelaka ɛnyɛlɔ kaki Yeso. Nde akate ate: “Ma diami, dieli ntsha lulangu la one lakantumi la dia nshidiya ulimu andi.” (Joani 4:34, sho mbɛnganyisha alɛta ango.) Ɔsɔ mbele nsaki kaso k’oma k’ɛse otema. (Joani 20:21) Sho hatokombola tsho tatɛ kamba olimu wakawatosha; koko, sho kombolaka shidiya olimu akɔ.​—Mateu 24:13; Joani 17:4.

11. Kakɔna kakakomɛ anangɛso l’akadiyɛso amɔtshi w’Akristo, ndo wombola akɔna wahombaso ndjambola?

11 Ekɔ dui dia lonyangu dia mɛna dia asekaso amɔtshi waya wɔdu lo nyuma ndo l’ɔtɛ wa dikambo sɔ vɔ wambɔla yɔɔ kana hawoyokotsha didjango diaki Kristo dia mbetɛ anto ambeki. Onde ekɔ woho ɔmɔtshi wakokaso mbakimanyiya dia vɔ nyomotatɛ nto kamba kâmɛ l’etshumanelo ndo tatɛ ndjasha l’olimu wa mbetɛ anto ambeki? (Romo 15:1; Heberu 12:12) Yoho yakakimanyiya Yeso apɔstɔlɔ ande wakakome etena kɛmɔtshi wɔdu lo nyuma mɛnyaka kɛnɛ kakokaso ntsha ɛlɔ kɛnɛ.

Toyakiyanya dikambo diawɔ

12. (a) Yema tshitshɛ la ntondo ka nyɔi kaki Yeso, kakɔna kakasale apɔstɔlɔ ande? (b) Dionga diakɔna diaki la Yeso otsha le apɔstɔlɔ ande kânga mbakiwɔ la wɛɔdu wa lo nyuma wa weke?

12 L’ekomelo k’olimu waki Yeso la nkɛtɛ, lam’akaleke sukana nyɔi kande, apɔstɔlɔ “wakûtshiki, wakalawo.” Oko wakadite Yeso, vɔ tshɛ ‘wakahandjɔnɛ lawakawɔ.’ (Mako 14:50; Joani 16:32) Naa dionga diaki la Yeso otsha le asekande waki wɔdu lo nyuma asɔ na? Yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa eolwelo kande, Yeso akatɛ ambeki ande ate: “Tanyukaki woma! Nyutshu, nyututeli analingu, watshu la Ngalili; vo wayutomena leko.” (Mateu 28:10) Kânga mbaki apɔstɔlɔ la wɛɔdu wa weke, Yeso akatetemala la mbaelɛ “analingu.” (Mateu 12:49) Nde koshisha wɛkamu ande otsha le wɔ. Lo yoho shɔ, Yeso aki la dionga dia kɛtshi ndo dia dimanyiya anto kɔlɔ, oko wele Jehowa kanga kɛtshi ndo ɔnɛ ladimanyiya anto kɔlɔ. (2 Khumi ya Dikanga 13:23) Woho akɔna wakokaso mbokoya Yeso?

13. Ngande wahombaso mbɔsa wanɛ wambɔla lo nyuma?

13 Sho pombaka ndjakiyanya efula dikambo dia wanɛ wambɔla yɔɔ kana wambotshika sambisha. Takohɔ elimu wa ngandji wakakambaka asekaso ambetawudi asɔ lo nshi y’edjedja, mbut’ate mbala mɔtshi lo ɛnɔnyi akumi wetshi. (Heberu 6:10) Ekɔ mɛtɛ dia hatoyosambisha la wɔ kâmɛ. (Luka 15:4-7; 1 Tesalonika 2:17) Lâsɔ, ngande wakokaso mɛnya woho wayakiyanyaso dikambo diawɔ na?

14. Lo mbokoya Yeso, woho akɔna wakokaso kimanyiya onto lambɔla lo nyuma?

14 Yeso akatɛ apɔstɔlɔ wakakɔmɔ asɔ dia wakahombe ntshɔ la Ngalileya ndo wakahombe tɛnana la nde lɛkɔ. Ekɔ oko Yeso akawaelɛ dia vɔ tɔtɔ lo losanganya lɔmɔtshi la lânde. (Mateu 28:10) Woho akɔ wâmɛ, sho keketshaka wanɛ wambɔla lo nyuma dia vɔ mbɔtɔka lo nsanganya ya l’etshumanelo k’Akristo ndo mbeyaka monga ohomba sho mbakeketsha mbala la mbala koko aha mbala ɔtɔi keto. Lo kɛnɛ kendana la apɔstɔlɔ, leeta lɔsɔ laki l’etombelo w’ɔlɔlɔ, nɛ dia “ambeki dikumi la otoi wakatshu la Ngalili, l’ukungu wakawatela Jesu.” (Mateu 28:16) Sho mɛtɛ tongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa woke lam’etawɔ wanɛ wambɔla lo nyuma leeta laso la wangasanu tshɛ ndo lam’atatɛwɔ mbɔtɔ lo nsanganya y’Akristo!​—Luka 15:6.

15. Ngande wakokaso ndjela ɛnyɛlɔ kakatotshikɛ Yeso lo nongola wanɛ wambɔla lo nyuma waya l’ahole aso wa nsanganya?

15 Ngande wayotosala naka Okristo ɔmɔtshi lambɔla lo nyuma amboya lo Mbalasa ka Diolelo? Kakɔna kakasale Yeso lam’akandɛnyi di’apɔstɔlɔ ande wele mbetawɔ kawɔ kakɔlɛ lo tshanda mɔtshi wamboya lo dihole dia losanganya diakawokana na? ‘Yeso akaye suke la wɔ ndo nde akasawola la wɔ.’ (Mateu 28:18) Nde kombidjasɛ tshalola koko nde akasukana suke la wɔ. Ohokanyiya ɔngɛnɔngɛnɔ wakoke apɔstɔlɔ lam’akɔshi Yeso yɛdikɔ shɔ! Nyɛsɔ ndo sho lawɔ tɔshi yɛdikɔ ya ngasɔ ndo tolongolake la wangasanu tshɛ wanɛ wambɔla lo nyuma wele wambosala la wolo tshɛ dia kalola l’etshumanelo k’Akristo.

16. (a) Kakɔna kakokaso mbeka oma lo kɛnɛ kakasalɛ Yeso ambeki ande? (b) Ngande wakokaso kɛnɛmɔla woho wakɔsaka Yeso anto wambɔla lo nyuma? (Enda nɔtɛ ka l’ɛse ka dikatshi.)

16 Naa dui dikina diakasale Yeso? Ntondotondo, nde akawatɛ ate: “Wakambisha wulu tshe.” Ka hende, nde akawasha ɔkɛndɛ ɔmɔtshi lo mbuta ate: “Okone nyutshu, nyete wedja tshe ambeki.” Ka sato, nde akawasha daka ate: “Dimi leko la nyu nshi tshe.” Koko onde wɛ ambɛna kakɔna kaki Yeso kosala? Nde kopangwɛhangwɛ ambeki ande l’ɔtɛ wa munga yawɔ ndo tâmu tawɔ. (Mateu 28:17) Onde sawo diande sɔ diaki l’etombelo w’amɛna? Eelo. Aha la tshimbatshimba, apɔstɔlɔ wakatatɛ nto la “mbetsha antu la nsambisha [l]ukumu l’[o]lolo.” (Etsha 5:42) Lo ndjela ɛnyɛlɔ kaki Yeso kendana la woho wahombaso mbɔsa kana kɛnɛ kahombaso tshelɛ wanɛ wambɔla lo nyuma, sho mbeyaka nongamɛ dia mena etombelo w’amɛna efula wa ngasɔ l’etshumanelo kaso.b​—Etsha 20:35.

“Dimi leko la nyu nshi tshe”

17, 18. Tokanyi takɔna takeketsha tatanema l’ɛtɛkɛta waki Yeso w’ɔnɛ “dimi leko la nyu nshi tshe”?

17 Ɛtɛkɛta w’ekomelo wendana l’ɔkɛndɛ waki Yeso wata ɔnɛ “dimi leko la nyu nshi tshe” wekɔ la kanyi yakeketsha wanɛ tshɛ wasala la wolo dia kotsha didjango diaki Kristo dia mbetɛ anto ambeki. Oyadi wekamu akɔna wakoka todjɛ atunyi aso l’olimu aso w’esambishelo ka Diolelo ndo oyadi awui akɔna wa kashi wayowota lo lokombo laso, sho bu ndoko l’ɔkɔkɔ wa mboka wɔma. Lande na? Nɛ dia Yeso Ɔnɔmbɔdi aso, lele la ‘lowandji lâdiko di’olongo ndo dia nkɛtɛ,’ ekɔ lo tokokɛ!

18 Dako diaki Yeso di’ɔnɛ: “Dimi leko la nyu nshi tshe” ekɔ nto kiɔkɔ y’esambelo ka woke. Etena kasalaso la wolo dia kitanyiya didjango diaki Kristo dia mbetɛ anto ambeki, sho hatotongaka paka la nshi y’ɔngɛnɔngɛnɔ koko ndo nshi ya lonyangu. (2 Ekondo 6:29) Amɔtshi l’atei aso wekɔ lo tenyanya tena di’okiyanu lam’avushawɔ lakiwɔ ɔmɔtshi la ngandji. (Etatelu 23:2; Joani 11:​33-36) Akina wekɔ lo ndɔshana la lotshundu, etena katalana ndo katashile wolo wa demba. (Undaki 12:1-6) Akina nto ndɔshaka tena dimɔtshi l’ɔkɔmwɛlɔ w’otema. (1 Tesalonika 5:14) Ndo lofulo latahame la l’atei aso wekɔ lo diɛnɛ l’ekakatanu wa weke wendana l’ekondjelo. Koko oyadi ekakatanu wa weho ɛsɔ, tekɔ lo kotsha olimu aso w’esambishelo, nɛ dia Yeso ekɔ kâmɛ la so “nshi tshe” oyadi lo nshi yambotoleka pomana l’ehemba lo lɔsɛnɔ laso.​—Mateu 11:28-30.

19. (a) Ɔkɛndɛ waki Yeso wa mbetɛ anto ambeki wekɔ la wetshelo akɔna? (b) Dui diakɔna diatokeketsha dia kotsha ɔkɛndɛ waki Kristo?

19 Oko wambotɛna lo sawo nɛ ndo diakete, ɔkɛndɛ waki Yeso wa mbetɛ anto ambeki mendanaka l’akambo tshɛ. Yeso akatotɛ lande na ndo dihole diakɔna diahombaso kotsha didjango diande sɔ. Nde akatotɛ nto kakɔna kahombaso mbetsha anto ndo polo l’etena kakɔna kahombaso sala dikambo sɔ. Lo mɛtɛ, kotsha ɔkɛndɛ wa woke ɔsɔ ekɔ tshondo y’okakatanu. Koko, lam’ele Kristo ekɔ lo tosukɛ ndo ekɔ kâmɛ la so, sho kokaka kotsha olimu ɔsɔ! Onde wɛ mbetawɔka dikambo sɔ?

[Nɔtɛ ya l’ɛse ka dikatshi]

a Dibuku dimɔtshi mbutaka dia Yeso akate ate: “Nyâbatiza . . . nyowaetshake,” koko aha ‘nyâbatiza ndo nyowaetshake.’ Ɔnkɔnɛ, didjango dia batiza ndo dia mbetsha “bu mɛtɛ mɛtɛ . . . totshelo tohende tayelana.” Koko, “wetshelo ekɔ tshelo mɔtshi yatetemala, yele lo yɛdikɔ mɔtshi yɔ mbishamaka la ntondo ka batismu . . . ndo lo yɛdikɔ kina yɔ mbishamaka l’ɔkɔngɔ wa batismu.”

b Awui akina wendana la woho wa mbɔsa ndo wa kimanyiya anto wambɔla lo nyuma tanemaka lo Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka Hende 1, 2003, lɛkɛ 24-27.

Ngande wayoyokadimola?

• Ngande wakokaso mbetsha anto akina dia vɔ kitanyiya kɛnɛ kakadjanga Yeso?

• Wetshelo akɔna wakoka kondja ombeki w’oyoyo oma le anto akina l’etshumanelo?

• Ahombaso sala dia kimanyiya wanɛ wambɔla lo nyuma?

• Ekeketshelo ndo esambelo kakɔna kakokaso kondja oma lo daka diaki Yeso di’ɔnɛ “dimi leko la nyu nshi tshe”?

[Esato wa lo lɛkɛ 15]

Tekɔ l’ohomba wa monga embetsha ndo anto wɛnya anto woho wa kamba la kɛnɛ kekawɔ

[Esato wa lo lɛkɛ 15]

Ombeki w’oyoyo ekɔ lo mbeka wetshelo w’ohomba efula oma l’ɛnyɛlɔ k’anto akina

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto