Woho wa sala akambo lo yoho yɔtɔnɛ la sangwelo diaki Nzambi ɛlɔ kɛnɛ
“[Kristo] akavwela tshe, ne dia waku weli la lumu, tawuyalaki la lumu dia dikambu diawo vame.”—2 KORETO 5:15.
1. Kɔndɔla akambo wakahomana la misiɔnɛrɛ ɔmɔtshi lɛnɛ akawotome.
MISIƆNƐRƐ ɔmɔtshi welɛwɔ Aaron mbutaka ate: “Mutuka aso mbaki mutuka wa ntondo wa koma lo ngielongelo mɔtshi ya l’Afrikɛ yanganyi etale l’esomba a weke lam’akakomɛ ta dia lam’asa ase wodja.a Sho komonga la losambi l’etshumanelo ka tshitshɛ kaki lo ngielongelo shɔ, koko takahombe kotsha ehomba waki anangɛso l’akadiyɛso wa lɛkɔ. Lâdiko dia diangɔ dia ndɛ, ahɔndɔ ndo ekanda walembetshiya Bible, takatshu ndo la bandɛ vidɛo ka Les Témoins de Jéhovah : un nom, une organisation.b Ɔnkɔnɛ anto efula wakayashaka l’awui wa lo Bible wakaye dia ndjenda bandɛ kakɔ lo dihole dia lo ngelo kɛsɔ diakɔsamaka oko dihole diasalema teyatrɛ, mbuta ate lo luudu lɔmɔtshi la sɔdu la woke lakakambe laso dia mɛnya bandɛ kɛsɔ mbala hiende. Anto efula waketawɔ mbeka Bible l’ɔkɔngɔ wa vɔ menda bandɛ kɛsɔ. Lo mɛtɛ, welo tshɛ wakatadje wakatshɔkwama.”
2. a) Lande na kayashikikɛ Akristo dia kamba la nsɛnɔ yawɔ l’olimu waki Nzambi? b) Ambola akɔna wayangaso sɛdingola kakianɛ?
2 Lande na kaketawɔ Aaron nde l’asekande olimu wa wolo ɔsɔ? L’ɔtɛ wa lowando laki lawɔ l’olambo wa tshungo waki Yeso Kristo, vɔ wakalambola nsɛnɔ yawɔ le Nzambi ndo wakakombola kamba layɔ lo sala akambo lo yoho yɔtɔnɛ la sangwelo diaki Nzambi. L’ɛnyɛlɔ kawɔ, Akristo tshɛ wakayakimɔ le Nzambi wakɔshi yɛdikɔ ya ‘nsɛna aha lo dikambo diawɔ vɔamɛ’ koko dia sala kɛnɛ tshɛ kakokawɔ sala dikambo dia “lukumu l’ololo.” (2 Koreto 5:15; 1 Koreto 9:23) Vɔ mbeyaka ɔnɛ etena kayokomɛ dikongɛ di’akambo nɛ, falanga ndo ahole wa lokumu wele l’anto l’andja ɔnɛ hawotonga nto la nɛmɔ. Ɔnkɔnɛ, etena kewɔ la lɔsɛnɔ ndo la yonge yakoka, vɔ kombolaka kamba la nsɛnɔ yawɔ ndo l’alemba awɔ lo yoho yɔtɔnɛ la sangwelo diaki Nzambi. (Undaki 12:1) Ngande wakokaso sala dikambo sɔ? Lende akokaso kondja dihonga diahombama ndo wolo wa sho sala dikambo sɔ? Ndo naa elimu wakokaso ndjadjɛ oyango dia kamba?
Totatakolaka wanya w’ohomba yema yema
3. Wanya akɔna w’etatelo wahomba onto takola dia nde sala lolango laki Nzambi?
3 Le Akristo wa mɛtɛ, sala lolango laki Nzambi ekɔ dikambo diahombawɔ sala lɔsɛnɔ lawɔ l’otondo. Tena efula, vɔ tatɛka sala dui sɔ lo takola wanya w’etatelo anɛ: Fundja lokombo lo Kalasa k’olimu wa teokrasi, mbadiaka Bible lushi la lushi, sambisha ndo pama dia nongola batismu. Etena katatasale ohamelo, sho mbohɔka dako diaki ɔpɔstɔlɔ Paulo diata ɔnɛ: “Utetemali lu akambu aso; uyakimo l’utema aye tshe loko, ne dia uhamelu aye wenami le antu tshe.” (1 Timote 4:15) Ohamelo ɔsɔ kema wa ndjâtombola, koko vɔ mɛnyaka woho wambotoyashikikɛ dia sala paka lolango laki Nzambi. Nsɛna lo yoho shɔ mɛnyaka dia sho mbetawɔka dia Nzambi nɔmbɔla wanya aso l’akambo tshɛ wa lo lɔsɛnɔ, ndo nde salaka dikambo sɔ lo yoho yoleki dimɛna yahatakoke ndo kanyiya.—Osambu 32:8.
4. Ngande wakokaso minya wɔma w’anyanya wakoka monga laso?
4 Koko, wengengo kana ndjakiyanya amboleka lo dikambo diaso shoamɛ koka toshimba dia sho pama l’olimu wakambɛso Nzambi. (Undaki 11:4) Ɔnkɔnɛ, la ntondo ka sho kondja ɔngɛnɔngɛnɔ wa mɛtɛ lo kambɛ Nzambi ndo anto akina, sho pombaka ntondo minya wɔma wele laso. Ɛnyɛlɔ, Erik akasangoyaka dia tokamba kâmɛ l’etshumanelo ka l’ɔtɛkɛta okina. Koko nde akayakiyanyaka ate: ‘Onde ase etshumanelo wayetawɔ kamba kâmɛ la mi? Onde dimi layoka anangɛmi ngandji? Onde vɔ wayomboka ngandji?’ Nde mbutaka ate: “L’ekomelo lakayoshihodiaka dia dimi pombaka ndeka ndjakiyanya dikambo di’anangɛmi oleki dikambo diami dimɛ. Lakɔshi yɛdikɔ yaha ndjakiyanya nto di’akambo asɔ koko lakɔshi yɛdikɔ ya ndjasha tshɛ lo kɛnɛ kakokami salɛ anto akina. Dimi lakalɔmbɛ Jehowa dia nde kimanyiyami ndo lakatetemala lo yɛdikɔ yakamɔshi. Kakianɛ, lekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ efula l’olimu ami lo etshumanelo kɛsɔ.” (Romo 4:20) Eelo, naka tayoyasha tshɛ dia kambɛ Jehowa ndo anto akina, kete tayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo l’ɔlɔ.
5. Lande na kele ekɔ ohomba dia sho kongɛ akambo dimɛna dia sala akambo lo yoho yɔtɔnɛ la sangwelo diaki Nzambi? Sha ɛnyɛlɔ.
5 Dia sala akambo lo yoho yɔtɔnɛ la sangwelo diaki Nzambi, sho nɔmbamaka nto dia kongɛ akambo aso dimɛna. La lomba tshɛ, sho mbewɔka dia mbɔsa abasa efula wakoka ndjotokonya fumbe ka dikongɛ di’akambo nɛ ndo ndjotodjɛ wekamu lo lotshungɔ lele laso la kambɛ Nzambi. Bible toholaka ɔnɛ: “Osombi atuyalaka fumbi k’osondjanyi.” (Tukedi 22:7) Ndjaɛkɛ le Jehowa ndo mbetsha akambo wa lo nyuma lo dihole dia ntondo tokimanyiyaka dia sho ndjasha tshɛ l’akambo asɔ. Ɛnyɛlɔ, Guoming nde l’akadiyɛnde ahende wekɔ lo mbidjasɛ la nyangɛwɔ lɛnɛ ele mvudu ya futɛ oshinga wolo ndo lɛnɛ ele wolo dia kondja olimu wa shikaa. Lo kambaka dimɛna la falanga yawɔ ndo lo kahanaka adepasɛ, vɔ kondjaka kɛnɛ ka ndjasɛnya kânga l’etena kele aha vɔ tshɛ mbakamba olimu. Guoming mbutaka ate: “Komaka tena dimɔtshi, ko sho tshɛ ndoko lolongodi difuto. Koko sho kokaka tetemala kamba olimu w’ombatshi mboka ndo kokɛ mama kaso dimɛna. Tekɔ la lowando efula lo woho wahetawɔ mama kaso dia sho tshika olimu w’ombatshi mboka ndo ɛkɛndɛ ekina wa l’etshumanelo l’ɔtɛ wa sho mbosha diangɔ di’oshinga a wolo dia lo lɔsɛnɔ.”—2 Koreto 12:14; Heberu 13:5.
6. Ɛnyɛlɔ kakɔna kɛnya woho wakokaso sala akambo lo yoho yɔtɔnɛ la sangwelo diaki Nzambi?
6 Naka tamboyasha tshɛ lo eyango wa falanga kana eyango ekina wa l’emunyi, kete dia sho sala akambo lo yoho yɔtɔnɛ la sangwelo diaki Nzambi, sho pombaka sala etshikitanu wa weke. Aha lo tshenyi ya wonya mbakokaso sala etshikitanu ɛsɔ ndo aha naka tambohemba mbala ka ntondo dia sala etshikitanu akɔ ko hatotondoyisha, kete lâsɔ hatotondoyaki pondjo. Tɔshi ɛnyɛlɔ kaki Koichi, ɔnɛ laketshaka wenya wamboleka lo tɔkɛnyɔ. Koichi akeke Bible lam’akinde l’ɛnɔnyi dikumi l’ɛmɔtshi, koko l’edja k’ɛnɔnyi efula, nde akayashaka tshɛ lo tɔkɛnyɔ ta lo vidɛo. Lushi lɔmɔtshi Koichi akayambola ate: ‘Onde layoyashaka paka lo tɔkɛnyɔ toto? Dim’ɔnɛ laya l’ɛnɔnyi ndekana akumi 30, koko halosale ndoko dikambo diele l’oyango lo lɔsɛnɔ lami!’ Koichi akayotatɛka mbeka Bible nto ndo aketawɔ ekimanyelo k’oma le ase etshumanelo. Kânga mbakandayasalaka etshikitanu yema yema, nde kopekɔ. Lo nɔmba efula ndo oma lo ekeketshelo koludi la ngandji k’oma le anto akina, nde akayotshikaka dia mbetsha wenya wamboleka lo tɔkɛnyɔ. (Luka 11:9) Ɛlɔ kɛnɛ, Koichi ekɔ lo kamba oko okambi wakimanyiya l’ɔngɛnɔngɛnɔ tshɛ.
Teke dia monga la wɛdimo
7. Lande na kahombaso monga la wɛdimo l’olimu waki Nzambi?
7 Sala akambo lo yoho yɔtɔnɛ la sangwelo diaki Nzambi nɔmbaka dia sho mbidja welo wa l’otema ɔtɔi. Hatohombe mengenga kana monga la nɛndɛ dia sala akambo lo yoho yɔtɔnɛ la sangwelo diaki Nzambi. (Heberu 6:11, 12) Jehowa halange dia sho ndjalɛndja amboleka lo demba, lo yimba kana lo tokanyi. Mbeya l’okitshakitsha tshɛ dia hatokoke kamba olimu waki Nzambi la wolo aso hita, mbotombolaka ndo dui sɔ mɛnyaka nto dia tekɔ la wɛdimo. (1 Petero 4:11) Jehowa tolakaka dia tosha wolo wele laso ohomba dia sala lolango lande, koko hatokoke ndjatshutshuya shoamɛ dia sala kɛnɛ kahɛdimi l’akoka aso, lo sala akambo wahandatɔlɔmbɛ dia sho sala. (2 Koreto 4:7) Dia sho tetemala kambɛ Nzambi aha la sho ndjalɛndja, sho pombaka kamba dimɛna la wolo aso.
8. Kakɔna kakatombe etena kakayatshutshuya osekaseka ɔmɔtshi w’Okristo dia mbisha Jehowa la andja ɔnɛ kɛnɛ koleki dimɛna, ndo etshikitanu akɔna wakandasale?
8 Ɛnyɛlɔ, l’edja k’ɛnɔnyi ehende, Ji Hye lakadjasɛka l’Asiya wa lo ɛstɛ, akakambaka olimu wakawɔsɛka wenya efula ko ele ndo ombatshi mboka. Nde mbutaka ate: “Lakayatshutshuyaka la wolo dia mbisha Jehowa ndo andja ɔnɛ kɛnɛ koleki dimɛna, koko lakalalaka paka wenya a tango etanu eto l’otsho. L’ɔkɔngɔ diko, dimi komonga nto la wolo wa lo yimba wa ndjasha l’akambo wa mɛtɛ, ndo dimi kɔngɛnangɛnaka nto olimu waki Jehowa efula.” Dia nde kambɛ Jehowa ‘l’otema ande tshɛ, la anima ande tshɛ, ndo la wolo ande tshɛ,’ Ji Hye akayoyangaka olimu waki kombɔsɛka wenya efula. (Mako 12:30) Nde tetemalaka mbuta ate: “Kânga mbakatshutshuyaka ase nkumbo dia dimi nyanga falanga efula, lakayatshutshuya dia mbetsha sangwelo diaki Nzambi lo dihole dia ntondo. Lakatetemala kondja falanga yakimanyiya dia kotsha ehomba ami, oko somba ahɔndɔ w’amɛna. Lekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia ndalaka djɔ efula! Lekɔ lo ngɛnangɛna olimu ami ndo diɔtɔnganelo diasami la Jehowa diaya nge kakianɛ. Ekɔ ngasɔ nɛ dia dimi laya bu la wenya efula wa ndjasha lo tɔkɛnyɔ t’ase andja ɔnɛ nto.”—Undaki 4:6; Mateu 6:24, 28-30.
9. Ngande wakoka welo wadjaso monga la shɛngiya le anto wa l’ɛtshi kaso ka nkɛtɛ?
9 Aha onto tshɛ mbakoka kambɛ Nzambi oko osambisha wa lo tena tshɛ. Naka wɛ ekɔ lo ndɔshana la lotshundu l’osombe, la tohemɔhemɔ, ndo l’ekakatanu ekina, kete ohɔ dia Jehowa mandolaka kɔlamelo yayɛ ndo olimu wakokayɛ mbokambɛ l’otema ɔtɔi. (Luka 21:2, 3) Ɔnkɔnɛ, ndoko onto l’atei aso lahomba mɔnyɔla shɛngiya yakoka monga la welo wadjaso l’olimu wakambɛso Nzambi le anto akina kânga mbele welo akɔ la elelo. Ɛnyɛlɔ, totokɔsa dia takatshu dia tembola mvudu mɔtshi koko sho kotana ndoko onto layasha lo losango laso. L’ɔkɔngɔ wa sho mimɔ, ampokami aso mbeyaka ndjɔtɛkɛta dikambo dia wembwelo aso l’ɔkɔngɔ diko, oyadi kânga ndoko onto lakatodihwɛ lokuke. Hatolongamɛ di’ɔnɛ anto tshɛ wasambishaso lokumu l’ɔlɔlɔ wayolietawɔ, koko anto amɔtshi wayolietawɔ. (Mateu 13:19-23) Akina mbeyaka ndjolietawɔ l’ɔkɔngɔ diko etena katshikitana awui amɔtshi wa lo andja ɔnɛ kana wa lo nsɛnɔ yawɔ. Lo weho akɔ tshɛ, lo sala kɛnɛ kakokaso sala l’olimu wa lo sɛkɛ, sho kambaka olimu wa Nzambi. Tekɔ “ekambi kame la [Nzambi].”—1 Koreto 3:9.
10. Anto tshɛ wele l’etshumanelo wekɔ la waaso akɔna?
10 Lâdiko dia lâsɔ, sho tshɛ kokaka kimanyiya anto wa lo nkumbo yaso ndo anangɛso l’akadiyɛso wa lo nyuma. (Ngalatiya 6:10) Shɛngiya y’ɔlɔlɔ yele laso le anto akina kokaka monga wolo efula ndo tshikala edja. (Undaki 11:1, 6) Etena kakotsha dikumanyi kâmɛ la ekambi wakimanyiya ɛkɛndɛ awɔ la etete tshɛ, vɔ kimanyiyaka dia etshumanelo monga la lonyuma la dimɛna, tshikala nge, ndo di’olimu w’Okristo pama. Bible toshikikɛka dia naka tayonga ‘l’awui efula wa sala l’olimu wa Nkumadiɔndjɔ,’ kete pâ kaso ‘hatonga anyanya.’—1 Koreto 15:58.
Woho wa sala akambo lo yoho yɔtɔnɛ la sangwelo dia Nzambi lɔsɛnɔ laso l’otondo
11. Lâdiko dia kamba kâmɛ l’etshumanelo kaso, waaso akina akɔna w’olimu wakokaso monga lawɔ?
11 Oko weso Akristo, sho ngɛnangɛnaka lɔsɛnɔ, ndo sho kombolaka tombola Nzambi l’oseka dikambo tshɛ diasalaso. (1 Koreto 10:31) Etena kayashaso la kɔlamelo tshɛ dia sambisha lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo ndo mbetsha anto akina dia vɔ kitanyiya akambo tshɛ wakatodjangɛ Yeso, sho tanaka toho efula ta kambɛ Nzambi tatosha ɔngɛnɔngɛnɔ. (Mateu 24:14; 28:19, 20) Lâdiko dia kamba kâmɛ l’etshumanelo kaso, sho koka kondja waaso efula wa tokamba lɛnɛ ele ohomba efula w’esambisha, oyadi l’ɛtshi kekina ka nkɛtɛ, l’ɔtɛkɛta okina kana lo wodja okina. Dikumanyi la ekambi wakimanyiya wambohokɔ akambo wahatatshukana kokaka mbelamɛ dia tɔ̂tɔ lo Kalasa k’olowanyelo w’ekambi, ko l’ɔkɔngɔ wa vɔ kishidiya vɔ tomama dia tokamba lo tshumanelo diele l’ohomba efula w’Akristo wambotshunda, oyadi lo wodja awɔ kana lo wodja okina. Atshukanyi wele l’olimu wa lo tena tshɛ kokaka kotsha kɛnɛ kalɔmbama dia mbɔtɔ lo Kalasa ka ngiliyadɛ ndo tokamba oko waa misiɔnɛrɛ lo wodja okina. Ohomba w’anto wayakimɔ la lolango dia tokamba elimu wotshikitanyi lo Bɛtɛlɛ ndo l’olimu wa wokelo ndo w’ɔlɔngɔswɛlɔ w’ahole wa nsanganya ndo lo Bɛtɛlɛ wekɔ lo tatetemala monga.
12, 13. a) Ngande wakokayɛ sɔna yoho y’olimu ya kamba? b) Ɛnya woho wele diewo diakondja onto oma lo olimu ɔmɔtshi kokaka monga ohomba efula lo woho okina w’olimu.
12 Olimu wa woho akɔna wahombaso mbesa? Oko weso ekambi wakayakimɔ le Jehowa, tena tshɛ tendɛke le nde ndo le okongamelo ande dia sho nɔmbwama. “Nyuma ka[nde] k’ololo” ayotokimanyiya dia sho mbɔsa tɛdikɔ t’amɛna. (Nehemiya 9:20) Mbala efula olimu ɔtɔi kokaka todihwɛ mboka otsha lo elimu ekina ndo diewo la akoka wakondjaso oma lo olimu akɔ kokaka ndjotokimanyiyaka lo olimu okina.
13 Ɛnyɛlɔ, Dennis nde la wadɛnde Jenny, wakasukɛka olimu wa wokelo wa Mbalasa ya Diolelo mbala la mbala. L’ɔkɔngɔ wa mvula ngembe kelɛwɔ Katrina ndanya lɛkɛ la sidɛ k’États-Unis, vɔ wakatshu dia tokamba olimu wa kimanyiya wanɛ waki lo dihombo. Dennis mbutaka ate: “Takonge l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo kamba la diewo diakatakondja oma l’olimu wa wokelo wa Mbalasa ya Diolelo dia kimanyiya anangɛso. Lowando laki l’anangɛso l’akadiyɛso wakatakimanyiya asɔ lakananda etema aso mɛtɛ. Elui ekina wakakambaka olimu w’ekimanyielo kɔnɔngɔsɔlɛ anto mvudu efula. Ɛmɛnyi wa Jehowa wakalɔngɔsɔla kana wakake nto mvudu ndekana 5300 ndo Mbalasa ya Diolelo efula. Anto wakasɛdingolaka olimu ɔsɔ ndo kakianɛ vɔ wɛnya nsaki lo losango la Diolelo.”
14. Kakɔna kakokayɛ sala naka wɛ nangaka kamba olimu wa lo tena tshɛ?
14 Onde wɛ kokaka sala akambo lo yoho yɔtɔnɛ la sangwelo diaki Nzambi lo sɔna dia kamba olimu wa lo tena tshɛ lo lɔsɛnɔ layɛ l’otondo? Naka eelo, kete wɛ ayolongola ɛtshɔkɔ efula. Naka akambo wele layɛ kakianɛ hakosha diaaso dia wɛ kamba olimu ɔsɔ, kete ondo wɛ kokaka sala etshikitanu ɛmɔtshi. Lɔmba woho wakalɔmbɛ Nɛhɛmiya la ntondo ka nde mɛmba ɔkɛndɛ ɔmɔtshi w’ohomba efula ate: “[Jehowa] li, lambukosengasenga . . . umpumuya dimi ukambi aye lukulu l’olo.” (Nehemiya 1:11) Oma lâsɔ, yaɛkɛ le ‘Ɔnɛ latokaka dɔmbɛlɔ,’ sala akambo lo yoho yɔtɔnɛ la dɔmbɛlɔ diayɛ. (Osambu 65:2) Dia Jehowa tshɔkɔla welo wadjayɛ wa nyomoleka mbokambɛ, wɛ pombaka ntondotondo mbidja welo akɔ. Naka wɛ ambɔsa yɛdikɔ ya kamba olimu wa lo tena tshɛ, shikikala lo yɛdikɔ yayɛ. Lam’atete nshi, mbatahame diewo diayɛ ndo mbatafule ɔngɛnɔngɛnɔ ayɛ.
Lɔsɛnɔ lele mɛtɛ la oyango
15. a) Wahɔ akɔna wakondjaso lo sawola ndo lo mbadia ɛkɔndɔ w’ekambi waki Nzambi wambôkambɛ olimu edja? b) Ta ɔkɔndɔ ɔmɔtshi wakakokeketsha efula.
15 Etombelo akɔna wakokayɛ nongamɛ naka wɛ sala akambo lo yoho yɔtɔnɛ la sangwelo diaki Nzambi? Sawola l’ekambi waki Jehowa wambôkambɛ olimu edja, djekoleko wanɛ wambetsha ɛnɔnyi efula l’olimu wa lo tena tshɛ. Vɔ wekɔ mɛtɛ l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo la lɔsɛnɔ lele l’oyango! (Tukedi 10:22) Vɔ wayokotɛ dia ndoko lushi lakahekɔ Jehowa dia mbakimanyiya dia vɔ kondja kɛnɛ kakiwɔ mɛtɛ l’ohomba efula oyadi l’atei w’ekakatanu wa wolo. (Filipi 4:11-13) Tatɛ lo 1955 polo 1961, Tshoto y’Etangelo akatondja asawo w’ɛkɔndɔ wa lɔsɛnɔ l’anto wa kɔlamelo l’ɔtɛ a dui wata ɔnɛ: “Lakawese oyango ami lo lɔsɛnɔ” (lo Angɛlɛ). Tatɛ oma lâsɔ, nkama y’ɛkɔndɔ wa nsɛnɔ y’anto wakatondjama. Ɔkɔndɔ tshɛ monɛka yimba y’ohetoheto ndo y’ɔlɔ yatohola kɛnɛ kofundami lo dibuku dia lo Bible dia Etsha. Mbadia ɛkɔndɔ wa ngasɔ wananda otema ayototshutshuya dia sho mbuta ɔnɛ: ‘Ɔnɛ mɛtɛ mbele yoho ya lɔsɛnɔ yakombolami nsɛna!’
16. Kakɔna kakimanyiya Okristo dia monga la lɔsɛnɔ lele l’oyango ndo l’ɔngɛnɔngɛnɔ?
16 Aaron, lakatatɛkɛtshi dikambo diande l’etatelo ka sawo nɛ mbohɔka ate: “Lo Afrikɛ, lakahomanaka mbala la mbala l’ɛlɔngɔlɔngɔ wakatekekɔka lo wodja dia tayangaka oyango lo lɔsɛnɔ. Efula kotana oyango akɔ. Koko sho takatane oyango akɔ lo sala akambo lo yoho yɔtɔnɛ la sangwelo diaki Nzambi ndo lo tɔla wahɔ wa Diolelo otsha la ntondo, ndo tekɔ la lɔsɛnɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo l’ɔlɔ. Sho takashihodia ntondotondo dia mbisha ndeka nongola ɔngɛnɔngɛnɔ.”—Etsha 20:35.
17. Lande na kahombaso sala akambo lo yoho yɔtɔnɛ la sangwelo diaki Nzambi ɛlɔ kɛnɛ?
17 Kayotota lo dikambo diayɛ? Oyango akɔna watayawese? Naka wɛ bu l’oyango ɔmɔtshi wa shikaa wa lo nyuma, kete eyango ekina mbayoyowesa. Lande na kahombayɛ mbetsha lɔsɛnɔ layɛ l’oshinga wolo wetshetsha lo dikongɛ nɛ di’akambo diaki Satana? Kema edja nto, “fono ka wulu” kayuya, ko lomombo la l’emunyi ndo ahole wa lokumu wele l’anto l’andja ɔnɛ hawotonga ndoko la nɛmɔ. Kɛnɛ kayonga ohomba ele diɔtɔnganelo diasaso la Jehowa. Ande lowando layonga laso l’ɔtɛ w’ɔnɛ takakambɛ Nzambi ndo anto akina lo sala akambo lo yoho yɔtɔnɛ la sangwelo diaki Nzambi lo nsɛnɔ yaso lee!—Mateu 24:21; Enyelo 7:14, 15.
[Nɔte ya l’ɛse ka dikatshi]
a Nkombo mɔtshi yakatshikitanyema.
b Kakatondjama oma le Ɛmɛnyi wa Jehowa.
Onde wɛ kokaka nembetshiya
• Ngande wayaoka Jehowa lo dikambo di’olimu wokambɛso?
• Ngande wele takola wanya w’ohomba ndo monga la wɛdimo tokimanyiyaka dia kambɛ Nzambi ndo anto akina?
• Waaso akɔna w’olimu wele la ntondo kaso?
• Ngande wakokaso monga la lɔsɛnɔ lele l’oyango oma ko kakianɛ?
[Esato wa lo lɛkɛ 25]
Tekɔ l’ohomba wa monga la wɛdimo dia sho tetemala kambɛ Jehowa la anima aso tshɛ
[Esato wa lo lɛkɛ 26]
Ekɔ toho efula ta kamba olimu w’ekila