Hateye lɛnɛ ayotolowana woho!
“Uneki wuhu aye la pindju. Tushaki lunya laye mumuya la dikolo, ne dia we heyi kana kene kana keku kayuluwana.”—UND. 11:6.
1. Lande na kele mɛna woho wôla lɔtɔngɔ ekɔ dui dia diambo ndo diatshutshuya anto dia monga l’okitshakitsha?
OKAMBI wa dikambɔ pombaka monga la solo dia lotutsha. (Jak. 5:7) L’ɔkɔngɔ wa nde monɛ woho, nde pombaka konga dia vɔ tomba ndo mbola. Yema yema, naka mvula yekɔ lo ndɔ dimɛna, woho tatɛka kamula oma lo nkɛtɛ. Oma lâsɔ, woho wayokoma etombatomba ndo ntɔ elowa. L’ekomelo, okambi wa dikambɔ ayonga l’ekambɔ kambɛla. Ekɔ mɛtɛ dui dia diambo dia mɛna woho watomba ndo wôla tombatomba! Woho weyaso ɔnɛ lele Kiɔkɔ ya ohamelo ɔsɔ totshutshuyaka dia sho monga l’okitshakitsha. Sho kokaka kokɛ lɔtɔngɔ dimɛna. Sho kokaka litɛ ashi. Koko paka Nzambi mbatotondjaka lɔtɔngɔ.—Ɛdika la 1 Koreto 3:6.
2. Awui akɔna waketsha Yeso lo kɛnɛ kendana la woho wakoma onto ombeki wa Kristo lo wɛɛla wakatasɛdingola lo sawo diakete?
2 Oko wakatadiɛnyi lo sawo diakete, Yeso akɛdika olimu w’esambishelo ka Diolelo la woho wonɛ okambi wa dikambɔ woho. Lo wɛɛla wakandoke wendana la weho wa nkɛtɛ y’otshikitanyi, Yeso akake epole ɔsɛkɛ ɔnɛ kânga mbonɛ okambi wa dikambɔ woho wa dimɛna, woho wele otema w’onto mbashikikɛ dia kana woho wayotshunda kana bu. (Mako 4:3-9) Lo wɛɛla wa omboki a woho walala djɔ, Yeso akɛnya dia okambi wa dikambɔ hashihodia dimɛna yoho yola woho. Dui sɔ diekɔ ngasɔ nɛ dia lo wolo waki Nzambi mbakoma onto ombeki, koko aha lo welo wadja anto. (Mako 4:26-29) Kakianɛ, nyɛsɔ tɔsɛdingole wɛɛla ekina esato waki Yeso, mbuta ate wɛɛla wa lɔtɔngɔ la mutardɛ, wɛɛla wa wodoya, ndo wɛɛla w’ɔtɛi.a
Wɛɛla wa lɔtɔngɔ la mutardɛ
3, 4. Wɛɛla wa lɔtɔngɔ la mutardɛ tɔtɔmiyaka akambo akɔna wendana la losango la Diolelo?
3 Wɛɛla wa lɔtɔngɔ la mutardɛ wofundami lo Mako tshapita 4, tɔtɔmiyaka akambo ahende: Ntondotondo, ohamelo wa diambo wa lofulo l’anto wadja yimba lo losango la Diolelo; dikambo dia hende, woho wakokamɛ wanɛ wetawɔ losango lakɔ. Yeso akate ate: “La na ayutufanya diulelu dia [Nzambi]? Wela akona wayutuwauka lu dikambu diadio? Dio dieko uku lotongo la [mutardɛ], latuwukaka lu kete, kuyanga lo ndeka wehu tshe wa la kete tshitshe. Lam’alukawo lu kete, ku lam’atumbalo, utamba alo atulekaka mbu ya nde tshe wuki, atutundjaka tahi ya waki. Okone fudu ya l’ulungu mbeyaka mbidjase lu dedi diawo.”—Mako 4:30-32.
4 L’avɛsa anɛ ohamelo wa “diulelu dia [Nzambi]” nembetshiyama oko wɛnyishamidiɔ l’ekimanyielo ka esambishelo ka losango la Diolelo ndo ohamelo w’etshumanelo k’Akristo tatɛ lo Pɛntɛkɔsta 33 T.D. Lɔtɔngɔ la mutardɛ lekɔ lɔtɔngɔ la tshitshɛ lakoka nembetshiya ɛngɔ kɛmɔtshi ka tshitshɛ efula. (Ɛdika la Luka 17:6.) Koko naka vɔ wambola, otamba wa mutardɛ mbeyaka monga l’otale wa mɛtɛlɛ 3 polo 5, ndo mongaka la ntahe ya weke. Lo yoho shɔ mbakokawɔ mbɔsama oko otamba.—Mat. 13:31, 32.
5. Ohamelo akɔna wakonge l’etshumanelo k’Akristo ka lo ntambe ka ntondo?
5 Etshumanelo k’Akristo kakatatɛ l’anto yema tshitshɛ lo 33 T.D., etena kakakitama ambeki oko 120 nyuma k’ekila. Koko, l’etenyi ka tshitshɛ keto, etshumanelo kaki l’ambeki yema tshitshɛ kɛsɔ kakayoyalaka la nunu di’ambetawudi. (Adia Etsha 2:41; 4:4; 5:28; 6:7; 12:24; 19:20.) Lofulo l’amunyi lakadɛ efula woho ɔnɛ wele l’ɛnɔnyi akumi asato wakayele, Paulo akakoke mbutɛ ase etshumanelo ka la Kɔlɔsai ɔnɛ lokumu l’ɔlɔlɔ “lakasambishama l’etungelu tshe [l’ɛse k’]ulungu.” (Kol. 1:23) Ande ohamelo wakonge lee!
6, 7. a) Ohamelo akɔna wambosalema tatɛ lo 1914? b) Naa ohamelo okina wayosalema?
6 Tatɛ lam’akashikikɛma Diolelo diaki Nzambi l’olongo lo 1914, ntahe ya “utamba” wa mutardɛ yambohama heyama. Ekambi waki Nzambi wekɔ lo mɛna ekotshamelo ka mɛtɛ mɛtɛ ka prɔfɛsiya kakafunde Isaya ɔnɛ: “One leli tshitshe ayuyala kinunu, ona one luleki tshitshe wudja a wulu.” (Is. 60:22) Olui wa tshitshɛ w’Akristo w’akitami wakakambaka olimu w’esambishelo l’etatelo ka ntambe 20 kɔfɔnyaka ɔnɛ oya l’ɔnɔnyi 2008, suke la miliyɔ esambele y’Ɛmɛnyi wa Jehowa wayokamba olimu ɔsɔ lo wedja ndekana 230. Ɔsɔ ekɔ mɛtɛ ohamelo wa diambo efula wafɔna la wa lɔtɔngɔ la mutardɛ la lo wɛɛla waki Yeso.
7 Ko onde ohamelo wayokomɛ lâsɔ? Ndooko. Ambolami wa Diolelo diaki Nzambi wayolola lo nkɛtɛ k’otondo. Atunyi tshɛ wayonyɛma. Dikambo sɔ hadiosalema lo welo wadja ana w’anto, koko paka lo woho wayekɛ Jehowa Nkum’Olongo lonya l’akambo wa la nkɛtɛ. (Adia Danyele 2:34, 35.) Etena kɛsɔ mbayotɛna ekotshamelo k’ekomelo ka prɔfɛsiya kekina kakafunde Isaya ɔnɛ: “Kete ayulula la ewu ka [Jehowa], uku atululaka ashi a waki.”—Is. 11:9.
8. a) Tofudu ta lo wɛɛla waki Yeso nembetshiyaka anto akɔna? b) Oma lo na akokamɛso kânga nshi nyɛ?
8 Yeso akate dia fudu ya l’olongo yayodjasɛ lo dɛdi dia Diolelo diande. Tofudu tɔsɔ hatolembetshiya atunyi wa Diolelo wahemba dia ndɛ woho w’ɔlɔlɔ oko wakasale tofudu ta lo wɛɛla wa pami kakoke woho lo weho wa nkɛtɛ yotshikitanyi. (Mako 4:4) Koko, lo wɛɛla ɔnɛ tofudu nembetshiyaka anto w’etema ɛlɔlɔ wayanga ekokelo l’atei w’etshumanelo k’Akristo. Kânga nshi nyɛ, anto asɔ wekɔ lo kokamɛ oma lo ditshelo diakoka mbâshimba dia vɔ monga la diɔtɔnganelo di’ɔlɔlɔ la Nzambi ndo oma lo ditshelo dia mindo di’andja ɔnɛ wa kɔlɔ. (Ɛdika la Isaya 32:1, 2.) Woho akɔ wâmɛ mbakɛdika Jehowa Diolelo dia Mɛsiya l’otamba ndo mbakandate ate: “Ladiku di’ote w’ukungu w’utali wa Isariyele kayumulune. Lo layongona, layutumba tahi, layoto elua, layuyala utamba w’usasi wa dimena. Ku wehu tshe wa fudu wayudjase lu dedi dia tahi yawo.”—Ezek. 17:23.
Wɛɛla wa wodoya
9, 10. a) Dikambo diakɔna diakatɔtɔmiya Yeso lo wɛɛla wa wodoya? b) Lo Bible, kakɔna kalembetshiya wodoya mbala efula, ndo dimbola diakɔna diendana la woho wakatɛkɛtaka Yeso dikambo dia wodoya diayotɔsɛdingola?
9 Aha nshi tshɛ mbatɛnaka anto woho wahama ɛngɔ kɛmɔtshi. Lo wɛɛla ande wayela Yeso akatɔtɔmiya dui sɔ. Nde akate ate: “Diulelu dia l’ulungu dieli uku edya, kakose umuntu, kakandashe lu tediko tusatu ta shima, edja ndu to kakakukanela la shima tshe.” (Mat. 13:33) Wodoya alembetshiyawɔ, ndo ngande wɔtɔnɛwɔ l’ohamelo wa Diolelo?
10 Lo Bible, wodoya nembetshiyaka mbala efula pɛkato. Lo yoho shɔ mbakakambe ɔpɔstɔlɔ Paulo la wodoya lam’akandatɛkɛtaka dia shɛngiya ya kɔlɔ yaki la otshi ɔmɔtshi wa pɛkato l’etshumanelo kɛmɔtshi ka la Kɔrɛtɔ k’edjedja. (1 Kor. 5:6-8) Onde Yeso akakambaka la wodoya oko didjidji dia ohamelo w’ɛngɔ kɛmɔtshi ka kɔlɔ?
11. Ngande wakawakambaka la wodoya l’Isariyɛlɛ w’edjedja?
11 La ntondo ka kadimola dimbola sɔ, tolembete akambo asato w’ohomba anɛ: Dikambo dia ntondo, kânga mbaki Jehowa kombetawɔ dia vɔ kamba la wodoya lo fɛtɛ k’Elekanelo, lo waaso akina nde aketawɔ elambo waki la wodoya. Wakakambaka la wodoya lo kɛnɛ kendana la elambo wa ki wa eokelo ka losaka, wele ɔnɛ lakalambolaka akɛnyaka lowando lande lo ɛtshɔkɔ w’efula waki Jehowa. Dambo sɔ diakangɛnyangɛnyaka wanɛ tshɛ wakadilɛka.—Lew. 7:11-15.
12. Wetshelo akɔna wakokaso kondja oma lo ɛtɛkɛta wa didjidji wakamba la Bible?
12 Dikambo dia hende, kânga mbakoka tshɛkɛta mɔtshi monga la kitshimudi ya kɔlɔ l’Afundelo lo diaaso dimɔtshi, lo diaaso dikina yɔ kokaka monga la kitshimudi y’ɔlɔlɔ. Ɛnyɛlɔ, lo 1 Petero 5:8, Satana ekɔ lo mbɛdikama la tambwɛ dia nembetshiya woho wende onto la wâle ndo la ngala. Koko lo Enyelo 5:5, Yeso mbɛdikamaka la tambwɛ, mbuta ate “tambwe ka wudja wa Juda.” L’ɛnyɛlɔ k’ekomelo kɛnɛ, tambwɛ kekɔ didjidji dia dionga dia losembwe diɔsɔhanyemi la dihonga.
13. Kakɔna kɛnya wɛɛla waki Yeso wa wodoya lo kɛnɛ kendana la woho wakoma onto Okristo?
13 Dikambo dia sato, lo wɛɛla waki Yeso, nde kombuta dia wodoya wakalanya ofushi tshɛ lo mbokonya kɔlɔ. Koko nde akatɛkɛta tsho dia woho watowosalaka mapa. Otshi wa mapa ndamɛ mbakakotshaka wodoya ndo nde akakondjaka etombelo w’ɛlɔlɔ. Wodoya wakasɔhanyemaka l’ofushi. Ɔnkɔnɛ, otshi wa mapa kɔmɛnaka woho wakasɔhanaka wodoya la ofushi. Dui sɔ toholaka pami kakoke woho ndo kakalale djɔ l’otsho. Yeso akate dia “wehu wakatumbi, wakuli, ku [pami kakɔ] kumbeya okone akawuli.” (Mako 4:27) Ande yoho ya wɔdu yakandalembetshiya yoho yahɛnama yakoma onto Okristo lee! L’etatelo sho mbeyaka monga ko hatɛnyi dui sɔ, koko etombelo ndjɛnamaka l’ɔkɔngɔ.
14. Dikambo diakɔna diendana l’olimu w’esambishelo dialembetshiyama oma lo woho ɔnɛ wele wodoya mbidiyaka ofushi tshɛ?
14 Ohamelo ɔsɔ hawɛnama tsho lo washo w’anto, koko wekɔ lo salema lo nkɛtɛ k’otondo. Ɔsɔ ekɔ dikambo dikina diakatɔtɔmiya Yeso lo wɛɛla wa wodoya. Wodoya mbidiyaka ofushi tshɛ, mbuta ate “tediko tusatu ta shima” tshɛ. (Luka 13:21) L’ɛnyɛlɔ ka wodoya, olimu w’esambishelo ka Diolelo wambokimanyiya di’ohamelo wa lo nyuma ɔsɔ salema woho ɔnɛ wele losango la Diolelo lambosambishama ɛlɔ kɛnɛ ‘polo lo tokoma ta nkɛtɛ.’ (Etsha 1:8; Mat. 24:14) Ande diɛsɛ dia lânde diele laso dia sho mbisha lonya l’ohamelo wa diambo w’olimu wa Diolelo ɔsɔ lee!
Wɛɛla w’ɔtɛi
15, 16. a) Kɔndɔla lo tshena pe wɛɛla w’ɔtɛi. b) Ɔtɛi alembetshiyawɔ, ndo dikambo diakɔna diendana l’ohamelo wa Diolelo diɔtɛkɛtami lo wɛɛla ɔsɔ?
15 Aha lofulo l’anto wayata ɔnɛ ambeki waki Yeso Kristo mbewɔ mbele ohomba, koko waonga wele la wɔ. Yeso akatɛkɛta dikambo diendana la ohamelo wa Diolelo lam’akandoke wɛɛla okina wendana la ɔtɛi. Nde akate ate: “Ntu, diulelu dia l’ulungu dieli uku tei, kakawadji l’uduwa, kakatshumanya wehu tshe [“wa nse,” NW].”—Mat. 13:47.
16 Ɔtɛi wele didjidji dia olimu w’esambishelo ka Diolelo, tshumanyaka weho wa nse tshɛ. Yeso akate nto ate: “Lam’aka[w]aluli [ɔtɛi], antu waka[w]ukutula l’umamu, wakadjase. Vo wakasanganya [nse] yaki ololo lu mbulo, keli wakakadja yaki kolo. Osoku mbayuyala l’ekumelu k’andja ane. Andjelo wayuya, wayunya antu wa kolo uma l’atei w’antu w’ololo, ku wayuwakadja lu khuka ka dja. Delu diayuyala leko ndu ekeketanyelu ka anyu.”—Mat. 13:48-50.
17. Okakitwelo wɔtɛkɛtami lo wɛɛla w’ɔtɛi wayosalema l’etena kakɔna?
17 Onde okakitwelo ɔnɛ mendanaka la elombwelo k’ekomelo k’ɛkɔkɔ la mbudi kakate Yeso ɔnɛ kayosalema lam’ayondoya lo lotombo lande? (Mat. 25:31-33) Ndooko. Elombwelo k’ekomelo kɛsɔ kayosalema lam’ayoya Yeso lo fɔnu ka woke. Koko, okakitwelo wɔtɛkɛtami lo wɛɛla w’ɔtɛi wayosalema ‘l’ekomelo ka dikongɛ di’akambo nɛ.’b Ɔsɔ ekɔ etena kasɛnaso kɛnɛ, mbuta ate etena kayotokonya lo fɔnu ka woke. Lâsɔ ngande wasalema olimu w’okakitwelo nshi nyɛ na?
18, 19. a) Ngande wasalema olimu w’okakitwelo ɛlɔ kɛnɛ? b) Wanya akɔna wahomba onto tshɛ lele l’otema w’ɔlɔlɔ takola? (Enda nto nɔtɛ ka l’ɛse ka dikatshi kele lo lɛkɛ 21.)
18 Lo yoho ya mɛtɛ mɛtɛ, miliyɔ ya nse y’oma l’ashi wa wake yekɔ didjidji di’anto wambokotwama l’etshumanelo kaki Jehowa ka nshi nyɛ. Amɔtshi mbɔtɔka lo Eohwelo, akina ndjaka lo nsanganya yaso ndo akina nto ngɛnangɛnaka mbeka Bible. Onde anto asɔ tshɛ mɛnyaka dia vɔ wekɔ Akristo wa mɛtɛ? Vɔ kokaka ‘kotɔma l’omamu,’ koko Yeso akate dia paka nse “yaki ololo” mbakahombe tshumanyema lo mbolɔ, mbuta ate lo tshumanelo dia Akristo. Nse ya kɔlɔ ya didjidji yakahombe mbikadjema lo nkuka ka dja kalembetshiya elanyelo ka lo nshi yayaye.
19 L’ɛnyɛlɔ ka nse ya kɔlɔ, efula ka wanɛ wakatatɛ mbeka Bible la ekambi waki Nzambi wakayotshikaka mbeka. Amɔtshi wanɛ wakotɔ lo nkumbo y’Akristo hawolange koma ambeki waki Kristo. Vɔ hawolange mbɔsa yɛdikɔ ya kambɛ Jehowa, kana l’ɔkɔngɔ wa vɔ mbɔsa yɛdikɔ shɔ, vɔ ndjotshikaka mbôkambɛ.c (Ezek. 33:32, 33) Lâsɔ ekɔ ohomba efula dia onto tshɛ lele l’otema w’ɔlɔlɔ mbetawɔ dia tshumanyema lo mbolɔ yele didjidji dia tshumanelo la ntondo ka lushi l’ekomelo l’elombwelo ndo tshikala lo dihole di’ekokelo.
20, 21. a) Wetshelo akɔna wambotokondja oma lo ovuswelo wa wɛɛla waki Yeso wendana l’ohamelo? b) Yɛdikɔ yakɔna yambotɔsa?
20 Lâsɔ wetshelo akɔna wambotokondja oma lo ovuswelo wa lo tshena pe wa wɛɛla waki Yeso wendana la ohamelo? Ntondotondo, l’ɛnyɛlɔ k’ohamelo wa lɔtɔngɔ la mutardɛ, ohamelo wa diambo efula wambosalema lo kɛnɛ kendana l’anto wahokamɛ losango la Diolelo. Ndoko ɛngɔ kakoka memadia ohamelo w’olimu waki Jehowa. (Is. 54:17) Ndo nto, wanɛ wayanga dia “mbidjase lu dedi dia [otamba]” kokamɛka lo nyuma. Dikambo dia hende ele, paka Nzambi mbatotondjaka diononɛ. L’ɛnyɛlɔ ka wodoya wahɛnama walola l’ofushi tshɛ, ohamelo ɔsɔ hawotɛnamaka nshi tshɛ, koko vɔ salemaka. Dikambo dia sato, aha anto tshɛ wetawɔ losango la Diolelo mbakoma ambeki. Amɔtshi mongaka oko nse ya kɔlɔ ya lo wɛɛla waki Yeso.
21 Ekɔ mɛtɛ dui di’ekeketshelo dia mɛna anto efula wele oko nse y’ɛlɔlɔ wakotwama oma le Jehowa. (Joa. 6:44) Dui sɔ mbele lo kiɔkɔ ya ohamelo wa diambo wambosalema lo wodja la wodja. Paka Jehowa Nzambi mbahomba nongola lotombo laya oma l’ohamelo ɔsɔ. Lo mɛna ohamelo ɔsɔ, ɔmɔmɔ la l’atei aso pombaka kitanyiya dako diakafundama ambeta ntambe efula diata ɔnɛ: “Uneki wuhu aye la pindju . . . ne dia we heyi kana kene kana keku kayuluwana, kana vo ahendi wayula ololo.”—Und. 11:6.
[Nɔte ya l’ɛse ka dikatshi]
a Lo edingɔ wayela tayanga sɛdingola elembetshiyelo w’eyoyo wotshikitanyi la wɛnɛ wakashama lo Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka samalo 15, 1992, lɛkɛ 17-22, ndo ya Ngɔndɔ ka ntondo 15, 1976 lɛkɛ 45-64, lo Falase.
b Kânga mbele Mateu 13:39-43 tɛkɛtaka dikambo dikina diendana la olimu w’esambishelo, etena k’okotshamelo awɔ mbɔtɔnɛka la etena k’okotshamelo wa wɛɛla w’ɔtɛi, mbuta ate ‘ekomelo ka dikongɛ di’akambo nɛ.’ Okakitwelo wa nse ya didjidji wâkatatetemala, oko wakatatetemala olimu wa wonelo ndo wa dinela.—Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka dikumi 15, 2000, lɛkɛ 25-26 lo Falase; Tɛmɔla Nzambi Ɔtɔi ka Mɛtɛ, lɛkɛ 178-181, odingɔ 8-11.
c Onde dui sɔ nembetshiyaka dia wanɛ tshɛ wambotshika mbeka kana sangana kâmɛ l’ekambi waki Jehowa Nzambi wambokadjema oma le andjelo oko nse ya kɔlɔ? Ndooko! Naka onto nangaka kalola le Jehowa l’otema ɔtɔi, kete Nde ayowolongola.—Mal. 3:7.
Ngande wayoyokadimola?
• Wetshelo akɔna wakondjaso oma lo wɛɛla waki Yeso wendana la lɔtɔngɔ la mutardɛ lo kɛnɛ kendana la ohamelo wa Diolelo ndo ekokelo ka lo nyuma?
• Wodoya wa lo wɛɛla waki Yeso wekɔ didjidji dia na, ndo naa akambo wa mɛtɛ wendana la Diolelo wakatɔtɔmiya Yeso lɔkɔ?
• Dui diakɔna diendana l’ohamelo wa Diolelo diɔtɛkɛtami lo wɛɛla w’ɔtɛi?
• Kakɔna kahombaso sala dia monga l’atei wa wanɛ ‘wambotshumanyema lo mbolɔ’?
[Esato wa lo lɛkɛ 18]
Wetshelo akɔna wakondjaso oma lo wɛɛla wa lɔtɔngɔ la mutardɛ lo kɛnɛ kendana l’ohamelo wa Diolelo?
[Osato wa lo lɛkɛ 19]
Wetshelo akɔna wambotokondja oma lo wɛɛla wa wodoya?
[Osato wa lo lɛkɛ 21]
Okakitwelo wa nse y’ɔlɔlɔ la nse ya kɔlɔ wekɔ didjidji dia na?