Jehowa ndjakiyanyaka la ngandji tshɛ dikambo di’ekambi Ande w’esombe
“[Nzambi] kema kolo, dia ndi mbuhela ulimu anyu la ngandji kakanyenya antu lu lukumbu landi.”—HEB. 6:10.
1, 2. a) Etena kɛnaso onto laya la ndjwe kasaa, dui sɔ kokaka tohola na? b) Jehowa ngande wɔsande Akristo waya esombe?
ETENA kɛnaso esombe waya ndjwe kasaa l’etshumanelo, shi dikambo sɔ toholaka ɔkɔndɔ ɔmɔtshi wa lo Bible wa lo dibuku dia Danyele? Lo ɛnɛlɔ kɛmɔtshi kakandɛnya Danyɛlɛ, Jehowa Nzambi akayaɛnya ele la ndjwe kasaa. Danyɛlɛ akafunde ate: “Lam’akimi lu menda, wakakitshaka kiti ya waulelu, ku Tangu andja akadjase. Eloto andi waki wema uku pembe la divu dia l’ote andi uku diosa di’ekoko dia pudipudi.”—Dan. 7:9.
2 Mbala efula diɔsa mongaka la dangi dia wɛma. Ɔnkɔnɛ, divo dia wɛma ndo etelo k’ɔnɛ “tangu andja” kotolaka yambalo yaso oya lo ɛnɔnyi ndo lomba l’efula lele la Nzambi. Awui asɔ totshutshuyaka dia monga la dilɛmiɛlɔ dioleki otsha le nde. Ko tango andja ngande wɔsande ekambi ande wa kɔlamelo waya esombe na? Ɔtɛkɛta waki Nzambi mbutaka dia ‘ɔtɛ wa ndjwe ele lofulɛ la nɛmɔ lam’ewɔ lo mboka k’akambo w’ɔlɔlɔ.’ (Tuk. 16:31) Eelo, naka Okristo ɔmɔtshi wa kɔlamelo aya la ndjwe kasaa, ɛnamelo kɛnya dia onto ambotshunda kɛsɔ mongaka la nɛmɔ lo washo wa Nzambi. Onde sho mbɔsaka anangɛsɔ ndo akadiyɛso waya esombe woho wawaɔsa Jehowa?
Lande na kɔsamawɔ la nɛmɔ efula?
3. Lande na kɔsaso wanyaso ambetawudi waya esombe la nɛmɔ di’efula?
3 L’atei w’ekambi waki Nzambi waya esombe mbele ndo anangɛso wakenga Olui-walɔmbɔla w’Ɛmɛnyi wa Jehowa, wanɛ wele ndo waki emendji w’eteta, ambatshi mboka wele l’ohetoheto, ndo apandjudi wa Diolelo wambotshunda, mbuta ate anangɛso l’akadiyɛso wakamba la kɔlamelo tshɛ lo tshumanelo diaso. Ondo sho mbeyaka amɔtshi waya ɛnɔnyi akumi wasambishawɔ lokumu l’ɔlɔlɔ l’ohetoheto tshɛ ndo wele bɛnyɛlɔ diawɔ di’ɛlɔlɔ diambokimanyiya dia keketsha ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka dia tshikitanya yoho yawɔ ya lɔsɛnɔ. Ambetawudi amɔtshi waya esombe waki l’ɛkɛndɛ wa weke ndo wakahɛnyahɛnyama l’ɔtɛ wa lokumu l’ɔlɔlɔ. Jehowa la ‘ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo wa kɛsɔ’ mandolaka kɛnɛ tshɛ kakawasale ndo kasalawɔ dikambo di’olimu wa Diolelo.—Mat. 24:45.
4. Lande na kahombaso nɛmiya Akristo waya esombe ndo nɔmbaka dikambo diawɔ?
4 Vɔ mɛtɛ kokaka mandɔma ndo nɛmiyama oma le ekambi ekina waki Jehowa Nzambi. Lo mɛtɛ, Ɛlɛmbɛ wakasha Nzambi Mɔsɛ mɛnyaka diɔtɔnganelo diele lam’asa kɛnɛmɔ ndo dilɛmiɛlɔ diahombaso mbisha esombe la wɔma waki Jehowa. (Lew. 19:32) Sho pombaka nɔmbaka mbala la mbala dikambo dia anto wa kɔlamelo asɔ ndo kawoyaka Nzambi losaka dikambo dia olimu awɔ wa la ngandji. Ɔpɔstɔlɔ Paulo akalɔmbɛ dikambo dia wanyande ekambi w’akɛnda ndo w’esombe.—Adia 1 Tesalonika 1:2, 3.
5. Ngande wakokaso kondja wahɔ lo mongaka kâmɛ l’atɛmɔdi waki Jehowa waya esombe?
5 Ndo nto, ase etshumenelo tshɛ koka kondja wahɔ lo mongaka kâmɛ l’Akristo waya esombe. L’ekimanyielo ka wekelo wa Bible ndo k’akambo wambowɛna, atɛmɔdi waki Jehowa wa kɔlamelo waya esombe wekɔ la ewo k’efula. Vɔ wambeka dia monga la solo dia lotutsha ndo mbokana kɛtshi ndo etena ketshawɔ ase etshumanelo dia monga la waonga asɔ, dui sɔ mbaelaka ɔngɛnɔngɛnɔ ndo ɔlɔ w’efula. (Osam. 71:18) Ɛlɔngɔlɔngɔ la esekaseka le, nyonge akanga a tomba ko nyayokondja wahɔ oma lo kiɔkɔ y’ewo shɔ.—Tuk. 20:5.
6. Ngande wakokaso mɛnya esombe dia sho mbaɔsaka mɛtɛ la nɛmɔ?
6 Onde sho mbutɛka Akristo waya esombe dia sho mbaɔsaka la nɛmɔ woho wawaɔsa Jehowa? Yoho mɔtshi yakokaso sala dui sɔ ele lo mbatɛka woho wawaokaso ngandji l’ɔtɛ wa kɔlamelo yawɔ ndo woho wangɛnangɛnaso tokanyi tawɔ. Ndo nto, lo kamba la kɛnɛ kekaso oma le wɔ, sho kokaka mɛnya dia sho mbalɛmiyaka l’otema ɔtɔi. Akristo efula waya esombe kokaka mbohɔ alako w’amɛna wakawalongola oma le Akristo wa kɔlamelo waya esombe ndo woho wakawakondja wahɔ lo lɔsɛnɔ lawɔ l’otondo lo kamba la alako asɔ.a
Tɛnya ngandji kawaokaso lo toho ta shikaa
7. Jehowa waa na washande ɔkɛndɛ wa ntondo wa kotsha ehomba w’esombe?
7 Ɔkɛndɛ wa ntondo washa Nzambi nkumbo yele l’esombe ele wa kotsha ehomba awɔ. (Adia 1 Timote 5:4, 8.) Jehowa ngɛnangɛnaka etena kakotsha nkumbo ɔkɛndɛ wele lawɔ otsha le ewɔtɔ awɔ waya esombe. Lo sala ngasɔ, vɔ mɛnyaka dia vɔ kanɛka esombe l’ɛnyɛlɔ ka Jehowa. Nzambi sukɛka nkumbo shɔ ndo ndjitshɔkɔlaka lo welo wadjawɔ ndo lo yimba yawɔ ya ndjahombia.b
8. Lande na kahomba tshumanelo ndjakiyanya dikambo dia Akristo waya esombe?
8 Woho akɔ wâmɛ mbele, Jehowa ngɛnangɛnaka nto etena kakimanyiya tshumanelo esombe wele la kɔlamelo wele lo dihombo koko ndoko l’ewotɔ wele ambetawudi kana wetawɔ kotsha ehomba awɔ. (1 Tim. 5:3, 5, 9, 10) Tshumanelo sɔ mɛnyaka dia ‘diɔ mbokaka esombe kɛtshi ndo ngandji k’onto l’ɔnango.’ (1 Pet. 3:8) Woho wayakiyanyawɔ dikambo di’ase etshumanelo waya esombe mɛnyama hwe lo woho wakate Paulo ɔnɛ naka lɛkɛ lɔmɔtshi la demba lekɔ lo sowa, kete “beke tshe nsuwa la lo.” (1 Kor. 12:26) Kanɛ esombe lo yoho ya shikaa la kɛtshi tshɛ mɛnyaka dia sho kambaka la dako diaki Paulo diata ɔnɛ: “Nyembaneli wetshu anyu, dia nyu nshidiya elembe wa Kristu.”—Ngal. 6:2.
9. Wetsho akɔna wakoka monga l’esombe?
9 Wetsho akɔna wele l’esombe na? Efula kawɔ hawoyɔkɔha nɛmba. Vɔ mbeyaka ndjaoka dia hawoyokoka sala kânga tolimulimu tele oko, ntshɔ lo lopitadi, mɔmba luudu, katɛ diangɔ. Lam’ele mposa ka ndɛ ndo ka nnɔ ashi kitakitaka lam’atatshunde onto, vɔ mbeyaka ndjɔfɔnya dia vɔ kema l’ohomba wa ndɛ kana wa nnɔ efula kahombawɔ ndɛ la nnɔ. Ɔsɔku mbakokadiɔ monga lo kɛnɛ kendana la mbo ya ndɛ ya lo nyuma. Vɔ mbeyaka monga l’okakatanu dia ndjela nsanganya lam’ele hawoyɛna ndo hawoyoka dimɛna, lâsɔ ndjalɔngɔsɔla dia ntshɔ lo nsanganya y’Akristo mbeyaka monga wotsho le wɔ. Ko kakɔna kakoka anto akina sala dikambo di’esombe ɛsɔ na?
Woho wakokaso mbakimanyiya
10. Kakɔna kakoka dikumanyi sala dia ndjashikikɛ ɔnɛ esombe wambolongola ekimanyielo kele lawɔ ohomba?
10 Lo tshumanelo efula, esombe wekɔ lo kimanyiyama lo yoho ya dimɛna efula. Anangɛso l’akadiyɛso wa ngandji mbakimanyiyaka dia mbasombɛ diangɔ, mbakatɛ ndo mbaɔmbɛ luudu. Vɔ mbakimanyiyaka dia mbeka, dia ndjalɔngɔsɔla otsha lo nsanganya ndo dia sambishaka mbala la mbala. Ɛmɛnyi wa Jehowa weke akɛnda mbatshindɛka ndo mbashaka yema ya dikuta ya futa mutuka. Naka esombe waya bu l’akoka wa tomba oma lo luudu, vɔ ndjelaka nsanganya l’ekimanyielo ka telefɔnɛ kana k’awui wakawawadjɛ lo bandɛ kasɛtɛ. Etena tshɛ kakoka, dikumanyi mbɔsaka tɛdikɔ ta shikaa dia kotsha ehomba w’esombe wele lo etshumanelo.c
11. Kɔndɔla woho wakakimanyiya nkumbo kɛmɔtshi ɔnangɛso ɔmɔtshi laya osombe.
11 Akristo tshɛ kokaka vɔ lawɔ nongolaka esombe lawakawɔ ndo mbaɛnya lokaho lawɔ. Lam’akavusha osombe ɔmɔtshi w’ɔnangɛso wadɛnde, nde kokokaka nto futɛ luudu aha la yema ya dikuta dia pasiɔ dia wadɛnde. Nde la wadɛnde wakeke Bible la nkumbo kɛmɔtshi kaki l’ana ahende wa wamato waki l’ɛnɔnyi dikumi l’ɛmɔtshi. Nkumbo kɛsɔ kaki la luudu la woke. Vɔ wakawosha toshambrɛ tohende. L’edja k’ɛnɔnyi 15, vɔ wakalɛka kâmɛ, wakangɛnangɛnaka kâmɛ ndo wakɛnyanyaka ngandji k’onto l’ɔnango. Nkumbo kɛsɔ kakakondja wahɔ efula oma lo mbetawɔ ndo diewo diande, ndo nde lawɔ akakondja wahɔ lo diɔtɔnganelo di’ɔlɔlɔ diaki lam’asande la nkumbo kɛsɔ. Ɔnangɛso ɔsɔ akadjasɛ kâmɛ la nkumbo kɛsɔ polo ndo lam’akandayovɔka aya l’ɛnɔnyi 89. Nkumbo kɛsɔ kakatetemala kawoya Jehowa losaka lo ɛtshɔkɔ w’efula wakawakondja lo mbidjasɛ kâmɛ l’ɔnangɛso l’osombe ɔsɔ. Vɔ ‘koshisha difuto diawɔ’ lo woho wakawakimanyiya osekawɔ ombeki waki Yeso Kristo.—Mat. 10:42.d
12. Akokayɛ sala dia mɛnya ɔnɛ wɛ kanɛka ananyɔ la akadiyɛyɛ w’Akristo waya esombe?
12 Mbeyaka monga ko wɛ bu l’akoka wa kimanyiya ɔnangɛso kana kadiyɛso kɛmɔtshi kaya osombe lo yɛdikɔ yakasale nkumbo kɛsɔ, koko wɛ kokaka kimanyiya esombe dia vɔ ndja lo nsanganya ndo tomba l’esambishelo. Wɛ koka nto mbaelɛ lakayɛ kana mɛngɔla lawɔ yema. Wɛ kokaka ntshɔ towaenda, djekoleko etena kewɔ la hemɔ kana kambowodihama lo luudu. Ndo nto, sho kokaka ndo pombaka mbaɔsaka nshi tshɛ oko dikumanyi di’anto. L’edja tshɛ kewɔ watashisha akoka awɔ w’ekanelo ka yimba, Akristo waya esombe pombaka mbisha tokanyi tawɔ lo tɛdikɔ tshɛ tɔsama lo dikambo diawɔ. Kânga wanɛ wamboshisha dikoka diawɔ di’ekanelo ka yimba, kokaka mɛna ɔnɛ lo dikambo kapanda hawowasha kɛnɛmɔ.
Jehowa hatohɛ olimu aso
13. Lande na kele ekɔ ohomba ndjadja lo dihole di’esombe?
13 Ekɔ ohomba ndjadja lo dihole di’esombe. Mbala efula esombe mongaka la lonyangu l’ɔtɛ wayawɔ kema l’akoka wa sala kɛnɛ tshɛ kakawasalaka nshi yakiwɔ weke akɛnda ndo l’alemba wa wolo. Ɛnyɛlɔ, kadiyɛso kɛmɔtshi kakakambɛ Jehowa ɛnɔnyi 50 ndo kakakambe oko ombatshi mboka wa pondjo akandama la hemɔ ka wolo ndo kakawoshaka pâ dia mbɔtɔ lo nsanganya. Etena kakandɛdikaka kɛnɛ kakandasalaka ntondo l’esambishelo la kɛnɛ kondosala ɛlɔ kɛnɛ, nde akatatɛ ndela. Nde akakɔlɛ ɔtɛ ndo akate l’asɔi lo washo ɔnɛ: “Ndoko k’ɔlɔ kakamasale nto.”
14. Ekeketshelo kakɔna kakoka kondja ekambi waki Jehowa waya esombe oma l’esambo?
14 Naka wɛ ekɔ osombe, onde wɛ amboyaokaka ngasɔ? Onde ekɔ tena dimɔtshi diakayoke dia Jehowa ambokokalɛ? Ondo ngasɔ mbakayaoke omembi w’esambo l’ɛnɔnyi w’ekomelo wa lɔsɛnɔ lande, nde akalɔmbɛ Jehowa l’ɔsɛngɔsɛngɔ ate: “Tunsukulaki lu nshi yami y’usumbi, tonsekaki lam’ashila wulu ami. [Nzambi] li, tonsekaki lam’ayami usumbi la ote aya kasa la ndjui.” (Osam. 71:9, 18) Lo mɛtɛ, Jehowa kɔsɛka ofundji w’osambo ɔsɔ ndo nde hatokɔsɛka. L’osambo okina, Davidi akɛnya woho wakandayaɛkɛka le Nzambi. (Adia Osambu 68:19.) Naka wɛ ekɔ Okristo w’osombe wa kɔlamelo, kete wɛ kokaka monga l’eshikikelo dia Jehowa ayotetemala kosukɛ lushi la lushi.
15. Kakɔna kakoka kimanyiya esombe dia vɔ tetemala monga la tokanyi t’ɛlɔlɔ?
15 Tshɛ kamonyosala nyu Ɛmɛnyi wa Jehowa waya esombe ndo kasalanyu, Jehowa hakiohɛki pondjo. Bible mbutaka ɔnɛ: “[Nzambi] kema kolo, dia ndi mbuhela ulimu anyu la ngandji kakanyenya antu lu lukumbu landi.” (Heb. 6:10) Oma lɔkɔ, tanyongake la tokanyi ta kɔlɔ lo fɔnya ɔfɔnyafɔnya ɔnɛ lam’ele nyaya esombe, nyu nyaya bu ohomba nto le Jehowa. Nyonya tokanyi ta kɔlɔ tɔsɔ. Nyɔngɛnɛngɛnɛ la ɛtshɔkɔ ndo la elongamelo kele lanyu kendana la nshi yayaye! Tekɔ la “elungamelu la nshi yayayi,” yoleki tshɛ amɛna yatolaka Otungi aso l’eshikikelo tshɛ. (Jer. 29:11, 12; Etsha 17:31; 1 Tim. 6:19) Nyokanake yimba l’elongamelo kele lanyu, nyosalake la wolo diaha etema ndo timba tanyu koma esombe ndo tanyɔnyɔlake pondjo nɛmɔ diele la wongelo anyu l’etshumanelo!e
16. Lande na kakɔshi ɔnangɛso ɔmɔtshi laya osombe dia nde pombaka tshika kamba oko ekumanyi, ndo ngande wakôkeketsha olui wa dikumanyi?
16 Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ kaki Johan, laya l’ɛnɔnyi 80 ndo latetemala kimanyiya Sannie, wadɛnde la kɔlamelo lahayokoka sala ndoko dikambo.f Akadiyɛso mengɔnyaka dia ndjotshikala kâmɛ la Sannie dia Johan kondja diaaso dia ntshɔ lo nsanganya kana l’esambishelo. Koko atete edja, Johan akoke dia ambɔlɛmba lo yimba ndo akatatɛ fɔnya dia nde hayokoka kamba oko ekumanyi l’etshumanelo. Nde akayambola l’asɔi lo washo ɔnɛ: “Bonde kâkamatshikala ekumanyi? Ndoko olimu w’ɔlɔ wakamakambe l’etshumanelo.” Dikumanyi di’asekande wakôshikikɛ dia diewo ndo ekanelo kande ka yimba keke ohomba. Vɔ wakokeketsha dia tetemala kamba oko ekumanyi kânga mbahandayokoka sala tshɛ kakandasalaka ntondo. Johan akakeketshama efula ndo ekɔ lo tetemala kamba oko ekumanyi l’etshumanelo.
Jehowa nyokanɛka mɛtɛ
17. Eshikikelo kakɔna kasha Bible Akristo waya esombe?
17 Afundelo mɛnyaka hwe dia esombe kokaka tetemala ntɔ elowa l’olimu waki Jehowa kânga mbewɔ l’ekakatanu wendana la lotshundu l’osombe. Omembi w’esambo akate ate: ‘Wanɛ wakonɛma lo luudu laki Jehowa wayotetemala ngɔna lo nshi yawɔ y’esombe. Vɔ wayotetemala monga l’alemba w’ashashi ndo la wolo.’ (Osam. 92:13, 14) Ɔpɔstɔlɔ Paulo lele ondo akalɔshanaka l’okakatanu ɔmɔtshi wa lo demba ‘kompekɔ, kânga mbakɛnamaka dia wolo ande amboshila.’—Adia 2 Koreto 4:16-18.
18. Bonde kele asekaso ambetawudi waya esombe ndo wanɛ wâkimanyiya mongaka l’ohomba w’ekimanyielo k’anto akina?
18 Bɛnyɛlɔ efula dia nshi nyɛ mɛnyaka dia esombe kokaka ‘tetemala ngɔna.’ Koko ekakatanu wendana la hemɔ ndo la lotshundu kokaka mbakɔmɔla demba, kânga wanɛ wele l’ase nkumbo wâkimanyiya. Wanɛ wakimanyiya esombe kokaka vɔ lawɔ nɛmba. Etshumanelo kekɔ la diɛsɛ ndo l’ɔkɛndɛ wa mɛnya ngandji kawɔ l’etsha lo wahɔ wa esombe ndo wa wanɛ wâkimanyiya. (Ngal. 6:10) Ekimanyielo ka ngasɔ mɛnyaka dia hatotɛ anto asɔ ɔnɛ: “Nyutuki dja” aha la sho mbakimanyiya lo toho ta shikaa.—Jak. 2:15-17.
19. Lande na kahomba Akristo wa kɔlamelo waya esombe nongamɛ nshi yayaye l’eshikikelo tshɛ?
19 Lotshundu l’osombe kokaka monga la shɛngiya l’olimu w’Okristo lo yoho mɔtshi, koko ngandji koka Jehowa ekambi ande waya esombe hatokitakita kânga lam’atete nshi. Koko, Akristo asɔ tshɛ wa kɔlamelo wekɔ la nɛmɔ lo washo ande ndo nde hâkalɛki pondjo. (Osam. 37:28; Is. 46:4) Jehowa ayowasukɛ ndo ayowalɔmbɔlaka lo nshi yawɔ tshɛ y’osombe.—Osam. 48:14.
[Nɔte ya l’ɛse ka dikatshi]
a Enda sawo diele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Esombe w’anto wekɔ ɔtshɔkɔ le ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka,” dia lo Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka samalo 1, 2007.
b Enda lo lɛkɛ 3-10 la Réveillez-vous ! wa Ngɔndɔ ka hende 8, 1994, lo Falase.
c Lo wedja ɛmɔtshi, dui sɔ nɔmbaka dia kimanyiya esombe dia vɔ kondja ekimanyielo oma le lɛɛta. Enda sawo diele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Nzambi kanɛka esombe w’anto,” dia lo Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka samalo 1, 2006.
d Enda sawo diele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Jehowa atotokanɛka nshi tshɛ,” dia lo Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka divwa 1, 2003, lo Falase.
e Enda sawo diele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Nɛmɔ diele l’ɔtɛ a ndjwe” dia lo Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka sato 15, 1993, lo Falase.
f Nkombo yakatshikitanyema.
Ngande wayoyokadimola?
• Lande na kɔsaso Akristo wa kɔlamelo waya esombe la nɛmɔ di’efula?
• Ngande wakokaso mɛnya ngandji kokaso asekaso atɛmɔdi waya esombe?
• Kakɔna kakoka kimanyiya ekambi waki Jehowa waya esombe dia nongamɛ nshi yayaye l’eshikikelo tshɛ?
[Esato wa lo lɛkɛ 18]
Ase etshumanelo mbɔsaka esombe la nɛmɔ di’efula