BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w09 7/15 lk. 3-7
  • Woho wa mbishola ɔngɔnyi ‘woshɛmi dimɛna le Nde’

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Woho wa mbishola ɔngɔnyi ‘woshɛmi dimɛna le Nde’
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2009
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • Woho wa mbishola ɔngɔnyi wa lo nyuma
  • Ɔngɔnyi ‘woshɛmi le’ Kristo
  • Totetemale nyanga
  • Tekɔ la diangɔ dia nɛmɔ efula dia kahana l’anto
    Olimu Aso wa Diolelo—2008
  • Tambosangana kâmɛ oma lo dimama dia ngandji dia kokele
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1995
  • Ɛnya lowando layɛ l’ɔtɛ wa diangɔ dia nɛmɔ diahɛnama
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2020
  • Dja otema ayɛ lo diangɔ dia nɛmɔ dia lo nyuma
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2017
Enda awui akina
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2009
w09 7/15 lk. 3-7

Woho wa mbishola ɔngɔnyi ‘woshɛmi dimɛna le Nde’

‘Ɔngɔnyi tshɛ wa lomba la ewo wamboshɛma dimɛna le Nde.’​—KOL. 2:3.

1, 2. a) Diangɔ diakɔna diakashɔma lo 1922, ndo lende odikitshishawɔ? b) Leeta lakɔna lasha Ɔtɛkɛta wa Nzambi onto tshɛ?

WOSHWELO w’ɔngɔnyi wôkongaka nshi tshɛ losango la dimɛna efula. Ɛnyɛlɔ, lo 1922 l’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi akumi w’olimu wa wolo, yɔnɛ Howard Carter arkɛɔlɔgɛ ɔmɔtshi w’ose Grande–Bretagne akashola ɛngɔ kɛmɔtshi ka diambo efula. Nde akashola diombo diaki Farawɔ Toutankhamon diaki la diangɔ suke la 5 000 l’etei.

2 Oko wele woshwelo waki Carter waki diambo efula, efula ka diangɔ diakandashola diekɔ lo waa musée kana lo mvudu y’anto. Kânga mbele diangɔ sɔ diekɔ la nɛmɔ efula l’ɔkɔndɔ kana lo kɛnɛ kendana la disɛlasɛla, diɔ bu la shɛngiya lo lɔsɛnɔ la nshi nyɛ. Koko, Ɔtɛkɛta wa Nzambi tɔlɔmbaka dia sho nyanga woho ɔmɔtshi w’ɔngɔnyi wele mɛtɛ la shɛngiya le so. Onto tshɛ mbelamɛka dia sala eyangelo ɛsɔ ndo ɛtshɔkɔ wayotokondja ndeka la fwa ɔngɔnyi tshɛ wa l’emunyi.​—Adia Tukedi 2:1-6.

3. Lo toho takɔna tele ɔngɔnyi wakeketsha Jehowa atɛmɔdi ande dia nyanga ohomba efula?

3 Tɔsɛdingole ohomba wele l’ɔngɔnyi wakeketsha Jehowa atɛmɔdi ande dia nyanga. L’atei w’ɔngɔnyi akɔ mbele ndo ‘wɔma wa Jehowa,’ wakoka tokokɛ ndo toshimbɛ lo tena nɛ dia pâ efula. (Osam. 19:9) Mbishola ‘ewo kaki Nzambi’ kokaka tosha nɛmɔ diakoka onto tshɛ kondja, mbuta ate monga la diɔtɔnganelo dia ma ma la Nkum’Olongo. Ɔngɔnyi wa lomba, ewo ndo shɛnɔdi watosha Nzambi kokaka tokimanyiya dia sho kandola ekakatanu wahomana la so ndo minya ekiyanu wa lo lɔsɛnɔ laso la lushi la lushi. (Tuk. 9:10, 11) Ngande wakokaso kondja ɔngɔnyi wa nɛmɔ efula ɔsɔ?

Woho wa mbishola ɔngɔnyi wa lo nyuma

4. Ngande wakokaso mbishola ɔngɔnyi wakatolake Nzambi?

4 Otshikitanyi la waa arkɛɔlɔgɛ ndo anyangiyangi wahomba nyangiayangia l’ahole tshɛ, sho mbeyaka shikaa lɛnɛ akokaso tana ɔngɔnyi wa lo nyuma. Ɔtɛkɛta wa Nzambi wele oko kartɛ kɛnya mboka ka lɛnɛ ele ɔngɔnyi tɛnyaka dihole shikaa diakokaso tana ɔngɔnyi wakalake Nzambi. Lo kɛnɛ kendana la Kristo, ɔpɔstɔlɔ Paulo akafunde ate: ‘Ɔngɔnyi tshɛ wa lomba la ewo wamboshɛma dimɛna le Nde.’ (Kol. 2:3) Etena kadiaso ɛtɛkɛta ɛsɔ, sho mbeyaka ndjambola ɔnɛ: ‘Lande na kahombaso nyanga ɔngɔnyi ɔsɔ? Ngande ‘wambowoshɛma le’ Kristo? Ndo ngande wayotoshola ɔngɔnyi akɔ?’ Dia kadimola ambola asɔ, nyɛsɔ tɔsɛdingole dimɛna dimɛna ɛtɛkɛta waki ɔpɔstɔlɔ Paulo.

5. Lande na kakafunde Paulo dikambo di’ɔngɔnyi wa lo nyuma?

5 Paulo akafundɛ asekande Akristo wa la Kɔlɔsai ɛtɛkɛta ɛsɔ. Nde akawatɛ dia nde akayakiyanyaka di’ɔlɔlɔ awɔ dia “etema awo wakikitshami, la wakimameli lu ngandji.” (Adia Kolosai 2:1, 2.) Lande na kakandayakiyanyaka efula dikambo diawɔ? Mɛnamaka dia Paulo akeyaka di’anangɛso wa l’osomba ɔsɔ wakasɛngiyamaka oma le anto amɔtshi wa l’atei awɔ wakasukɛka filozofi y’ase Ngirika kana wakataka dia ekɔ ohomba tetemala ndjela Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ. Nde akewola anangɛso la wolo tshɛ ɔnɛ: “Nyewo, untu tanyunganyiaki la yimba y’antu ndu la akambu wa kashi, uku ditshelu di’antu, watuyelaka akambu wa la kete, wahayeli Kristu.”​—Kol. 2:8.

6. Bonde kahombaso mbidja yimba lo dako diaki Paulo?

6 Ɛlɔ kɛnɛ, tekɔ lo pomana la tɔsɛngiya ta woho akɔ wâmɛ oma le Satana ndo oma le dikongɛ diande di’akambo dia kɔlɔ. Filozofi ka l’andja ɔnɛ, woho wayakiyanya anto paka dikambo dia wahɔ awɔ vɔamɛ ndo wetshelo w’ohilwelo wekɔ la shɛngiya lo tokanyi, lɔkɛwɔ, eyango ndo lo lɔsɛnɔ l’anto. Ɛtɛmwɛlɔ wa kashi wekɔ lo sukɛ la wolo tshɛ afɛstɔ wa l’andja ɔnɛ. Efula k’awui wɛnyawɔ lo televiziɔ, filmɛ, mishiki ndo weho ekina wa tɔkɛnyɔ salemaka dia nomialomia nsaki ya demba ya kɔlɔ ndo efula k’awui wele lo Ɛtɛrnɛtɛ wekɔ tshondo ya wâle le akɛnda ndo epalanga. Oko weso wonya tshɛ la ntondo ka shɛngiya y’akambo asɔ, vɔ kokaka monga la shɛngiya lo nsaki ndo lo dionga diele la so otsha l’ɛlɔmbwɛlɔ katosha Jehowa ndo ndjotokonya dia sho tɛwɔ lo kɛnɛ kendana la woho wakukutɛso elongamelo ka lɔsɛnɔ la mɛtɛ. (Adia 1 Timote 6:17-19.) Mbokɛmaka hwe dia sho pombaka shihodia kitshimudi y’ɛtɛkɛta wakafundɛ Paulo ase Kɔlɔsai ndo sho pombaka kitanyiya dako diande diaha sho ndjotala lo tolonga taki Satana.

7. Naa akambo ahende wakate Paulo wakahombe kimanyiya ase Kɔlɔsai?

7 Naka sho kalola lo ɛtɛkɛta wakafundɛ Paulo ase Kɔlɔsai, kete tayɛna dia l’ɔkɔngɔ wa nde mɛnya woho wakandayakiyanyaka lo dikambo diawɔ, nde akatɛkɛta di’akambo ahende wakahombe mbakimanyiya dia vɔ keketshama ndo monga kâmɛ lo ngandji. Dikambo dia ntondo, nde akatɛkɛta dia ‘eshikikelo ka yimba yawɔ.’ Vɔ wakahombe ndjashikikɛ dimɛna dia eokelo kawɔ k’Afundelo kaki ka dimɛna ndo dia mbetawɔ kawɔ ndja oma l’ehikamelo ka mɛtɛ. (Heb. 11:1) Oma lâsɔ, nde akatɛkɛta dikambo dia ‘ewo ka mɛtɛ ka sheke y’ekila ya Nzambi.’ Vɔ wakahombe monga la ewo k’efula k’akambo wa mɛtɛ ndo la eokelo ka dimɛna k’akambo woshami etale waki Nzambi, koko aha tsho ewo ka lahahɛ k’akambo wa mɛtɛ. (Heb. 5:13, 14) Ɔsɔ mɛtɛ aki dako dia dimɛna efula le ase Kɔlɔsai ndo ngasɔ mbediɔ le so ɛlɔ kɛnɛ! Ko, ngande wakokaso kondja eshikikelo kɛsɔ ndo monga l’ewo k’oshika? Paulo akɛnya kɛnɛ kakoka tokimanyiya lo etelo k’ohomba efula kakandate lo dikambo diaki Yeso Kristo ɔnɛ: ‘Ɔngɔnyi tshɛ wa lomba la ewo wamboshɛma dimɛna le Nde.’

Ɔngɔnyi ‘woshɛmi le’ Kristo

8. Lembetshiya kitshimudi y’etelo k’ɔnɛ ‘mbishɛma le’ Kristo.

8 Mbuta dia ɔngɔnyi tshɛ wa lomba ndo wa ewo ‘mbishɛma le’ Kristo hɛnya dia onto hakoke mbishola ɔngɔnyi ɔsɔ. Koko, dui sɔ nembetshiyaka tsho ɔnɛ dia mbishola ɔngɔnyi ɔsɔ, sho pombaka sala la wolo ndo yambalo yaso pombaka ntshɔ otsha le Yeso Kristo. Dui sɔ mbɔtɔnɛka la kɛnɛ kakate Yeso ndamɛ lo dikambo diande ɔnɛ: “Dimi leli mbuka, mete la lumu. Nduku untu laya le Papa, tshikima uma le mi.” (Joa. 14:6) Eelo, dia kondja ewo kaki Nzambi, sho pombaka nyanga ekimanyielo ndo ɛlɔmbwɛlɔ katosha Yeso.

9. Ɛkɛndɛ akɔna wele la Yeso?

9 Lâdiko dia monga “mbuka,” Yeso akate dia nde ekɔ “mete la lumu.” Kɛsɔ mɛnyaka dia ɔkɛndɛ ande bu tsho wa monga mboka katɔtɔla otsha le She, koko Yeso tokimanyiyaka nto efula dia kondja ewo k’akambo wa mɛtɛ wa lo Bible ndo dia kondja lɔsɛnɔ la pondjo. Lo mɛtɛ, le Yeso mboshɛmi ɔngɔnyi wele la nɛmɔ dioleki tshɛ wakongɛ dia wanɛ weka Bible la yambalo y’efula mboshola. Nyɛsɔ tɔsɛdingole ɛngɔnyi ɛmɔtshi wendana l’elongamelo kele la so lo nshi yayaye ndo la diɔtɔnganelo diasaso la Nzambi.

10. Wetshelo akɔna wakokaso kondja lo dikambo dia Yeso lo Kolosai 1:19 la 2:9?

10 “Shesu akalangi dia elulelu k’akambu tshe ndjala le ndi.” (Kol. 1:19; 2:9) Oko wakandasɛnɛ edja efula kâmɛ la She lele l’olongo, Yeso mboleki mbeya lonto ndo lolango laki Nzambi. L’edja tshɛ kakandakambaka olimu ande lanɛ la nkɛtɛ, Yeso aketsha anto akina kɛnɛ kakawetsha She ndo akakɛnɛmɔla l’etsha ande waonga wakawetsha She dia nde monga la wɔ. Diɔ diakɔ diele Yeso akakoke mbuta ate: “One lakamenyi, akenyi Papa.” (Joa. 14:9) Lomba ndo ewo tshɛ kaki Nzambi mbishɛma kana mombama le Kristo ndo yoho yoleki dimɛna ya mbeka akambo wendana la Jehowa ele lo sɛdingola dimɛna dimɛna kɛnɛ kakokaso mbeka lo dikambo dia Yeso.

11. Diɔtɔnganelo diakɔna diele lam’asa Yeso la prɔfɛsiya ya lo Bible?

11 ‘Prɔfɛsiya yakasambiyama tɛkɛtaka dikambo diaki Yeso.’ (Eny. 19:10) Ɛtɛkɛta ɛsɔ mɛnyaka dia Yeso ekɔ l’ɔkɛndɛ w’ohomba efula l’okotshamelo wa prɔfɛsiya efula yele lo Bible. Oma lo prɔfɛsiya ka ntondo kakate Jehowa kele lo Etatelu 3:15 polo lo waɛnɛlɔ wa lotombo wele lo dibuku dia Enyelo, sho kokaka mboka dimɛna prɔfɛsiya ya lo Bible paka lo mbidja yimba lo ɔkɛndɛ wele la Yeso lo Diolelo diaki Mɛsiya. Dui sɔ mɛnyaka lande na kele efula ka prɔfɛsiya ya lo Afundelo wa lo Hɛbɛru yakadjaka wanɛ waki kombetawɔka Yeso oko Mɛsiya wakalakema l’okandokando. Diɔ mɛnyaka nto lande na kele wanɛ waki kɔmbɔsaka Afundelo wa lo Hɛbɛru wele la prɔfɛsiya efula yendana la Mɛsiya la nɛmɔ mbɔsaka tsho Yeso oko onto la woke. Ewo kaki Yeso kakakimanyiya ekambi waki Nzambi dia vɔ shihodia kitshimudi ya prɔfɛsiya ya lo Bible yahatakotshama.​—2 Kor. 1:20.

12, 13. a) Ngande wele Yeso “yanyi ya wa la kete”? b) Oko wambowotomba oma lo wodjima wa l’ɔtɛmwɛlɔ, kakɔna kahomba ambeki waki Kristo sala?

12 “Yanyi ya wa la kete mbemi.” (Adia Joani 8:12; 9:5.) Edja efula la ntondo ka Yeso ndjotɔ la nkɛtɛ, ɔprɔfɛta Isaya akate ɔnɛ: “Wudja wakakendakendaka l’udjima, wakenyi usasi a wuki. Usasi ambohetela waku wakadjaseka lu kete, lu didjidji dia nyoi.” (Is. 9:2) Ɔpɔstɔlɔ Mateo akate dia prɔfɛsiya kɛsɔ kakakotshama le Yeso etena kakandatatɛ olimu w’esambishelo ndo kakandataka ɔnɛ: “Nyukadimuli etema, ne dia diulelu dia l’ulungu diaya suki.” (Mat. 4:16, 17) Esambishelo kaki Yeso kakela anto osase wa lo nyuma ndo kakâtshungola oma lo lɔhɔmbɔ la wetshelo wa l’ɔtɛmwɛlɔ wa kashi. Yeso akate ate: “Dimi lakayi uku yanyi la kete, dia untu tshe layumbetawo, tayalaki lu udjima.”​—Joa. 1:3-5; 12:46.

13 Ɛnɔnyi efula l’ɔkɔngɔ, ɔpɔstɔlɔ Paulo akatɛ asekande Akristo ɔnɛ: “Ntundu nyu nyaki udjima, keli kakiane nyu nyambuyala yanyi le Khumadiondjo. Nyokendekende uku ana wa yanyi.” (Ef. 5:8) Oko wakawatshungɔ oma lo lɔhɔmbɔ ndo wakawatombe oma lo wodjima wa l’ɔtɛmwɛlɔ wa kashi, Akristo wakahombe kɛndakɛnda oko ana wa yanyi. Dui sɔ mbɔtɔnɛka la kɛnɛ kakatɛ Yeso ambeki ande lo Dako dia lo dikona ɔnɛ: “Usasi anyu ahete la ntundu ka antu, dia vo kaweyi etsha anyu w’ololo, kawutumbuli Shenyu le l’ulungu.” (Mat. 5:16) Onde wɛ ngɛnangɛnaka ɔngɔnyi wa lo nyuma wamboshɔma le Yeso polo lo yɛdikɔ ya wɛ mbutɛ anto akina akambo wendana la ɔngɔnyi akɔ oyadi l’ɛtɛkɛta kana oma lo lɔkɛwɔ layɛ l’ɔlɔlɔ l’Okristo?

14, 15. a) Ngande wakakambemaka ɛkɔkɔ ndo nyama nkina l’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ lo nshi yakafundamaka Bible? b) Lande na kele Yeso ekɔ ɔngɔnyi woleki tshɛ l’ɔkɛndɛ ande oko wende “On’a Okoko a [Nzambi]”?

14 Yeso ekɔ “On’a Okoko a [Nzambi].” (Joa. 1:29, 36) Lo Bible k’otondo, ɛkɔkɔ wakakimanyiya efula dia Nzambi dimanyiya anto pɛkato ndo dia vɔ ndjasukanya la nde. Ɛnyɛlɔ, l’ɔkɔngɔ wa Abarahama mɛnya dia nde aketawɔ dia nambola ɔnande Isaka, wakawotɛ diaha nde mbosalɛ kɔlɔ ndo wakawɛnya ɔkɔkɔ w’omi dia nde nambola lo dihole dia Isaka. (Etat. 22:12, 13) Etena kakatshungwama ase Isariyɛlɛ oma l’Edjibito, vɔ wakakambe nto l’ɛkɔkɔ l’etena kɛsɔ lo “dambu di’elekanelu ka [Jehowa].” (Etum. 12:1-13) Ndo nto, Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ wakalɔmbaka di’anto nambola nyama yotshikitanyi mbidja ndo ɛkɔkɔ la mbudi.​—Etum. 29:38-42; Lew. 5:6, 7. 

15 Ndoko olambo wa nyama wakalambolaka anto wakakoke mbatshungola lo pondjo oma lo pɛkato la nyɔi. (Heb. 10:1-4) Koko, Yeso ekɔ “On’a Okoko a [Nzambi], latunyaka kolo ya wa la kete.” (Sho mbɛnganyisha alɛta ango.) Dui sɔ mɛnyaka nto dia Yeso ekɔ ɔngɔnyi woleki ɛngɔnyi tshɛ wa l’emunyi wakokaso kondja. Ɔnkɔnɛ, ekɔ dui dia dimɛna dia sho mbɔsaka etena ka mbeka awui wendana la olambo wa tshungo dimɛna dimɛna ndo monga la mbetawɔ lo yɛdikɔ ya diambo shɔ. Lo sala ngasɔ, tekɔ l’elongamelo ka ndjokondja ɛtshɔkɔ ndo difuto dia woke, mbuta ate tolɛ la Kristo l’olongo dikambo dia “limba la tshitshe l’ekoko” ndo nsɛna pondjo lo Paradiso ka la nkɛtɛ le “ekoko ekina.”​—Luka 12:32; Joa. 6:40, 47; 10:16.

16, 17. Lande na kele ekɔ dui di’ohomba dia sho shihodia ɔkɛndɛ waki Yeso oko wende ‘Otatedi la Ondowanyi wa mbetawɔ kaso’?

16 Yeso ekɔ “Utatedi la Unduwanyi wa mbetawo kasu.” (Adia Heberu 12:1, 2.) Lo Heberu tshapita 11, Paulo tɛkɛtaka la wolo tshɛ dikambo dia mbetawɔ, mbidja ndo kitshimudi ya mbetawɔ ya lo tshena pe ndo nkombo y’apami la wamato waki la mbetawɔ wele oko Nɔa, Abarahama, Sara ndo Rahaba. La awui asɔ tshɛ lo yimba, Paulo akakeketsha asekande Akristo dia vɔ ‘mbika washo awɔ le Yeso lele Otatedi ndo Ondowanyi wa mbetawɔ kaso.’ Lande na?

17 Kânga mbele apami la wamato wa kɔlamelo watɛkɛtama lo Heberu tshapita 11 waki la mbetawɔ ka wolo l’alaka waki Nzambi, vɔ kombeyaka towuiwui tshɛ takendanaka la woho wakahombe Nzambi kotsha alaka ande lo tshimbo ya Mɛsiya ndo ya Diolelo. Lo yoho shɔ, mbetawɔ kawɔ komonga ka kokele. Lo mɛtɛ, kânga anto wele Jehowa akakambe la wɔ dia vɔ funda prɔfɛsiya yendana la Mɛsiya koshihodia dimɛna dimɛna kɛnɛ kakawafunde. (1 Pet. 1:10-12) Paka lo tshimbo yaki Yeso mbakoka mbetawɔ kaso monga kokele. Ekɔ mɛtɛ ohomba efula dia sho shihodia dimɛna dimɛna ndo mbeya ɔkɛndɛ wele la Yeso oko wende ‘Otatedi la Ondowanyi wa mbetawɔ kaso’!

Totetemale nyanga

18, 19. a) Shila ɛngɔnyi ekina woshɛmi le Kristo. b) Lande na kahombaso tetemala nyanga dia mbishola ɛngɔnyi woshɛmi le Yeso?

18 Tambɔsɛdingola paka awui angana ato wendana l’ɔkɛndɛ w’ohomba wele la Yeso lo sangwelo diaki Nzambi diendana la panda k’anto. Ekekɔ ɔngɔnyi okina wa lo nyuma woshɛmi le Kristo. Mbishola ɔngɔnyi akɔ ayotosha ɔngɛnɔngɛnɔ ndo tayokondja wahɔ. Ɛnyɛlɔ, ɔpɔstɔlɔ Petero akelɛ Yeso ɔnɛ “Uwandji a lumu” ndo ‘nsongayɔɔtɔ.’ (Etsha 3:15; 5:31; 2 Pet. 1:19) Ndo Bible kambaka la tshɛkɛta ‘Amen’ lo dikambo dia Yeso. (Eny. 3:14) Onde wɛ mbeyaka kitshimudi ndo ohomba w’ɛkɛndɛ wele la nde ɛsɔ? Oko wakate Yeso, ‘tetemala nyanga ko wɛ ayotana.’​—Mat. 7:7.

19 Ndoko onto l’ɔkɔndɔ w’anto lele lɔsɛnɔ lande laki la kitshimudi y’ohomba efula ndo kakatana efula la ɔlɔlɔ aso wa pondjo oko Yeso. Le nde mbele ɔngɔnyi wa lo nyuma wakoka onto tshɛ layanga l’otema ɔtɔi tana. Nyɛsɔ tosale la wolo dia monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo kondja ɛtshɔkɔ waya oma lo mbishola ɔngɔnyi ‘woshɛmi dimɛna le Nde.’

Onde wɛ âkohɔ?

• Woho akɔna w’ɔngɔnyi wakeketshama Akristo dia nyanga?

• Lande na kele dako diakasha Paulo ase Kɔlɔsai dieke ohomba le so ɛlɔ kɛnɛ?

• Shila ndo lembetshiya woho w’ɔngɔnyi wa lo nyuma ‘woshɛmi le’ Kristo.

[Esato wa lo lɛkɛ 5]

Bible ekɔ oko kartɛ kɛnya lɛnɛ ele ɔngɔnyi ‘woshɛmi dimɛna le’ Kristo

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto