BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w10 9/15 lk. 3-7
  • Lakasha lonya l’etena kakasalema ohamelo wa diambo efula

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Lakasha lonya l’etena kakasalema ohamelo wa diambo efula
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2010
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • Takakikɛ ɛhɛnyɔhɛnyɔ
  • Nsanganya ya weke tokeketshaka
  • Lakanyomoleka mbisha lonya l’ohamelo ɔsɔ
  • L’olimu w’otshimbedi
  • Olimu wa misiɔnɛrɛ
  • Ohamelo wa Bɛtɛlɛ
  • Anto efula waketawɔ mbisha lonya l’ohamelo
  • Lɛnɛ akankonya olimu wa lo tena tshɛ
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2014
  • Dimi lakangɛnangɛnaka mbeka ndo mbetsha awui wendana la Jehowa
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2022
  • Toho ta mpamia olimu ayɛ
    Tamboyakongɛ dia nsala lolango la Jehowa
  • Jehowa akatshɔkɔla efula l’ɔtɛ wa yɛdikɔ yakamɔshi
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2018
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2010
w10 9/15 lk. 3-7

Lakasha lonya l’etena kakasalema ohamelo wa diambo efula

Kɔndwama oma le Harley Harris

Lo Ngɔndɔ ka divwa 2, 1950, la Kennett, l’osomba wa Missouri, lo wodja wa États-Unis, takadingama la lemba lɔmɔtshi la dengalenga, etena kakiso lo losanganya lɔmɔtshi l’otshimbedi. Owandji w’osomba akaye la asɔlayi ande dia vɔ ndjotokokɛ oma le lemba lɔsɔ la dengalenga. Asɔlayi asɔ waki l’ekoma ndo la waa bayɔnɛtɛ, wakemala lo shinga. Wonya wakatatatshɔka dia tɔsa mituka aso dia ntshɔ otsha la Cape Girardeau, Missouri, dia tɔtɔ lo nshi ya losanganya yakatshikala, dengalenga sɔ wakatɔtɛngaka. Lɛkɔ mbakamatobatizama, lâsɔ ko lele l’ɛnɔnyi 14. Kakianɛ lekɔ lo nanga nyotɛ woho wakamayokomaka dia kambɛ Jehowa l’atei w’efukutanu ɛsɔ.

L’ETATELO k’ɛnɔnyi wa 1930, tshɛmi ka pami nde l’anande enanɛi wakahokamɛ asawo amɔtshi wakadjama lo bandɛ waki ɔnangɛso Rutherford ndo wakashikikɛ dia wamboshola akambo wa mɛtɛ. Ambutshi ami, mbuta ate Bay nde la Mildred Harris, wakabatizama lo losanganya la woke lakasalema l’osomba wa Washington, D.C. lo 1935. Ande ɔngɛnɔngɛnɔ waki la wɔ dia monga l’atei wa “ului a wuki w’antu” wakeyama lo losanganya la woke lɔsɔ lee!—Eny. 7:9, 14.

Ɔnɔnyi wakayele mbakamotɔ. Ndo ɔnɔnyi ɔtɔi l’ɔkɔngɔ, ambutshi ami wakonɔ otsha l’ɛtshi kɛmɔtshi ka nkɛtɛ kanganyi l’esomba a weke wa la Mississippi. Etena kakiso lo ɛtshi ka nkɛtɛ kɛsɔ, ndoko kânga omendji weteta ɔtɔi wakaye dia ndjotembola. Nkumbo kami kakafundanɛka la Bɛtɛlɛ mikanda ndo takɔtɔka nsanganya ya weke ndo lo tshanda mɔtshi, lo waaso asɔ ato mbakiso kâmɛ la nkumbo kaso k’onto l’ɔnango.

Takakikɛ ɛhɛnyɔhɛnyɔ

Etena kakalɔmaka Ta dia hende dia l’andja w’otondo, Ɛmɛnyi wa Jehowa wakahɛnyahɛnyama efula l’ɔtɛ wa lomangemange lawɔ. Takonɔ otsha lo ngelo k’akona kakawelɛka, Arkansas. Lushi lɔmɔtshi, dimi la papa takatasambishaka lo toshinga. La shashimuya, pami kɛmɔtshi akahɔtɔla papa periodikɛ yakandakimɛ ko ndjiokɛ lo dja. Nde akate dia tekɔ tɔmɔma oko lɔkɔku l’ɔtɛ wakiso kotshɔ lo ta. Lam’ele laki lêke l’ɛnɔnyi etanu eto, lakatatɛ ndela. Papa akende pami kɛsɔ tɛɛ aha la mbuta ndoko dui edja ndo lam’akatshu pami kakɔ.

Koko, anto amɔtshi waki ɔlɔlɔ oya le so. Lo diaaso dimɔtshi, etena kakadinge dengalenga dimɔtshi mutuka aso, avɔka ɔmɔtshi akaye lâwɔ. Nde akambola ate: “Ambotomba lanɛ?” Pami kɛmɔtshi akokadimola ate: “Ɛmɛnyi wa Jehowa anɛ hawolange ndwɛlɛ wodja awɔ.” Kam’akandoke ngasɔ, avɔka ɔsɔ akayemala suke la mutuka aso ko akawatɛ la dui dia wolo ate: “Dimi lakalɔ Ta dia ntondo dia l’andja w’otondo, ndo layonyomɔlɔ ta nɛ! Nyotshike anto anɛ watshu. Vɔ hawosalɛ ndoko onto kɔlɔ!” Aha la vɔ mbuta ndoko dui, lemba la dengalenga lɔsɔ wakahandjɔnɛ. Taki mɛtɛ la lowando l’efula otsha le anto w’ɛlɔlɔ wa ngasɔ wakatɛnya ngandji katokawɔ!—Etsha 27:3.

Nsanganya ya weke tokeketshaka

Lo losanganya la woke lakasalema la St. Louis, ka la Missouri lo 1941, takoke mɛtɛ awui wakiso l’ohomba. Lo ndjela alapɔlɔ ɛmɔtshi, anto ndekana 11 5000 wakɔtɔ lo losanganya la woke lɔsɔ. Lofulo la diambo l’anto 3903 wakabatizama. Lâkohɔ sawo diakasha ɔnangɛso Rutherford diaki l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Ana wa Nkumekanga.” Nde akatɔlɔnganya sawɔ sɔ la so, sho ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka ndo sho tshɛ takalongola dibuku diaki la kulɛrɛ ka bule diaki l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: Ana diakatombe l’Angɛlɛ. Losanganya lɔsɔ lakakeketsha dia dimi ntokomɛ kɛnɛ kakatombe ɔnɔnyi wakayele, ɔnɔnyi wakamahombe ntatɛ mbɔtɔ lo primɛrɛ. Wakatotondja lo kalasa dimi l’ana waki ɔnango papa l’ɔnango mama nɛ dia takatone ntɛmɔla dalapo. Takakalolaka la kalasa lushi tshɛ dia tenda kana dikitɛlɛ dia kalasa yaso ambotshikitanya yɛdikɔ yakandatɔsɛ. Mpindju tshɛ taketaka l’atei w’okonda otsha la kalasa, koko wakatotshanyaka oma lɛkɔ. Ɔnkɔnɛ, lakɛnyi dia yoho shɔ mbakatɛnyaka kɔlamelo yaso lo Diolelo diaki Nzambi.

Koko edja efula la ntondo, Tuminadi ta lâdiko ta lo wodja w’États-Unis takɛnya dia ɔtɛmwɛlɔ wa dalapo komonga dikambo diakawahombaka fundɛ onto la wolo dia nde nsala. L’ekomelo, wakayotetawɔka lo kalasa. Ombetsha aso aki onto l’ɔlɔlɔ efula ndo nde akatetsha akambo wakatahandja lo nshi yakawatotondjaka oma lo kalasa diaha sho monga l’ɔkɔngɔ w’ambeki akina. Ndo asekaso wa la kalasa vɔ lawɔ wakatɔlɛmiyaka.

Dimi mbohɔka nto losanganya la woke lakasalema la Cleveland, Ohio lo 1942 lɛnɛ akasha ɔnangɛso Nathan H. Knorr sawo diaki l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Onde wɔladi wa lo nshi yayaye wayoviya?” Ɔsɛdingwelo wa tshapita 17 ya dibuku di’Enyelo wakɛnya dia wɔladi wayonga lo tshanda mɔtshi l’ɔkɔngɔ wa Ta dia hende dia l’andja w’otondo. Ɔnkɔnɛ, nde akɛnya lo diaaso sɔ di’ohamelo wayonga nto lo nshi yayaye. Dia ndjalɔngɔsɔla dimɛna dia ohamelo ɔsɔ, Kalasa ka Ngiliyadɛ kakadihɔ lo 1943. Dimi kombeyaka l’etena kɛsɔ dia Kalasa ka Ngiliyadɛ kayonga la shɛngiya lo lɔsɛnɔ lami la lo nshi yayaye. L’ɔkɔngɔ wa Ta dia hende dia l’andja w’otondo wɔladi wakonge mɛtɛ ndo ɛhɛnyɔhɛnyɔ wakakitakita. Koko, etena kakatatɛ ta lo wodja wa Corée lo 1950, olimu aso w’esambishelo wakalɔshama nto oko wakatashidi mbuta l’etatelo ka sawo nɛ.

Lakanyomoleka mbisha lonya l’ohamelo ɔsɔ

Lo 1954, lakalongola dipɔlɔmɛ di’oma lo kalasa y’adidi ndo ngɔndɔ ɔtɔi l’ɔkɔngɔ, lakatatɛ olimu w’ombatshi mboka. L’ɔkɔngɔ wa dimi nkamba la Kennett, ka la Missouri, lɛnɛ akatodinge dengalenga lo 1950, lakelamɛ lo Bɛtɛlɛ lo Ngɔndɔ ka sato lo 1955. Lakatomama l’etshumanelo ka l’atei atei w’osomba wa New York ndo l’atei wa bɛtshi dia nkɛtɛ diakasambishaka etshumanelo kɛsɔ, mbaki ndo ɛtshi ka nkɛtɛ ka Times Square. Ande otshikitanu wakonge lo lɔsɛnɔ lami l’osomba ɔsɔ lee! Lakakokaka nkotola yambalo y’ase New York lo mbafolɛ tsho periodikɛ lo sawo dimɔtshi diakatshutshuyaka onto dia mbisha kanyi yande ndo lo mbuta ɔnɛ: “Onde wɛ atayaokaka dimbola nɛ ndoko lushi?” Anto efula waketawɔka nongola periodikɛ.

Dui dimɔtshi diakamalekaka ngɛnangɛna lo Bɛtɛlɛ aki ɔtɛmwɛlɔ wa la pindju wakalɔmbwamaka oma le ɔnangɛso Knorr. Nde mɛtɛ akeyaka nkamba l’avɛsa ndo akawaɔtɔnganyiyaka la so lo yoho ya dimɛna efula! Nde akasawolaka la so sho ɛlɔngɔlɔngɔ w’enyemba oko ombutshi l’anande ndo akatolakaka mbala efula lo kɛnɛ kendana la woho wakatahombaka nsɛna l’akadiyɛso. Lo 1960, lakɔshi yɛdikɔ ya ntshukana.

Lakafundɛ Bɛtɛlɛ dia l’ɔkɔngɔ wa nshi 30, layotomba oma lo Bɛtɛlɛ koko dimi kokondja okadimwelo. Kânga mbakimi ɔsɔnyi, l’ekomelo ka nshi 30 lakakondja dihonga dia telefɔnɛ biro ka Bɛtɛlɛ dia mbeya kana wakalongola mukanda ami wendana l’otombelo. Ɔnangɛso ɔmɔtshi lakawelɛka Robert Wallen mbaketawɔ lo telefɔnɛ, ko nde akaye lo dihole diakamakambaka olimu. Nde akamimbola dia kana dimi nangaka olimu w’ombatshi mboka wa lânde kana olimu w’otshimbedi. Lakôkadimola nte: “Hai, Robert! Dimi lêke l’ɛnɔnyi 24 eto ndo latahokɔ akambo.”

L’olimu w’otshimbedi

L’otsho ɔsɔ, lakatotanaka divɛlɔpɛ dia woke diakongɛ lo shambrɛ yami. Diɔ diaki la demandɛ di’olimu w’ombatshi mboka wa lânde ndo di’olimu w’otshimbedi. Lakâmbe woho w’anyanya! Mbuta ate laki la diɛsɛ dia woke dia kambɛ anangɛmi olimu l’otshimbedi wa lo sidɛ-owɛstɛ ka la Missouri ndo lo ɛstɛ ka Kansas. Koko, la ntondo ka dimi ntomba oma lo Bɛtɛlɛ, lakɔtɔ lo losanganya lɔmɔtshi l’emendji weteta. L’ɛtɛkɛta ande wa ndjihelo, ɔnangɛso Knorr akate ate: “Woho wayanyu emendji w’etshimbedi ndo wa distrikɛ hɛnya dia nyu mbeyaka akambo efula oleki anangɛnyu wa lo bɛtshi dia nkɛtɛ diambowonyotoma. Amɔtshi mbeyaka akambo efula nyoleka. Koko, akambo amɔtshi wele lawɔ mbahawasha diaaso dia vɔ nkondja waɛsɛ wambonyokondja. Nyu kokaka mbeka akambo efula oma le wɔ.”

Takɛnyi mɛtɛ k’ɛtɛkɛta ɛsɔ! Ɔnangɛso Fred Molohan nde la wadɛnde kâmɛ la ɔnangɛso Charley ka la Parsons, Kansas, wakatotshikɛ ɛnyɛlɔ k’ɔlɔlɔ efula lo dikambo sɔ. Vɔ wakeke akambo wa mɛtɛ oya lo etatelo k’ɛnɔnyi wa 1900. Ande ɔngɛnɔngɛnɔ waki la mi dia mboka awui wakawasale la ntondo ka dimi mbotɔ lee! Ɔnangɛso okina lakawelɛka John Wristen aki ekumanyi k’ɔlɔlɔ ka la Joplin Missouri, ndo nde aki ombatshi mboka l’edja k’ɛnɔnyi akumi. Anangɛso wa ngandji asɔ wakalɛmiyaka efula tɛdikɔ ta teokrasi. Vɔ wakakimanyiya dia dimi ndjaoka dia vɔ mbɔsakami la nɛmɔ oko wakimi omendji awɔ w’ɔlɔngɔlɔngɔ.

Lo 1962, lakatshukana la Cloris Knoche, ombatshi mboka waki l’ohetoheto w’efula. Lakatetemala nkamba olimu w’otshimbedi kâmɛ la Cloris. Etena kakatatshikalaka l’anangɛso, takayokomaka lo mbaeya dimɛna. Taki l’akoka wa nkeketsha ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka dia vɔ tatɛ nkamba olimu wa lo tena tshɛ. Ɔlɔngɔlɔngɔ l’osekaseka ɔmɔtshi wa l’otshimbedi aso, mbuta ate Jay Kosinski nde la JoAnn Kresyman waki mɛtɛ l’ohomba w’ekeketshelo ka ngasɔ. Nsambisha kâmɛ la wɔ ndo mbaɛnya ɔngɛnɔngɛnɔ waya oma lo lɔsɛnɔ la ndjahombia akâkeketsha dia ndjadjɛ eyango w’amɛna. JoAnn akayokomaka ombatshi mboka wa lânde ndo Jay akayokambaka lo Bɛtɛlɛ. L’ɔkɔngɔ diko, vɔ akɔ ahende wakayotshukana, ndo ɛlɔ kɛnɛ vɔ waya la ɛnɔnyi oko 30 l’olimu w’otshimbedi.

Olimu wa misiɔnɛrɛ

Lo 1966, ɔnangɛso Knorr akatombola dia kana sho ngɛnangɛnaka tokamba lo wodja okina. Takôkadimola ɔnɛ: “Sho ngɛnangɛnaka dihole tshɛ diakambaso, ko naka ohomba wekɔ dihole dikina, kete tekɔ suke dia tokamba lɛkɔ.” Lomingu ɔtɔi l’ɔkɔngɔ, takelamɛ dia tɔtɔ lo Kalasa ka Ngiliyadɛ. Ande ɔngɛnɔngɛnɔ waki la so dia nkalola nto lo Bɛtɛlɛ l’etena kakatɔtɔka kalasa kɛsɔ ndo monga nto kâmɛ l’anto wakatokaka ngandji ndo wakatalɛmiyaka lee! Takatɔtɔka nto lɔngɛnyi l’asekaso ambeki wele lo ntetemala kambɛ Jehowa la kɔlamelo tshɛ polo ndo ɛlɔ kɛnɛ.

Dimi la Cloris takatomama lo wodja w’Équateur l’Amérique du sud, kâmɛ la Dennis nde la Edwina Crist, Ana Rodríguez nde la Delia Sánchez. Waa Crists wakatomama la Quito, kapitalɛ ka wodja ɔsɔ. Ana nde la Delia vɔ lawɔ wakatomama la Cuenca, osomba wa sato woleki woke lo wodja w’Équateur. Ɛtshi ka nkɛtɛ kɛsɔ kaki la prɔvɛnsɛ hiende. Etshumanelo ka ntondo ka l’osomba wa Cuenca kakamɛ lo luudu lakatadjasɛka. Taki dimi la wadɛmi, osekami nde la wadɛnde ndo atshukanyi akina ahende. Takayambolaka woho wakatahombe ntatshiya olimu w’esambishelo.

Cuenca aki osomba wakalole tɔɔ l’ɛtɛmwɛlɔ ndo fɛtɛ y’ɛtɛmwɛlɔ yakasalemaka efula lɔkɔ ndo la adefile w’ase ɛtɛmwɛlɔ. Anto wa l’osomba wa Cuenca waki la ambola efula wa tombola. Ɛnyɛlɔ, mbala ka ntondo kakamahomana la Mario Polo, shapiyɔ y’ambahemi w’akalo wa l’osomba wa Cuenca, nde akamambiya efula lo mimbolami ɔnɛ: “Ele womoto kanga loseka lɔtɛkɛtshiwɔ dikambo diande lo dibuku di’Enyelo?”

Lushi lɔmɔtshi, Mario akaye la ngelo kaso la dikɔlɔ di’otsho ele la lonyangu. Pastɛrɛ ka l’ɔtɛmwɛlɔ ɔmɔtshi akawosha abuku amɔtshi wasɔngwɛ Ɛmɛnyi wa Jehowa akambo wa kɔlɔ efula. Lakakane la nde yimba lo mbɛnya dia onto lasɔngwɛwɔ akambo ekɔ la lotshungɔ la ndjatɛkɛtɛ ndamɛ. La wedi a pindju, Mario akambelɛ dimi la pastɛrɛ lakande dia dimi tosha ekadimwelo l’ɛsɔngwɛlɔ ɛsɔ. Etena kakatahomana lakande, lakalɔmbɛ dia sho ndeka ntɛkɛta dia Losato l’osanto. Etena kakadia pastɛrɛ Joani 1:1, Mario ndamɛ akalembetshiya otshikitanu wele lam’asa Nzambi kofundami la dɛta dia woke la kɛnɛ kofundami la dɛta dia tshitshɛ lo Grɛkɛ. Ɔnkɔnɛ, ngasɔ mbakandasale l’avɛsa tshɛ wakatadia. Koko, pastɛrɛ akatshu aha la mbisha elembetshielo wa shikaa lo dikambo dia Losato l’osanto. Kɛsɔ kaketawoya Mario nde la wadɛnde dia sho mbokime akambo wa mɛtɛ ndo vɔ wakayongaka anto wakâmɛka la dihonga tshɛ wetshelo w’oma lo Bible. Tekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia mɛna dia l’osomba wa Cuenca tshumanelo diambokoma polo 33 ndo l’ɛtshi ka woke ka nkɛtɛ kakatatomama ntondo tshumanelo diambokoma 63. Ɔsɔ mɛtɛ, ekɔ ohamelo wa diambo efula!

Ohamelo wa Bɛtɛlɛ

Lo 1970, wakanɔmbɛ dia tokamba lo Bɛtɛlɛ ka la Guayaquil kâmɛ la Al Schullo. Dimi la nde mbakalɔmbɔlaka olimu wa lo Bɛtɛlɛ. Joe Sekerak akɔmbaka ekanda wakahombaka ntshɔ la wonya otsha lo tshumanelo 46 diaki l’osomba w’otondo. Lo tena dimɔtshi, Cloris akatshɔka l’olimu w’esambishelo ko dimi ntshikala lakamba lo Bɛtɛlɛ. Nde aki la diɛsɛ dia nkimanyiya anto 55 dia vɔ batizama, mbala efula nde aki l’ambeki asato kana atanu wakabatizamaka lo losanganya la woke tshɛ.

Ɛnyɛlɔ, Cloris akeke Bible la womoto ɔmɔtshi lakawelɛka Lucresia, lele omɛnde akatonaka dia nde mbeka Bible. Koko l’edjedja ka wonya, Lucresia akayobatizamaka ndo akayotatɛka nkamba olimu w’ombatshi mboka wa pondjo. Nde aketsha anande mboka ya Jehowa. Anande ahende w’apami wekɔ kakianɛ dikumanyi ndo okina ekɔ ombatshi mboka wa lânde, ɔnande okina la womoto ekɔ lo nkamba oko ombatshi mboka. Ɔnaki ɔnande la womoto akatshukama l’ɔnangɛso l’ɔlɔlɔ efula ndo vɔ akɔ ahende wekɔ lo nkamba oko ambatshi mboka wa lânde. Nkumbo kɛsɔ kambokimanyiya anto efula dia mbeya akambo wa mɛtɛ.

Oya lo 1980, lo wodja w’Équateur apandjudi wakakome oko 5000. Bɛtɛlɛ kaso ka tshitshɛ kakayongaka l’anto efula. Ɔnangɛso ɔmɔtshi akayotoshaka ɛtshi ka nkɛtɛ ka hɛktara 40 l’andja w’osomba wa Guayaquil. Lo 1984, takatatɛ mbika Bɛtɛlɛ ndo Mbalasa ka nsanganya ya weke k’oyoyo lo dihole diakawatosha sɔ ndo takasale osapwelo lo 1987.

Anto efula waketawɔ mbisha lonya l’ohamelo

L’edja k’ɛnɔnyi, taki l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa mɛna apandjudi efula ndo ambatshi mboka oma lo wedja ekina waya oya lo wodja w’Équateur dia ndjosha ekimanyielo kawɔ lɛnɛ aki ohomba w’efula w’apandjudi. Ɛnyɛlɔ kɛmɔtshi kakamohɔ ele kaki Andy Kidd, ɔnɛ laki ombetsha wakawasha pasiɔ lakaye oma lo wodja wa Canada. Nde akonɔ oya l’Équateur lo 1985 ele l’ɛnɔnyi 70 ndo akakambe la kɔlamelo tshɛ polo lo nyɔi kande lo 2008 ele l’ɛnɔnyi 93. Mbala ka ntondo kakamawɛnyi lɛnɛ akandakambaka olimu, ndamɛ oto mbaki omendji l’etshumanelo kɛmɔtshi ka tshitshɛ efula. Kânga mbakinde kombeyaka espagnol dimɛna, nde akashaka asawo wa lo sɛkɛ ndo akalɔmbɔlaka Wekelo wa Tshoto y’Etangelo. Nde akalɔmbɔlaka nto Kalasa k’olimu wa teokrasi ndo akashaka tenyi efula dia lo Losanganya l’olimu. Ɛtshi ka nkɛtɛ kɛsɔ kaya kakianɛ la tshumanelo pende diatahame diele l’apandjudi suke la 200 ndo la dikumanyi efula.

Ɔnangɛso okina lelɛwɔ Ernesto Diaz lakonɔ oma l’États-Unis kâmɛ la nkumbo kande, akayotaka l’ɔkɔngɔ wa nde mbidjasɛ ngɔndɔ enanɛi lo wodja w’Équateur ate: “Anaso asato wakeke ɔtɛkɛta watɛkɛtawɔ lo wodja w’Équateur ndo wakayokomaka embetsha wa tomanamana. Oko ombutshi, lakakotsha oyango wɛnama di’ekɔ wolo mbokotsha lo dikongɛ nɛ, mbuta ate oyango wa monga ombatshi mboka wa pondjo, nkamba olimu wa lo tena tshɛ ɔsɔ kâmɛ la nkumbo kami k’otondo. Sho tshɛ tekɔ lo mbeka Bible l’anto 25. Dikambo sɔ diambokimanyiya dia nkumbo kaso ndeka monga kâmɛ ndo lâdiko dia lâsɔ, tamboleka monga ma ma la Jehowa.” Ande woho weso la lowando le anɛngɛso la akadiyɛso wa ngandji asɔ lee!

Ohamelo w’efula wakasalema lo Bɛtɛlɛ kaso lo 1994, mbuta ate wakanyomoleka nunya mvudu ya Bɛtɛlɛ. Lo 2005 takalekanya apandjudi 50000 ndo ohomba wa mbika mvudu nkina ya Bɛtɛlɛ wakɛnama. Dikambo sɔ mɛnyaka dia Mbalasa ka nsanganya ya weke kakahombe nunyama, mbika mvudu y’eyoyo y’ase Bɛtɛlɛ mbidjasɛ ndo biro y’akadimudi. Mvudu y’eyoyo ya Bɛtɛlɛ shɔ yakasapɔma lo Ngɔndɔ ka dikumi nshi 31, 2009.

Etena kakawambitshanya oma lo kalasa lo 1942, Ɛmɛnyi wa Jehowa waki oko 60000 lo wodja w’États-Unis. Ɛlɔ kɛnɛ, waya ndekana miliyɔ k’otondo. Etena kakatakome lo wodja wa Équateur lo 1966, lofulo l’apandjudi wa Diolelo laki oko 1400. Ɛlɔ kɛnɛ, apandjudi waya ndekana 68000. Ndo apandjudi efula wayotomba oma l’atei w’anto 120000 weka Bible ndo anto ndekana 232000 wakaye lo Eohwelo ka nyɔi ka Yeso ka lo 2009. Lo mɛtɛ, Jehowa ekɔ lo ntshɔkɔla ekambi ande lo yoho yahatakoke mfɔnya kânga yema. Ande ɔngɛnɔngɛnɔ wele la so wa nsɛna l’etena ndo lo dihole diasalema ohamelo wa diambo lee!a

[Nɔtɛ ka l’ɛse ka dikatshi]

a Etena kakalɔngɔswamaka sawo nɛ dia tondjama, mbakavu ɔnangɛso Harley Harris aha la nshisha kɔlamelo yande otsha le Jehowa.

[Osato wa lo lɛkɛ 5]

Losanganya la woke lo dihole dia hwe (1981) ndo Mbalasa ka nsanganya ya weke ka la Guayaquil (2009) l’ɛtshi ka nkɛtɛ kakɔ kâmɛ

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto