BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w12 4/15 lk. 8-12
  • Oshishelo wa kɔlamelo mɛnyaka di’ekomelo kaya suke

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Oshishelo wa kɔlamelo mɛnyaka di’ekomelo kaya suke
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2012
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • BƐNYƐLƆ DIA LO NSHI Y’EDJEDJA DIATƆHƐMƆLA
  • TOKOYA WANƐ WAKI LA KƆLAMELO
  • TETEMALA MONGA LA KƆLAMELO LE OLONGANYI AYƐ
  • TOTETEMALE MONGA LA KƆLAMELO LE JEHOWA
  • Onga la kɔlamelo le Jehowa
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2016
  • Tokondja wetshelo oma le ekambi wa Jehowa wa kɔlamelo
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2016
  • “Wɛmɛ oto kele kɔlamelo”
    Yasukanya la Jehowa
  • Nshisha kɔlamelo ekɔ dui dia nsɔnyi efula!
    Lɔsɛnɔ ndo olimu aso w’Okristo—Dikatshi dia losanganya—2022
Enda awui akina
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2012
w12 4/15 lk. 8-12

Oshishelo wa kɔlamelo mɛnyaka di’ekomelo kaya suke

“Mete la kolamelu tawumoki uma le ye, uwakeleki lu kingu kaye, uwafundi l’utema aye.”—TUK. 3:3.

NGANDE WAYOYOKADIMOLA?

Wetshelo akɔna wakondjaso oma lo woho waki Abisalɔma, Delila ndo Judasɛ Isakariyɔtɛ komonga la kɔlamelo?

Ngande wakokaso monga la kɔlamelo l’ɛnyɛlɔ ka Jɔnatana nde la Petero?

Ngande wakokaso ntetemala monga la kɔlamelo le olonganyi aso ndo le Jehowa?

1-3. a) Naa dui diɛnya di’ekomelo kaya suke, ndo ngande wasalemadiɔ? b) Ambola asato akɔna wayangaso nsɛdingola?

DIONGA diakɔna diâmɛ diaki la Delila, Abisalɔma ndo Judasɛ Isakariyɔtɛ? Vɔ tshɛ komonga la kɔlamelo nɛ dia Delila akafunge omɛnde, Abisalɔma akayange dia mbahola Davidi l’okudi ndo Judasɛ akafunge Kristo Yeso. Kɛnɛ kakasale anto asato asɔ kakonge la shɛngiya ya kɔlɔ efula. Ko ngande wendanaso la dui sɔ ɛlɔ kɛnɛ?

2 Ofundji ɔmɔtshi mbidjaka dionga dia nshisha kɔlamelo l’ɔnɔngɔ w’akambo waleka anto nsala nshi nyɛ. Etena kakawombola ambeki ande dia mbatɛ djembetelo ‘y’ekomelo ka dikongɛ nɛ di’akambo,’ Yeso akawatɛ ate: “Antu efula . . . wayufungana.” (Mat. 24:3, 10) “Mfunga” onto kɛdikɛdi “mbolambola le otunyi la lokeso tshɛ.” Kɛsɔ mɛnyaka dia tekɔ lo nsɛna lo “nshi y’ekumelu” oko wakadite Paulo ɔnɛ anto ‘hawotonga la kɔlamelo ndo wayofungana.’ (2 Tim. 3:1, 2, 4) Kânga afundji ndo wanɛ wasala waa filmɛ mɛnyaka woho waya bu anto la kɔlamelo oko dui dia dimɛna, koko dui sɔ mbishaka pâ l’asolo. Lo mɛtɛ, akambo asɔ mɛnyaka di’ekomelo kaya suke.

3 Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma lo bɛnyɛlɔ di’anto waki komonga la kɔlamelo diatanema lo Bible? Naa bɛnyɛlɔ di’anto waki la kɔlamelo diakokaso mbokoya? Le na ahombaso ntshikala la kɔlamelo? Nyɛsɔ tɔsɛdingole ambola asɔ.

BƐNYƐLƆ DIA LO NSHI Y’EDJEDJA DIATƆHƐMƆLA

4. Ngande wakafunge Delila Samisɔna, ndo lande na kaki dui sɔ kɔlɔ efula?

4 Ɛnyɛlɔ ka ntondo k’onto laki komonga la kɔlamelo ele kaki Delila ka wadi aki Samisɔna. Samisɔna akahombe ndɔsha ase Filistiya dia nkokɛ ekambi waki Nzambi. Ondo lam’ele emboledi etanu w’ase Filistiya wakeyaka dia Delila komonga la kɔlamelo otsha le Samisɔna, vɔ wakawosha kɔta mishiko dia vɔ nkondja woho wa mbodiaka. Delila akakilongola ndo akayange dia mbisholɛ atunyi lɛnɛ aki wolo w’omɛnde mbala shato y’etondo. Ɔnkɔnɛ, nde akatetemala ‘mbɔlɛmbɛlɛmbɛ ndo mbɔsɛngasɛnga’ dia nde mbosholɛ lɛnɛ aki wolo ande. L’ekomelo, “[Samisɔna] akalembe utema.” Ko nde akawotɛ dia naka vɔ mbɔhɛlɔla divo, kete nde honga nto la wolo.a Lam’akandeye dui sɔ, Delila akɔhɛlɔla divo etena kakandalale djɔ lo dihɛlɔ diande ndo akatelɛ atunyi dia vɔ ndjowonda. (Emb. 16:4, 5, 15-21) Ande woho wakandakesola omɛnde l’ɔtɛ wa lokaki laki la nde lee!

5. a) Ngande wakɛnya Abisalɔma dia nde komonga la kɔlamelo le Davidi, ndo kakɔna kakandɛnya lo nsala ngasɔ? b) Ngande wakayaoke Davidi etena kakawɛkɔ ɔngɛnyi ande Ahitɔfɛlɛ?

5 Ɛnyɛlɔ ka hende k’onto laki komonga la kɔlamelo ele kaki Abisalɔma. Oko wakandakombola monga la lokumu, nde akɔshi yɛdikɔ ya mbahola nkumekanga Davidi ka she oma l’okudi. Ntondotondo, ‘nde akalɛndja etema w’apami w’ase Isariyɛlɛ’ lo nkamba l’ɛtɛkɛta wa mpɛ dia mbakesa ɔnɛ nde mbaokaka ngandji. Nde akakumbatanɛ ndo akanɔnana la wɔ wate kana oko nde akayashaka mɛtɛ le wɔ dia nkotsha ehomba awɔ. (2 Sam. 15:2-6) Abisalɔma akakome polo lo mbetsha Ahitɔfɛlɛ laki ɔngɛnyi wa Davidi wa mamba lo wedi ande. (2 Sam. 15:31) L’Osambu 3 ndo 55, Davidi mɛnyaka lonyangu laki la nde l’ɔtɛ wa kɛnɛ kakôsalɛ ɔngɛnyi ande kɛsɔ. (Osam. 3:1-8; adia Osambu 55:12-14.) Abisalɔma komengenga kânga yema dia mɔnyɔla lowandji laki Nzambi lo mbɔtɔ sheke dia mbahola nkumekanga kakasɔnama oma le Jehowa l’okudi. (1 Ek. 28:5) Diɛsɛ ko, welo wakandadje wakakite tatala ndo Davidi akayotetemala nɔmbɔla oko okitami w’esɔ waki Jehowa.

6. Ngande wakafunge Judasɛ Yeso, ndo naa kitshimudi ya lokombo Judasɛ?

6 Ɛnyɛlɔ ka sato ndo k’ekomelo k’onto laki komonga la kɔlamelo ele kaki Judasɛ Isakariyɔtɛ lakafunge Kristo. Etena kakandasalaka dambo di’Elekanelo di’ekomelo nde l’apɔstɔlɔ ande 12, Yeso akawatɛ ate: “Mete kanyutelami nti: Otoi anyu ayunfunga.” (Mat. 26:21) Yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ l’otsho wa lushi lɔsɔ, Yeso akatɛ Petero, Jakɔba ndo Joani etena kakiwɔ l’ekambɔ ka Ngɛtɛsɛmanɛ ate: “Nyendi ufungi ami aya suki.” Ɔtɛkɛta kele edja, Judasɛ akakome nde l’olui w’anto ndo “akawemula ati: Moyo, Umbetsha! Ku ndi akanonana la ndi.” (Mat. 26:46-50; Luka 22:47, 52) Judasɛ “[akafunge] untu laha la unungu,” mbuta ate Yeso Kristo. Ko onde nyu mbeyaka l’ɔtɛ wa falanga ngana yakandôfunge? L’ɔtɛ wa falanga y’ekenga 30 tsho. (Mat. 27:3-5) Oma l’etena kɛsɔ, lokombo Judasɛ lakatatɛ nembetshiya “ofungi,” djekoleko ɔnɛ lafunga ɔngɛnyi ande.

7. Wetshelo akɔna wakondjaso oma lo lɔsɛnɔ laki a) Abisalɔma nde la Judasɛ b) ndo Delila?

7 Wetshelo akɔna wakondjaso oma lo bɛnyɛlɔ sɔ? Abisalɔma nde la Judasɛ wakavu nyɔi ka sɔnyi l’ɔtɛ wakawafunge akitami w’esɔ waki Jehowa. (2 Sam. 18:9, 14-17; Etsha 1:18-20) Lokombo Delila nembetshiyaka ofungi ndo onto lele la ngandji ka lâdiko di’ɛlɔmɔ. (Osam. 119:158) Shi ekɔ dui di’ohomba efula diaha sho monga la lokaki kana nsaki ka lokumu diaha Jehowa ndjotɔsɛka? Shi bɛnyɛlɔ dioshidiso la diko dingo diambotɛnya dia hatohombe monga anto wele la dungi pende?

TOKOYA WANƐ WAKI LA KƆLAMELO

8, 9. a) Ngande wakɛnya Jɔnatana kɔlamelo yande le Davidi? b) Ngande wakokaso mbôkoya?

8 Lo wedi okina, Bible ndola tɔɔ la bɛnyɛlɔ di’anto waki la kɔlamelo. Nyɛsɔ tɔsɛdingole bɛnyɛlɔ pende oma l’atei adiɔ kele tende wetshelo wakokaso nkondja oma lɔkɔ. Totate l’ɛnyɛlɔ kaki Jɔnatana. Nde aki ɔna l’enondo laki nkumekanga Saulo lakakoke ndjɔ̂hɛna. Koko Davidi mbakasɔnama oma le Jehowa dia ndjonga nkumekanga l’Isariyɛlɛ. Jɔnatana akakitanyiya yɛdikɔ yaki Nzambi ndo lo dihole dia mboka Davidi kandjema kana sɛmanɛ la nde, otema ande “[w]akakelekama l’utema wa Davidi” ndo nde akôlake dia tshikalaka la kɔlamelo otsha le nde. Nde akakome polo ndo lo mbosha ahɔndɔ, yɔɔmbɔ, ota ndo oya. (1 Sam. 18:1-4) Jɔnatana akasale kɛnɛ tshɛ kakandakoke nsala dia ‘nkeketsha Davidi’ ndo nde akadje lɔsɛnɔ lande lo wâle dia mbohandola oma l’anya wa Saulo. L’ɔngɛnɔngɛnɔ tshɛ, nde akatɛ Davidi ate: “We ayuyala khum’ekanga ka Isariyele, ku dimi layuyala lu dihuli dia hendi.” (1 Sam. 20:30-34; 23:16, 17) L’ɔkɔngɔ wa nyɔi ka Jɔnatana, Davidi akafunde lembo l’ɔkɛi lakandakɛnɛmɔla kandji k’efula kaki la nde.—2 Sam. 1:17, 26.

9 Jɔnatana aki mɛtɛ la kɔlamelo. Nde akakitanyiya Jehowa ndo akasukɛ Davidi oko okitami ande. Woho akɔ wâmɛ mbele ɛlɔ kɛnɛ, kânga mbakokaso monga ko sho bu l’ɛkɛndɛ l’etshumanelo, sho pombaka nsukɛ anangɛso wakasɔnama dia tɔlɔmbɔla.—1 Tes. 5:12, 13; Heb. 13:17, 24.

10, 11. a) Lande na kaki Petero la kɔlamelo le Yeso? b) Ngande wakokaso mbôkoya, ndo dui sɔ diayototshutshuya dia nsala na?

10 Ɛnyɛlɔ ka hende k’onto laki la kɔlamelo ele kaki ɔpɔstɔlɔ Petero. Etena kakakambe Kristo l’ɛtɛkɛta wa didjidji wɛnya ohomba wa monga la mbetawɔ l’olambo ande, ambeki ande efula wakanyange ndo wakôtshike. (Joa. 6:53-60, 66) Ɔnkɔnɛ, Yeso akambola apɔstɔlɔ ande 12 ɔnɛ: “Ndu nyu mbalanga ntsho?” Petero akôkadimola ate: “Khumadiondjo, le na atshosu? We keli la aui wa lumu la pundju. Shu taketawo; shu mbeyaka shati: We keli l’Ekila la [Nzambi].” (Joa. 6:67-69) Onde kɛsɔ nembetshiyaka ɔnɛ Petero akashihodia kɛnɛ tshɛ kakalange Yeso mbuta lo dikambo di’olambo ande? Ondo kema. Koko nde akayashikikɛ dia ntetemala monga la kɔlamelo le Ɔnaki Nzambi.

11 Petero kɔfɔnya ɔnɛ Yeso akate kashi ndo ɔnɛ nde ayoyotshikitanya kɛnɛ kakandate. Nde aketawɔ l’okitshakitsha tshɛ ɔnɛ Yeso “keli la aui wa lumu la pundju.” Lâsɔ toyambole ɔnɛ: Ngande watotosalaka etena kadiaso dui dimɔtshi diahatashihodia dimɛna kana diahɔtɔnɛ la kanyi yaso l’ekanda watondja “ulami . . . weli la kolamelu”? Onde sho salaka la wolo dia nshihodia kɛnɛ kotami lo dihole dia nongamɛ tsho ɔnɛ wayoyosha etshikitanu ɛmɔtshi wahomba ndjɔtɔnɛ la kanyi yaso lo dikambo diakɔ?—Adia Luka 12:42.

TETEMALA MONGA LA KƆLAMELO LE OLONGANYI AYƐ

12, 13. Ngande wakoka olonganyi ndjokoma lo nkesola osekande, ndo lande na kele lofulo l’ɛnɔnyi hate dikambo?

12 Oyadi l’akambo wa totshitshɛ kana wa weke, onto lele bu la kɔlamelo mbeyaka ntondja ewanu lo nkumbo kana l’etshumanelo. La kanyi shɔ lo yimba, nyɛsɔ tɔsɛdingole woho wakokayɛ mamema olonganyi ayɛ ndo Nzambi la kɔlamelo tshɛ.

13 Otshukanyi wasala loseka mɛnyaka dia nde kema la kɔlamelo le olonganyi ande nɛ dia nde ambonana l’onto okina. Olonganyi wosalewɔ kɔlɔ ndjaokaka opoko ndo mongaka la lonyangu l’efula. Ngande wakoka dui sɔ ndjotomba lam’asa anto ahende wokana ngandji? Mbala efula, dui sɔ tatɛka etena katshika olonganyi ɔmɔtshi ndjasha le osekande. Nomb’ewo kelɛwɔ Gabriella Turnaturi mbutaka ɔnɛ: “Olonganyi ɔmɔtshi mbeyaka ndjosala loseka naka osekande hayoyasha kana hayosawola la nde dimɛna.” Dui sɔ kokaka nkomɛ kânga wanɛ wambotshukana aya ɛnɔnyi efula. Ɛnyɛlɔ, pami kɛmɔtshi kele l’ɛnɔnyi 50 kambodjasɛ la wadiɛnde aya ɛnɔnyi 25 akɔ̂sɛkɛ dia ntshuka womoto lakônanaka la nde. Anto amɔtshi mbutaka dia kɛnɛ kakandasale kɛsɔ kema kɔlɔ. Koko teye ɔnɛ aha lofulo l’ɛnɔnyi mbata dikambo. Ɔnkɔnɛ, onto lashisha kɔlamelo le olonganyi ande mɔnyɔlaka didjango diaki Nzambi ndo nde mbokesolaka.b

14. a) Ngande wɔsa Jehowa otshukanyi wamboshisha kɔlamelo yande le olonganyi ande? b) Lo ndjela Yeso, onde olonganyi wambonana kokaka mbɔsa yɛdikɔ ya ndjaka diwala?

14 Ngande wɔsa Jehowa wanɛ wasɛka elonganyi awɔ aha l’ɔkɔkɔ wetawɔma l’Afundelo? Nde ‘petshaka odiakelo wa diwala’ ndo nde akasha wanɛ wakasɛkanaka l’elonganyi awɔ ɛhɛmwɛlɔ wa wolo. (Adia Malaki 2:13-16.) Yeso akasukɛ kanyi ya Jehowa shɔ etena kakandate ɔnɛ aha olonganyi wambonana mbahomba mbɔsa yɛdikɔ ya ndjaka diwala.—Adia Mateu 19:3-6, 9.

15. Ngande wakoka wanɛ wambotshukana nkeketsha diɔtɔnganelo diasawɔ l’elonganyi awɔ?

15 Ngande wakoka wanɛ wambotshukana ntshikala la kɔlamelo le elonganyi awɔ? Bible kadimolaka ɔnɛ: “Wadeye l’umaka nshi yaye y’olongo a pami ayali ongenongeno aye.” (Tuk. 5:18; Und. 9:9) Etena katatshunde atshukanyi, ɔmɔmɔ la l’atei awɔ pombaka ndeka ndjasha lo ehomba wa l’emunyi ndo wa longandji w’osekande. Dui sɔ nembetshiyaka mpokamɛ kanyi y’olonganyi ayɛ, mbetshaka wenya kâmɛ la nde ndo ndeka monga la diɔtɔnganelo dia ma ma la nde. Vɔ pombaka ndjasha nto dia nkeketsha diwala diawɔ ndo diɔtɔnganelo diele lam’asawɔ la Jehowa. Dia nsala ngasɔ, atshukanyi pombaka mbekaka Bible kâmɛ, sambishaka kâmɛ ndo salaka dɔmbɛlɔ kâmɛ.

TOTETEMALE MONGA LA KƆLAMELO LE JEHOWA

16, 17. a) Ngande wakoka kɔlamelo yaso le Nzambi mbɔtɔ l’ohemba l’atei wa nkumbo kana l’etshumanelo? b) Sha ɛnyɛlɔ kɛnya dia mbewɔ dia monga la diɔtɔnganelo l’owotɔ aso wakatshanyema mbelaka ɛtshɔkɔ.

16 Anangɛso l’akadiyɛso amɔtshi wasala pɛkato ya weke nongolaka ‘alako wa wolo dia vɔ monga la mbetawɔ ka nge.’ (Tito 1:13) Koko akina salaka pɛkato yalɔmba paka dia mbitshanyema oma l’etshumanelo. “Wane wambekiyama” lo ohokwelo ɔsɔ ndjokaloyamaka l’etshumanelo. (Heb. 12:11) Ko kayotosala naka owotɔ kana ɔngɛnyi aso ambotshanyema? L’etena kɛsɔ, le Nzambi mbahombaso monga la kɔlamelo. Jehowa mendaka dia kana sho tayokitanyiya didjango diande diatɔlɔmba diaha mbekesanɛ l’onto lambotshanyema.—Adia 1 Koreto 5:11-13.

17 Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ ɔtɔi kɛnya wahɔ wakoka nkumbo nkondja naka vɔ nsukɛ atɔndɔ waki Jehowa watɔlɔmba diaha monga la diɔtɔnganelo l’ewotɔ aso wambotshanyema. Ɔlɔngɔlɔngɔ ɔmɔtshi akatshanyema l’edja kolekanyi ɛnɔnyi dikumi ndo l’etena kɛsɔ tshɛ ambutshi ande ndo anango anɛi ‘kɔsɔhana’ la nde. Lo tena dimɔtshi, nde akayangaka dia mbɔtɔnɛ lawɔ, koko ndoko kânga ose nkumbo ɔtɔi laketawɔ dia monga la diɔtɔnganelo la nde. L’ɔkɔngɔ wa nde nkalola l’etshumanelo, nde mbutaka ate ase nkumbo kami kɔmbɔtɔnɛka la mi kânga yema, ndo lakayaokaka opoko djekoleko l’akɔlɔ. Koko nde suyaka ɔnɛ otondonga vɔ wakôkana la mi kânga yema tshitshɛ, tshike totomokalola l’etshumanelo. Lam’ele ase nkumbo kande kɔmbɔtɔnɛ la nde kânga yema tshitshɛ, nde akayɔlɔngɔsɔlaka diɔtɔnganelo diasande la Jehowa ndo akayokaloyamaka l’etshumanelo. Etena tshɛ kayotohembamaka dia mbɔtɔnɛ l’ewotɔ aso wakatshanyema, katohɔke ɛnyɛlɔ kɛsɔ.

18. L’ɔkɔngɔ wa sho nsɛdingola bɛnyɛlɔ di’anto waki la kɔlamelo ndo etombelo wa kɔlɔ wakakondja wanɛ waki komonga la kɔlamelo, naa yɛdikɔ yamboyɔsa?

18 Tekɔ lo nsɛna l’andja wele anto bu la kɔlamelo. Koko l’atei w’etshumanelo k’Akristo, tekɔ la bɛnyɛlɔ di’anto wele la kɔlamelo diakokaso mbokoya. Etsha awɔ w’amɛna mɛnyaka ɔnɛ vɔ wekɔ la ‘kɔlamelo le Nzambi ndo le wanyawɔ.’ (Tuk. 3:3) Ɔnkɔnɛ, nyɛsɔ tosale kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala dia sho ntshikala la kɔlamelo le Nzambi ndo le wanyaso Akristo.

[Nɔte ya l’ɛse ka dikatshi]

a Wolo waki Samisɔna komonga lo divo, koko lo diɔtɔnganelo dia lânde diaki lam’asande la Jehowa oko wakinde Okidiami.

b Dia ntana awui akina wakoka nkimanyiya olonganyi dia mbikikɛ kɔlɔ kambôsalɛ osekande, enda sawo diata ɔnɛ: “Kɛnɛ ka nsala naka olonganyi ayɛ amboshisha kɔlamelo” diakatondjama lo Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka samalo 15, 2010, lɛkɛ 29-32.

[Osato wa lo lɛkɛ 10]

Petero aki la kɔlamelo le Ɔnaki Nzambi kânga mbakawoke ambeki akina ɔkɔngɔ

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto