Nyakatshungɔ diɛsɛ la ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika
“Pɛkato hahombe nyahemɛ lam’ele nyaya . . . l’ɛse k’ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika.”—RƆMƆ 6:14.
1, 2. Ngande wakoka Rɔmɔ 5:12 tokimanyiya?
RƆMƆ 5:12 mbutaka ɔnɛ: “Oko wakɔtɔ pɛkato l’andja oma le onto 1 ndo nyɔi oma lo pɛkato, ɔnkɔnɛ nyɔi kakadiangana le anto tshɛ dikambo anto tshɛ wakasale pɛkato.” Ɔsɔ ekɔ divɛsa dimɔtshi dieyaso dimɛna efula ndo diakamba la so mbala efula etena ketshaso anto akambo wendana la Bible.
2 Vɔ kambaka la divɛsa sɔ mbala efula lo dibuku Bible etshatɔ mɛtɛ? ndo Kakɔna kakoka Bible tetsha? Etena kekaso tshapita 3, 5, ndo 6 kaamɛ l’anaso ndo l’anto akina, ondo sho tolangaka mbadia Rɔmɔ 5:12. Sho mbeyaka nkamba la divɛsa sɔ dia mbakimanyiya dia nshihodia lande na kele nkɛtɛ keema paradiso, lande na keso l’ohomba w’oshinga w’etshungwelo ndo lande na kavɔso. Koko divɛsa sɔ koka tokimanyiya nto sho tshɛ dia mfudia lowando laso l’ɔtɛ wa diɔtɔnganelo diasaso la Jehowa. Diɔ koka tokimanyiya dia ndeka ndjashikikɛ dia mbɔngɛnyangɛnya ndo ntetemala kongɛ l’asolo walomɔlomɔ akambo wakandatolake.
3. Kakɔna kahombaso mbohɔka lo dikambo diaso?
3 Lonyangu ko, sho tshɛ tekɔ atshi wa pɛkato. Sho salaka wandja lushi tshɛ. Koko Jehowa ekɔ kanga kɛtshi. Nde mbeyaka dia sho bu kokele ndo nde ekɔ suke dia todimanyiya. (Osambo 103:13, 14) Yeso akatotɛ dia sho pombaka nɔmba Nzambi dia todimanyiya pɛkato yaso. (Luka 11:2-4) Naka Jehowa ambotodimanyiya wandja wakatasale lo nshi yakete, kete hatohombe ntetemala nkanyiya lo dikambo diawɔ. Nyɛsɔ tɔsɛdingole woho wakoka Jehowa todimanyiya.
WOHO WAKOKA JEHOWA TODIMANYIYA
4, 5. a) Kakɔna katokimanyiya dia nshihodia Rɔmɔ 5:12? b) Kakɔna kalembetshiya “ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika”?
4 Dibuku dia Rɔmɔ, djekoleko tshapita 6, tokimanyiyaka dia nshihodia woho wakoka Jehowa todimanyiya pɛkato yaso. Tshapita 3, totɛka ɔnɛ “anto tshɛ wakasale pɛkato.” Oma laasɔ, Pɔɔlɔ akalembetshiya ɔnɛ: “Woho wɔsamawɔ oko anto w’ɛlɔlɔ ekɔ oko woshasha oma l’ɔlɔlɔ ande waheyama mbɛdika lo tshimbo y’etshungwelo k’oma l’oshinga w’etshungwelo wakafute Kristo Yeso.” (Rɔmɔ 3:23, 24) Tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yakadimɔma ɔnɛ “ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika” mbishaka kanyi ya nsala dikambo dimɔtshi dia dimɛna efula aha la nongamɛ ɛngɔ kɛmɔtshi, ɛngɔ kɛmɔtshi koshawɔ onto lahakoke kikondja ndo lahasungana.
5 Nomb’ewo kɛmɔtshi akalembetshiya ɔnɛ, mbala efula tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yokambi la wɔ mendanaka la kɛnɛ kakasale Nzambi ndo Kristo dia nshimbɛ anto oma lo pɛkato la nyɔi. Diakɔ diele, Ekadimwelo k’andja w’oyoyo ka l’Ɔtɛtɛla kadimolaka tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ shɔ ɔnɛ “ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika.” Nyɛsɔ tende kɛnɛ kakatosalɛ Nzambi ndo woho wakondjaso wahɔ oma lo ɔlɔlɔ ande waheyama mbɛdika, oma ko kakianɛ ndo woho watoshawɔ elongamelo ka lo nshi yayaye.
6. Waa na wakoka nkondja wahɔ oma l’ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika wa Nzambi, ndo lo woho akɔna?
6 Lam’ele Adama akasale pɛkato, pɛkato ndo nyɔi akonge la shɛngiya le onto tshɛ lele keema kokele oma ko etena kɛsɔ. Diakɔ diata Bible ɔnɛ “oma lo pɛkato k’onto 1 nyɔi kakolɛ anto oko nkumekanga.” Koko, Jehowa akɛnya woke woke wa ɔlɔlɔ ande waheyama mbɛdika ndo akakongɛ yoho mɔtshi ya mbitsha onto tshɛ lo tshimbo ya “onto 1, Yeso Kristo.” (Rɔmɔ 5:12, 15, 17) “Oma lo okitanyiya w’onto 1 anto efula wayokoma anto w’ɛlɔlɔ.” Ndo vɔ koka nongamɛ “lɔsɛnɔ la pondjo oma le Yeso Kristo.”—Rɔmɔ 5:19, 21.
7. Lande na kele woshasha waki Nzambi wa oshinga w’etshungwelo wekɔ djembetelo ya ngandji ndo ɔlɔlɔ?
7 Ohokana yimba lo dikambo nɛ: Jehowa takandahombe nkimɔ Ɔnande oko oshinga w’etshungwelo. Koko, nde akɛnya woke woke w’ɔlɔlɔ ande lo nkimɔ ehomɔ kɛmɔtshi dia toshimbɛ oma lo pɛkato la nyɔi. Ndooko onto la l’atei aso lakasungana nkondja kɛnɛ kakatosalɛ Nzambi la Yeso. Ande lowando lele la so lo woho wakawasale dia kɔlɔ yaso dimanyiyama ndo dia sho nsɛna pondjo pondjo lee! Nyɛsɔ tɛnya Nzambi lowando lele la so oma lo yoho yaso ya lɔsɛnɔ.
TONGE LA LOWANDO L’ƆTƐ W’ƆLƆLƆ WAHEYAMA MBƐDIKA WAKI NZAMBI
8. Dionga diakɔna diahatahombe monga la diɔ?
8 Sho mbeyaka dia Nzambi ekɔ suke dia todimanyiya pɛkato yaso, kaanga ya weke. Koko, hatohombe pondjo nkamba l’ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika wa Jehowa oko yɛkɛ nɛndɛ dia nsala dui dimɔtshi dia kɔlɔ ndo mfɔnya ɔnɛ ‘Jehowa ayodimanyiya.’ Lo ntambe ka ntondo, kaanga etena kaki apɔstɔlɔ amɔtshi weke la lɔsɛnɔ, Akristo amɔtshi waki la dionga sɔ wakikɔ. (Adia Judɛ 4.) Ɛlɔ kɛnɛ, sho pombaka monga la shɛnɔdi diaha sho ndjɔsɛngiyama oma le anto akina ndo yema yema ndjokoma dia mfɔnya ngasɔ.
9, 10. Lo ngande wakatshungɔ Pɔɔlɔ l’anto akina oma lo pɛkato la nyɔi?
9 Pɔɔlɔ akatɛ Akristo ɔnɛ ekɔ kɔlɔ mfɔnya ɔnɛ naka vɔ ntetemala nsala pɛkato, Nzambi ayotetemala mbadimanyiya. Pɔɔlɔ akate dia vɔ hawohombe monga l’ekanelo ka yimba kɛsɔ nɛ dia vɔ “[w]akavu lo kɛnɛ kendana la pɛkato.” (Adia Rɔmɔ 6:1, 2.) Kakɔna kakandalange mbuta?
10 Diɛsɛ la oshinga w’etshungwelo, Nzambi akadimanyiya Pɔɔlɔ ndo Akristo akina wa lo ntambe ka ntondo pɛkato. Jehowa akaakite esɔ la nyuma k’ekila dia monga anande. Naka vɔ wakatshikala la kɔlamelo, kete vɔ wakahombe tɔsɛna l’olongo ndo ndjolɛ kaamɛ la Kristo. Ko lam’ele laasɔ ko vɔ weke la lɔsɛnɔ la nkɛtɛ, lo woho akɔna “[wakaw]avu lo kɛnɛ kendana la pɛkato”? Pɔɔlɔ akakambe la wɛdikelo dia mɛnya ɔnɛ yoho yawɔ ya lɔsɛnɔ yakatshikitana tshɛ lo tshɛ. Nde akate dia l’ɔkɔngɔ wa Yeso mvɔ, nde akolwama oko etongami ka lo nyuma kahavu. Diakɔ diele, nyɔi “hayowahemɛ nto.” Woho akɔ waamɛ mbele, aki oko Akristo asɔ vɔ la wɔ wakavu. Nsɛnɔ yawɔ yakatshikitana tshɛ lo tshɛ nɛ dia vɔ kombetawɔ dia nsaki ka ntsha pɛkato mbawahemɛ nto. Oma laasɔ, vɔ wakasale la wolo dia nsɛna lo yoho yangɛnyangɛnya Nzambi. Vɔ “[wakavu] lo kɛnɛ kendana la pɛkato, koko [w]ekɔ lo nsɛna lo kɛnɛ kendana la Nzambi oma le Kristo Yeso.”—Rɔmɔ 6:9, 11.
11. Lo woho akɔna wele ɛlɔ kɛnɛ Akristo “[w]akavu lo kɛnɛ kendana la pɛkato”?
11 Kayotota lo dikambo diaso? Lo ngande “[wakat]avu lo kɛnɛ kendana la pɛkato”? Lo nshi yakete, ondo takasalaka akambo efula wa kɔlɔ aha la mbeya woho wɔsa Jehowa etsha aso. Taki oko “ɛhɔmbɔ l’akambo wa mindo ndo wa kɔlɔ,” mbuta ate “ɛhɔmbɔ wa pɛkato.” (Rɔmɔ 6:19, 20) Koko, etena kakateke oma lo Bible yoho ya lɔsɛnɔ yalanga Nzambi sho monga la yɔ, takasale etshikitanu lo nsɛnɔ yaso, takayakimɔ shoamɛ le nde ndo takabatizama. Taki la nsaki ka wolo ka nkitanyiya Jehowa ndo nsɛna lo yoho yawɔngɛnyangɛnya. Sho “[t]akatshungɔ oma lo pɛkato,” ndo “[takayala] ɛhɔmbɔ wa kɛnɛ kele ɔlɔlɔ.”—Rɔmɔ 6:17, 18.
12. Ɔsɔnwɛlɔ akɔna wahomba onto tshɛ la l’atei aso nsala?
12 Koko, tekɔ la ɔsɔnwɛlɔ wa nsala. Pɔɔlɔ akate ate: “Tanyetawɔke dia pɛkato ntetemala mbahemɛ alemba anyu wokovɔ oko nkumekanga dia nyu nkitanyiya nsaki yawɔ.” (Rɔmɔ 6:12) Sho koka nkotsha tokanyi ndo nsaki yaso ya nsala pɛkato kana ndjiahemɛ. Yambola ɔnɛ: ‘Onde dimi tshikaka dia nsaki yami ya kɔlɔ mfula polo ndo ndjosala kɛnɛ kele kɔlɔ? Kana onde dimi ndjinyɛka mbala kakɔ ɔtɔi?’ Naka tekɔ la lowando l’efula l’ɔtɛ w’ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika waki Nzambi, kete tayosala la wolo dia mbɔngɛnyangɛnya.
WƐ KOKA NDƆSHANA LA PƐKATO
13. Lande na kakokaso monga l’eshikikelo ɔnɛ sho kokaka nsala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ?
13 Lo ntambe ka ntondo, anto amɔtshi wa la Kɔrɛtɔ waki wevi, wakasalaka dieyanelo lam’asa pami la pami kana womoto la womoto, akanga wa loseka, atɛmɔdi wa dikishi ndo ambidjɔki. Koko, etena kakaweye ndo kakawoke Jehowa ngandji, vɔ wakasale etshikitanu. Vɔ wakayoka sɔnyi l’ɔtɛ wa kɛnɛ kakawasalaka. (Rɔmɔ 6:21; 1 Kɔrɛtɔ 6:9-11) Akristo wa la Rɔmɔ vɔ la wɔ wakahombe nsala etshikitanu akɔ waamɛ. Pɔɔlɔ akawatɛ ate: “Tanyotetemalake nkimɔ alemba anyu lo pɛkato oko dihomɔ dia ta dia kɔlɔ, koko nyoyakimɔ le Nzambi oko anto waya la lɔsɛnɔ oma lo nyɔi ndo nyokimɔ alemba anyu le Nzambi oko dihomɔ dia ta di’ɔlɔlɔ.” (Rɔmɔ 6:13) Pɔɔlɔ aki l’eshikikelo dia vɔ wayosala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ ndo wayotetemala nkondja wahɔ oma l’ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika waki Nzambi.
14, 15. Ambola akɔna wahombaso ndjaoka?
14 Woho akɔ waamɛ mbediɔ ɛlɔ kɛnɛ. Ondo anangɛso l’akadiyɛso amɔtshi wakasalaka akambo oko anto waki la Kɔrɛtɔ. Koko, l’ɔkɔngɔ wa mbeya Jehowa, vɔ wakasale etshikitanu. Aki oko vɔ wakɛdiama. Dia ngɛnyangɛnya Jehowa, sho tshɛ takasale etshikitanu lo nsɛnɔ yaso. Kaanga ɛlɔ kɛnɛ, sho nangaka mɛnya dia tekɔ la lowando l’ɔtɛ w’ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika waki Nzambi. Ɔnkɔnɛ, tambɔsa yɛdikɔ ya ndɔshana la nsaki yaso ya kɔlɔ ndo nkamba la nsɛnɔ yaso dia kambɛ Jehowa.
15 Aha la taamu, sho pombaka mbewɔ nsala pɛkato ya weke yakasalaka anto amɔtshi waki la Kɔrɛtɔ. Hatokoke ntetemala nsala akambo asɔ ko l’etena kakɔ kaamɛ nongamɛ dia Nzambi tɛnya ɔlɔlɔ ande waheyama mbɛdika ndo todimanyiya. Ko kayotota lo dikambo dia pɛkato yakoka anto amɔtshi mbɔsa dia yɔ bu weke efula? Onde tambɔsa yɛdikɔ ya nsala kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala dia nkitanyiya Jehowa l’oseka dikambo tshɛ?—Rɔmɔ 6:14, 17.
16. Ngande weyaso dia sho pombaka mbewɔ pɛkato yahashilami lo 1 Kɔrɛtɔ 6:9-11?
16 Ohokanyiya yema lo dikambo di’ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ. Nde akafunde ate: “Dimi lekɔ onto la lo demba lakasondjama lo pɛkato. Nɛ dia dimi haashihodia kɛnɛ kasalami. Dikambo dimi halosale kɛnɛ kakombolami, koko dimi salaka kɛnɛ kahetshami.” (Rɔmɔ 7:14, 15) Kaanga mbele laasɔ ko Pɔɔlɔ hayosala akambo woshilami lo 1 Kɔrɛtɔ 6:9-11, nde aketawɔ dia nde aki paka otshi wa pɛkato. Nde akalangaka ngɛnyangɛnya Jehowa, diakɔ diele nde akalɔshaka diaha nsala awui wa kɔlɔ. (Adia Rɔmɔ 7:21-23.) Nyɛsɔ tokoya ɛnyɛlɔ kande ndo tosale kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala dia nkitanyiya Jehowa.
17. Lande na kahombayɛ monga la losembwe?
17 Ɛnyɛlɔ sho mbeyaka ɔnɛ dia kambɛ Jehowa, sho pombaka monga la losembwe. (Adia Tokedi 14:5; Ɛfɛsɔ 4:25.) Hatolange monga oko Satana lele “she kashi.” Ndo sho mbohɔka dia Ananiya la wadɛnde wakavu l’ɔtɛ wakawate kashi. Ɔnkɔnɛ, hatohombe mbuta kashi. (Joani 8:44; Etsha 5:1-11) Koko, monga la losembwe nembetshiyaka akambo efula laadiko dia mbuta kashi. Naka tekɔ mɛtɛ la lowando l’ɔtɛ w’ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika waki Nzambi, kete tayongaka la losembwe lo toho tokina.
18, 19. Kakɔna kalembetshiya monga la losembwe?
18 Kaanga onto hatshi kashi nde koka monga ko bu la losembwe. Ɛnyɛlɔ, Jehowa akatɛ ase Isariyɛlɛ ɔnɛ: “Tanyovake, tanyokesake ndo tanyotanɛke kashi.” Lande na kakawahombe nsala dui sɔ? Jehowa akate ate: “Nyu pombaka monga ekila, nɛ dia dimi Jehowa Nzambi kanyu lekɔ ekila.” (Akambo w’ase Lɛwi 19:2, 11) Kaanga mbele mbeyaka monga ko sho hatote kashi, koko naka sho nkonya anto akina dia mbetawɔ dikambo dimɔtshi diele bu mɛtɛ, kete tambota kashi.
Onde tambɔsa yɛdikɔ yaha mbuta kashi ndo kesa? (Enda odingɔ 19)
19 Ɛnyɛlɔ, onto ɔmɔtshi ambotɛ owandji ande w’olimu kana wanɛ wakamba la nde dia nde pombaka minyɔ esadi oma l’olimu nɛ dia nde ayotshɔ lo randevu wa la lopitadi. Ko tete le aha ngasɔ mbediɔ. Nde nangaka minyɔ esadi l’olimu l’ɔtɛ w’akambo ande. “Randevu akɔ wa la lopitadi” ekɔ tsho dia takomi yema tshitshɛ lo farmasi kana le dɔkɔtɛlɛ dia takimwe falanga. Onde nde ekɔ la losembwe kana ambokesa anto akina? Onto ɔsɔ ambokonya anto akina dia mbetawɔ dui dia kashi. Lo tena dimɔtshi, anto kesaka anto akina dia nkondja ɛngɔ kɛmɔtshi kewɔ l’ohomba kana dia mbewɔ dilanya. Koko, sho pombaka nkitanyiya Jehowa lakate ate: “Tanyokesake.” Sho nangaka nsala kɛnɛ katande dia kekɔ ɔlɔlɔ ndo ekila.—Rɔmɔ 6:19.
20, 21. Naka tekɔ la lowando l’ɔtɛ w’ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika waki Nzambi, kakɔna nto kahombaso mbewɔ?
20 Lo mɛtɛ, sho mbewɔka nsala loseka, wodjwelo wa wanu ndo pɛkato kina ya weke. Koko laadiko dia laasɔ, sho nangaka mbewɔ oseka dui tshɛ diakoka nyangiya Jehowa. Ɛnyɛlɔ, hatohombe tsho mbewɔ awui wa mindo wa dieyanelo, koko sho pombaka nto mbewɔ tɔkɛnyɔ ta mindo. Hatotone tsho mbidjɔ wanu, koko sho tonaka nto nnɔ wanu efula polo ndo monga suke la mbidjɔ. Mbeyaka monga ko ekɔ tshondo y’okakatanu dia nshika tanga la ntondo k’ehemba wa ngasɔ, koko dui sɔ kokaka salema.
21 Toyadje oyango wa nsala oko Pɔɔlɔ lakate ate: “Tanyetawɔke dia pɛkato ntetemala mbahemɛ alemba anyu wokovɔ oko nkumekanga dia nyu nkitanyiya nsaki yawɔ.” (Rɔmɔ 6:12; 7:18-20) Ekɔ mɛtɛ dia hatokoke mbewɔ oseka pɛkato tshɛ. Koko, etena kalɔshanaso l’oseka pɛkato tshɛ, sho mɛnyaka dia tekɔ mɛtɛ la lowando l’ɔtɛ w’ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika wakatɛnya Nzambi la Kristo.
22. Difuto diakɔna diakokaso nongamɛ naka sho monga mɛtɛ la lowando l’ɔtɛ w’ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika wa Jehowa?
22 Jehowa todimanyiyaka pɛkato yaso ndo nde koka ntetemala todimanyiyayɔ. Ande lowando lele la so l’ɔtɛ w’ɔlɔlɔ ande waheyama mbɛdika lee! Ɔnkɔnɛ, nyɛsɔ tosale la wolo dia mbewɔ nsala awui watande dia wekɔ kɔlɔ, kaanga naka anto akina hawowaɔshi dia wekɔ pɛkato. Difuto diakɔna diakokaso nongamɛ naka sho nsala dui sɔ? Pɔɔlɔ akate ate: “Lam’ele nyakatshungɔ oma lo pɛkato ndo nyaya ɛhɔmbɔ wa Nzambi, nyu nyekɔ lo ntondja elowa lo yoho y’ekila, ndo ekomelo ele lɔsɛnɔ la pondjo.”—Rɔmɔ 6:22.