SAWO DIA WEKELO 8
OSAMBO 130 Todimanyiyanake
Ngande wakokayɛ mbokoya yoho ya Jehowa ya dimanyiya?
“Oko wakanyodimanyiya Jehowa l’otema ɔtɔi, nyu lawɔ pombaka nsala woho akɔ waamɛ.”—KƆL. 3:13.
KƐNƐ KAYOTEKA
Lo sawo nɛ, tayɔkɛtshanya wanya wakokaso ntakola dia dimanyiya onto lakatosalɛ kɔlɔ.
1-2. a) Etena kakɔna kakokaso mɛna wolo dia dimanyiya onto ɔmɔtshi? b) Ngande wakɛnya Denise edimanyielo?
ONDE wɛ mɛnaka di’ekɔ wolo le yɛ dia dimanyiya anto akina? Ngasɔ mbediɔ le anto efula, djekoleko etena kata kana kasala onto dui dimɔtshi diambotonyangiya lo yɛdikɔ y’efula. Koko, sho koka ntondoya lonyangu lɔsɔ ndo dimanyiya. Ɛnyɛlɔ, tɔsɛdingole kɛnɛ kakakomɛ kadiyɛso kelɛwɔ Denise,a lakɛnya edimanyielo lo yoho ya laande. Lo 2017, Denise la nkumbo kande wakatshu dia tembola Mbalasa k’oyoyo kalɔmbɔla olimu wa l’andja w’otondo w’Ɛmɛnyi wa Jehowa. Etena kakawayakalolaka, shufɛlɛ mɔtshi akandja lonya ndo akayoyahondja lo mutuka awɔ. Denise akakɔ hohakayi l’aksida ɔsɔ. Etena kakandakashimɔ, nde akayeyaka di’anande wakahomɔ wolo ndo omɛnde Brian, akavu. Lamawohɔnde etena kɛsɔ, Denise mbutaka ate: “Lakakɔmɔ ndo dimi kombeya kɛnɛ ka nsala.” Oma laasɔ, nde akayeyaka dia shufɛlɛ aki ki ndo nde komonga ndooko la dui ɔtɔi diakakoke mbofutanya dia mbokonya dia nsala aksida, ndo nde akalɔmbɛ dia Jehowa mbosha wɔladi.
2 Shufɛlɛ yakaahondja mutuka akandama l’ɔtɛ wakandadiake omɛnde l’aksida. Naka wamboosandja ko nde ambonga l’onongo, nde akahombe mbɔtɔ lokanu. Koko, toshushi wakatɛ Denise dia kɛnɛ kakokawɔ salɛ pami kɛsɔ, akalemanɛka la kɛnɛ kayondota. Denise mbutaka ate: “Lakayaoke oko onto lambowokakola mpota ko mbidja lɛhɔ lɔkɔ, nɛ dia lakahombe mbohɔ etena koleki tshɛ kɔlɔ ka lo lɔsɛnɔ lami.” Mingu ngana l’ɔkɔngɔ, Denise akayalɔngɔsɔla ndo akatshu lo luudu la kilombo dia tosamba la pami kakɔ kakasha nkumbo kande paa efula. Kakɔna kakandate? Denise akalɔmbɛ shushi dia mboka pami kakɔ kɛtshi.b Etena kakandashidiya ntɛkɛta, shushi akatondɔ la delo. Shushi akate ate: “L’ɛnɔnyi 25 wamomokamba oko shushi, latookaka dui diele oko nɛ lo dombo dialomboshami. Latookaka dia nkumbo kosalewɔ kɔlɔ kalɔmba dia mboka onto lowasale kɔlɔ kɛtshi. Latookaka ɛtɛkɛta wa ngandji ndo w’edimanyielo wa ngasɔ.”
3. Kakɔna kakatshutshuya Denise dia dimanyiya?
3 Kakɔna kakakimanyiya Denise dia dimanyiya? Nde akakane yimba l’edimanyielo ka Jehowa. (Mika 7:18) Etena kɛnyaso lowando l’edimanyielo kakatɛnya Jehowa, sho tshutshuyamaka dia dimanyiya anto akina.
4. Kakɔna kalanga Jehowa dia sho nsala? (Ɛfɛsɔ 4:32)
4 Jehowa nangaka dia sho dimanyiya anto akina l’otema ɔtɔi oko wakandatodimanyiya. (Adia Ɛfɛsɔ 4:32.) Nde nongamɛka dia sho monga suke dia dimanyiya wanɛ watosalɛ kɔlɔ. (Os. 86:5; Luka 17:4) Lo sawo nɛ, tayɔsɛdingola awui asato wayotokimanyiya dia dimanyiyanaka.
TONYAKE YIMBA LO NSAKI YAYƐ
5. Lo ndjela Tokedi 12:18, ngande wakokaso ndjaoka etena katosalɛ onto ɔmɔtshi kɔlɔ?
5 Sho koka monga la lonyangu l’efula naka onto ɔmɔtshi ambototɛ kana ambotosalɛ dui dimɔtshi dia kɔlɔ, djekoleko naka onto akɔ ekɔ ɔngɛnyi aso wa ma ma kana ose nkumbo kaso. (Os. 55:12-14) Lo tena dimɔtshi, lonyangu laso koka mbɛdikama l’onto lambowoka lokuwa. (Adia Tokedi 12:18.) Sho mbeyaka mpemba dia minya yimba lo nsaki ka lonyangu kɛsɔ. Koko nsala ngasɔ mbeyaka monga oko onto lambowoka lokuwa ko litshika lo mpota. Woho akɔ waamɛ mbele, hatokoke nongamɛ dia nsaki yaso ya lonyangu nshila lo ndjinya tsho yimba.
6. Ngande wakokaso nsala akambo etena katosalɛ onto ɔmɔtshi kɔlɔ?
6 Etena katosalɛ onto ɔmɔtshi kɔlɔ, kɛnɛ katotosalaka ntondo ele ondo mboka nkɛlɛ. Bible mbutaka dia sho mbeyaka ndjokoma ɛkɛlɛkɛlɛ. Koko, tɔ tɔhɛmɔlaka diaha mbetawɔ dia nsaki yaso tahemɛ. (Os. 4:4; Ɛf. 4:26) Lande na? Nɛ dia woho wayaokaso totshutshuyaka dia nsala dui dimɔtshi. Ndo nkɛlɛ halekaka nkonya lo etombelo w’amɛna. (Jak. 1:20) Ohɔ dia, mboka nkɛlɛ ekɔ tshelo koko ntshikala la nkɛlɛ ekɔ yɛdikɔ yahombaso mbɔsa.
Mboka nkɛlɛ ekɔ tshelo koko ntshikala la nkɛlɛ ekɔ yɛdikɔ yahombaso mbɔsa
7. Nsaki yakɔna kina yakokaso monga la yɔ etena katonyangiya onto ɔmɔtshi?
7 Etena katosalɛwɔ akambo la wɛngiya, sho koka monga la paa efula. Ɛnyɛlɔ, kadiyɛso kelɛwɔ Ann mbutaka ate: “Etena kakimi dikɛnda, papa akasɛkɛ mama ndo akatshuke ɔndɛdi ami. Lakayaoke opoko. Etena kakawayootaka ana, lakayaoke oko ana asɔ wambɔmpɛna. Lakoole la nsaki k’ɔnɛ hawonange.” Kadiyɛso kelɛwɔ Georgette nembetshiyaka woho wakandayaoke etena kakookese omɛnde ate: “Taki angɛnyi oma ko dikɛnda diaso. Taki sho tshɛ ambatshi mboka! Lakayonga la lɔkɔnyɔ efula l’otema.” Ndo kadiyɛso kelɛwɔ Naomi mbutaka ate: “Dimi kɔfɔnyaka di’omɛmi koka nyangishami. Ndo etena kakandambutɛ dia nde akendaka esato wɛnyawɔ anto etakataka lo woshɛshɛ ko akambishɛka, lakayaoke oko onto lambowokesa.”
8. a) Ɛkɔkɔ akɔna wɛnya lande na kahombaso dimanyiya anto akina? b) Wahɔ akɔna wayotokondja etena kadimanyiyaso anto akina? (Enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Kakɔna koonga etena katosalɛ onto ɔmɔtshi kɔlɔ?”)
8 Hatokoke nshimba kɛnɛ katotɛ kana katosalɛ anto akina, koko sho koka nsala la wolo dia nsɛdingola ekadimwelo aso. Ndo mbala efula okadimwelo woleki dimɛna ele dimanyiya. Lande na? Nɛ dia sho nangaka Jehowa ndo nde nangaka dia sho dimanyiyana. Naka sho mombanɛka nkɛlɛ ndo hatodimanyiyana, kete sho mbeyaka ndjonga oko onto lasala akambo oko kanga dadi ndo sho mbeyaka ndjoyasha paa lo demba. (Tok. 14:17, 29, 30) Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ ka kadiyɛso kelɛwɔ Christine. Nde mbutaka ate: “Etena kongami la nkɛlɛ kana kasalɛwɔ kɔlɔ, dimi mbɔlaka lo pai. Dimi mbɔsaka tɛdikɔ ta kɔlɔ lo kɛnɛ kendana la mbo ya ndɛ. Haalale djɔ efula ndo dimi mongaka l’okakatanu wa mbahemɛ nsaki yami ndo kɛsɔ mongaka la shɛngiya lo diwala ndo lo diɔtɔnganelo diasami l’anto akina.”
9. Lande na kahombaso ntshika mombanɛ tokumbɛkumbɛ?
9 Kaanga naka onto lakatosale kɔlɔ halange mbetawɔ munga yande, sho koka minya yimba lo awui wa kɔlɔ wakandatosale. Lo ngande? Georgette lakatatɛkɛtshi la diko, mbutaka ate: “Akambɔsɛ etena koko lakayotshikaka mboka ɔnɛ laki omɛmi nkɛlɛ ndo mbolamɛ tokumbɛkumbɛ. Etombelo waki la dui sɔ ele, lakayongaka la wɔladi w’efula.” Etena katshikaso mombanɛ tokumbɛkumbɛ, sho kokɛka otema aso diaha vɔ ndana la nkɛlɛ. Sho ndjakondjiyɛka ndo sho lawɔ wahɔ, mbuta ate sho koka ntatɛ nsɛna yoho ya lɔsɛnɔ la dimɛna nto. (Tok. 11:17) Ko kakɔna kakoka ntomba naka kaanga l’ɔkɔngɔ wa wɛ nshihodia nsaki yayɛ ko wɛ bu paka suke dia dimanyiya?
AHEMƐ NSAKI YAYƐ
10. Lande na kahombaso mbɔsa etena dia nkɔnɔ lo yimba? (Enda ndo esato.)
10 Ngande wakokayɛ mbahemɛ lonyangu layɛ? Yoho mɔtshi ele lo litshikɛ etena ka lɔ mbeta. Mbɔsaka etena di’onto lakahomɔ nkɔnɔ oma l’ɔkɔngɔ wa nde sakemɛ. Woho akɔ waamɛ mbele, nɔmbamaka etena dia sho nkɔnɔ lo yimba la ntondo ka sho ndjoonga suke dia dimanyiya onto lakatosalɛ kɔlɔ l’otema ɔtɔi.—Ond. 3:3; 1 Pe. 1:22.
Etena kahomɔso, nɔmbamaka esakelo ndo etena dia nkɔnɔ, woho akɔ waamɛ mbele, nɔmbamaka etena di’onto lele la lonyangu l’ɔtɛ wakawoosalɛ kɔlɔ nkɔnɔ (Enda odingɔ 10)
11. Ngande wakoka dɔmbɛlɔ kokimanyiya dia dimanyiyanaka?
11 Lɔmba Jehowa dia nde kokimanyiya dia wɛ dimanyiyanaka.c Ann lakatatɛkɛtshi l’etatelo, nembetshiyaka woho wakookimanyiya dɔmbɛlɔ. Nde mbutaka ate: “Lakalɔmbɛ Jehowa dia nde dimanyiya onto tshɛ la lo nkumbo kaso l’ɔtɛ w’awui wakiso kookandola dimɛna. Oma laasɔ, lakayofundɛka papa la wadɛnde mukanda dia mbatɛ ɔnɛ lakaadimanyiya.” Ann suyaka dia nsala ngasɔ komonga ɔtɔmbɔ l’esɔ. Koko nde mbutaka ate: “Laki l’elongamelo dia lo nsala la wolo dia mbokoya edimanyielo ka Jehowa, papa la wadɛnde wayotshutshuyama dia mbeka akambo efula wendana la Jehowa.”
12. Lande na kahombaso ndjaɛkɛ le Jehowa lo dihole dia ndjaɛkɛ lo nsaki yaso? (Tokedi 3:5, 6)
12 Yaɛkɛ le Jehowa koko aha lo nsaki yayɛ. (Adia Tokedi 3:5, 6.) Jehowa okeyaka nshi tshɛ kɛnɛ koleki ɔlɔlɔ le so. (Isa. 55:8, 9) Ndo nde hatɔlɔmbaki pondjo dia sho nsala dui dimɔtshi diakoka tosalɛ kɔlɔ. Laasɔ etena katokeketshande dia sho dimanyiyanaka, sho koka monga l’eshikikelo dia lo nsala ngasɔ tayokondja wahɔ. (Os. 40:4; Isa. 48:17, 18) Lo wedi okina, naka sho ndjaɛkɛ lo nsaki yaso, kete hatongaki pondjo l’akoka wa dimanyiya. (Tok. 14:12; Jɛr. 17:9) Naomi lakatatɛkɛtshi l’etatelo mbutaka ate: “Oma l’etatelo, lakashaka tɛkɛ nɛndɛ dia hakoke dimanyiya omɛmi l’ɔtɛ wakandendaka esato wɛnyawɔ anto etakataka. Laki la wɔma dia nde akakoke ndjosalɛ kɔlɔ nto kana ndjohɛ kɔlɔ kakandasalɛ. Ndo lakakanyiya dia Jehowa akashihodia nsaki yami. Koko lakayotatɛ nshihodia di’aha lam’ele Jehowa shihodiaka nsaki yami, kete laasɔ nde mbetawɔka kɛnɛ kasalami. Nde mbeyaka woho wayaokami ndo ayɔsa etena dia dimi ntshika mboka nkɛlɛ, koko nde nangaka nto dia dimi dimanyiyanaka.”d
ONGA LA NSAKI Y’AMƐNA
13. Lo ndjela Rɔmɔ 12:18-21, kakɔna kahombaso nsala?
13 Etena kadimanyiyaso onto ɔmɔtshi lakatosalɛ kɔlɔ lo yɛdikɔ y’efula, sho kombolaka awui efula oleki tsho ntona dia ntɛkɛta dikambo dia kɛnɛ kakatombe. Naka onto lakatosalɛ kɔlɔ ekɔ ɔnangɛso kana kadiyɛso k’Okristo, oyango aso ele wa mbidja wɔladi. (Mat. 5:23, 24) Sho sɔnaka dia mpɛnya nkɛlɛ la kɛtshi ndo tokumbɛkumbɛ la edimanyielo. (Adia Rɔmɔ 12:18-21; 1 Pe. 3:9) Kakɔna kakoka tokimanyiya dia nsala dui sɔ?
14. Kakɔna kahombaso mbidja welo dia nsala, ndo lande na?
14 Sho pombaka nsala la wolo dia mɛna onto lakatosalɛ kɔlɔ woho wawɛna Jehowa. Jehowa sɔnaka dia menda waonga w’amɛna wele l’onto. (2 Ɛk. 16:9; Os. 130:3) Tatendake paka waonga wa kɔlɔ wele l’onto koko toke washo lo waonga w’amɛna wele la nde. Etena kayangaso waonga w’amɛna wele l’anto akina, tayoshola di’ekɔ wɔdu le so dia mbadimanyiya. Ɛnyɛlɔ, ɔnangɛso lelɛwɔ Jarrod mbutaka ate: “Dimi mɛnaka dia ekɔ wɔdu dimanyiya ɔnalengo etena kɛdikami dui dia kɔlɔ diosalende la awui w’amɛna wangɛnangɛnami le nde.”
15. Lande na kele ekɔ dimɛna mbutɛ onto lakakosalɛ kɔlɔ ɔnɛ wɛ amboodimanyiya?
15 Dui dikina di’ohomba efula diahombayɛ nsala ele mbutɛ onto akɔ dia wɛ amboodimanyiya. Lande na? Tolembete kɛnɛ kata Naomi, lakatatɛkɛtshi la diko ate: “Omɛmi akamimbola ate: ‘Onde wɛ ambonyimanyiya?’ Etena kakamawotɛ nte: ‘Lambokodimanyiya,’ dimi kombahɛ ndooko dui dikina nto. Lakashihodia dia dimi kombodimanyiya mɛtɛ l’otema ɔtɔi. L’etena kɛmɔtshi, lakayongaka l’akoka wa ntondja tshɛkɛta yele la wolo efula nyɛ: ‘Lambokodimanyiya.’ Etena kakamoodimanyiya, omɛmi akakɛdia asɔyi ndo lakambe dia mɛna woho wakandayaoke dimɛna ndo wɔladi wakanyomonga lam’asaso. Oma ko etena kɛsɔ, lakayoyaɛkɛ nto le nde ndo takayonga angɛnyi w’eshika nto.”
16. Kakɔna kamboyeka lo kɛnɛ kendana l’edimanyielo?
16 Jehowa nangaka dia sho dimanyiyanaka. (Kɔl. 3:13) Kaanga mbediɔ ngasɔ, koka monga tshondo y’okakatanu dia dimanyiya anto akina. Koko sho koka nsala dikambo sɔ naka hatonyisha yimba lo nsaki yaso ndo mbidja welo dia mbahemɛ nsaki yakɔ. Laasɔ sho koka nyomonga nto la nsaki y’amɛna.—Enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Wanya asato wahombaso ntakola dia dimanyiya.”
KA WASHO LO ƐTSHƆKƆ WAYA LO DIMANYIYANA
17. Wahɔ akɔna wakondjaso lo dimanyiyana?
17 Tekɔ l’ɛkɔkɔ efula watotshutshuya dia dimanyiyana. Tɔsɛdingole ɛmɔtshi l’atei awɔ. Wa ntondo, sho mbokoyaka ndo ngɛnyangɛnyaka Shɛso kokana kɛtshi, Jehowa. (Luka 6:36) Wa hende, sho tekɔ la lowando l’efula l’edimanyielo ka Jehowa le so. (Mat. 6:12) Ndo wa sato, sho mongaka la yoonge ya dimɛna ndo tetemalaka nkeketsha diɔtɔnganelo diasaso la nde.
18-19. Etombelo akɔna wakoka monga etena kadimanyiyanaso?
18 Etena kadimanyiyaso anto akina, sho koka tshɔkwama lo yoho yahatalongamɛ. Ɛnyɛlɔ, tende kɛnɛ kakakomɛ Denise, lakatatɛkɛtshi l’etatelo. Kaanga mbakinde kombeyaka dikambo sɔ l’etena kɛsɔ, pami kaki lo kiɔkɔ ya aksida akɔshi yɛdikɔ ya ndjoyadaka l’ɔkɔngɔ wa ntomba oma lo lokanu. Koko, nde akayotshutshuyamaka la edimanyielo ka Denise ndo akayotatɛ mbeka Bible l’Ɛmɛnyi wa Jehowa.
19 Sho koka mfɔnya dia dimanyiya onto ekɔ dui dimɔtshi l’atei w’awui woleki wolo wakokaso nsala, koko dui sɔ mbeyaka nto monga difuto dioleki woke. (Mat. 5:7) Ɔnkɔnɛ, tosale kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala dia mbokoya edimanyielo ka Jehowa.
OSAMBO 125 Diɛsɛ le wanɛ wokana kɛtshi
a Nkombo mɔtshi yakatshikitanyema.
b La ntondo k’okakatanu wele oko wɔsɔ, Okristo tshɛ pombaka mbɔsa yɛdikɔ lo kɛnɛ kendana la dui diayondosala.
c Enda lo jw.org tovidɛo t’esambo wa laande tɔnɛ: “Pardonnons-nous les uns aux autres,” “Dimanyiya l’otema ɔtɔi” ndo “Taya angɛnyi nto.”
d Kaanga mbele menda esato wɛnyawɔ anto etakataka ekɔ pɛkato ndo mbishaka paa l’asolo, kɛsɔ hasha olonganyi wahasadi dui sɔ lotshungɔ la ndjaka diwala lo ndjela Afundelo.