BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w25 Ngɔndɔ k’enanɛi lk. 2-7
  • Woho watokimanyiya Jehowa dia mbikikɛ

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Woho watokimanyiya Jehowa dia mbikikɛ
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2025
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • DƆMBƐLƆ
  • ƆTƐKƐTA WA NZAMBI
  • ASEKASO AMBETAWUDI
  • ELONGAMELO KASO
  • Ohɔ dia Jehowa ekɔ “Nzambi kasɛna”
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2024
  • Nyonge l’okitshakitsha etena kahanyashihodia akambo amɔtshi
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2025
  • Mukanda wakoka tokimanyiya dia mbikikɛ la kɔlamelo tshɛ polo l’ekomelo
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2024
  • Jehowa “kɔnɔlaka otema wambatɛ”
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2024
Enda awui akina
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2025
w25 Ngɔndɔ k’enanɛi lk. 2-7

SAWO DIA WEKELO 32

OSAMBO 38 Nde ayokokeketsha

Woho watokimanyiya Jehowa dia mbikikɛ

“Nzambi koludi tɔɔ la ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika . . . ayonyokimanyiya dia nyu ntshikala nge, nde ayonyokeketsha, nde ayonyoshikikadia nge.”—1 PE. 5:10.

KƐNƐ KAYOTEKA

Toho tatokimanyiya Jehowa dia mbikikɛ ndo woho wakokaso nkondja wahɔ oma lo toho takɔ.

1. Lande na keso l’ohomba w’ekikelo ndo onto akɔna akoka tokimanyiya? (1 Petero 5:10)

LO NSHI y’ekomelo ya paa nyɛ, ekambi wa Jehowa wekɔ l’ohomba w’ekikelo. Amɔtshi wekɔ lo diɛnɛ la hemɔ kahakɔnɔ. Ndo akina wekɔ lo diɛnɛ la lɔkɔnyɔ l’oma l’oshishelo wa lakiwɔ la ngandji. Akina nto wekɔ lo diɛnɛ l’ɔlɔshamelo w’oma le ase nkumbo kawɔ kana oma le ewandji wa lɛɛta. (Mat. 10:​18, 36, 37) Onga l’eshikikelo ɔnɛ oyadi okakatanu akɔna wele la yɛ, Jehowa koka kokimanyiya dia mbikikɛ.—Adia 1 Petero 5:10.

2. Oma le na aya dikoka diaso di’Akristo dia mbikikɛ?

2 Ekikelo ekɔ dikoka dia nama ndo nkokɛ elongamelo la ntondo ka wekamu, ɔlɔshamelo, ekakatanu kana ehemba. Dikoka di’Akristo dia mbikikɛ halemanɛ la wolo awɔ hita, koko diɔ ndjaaka oma le Jehowa ɔnɛ lokoki tosha “wolo woleki wɔnɛ wokongaka l’onto.” (2 Kɔr. 4:7) Lo sawo nɛ, tayɔsɛdingola toho tɔnɛi takatosha Jehowa tatokimanyiya dia mbikikɛ. Tayɛna nto woho wa nkondja wahɔ oma lo toho takɔ.

DƆMBƐLƆ

3. Lande na kakokaso mbuta dia dɔmbɛlɔ ekɔ tshondo ya dihindo lo woho wasawolaso la Jehowa?

3 Jehowa akatosalɛ dui dimɔtshi dia diambo diatokimanyiya dia mbikikɛ. Nde akatosha dikoka dia nsawola la nde kaanga mbeso atshi wa pɛkato. (Hɛb. 4:16) Ohokanyiya dui nɛ: Sho koka nɔmba Jehowa wonya tshɛ ndo l’oseka dikambo tshɛ. Nde koka tohokamɛ oyadi l’ɔtɛkɛta akɔna wɔlɔmbaso, oyadi dihole diakɔna dieso, oyadi tekɔ shoamɛ kana tekɔ lo lokanu. (Jɔna 2:​1, 2; Ets. 16:​25, 26) Oyadi tekɔ l’ekiyanu ko hatoyeya woho wa nkɛnɛmɔla tokanyi taso, Jehowa ekɔ l’akoka wa nshihodia kɛnɛ kahatakoke mbuta. (Rɔmɔ 8:​26, 27) Lo mɛtɛ, dɔmbɛlɔ ekɔ tshondo ya dihindo!

4. Lande na kakokaso mbuta dia alɔmbɛlɔ aso wendana l’ekikelo mbɔtɔnɛka la lolango la Jehowa?

4 L’Ɔtɛkɛta ande, Jehowa toshikikɛka ɔnɛ “kɛnɛ tshɛ kɔɔlɔmbaso kɔtɔnɛ la lolango lande, nde tokɛka.” (1 Jni. 5:14) Onde sho koka nɔmba Jehowa dia nde tokimanyiya dia mbikikɛ? Eelo! Nsala ngasɔ mbɔtɔnɛka la lolango lande. Lande na kakokaso mbuta ngasɔ? Etena kakikɛso ehemba, sho kimanyiyaka dia Jehowa mbisha ɔnɛ latowɔnyɔlaka mbuta ate Satana Diabolo ekadimwelo. (Tok. 27:11) Laadiko dia laasɔ, Bible mbutaka dia Jehowa nomɔlomɔka dia “mɛnya wolo ande lo wahɔ wa wanɛ wele etema awɔ tshɛ wekɔ le nde.” (2 Ɛk. 16:9) Ɔnkɔnɛ, sho koka monga l’eshikikelo dia Jehowa ekɔ la wolo ndo la nsaki ka tokimanyiya dia mbikikɛ.—Isa. 30:18; 41:10; Luka 11:13.

5. Ngande wakoka dɔmbɛlɔ tosha ki ka lo yimba? (Isaya 26:3)

5 Bible mbutaka dia etena kɔlɔmbaso l’otema ɔtɔi lo kɛnɛ kendana l’ekiyanu aso, “wɔladi wa Nzambi woleki tokanyi tshɛ wayolama etema [aso] la timba [taso] lo tshimbo ya Kristo Yeso.” (Flpɛ. 4:7) Nyɛsɔ tɔsɛdingole kɛnɛ kalembetshiya dikambo sɔ. Anto waheye Jehowa pomanaka l’ekakatanu efula ndo vɔ pembaka toho tɔmɔtshi ta nkondja ki ka lo yimba. Ɛnyɛlɔ amɔtshi salaka tshɛ dia mendjola ekakatanu wele lawɔ l’oyango wa vɔ monga la ki ka lo yimba. Tshelo shɔ yekɔ waale lo nyuma. (Ɛdika la Mateo 12:​43-45.) Kaanga mbayaokawɔ dimɛna l’ɔkɔngɔ wa vɔ nkamba la toho tɔsɔ, vɔ bu mɛtɛ la wɔladi w’oma le Jehowa woleki tshɛ dimɛna. Etena kalɔmbaso Jehowa, sho mɛnyaka dia sho ndjaɛkɛka tshɛ le nde ndo nde toshaka “wɔladi wahashile.” (Adia Isaya 26:3.) Yoho mɔtshi yatosha Jehowa ki ele, lo tokimanyiya dia mbohɔka avɛsa amɔtshi watokeketsha. Avɛsa asɔ toholaka polo lo yɛdikɔ yakɔna yatoka Jehowa ngandji ndo yalangande tokimanyiya ndo oma laasɔ, sho ndjaokaka dimɛna.—Os. 62:​1, 2.

6. Awui akɔna wakokaso mbidjaka l’alɔmbɛlɔ aso? (Enda ndo osato.)

6 Kɛnɛ kakokayɛ nsala. Etena kakikɛyɛ ehemba wendana la mbetawɔ, “kitsha wotsho ayɛ le Jehowa” ndo lɔmba dia nkondja wɔladi ande. (Os. 55:22) Lɔmba nto lomba lele layɛ ohomba dia mbikikɛ okakatanu wele layɛ. (Tok. 2:​10, 11) Etena kɔsɛngasɛngayɛ dia mbikikɛ, tohɛke nsala alɔmbɛlɔ wa eokelo ka losaka. (Flpɛ. 4:6) Yanga tolembetelo tɛnya dia Jehowa ekɔ lo kosukɛ etena kakikɛyɛ ohemba ndo okakande losaka l’ɔtɛ w’osukɔ ande. Tetawɔke di’ohemba koshimba dia wɛ mɛna ɛtshɔkɔ wakayashile nkondja.—Os. 16:​5, 6.

Ɔnangɛso ɔmɔtshi l’opalanga odjashi lo luudu lande ndo alɔmba l’eleko k’amvula. Bible kofɔmi laadiko dia adwe ande ndo ɔlɔndɔ w’ekanga wekɔ lo mɛsa lo lokondo lande.

Wɛ tɛkɛtaka la Jehowa etena kɔlɔmbayɛ ndo Jehowa tɛkɛtaka la yɛ etena kadiayɛ Bible. (Enda odingɔ 6)b


ƆTƐKƐTA WA NZAMBI

7. Ngande wakoka wekelo wa Bible kokimanyiya dia mbikikɛ?

7 Jehowa akatosha Ɔtɛkɛta ande dia tokimanyiya dia mbikikɛ. Bible ekɔ l’avɛsa efula watoshikikɛ dia Jehowa tosukɛka. Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ kɛnɛ. Mateo 6:8 mbutaka ɔnɛ: “Shɛnyu mbeyaka kɛnɛ kenyu l’ohomba kaanga la ntondo ka nyu mbɔlɔmba.” Yeso lakashile ɛtɛkɛta ɛnɛ mbeyaka Jehowa dimɛna oleki anto akina tshɛ. Ɔnkɔnɛ, sho bu kaanga l’ɔkɔkɔ ɔtɔi wa mbidja taamu lo woho wayasha Jehowa dia nkotsha ehomba aso etena keso l’ekakatanu. Bible ndola tɔɔ la tokanyi ta woho ɔsɔ takoka nkeketsha yɛdikɔ yaso ya mbikikɛ.—Os. 94:19.

8. a) Sha ɛnyɛlɔ ka ntɔndɔ dimɔtshi dia lo Bible diakoka tokimanyiya dia mbikikɛ. b) Kakɔna kakoka tokimanyiya dia mbohɔ atɔndɔ amɔtshi wa lo Bible etena keso l’ohomba awɔ?

8 Atɔndɔ wa lo Bible koka tokimanyiya dia mbikikɛ. Laadiko a laasɔ, vɔ ndola l’ewo ka shikaa kakoka tokimanyiya dia mbɔsa tɛdikɔ t’amɛna. (Tok. 2:​6, 7) Ɛnyɛlɔ, Bible tokeketshaka dia ntshika ndeka ndjakiyanya lo dikambo dia nshi yayaye koko lo dihole dia nsala ngasɔ, sho koka ndjaɛkɛka le Jehowa lushi tshɛ. (Mat. 6:34) Naka sho monga la mbekelo ka mbadiaka Bible ndo ka kanaka yimba la tɔ, kete tayonga l’akoka wa mbohɔka atɔndɔ akɔ etena kayotonga lawɔ ohomba.

9. Ngande wakeketsha ɛkɔndɔ wa lo Bible wɛkamu aso l’ekimanyielo ka Jehowa?

9 Bible ndola tɔɔ l’ɛkɔndɔ wa mɛtɛ w’anto wele oko sho wakayaɛkɛ le Jehowa ndo wakalongola osukɔ ande. (Hɛb. 11:​32-34; Jak. 5:17) Etena kakanaso yimba lo ɛkɔndɔ ɛsɔ, sho fudiaka wɛkamu aso le Jehowa ɔnɛ nde ekɔ “eshamelo kaso ndo wolo aso, ekimanyielo kele suke dia tanema lo tena di’asui.” (Os. 46:1) Etena kakanaso yimba l’ɛnyɛlɔ k’ekambi wa Jehowa wele oko sho wakasɛnɛ lo nshi yakete, sho tshutshuyamaka dia mbokoya mbetawɔ ndo ekikelo kawɔ.—Jak. 5:​10, 11.

10. Ngande wakokayɛ nkamba la Bible lo yoho yoleki dimɛna?

10 Kɛnɛ kakokayɛ nsala. Adiaka Bible lushi tshɛ, ndo nsala listɛ l’avɛsa wa laande wambokokimanyiya. Anto efula nto wakɛnyi dia divɛsa dia lushi la lushi ekɔ yoho mɔtshi ya ntatɛ lushi la kanyi mɔtshi yakeketsha y’oma lo Bible. Kadiyɛso kɛmɔtshi kelɛwɔ Mariea akɛnyi mɛtɛ ka dikambo sɔ etena kakawashola ambutshi ande ahende la hemɔ ka kansɛrɛ. Kakɔna kakokimanyiya etena kakandaakokɛka lo Ngɔndɔ y’ekomelo ya lɔsɛnɔ lawɔ? Nde mbutaka ate: “La pindju, lakasɛdingolaka divɛsa di’oma lo biukubuku Tɔsɛdingolake Afundelo lushi la lushi ndo lakakanaka la diɔ yimba. Mbekelo kɛsɔ kakambisha diaaso dia ndodia yimba yami la kanyi y’oma lo Bible, yakakimanyiya dia mbika washo lo awui woleki ohomba lo dihole dia mbika washo l’ekakatanu wakalɔshanaka lami.”—Os. 61:2.

ASEKASO AMBETAWUDI

11. Lande na kele ekɔ dui diakeketsha dia mbeya dia sho bu shoamɛ etena kakikɛso ekakatanu?

11 Jehowa kambaka l’anangɛso ndo l’akadiyɛso dia tokimanyiya dia mbikikɛ. Mbeya dia ɔnɛ ‘woho akɔ waamɛ w’asui wasowaso mbasowa ndo tshunda di’otondo di’anangɛnyu wa l’andja w’otondo’ toshikikɛka dia sho bu shoamɛ. (1 Pe. 5:9) Aha la taamu, sho koka monga l’eshikikelo ɔnɛ oyadi woho w’okakatanu akɔna tshɛ wambotohomana lawɔ, anto akina wambohomanaka lawɔ ndo wakakikɛ. Kɛsɔ mɛnyaka dia sho lawɔ koka mbikikɛ.—Ets. 14:22.

12. Ngande watokimanyiya asekaso ambetawudi ndo kakɔna kakokaso mbasalɛ? (2 Kɔrɛtɔ 1:​3, 4)

12 Asekaso ambetawudi koka tokeketsha etena kakikɛso. Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akɛnyi mɛtɛ ka dikambo sɔ. Mbala efula nde akɛnya lowando lande le wanɛ wakokimanyiya etena kakinde lo lokanu lo nshila nkombo ya wɔ. Vɔ wakasambe Pɔɔlɔ, wakokeketsha ndo wakawosha kɛnɛ kaki la nde ohomba. (Flpɛ. 2:​25, 29, 30; Kɔl. 4:​10, 11) Sho koka mpomana la dui diakɔ diamɛ ɛlɔ kɛnɛ. Etena keso l’ohomba w’ekimanyielo dia mbikikɛ, anangɛso l’akadiyɛso mongaka suke dia tokimanyiya ndo etena kewɔ l’ohomba w’ekimanyielo, sho mongaka suke dia mbaakimanyiya.—Adia 2 Kɔrɛtɔ 1:​3, 4.

13. Kakɔna kakakimanyiya kadiyɛso kelɛwɔ Maya dia mbikikɛ?

13 Anangɛso l’akadiyɛso wakonge osukɔ a woke le kadiyɛso kelɛwɔ Maya ladjasɛ la Russie. Lo 2020, luudu lande lakasɛngama ndo oma laasɔ, wakosandja l’ɔtɛ wakandasambisha anto akina awui wendana la dietawɔ diande. Nde mbutaka ate: “L’etena kakamakɔmɔ, anangɛso l’akadiyɛso wakambelɛka, wakafundɛka dia shikikɛmi ɔnɛ vɔ mbokakami ngandji. Lokeyaka nshi tshɛ di’anangɛso l’akadiyɛso mbokakami ngandji ndo vɔ wekɔ nkumbo kami. Lakaleke mɛna mɛtɛ ka dikambo sɔ oma ko 2020.”

14. Ngande wakokaso nkondja wahɔ l’osukɔ w’oma le asekaso ambetawudi etena kakikɛso? (Enda ndo osato.)

14 Kɛnɛ kakokayɛ nsala. Etena kakikɛyɛ, ongaka suke l’anangɛyɛ l’akadiyɛyɛ w’Akristo. Tengengake dia nɔmba ekimanyielo oma le dikumanyi. Vɔ mbeyaka monga oko “hiombo oma lo lɔpɛpɛ, ndo oko dihole di’eshamelo oma lo mvula ngembe.” (Isa. 32:​2, nɔtɛ.) Ohɔka dia ndo asekayɛ Akristo wekɔ lo mbikikɛ ekakatanu wa wolo. Salɛ onto lele lo dihombo ɔlɔlɔ ayokokimanyiya dia wɛ monga la wɛdimo ndo mɛna akambo la sso di’ɔlɔlɔ etena kakikɛyɛ ehemba.—Ets. 20:35.

Ɔnangɛso l’opalanga lɛnyisha l’osato wa ntondo odjashi lo luudu lande l’eleko k’ɔwɔ ndo asawola la wadi la omi ɔmɔtshi la anawɔ ahende wa timato. Ɔkɔmba ndo ɔlɔndɔ w’ekanga wele suke la nde. Yana mɔtshi ya yimato awɛnya sango dia paradiso.

Tshikala suke l’anangɛyɛ l’akadiyɛyɛ w’Akristo (Enda odingɔ 14)c


ELONGAMELO KASO

15. Ngande wakakimanyiya elongamelo anto waki la kɔlamelo mbidja ndo Yeso? (Hɛbɛru 12:2)

15 Jehowa akatosha elongamelo ka shikaa dia tokimanyiya dia mbikikɛ. (Rɔmɔ 15:13) Tohɔ woho wakakimanyiya elongamelo Yeso dia mbikikɛ lushi la wolo la lo lɔsɛnɔ lande la la nkɛtɛ. (Adia Hɛbɛru 12:2.) Yeso akeyaka dia kɔlamelo yande yakakoke nkimanyiya dia mamɛ lokombo la Jehowa. Yeso akakongaka l’asolo walomɔlomɔ dia toonga kaamɛ la She ndo l’etena kakɔ kaamɛ tokamba kaamɛ l’akitami lo Diolelo dia l’olongo. Woho akɔ waamɛ mbele, elongamelo kaso ka nsɛna l’andja w’oyoyo watolaka Nzambi tokimanyiyaka dia mbikikɛ oseka ohemba tshɛ wahomana la so l’andja ɔnɛ wa Satana.

16. Ngande wakakimanyiya elongamelo kadiyɛso kɛmɔtshi dia mbikikɛ ndo wetshelo akɔna wakondjayɛ oma lo kɛnɛ kakandate?

__________

16 Nyɛsɔ tɔsɛdingole woho wakakimanyiya elongamelo ka Diolelo kadiyɛso Alla ladjasɛ la Russie, lele omɛnde akandama ndo akadjama lo lokanu dia nkonga etena ka vɔ mbosandja. Etena kakatombe dikambo sɔ, Alla akate ate: “Nɔmba lo kɛnɛ kendana l’elongamelo kaso ka lo nshi yayaye ndo nkana yimba la tɔ akakimanyiya di’aha dimi nkɔmɔ. Lamboshihodia dia ɔsɔ keema ekomelo ka lɔsɛnɔ. Jehowa ayodja otshumba, ndo sho lawɔ.”

17. Ngande wakokaso mɛnya lowando laso lo elongamelo kaso kohikami lo Bible? (Enda ndo osato.)

17 Kɛnɛ kakokayɛ nsala. Ɔsa etena ka nkana yimba lo nshi yayaye y’amɛna yatolaka Jehowa. Onga oko onto layaɛna l’andja w’oyoyo waki Nzambi ndo kanyiya ɛtshɔkɔ wayoyokondja lɛkɔ. Ehemba wahomana la so ɛlɔ kɛnɛ mɛnamaka dia wekɔ wa lo “tshanda mɔtshi tsho ndo bu wa wolo.” (2 Kɔr. 4:17) Ndo nto, sala kɛnɛ kakokayɛ nsala dia mbutɛ anto akina alaka wa Nzambi wendana la nshi yayaye. Ohokanyiya lɔsɛnɔ la wolo lele l’anto wahakambɛ Jehowa. Vɔ wekɔ nto l’akambo efula koko haweye awui wa diambo wendana l’alaka waki Nzambi. Wɛ koka nomialomia nsaki kawɔ l’elongamelo kaso ka Diolelo kaanga lo nsawola la wɔ lo tshena pe.

Ɔnangɛso l’opalanga odjashi lo luudu lande l’eleko kɔɔlɔ akatshi ndo akana yimba l’osato wa paradiso wele lo tablɛtɛ kande. Pusupusu ndo ɔlɔndɔ w’ekanga wele suke la nde.

Ɔsa etena ka nkanyiya lo kɛnɛ kendana la nshi yayaye y’amɛna yatolaka Jehowa (Enda odingɔ wa 17)d


18. Lande na kakokaso ndjaɛkɛ lo alaka wa Jehowa?

18 L’ɔkɔngɔ wa nde ntondoya ehemba wa wolo, Jɔbɔ akatɛ Jehowa ate: “Kakianɛ dimi lambeya dia wɛ ekɔ la akoka wa nsala akambo tshɛ ndo ndooko dui dionga la yɛ lo yimba dia nsala diahayakoke nsala.” (Jɔbɔ 42:2) Jɔbɔ akeke dia ndooko ɛngɔ kakoka nshimba Jehowa dia nkotsha alaka ande. Dui sɔ koka tokeketsha etena kakikɛso. Dia nembetshiya dui sɔ, ohokanyiya dikambo dia mama kɛmɔtshi kele la hemɔ ndo kambɔkɔmɔ nɛ dia adɔkɔtɛlɛ efula wambohekɔ nsaka hemɔ kande koko hakɔnɔ. Koko etena kamboshihodia dɔkɔtɛlɛ diele la diewo ndo diɛkɛwɔ otema hemɔ kande, ndo amboolembetshiya woho wakokande mbɔkɔnɔla oma lo hemɔ kakɔ, nde amboyaoka dimɛna kaanga kele dikambo sɔ mbeyaka mbɔsa yema y’etena dia nde nkɔnɔ. Lo mɛtɛ, ayonga dui dia wɔdu le nde dia mbikikɛ hemɔ kande, nɛ dia nde ambeya ɔnɛ ndooko onyake nde ayɔkɔnɔ. Woho akɔ waamɛ mbele, sho koka ntetemala mbikikɛ nɛ dia tekɔ l’eshikikelo ɔnɛ alaka wa Nzambi wendana la nshi yayaye wayokotshama ndooko onyake.

19. Kakɔna keso l’ohomba dia mbikikɛ?

19 Oko wambotodiɛna, Jehowa tokimanyiyaka dia mbikikɛ ehemba aso l’ekimanyielo ka dɔmbɛlɔ, Ɔtɛkɛta ande, asekaso ambetawudi ndo elongamelo kaso. Naka sho nkamba la toho tɔsɔ, kete Jehowa ayotokokɛ oyadi okakatanu akɔna wakoka mpomana la so polo lushi layoshila ekakatanu wa l’andja ɔnɛ wa Satana.—Flpɛ. 4:13.

NGANDE WATOKIMANYIYA JEHOWA DIA MBIKIKƐ L’EKIMANYIELO KA . . .

  • dɔmbɛlɔ ndo Ɔtɛkɛta ande?

  • asekaso ambetawudi?

  • elongamelo kaso?

OSAMBO 33 Okitsha wotsho ayɛ le Jehowa

a Nkombo mɔtshi ya lo sawo nɛ yakatshikitanyema.

b ELEMBETSHIELO W’OSATO: Ɔnangɛso l’opalanga ambokikɛ la kɔlamelo tshɛ l’edja k’ɛnɔnyi efula.

c ELEMBETSHIELO W’OSATO: Ɔnangɛso l’opalanga ambokikɛ la kɔlamelo tshɛ l’edja k’ɛnɔnyi efula.

d ELEMBETSHIELO W’OSATO: Ɔnangɛso l’opalanga ambokikɛ la kɔlamelo tshɛ l’edja k’ɛnɔnyi efula.

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto