Tshapita 6
Lande Na Katshundaso Ndo Kavɔso?
1. Dikambo diakɔna diele wa nomb’ewo kokoka nembetshiya lo kɛnɛ k’endana la lɔsɛnɔ l’onto?
WA NOMB’EWO haweye lande na katshunda anto ndo kavɔwɔ. Mɛnamaka di’oko tɔtshɔngu taso totohomba tetemalaka la mbototɔ ndo sho totohomba sɛna pondjo pondjo. Dibuku Hyojun Soshikigaku (Ɔlɛmbɛ wa Wekelo wa Tokamakama Takongɛ Diangɔ Diasɛna) mbutaka ɔnɛ: “Woho wokakatanyi otshundelo wa tɔtshɔngu la lotshundu l’onto ndo la nyɔi kande ekɔ ehekesa ka dikambo ka woke.” Efula ka wa nomb’ewo mbetawɔka ɔnɛ ekomelo ka lɔsɛnɔ “ekɔ dikambo diambotalɔngɔswamaki oma k’etatelo ndo diambokakatanyemaka la lɔsɛnɔ.” Onde wɛ kanaka dia vɔ wekɔ lo mbuta mɛtɛ?
2. Kakɔna kakasale anto amɔtshi l’ɔtɛ w’ɔnɛ lɔsɛnɔ lekɔ mondomondo?
2 Nshi tshɛ, anto wôkoyangaka dia monga la lolombe ndo wôkohembaka dia kondja lɔsɛnɔ laha l’ekomelo. Oma k’etatelo k’eleko ka nɛi N.T.D., didjoyadjoya dimɔtshi diakawafɔnyaka ɔnɛ diɔ kokaka mbisha anto lɔsɛnɔ la pondjo, diakakotola yambalo y’akanga w’ɛngɔnyi w’Ase Chine. Yema l’ɔkɔngɔ diko, ewandji ɛmɔtshi w’Ase Chine wakahembe nɔ didjoyadjoya diakɔ diakawasɛmaka ɔnɛ diɔ mbakoka mbisha anto lɔsɛnɔ la pondjo—diangɔ diakasalema oma lo mercure—ko wakavu! Lo kɛtɛ k’otondo, anto mbetawɔka ɔnɛ nyɔi kema ekomelo ka lɔsɛnɔ lawɔ. Ase Buda, Ahindu, wa Misilma, l’anto akina tshɛ wekɔ la weoho w’elongamelo ka lɔsɛnɔ la l’ɔkɔngɔ a nyɔi. L’atei a Lokristokristo, anto efula sangoyaka dia monga la lɔsɛnɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ l’olongo l’ɔkɔngɔ a nyɔi.
3. (a) Lande na kakombola anto lɔsɛnɔ la pondjo? (b) Wembola akɔna w’endana la nyɔi wahomba kadimwama?
3 Kanyi y’ɔnɛ ɔngɛnɔngɛnɔ wekɔ l’ɔkɔngɔ a nyɔi mɛnyaka saki k’efula kele l’anto ka kondja lɔsɛnɔ la pondjo. Bible mbutaka lo kɛnɛ k’endana la kanyi ya lɔsɛnɔ la pondjo yakadje Nzambi l’etema aso ɔnɛ: “Ndi akasha antu tshe kanyi ya pundju lu etema awo.” (Undaki 3:11) Nde akatonge anto wa ntondo l’akoka wa vɔ sɛna pondjo pondjo la kɛtɛ. (Etatelu 2:16, 17) Ko lande na kavɔ anto? Woho akɔna wakayɔtɔ nyɔi l’andja? Ewo ka Nzambi kadimolaka wembola ɛsɔ.—Osambu 119:105.
SANGWELO DIA WÂLE
4. Woho akɔna wakashola Yeso ɔnɛ lakakongola onongo wa nyɔi k’anto?
4 Onto ɔmɔtshi lakakongola onongo ekɔ lo pemba dia mbishɛ onongo wakandakongola. Dikambo sɔ mbakasale ndo ɔnɛ lakakongola onongo wa kɛnɛ kakela nyɔi le miliyara y’anto. Nde akakolonganya akambo woho wa mbetɛ nyɔi k’anto oko ehekesa ka dikambo. Yeso Kristo akashola onto ɔsɔ lakakongola onongo lam’akandatɛ wanɛ wakayangaka dia mbodiaka ate: “Ana wa [Diabolo, NW] shenyu mbenyu. Nyu nangaka ntsha uku shenyu. Uma l’etatelu ndi aki u[n]djakanyi. Ndi hatemalaka lu mete, ne dia mete kema l’utema andi.”—Joani 8:31, 40, 44.
5. (a) Oma lende akatɔngɔ ɔnɛ lakayokomaka Satana Diabolo? (b) Tɔtɛkɛta tɔnɛ: “Satana” la “Diabolo,” alangatɔ nembetshiya?
5 Eelo, Diabolo ekɔ “kanga kashi” ka kɔlɔ efula. Bible mɛnyaka ɔnɛ nde ekɔ otondo w’onto, koko aha kɔlɔ kele l’otema w’onto ɔmɔtshi. (Mateu 4:1-11) Kânga mbakandatongama oko ondjelo w’ɔlɔlɔ, ‘nde komemala lo mɛtɛ.’ Nde mɛtɛ sunganaka mbelamɛ ɔnɛ Satana Diabolo! (Enyelo 12:9) Vɔ mbelɛka ɔnɛ “Satana,” kana “otunyi,” nɛ dia nde ndɔshanaka la Jehowa ndo mbohetshaka. Kanga kɔlɔ ɔsɔ mbelamɛka nto ɔnɛ: “Diabolo,” kana “omamanyishi,” nɛ dia nde akɔnyɔla Nzambi lo mbomamatanyiyɛ akambo wa kashi.
6. Lande na kakatɔmbɔkwɛ Satana Nzambi?
6 Kakɔna kakatshutshuya Satana dia nde tɔmbɔkwɛ Nzambi? Toko ɔkɔmiya. Nde akahɛmahɛmaka di’anto mbɔtɛmɔla woho watɛmɔlawɔ Jehowa. Diabolo kombikasha saki kɛsɔ ka kondja ɔtɛmwɛlɔ wele paka Otungi ndamɛ mbahomba tɛmɔlama. (Ɛdika la Ezekiyele 28:12-19.) L’ɔtɛ wa nde mbikasha saki kɛsɔ, ondjelo akɔ wakayokomaka Satana akonɛ saki kɛsɔ ka wolo l’otema ande polo ndo lam’akayotshɔ saki kakɔ diemi ko ndjôta pɛkato.—Jakoba 1:14, 15.
7. (a) Kakɔna kele kiɔkɔ ya nyɔi k’anto? (b) Pɛkato kɛdikɛdi na?
7 Tambeya ɔnɛ lakakongola onongo wa dikambo diakayɔtɔla anto lo nyɔi. Ko naa kiɔkɔ ya mɛtɛ mɛtɛ ya nyɔi k’anto? Bible mbutaka ɔnɛ: “Wanga a nyoi eko [pɛkato, NW].” (1 Koreto 15:56) Ko pɛkato kɛdikɛdi na? Dia sho mana tshɛkɛta shɔ fundo, totokenda kitshimudi yayɔ l’ɛtɛkɛta wa l’etatelo wakafundama Bible. Ditshelo dia lo Hɛbɛru la Grɛkɛ diokadimwami ɔnɛ “sala pɛkato” nembetshiyaka ɔnɛ: “pomba” lo yoho ya pomba dikambo dimɔtshi kana mpekɔ dia kotsha oyango ɔmɔtshi. Oyango akɔna wahombaso sho tshɛ? Ele oyango wa monga l’okitanyiya wa kokele le Nzambi. Ko woho akɔna wakayɔtɔ pɛkato l’andja?
WOHO WAKASALEMA SANGWELO DIA KƆLƆ
8. Woho akɔna wakahembe Satana sala di’ɔnɛ anto wɔ̂tɛmɔlake?
8 La mayɛlɛ tshɛ, Satana akakolonganya sangwelo dimɔtshi diakandafɔnyaka ate diɔ diayowɔlɔmbɔla lo nde mbolɛ anto tshɛ ndo tɛmɔlama oma le wɔ. Nde akɔshi tɛdikɔ dia tshutshuya atshukanyi wa ntondo, Adama l’Eva, dia vɔ tɔmbɔkwɛ Nzambi. Jehowa akasha ambutshi aso wa ntondo ewo kakahombe mbatɔla otsha lo lɔsɛnɔ la pondjo. Vɔ wakeyaka ɔnɛ Otungi awɔ aki ɔlɔlɔ nɛ dia nde akâkitsha l’ekambɔ k’Ɛdɛna ka dimɛna efula. Djekoleko Adama mbakaleke mɛna ɔlɔlɔ waki Shɛso le l’olongo lam’akawosha Nzambi wadi la dimɛna diahangɔnɛ ndo lakokimanyiyaka. (Etatelu 1:26, 29; 2:7-9, 18-23) Edja ka lɔsɛnɔ laki atshukanyi wa ntondo akakimamɛ l’okitanyiya w’awui a Nzambi.
9. Ɔlɛmbɛ akɔna wakadjɛ Nzambi atshukanyi wa ntondo, ndo lande na kakiwɔ ɔlɔlɔ?
9 Nzambi akadjɛ Adama ɔlɛmbɛ ɔnɛ: “Olekaki elua w’etamba tshe wa l’ekambo uku alangaye. Keli, tolekaki elua w’uma l’utamba wa ewu k’akambu w’ololo ndu k’akambu wa kolo, ne dia lushi layuyole, we ayuvo.” (Etatelu 2:16, 17) Oko wende Otungi, Jehowa Nzambi aki la lotshungɔ la mbidja ɛlɛmbɛ w’endana la lɔkɛwɔ ndo shikikɛ kɛnɛ kaki ɔlɔlɔ la kɔlɔ le ditongami diande. Ɔlɛmbɛ ande waki ɔlɔlɔ nɛ dia Adama l’Eva waki la lotshungɔ la ndɛ elowa w’oma l’etamba ekina tshɛ wa l’ekambɔ. Vɔ wakakoke mɛnya lowando lawɔ lo lowandji la losembwe laki Jehowa lo nɛmiya ɛlɛmbɛ ande koko aha lo monga la lotamanya ko ndjadjɛ ɛlɛmbɛ w’endana la lɔkɛwɔ lawɔ vɔamɛ.
10. (a) Woho akɔna wakasale Satana dia kotola anto oya lo wedi ande? (b) Dikambo diakɔna diakamamatanyiyɛ Satana Jehowa? (c) Akanayɛ lo kɛnɛ k’endana la woho wakasɔmbwɛ Satana Nzambi?
10 Diabolo akasale tshɛ dia nde manganya anto wa ntondo oma le Nzambi. Dia nde mbakotola oya lo wedi ande, Satana akate kashi. Lam’akandakambe l’olui, oko onto latɛkɛta ko dui mbokamaka di’oko diekɔ lo tomba oma l’ɛngɔ kosukanyi lande, Diabolo akambola Eva ate: “Ukundi, [Nzambi, NW] kunyutela ati: Tanyolekaki elua w’etamba tshe weli l’ekambo kene?” Lam’akakadimola Eva lo ndjela ɔlɛmbɛ wa Nzambi, Satana akate ate: “Yaa! nyu hanyuvo mete.” L’etena kɛsɔ, nde akamamatanyiyɛ Jehowa ɔnɛ nde ekɔ l’otema wa kɔlɔ lam’akandate ate: “[Nzambi, NW] mbeyaka ati: Lushi layunyole, ashu anyu wayudiho, ku nyayuyala uku dimi [Nzambi, NW], nyayeya akambu w’ololo ndu akambu wa kolo.” (Etatelu 3:1-5) Ɔnkɔnɛ, Diabolo akɛnya di’oko Nzambi aki lo mbadima ɛngɔ kɛmɔtshi k’ɔlɔlɔ. Ande akambo wa kashi wakandamamatanyiyɛ Jehowa, Sheso le l’olongo loludi la ngandji lee!
11. Woho akɔna wakayosangaka Adama l’Eva dui ɔtɔi vɔ la Satana?
11 Eva akanyomenda otamba nto, ko akɛnyi l’etena kakɔ dia elowa awɔ wekɔ dimɛna efula. Ɔnkɔnɛ, nde akakɔhɔla olowa ko akale. L’ɔkɔngɔ diko, omɛnde akayɔtɔka l’ɔnɔngɔ ande l’okonda lo sala pɛkato ka mɔnyɔla awui wa Nzambi. (Etatelu 3:6) Kânga mbele Eva mbakakesama, koko vɔ akɔ ahende, ndo Adama ndo Eva wakasukɛ sangwelo diaki Satana dia mbolɛ dioho di’anto. Mɛtɛ, vɔ wakayosangaka lande dui ɔtɔi.—Romo 6:16; 1 Timote 2:14.
12. Etombelo akɔna wakayala oma lo woho wakatɔmbɔkwɛ anto Nzambi?
12 Adama l’Eva wakahombe ntokomɛ etombelo w’oma lo ditshelo diawɔ. Vɔ kondjokoma oko Nzambi, lo monga l’ewo ka lânde. Koko, vɔ wakayaokɛ sɔnyi ndo wakayashɛ. Jehowa akelɛ Adama dia ndjokoya lande ko akahembola onongo ande ɔnkɔnɛ: “Uma l’ulimu a ntumba diangasa l’elundji kaye mbayuyukundjaka mbu ya nde, edja ndu we ambukalula lu kete, ne dia uma loko mbakayosama. We eko ditshu, okone we ayukalula utsha lu ditshu.” (Etatelu 3:19) “Lushi” lakale ambutshi aso wa ntondo olowa w’oma l’otamba w’ewo k’akambo w’ɔlɔlɔ l’akambo wa kɔlɔ, vɔ wakalomboshama oma le Nzambi ndo wakavu lo ndjela kanyi yande. L’ɔkɔngɔ, vɔ wakayotshanyema oma lo Paradiso ko wakatatɛ kitakita oma lo eongelo k’ɔlɔlɔ polo ndo lo nyɔi ka l’emunyi.
WOHO WAKADIANGANA PƐKATO LA NYƆI
13. Woho akɔna wakadiangana pɛkato le dioho di’anto tshɛ?
13 Akɛnamaka di’oko Satana akatondoya lo kɛnɛ kakandasangoya woho wa nde tɛmɔlama oma le anto. Koko, nde kokoka nama lɔsɛnɔ l’atɛmɔdi ande. Etena kakatatɛ pɛkato kamba olimu le atshukanyi wa ntondo, vɔ kondjokoka sambiyɛ an’awɔ lokokele nto. Oko efundelo kofundami lo dive, pɛkato akafundama la wolo tshɛ lo lokongɛ l’ohowɔ laki ambutshi aso wa ntondo. Ɔnkɔnɛ, vɔ wakakoke mbota paka ana wele kema kokele. Lam’ele an’awɔ tshɛ wakayotɔ l’ɔkɔngɔ w’Adama l’Eva sala pɛkato, an’awɔ tshɛ wakahowɔ pɛkato la nyɔi.—Osambu 51:5; Romo 5:12.
14. (a) Wanɛ wayata ɔnɛ vɔ kema la pɛkato, sho kokaka mbaɛdika l’onto akɔna? (b) Woho akɔna wakayeyaka Ase Isariyɛlɛ ɔnɛ vɔ waki la pɛkato?
14 Koko, ɛlɔ kɛnɛ, anto efula hawetawɔ ɔnɛ vɔ wekɔ atshi wa pɛkato. Lo ahole amɔtshi wa l’andja ɔnɛ, anto efula haweye kanyi ya pɛkato k’ohowɔ. Koko, ɔsɔ kema djembetelo yɛnya ɔnɛ pɛkato kema. Ɔna pami ɔmɔtshi lele la elundji ka mindo kokaka sɛma ɔnɛ nde ekɔ pudipudi, ndo nde kokaka ndjetawɔ ɔnɛ nde ekɔ mindo paka l’ɔkɔngɔ wa nde ndjaenda lo talatala. Ase Isariyɛlɛ wa lo nshi ya ntondo waki oko ɔna pami la ngasɔ lam’akawalongola Ɛlɛmbɛ wa Nzambi oma lo tshimbo y’omvutshi Ande Mɔsɛ. Ɛlɛmbɛ wakɛnyaka hwe ɔnɛ pɛkato kekɔ. Ɔpɔstɔlɔ Paulo ekɔ lo nembetshiya ate: “Dimi kumbeya [pɛkato, NW], tshikima uma l’elembe.” (Romo 7:7-12) Lam’akawakambaka l’Ɛlɛmbɛ wa Nzambi dia ndjaenda, oko ɔna pami layaenda lo talatala, Ase Isariyɛlɛ wakakoke ndjaɛna dia vɔ waki mindo lo asho wa Jehowa.
15. Kakɔna kayotɛna lam’ayotoyaenda lo talatala ka Dui dia Nzambi?
15 Lam’ayotoyaendaka lo talatala ka Dui dia Nzambi ndo lam’ayotolembetɛka ɛlɛmbɛ wa lɔkɔ, tayokoka ndjaɛna ɔnɛ sho kema kokele. (Jakoba 1:23-25) Tɔ̂shi ɛnyɛlɔ ka kɛnɛ kakatɛ Yeso ambeki ande lo kɛnɛ k’endana la mboka Nzambi la anyawɔ anto ngandji, oko wofundamidiɔ lo Mateu 22:37-40. Ande tena efula diahasale anto dikambo sɔ lo tenyi dia kɛtɛ nɛ lee! Nkum’etema y’anto amɔtshi hayɔkɛtɛ kânga yema lam’ahawoke Nzambi la anyawɔ anto ngandji.—Luka 10:29-37.
EWƆ DITSHELO DIAKI SATANA!
16. Kakɔna kakokaso sala di’aha kesama oma lo ditshelo diaki Satana, ndo lande na kele dikambo sɔ wolo?
16 Satana ekɔ lo nyanga dia totshutshuya woho wa sho sala pɛkato l’okonda. (1 Joani 3:8) Onde ekɔ yoho mɔtshi yakokaso mbewɔ di’aha kesama oma lo ditshelo diande? Eelo, koko kɛsɔ tɔlɔmbaka dia sho ndɔshana la mposa yaso ya sala pɛkato l’okonda. Dikambo sɔ kema wɔdu nɛ dia saki kaso ka lôtɔ kɛngami otsha lo pɛkato kekɔ wolo efula. (Efeso 2:3) Paulo akahombe ndɔ ta dia mɛtɛ. Lande na? Nɛ dia pɛkato kaki l’atei wa demba diande. Naka sho nangaka dia Nzambi tetawɔ, kete ndo sho lawɔ pombaka ndɔshana la saki ya sala pɛkato yele l’atei wa demba diaso.—Romo 7:14-24; 2 Koreto 5:10.
17. Kakɔna kahelenganya ta dialɔso la saki yaso ya ntsha pɛkato?
17 Lam’ele Satana ekɔ lo tetemala la nyanga waaso dia tɔ̂nganya woho wa sho mɔnyɔla ɛlɛmbɛ wa Nzambi, ta dialɔshanaso la pɛkato kema wɔdu. (1 Petero 5:8) Lam’akandɛnyaka woho wakandayakiyanyaka dikambo dia anyande Akristo, Paulo akafunde ate: “Keli dimi lambuka woma nti: Uku akadimbiya ului Eva la lukesu landi, tukanyi tanyu tatukulana uma l’uluwanyi a mete la pudipudi utsha le Kristu.” (2 Koreto 11:3) Satana ekɔ lo kamba la totshelo ta woho ɔsɔ ɛlɔ kɛnɛ. Nde ekɔ lo pemba dia monɛ tɔngɔ ya tamu lo kɛnɛ k’endana l’ɔlɔlɔ wa Jehowa ndo l’ɛlɔlɔ waya oma l’okitanyiya w’ɛlɛmbɛ a Nzambi. Diabolo ekɔ lo pemba dia nomialomia saki yakatahowɔ ya ntsha pɛkato ndo totshutshuyaka dia sho monga la otako, la ɔkɔmiya, la lohetsho, ndo la tokanyi ta kɔlɔ.
18. Woho akɔna wakamba Satana l’andja ɔnɛ dia tshutshuya anto lo pɛkato?
18 Ehomɔ kɛmɔtshi kakamba la Satana dia tɔlɔsha ele andja ɔnɛ walɔmbwama oma le nde. (1 Joani 5:19) Naka hatoyalami ɔlɔlɔ, kete anto wa kɔlɔ ndo wa lokeso wa l’andja ɔnɛ wayototshutshuya dia sho monga la lɔkɛwɔ la pɛkato lɔnyɔla ɛlɛmbɛ wa Nzambi w’endana la lɔkɛwɔ. (1 Petero 4:3-5) Anto efula haweye Nzambi ndo hawolange mpokamɛ nkum’otema yawɔ, ɔsɔku mbetɛwɔ nkum’otema yakɔ lonyû. (Romo 2:14, 15; 1 Timote 4:1, 2) Yema yema, anto amɔtshi ndjoyalaka la lɔkɛwɔ lele kânga nkum’otema yawɔ yele kema kokele kombetawɔka dia vɔ ndjâla lalɔ ntondo.—Romo 1:24-32; Efeso 4:17-19.
19. Lande na kahatahombe memala paka lo monga la lɔsɛnɔ la pudipudi loto?
19 Monga la lɔsɛnɔ la pudipudi ekɔ dikambo diakoka onto sala l’andja ɔnɛ. Koko, dia sho ngɛnyangɛnya Otungi aso, aha lâsɔ ato mbahombaso memala. Sho pombaka monga la mbetawɔ le Nzambi ndo ndjaoka dia tekɔ l’ɔkɛndɛ la ntondo kande. (Heberu 11:6) Ombeki Jakɔba akafunde ate: “Untu leya ntsha dikambu di’ololo, keli haditshi, dikambu diako dieko [pɛkato, NW] le ndi.” (Jakoba 4:17) Eelo, minya Nzambi yimba ndo mɔnyɔla ɛlɛmbɛ ande l’okonda ekɔ yoho mɔtshi ya pɛkato.
20. Woho akɔna wakoka Satana pemba dia koshimba dia wɛ sala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ, ko kakɔna kayokokimanyiya dia wɛ shika ekolo la ntondo k’akambo wa ngasɔ?
20 Mɛtɛ, Satana nangaka mbidja wekamu l’oyango ayɛ wa kondja ewo ka Nzambi oma lo tshimbo ya wekelo ayɛ wa Bible. Tambolongamɛ l’otema ɔtɔi shate wɛ hatotshikɛ akambo asɔ dihole dia vɔ koshimba dia wɛ sala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ. (Joani 16:2) Kânga mbele ewandji efula waki la mbetawɔ le Yeso l’etena kakandasalaka olimu ande, vɔ kɔmɛnya dikambo diakɔ lo sɛkɛ nɛ dia vɔ wakokaka wɔma wa mbitshanyema oma l’atshunda awɔ. (Joani 12:42, 43) Satana ekɔ lo pemba la kɛlɛ tshɛ dia nde mbokiya onto tshɛ layanga ewo ka Nzambi wɔma. Koko, wɛ pombaka mbohɔka nshi tshɛ ndo mandolaka akambo w’ɛlɔlɔ efula wakasale Jehowa. Lam’ayoyosala ɔsɔku, wɛ ayokoka kânga kimanyiya atunyi dia vɔ monga la lowando la woho ɔsɔ.
21. Woho akɔna wakokaso mbidja andja ɔnɛ la saki yaso ya ntsha pɛkato otshumba?
21 L’edja tshɛ keso kema kokele, tayosalaka pɛkato. (1 Joani 1:8) Koko, tekɔ l’ekimanyielo dia ndɔ ta sɔ. Eelo, sho kokaka mbidja otshumba lo ta dialɔso la Satana Diabolo, kanga kɔlɔ. (Romo 5:21) L’ekomelo k’olimu ande lanɛ la kɛtɛ, Yeso akakeketsha ambeki ande oma l’ɛtɛkɛta ɛnɛ ate: “L’andja ɔnɛ, nyu la asui, koko nyoyale la dihonga! Dimi lambodja andja ɔnɛ otshumba.” (Joani 16:33, NW) Kânga anto wele kema kokele kokaka mbidja andja ɔnɛ otshumba oma l’ekimanyielo ka Nzambi. Satana kema la wolo lâdiko dia wanɛ walɔshana lande ndo ‘wakitanyiya awui wa Nzambi.’ (Jakoba 4:7; 1 Joani 5:18) Oko wayotodiɛna, Nzambi akalɔngɔsɔla yoho mɔtshi ya tshungola anto oma lo lɔhɔmbɔ la pɛkato la nyɔi.
HEMBA EWO KAYƐ
Ele Satana Diabolo?
Lande na katshunda anto ndo kavɔwɔ?
Pɛkato kɛdikɛdi na?
Woho akɔna wakotola Satana anto dia vɔ salɛ Nzambi pɛkato l’okonda?
[Full-page picture on page 54]