BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • fy tshap. 6 lk. 64-75
  • Kimanyiya ɔnayɛ l’ɔlɔngɔlɔngɔ dia nde mbola dimɛna

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Kimanyiya ɔnayɛ l’ɔlɔngɔlɔngɔ dia nde mbola dimɛna
  • Sheke y’ɔngɛnɔngɛnɔ wa lo nkumbo
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • SAWO DIA MƐTƐ NDO DIA HWE
  • KƐNƐ KAKOKANYU SAWOLA
  • OHOKWELO LA DILƐMIƐLƆ
  • OLIMU LA TƆKƐNYƆ
  • OMA L’ƆLƆNGƆLƆNGƆ OTSHA L’OPALANGA
  • Ambutshi, nyetshake ananyu la ngandji
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2007
  • Onde ɔtɔmbɔki ɔmɔtshi ekɔ lo nkumbo?
    Sheke y’ɔngɛnɔngɛnɔ wa lo nkumbo
  • Lakanya ɔnayɛ oma ko dikɛnda diande
    Sheke y’ɔngɛnɔngɛnɔ wa lo nkumbo
  • Lowanya ɔnayɛ la hianda dia nde kambɛ Jehowa
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2015
Enda awui akina
Sheke y’ɔngɛnɔngɛnɔ wa lo nkumbo
fy tshap. 6 lk. 64-75

Tshapita ya samalo

Kimanyiya ɔnayɛ l’ɔlɔngɔlɔngɔ dia nde mbola dimɛna

1, 2. Naa ekakatanu ndo ɛngɛnɔngɛnɔ wakoka ɛnɔnyi w’ɛlɔngɔlɔngɔ mbela?

MONGA l’ɔlɔngɔlɔngɔ lo nkumbo tshikitana efula la monga l’ɔna lêke l’ɛnɔnyi etanu kana dikumi. Ɛnɔnyi ɛsɔ w’ɔlɔngɔlɔngɔ mongaka etena k’ekakatanu ndo pâ efula, koko vɔ kokaka mbela ndo ɛngɛnɔngɛnɔ la afuto. Ɛnyɛlɔ kele oko ka Yɔsɛfu, Davidi, Josiya la Timɔtɛ mɛnyaka ɔnɛ ɛlɔngɔlɔngɔ kokaka sala akambo oko akanga a tomba ndo monga la diokanelo di’ɔlɔlɔ efula vɔ la Jehowa. (Etatelu 37:2-11; 1 Samuele 16:11-13; 2 Khumi ya Dikanga 22:3-7; Etsha 16:1, 2) Ɛlɔ kɛnɛ, ɛlɔngɔlɔngɔ efula wekɔ lo sala ɔsɔku. Ondo wɛ mbeyaka amɔtshi.

2 Koko le amɔtshi, ɛnɔnyi w’ɔlɔngɔlɔngɔ wekɔ ofukutanu. Ɛlɔngɔlɔngɔ toyaokaka dimɛna tena dimɔtshi ndo hawotoyaokaka dimɛna tena dikina. Ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka mbeyaka monga la mposa ka dipanda di’efula, ndo vɔ mbeyaka mboka nkɛlɛ l’ɔtɛ w’elelo kana w’ɛlɛmbɛ wawadjɛ ambutshi awɔ. Koko, ɛlɔngɔlɔngɔ wa ngasɔ watahotɔ awui efula ndo wêke l’ohomba w’ekimanyielo koludi la ngandji ndo la lotutsha oma le ambutshi awɔ. Mɛtɛ, ɛnɔnyi w’ɔlɔngɔlɔngɔ kokaka mbela ɔngɛnɔngɛnɔ, koko vɔ kokaka monga ndo ohokosanu​—oyadi le ambutshi kana le ɛlɔngɔlɔngɔ. Ngande wakokaso kimanyiya ana wa l’ɛnɔnyi ɛsɔ na?

3. Ngande wakoka ambutshi mbisha ɔnawɔ laya ɔlɔngɔlɔngɔ diaaso di’ɔlɔlɔ efula lo lɔsɛnɔ?

3 Ambutshi wayela alako wa lo Bible mbishaka anawɔ w’ɛlɔngɔlɔngɔ diaaso dioleki ɔlɔlɔ dia vɔ pama ndo nɛmbia ehemba wa ngasɔ ko ndjokoma epalanga w’eshika. Lo wedja tshɛ ndo lo tena tshɛ, ambutshi l’ɛlɔngɔlɔngɔ wakitanyiya awui wa lo Bible kâmɛ mpomɔka lokolo l’ɔlɔ.​—Osambu 119:1.

SAWO DIA MƐTƐ NDO DIA HWE

4. Lande na kele sawo dia lo sheke ohomba efula, djekoleko lo nshi yaya ɔna ɔlɔngɔlɔngɔ?

4 Bible mbutaka ɔnɛ: “Lam’aha [sawo dia lo sheke, NW], sangweyu diatufutanaka.” (Tukedi 15:22) Naka sawo dia lo sheke diaki ohomba lam’aki anayɛ wêke akɛnda, kete diɔ diamboleka monga ohomba l’etena kayawɔ ɛlɔngɔlɔngɔ​—etena kele ondo ɛlɔngɔlɔngɔ hawoyoleka mbidjasɛ lawakawɔ ndo mbetshaka wenya efula kâmɛ l’angɛnyi awɔ wa la kalasa kana angɛnyi awɔ akina. Naka ndoko sawo dia lo sheke​—sawo dia mɛtɛ ndo dia hwe l’asa ana l’ambutshi​—kete ɛlɔngɔlɔngɔ kokaka ndjoyala oko angɛndangɛnda lo nkumbo. Ko lâsɔ, ngande wakoka mboka ka sawo mongaka hwe tena tshɛ?

5. Ngande wambokeketshama ɛlɔngɔlɔngɔ dia vɔ mbɔsaka sawo dia lam’asawɔ l’ambutshi awɔ?

5 Ndo ɛlɔngɔlɔngɔ ndo ambutshi pombaka kotsha ɛkɛndɛ awɔ. Mɛtɛ, ɛlɔngɔlɔngɔ mbeyaka mboka wolo efula sawola l’ambutshi awɔ oleki lo nshi yakiwɔ tɔkɛndakɛnda. Koko, ohɔ dia “lam’eli kema yimba ya nombola antu, wudja watokokaka. Keli panda keko lam’eli ului w’andaki.” (Tukedi 11:14) Ɛtɛkɛta ɛsɔ mendanaka l’anto tshɛ, oyadi akɛnda kana dikumanyi. Ɛlɔngɔlɔngɔ weya dui sɔ wayoshihodia ɔnɛ vɔ wêke l’ohomba w’alako w’eshika, lam’ele vɔ wekɔ lo tahomana l’akambo w’ohokosanu efula ndeka ndo wanɛ wakahomanaka la wɔ ntondo. Vɔ pombaka mbeya ɔnɛ ambutshi awɔ w’ambetawudi wekɔ andaki wasungana nɛ dia vɔ wambohotɔ awui efula lo lɔsɛnɔ ndo wambɛnya l’edja k’ɛnɔnyi efula ɔnɛ vɔ ndjakiyanyaka la ngandji tshɛ lo dikambo diawɔ. Ɔnkɔnɛ, ɛlɔngɔlɔngɔ wele la tomba hawokoke mboka ambutshi awɔ ɛkɔngɔ naka wambokoma l’etena kɛsɔ ka lo lɔsɛnɔ.

6. Dionga diakɔna diahomba ambutshi wele la lomba ndo la ngandji monga ladiɔ dia vɔ sawolaka l’anawɔ w’ɛlɔngɔlɔngɔ?

6 Sawo dia hwe nembetshiyaka ɔnɛ ombutshi ayotsha tshɛ dia mongaka suke suke l’etena kalanga ɔlɔngɔlɔngɔ sawola la nde. Naka wɛ ekɔ ombutshi, kete sala tshɛ dia mboka ka sawo mongaka hwe lo wedi ayɛ. Dikambo sɔ mbeyaka monga wolo. Bible mbutaka ɔnɛ “etena ka nembohala, la etena ka nteketa” kekɔ. (Undaki 3:7) Etena kakanyiya ɔnayɛ l’ɔlɔngɔlɔngɔ ate: ɔnɛ kele etena ka tɛkɛta, mbeyaka monga ko ɔsɔ kele etena ka wɛ mbɔlama ki. Ondo wɛ akombe etena kɛsɔ dia salaka wekelo w’onto ndamɛ, dia munulaka demba, kana dia salaka tutumutumu tɔmɔtshi ta la ngelo. Koko, naka ɔnayɛ ambolanga kotɛ dui, yatshutshuya dia tshikitanya ekongelo kayɛ ndo hokamɛ kɛnɛ kakotɛnde. Naka wɛ hasadi ɔsɔku, kete ondo nde hatohemba nto dia kotɛ dui. Ohɔ ɛnyɛlɔ ka Yeso. Lushi lɔmɔtshi, nde akalange ntshɔ dia tumuya yema. Koko, lam’akaye elui w’anto emete emete dia ndjôhokamɛ, nde kontshɔ nto dia tumuya koko akatatɛ mbaetsha. (Mako 6:30-34) Ɛlɔngɔlɔngɔ efula mbeyaka ɔnɛ ambutshi awɔ wekɔ la wesanu efula, koko vɔ wekɔ l’ohomba w’ekeketshelo k’ɔnɛ ambutshi awɔ wekɔ wonya tshɛ lo dikambo diawɔ naka vɔ wamboyala l’ohomba awɔ. Ɔnkɔnɛ, yatshungolɛka etena ka sawolaka la wɔ ndo yadjaka lo dihole diawɔ.

7. Ambutshi ahombawɔ mbewɔ?

7 Yatshutshuya dia mbohɔka nshi yakiyɛ ɔlɔngɔlɔngɔ, ndo tohɛke salaka yema ya shɛkɛsɛkɛ! Ambutshi pombaka ngɛnangɛna mongaka kâmɛ l’anawɔ. Naka etena ka hwe kamboyala, ambutshi atowosalaka l’etena kakɔ na? Naka vɔ tolangaka nshi tshɛ mbɔsa tena diawɔ dia hwe ko salaka awui awɔ vamɛ, aha la mbidja ase nkumbo akina l’atei, kete anawɔ w’ɛlɔngɔlɔngɔ wayolembetɛ dui sɔ esadi. Naka ɛlɔngɔlɔngɔ wamboyala la kanyi y’ɔnɛ asekawɔ wa la kalasa mbaɔsaka la nɛmɔ efula oleki ambutshi awɔ, kete vɔ wayongaka l’ekakatanu eto.

KƐNƐ KAKOKANYU SAWOLA

8. Ngande wakoka ombutshi kɔkɔmiya ɔna dia nde nanga losembwe, tshete l’olimu la dionga di’ɔlɔlɔ?

8 Naka ambutshi watakɔkɔmiya anawɔ dia vɔ nanga losembwe ndo monga la tshete l’olimu, kete mɛtɛ vɔ pombaka sala dui sɔ lo nshi yayawɔ ɛlɔngɔlɔngɔ. (1 Tesalonika 4:11; 2 Tesalonika 3:10) Ekɔ nto ohomba efula dia vɔ ndjashikikɛ dia kana anawɔ mbetawɔka l’otema ɔtɔi ɔnɛ ekɔ ohomba monga la dionga di’ɔlɔlɔ ndo la lɔsɛnɔ la pudipudi. (Tukedi 20:11) Lo dikambo sɔ, ombutshi mbutɛka ɔnande awui efula oma l’ɛnyɛlɔ k’ɔlɔlɔ kawoshande. Oko wele waomi wele bu ambetawudi ‘ndjetawɔka oma lo lɔkɛwɔ la wadiɛwɔ loto,’ woho akɔ wâmɛ mbakoka ndo ɛlɔngɔlɔngɔ mbeka awui w’ɛlɔlɔ oma lo lɔkɛwɔ l’ambutshi awɔ. (1 Petero 3:1) Koko, aha ɛnyɛlɔ keto ko pe, lam’ele ana wekɔ lo mɛna diɛnyɛlɔ efula dia kɔlɔ ndo wekɔ lo mboka awui efula wɔ̂nga anto l’andja wa nkumbo kawɔ. Diɔ diakɔ diahomba ambutshi wele la ngandji mbeya tokanyi t’anawɔ w’ɛlɔngɔlɔngɔ lo kɛnɛ kɛnawɔ ndo kokawɔ, ndo dikambo sɔ nɔmbaka dia vɔ sawolaka dimɛna lam’asawɔ.​—Tukedi 20:5.

9, 10. Bonde kahomba ambutshi sala tshɛ dia mbetsha anawɔ akambo wa tenyi dia demba dia dieyanelo, ndo ngande wakokawɔ sala dikambo sɔ?

9 Dikambo sɔ sunganaka efula l’akambo wa tenyi dia demba dia dieyanelo. Ambutshi, onde nyu mbokaka sɔnyi sawola l’ananyu akambo wa tenyi dia demba dia dieyanelo? Oyadi kânga wɛ ekɔ lo mboka sɔnyi, yâtshutshuya dia mbatɛka awui akɔ, nɛ dia anayɛ wayoteka awui asɔ le onto okina. Naka wɛ hawalakanyisha, akɔna eya awui wa kɔlɔ wayowotâlakanya na? Lo Bible, Jehowa hoke sɔnyi totɛ akambo wa tenyi dia demba dia dieyanelo, woho akɔ wâmɛ mbahahombe ambutshi mboka sɔnyi.​—Tukedi 4:1-4; 5:1-21.

10 Diɛsɛ ko, Bible ekɔ l’alako wokɛma hwe l’akambo wa dieyanelo, ndo la Société Watchtower akatondja ekanda efula wɛnya ɔnɛ alako akɔ wekɔ ohomba kânga lo nshi yaso nyɛ. Bonde kahayakambe l’ekanda ɛsɔ na? Oko ɛnyɛlɔ, lande na kahayavusola wɛ l’ɔnayɛ la pami kana la omoto etenyi ka lo dibuku Les Jeunes s’interrogent ​— Réponses pratiques kata ɔnɛ: “Akambo wa Dieyanelo la Ditshelo di’Ɔlɔlɔ”? Wɛ mbeyaka ndjâmba l’ɔngɛnɔngɛnɔ tshɛ lam’ayoyoyɛna etombelo w’ɛlɔlɔ.

11. Naa yoho yoleki ɔlɔlɔ yakoka ambutshi mbetsha anawɔ dia vɔ kambɛ Jehowa?

11 Naa dikambo dioleki ohomba diahomba ambutshi sawolaka l’anawɔ? Ɔpɔstɔlɔ Paulo akaditɛkɛta lam’akandafunde ate: “[Nyotetemale mbodja ananyu] lu elembe la lu wetshelu wa [Jehowa].” (Efeso 6:4) Ana pombaka tetemala mbeka awui wa Jehowa. Lo yoho ya lânde, vɔ pombaka mbeka woho wa mbôka ngandji, ndo monga la saki ka mbokambɛ. Ndo lanɛ, vɔ kokaka mbeka awui efula oma l’ɛnyɛlɔ. Naka ɛlɔngɔlɔngɔ wekɔ lo mɛna ambutshi awɔ woka Nzambi ngandji ‘l’otema awɔ tshɛ, l’anima awɔ tshɛ ndo la yimba yawɔ tshɛ’ ndo dikambo sɔ diekɔ l’etombelo w’ɛlɔlɔ lo nsɛnɔ y’ambutshi awɔ, kete vɔ mbeyaka ndjɔsɛngiyama ɔlɔlɔ dia mbaokoya. (Mateu 22:37) Lo yoho yakɔ yâmɛ, naka ɛlɔngɔlɔngɔ wekɔ lo mɛna ɔnɛ ambutshi awɔ hawɔshi diangɔ dia l’emunyi la nɛmɔ dia tshambandeko ndo wekɔ lo mbidja Diolelo diaki Nzambi lo dihole dia ntondo, kete vɔ wayonga la yimba ya ngasɔ.​—Undaki 7:12; Mateu 6:31-33.

12, 13. Akambo akɔna wahombanyu nama lo yimba naka nyu nangaka wekelo wa lo nkumbo nyokimanyiya?

12 Wekelo wa Bible wa lo nkumbo lomingu tshɛ mbishaka ambutshi ekimanyielo ka mamba dia vɔ ndakanya anawɔ awui wa lo nyuma w’ohomba. (Osambu 119:33, 34; Tukedi 4:20-23) Ekɔ ohomba mongaka la wekelo wa ngasɔ mbala la mbala. (Osambu 1:1-3) Ambutshi l’anawɔ pombaka mbeya ɔnɛ wekelo wa lo nkumbo mbele lo dihole dia ntondo l’atei w’akambo akina, koko aha akambo akina mbeta la ntondo ka wekelo ɔsɔ. Ndo nto, ekɔ ohomba monga la dionga di’ɔlɔlɔ naka nyu nangaka wekelo wa lo nkumbo nyokimanyiya. Papa kɛmɔtshi akate ate: “Kɛnɛ kele ohomba ele: ɔnɔmbɔdi wa wekelo pombaka keketsha ase luudu tshɛ dia vɔ monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo la dilɛmiyɛlɔ wonya wasalema wekelo wa lo nkumbo​—wekelo ɔsɔ kawosalemake oko sawo koko aha vɔ mbɔsama lo shɛkɛsɛkɛ. Ekɔ wolo mɛtɛ dia salaka dikambo sɔ nshi tshɛ lo yoho yasungana, ndo ayohombamaka sembola dionga di’ɛlɔngɔlɔngɔ mbala la mbala. Naka awui hawolowanyi mbala ɔtɔi kana hiende, kete tetemala ndo endɛ mbala kayaye.” Papa kakɔ akate ɔnɛ lo dɔmbɛlɔ diasalande mbala tshɛ la ntondo ka vɔ tatɛ wekelo, nde ndekaka nɔmba Jehowa dia kimanyiya wanɛ tshɛ wayonga lo wekelo akɔ dia vɔ monga la kanyi y’ɔlɔlɔ.​—Osambu 119:66.

13 Ambutshi wele ambetawudi wekɔ l’ɔkɛndɛ wa nɔmbɔla wekelo wa lo nkumbo. Mɛtɛ, ondo ambutshi amɔtshi bu la losha la ndjâla embetsha, ndo mbeyaka monga wolo le wɔ dia vɔ mbetɛ wekelo wa lo nkumbo ɔlɔ. Koko, naka wɛ mbokaka anayɛ w’ɛlɔngɔlɔngɔ ngandji “lu ditshelu la lu akambu wa mete,” kete wɛ ayonga la saki ka mbakimanyiya lo yoho ya mɛtɛ ndo la ndjakitshakitsha dia vɔ pama lo nyuma. (1 Joani 3:18) Vɔ mbeyaka kiyana tena la tena, koko ondo vɔ wayɛna ɔnɛ wɛ ekɔ lo ndjasha l’otema ɔtɔi lo dikambo di’ɔngɛnɔngɛnɔ awɔ.

14. Ngande wakoka Euhwelu k’Elembe 11:18, 19 kotshama lam’asawolanyu l’ɛlɔngɔlɔngɔ akambo wa lo nyuma?

14 Aha wekelo wa lo nkumbo oto mbele diaaso diakɔ ɔtɔi dia sawolaka akambo wele ohomba efula lo nyuma. Onde wɛ mbohɔka ɔlɛmbɛ wakadjɛ Jehowa ambutshi? Nde akawatɛ ate: “Nyukitsha aui ami ane wamumunyutela l’etema anyu la lu nyumu yanyu. Nyakeleki lu anya anyu uku djimbitelu, ndu kawuyali l’asa ashu uku tohondo tatuwolotaka lu fumu. Kanyaetshaki an’anyu ndu kanyuwatelakiwo lam’udjashinyu lu mvudu yanyu, lam’atanyatshu lu lokendo, lam’ayunyetamaka ndu lam’ayunyetoka.” (Euhwelu k’Elembe 11:18, 19; enda ndo lo Euhwelu k’Elembe 6:6, 7.) Kɛsɔ hɛnya ɔnɛ ambutshi pombaka sambishaka anawɔ wonya tshɛ. Koko, papa ka nkumbo kele la ngandji pombaka mendaka nshi tshɛ dia tana waaso wa nde keketsha lonyuma la nkumbo kande.

OHOKWELO LA DILƐMIƐLƆ

15, 16. (a) Ohokwelo kɛdikɛdi na? (b) Ele l’ɔkɛndɛ wa mbisha ohokwelo, ndo ele l’ɔkɛndɛ wa nonga ohokwelo akɔ?

15 Ohokwelo ekɔ olakanyelo wangola, ndo sawo ekɔ etenyi kɛmɔtshi k’ohokwelo. Ohokwelo ndeka mendana la engwelo oleki mbisha dilanya​—koko dilanya mbeyaka ndjonga ohomba mbala mɔtshi. Anayɛ waki l’ohomba w’ohokwelo lam’akiwɔ akɛnda, ndo l’etena kɛnɛ kayawɔ ɛlɔngɔlɔngɔ, vɔ wêke l’ohomba a woho ɔmɔtshi w’ohokwelo, ondo lo yɛdikɔ yoleki efula. Ɛlɔngɔlɔngɔ wele la lomba mbeyaka ɔnɛ dui sɔ diekɔ mɛtɛ.

16 Bible mbutaka ɔnɛ: “Kanga enginya atonyolaka [ohokwelo, NW] wa shi. Keli one latuhukamaka luhangu, atukundjaka ewu.” (Tukedi 15:5) Sho kondjaka wetshelo efula oma lo divɛsa sɔ. Diɔ mɛnyaka ɔnɛ ohokwelo pombaka mbishama. Ɔlɔngɔlɔngɔ hakoke ‘mpokamɛ lohango’ naka lɔ haloshami. Jehowa akasha ambutshi, djekoleko ambutshi w’apami, ɔkɛndɛ wa vɔ mpokolaka anawɔ. Koko, ɔna mbele l’ɔkɛndɛ wa nongaka ohokwelo ɔsɔ. Nde ayeya awui efula ndo hatosala munga efula naka nde ekɔ lo mpokɛ lotui lo ohokwelo w’oshika w’oma le nyango la she. (Tukedi 1:8) Bible mbutaka ɔnɛ: “Wula la sonyi watuyakaka le one latutunaka [ohokwelo, NW]. Keli one latulungaka luhangu, atolemiamaka.”​—Tukedi 13:18.

17. Ambutshi ahombawɔ sala di’aha tamba olelo wonya wahokolawɔ anawɔ?

17 Wonya wahokolawɔ anawɔ, ambutshi hawohombe sala akambo la tshambandeko. Vɔ pombaka mbewɔ dia monga l’awui a wolo wolo ko ndjôkiya ndo anawɔ nkɛlɛ, kânga nanya ndo nɛmɔ diayashawɔ. (Kolosai 3:21) Koko, ambutshi hawokoke tshika ana dia vɔ salaka kɛnɛ tshɛ kalangawɔ, ko anawɔ w’ɛlɔngɔlɔngɔ ndjôla lo kɔlɔ. Dipanda dia ngasɔ diashawɔ anawɔ kokaka ndjoyala l’etombelo wa kɔlɔ efula. Tukedi 29:17 mbutaka ɔnɛ: “Uhangwelaki on’aye dia mbungula, ku ndi ayukusha ki; ee, ndi ayongenyangenya utema aye.” Koko, divɛsa 21 mbutaka ɔnɛ: ‘Naka onto ambekiya okambi ande lo kɔlɔ oma ko nshi yande ya dikɛnda, kete nde ayoyoyala la lɔhɛndɛ lam’ayondokoma opalanga.’ Kânga mbatɛkɛta divɛsa sɔ dikambo di’okambi, diɔ kotshamaka yoho yakɔ yâmɛ ndo le ɔlɔngɔlɔngɔ tshɛ l’atei a nkumbo.

18. Ohokwelo ekɔ djembetelo ya na, ndo kakɔna kahatotombaka naka ambutshi wekɔ lo mpokola anawɔ tena tshɛ?

18 Lo mɛtɛ, ohokwelo w’ɔlɔlɔ ekɔ djembetelo ya ngandji kôka ombutshi ɔnande. (Heberu 12:6, 11) Naka wɛ ekɔ ombutshi, kete wɛ mbeyaka ɔnɛ ekɔ wolo dia mpokolaka ana tena tshɛ lo yoho yasungana. Di’aha awui wa londjo ndjotomba, ambutshi amɔtshi ndjɛnaka dimɛna tshika ɔlɔngɔlɔngɔ w’ɔtɛ wolo dia nde sala kɛnɛ tshɛ kalangande. Koko l’edjedja ka wonya, ombutshi watsha ɔsɔku ayoyɛna dia lo nkumbo kande, onto l’onto otshaka akambo woho walangande.​—Tukedi 29:15; Ngalatiya 6:9.

OLIMU LA TƆKƐNYƆ

19, 20. Ngande wakoka ambutshi mbɔsɛ anawɔ w’ɛlɔngɔlɔngɔ tɛdikɔ t’ɛlɔlɔ lo dikambo dia tɔkɛnyɔ?

19 Lo nshi ya ntondo, ana wakahombaka kimanyiya ambutshi lo salaka ntumu ya la ngelo kana lo ntshɔka l’okonda. Nshi nyɛ, ɛlɔngɔlɔngɔ efula wekɔ la wenya wewɔ bu l’olimu. Di’aha wenya ɛsɔ mbetaka weteta, amundji w’ekanda tshulaka lokema la diangɔ dia vɔ kɛnyaka l’etena kewɔ bu l’olimu. Lâdiko dia lâsɔ, ase andja ɔnɛ hawɔlɛmiya ɛlɛmbɛ wa lo Bible w’endana la ditshelo di’ɔlɔlɔ, ndo akambo wakoka mbela wâle wekɔ.

20 Diɔ diakɔ diele, ambutshi wele la yimba namaka lɔkɛlɛngɛ la mbɔsa tɛdikɔ ta ndjihelo lo dikambo dia tɔkɛnyɔ. Koko, tohɛke wate: ɔnayɛ l’ɔlɔngɔlɔngɔ kana l’osekaseka ekɔ lo tôle. Ɔnɔnyi l’ɔnɔnyi, ondo nde ayolangaka nyu mbɔ̂saka oko opalanga. Ɔnkɔnɛ, ekɔ ɔlɔlɔ di’ombutshi mbishaka ɔnande l’ɔlɔngɔlɔngɔ yema ya lotshungɔ efula dia nde sɔnaka tɔkɛnyɔ tande lam’atandole​—naka tɔkɛnyɔ tasɔnande mɛnyaka ɔnɛ nde ekɔ lo tahame otsha lo ditshelo di’onto lambotshunda lo nyuma. Tena dimɔtshi, ɔlɔngɔlɔngɔ mbeyaka sɔnɔla mishiki wa kɔlɔ, angɛnyi wa kɔlɔ l’awui akina efula. Naka dikambo sɔ diambosalema, kete wɛ pombaka sawola wɛ l’ɔnayɛ l’ɔlɔngɔlɔngɔ lo dikambo diakɔ kele nde kayɔsɔnɔlake awui w’ɛlɔlɔ lo nshi y’otsha la ntondo.

21. Ngande wakoka ekanelo ka yimba kokɛ ɔlɔngɔlɔngɔ lo wenya wetshande lo tɔkɛnyɔ?

21 Wenya engana wahomba tɔkɛnyɔ mbɔsa na? Lo wedja ɛmɔtshi, ɛlɔngɔlɔngɔ fɔnyaka ɔnɛ vɔ pombaka kɛnyaka wonya tshɛ. Diɔ diakɔ diakoka ɔlɔngɔlɔngɔ sala ekongelo kande dia kɛnyaka paka “tɔkɛnyɔ” toto wonya tshɛ. Ambutshi mbele l’ɔkɛndɛ wa mbutɛ anawɔ ɔnɛ vɔ pombaka mbetshaka tena diawɔ ndo l’akambo akina, ɛnyɛlɔ oko: lo nkumbo, lo wekelo w’onto ndamɛ, lo sawolaka l’anto wambotshunda lo nyuma, lo mbɔtɔka lo nsanganya y’Akristo ndo lo kambaka ntumu ya la ngelo. Dikambo sɔ diayoshimba ‘ɛngɛnɔngɛnɔ wa lɔsɛnɔ lɔnɛ’ dia vɔ tshidia Dui dia Nzambi.​—Luka 8:11-15.

22. Tɔkɛnyɔ pombaka mbɔsama woho akɔ wâmɛ la dui diakɔna lo lɔsɛnɔ l’ɔlɔngɔlɔngɔ?

22 Nkumekanga Sɔlɔmɔna akate ate: “Keli dimi mbeyaka nti: Nduku diese diuleki le wo, uku ngenangena la ntsha ololo lam’ekiwo la lumu. Ushasha wa [Nzambi, NW] le untu tshe one: nde, no la ngenangena l’ulimu andi.” (Undaki 3:12, 13) Mɛtɛ, ngɛnangɛna ekɔ etenyi kɛmɔtshi ka lɔsɛnɔ l’ɔlɔlɔ. Koko ndo olimu wa wolo mbele etenyi kɛmɔtshi ka lɔsɛnɔ l’ɔlɔlɔ. Ɛlɔ kɛnɛ, ɛlɔngɔlɔngɔ efula haweye woho wa kondja ɔngɛnɔngɛnɔ waya oma l’olimu wa wolo kana nɛmɔ diayasha onto naka nde ambotokomɛ okakatanu ko ambôshidiya. Amɔtshi hawokondja ndo diaaso dia monga la dikoka dimɔtshi kana mbeya djimulimu mɔtshi yakokawɔ ndjoyakimanyiyaka lo lɔsɛnɔ lawɔ l’otsha la ntondo. Ɔsɔ ekɔ tɔfwɛfwɛ ta woke le ambutshi. Onde wɛ ayotsha tshɛ dia mbisha ɔnayɛ l’ɔlɔngɔlɔngɔ diaaso dia ngasɔ? Naka wɛ tondoya lo mbetsha ɔnayɛ l’ɔlɔngɔlɔngɔ kana l’osekaseka dia nde ngɛnangɛna lotumu ndo liɔsa la nɛmɔ, kete nde ayɛnaka akambo lo yoho y’ɔlɔlɔ, ndo dui sɔ diayowela ɛngɛnɔngɛnɔ efula lɔsɛnɔ lande l’otondo.

OMA L’ƆLƆNGƆLƆNGƆ OTSHA L’OPALANGA

23. Ngande wakoka ambutshi keketsha anawɔ w’ɛlɔngɔlɔngɔ?

23 Oyadi kânga wɛ ekɔ l’ekakatanu wɛ l’ɔnayɛ l’ɔlɔngɔlɔngɔ, divɛsa nɛ diekɔ nshi tshɛ mɛtɛ: “Ngandji haheko pundju.” (1 Koreto 13:8) Tohekɔke kânga yema dia mɛnya ngandji kawokayɛ mɛtɛ. Yambola wate: ‘Onde dimi shimboyaka ɔna tshɛ lam’asalande dui dimɔtshi di’ɔlɔlɔ kana lam’ashidiyande ekakatanu ɛmɔtshi? Onde dimi mbɔsaka waaso wɛnama dia mɛnya anami ngandji kawaokami la lowando lami otsha le wɔ, la ntondo ka waaso akɔ mbeta?’ Kânga mbayongaka ekakatanu lam’asanyu tena dimɔtshi, naka ɛlɔngɔlɔngɔ wekɔ lo ndjaoka ɔnɛ nyu mbaokaka ngandji, kete ondo vɔ wayotsha dui di’ɔlɔlɔ, wayonyoka ngandji ndo vɔ lawɔ.

24. Naa dui dia l’Afundelo diele mɛtɛ le anto tshɛ lo diodielo di’ana, ko dikambo diakɔna diahakoke mbohamɛ?

24 Mɛtɛ, lam’atole ana dia vɔ koma epalanga, vɔ wayohomanaka l’akambo a wolo wahombawɔ mbɔsa tɛdikɔ ta weke vamɛ. Tena dimɔtshi, ambutshi mbeyaka tona tɛdikɔ takɔ. Ambutshi ahombawɔ sala naka ɔnawɔ ambɔsa tɛdikɔ di’aha kambɛ Jehowa Nzambi nto na? Dikambo sɔ kokaka salema. Kânga ana amɔtshi wa lo nyuma waki Jehowa wakatone alako ande ko wakatɔmbɔkɔ. (Etatelu 6:2; Jude 6) Ana bu oko ɔrdinatɛrɛ wakokaso kɛndjakɛndja woho walangaso. Vɔ wekɔ ditongami diele la lotshungɔ la sɔnɔla kɛnɛ kalangawɔ, vɔ wekɔ l’ɔkɛndɛ la ntondo ka Jehowa lo dikambo dia tɛdikɔ tɔsawɔ. Koko, Tukedi 22:6 mbutaka dui dia mɛtɛ le anto tshɛ ɔnɛ: “Ekiya ona lu mbuka k’ololo kahumbandi ntsho. Ku lam’ayunduyala ekumanyi, ndi hangana uma loko.”

25. Naa yoho yoleki ɔlɔlɔ yakoka ambutshi mɛnya lowando lawɔ le Jehowa lo dikambo dia diɛsɛ diakandawasha dia monga ambutshi?

25 Ɔnkɔnɛ, ɛnya anayɛ ngandji k’efula. Sala tshɛ dia ndjelaka awui wa lo Bible lam’awaodjayɛ. Shawɔ ɛnyɛlɔ k’ɔlɔlɔ k’onto lele la lɔkɛwɔ lɔtɔnganɛ la lolango la Nzambi. Ɔsɔku mbayoyosha anayɛ diaaso dioleki ɔlɔlɔ dia vɔ mbola ko koma epalanga w’eshika ndo wôka Nzambi wɔma. Ɔsɔ mbele yoho yoleki ɔlɔlɔ yakoka ambutshi mɛnya lowando lele lawɔ le Jehowa lo dikambo dia diɛsɛ diakandawasha dia monga ambutshi.

NGANDE WAKOKA AWUI ANƐ WA LO BIBLE KIMANYIYA . . . AMBUTSHI DIA VƆ MBODJA ANAWƆ W’ƐLƆNGƆLƆNGƆ?

Sawo diekɔ ohomba.​—Tukedi 15:22.

Sho pombaka mbekaka Dui dia Nzambi esangɔ tshɛ.​—Osambu 1:1, 2.

Kanga yimba atohokamɛka ohokwelo.​—Tukedi 15:5.

Olimu la tɔkɛnyɔ wekɔ la dihole diawɔ.​—Undaki 3:12, 13.

[Osato wa lo lɛkɛ 67]

Ongaka suke suke wonya walanga ɔnayɛ kotɛ dui

[Osato wa lo lɛkɛ 69]

Wekelo wa Bible wa mbala la mbala wekɔ ohomba lo nkumbo

[Osato wa lo lɛkɛ 70]

Ɛnya ngandji ndo lowando lele layɛ le anayɛ

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto