BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • fy tshap. 15 lk. 173-182
  • Tɔlɛmiyake ambutshi aso w’esombe

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Tɔlɛmiyake ambutshi aso w’esombe
  • Sheke y’ɔngɛnɔngɛnɔ wa lo nkumbo
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • MBEYA EHOMBA AWƆ WA L’ASOLO
  • TÂKIMANYIYAKE L’EHOMBA WA L’EMUNYI
  • NGANDJI NDO YIMBA YA MBETAWƆ NDJAHONDJA
  • YADJAKA LO DIHOLE DIAWƆ NDO OKAKAWƆ KƐTSHI
  • TOTETEMALE MONGA LA DIONGA DI’ƆLƆLƆ
  • NDO WANƐ WALAMA AMBUTSHI MBELE L’OHOMBA W’EKOKELO
  • WOLO WOLEKI WƆNƐ WÔKONGAKA L’ONTO
  • Kakɔna kata Bible lo dikambo dia wanɛ wakokɛ ambutshi awɔ waya esombe?
    Ekadimwelo lo ambola w’oma lo Bible
  • Woho wakokaso nkokɛ esombe
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2014
  • Tɔlɛmiya esombe wele l’atei aso
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2014
  • Akristo wekɔ l’ɔkɛndɛ wa kokɛ esombe w’anto
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2004
Enda awui akina
Sheke y’ɔngɛnɔngɛnɔ wa lo nkumbo
fy tshap. 15 lk. 173-182

Tshapita ya dikumi l’atanu

Tɔlɛmiyake ambutshi aso w’esombe

1. Naa dibasa diokolamiso le ambutshi aso, ko lâsɔ, ngande wahomba asolo aso monga ndo ahombaso mbasalɛka?

KANGA lomba ɔmɔtshi la lo nshi y’edjedja akatosha dako nɛ ate: “Uhukami aui wa sho lakakuti, tonyolaki nyo lam’ayandi usumbi.” (Tukedi 23:22) Wɛ mbeyaka mbuta wate: ‘Dimi hatshaki dikambo sɔ pondjo!’ Lo dihole dia mɔnyɔla anyangɛso​—kana washɛso​—efula ka l’atei aso mbaokaka ngandji k’oma k’ɛse otema. Sho mbeyaka shate: vɔ tokolɛ dibasa dia woke. Ntondotondo, ambutshi aso wakatosha lɔsɛnɔ. Kânga mbele Jehowa Kiɔkɔ ya lɔsɛnɔ, otondonga aha ambutshi aso, tshike sho bu. Ndoko ɛngɔ k’ohomba efula kakokaso mbisha ambutshi aso ko mbɛdima la lɔsɛnɔ. Dikambo dia hende, ohokanyiya kɛnɛ tshɛ kakawatosalɛ, woho wakawetawɔ ndjahondja dia tokotshɛ ehomba aso, woho wakawayakiyanyaka dia tokokɛ, diangɔ diakawashisha ndo woho wakawadjaka yimba la ngandji tshɛ dia tôdja oma ko dikɛnda diaso polo ndo l’opalanga aso. Diakɔ mɛtɛ diatolaka Dui dia Nzambi ɔnɛ: “Olemia sho la nyo . . . dia we mpumo lukulu l’olo, la dia we ndjala la lulumbi la kete”!​—Efeso 6:2, 3.

MBEYA EHOMBA AWƆ WA L’ASOLO

2. Ngande wakoka ana wambola ‘kaloya ɔlɔlɔ’ le ambutshi awɔ?

2 Ɔpɔstɔlɔ Paulo akafundɛ Akristo ate: “[Ana kana ekana] wateki dia menya khumbu kawo ngandji ndu dia nkaluya ololo le ambutshi awo, ne dia dikambu diako dieko ololo lu ashu a [Nzambi, NW].” (1 Timote 5:4) Ana wambola ‘kaloyaka ɔlɔlɔ’ ɔsɔ lo mɛnya lowando lawɔ lo dikambo di’ɛnɔnyi wa ngandji, w’olimu ndo w’ekokelo kakawakondja oma le ambutshi awɔ la watshɛwɔ. Yoho mɔtshi yakoka ana sala dikambo sɔ ele mbeya ɔnɛ: ndo esombe wekɔ l’ohomba wa ngandji ndo w’ekeketshelo oko onto tshɛ​—mbala efula, vɔ hawotokondjaka akambo asɔ kânga yema. Oko weso sho tshɛ, mbewɔ ndo vɔ lawɔ l’ohomba wa ndjaoka ɔnɛ: tekɔ lo mbɔsama la nɛmɔ. Vɔ wekɔ l’ohomba wa ndjaoka ɔnɛ: nsɛnɔ yaso yekɔ ohomba.

3. Ngande wakokaso nɛmiya ambutshi aso la watshɛso?

3 Ɔnkɔnɛ, sho kokaka nɛmiya ambutshi aso la watshɛso lo mbatɛka ɔnɛ: sho nyôkaka ngandji. (1 Koreto 16:14) Naka hatodjashi l’ambutshi aso dihole ɔtɔi, kete sho pombaka mbohɔka ɔnɛ vɔ kokaka kimanyiyama efula naka sho tomanɛka la wɔ awui. Sho kokaka fudia ɔngɛnɔngɛnɔ awɔ naka sho mbafundɛka mukanda ɔmɔtshi woludi l’awui w’ɔngɛnɔngɛnɔ, naka sho sawolaka la wɔ lo telefɔnɛ kana ntshɔka dia towaenda. Mama Miyo, ɔnɛ lodjashi lo wodja wa Japon, akafunde ɔnkɔnɛ lam’akinde l’ɛnɔnyi 82: “Ɔnami la omoto [lotshukami l’omendji ɔmɔtshi wêteta] akambutɛ ate: ‘Mama, lam’alangayɛ, “tɛ̂ngɔlaka” kâmɛ la so.’ Nde akatomɛ lokombo l’etshumanelo la numɛlɔ ya telefɔnɛ ya lɛnɛ akokawɔ tanema lomingu tshɛ. Dimi kokaka mbufola kartɛ kami ko mbuta nte: ‘Aah. Lanɛ mbayawɔ kakianɛ!’ Dimi mbishaka Jehowa losaka nshi tshɛ, nɛ dia nde akantshɔkɔla lo mbishami ɔna la nganɛ.”

TÂKIMANYIYAKE L’EHOMBA WA L’EMUNYI

4. Ngande wakakeketshamaka anto la mbekelo y’ashidi ya l’ɔtɛmwɛlɔ w’Ase Juda dia vɔ monga l’etema wolo otsha le ambutshi awɔ w’esombe?

4 Onde dia sho nɛmiya ambutshi aso, kokaka sho mbakimanyiya ndo l’ehomba wa l’emunyi? Eelo. Ɔsɔku mbediɔ tena efula. Lo nshi ya Yeso, ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ w’Ase Juda wakasukɛka mbekelo k’ashidi k’ɔnɛ: naka onto ambota ate: falanga yami nyɛ kana diangɔ diami nɛ diekɔ ‘woshasha wambokimɔma le Nzambi,’ kete nde aya bu nto l’ɔkɛndɛ wa mbɔsa falanga shɔ kana diangɔ sɔ dia kotsha ehomba w’ambutshi ande. (Mateu 15:3-6) Ande ekonda wakiwɔ lee! Mɛtɛ, ewandji ɛsɔ w’ɛtɛmwɛlɔ kokeketshaka anto dia vɔ nɛmiya ambutshi awɔ, koko dia vɔ mbaɔnyɔla lo ntona dia kotsha ehomba awɔ la lokaki tshɛ. Tatotshake ngasɔ ndoko lushi ɔtɔi!​—Euhwelu k’Elembe 27:16.

5. Koyanga mbakɔshi Lɛɛta tɛdikɔ lo wedja ɛmɔtshi dia kimanyiyaka anto, bonde kele di’onto nɛmiya ambutshi ande, nde pombaka mbakimanyiyaka ndo l’emunyi?

5 Lo wedja efula ɛlɔ kɛnɛ, Lɛɛta kimanyiyaka esombe l’ehomba ɛmɔtshi, ɛnyɛlɔ oko: mbo ya ndɛ, ahɔndɔ la mvudu ya mbidjasɛ. Lâdiko dia lâsɔ, ondo esombe vamɛ wakayaombɛ diangɔ dimɔtshi dia vɔ ndjoyakimanyiyaka lo nshi yawɔ y’esombe. Ko naka diangɔ sɔ diayanga shila kana bu kambe, kete ana wayɔlɛmiya ambutshi awɔ lo sala kɛnɛ kɛdimi l’akoka awɔ dia kotsha ehomba w’ambutshi awɔ. Mɛtɛ, onto lakokɛ ambutshi ande w’esombe mɛnyaka dia nde ekɔ lo mamema Nzambi, mbuta ate, nde ekɔ lo mamema Jehowa Nzambi, Otungi wa nkumbo.

NGANDJI NDO YIMBA YA MBETAWƆ NDJAHONDJA

6. Naa tɛdikɔ takɔshi anto amɔtshi lo dikambo dia dihole dia mbidjasɛ dia vɔ kotsha ehomba w’ambutshi awɔ?

6 Oma lo ngandji la yimba ya mbetawɔ ndjahondja, ana efula wambola kotshaka ehomba w’ambutshi awɔ. Amɔtshi wakɔshi ambutshi awɔ oya la wakawɔ kana wakonɔ dia monga suke la wɔ. Akina wakonɔ dia todjasɛ l’ambutshi awɔ. Esangɔ efula, tɛdikɔ ta ngasɔ mongaka oko tshondo y’ɔtshɔkɔ ndo le ambutshi, ndo le ana.

7. Bonde kele bu ɔlɔlɔ mbɔsa tɛdikɔ esadi esadi lo dikambo di’ambutshi w’esombe?

7 Koko tena dimɔtshi, tɛdikɔ ta monɔ ngasɔ bu l’etombelo w’ɛlɔlɔ. Lande na? Ondo nɛ dia tɛdikɔ takɔ takɔsama esadi esadi kana l’esasesase. Bible ekɔ lo tosha diewoyelo nɛ di’oshika ɔnɛ: “Kanga ewu atushishimaka mbuka katandatshu.” (Tukedi 14:15) Oko ɛnyɛlɔ, ohokanyiya dia nyɔ laya osombe ekɔ l’okakatanu dia mbidjasɛ ndamɛ ko wɛ ekɔ lo kana wate: nde mbeyaka kimanyiyama naka nde monɔ ko ndjodjasɛ la mi. Lam’ayoyoshishimaka mboka katayatshu oko kanga lomba, wɛ mbeyaka menda akambo anɛ: Ahombande mɛtɛ mɛtɛ? Onde ekɔ tshunda dimɔtshi dia lânde kana dia Lɛɛta diakoka kimanyiyami woho okina w’ɔlɔlɔ dia kandola dikambo nɛ? Onde nde nangaka monɔ? Ko naka nde nangaka, okonde ayoyonga lɔsɛnɔ lande na? Onde nde ayolanga tshika angɛnyi ande? Ngande wakoka dikambo sɔ ndjonanda asolo ande? Onde wɛ akasawola la nde akambo asɔ? Ko naka nde ambonɔ, ngande wayoyonga wɛ la wadiɛyɛ kana l’omɛyɛ ndo l’ananyu? Naka nyɔ ekɔ l’ohomba w’ekokelo, akɔna ayowolamaka? Onde ɔkɛndɛ ɔsɔ kokaka kahanyema le anto akina? Onde wɛ akasawola l’ase nkumbo tshɛ dui sɔ?

8. Le na akokayɛ ntshɔ dia toyanga tokanyi wonya wɔsayɛ tɛdikɔ dia kimanyiya ambutshi ayɛ w’esombe?

8 Lam’ele ɔkɛndɛ wa kokɛ ambutshi wekɔ l’ahɛka w’ana tshɛ wa lo nkumbo, ekɔ ɔlɔlɔ nyu mbɔtɔ losanganya lɔmɔtshi la nkumbo woho w’anto tshɛ mbisha tokanyi tawɔ la ntondo ka tɛdikɔ tɔmɔtshi mbɔsama. Mbutɛ dikumanyi dia l’etshumanelo k’Akristo kana anto akina wakahomana la dikambo diakɔ mbeyaka kokimanyiya efula. Bible tewolaka ɔnɛ: “Lam’aha ului w’andaki, sangweyu diatufutanaka. Keli lam’eli andaki efula, dio diatushikikalaka.”​—Tukedi 15:22.

YADJAKA LO DIHOLE DIAWƆ NDO OKAKAWƆ KƐTSHI

9, 10. (a) Koyanga mbayawɔ l’ɛnɔnyi efula, ngande wahombayɛ kanɛka esombe? (b) Oyadi tɛdikɔ takɔna takoka ɔna lambola mbɔsa lo dikambo di’ambutshi ande, ahombande mbashaka nshi tshɛ?

9 Dia sho nɛmiya ambutshi aso w’esombe, sho pombaka ndjadjaka lo dihole diawɔ ndo mbaokaka kɛtshi. Lam’ele lotshundju ndjâka ndo l’ekakatanu, esombe mbeyaka ndjonga la pâ efula dia kɛndakɛnda, dia ndɛ ndo dia mbohɔ akambo. Vɔ mbeyaka monga l’ohomba w’ekimanyielo. Mbala efula, ana ndjoyakiyanyaka efula dia kokɛ ambutshi awɔ ndo ndjatshutshuyaka dia mbalɔmbɔla. Koko, esombe wekɔ epalanga wele la lomba ndo l’ewo k’efula kakawakondja lo lɔsɛnɔ lawɔ, l’edja ka lɔsɛnɔ lakɔ, vamɛ mbakayakokɛka ndo mbakɔsaka tɛdikɔ. Lonto lawɔ ndo nɛmɔ diawɔ mbeyaka kimamɛ l’ɔkɛndɛ awɔ w’ambutshi ndo w’epalanga. Ambutshi wayaoka di’oko anawɔ mbahomba mbalɔmbɔla mbeyaka ndjonga la lonyangu l’efula kana ndjôka nkɛlɛ. Amɔtshi mpetshaka ndo ndɔshanaka la kɛnɛ tshɛ kakokawɔ mɛna oko dikambo dialanga mbahɔtɔla dipanda diawɔ.

10 Ndoko tokanyi takoka kokimanyiya dia wɛ kandola awui asɔ esadi eto, koko dia wɛ monga ɔlɔlɔ le ambutshi ayɛ, wɛ pombaka mbashaka diaaso dia vamɛ ndjalama ndo mbɔsa tɛdikɔ lo yɛdikɔ yakokawɔ sala. Bu dimɛna mbɔsɛka ambutshi tɛdikɔ lo kɛnɛ koleki ɔlɔlɔ le wɔ naka wɛ hatasawudi la wɔ ntondo. Ondo vɔ wamboshisha efula lo woho wayawɔ esombe. Shawɔ diaaso dia vɔ mbɔsaka tɛdikɔ oko alangawɔ. Wɛ ayɛna dia, naka wɛ hayatshutshuya efula dia nɔmbɔla nsɛnɔ y’ambutshi ayɛ, kete diokanelo diasayɛ la wɔ diayoleka ndowana. Vɔ wayoleka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ, ndo wɛ lawɔ ayɔngɛnangɛna efula. Oyadi kânga ekɔ ohomba wɛ ntɛtɛ awui amɔtshi wele ɔlɔlɔ le wɔ, dia wɛ nɛmiya ambutshi ayɛ, wɛ pombaka mbasha nɛmɔ diasungana la wɔ. Dui dia Nzambi toshaka dako nɛ ɔnɛ: “Kunelaki la ntundu ka kanga ndjui. Kolemiaki usumbi w’untu.”​—Akambu w’Asi Lewi 19:32.

TOTETEMALE MONGA LA DIONGA DI’ƆLƆLƆ

11-13. Naka ndoko diokanelo dia dimɛna diaki lam’asa ɔna l’ambutshi ande lo nshi ya ntondo, ngande wakokande kandola okakatanu ɔsɔ dia kokɛ ambutshi ande lo nshi yayawɔ esombe?

11 Mbala mɔtshi, okakatanu wele l’ana w’epalanga lo nɛmiya ambutshi awɔ w’esombe ndjâka oma lo diokanelo diaki lam’asawɔ l’ambutshi awɔ lo nshi yakiwɔ akɛnda. Ondo shɔ kombokanaka kɛtshi ndo kombokanaka ngandji, nyɔ akalangaka mbahemɛ anto tshɛ ndo aki ngala ka mamba. Ondo wɛ êke la lonyangu, la nkɛlɛ kana la pâ l’asolo nɛ dia vɔ komonga woho w’ambutshi wakayalangaka vɔ monga. Onde wɛ kokaka mbahemɛ tokanyi tɔsɔ?a

12 Basse, ɔnɛ lakole lo wodja wa Finlande, ekɔ lo kɔndɔla ate: “Oma mama aki ɔsɔlayi wa lo SS, lo wodja w’Allemagne, lo nshi y’ɛlɔmbwɛlɔ ka Nazi. Nde akokaka nkɛlɛ esadi ko aki ngala ka mamba. Nde akakulaka mama ludî mbala efula lo asho ami. Lushi lɔmɔtshi lakandamboke nkɛlɛ, nde akɔsɛ oya ande ko akatɛtɛ singu diawɔ l’elungi. Lakahomɔ wolo efula ko lakakɔ lâ tange.”

13 Koko, nde aki l’akambo akina nto lo dionga diande. Basse ekɔ lo mbuta nto ate: “Lo wedi okina, nde akakambaka olimu efula ndo akasalaka tshɛ dia kotsha ehomba wa l’emunyi wa lo nkumbo. Ndoko lushi lakandamɛnya ngandji katokaka ombutshi ɔnande, koko lakeyaka nte: yimba yande bu ki. Nyango akawotshanya oma la ngelo lam’akinde êke dikɛnda. Nde akole paka lo talɔka ata ndo lo tayaɔtshiyaka l’ata lam’akinde ɔlɔngɔlɔngɔ. Lakakoke mbôka lo yɛdikɔ mɔtshi ndo dimi kombɔsaka oko kanga kɔlɔ. Lam’akamayokomaka opalanga ko papa amboka hemɔ, lakôkimanyiya l’otema ɔtɔi lo yɛdikɔ y’akoka ami tshɛ edja ndo lam’akandayovɔ. Ɔsɔ komonga dikambo dia wɔdu, koko lakatshe tshɛ dia mbokimanyiya lo woho wakamakoke sala. Lakayatshutshuya dia monga ɔna l’ɔlɔlɔ edja ndo lam’akayovɔ papa, ndo dimi kanaka nte: nde akambɔshi oko ɔna l’ɔlɔlɔ mɛtɛ.”

14. Naa divɛsa diendana l’akambo tshɛ, ndo la dikambo dia kokɛ ambutshi w’esombe?

14 L’akambo wa lo nkumbo ndo l’awui akina, Bible mbishaka dako nɛ ɔnɛ: “Nyolote etema wa ketshi, la wa memakana, la wa ndjakitshakitsha, la wa kenemo, la wa kolamelu. Nyukikaneli kolo. Nyudimanyanyia kolo yanyu, naka untu eko la ukina dikambu. Uku akanyudimanyia [Jehowa] kolo, dieli la nyu, ndu nyu dia nyimanyiana kolo.”​—Kolosai 3:12, 13.

NDO WANƐ WALAMA AMBUTSHI MBELE L’OHOMBA W’EKOKELO

15. Lande na kele kokɛ ambutshi mbishaka onto lonyangu tena dimɔtshi?

15 Nama ombutshi waya bu la wolo ekɔ lotumu la wolo lasha onto wesanu efula, ɛkɛndɛ efula ndo mbɔ̂sɛka wenya efula. Koko, dikambo dialeka wolo mbala efula ele: kandji ka l’asolo. Ekɔ kandji efula dia mɛna ambutshi ayɛ washisha yonge yawɔ, yimba yawɔ ndo dipanda diawɔ. Sandy, omoto ɔmɔtshi lakotɔ lo wodja wa Porto Rico, ekɔ lo kɔndɔla ate: “Nkumbo kaso tshɛ kakendɛka l’anya wa mama. Aki kandji efula dia mɛna woho wasowande ndo mbokokɛ. Ntondotondo, nde akamɛ tɛnguna; ko akayonga l’ohomba wa danga, oma lo danga ko alanga ahende, oma l’alanga ahende ko nkɔsa k’etshimbi. L’ɔkɔngɔ diko, yonge yande yakayoleka ndana edja ndo lam’akandayovɔ. Nde akayotata kansɛrɛ ka lo weka ko akayonga l’ohomba w’ekokelo kaha pe​—ndo yanyi ndo otsho. Takawɔ̂tshaka, takôleshaka ndo takawâdiɛka ekanda. Aki pâ efula​—djekoleko l’asolo. Lam’akamɛnyi nte: mama ayanga mvɔ, lakatondɔ la delo nɛ dia lakôlangaka efula.”

16, 17. Dako diakɔna diakoka kimanyiya ɔnɛ lalama ombutshi ande dia nde mɛnaka akambo lo yoho yasungana?

16 Akokayɛ sala naka dikambo dia ngasɔ diambokokomɛ na? Wɛ kokaka kondja ekimanyielo k’efula naka wɛ nongaka Jehowa lo mbalaka Bible ndo lo mbotɛka awui lo dɔmbɛlɔ. (Filipi 4:6, 7) Lo yoho yasungana, dui dimɔtshi diakokayɛ sala ele ndɛ̂ka diangɔ di’amɛna diadja demba ɛtɛtɔ ndo ndalaka djɔ lo yɛdikɔ yakoka. Naka wɛ sala ɔsɔku, kete wɛ ayonga la yimba ya dimɛna ndo la demba dia wolo dia wɛ nama olangemi ayɛ. Ondo wɛ kokaka mbɔsa tɛdikɔ tɔmɔtshi dia mumuyaka yema oma l’elimu wa lushi la lushi. Oyadi kânga wɛ hakoke mbɔsa vakashi, ekɔ ɔlɔlɔ wɛ mbɔsa tena dimɔtshi dia mbɔdiaka wɔɔngɔ. Dia wɛ ndjatshungolɛ etena, wɛ mbeyaka mbɔsa tɛdikɔ di’onto okina ndjotshikala l’ombutshi ayɛ wele la hemɔ.

17 Tena efula, epalanga walama ambutshi kana anto akina ndjadjɛka eyango wahɛdimi la wɔ. Koko, toyatshumolake l’ɔtɛ wa kɛnɛ kahayakoke sala. Tena dimɔtshi, wɛ mbeyaka monga l’ohomba wa ntɔla olangemi ayɛ lo dihole dimɔtshi dialamawɔ esombe. Naka wɛ mbôlama, kete yadjɛ eyango wasungana ndo wɛdimi la yɛ. Wɛ pombaka mbidja yimba, aha paka l’ehomba w’ambutshi ayɛ ato, koko ndo w’anayɛ, w’otshukanyi ayɛ ndo wayɛ wɛmɛ.

WOLO WOLEKI WƆNƐ WÔKONGAKA L’ONTO

18, 19. Daka diakɔna diakalake Jehowa diɛnya ɔnɛ nde ayotokimanyiyaka, ndo ɛnyɛlɔ kakɔna kɛnya ɔnɛ nde kotshaka daka diakɔ?

18 Lo tshimbo ya Bible, Dui diande, Jehowa ekɔ lo mbisha alako wakoka monga ekimanyielo ka woke le onto lalama ambutshi w’esombe, koko aha yoho shɔ tsho mbashande ekimanyielo. Omembi w’esambu akafunde l’ɛlɔmbwɛlɔ ka nyuma ate: “[Jehowa] eli lasuki la wane tshe watuwetaka. . . . [Nde] atukaka delu diawo, atâshimbelaka.” Jehowa ayoshimbela, kana ayolama, wanɛ wele la kɔlamelo le nde kânga l’atei w’akambo woleki wolo.​—Osambu 145:18, 19.

19 Myrna, lo wodja wa Philippines, akɛnyi dui sɔ lam’akandalamaka nyango lakandama la hemɔ ka muyɛkɛ wa demba di’otondo. Myrna akafunde ate: “Ndoko kɛnɛ koleki mbisha onto lonyangu oko mɛna olangemi ande asowa, hayokoka ndo kotɛ lanɛ wende la pâ. Laki oko onto lawɛna atavu l’ashi yema yema ko ndoko kakamakoke sala. Tena efula, dimi lakakaka adwe ko lakatɛka Jehowa nte: lambɔlɛmba efula. Lakalele oko Davidi, ɔnɛ lakasɛngasɛngaka Jehowa dia nde mbidja asɔi ande l’ɔlɔndɔ ɔmɔtshi ko mbôhɔka. [Osambu 56:8] Ndo, oko wakalake Jehowa, nde akambisha wolo wakamahombaka. ‘Jehowa akayala osukɔ ami’ ”​—Osambu 18:18.

20. Alaka akɔna wa lo Bible wakoka kimanyiya wanɛ walama ambutshi dia vɔ mɛnaka akambo la sso di’ɔlɔlɔ, oyadi kânga ɔnɛ lalamawɔ ambovɔ?

20 Anto totaka ɔnɛ: nama ambutshi w’esombe ekɔ “shimu yele bu l’ekomelo k’ɔngɛnɔngɛnɔ.” Oyadi kakɔna tshɛ kayoyosala dia mbalama, esombe kokaka mvɔ, oko akayovɔka nyango Myrna. Koko, wanɛ wayaɛkɛ le Jehowa mbeyaka ɔnɛ nyɔi bu ekomelo a shimu. Ɔpɔstɔlɔ Paulo akate ate: ‘Dimi lekɔ l’elongamelo le Nzambi nte: . . . eolwelo k’anto w’ɛlɔlɔ l’anto wa kɔlɔ kayoyala.’ (Etsha 24:15) Wanɛ wakavusha ambutshi awɔ w’esombe, kondjaka ekeketshelo l’elongamelo k’eolwelo ndo lo daka di’andja w’oyoyo w’ɔngɛnɔngɛnɔ wayanga mbela Nzambi, l’andja akɔ, ‘nyɔi hoyala nto.’​—Enyelo 21:4.

21. Naa etombelo w’ɛlɔlɔ wakondja onto naka nde nɛmiyaka ambutshi ande w’esombe?

21 Ekambi wa Nzambi mbɔsaka ambutshi awɔ la nɛmɔ efula, oyadi kânga ambutshi akɔ waya esombe. (Tukedi 23:22-24) Vɔ mbalɛmiyaka. Lam’atshawɔ ɔsɔku, vɔ mɛnaka kɛnɛ kata yokedi nyɛ yakasambiyama oma le Nzambi: “Shɔ la nyɔ wayɔngɛnangɛna efula, ndo ɔnɛ lakakôte ayoka ɔlɔ.” (Tokedi 23:25, NW) Ndo, kɛnɛ koleki tshɛ ele, wanɛ walɛmiya ambutshi awɔ w’esombe wekɔ lo ngɛnyangɛnya Jehowa Nzambi ndo wekɔ lo mbɔlɛmiya.

[Nɔte ka l’ɛse ka dikatshi]

a Lanɛ, hatɔtɛkɛta akambo w’ambutshi wakakambe la lowandji lawɔ ndo l’ɔkɛndɛ awɔ lo yoho ya kɔlɔ, akambo wakoka mbɔsama oko onongo wa woke lo ndjela ɛlɛmbɛ.

NGANDE WAKOKA AWUI ANƐ WA LO BIBLE TOKIMANYIYA . . .DIA SHO NƐMIYA AMBUTSHI ASO W’ESOMBE?

Sho pombaka kaloya ɔlɔlɔ le ambutshi aso la watshɛso.​—1 Timote 5:4.

Awui aso tshɛ pombaka salemaka la ngandji.​—1 Koreto 16:14.

Tɛdikɔ t’ohomba hatohombe mbɔsamaka esadi esadi.​—Tukedi 14:15.

Ambutshi w’esombe pombaka nɛmiyama, oyadi kânga waya la hemɔ ndo waya bu la wolo.​—Akambu w’Asi Lewi 19:32.

Aha nshi tshɛ mbayototshundaka esombe ndo mbayotovɔka.​—Enyelo 21:4.

[Osato wa lo lɛkɛ 179]

Onto laha la lomba mbatɔsɛka ombutshi tɛdikɔ la ntondo ka tâsawudi la nde

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto