TSHAPITA 7
Onde sho mbɔsaka lɔsɛnɔ la nɛmɔ woho waliɔsa Nzambi?
“Eteko ka lumu keko lasuki la ye.” —OSAMBU 36:9.
1, 2. Woshasha akɔna wakatosha Nzambi wele ohomba efula nshi nyɛ, ndo lande na?
SHƐSO lele l’olongo akasha anto wele la yimba ndo l’akoka wa kɛnɛmɔla waonga ande woshasha ɔmɔtshi wa nɛmɔ efula, mbuta ate lɔsɛnɔ. (Etatelu 1:27) L’ɔtɛ wa woshasha ɔsɔ, tekɔ l’akoka wa kana yimba lo ndjela atɔndɔ wa lo Bible. Lo kamba la wɔ, sho kokaka koma anto wambotshunda lo nyuma walanga Jehowa ndo wele ‘akoka awɔ w’ekanelo ka yimba wambekiyama dia tshikitanya ɔlɔlɔ la kɔlɔ.’—Heberu 5:14.
2 Dikoka dia kana yimba lo ndjela atɔndɔ wa lo Bible diekɔ ohomba efula lo nshi yaso nyɛ nɛ dia andja ɔnɛ waya ohokosanu efula lo yɛdikɔ yele paka monga la lokema l’ɛlɛmbɛ lo kɛnɛ kendana l’akambo tshɛ wakoka tokomɛ lo lɔsɛnɔ. Awui w’aseka enganga mɛnyaka mɛtɛ ka dikambo sɔ djekoleko lo dikambo dia ekanga ndo toho t’esakelo talɔmba dia kamba la dikila. Anto tshɛ walanga kitanyiya Jehowa ndjakiyanyaka efula lo dikambo sɔ. Koko, naka sho shihodia dia atɔndɔ wa lo Bible wendana la dikambo sɔ wekɔ ohomba, kete tayonga l’akoka wa mbɔsa tɛdikɔ t’amɛna tayɔngɛnyangɛnya nkum’otema kaso ndo tayotokimanyiya dia tshikala lo ngandji ka Nzambi. (Tukedi 2:6-11) Tɔsɛdingole atɔndɔ amɔtshi.
LƆSƐNƆ NDO DIKILA EKƆ EKILA
3, 4. Etena kakɔna kakewoyama ekila ka dikila mbala ka ntondo lo Afundelo, ndo atɔndɔ akɔna wasukɛ didjango sɔ?
3 Jehowa akɛnya diɔtɔnganelo diele lam’asa lɔsɛnɔ la dikila ndo akɛnya dia diangɔ sɔ diekɔ ekila yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa Kɛna ndjaka Abɛlɛ. Nzambi akatɛ Kɛna ate: “Delu dia dikila dia onanyo diambukuma pulu ndu le mi.” (Etatelu 4:10) Lo washo wa Jehowa, dikila diaki Abɛlɛ diaki didjidji dia lɔsɛnɔ lande lakasongola Kɛna l’okonda tshɛ. Lo yoho mɔtshi, dikila diaki Abɛlɛ diakalelɛka Nzambi dia nde sɔmbɔya.—Heberu 12:24.
4 L’ɔkɔngɔ wa Mvula k’elola ka lo nshi ya Nɔa, Nzambi akasha anto lotshungɔ la vɔ ndɛ emunyi wa nyama koko aha dikila. Nzambi akate ate: “Dikambu otoi, ku tanyuyilekaki esenyu, ndu lam’ekiyo la dikila. Nyeyi ndu dikambu ne nyati: Dimi layolomba dikila dia nyumu yanyu.” (Etatelu 9:4, 5) Didjango sɔ mendanaka la tokanula tshɛ taki Nɔa, mbidja ndo sho ɛlɔ kɛnɛ. Diɔ diakashikikɛ kɛnɛ kakatɛ Nzambi Kɛna ntondo dia anima kana lɔsɛnɔ la ditongami tshɛ lekɔ lo dikila. Didjango sɔ mɛnyaka nto dia Jehowa lele Kiɔkɔ ya lɔsɛnɔ ayokoya la anto tshɛ wahalɛmiya lɔsɛnɔ ndo dikila.—Osambu 36:9.
5, 6. Ngande wakɛnya Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ dia dikila diaki ekila ndo ɛngɔ ka nɛmɔ efula? (Enda ndo lo kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Tɔshi lɔsɛnɔ la waa nyama la nɛmɔ.”)
5 Akambo ahende wa mɛtɛ asɔ wakakɛnɛmɔma lo Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ. Sho mbadiaka lo Akambu w’Asi Lewi 17:10, 11 ɔnɛ: “Naka pami tshe . . . ayole dikila, dimi layuwunya uma l’atei wa wudja awo, ne dia lumu la dimba leko lu dikila. Dimi lakanyushalo l’ediakelu dia ntungela etema anyu ekesanelu, ne dia dio dieli dikila diatutungaka ekesanelu dikambu dia lumu.”a—Enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Wolo wele la dikila dia tonga ekesanelo.”
6 Etena kakiwɔ kokambaka la dikila dia nyama kakawadiakaka lo elambwelo, wakahombaka ditshola lo nkɛtɛ. Lo yoho ya didjidji, lɔsɛnɔ lakakalolaka le Kiɔkɔ yalɔ. (Euhwelu k’Elembe 12:16; Ezekiyele 18:4) Koko, tolembete dia ase Isariyɛlɛ kotambaka elelo lo nyanga dia minya oseka dipɔpɔ tshɛ dia dikila oma lo emunyi wa nyama. Etena kakadiakemaka nyama dimɛna ndo kakawakihembolaka ɔtɛ, ose Isariyɛlɛ akakokaka ndɛ la nkum’otema k’ɔlɔlɔ nɛ dia woho wakadiakemaka nyama akashaka Ombishi wa lɔsɛnɔ nɛmɔ.
7. Ngande wakɛnya Davidi dilɛmiɛlɔ diaki lande lo ekila ka dikila?
7 Davidi, ‘pami kakalangemaka oma le Nzambi’ akashihodia atɔndɔ waki Nzambi wasukɛ ɔlɛmbɛ wa dikila. (Etsha 13:22) Lo diaaso dimɔtshi, etena kakinde la mposa k’efula k’ashi, anto ande asato wakɔtɔ la wolo lo pango k’atunyi ndo wakatoduwolaka ashi l’ɛtɛkɔ kɛmɔtshi ndo wakawelawɔ. Kakɔna kakasale Davidi? Nde akambola ate: “Ukundi ukukimi no dikila di’apami ane waketawo nsundja nyumu yawo?” Lo washo waki Davidi, ashi asɔ waki dikila dia lɔsɛnɔ laki apami ande. Ɔnkɔnɛ, kânga mbakinde la mposa k’efula k’ashi, nde “akâtshula la ntundu ka [Jehowa].”—2 Samuele 23:15-17.
8, 9. Onde kanyi yaki Nzambi lo kɛnɛ kendana la lɔsɛnɔ ndo dikila yakatshikitana etena kakashikikɛma etshumanelo k’Akristo? Lembetshiya.
8 Ɛnɔnyi oko 2400 l’ɔkɔngɔ wa Mvula k’elola ka lo nshi ya Nɔa ndo ɛnɔnyi oko 1500 l’ɔkɔngɔ wa Jehowa mbidja sheke y’Ɛlɛmbɛ, nde akasambiya olui-walɔmbɔla wa l’etshumanelo k’Akristo ka lo ntambe ka ntondo dia vɔ funda ɔnɛ: “Nyuma k’[ekila] ndu shu takakani shati: Kema ololo shu nyukitshiya wutshu a wuki, wuleki akambu weli uhumba. Nyoseke diango diakawalambula dikishi, dikila, nyama yakawahini lu kingu, la munanyi.”—Etsha 15:28, 29.
9 Mbokɛmaka hwe dia olui-walɔmbɔla wa lo ntambe ka ntondo wakeyaka dia dikila ekɔ ekila ndo okambelo wa kɔlɔ wa la dikila wekɔ kɔlɔ oko onto latɛmɔla dikishi kana losadi monanyi. Ɛlɔ kɛnɛ, Akristo wa mɛtɛ mbetawɔka yɛdikɔ shɔ. Ndo nto, lam’ele vɔ kanaka yimba lo ndjela atɔndɔ wa lo Bible, vɔ wekɔ l’akoka wa ngɛnyangɛnya Jehowa etena kɔsawɔ tɛdikɔ lo kɛnɛ kendana l’okambelo wa la dikila.
OKAMBELO WA LA DIKILA L’AWUI W’ASEKA ENGANGA
10, 11. a) Ngande wɔsa Ɛmɛnyi wa Jehowa okaloyelo wa dikila ndo wa tangangɔ toleki weke ta lo dikila? b) Lo awui akɔna wendana la okambelo wa la dikila wakoka monga Akristo la tokanyi totshikitanyi?
10 Ɛmɛnyi wa Jehowa mbeyaka dia ‘sɛka dikila’ nembetshiyaka aha mbetawɔ kaloya dikila ndo kimɔ dikila dia kaloya onto okina kana momba dikila diawɔ hita dia ndjodikaloya. Lo kitanyiya ɔlɛmbɛ waki Nzambi ɔsɔ, vɔ tonaka tangangɔ tɔnɛi ta weke tele lo dikila, mbuta ate: Tokama ta beela, tokama ta wɛma, plakɛtɛ ndo plasma.
11 Ɛlɔ kɛnɛ, tangangɔ ta weke tɔsɔ kahanyemaka lo tenyi efula ndo kambemaka lo toho totshikitanyi. Onde Okristo kokaka mbetawɔ tangangɔ tɔsɔ? Onde nde tiɔsaka oko “dikila”? Onto ndamɛ mbahomba mbɔsa yɛdikɔ lo dikambo sɔ. Ngasɔ mbediɔ ndo lo kɛnɛ kendana la esakelo wakambawɔ la dikila di’onto ndamɛ wele oko awondo wa lotshula (hémodialyse), ɔlɛlwɛlɔ wa dikila ndo okotolelo wa dikila diakɛla lo mpota naka diɔ hadiolamemi edja l’andja wa demba.—Enda Okotsha wele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Tangangɔ ta lo dikila ndo toho takambawɔ la dikila wonya w’epaso.”
12. Ngande wahombaso mbɔsa ndo kandola akambo wendana la nkum’otema?
12 Onde awui wahomba onto ndamɛ mbɔsa yɛdikɔ kema ohomba efula lo washo wa Jehowa? Kema, nɛ dia nde ndjakiyanyaka efula dikambo dia tokanyi ndo di’eyango wele laso. (Tukedi 17:3; 21:2; 24:12) Ɔnkɔnɛ, l’ɔkɔngɔ wa sala eyangelo lo kɛnɛ kendana la ekanga kana l’esakelo ɛmɔtshi l’ekimanyielo ka dɔmbɛlɔ, sho pombaka mpokamɛ nkum’otema kaso kambekiyama oma lo Bible. (Romo 14:2, 22, 23) Lo mɛtɛ, Akristo akina hawohombe totshutshuya la wolo dia ndjela nkum’etema yawɔ ndo sho lawɔ hatohombe mbambola ɔnɛ: “Otoyosala otondoyalaka wɛ kele la dikambo diele lami nɛ?” L’akambo asɔ, Okristo tshɛ pombaka ‘mɛmba wotsho ande hita.’b—Ngalatiya 6:5; Romo 14:12; Enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Onde dimi mbɔsaka dikila oko ekila?”
ƐLƐMBƐ WAKI JEHOWA MƐNYAKA NGANDJI K’OMBUTSHI
13. Kakɔna kɛnya ɛlɛmbɛ ndo atɔndɔ waki Jehowa lo dikambo diande? Sha ɛnyɛlɔ.
13 Ɛlɛmbɛ ndo atɔndɔ wele lo Bible mɛnyaka dia Jehowa ekɔ Ombidji w’ɛlɛmbɛ wa lomba ndo Ombutshi wayakiyanya efula dikambo di’ɔlɔlɔ w’anande. (Osambu 19:7-11) Kânga mbele didjango dia ‘tona dikila’ kombidjama dia kokɛ yônge yaso, diɔ tokokɛka oma lo ekakatanu ɛmɔtshi waya oma l’okaloyelo wa dikila. (Etsha 15:20) Lo mɛtɛ, minganga efula mbɔsaka dia epaso wosalemi aha la kaloya dikila mbele yoho y’esakelo yoleki tshɛ dimɛna nshi nyɛ. Le Akristo wa mɛtɛ, ehamelo ɛsɔ mɛnyaka lomba l’efula ndo ngandji k’ombutshi kaki Jehowa.—Isaya 55:9; Joani 14:21, 23.
14, 15. a) Ɛlɛmbɛ akɔna wakakɛnɛmɔla ngandji koka Nzambi ekambi ande? b) Ngande wakokaso kamba la atɔndɔ wasukɛ ɛlɛmbɛ wendana la ekokelo?
14 Lo Isariyɛlɛ w’edjedja, woho wakayakiyanyaka Nzambi dikambo di’ɔlɔlɔ w’ekambi ande akɛnamaka oma l’efula k’ɛlɛmbɛ wakandawadjɛ. Ɛnyɛlɔ, nde akalɔmbaka dia mvudu y’ase Isariyɛlɛ monga la lokombo l’ɛtɛ ayɔ dia mbewɔ mpokoso, lam’ele vɔ wakasalaka elimu efula l’ɛtɛ wa mvudu. (Euhwelu k’Elembe 22:8; 1 Samuele 9:25, 26; Nehemiya 8:16; Etsha 10:9) Nzambi akadjanga nto dia ngɔmbɛ ya todjawudi namema dimɛna. (Etumbelu 21:28, 29) Anto waki kokitanyiyaka ɛlɛmbɛ ɛsɔ wakɛnyaka dia vɔ kondjakiyanyaka dikambo di’ɔlɔlɔ w’anto akina ndo wakakoke mbɔsama dia waki l’onongo wa dikila.
15 Ngande wakokaso kamba la atɔndɔ wasukɛ ɛlɛmbɛ ɛsɔ? Lande na kahatakane yimba lo kɛnɛ kendana la woho wele mutuka, mututu kana dikalo diaso, woho wakɛndjakɛndjaso diangɔ sɔ, woho wele nyama, mvudu kana ahole aso w’olimu ndo ɔsɔnwɛlɔ wa tɔkɛnyɔ takɛnyaso? Lo wedja ɛmɔtshi, aksida wa lo mboka mbaleka ndjaka akɛnda mbala efula nɛ dia vɔ ndjadjaka lo wâle tshanana. Koko, akɛnda walanga tshikala lo ngandji ka Nzambi mbɔsaka lɔsɛnɔ la nɛmɔ ndo hawoyasha l’awui wakoka mbidja nsɛnɔ yawɔ lo wâle l’oyango wa ndjangɛnyangɛnya efula. Vɔ hawɔfɔnya dia woho wekewɔ akɛnda, vɔ hawotonga lo wâle. Koko, vɔ ngɛnangɛnaka la nshi yawɔ y’ɛlɔngɔlɔngɔ lo mbewɔ akambo wakoka mbakonya lo mpokoso.—Undaki 11:9, 10.
16. Tɔndɔ diakɔna dia lo Bible diasekɛ otondjelo wa diemi? (Enda ndo lo nɔtɛ ka l’ɛse ka dikatshi.)
16 Oyadi kânga lɔsɛnɔ l’ɔna lahatotɔ lekɔ la nɛmɔ lo washo wa Nzambi. L’Isariyɛlɛ w’edjedja, etena kakasokolaka onto ɔmɔtshi womoto lele la diemi ko oyadi nde kana ɔnande ambovɔ, Nzambi akɔsaka onto ɔsɔ oko ondjakanyi ndo nde akahombaka futa “lumu lu lumu.”c (Etumbelu 21:22, 23) Ohokanyiya woho wayaoka Jehowa etena kɛnande lokema l’anto watondja waemi la lolango lawɔ ɔnɔnyi tshɛ l’ɔtɛ wayanga anto dia ndjangɛnyangɛnya oma l’awui wa dieyanelo!
17. Ngande wakokayɛ keketsha onto lakatondja diemi la ntondo ka nde mbeka ɛlɛmbɛ waki Nzambi?
17 Ko kayotota dikambo dia womoto lakatondja diemi la ntondo ka nde mbeya akambo wa mɛtɛ w’oma lo Bible? Onde nde kokaka mbokama kɛtshi oma le Nzambi? Eelo! Onto layatshumoya l’otema ɔtɔi kokaka ndjashikikɛ dia Jehowa ayowodimanyiya l’ekimanyielo ka dikila diaki Yeso diakatshulwama. (Osambu 103:8-14; Efeso 1:7) Lo mɛtɛ, Kristo ndamɛ akate ate: “Dimi kundja dia ndjeta antu w’ololo, lakayi dia ndjeta antu wa kolo, dia vo nkadimula etema.”—Luka 5:32.
TEWƆ TOKANYI TA KƆLƆ!
18. Ngande wɛnya Bible kiɔkɔ yoleki woke y’otshulwelo wa dikila?
18 Jehowa hakomɛ tsho lo tosekɛ dia salɛ anto kɔlɔ, nde komaka polo lo tɔlɔmba dia sho minya oma l’etema aso kiɔkɔ y’otshulwelo wa dikila, mbuta ate lohetsho. Ɔpɔstɔlɔ Joani akafunde ate: “Untu tshe latuhetshaka unyandi, eko undjakanyi.” (1 Joani 3:15) Onto la ngasɔ hahetsha tsho ɔnango koko nde kombolaka nto nyɔi kande. Nde kɛnɛmɔlaka lohetsho lande lo mbohindɛ akambo wa kashi kana mamatanyiyaka ɔnango pɛkato yakoka onto nongola dilanya oma le Nzambi. (Akambu w’Asi Lewi 19:16; Euhwelu k’Elembe 19:18-21; Mateu 5:22) Ekɔ mɛtɛ ohomba efula dia sho minya lohetsho lakoka monɛma l’etema aso!—Jakoba 1:14, 15; 4:1-3.
19. Ngande wɔsa onto lalɔmbwama la atɔndɔ waki Nzambi avɛsa wele oko Osambu 11:5 ndo Filipi 4:8, 9?
19 Wanɛ wɔsa lɔsɛnɔ la nɛmɔ oko waliɔsa Jehowa ndo walanga tshikala lo ngandji ka Nzambi mbewɔka nto weho tshɛ w’awui wa ngala. Sho mbadiaka lo Osambu 11:5 ɔnɛ: “Utema [wa Jehowa] atuhetshaka untu a kolo, ndu one latulangaka akambu wa djawudi.” Divɛsa sɔ bu tsho etelo kendana la lonto laki Nzambi, koko diekɔ ndo la tɔndɔ di’ohomba efula diendana la lɔsɛnɔ laso. Diɔ tshutshuyaka anto woka Nzambi ngandji dia vɔ mbewɔ weho wa tɔkɛnyɔ tshɛ takoka mbatshutshuya dia sala akambo wa ngala. Woho akɔ wâmɛ mbele, etelo k’ɔnɛ ‘Nzambi ka wɔladi’ tshutshuyaka ekambi ande dia vɔ ndodia timba ndo etema awɔ l’akambo wakoka nangema, wele pudipudi ndo wakoka mandɔma, akambo asɔ mbadja ki.—Filipi 4:8, 9.
TOYANGANYA LA ATSHUNDA WELE L’ONONGO WA DIKILA
20-22. Yɛdikɔ yakɔna yɔsa Akristo lo kɛnɛ kendana la andja ɔnɛ, ndo lande na?
20 Lo washo wa Nzambi, andja waki Satana lo tshɛ kawɔ wekɔ l’onongo wa dikila. Ewandji wa pɔlitikɛ wa l’andja ɔnɛ welɛ Afundelo lo yoho ya didjidji ɔnɛ nyama ya pango yakadiakisha miliyɔ efula y’anto mbidja ndo ekambi efula waki Jehowa. (Danyele 8:3, 4, 20-22; Enyelo 13:1, 2, 7, 8) Lo kamba kâmɛ la nyama ya pango shɔ, amundji w’okanda ndo ase siansɛ wakasha lonya dia tshula weho ɛmɔtshi w’ekoma wa wolo ndo wa wɔma efula ndo wekɔ lo kondja wahɔ efula l’osondjelo w’ekoma akɔ. Ɛtɛkɛta w’ɔnɛ “wa la kete tshe weko lu wulu wa kanga kolo” wekɔ mɛtɛ!—1 Joani 5:19.
21 Lam’ele ambeki waki Yeso ‘bu anto wa l’andja ɔnɛ’ ndo wekɔ la lomangemange l’awui wa pɔlitikɛ ndo w’ata, vɔ mbewɔka onongo wa dikila w’anto wadiakema.d (Joani 15:19; 17:16) Ndo l’ɛnyɛlɔ ka Kristo, vɔ hawɔtɔmbɔkwɛ wanɛ wâhɛnyahɛnya. Koko, vɔ mbokaka atunyi awɔ ngandji ndo mbalɔmbɛka.—Mateu 5:44; Romo 12:17-21.
22 Kɛnɛ koleki tshɛ ele, Akristo wa mɛtɛ hawoyatambiya lo “Babilona ka Wuki,” mbuta ate tshunda dia l’andja w’otondo di’ɛtɛmwɛlɔ wa kashi dioleki monga l’onongo wa dikila. Ɔtɛkɛta wa Nzambi mbutaka ɔnɛ: “Wakatani dikila di’amvutshi la dia ekilami, la dia tshe wakadiakema la kete l’atei awo.” Omalɔkɔ, Bible tewolaka ɔnɛ: “Antu ami, nyutumbi uma l’atei ato.”—Enyelo 17:6; 18:2, 4, 24.
23. Kakɔna kalembetshiya tomba oma lo Babilɔna ka Woke?
23 Tomba oma lo Babilɔna ka Woke hakomɛ tsho lo onto nimola lokombo lande oma l’abuku wa l’ɔtɛmwɛlɔ ɔmɔtshi. Dui sɔ nembetshiyaka nto mpetsha ditshelo dia kɔlɔ dietawɔma ndo diasukamɛ oma l’ɛtɛmwɛlɔ wa kashi ɛnyɛlɔ oko akambo wa mindo, ndjatambiya l’awui wa pɔlitikɛ ndo oweso w’ɔngɔnyi la lokaki tshɛ. (Osambu 97:10; Enyelo 18:7, 9, 11-17) Awui asɔ tshɛ konyaka di’onto monga l’onongo wa dikila!
24, 25. L’ekimanyielo ka yɛdikɔ yakɔna yakoka Nzambi mboka onto lele l’onongo wa dikila layatshumoya kɛtshi, ndo ngande wakɛnyama dikambo sɔ lo nshi yakafundamaka Bible?
24 La ntondo ka sho mbɔtɔ l’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ, ɔmɔmɔ wa l’atei aso akasukɛka dikongɛ diaki Satana lo yoho mɔtshi ndo omalɔkɔ aki l’onongo wa dikila lo yɛdikɔ mɔtshi. Koko, lam’ele takatshikitanya lɔkɛwɔ laso, takonge la mbetawɔ l’olambo wa tshungo waki Kristo ndo takakimɔ nsɛnɔ yaso le Nzambi, tambokama kɛtshi ndo tekɔ lo kondja ekokelo ka lo nyuma. (Etsha 3:19) Esomba w’eshamelo mbaki didjidji di’ekokelo kɛsɔ lo nshi yakafundamaka Bible.—Walelu 35:11-15; Euhwelu k’Elembe 21:1-9.
25 Ngande wakasalemaka dikambo sɔ? Etena kakadiakaka ose Isariyɛlɛ osekande aha l’okonda, nde akahombaka ndawɔ otsha l’osomba w’eshamelo. L’ɔkɔngɔ wa toshushi takoka sɛdingola dikambo diakɔ, onto laki kondjaka osekande l’okonda ɔsɔ akahombe mbidjasɛ l’osomba ɔmɔtshi w’eshamelo polo lo nyɔi k’ɔlɔmbɛdi wa lâdiko. Oma lâsɔ, nde akakoke mbidjasɛ lɛnɛ tshɛ akandalangaka. Yɛdikɔ shɔ yakɛnyaka mɛtɛ kɛtshi kaki Nzambi ndo nɛmɔ di’efula diakandɔsaka lɔsɛnɔ l’onto! Woho akɔ wâmɛ mbele ɛlɔ kɛnɛ, oko waki esomba w’eshamelo mbele Nzambi akɔshi yɛdikɔ mɔtshi l’ekimanyielo k’olambo wa tshungo waki Kristo dia tokokɛ oma lo nyɔi lo woho wakatahindola wadjango waki Nzambi aha l’okonda lo kɛnɛ kendana la ekila ka lɔsɛnɔ ndo ka dikila. Onde wɛ mbɔsaka yɛdikɔ shɔ la nɛmɔ? Naka eelo, ngande wakokayɛ mɛnya dikambo sɔ? Yoho mɔtshi ele lo mbelɛ anto akina dia sangana kâmɛ la yɛ l’osomba w’eshamelo wa didjidji, djekoleko lo menda woho wambosukana ‘fɔnu ka woke.’—Mateu 24:21; 2 Koreto 6:1, 2.
TƆSAKE LƆSƐNƆ LA NƐMƆ LO SAMBISHA LOSANGO LA DIOLELO
26-28. Lo yoho yakɔna yafɔna awui wele laso ɛlɔ kɛnɛ la waki la ɔprɔfɛta Ezekiyɛlɛ, ndo ngande wakokaso tshikala lo ngandji ka Nzambi?
26 Kɛnɛ kakomɛ ekambi waki Nzambi ɛlɔ kɛnɛ toholaka kɛnɛ kakakomɛ ɔprɔfɛta Ezekiyɛlɛ wa lo nshi y’edjedja lele Jehowa akawosha ɔkɛndɛ wa monga sɛtɛdi ka lo nyuma ka wodja wa Isariyɛlɛ. Nzambi akawotɛ ate: “Dieli la ye dia mpukama aui w’uma l’unyo ami, la mbewula wa lu leke lami.” Otondoyala Ezekiyɛlɛ akanya yimba l’ɔkɛndɛ wakawawosha, tshike nde otonga l’onongo wa dikila di’ase Isariyɛlɛ wakahombe ndjakema etena kakahombe Jehowa ndjokoya la wɔ. (Ezekiyele 33:7-9) Koko, Ezekiyɛlɛ aki l’okitanyiya ndo nde komonga l’onongo wa dikila.
27 Ɛlɔ kɛnɛ, andja w’otondo waki Satana wayanga ndanyema. Ɔnkɔnɛ, Ɛmɛnyi wa Jehowa mbɔsaka dia mbewoya “lushi l’esombweyo” laki Nzambi etena kasambishawɔ losango la Diolelo ekɔ ɔkɛndɛ ndo tshondo ya diɛsɛ. (Isaya 61:2; Mateu 24:14) Onde wɛ ndjashaka tshɛ l’olimu w’ohomba efula ɔsɔ? Ɔpɔstɔlɔ Paulo akɔsaka ɔkɛndɛ ande wa sambisha la nɛmɔ di’efula. Diakɔ diakandakoke mbuta ɔnɛ: “Dimi laha la unungu wa dikila dianyu, nyu tshe, ne dia dimi kumbuka woma wa nyutela yimba tshe ya [Nzambi].” (Etsha 20:26, 27) Ande ɛnyɛlɔ ka dimɛna lee!
28 Lo mɛtɛ, dia sho tshikala lo ngandji ka Jehowa Shɛso, hatohombe tsho mbɔsa lɔsɛnɔ ndo dikila woho waliɔsa Jehowa, koko sho pombaka nto tshikala pudipudi kana ekila lo washo ande oko wayotodiɛna lo tshapita yayela.
[Nɔtɛ ya l’ɛse ka dikatshi]
a Lo kɛnɛ kendana la etelo kaki Nzambi k’ɔnɛ “lumu la dimba leko lu dikila,” jurnalɛ Scientific American mbutaka ɔnɛ: “Kânga mbele etelo kɛsɔ kekɔ ka didjidji, tɔ kekɔ sɔlɔ lo yoho ya mɛtɛ mɛtɛ: tshɔngu tshɛ ya lo dikila ekɔ ohomba lo lɔsɛnɔ.”
b Enda Réveillez-vous ! wa Ngɔndɔ k’enanɛi 2006, lɛkɛ 3-12, lo Falase, wakatondjama oma le Ɛmɛnyi wa Jehowa.
c Waa nomb’ewo mɔtshi y’awui wa lo Bible mbutaka dia kɛnɛ kofundami l’ɔtɛkɛta wa Hɛbɛru “hatokimanyiya dia sho mbuta dia ɛtɛkɛta ɛsɔ mendanaka paka la womoto oto kovwe.” Tolembete nto dia ndoko dihole diatɛkɛta Bible dia elombwelo kaki Jehowa kayosalema lo ndjela ngɔndɔ yele l’ɔna lele l’otema.
d Enda Tshapita 5 yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Woho wakokaso kakitɔna l’andja ɔnɛ.”
[Kiombo ya lo lɛkɛ 76]
WOLO WELE LA DIKILA DIA TONGA EKESANELO
Lo Ɔtɛkɛta wa Nzambi, dikila diekɔ oko lɔsɛnɔ. Diakɔ diele, lo Isariyɛlɛ w’edjedja otshi wa pɛkato wakayatshumoyaka akakokaka nambola olambo wa nyama l’ediakelo kaki Nzambi lo dihole dia nde nongola dilanya l’ɔtɛ wakinde kokitanyiya didjango diaki Jehowa. (Akambu w’Asi Lewi 4:27-31) Olambo ɔsɔ wakakombaka pɛkato yande lo tshanda mɔtshi tsho.
Etena kakamba Bible la tshɛkɛta ‘ekesanelo,’ yɔ mbelaka kanyi ya “mengɔnya,” kana “komba,” ɛnyɛlɔ woho wakomba ofidi mpoke dimɛna. Lo mɛtɛ, ndoko nyama kakakoke “komba” pɛkato y’anto lo yoho ya kokele. Koko, elambo wa nyama waki didjidji dia olambo w’ekesanelo wa kokele wakahombe ndjokimɔma.—Heberu 10:1, 4.
Olambo w’ekesanelo wakakimɔma “ne dia Jesu Kristu akakimo dimba uku ulambu etena otoi.” (Heberu 10:10) “Dikila di’ushinga a wulu, uku dia ona okoko laha la munga kuyanga vadi,” aki didjidji dia lɔsɛnɔ la kokele laki Kristo lakɛdima tshɛ lo tshɛ la lɔsɛnɔ lakashisha Adama. (1 Petero 1:19) Lo yoho shɔ, oma lo yɛdikɔ mɔtshi ya lomba ndo ya ngandji k’efula, kɛnɛ kakalɔmbaka losembwe kakakotshama ndo taya l’akoka wa monga la “etshungwelu ka pundju.”—Heberu 9:11, 12; Joani 3:16; Enyelo 7:14.
[Kiombo ya lo lɛkɛ 81]
ONDE DIMI MBƆSAKA DIKILA OKO EKILA?
Tɔndɔ: ‘Nyotone dikila.’—Etsha 15:20.
Ambola amɔtshi wakokayɛ ndjambola
▪ Ngande wayomolembetshiya otshikitanu wele lam’asa tangangɔ tɔnɛi ta weke ta lo dikila la tangangɔ t’oma lo tangangɔ tɔsɔ?e
▪ Lande na kahombami shikikɛ dimɛ dia kana layetawɔ kana layotona tangangɔ t’oma lo dikila kana esakelo ɛmɔtshi walɔmba dia kamba la dikila diami? —Romo 12:2; Ngalatiya 6:5.
▪ Ngande wayomolembetshiya munganga ami lande na ketawɔmi kana katonami okambelo wa la tangangɔ ta lo dikila?—Tukedi 13:16.
[Nɔtɛ ka l’ɛse ka dikatshi]
e Enda Okotsha wele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Tangangɔ ta lo dikila ndo toho takambawɔ la dikila wonya w’epaso” dia mbeya akambo akina.
[Kiombo ya lo lɛkɛ 78]
TƆSHI LƆSƐNƆ LA WAA NYAMA LA NƐMƆ
Kânga mbatosha Jehowa lotshungɔ la ndjaka nyama dia sho ndɛ, sala ahɔndɔ ndo ndjakokɛ oma lo wâle, sho pombaka kamba la lotshungɔ lɔsɔ la wɛdimo ndo la ngandji. (Etatelu 3:21; 9:3) Sho hatokombola monga oko Nimirɔdɛ mengenga ka ngala kele ondo akadiakaka nyama l’okonda dia ndjangɛnyangɛnya. (Etatelu 10:9) Koko, sho pombaka mbokoya Jehowa layakiyanya dikambo di’ɔlɔlɔ wa nyama tshɛ oyadi kânga nsɔlɛ dia totshitshɛ.—Jona 4:11; Mateu 10:29.
Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ wakakɛnɛmɔlaka woho wayakiyanya Nzambi dikambo dia waa nyama. (Etumbelu 23:4, 5, 12; Euhwelu k’Elembe 22:10; 25:4) Lo yoho yɔtɔnɛ la Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ, Tukedi 12:10 mbutaka ɔnɛ: “Untu ololo atukanelaka elungalunga kandi. Keli utema w’untu a kolo atuyalaka la usihi.” Kem’edja anto wa ngala ndo etsha awɔ wayonyɛma oma la nkɛtɛ.
[Osato wa lo lɛkɛ 83]
Ngande wayomolembetshiya munganga yɛdikɔ yami yendana l’okambelo wa la tangangɔ tele lo dikila?