Losango lahombaso mbewoya
Jehowa akatosha ɔkɛndɛ ndo diɛsɛ dia woke, lo mbuta ɔnɛ: “Nyu nyeli emenyi ami, . . . dimi keli [Nzambi].” (Is. 43:12) Sho kema tsho ambetawudi koko tekɔ ndo ɛmɛnyi wasambisha lo sɛkɛ akambo wa mɛtɛ w’ohomba wele l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi wakasambiyama. Naa losango lakatosha Jehowa ɔkɛndɛ wa liewoya lo nshi yaso nyɛ na? Lɔ kotolaka yambalo y’anto oya le Jehowa Nzambi, le Yeso Kristo, ndo lo Diolelo diaki Mɛsiya.
‘NYOKE NZAMBI KA MƐTƐ WƆMA NDO NYOLAMAKE WADJANGO ANDE’
EDJA efula la ntondo ka Kristo ndja la nkɛtɛ, Jehowa akatɛ Abarahama, okambi ande wa kɔlamelo yɛdikɔ yakandɔshi dia ‘wedja tshɛ wa la nkɛtɛ’ ndjakondjiyɛ ɛtshɔkɔ. (Etat. 22:18) Nde akasha nto Sɔlɔmɔna nyuma kande dia funda dikambo dimɔtshi di’ohomba dialɔmbama le anto tshɛ ɔnɛ: ‘Nyoke Nzambi ka mɛtɛ wɔma ndo nyolamake adjango ande. Ɔsɔ ele ɔkɛndɛ w’onto tshɛ.’ (Und. 12:13) Ko ngande wakoka anto wasɛna lo wedja tshɛ mbeya akambo asɔ na?
Kânga mbele lo tena tshɛ okongaka anto amɔtshi wetawɔ ɔtɛkɛta wa Nzambi, Bible mɛnyaka dia esambishelo ka woke kahomba minanda wedja tshɛ la lokumu l’ɔlɔlɔ akahombe ndjosalema lo ‘lushi la Nkumadiɔndjɔ.’ Lushi lɔsɔ lakamɛ l’ɔnɔnyi 1914. (Eny. 1:10) Lo kɛnɛ kendana l’etena kɛsɔ, Enyelo 14:6, 7 akatatshi dia esambishelo ka woke kayosalema l’ɛlɔmbwɛlɔ k’andjelo kayonanda ‘wedja tshɛ, waoho tshɛ, ɛtɛkɛta tshɛ ndo anto tshɛ.’ Vɔ wayokeketshama dia: ‘Mboka Nzambi ka mɛtɛ wɔma ndo mbosha lotombo, nɛ dia wonya w’elombwelo kande wambokoka, ndo wa tɛmɔla Ɔnɛ lakatonge olongo la nkɛtɛ la ndjale ndo ashi a wake.’ Nzambi nangaka dia losango lɔsɔ mbewoyama. Tekɔ la diɛsɛ dia mbisha lonya l’olimu ɔsɔ.
‘Nzambi ka mɛtɛ.’ Etena kakate Jehowa ɔnɛ, “Nyu nyeli emenyi ami,” aki etena kele lowandji lande laki lo tamanu. (Is. 43:10) Losango lahomba mbewoyama kema tsho l’ɔnɛ anto pombaka monga la ɔtɛmwɛlɔ ɔmɔtshi kana monga la mbetawɔ le jambizambi mɔtshi. Koko, vɔ pombaka kondja diaaso dia mbeya ɔnɛ Otungi w’olongo la nkɛtɛ kele Nzambi kâmɛ ka mɛtɛ. (Is. 45:5, 18, 21, 22; Joa. 17:3) Paka Nzambi ka mɛtɛ ndamɛ oto mbakoka mbuta akambo wayosalema lo nshi yayaye aha la ndjakesa. Tekɔ la diɛsɛ dia mbewoya anto ɔnɛ woho wakakotshama ɔtɛkɛta wa Jehowa lo nshi yakete, toshikikɛka dia kɛnɛ tshɛ kakandalake lo kɛnɛ kendana la nshi yayaye kayokotshama.—Jas. 23:14; Is. 55:10, 11.
Lo mɛtɛ, anto efula wasambishaso wekɔ lo tɛmɔla tozambizambi tokina kana hawɔtɛmɔla ndoko jambizambi. Dia vɔ tohokamɛ, sho koka tatɛ la dikambo dimɔtshi diele ndo vɔ ndo sho ndjashaka lɔkɔ. Sho koka kondja wahɔ oma l’ɛnyɛlɔ kɔkɔndwami lo Etsha 17:22-31. Lembetɛ dia kânga mbaki ɔpɔstɔlɔ Paulo l’ɔkɔmi, nde akɛnya hwe di’anto tshɛ wayoyokoya la Nzambi, lele Otungi w’olongo la nkɛtɛ.
Teyanya lokombo la Nzambi. Teyanya lokombo la Nzambi ka mɛtɛ. Jehowa nangaka lokombo lande. (Etum. 3:15; Is. 42:8) Nde nangaka di’anto mbeya lokombo lɔsɔ. Nde akasale dia lokombo la nde la lotombo lɔsɔ tanema lo Bible l’ahole ndekana 7 000. Tekɔ l’ɔkɛndɛ wa mbeyanya lokombo lɔsɔ le anto.—Euh. 4:35.
Elongamelo ka lɔsɛnɔ la lo nshi yayaye k’anto tshɛ nemanɛka la woho weyawɔ Jehowa ndo wɔtɛndɛwɔ la mbetawɔ tshɛ. (Joe. 2:32; Mal. 3:16; 2 Tes. 1:8) Koko anto efula haweye Jehowa. Mbidja ndo anto wayata dia vɔ tɛmɔlaka Nzambi katɛkɛtawɔ lo Bible. Oyadi kânga wekɔ la Bible ndo wekɔ lo kiada, koka monga ko wateye lokombo laki Nzambi nɛ dia wakalinya oma lo dikadimwelo efula dia Bible dia nshi nyɛ. Dikambo diamɛ dieya anto lo kɛnɛ kendana la lokombo Jehowa ele ɔnɛ ewandji awɔ w’ɛtɛmwɛlɔ wakawatɛ di’aha kamba lalɔ.
Ngande wakokaso mbeyanya lokombo laki Nzambi le anto? Yoho yoleki dimɛna ele mbaɛnya lokombo lakɔ lo Bible, djekoleko lo Bible yawɔ hita naka kokaka. Lo dikadimwelo dimɔtshi, lokombo lɔsɔ tanemaka mbala nunu. Lo dikadimwelo dikina, lɔ tanemaka paka l’Osambu 83:18 kana l’Etumbelu 6:3-6, kana lo nɔtɛ ka l’ɛse ka dikatshi ka lo Etumbelu 3:14, 15 ndo 6:3, kana lo “vocabulaire y’aui amotshi wa lu Bible.” Lo dikadimwelo efula, lo dihole diakatanemaka lokombo laki Nzambi l’afundelo wa ntondo, vɔ wambodja ditelo diele oko “Nkumadiɔndjɔ” kana “Nzambi.” L’ahole wele akadimudi wa Bible wa nshi nyɛ wakanya lokombo laki Nzambi, wɛ koka kamba la ekadimwelo kɛmɔtshi ka Bible k’edjedja dia mɛnya anto kɛnɛ kakasalema. Lo wedja ɛmɔtshi, wɛ koka mɛnya anto lokombo laki Nzambi lo nkembo yembawɔ l’ɛtɛmwɛlɔ kana lo luudu lɔmɔtshi la lɛɛta.
Kânga le wanɛ watɛmɔla tozambizambi tokina, sho kokaka kamba dimɛna la Jeremiya 10:10-13 l’ekimanyielo ka Traduction du monde nouveau. Avɛsa anɛ hawɔtɛkɛta tsho dia lokombo la Nzambi koko vɔ nembetshiyaka ndo woho w’onto wênde.
Toshɛke lokombo laki Jehowa dia kamba la titrɛ yele oko “Nzambi” kana “Nkumadiɔndjɔ,” oko wasala ase Lokristokristo. Kɛsɔ halembetshiya dia l’etatelo ka sawo tshɛ sho pombaka kamba la lokombo lɔsɔ nɛ dia l’ɔtɛ wa dikanyiyakanyiya, anto amɔtshi koka pembola sawo naka wambokoka wɛ atɛkɛta dia Jehowa. Koko l’ɔkɔngɔ wa nyu sanga lolimi lo sawo, tokake sɔnyi dia kamba la lokombo la Nzambi.
Ekɔ dui di’ɔlɔlɔ mɛtɛ lo woho wakamba Bible la lokombo laki Nzambi mbala efula oleki woho wakambatɔ la titrɛ yele oko “Nkumadiɔndjɔ” kana “Nzambi.” Koko kânga mbediɔ ngasɔ, afundji wa Bible kopemba dia mbidja lokombo laki Nzambi l’oseka ɔnɔngɔ tshɛ. Vɔ wakasale dikambo sɔ l’ahole wakoka, lo yoho yasungana, ndo la dilɛmiyɛlɔ. Ɔsɔ ekɔ ɛnyɛlɔ k’ɔlɔlɔ ka ndjela.
Onto mbeyamaka oma lo lokombo. Kânga mbele yoho nyɛ yele Nzambi ekɔ la lokombo ekɔ dikambo diele mɛtɛ, ɔsɔ ekɔ paka nna dia ntondo diahomba onto takola dia mbeya Nzambi.
Di’anto mboka Jehowa ngandji ndo mbɔtɛndɛ la mbetawɔ tshɛ, vɔ pombaka mbeya woho wa Nzambi kende. Etena kakewoya Jehowa Mɔsɛ lokombo lande l’Okongo wa Sinai, nde akawewoya akambo efula, koko nde kokomɛ tsho lo mbotɛ tshɛkɛta “Jehowa” mbala la mbala. Nde akakotola yambalo yande oya lo waonga Ande amɔtshi wa diambo. (Etum. 34:6, 7) Ɔsɔ ekɔ ɛnyɛlɔ ka sho mbokoya.
Oyadi wɛ ekɔ lo sambisha anto weke esadi wa ndjasha l’akambo wa mɛtɛ kana ekɔ lo mbisha dako l’etshumanelo, etena katɛkɛtayɛ dikambo di’ɛtshɔkɔ wayela Diolelo, lembetshiya kɛnɛ kɛnya dikambo sɔ lo kɛnɛ kendana la Nzambi kakalake alaka akɔ. Etena katɛkɛtayɛ dia adjango ande, tɛtɛɛ lo lomba ndo lo ngandji kakɛnɛmɔma lo waonga asɔ. Ɛnya hwe dia adjango waki Nzambi hawotodje lo lokanu, koko wekɔ la wahɔ le so. (Is. 48:17, 18; Mika. 6:8) Ɛnya woho wele ɛnyɛlɔ tshɛ ka nkudu kaki Jehowa kɛnɛmɔlaka dikambo dimɔtshi lo kɛnɛ kendana la lonto lande, ɛlɛmbɛ ande, ndo sangwelo diande. Kotola yambalo y’anto lo woho wele Jehowa kambaka la waonga ande la wɛdimo. Anto woke woho wayaokayɛ wɛmamɛ lo dikambo dia Jehowa. Ngandji kokayɛ Jehowa koka kokimanyiya dia tshutshuya anto akina dia monga la ngandji ka ngasɔ.
Losango lewoyama la shamanya lo nshi yaso nyɛ nɔmbaka anto tshɛ dia mboka Nzambi wɔma. Ɛtɛkɛta aso pombaka tshutshuya anto dia mboka Nzambi wɔma. Ɔsɔ ekɔ wɔma wa dimɛna, wɔma wa Jehowa, wɔma wɔsɔhanyemi ndo la dilɛmiyɛlɔ diande. (Osam. 89:7) Dikambo sɔ nembetshiyaka mbeya dia Jehowa mbele Shushi yaheme lâdiko dia tshɛ ndo ɔnɛ elongamelo kaso ka lɔsɛnɔ la lo nshi yayaye nemanɛka la woho wayotetawɔma le nde. (Luka 12:5; Romo 14:12) Ɔnkɔnɛ, wɔma wa ngasɔ kakatanyema la ngandji k’efula kele laso otsha le nde, ndo nsaki kaso k’efula ka mbɔngɛnyangɛnya. (Euh. 10:12, 13) Wɔma wa Nzambi totshutshuyaka nto dia petsha kɛnɛ kele kɔlɔ, ndo mbɔtɛmɔla l’otema ɔtɔi. (Euh. 5:29; 1 Ek. 28:9; Tuk. 8:13) Vɔ tokimanyiyaka di’aha sho monga wanɛ wele wekɔ lo kambɛ Nzambi koko wekɔ ndo la ngandji k’akambo wa l’andja ɔnɛ.—1 Joa. 2:15-17.
Lokombo la Nzambi lekɔ ‘etangelo ka wolo.’ Anto wambeya Jehowa kondjaka ekokelo ka woke. Aha tsho dikambo dia vɔ kambaka la lokombo lande hita kana koka shila waonga ande amɔtshi. Koko ekɔ nɛ dia vɔ ndjaɛkɛka le Jehowa ndamɛ. Lo kɛnɛ kendana la wɔ, Tukedi 18:10 mbutaka ɔnɛ: “Lukumbu la [Jehowa] eli etangelu ka wulu. Untu ololo atulawoka atushamaka loko.”
Kamba dimɛna la waaso wakondjayɛ dia keketsha anto akina dia vɔ ndjaɛkɛ le Jehowa. (Osam. 37:3; Tuk. 3:5, 6) Wɛkamu wa ngasɔ mɛnyaka dia tekɔ la mbetawɔ le Jehowa ndo l’alaka ande. (Heb. 11:6) Etena kelɛ anto ‘lokombo la Jehowa’ nɛ dia vɔ mbeyaka dia nde ekɔ Omboledi w’Andja w’Otondo, nɛ dia vɔ nangaka mboka yande ndo mbetawɔka dia ekokelo ka mɛtɛ koka ndja paka oma le nde, Ɔtɛkɛta wa Nzambi toshikikɛka dia vɔ wayoshimbamela. (Romo 10:13, 14) Etena ketshayɛ anto akina, keketshawɔ dia monga la woho wa mbetawɔ ka ngasɔ l’akambo awɔ tshɛ wa lo lɔsɛnɔ.
Anto efula pomanaka l’ekakatanu awɔ hita. Mbala mɔtshi ko haweye woho wa kandola ekakatanu ɛsɔ. Keketshawɔ dia mbeka mboka yaki Jehowa, ndjaɛkɛ le nde, ndo kamba la kɛnɛ kekawɔ. (Osam. 25:5) Keketshawɔ dia nɔmbaka ekimanyielo kaki Nzambi l’otema ɔtɔi ndo mbôkaka losaka dikambo di’ɛtshɔkɔ ande. (Fil. 4:6, 7) Naka vɔ mbeya Jehowa, aha tsho lo mbadia awui amɔtshi lo Bible, koko ndo lo mɛna woho wakotshama alaka ande lo nsɛnɔ yawɔ hita, kete vɔ wayotatɛ kondja ekokelo kaya lo shihodia kɛnɛ kalembetshiya lokombo la Jehowa.—Osam. 34:8; Jer. 17:7, 8.
Kamba dimɛna la diaaso tshɛ diakondjayɛ dia kimanyiya anto dia vɔ shihodia ndo mɛna ɔlɔlɔ wa mboka Jehowa Nzambi ka mɛtɛ wɔma, ndo nama wadjango ande.
‘SAMBISHA DIKAMBO DIA YESO’
L’ƆKƆNGƆ wa eolwelo kande ndo la ntondo ka nde kawola otsha l’olongo, Yeso Kristo akatɛ ambeki ande ate: “Nyu nyayuyala emenyi ami . . . ndu l’ekumelu ka kete.” (Etsha 1:8) Ekambi wa kɔlamelo waki Nzambi wa lo nshi yaso nyɛ mbele anto wele ‘l’olimu wa sambisha dikambo dia Yeso.’ (Eny. 12:17) Onde wɛ ekɔ lo ndjasha tshɛ l’olimu ɔsɔ?
Anto efula wata l’otema ɔtɔi dia wekɔ la mbetawɔ le Yeso haweye ndok’ema lo dikambo dia woho wa lɔsɛnɔ laki lande la ntondo ka nde ndja la nkɛtɛ. Vɔ haweye dia nde aki mɛtɛ tshondo y’onto lam’akinde lanɛ la nkɛtɛ. Hawoke bonde kende Ɔna Nzambi. Haweye awui efula lo kɛnɛ kendana l’ɔkɛndɛ wele lande l’ekotshamelo ka sangwelo diaki Nzambi. Haweye kɛnɛ kasalande kakianɛ, ndo haweye shɛngiya yayonga la kɛnɛ kayondosala lo nshi yayaye lo nsɛnɔ yawɔ. Vɔ koka ndjokoma ndo lo fɔnya di’Ɛmɛnyi wa Jehowa bu la mbetawɔ le Yeso. Tekɔ la diɛsɛ dia ndjasha woho wa nembetshiya anto akambo wa mɛtɛ lo kɛnɛ kendana l’awui asɔ.
Koko ekɔ anto akina wahetawɔ di’onto ɔmɔtshi lele oko Yeso yatɛkɛtawɔ lo Bible akonge mɛtɛ la lɔsɛnɔ. Amɔtshi mbɔsaka dia Yeso aki tsho onto ɔmɔtshi la woke. Efula mbikadjaka kanyi y’ɔnɛ nde ekɔ Ɔna Nzambi. ‘Sambisha dikambo dia Yeso’ l’atei wa weho w’anto asɔ nɔmbaka dia sala la wolo, monga la solo dia lotutsha, ndo la yewo.
Oyadi kanyi yakɔna yele l’ampokami ayɛ, vɔ wekɔ l’ohomba wa kondja ewo lo dikambo diaki Yeso Kristo naka vɔ nangaka kondja wahɔ oma lo yɛdikɔ yakɔshi Nzambi ya mbisha anto lɔsɛnɔ la pondjo. (Joa. 17:3) Lolango laki Nzambi ele di’anto tshɛ wasɛna ‘mbetawɔ dia Yeso Kristo ekɔ Nkumadiɔndjɔ’ ndo ndjakitshakitsha l’ɛse ka lowandji lande. (Fil. 2:9-11) Lâsɔ, hatokoke ndiha enyɔ etena kahomanaso l’anto watshininala lo tokanyi tawɔ ta kɔlɔ kana wanɛ watokanɛ paka kɔlɔ keto. Kânga mbele lo tena dimɔtshi sho koka tɛkɛta dikambo dia Yeso Kristo aha la wekamu ɔmɔtshi, kânga lo wendelo aso wa ntondo, lo tena dikina koka monga ohomba wa sho nembetshiya ampokami aso la yewo tshɛ dia tatɛ nɔngɔsɔla tokanyi tawɔ lo kɛnɛ kendana la Yeso. Lo waendelo aso wayela, sho koka kotsha awui akina wendana la dikambo sɔ. Koko, ayonga wolo sho kɛtshanya l’onto akambo tshɛ wendana la Yeso la ntondo ka sho mimɛ mbeka la nde Bible.—1 Tim. 2:3-7.
Ɔkɛndɛ w’ohomba wele la Yeso lo sangwelo diaki Nzambi. Sho pombaka kimanyiya anto dia vɔ mbeya dia, lam’ele Yeso mbele ‘mboka’ ndo ‘ndoko onto laya oya le She, tshikima oma le nde,’ hatokoke monga la diɔtɔnganelo di’ɔlɔlɔ la Nzambi naka hatungi la mbetawɔ le Yeso Kristo. (Joa. 14:6) Naka onto hetawe ɔkɛndɛ wakasha Jehowa Ɔnande l’enondo, kete nde hashihodiaki Bible pondjo. Lande na? Nɛ dia oma lo tshimbo y’Ɔnande mbayokotsha Jehowa asangwelo Ande tshɛ. (Kol. 1:17-20) Prɔfɛsiya ya lo Bible tshɛ tshimbaka paka lo dikambo sɔ. (Eny. 19:10) Oma lo tshimbo ya Yeso Kristo mbayokandɔma ekakatanu tshɛ wakatombe oma l’ɔtɔmbɔkwɛlɔ waki Satana ndo oma lo pɛkato k’Adama.—Heb. 2:5-9, 14, 15.
Di’onto shihodia ɔkɛndɛ waki Kristo, nde la dia mbetawɔ di’anto wekɔ l’atei wa lɔsɛnɔ la kɔlɔ lahawakoke ndjatshungola vamɛ. Sho tshɛ takotɔ lo pɛkato. Dui sɔ koka monga la shɛngiya le so lo toho efula ta lo lɔsɛnɔ laso. Etombelo wele la pɛkato oyadi kakianɛ kana lo nshi yayaye ko nyɔi. (Romo 3:23; 5:12) Kana yimba l’anto wasambishayɛ lo dikambo sɔ. Oma lâsɔ ko wɛ mɛnya dia oma l’ekimanyielo k’olambo wa Yeso Kristo, Jehowa akalɔngɔsɔla dia wanɛ wonga la mbetawɔ lo yɛdikɔ shɔ yakandɔshi tshungɔ oma lo pɛkato la nyɔi. (Mako 10:45; Heb. 2:9) Dui sɔ mbadiholɛka mboka otsha lo lɔsɛnɔ la pondjo la kokele. (Joa. 3:16, 36) Ɔsɔ mbele yoho yamɛ yakoka anto kondja panda. (Etsha 4:12) Oko weyɛ ombetsha, oyadi l’etshumanelo mbetshayɛ kana bu, tokomɛke tsho paka l’akambo asɔ. La ngandji tshɛ ndo la solo dia lotutsha, keketsha ampokami ayɛ dia monga la lowando l’ɔkɛndɛ wele la Kristo oko Otshungodi aso. Naka onto monga la lowando lo yɛdikɔ shɔ, kete dui sɔ koka monga la shɛngiya lo dionga, lo lɔkɛwɔ ndo l’eyango ande wa lo lɔsɛnɔ.—2 Kor. 5:14, 15.
Lo mɛtɛ, Yeso akakimɔ lɔsɛnɔ lande oko olambo mbala ɔtɔi lo pondjo. (Heb. 9:28) Koko, kakianɛ nde ekɔ lo kamba oko Ɔlɔmbɛdi wa Lâdiko. Kimanyiya anto akina dia vɔ shihodia kɛnɛ kalembetshiya dikambo sɔ. Onde vɔ wekɔ lo pomana l’awui wâtshindja wɔɔngɔ, walɛndja demba, asui, kana ekakatanu nɛ dia anto wasɛna la wɔ bu la ngandji? Lam’aki Yeso la nkɛtɛ oko onto, nde akahomana l’awui asɔ tshɛ. Nde mbeyaka nganɛ wayaokaso. Oko weso bu kokele, onde sho mɛnaka ohomba wa Nzambi toka kɛtshi? Naka tayɔlɔmba Nzambi edimanyielo oma l’olambo wa Yeso, kete Yeso ayonga oko ‘okimanyedi aso nde la She.’ La kɛtshi tshɛ, nde ‘ayotɔtɛkɛtɛ.’ (1 Joa. 2:1, 2; Romo 8:34) Oma l’olambo wa Yeso ndo oma l’olimu ande w’Ɔlɔmbɛdi wa Lâdiko, sho koka ndjasukanya la ntondo ka ‘kiti ka Jehowa koludi la ngandji’ dia nongola ekimanyielo l’etena kakoka. (Heb. 4:15, 16) Kânga mbeso bu kokele, ekimanyielo katosha Yeso oko wende Ɔlɔmbɛdi wa Lâdiko tokimanyiyaka dia kambɛ Nzambi la nkum’otema ka pudipudi.—Heb. 9:13, 14.
Ndo nto, Yeso ekɔ la lowandji l’efula, oko wende onto lakasɔnama oma le Nzambi dia monga Ɔtɛ w’etshumanelo k’Akristo. (Mat. 28:18; Ef. 1:22, 23) Oko wende lo dihole sɔ, nde mbishaka ɛlɔmbwɛlɔ kahombama kɔtɔnɛ la lolango laki Nzambi. Etena ketshayɛ anto akina, kimanyiyawɔ dia vɔ shihodia ɔnɛ Yeso Kristo, mbele Ɔtɛ w’etshumanelo, koko aha onto la lanɛ la nkɛtɛ. (Mat. 23:10) Mbala ka ntondo kahomanayɛ l’anto wayasha, etawɔ oya lo nsanganya ya l’etshumanelo kanyu, lɛnɛ ekaso Bible l’ekimanyielo k’ekanda watotondjɛ ‘ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo wa kɛsɔ.’ Lembetshiyawɔ aha tsho ele ‘ɔhɔmbɔ’ ɔsɔ koko ndo ele Owandji woho wa vɔ mbeya lowandji laki Yeso. (Mat. 24:45-47) Ɛnyanyawɔ la dikumanyi, ndo lembetshiyawɔ akoka walɔmba Afundelo wahomba anto asɔ monga lawɔ. (1 Tim. 3:1-7; Tito 1:5-9) Okiyawɔ dia etshumanelo kema kaki dikumanyi, koko vɔ kimanyiyaka anto dia kɛndakɛnda lo wanya waki Yeso Kristo. (Etsha 20:28; Ef. 4:16; 1 Pet. 5:2, 3) Kimanyiya anto asɔ wayasha dia vɔ mɛna dia ekɔ tshunda dimɔtshi di’anto dia l’andja w’otondo diɔlɔngɔswami ndo diakɛndakɛnda l’ɛlɔmbwɛlɔ ka Kristo.
Evanjiliɔ totɛka dia lam’akɔtɔ Yeso la Jerusalɛma yema tshitshɛ la ntondo ka nyɔi kande, ambeki ande wakoyayola oko ‘Ɔnɛ layaye oko Nkumekanga lo lokombo la Jehowa!’ (Luka 19:38) Etena keka anto Bible dimɛna, vɔ shihodiaka dia Jehowa amboshilaka la mbahenya Yeso l’okudi ndo lowandji lande layonga la shɛngiya le wedja tshɛ. (Dan. 7:13, 14) Etena kashayɛ alako l’etshumanelo kana kekayɛ l’anto Bible, kimanyiyawɔ dia vɔ shihodia ndo monga la lowando lo kɛnɛ kayotosalɛ ɛlɔmbwɛlɔ kaki Yeso sho tshɛ.
Tɛtɛɛ dia yoho yaso ya lɔsɛnɔ mɛnyaka dia kana mɛtɛ tekɔ la mbetawɔ dia Yeso Kristo ekɔ Nkumekanga ndo kana sho kitanyiyaka lowandji lande. Kotola yambalo yawɔ oya l’olimu wakasha Yeso ambeki ande l’ɔkɔngɔ wa nde kitama esɔ oko Nkumekanga. (Mat. 24:14; 28:18-20) Kɛtshanya lawɔ kɛnɛ kakate Yeso, Ondaki wa Diambo lo dikambo di’awui woleki ohomba lo lɔsɛnɔ laso. (Is. 9:6, 7; Mat. 6:19-34) Kotola yambalo y’anto lo dionga diakate Owandji wa Ki ɔnɛ ambeki ande wayonga ladiɔ. (Mat. 20:25-27; Joa. 13:35) Aha wɛ mbahomba fundɛ anto akina dia vɔ kamba efula, koko keketshawɔ dia sɛdingola kɛnɛ kɛnya etsha awɔ lo kɛnɛ kendana l’okitanyiya awɔ lo ɛlɔmbwɛlɔ ka Kristo. Etena kakeketshayɛ, sɛdingola ohomba wa ndo wɛ lawɔ sala ngasɔ.
Kristo onge etshina ka wetshelo aso. Bible mbɛdikaka olimu wa mbetɛ anto ambeki waki Kristo oko onto laka luudu lâdiko wa Yeso Kristo, mbut’ate nde monga oko etshina. (1 Kor. 3:10-15) Dia kotsha dikambo sɔ, kimanyiya anto dia vɔ mbeya Yeso lo ndjela elembetshiyelo washa Bible lo dikambo diande. Paka wɛ monga la yewo di’aha anto mbɔsa di’oko wɛ mbahombawɔ ndjela. (1 Kor. 3:4-7) Kotola yambalo yawɔ otsha le Yeso Kristo.
Naka etshina k’ɔlɔlɔ kambohikama, kete ambeki wayɔngɛnangɛna dia mbeya ɔnɛ Kristo akatotshikɛ ɛnyɛlɔ dia sho ‘ndjela wanya ande dimɛna dimɛna.’ (1 Pet. 2:21) Dia mbika l’etshina kɛsɔ, keketsha ambeki dia mbadia Evanjiliɔ aha tsho oko ɛkɔndɔ wa mɛtɛ wendana la Kristo koko dia vɔ mbɔ̂sa oko ɛnyɛlɔ kahombawɔ ndjela. Kimanyiyawɔ dia vɔ mbɔtshiya akoka ndo waonga waki la Yeso l’etema awɔ. Keketshawɔ dia vɔ sɛdingola kɛnɛ kakakanyiyaka Yeso dikambo dia She, woho wakandasale la ntondo k’ehemba ndo k’ekakatanu, woho wakandɛnya okitanyiya ande le Nzambi, ndo wakandasalɛka anto waki l’akambo wa weho la weho. Ka epole ɔsɛkɛ l’elimu wakakambe Yeso lo lɔsɛnɔ lande. Ɔnkɔnɛ, etena kahombande mbɔsa tɛdikɔ tɔmɔtshi kana kende la ntondo k’ehemba wa lo lɔsɛnɔ, ombeki ayoyambola ate: ‘Yeso otondosala la ntondo ka dikambo nɛ? Onde lɔkɛwɔ lami mɛnyaka dia lekɔ la lowando lo kɛnɛ kakandasale lo dikambo diami?’
Etena katɛkɛtayɛ la ntondo k’etshumanelo, totake wate lam’ele analengo wamboshilaka monga la mbetawɔ le Yeso, lâsɔ ndoko ohomba wa kotola yambalo yawɔ nto lo yoho ya lânde otsha le nde. Kɛnɛ katayɛ kayonga la wahɔ efula naka wɛ tshutshuya anto dia vɔ monga la mbetawɔ le Yeso. Etena katɛkɛtayɛ dikambo dia nsanganya, ɔtɔnganyiya dikambo sɔ l’ɔkɛndɛ waki Yeso oko wende Ɔtɛ w’etshumanelo. Etena keyɛ l’olimu w’esambishelo, kotola yambalo y’anto lo yoho ya yimba yaki la Yeso lam’akandakambaka olimu ande, ndo lembetshiya di’oma lo tshimbo y’esambishelo, Kristo oko wende Nkumekanga, ekɔ lo tshumanya anto woho wa vɔ mbɔtɔ l’andja w’oyoyo.
Mɛnamaka di’anto wekɔ l’ohomba wa mbeka awui efula koko aha tsho akambo amɔtshi ato w’ohomba wendana la Yeso. Di’anto koma Akristo w’eshika, vɔ la dia monga mɛtɛ la mbetawɔ ndo la ngandji le nde. Woho wa ngandji kɛsɔ mbatshutshuya anto dia monga l’okitanyiya wa kɔlamelo. (Joa. 14:15, 21) Vɔ kimanyiyaka anto dia monga nge lo mbetawɔ la ntondo k’ehemba, la dia tetemala kɛndakɛnda lo wanya waki Kristo lɔsɛnɔ lawɔ l’otondo, ndo mɛnya vamɛ dia waya Akristo wambotshunda wamboka ‘edio ndo wamboshikikala.’ (Ef. 3:17) Lɔkɛwɔ la ngasɔ mbishaka Jehowa, Nzambi ndo She Yeso Kristo lotombo.
‘LOKUMU L’ƆLƆLƆ LƆNƐ LA DIOLELO’
LAM’AKANDASHAKA dilembetshiyelo diendana la djembetelo ya wôngelo ande ndo y’ekomelo ka dikongɛ nɛ di’akambo, Yeso akate ate: “Lukumu l’ololo lone la diulelu layusambishama lu kete tshe, uku omenyi le wedja tshe. L’okongo diku, ekumelu kayuya.”—Mateu 24:14.
Naa losango lɔsɔ lahomba sambishama efula ngasɔ na? Ekɔ losango lendana la Diolelo diakatetsha Yeso dia nɔmba Nzambi lo mbuta ɔnɛ: “Diulelu diaye diayi.” (Mat. 6:10) Enyelo 11:15 nembetshiyaka dia diɔ diekɔ ‘diolelo dia Nkumadiɔndjɔ kaso Jehowa ndo diaki Kristo kande’ nɛ dia lowandji lɔsɔ ndja oma le Jehowa ndo nde akalisha Kristo dia monga Nkumekanga. Koko, teye dia losango lakate Yeso ɔnɛ layosambishama lo nshi yaso nyɛ lambosambishama lo yoho yoleki woho wakalisambisha ambeki ande lo ntambe ka ntondo. Vɔ wakatɛ anto ɔnɛ: “Diulelu dia [Nzambi] diaya suki la nyu.” (Luka 10:9) Yeso, lakakitama esɔ dia monga Nkumekanga aki etena kɛsɔ l’atei awɔ. Koko, oko wɔkɔndwamidɔ lo Mateu 24:14, Yeso akate dikambo dikina diakahombe tomba l’andja w’otondo dia kotsha sangwelo diaki Nzambi.
Omvutshi Danyɛlɛ akalongola ɛnɛlɔ ka dikambo sɔ. Nde akɛnyi “one lufanyi la on’a untu,” mbut’ate Yeso Kristo, alongola oma le “Tangu Andja,” mbut’ate oma le Jehowa Nzambi, “luwandji, lutumbu, la diulelu dia antu tshe, wedja, la antu w’eteketa tshe ndjala l’okongo andi.” (Dan. 7:13, 14) Dikambo sɔ diendana l’andja w’otondo diakasalema l’ɔnɔnyi 1914. L’ɔkɔngɔ, Diabolo nde l’ɛdiɛngɛ ande wakakadjema la nkɛtɛ. (Eny. 12:7-10) Dikongɛ nɛ di’omusu di’akambo diakɔtɔ lo nshi yadiɔ y’ekomelo. Koko la ntondo ka diɔ ndanyema lo pondjo, sho pombaka mbewoya l’andja w’otondo dia Nkumekanga Mɛsiya kaki Jehowa ekɔ lo mbolɛ kakianɛ l’olongo. Anto wa l’ahole tshɛ wekɔ lo sambishama. Woho watshawɔ la ntondo k’esambishelo kɛsɔ mɛnyaka dionga diele lawɔ otsha le Ɔnɔmbɔdi Waheme Lâdiko dia Tshɛ lo ‘diolelo di’anto.’—Dan. 4:32.
Lo mɛtɛ, akambo efula wakahombe salema, akambo efula mɛtɛ! Tekɔ lo tetemala la nɔmba ɔnɛ, ‘Diolelo diayɛ diaye,’ koko aha la kanyi y’ɔnɛ eshikimalelo ka Diolelo diaki Nzambi sɔ keke la ntondo. Koko la kanyi y’ɔnɛ, Diolelo dia l’olongo diayanga mbɔsa yɛdikɔ ya kotsha prɔfɛsiya yele lo Danyele 2:44 ndo l’Enyelo 21:2-4. Diɔ diayokadimola nkɛtɛ kɛnɛ paradiso koludi l’anto woka Nzambi ndo anyawɔ anto ngandji. Etena ‘kasambishaso lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo,’ sho mɛnyaka anto awui asɔ wayosalema lo nshi yayaye. Koko, l’eshikikelo tshɛ, sho mbewoyaka anto dia Jehowa amboshilaka la kimɔ ɛlɔmbwɛlɔ l’anya w’Ɔnande. Onde wɛ ekɔ lo mbika epole ɔsɛkɛ lo lokumu l’ɔlɔlɔ lɔnɛ etena kasambishayɛ awui wendana la Diolelo?
Lembetshiya Diolelo. Ngande wakokaso kotsha ɔkɛndɛ aso wa mbewoya Diolelo diaki Nzambi? Sho koka memula nsaki k’anto lo tatɛ sawola la wɔ weho w’asawo wotshikitanyi, koko onto pombaka mɛna esadi eto dia losango laso mendanaka la Diolelo diaki Nzambi.
Dui dimɔtshi di’ohomba diendana l’olimu ɔsɔ nɔmbaka dia mbadia kana mbuta avɛsa amɔtshi watɛkɛta dia Diolelo. Etena katɛkɛtayɛ dia Diolelo, yashikikɛ dia wanɛ watɛkɛta la yɛ shihodiaka dimɛna elɛwɔ Diolelo. Vɔ koka monga l’ohomba wa dilembetshiyelo efula lo dihole dia wɛ pembetɛ lo mbatɛ tsho ɔnɛ Diolelo diaki Nzambi ekɔ lowandji lɔmɔtshi. Amɔtshi wayonga la pâ dia mboka ɔnɛ diɔ diekɔ lowandji lɔmɔtshi lahɛnama. Wɛ koka kana lawɔ yimba lo toho totshikitanyi. Oko ɛnyɛlɔ, wolo wokotwanelo wa lam’asa diangɔ pende dianganyi hawɛnama, koko vɔ wekɔ la shɛngiya ya wolo lo nsɛnɔ yaso. Sho hatokoke mɛna onto lakadje ɛlɛmbɛ ɛsɔ wendana la wolo wokotwanelo, koko mɛnamaka hwe dia nde ekɔ la nkudu k’efula. Bible mbêlɛka ɔnɛ ‘nkumekanga ka pondjo.’ (1 Tim. 1:17) Kana wɛ koka mbaɛnya dia lo wodja ɔmɔtshi wa woke, anto efula watakomaka lo kapitalɛ ka wodja, kana mɛna prezida kawɔ la washo awɔ nganɛ. Vɔ mbekaka akambo asɔ oma lo tita nsango. Woho akɔ wamɛ mbele Bible, dibuku diambotomba l’ɛtɛkɛta ndekana 2 200 totɛka akambo wendana la Diolelo diaki Nzambi; diɔ totɛka onto lakawasha lowandji lɔsɔ ndo kɛnɛ kasala Diolelo sɔ. Tshoto y’Etangelo, jurunalɛ yatomba l’ɛtɛkɛta efula oleki periodikɛ kina tshɛ, yekɔ l’ɔkɛndɛ wa “Mbewoyaka Diolelo Diaki Jehowa,” oko wofundami ɛtɛkɛta ɛsɔ lo lohoso layɔ.
Dia kimanyiya anto dia vɔ shihodia elɛwɔ Diolelo, wɛ koka shila akambo amɔtshi walangawɔ dia mandji ya wodja mbasalɛ: ɛnyɛlɔ vɔ nangaka monga l’ekondjelo ka dimɛna, wɔladi, wonyelo w’awui wa ngala, shɔnɔdi yele l’atei wa dibila di’anto, nɔngɔsɔla awui wa wetshelo, ndo wendana la yonge ya demba. Ɛnya dia paka oma lo tshimbo ya Diolelo diaki Nzambi mbayokotshama awui asɔ ndo nsaki kina yele l’anto.—Osam. 145:16.
Sala la wolo dia nomialomia nsaki k’anto dia vɔ kombola monga anto wayonga l’ɛse k’ɛlɔmbwɛlɔ ka Diolelo diele Yeso Kristo Nkumekanga. Ɛnya ahindo wakandasale dia mɛnya kɛnɛ kayondosala oko Nkumekanga ka l’olongo. Tɛkɛtaka mbala efula dikambo dia waonga w’ɔlɔlɔ wakandakɛnɛmɔla. (Mat. 8:2, 3; 11:28-30) Lembetshiya dia nde akakimɔ lɔsɛnɔ lande dikambo diaso ndo ɔnɛ l’ɔkɔngɔ diko Nzambi akawolola otsha lo lɔsɛnɔ laha l’ekomelo l’olongo. Oma lɛsɔ mbayondɔlɔmbɔlaka oko wende Nkumekanga.—Etsha 2:29-35.
Ka epole ɔsɛkɛ dia Diolelo diaki Nzambi diekɔ lo mbolɛ kakianɛ l’olongo. Koko eya di’anto wayonga l’ohomba wa mbeya kɛnɛ kɛnya dia Diolelo diaki Nzambi hadiotonga oko waolelo w’anto wɛnawɔ ɛlɔ kɛnɛ. Etawɔ dikambo sɔ, ndo mbolawɔ dia kana vɔ mbeyaka kɛnɛ kakate Yeso Kristo kahomba dishikikɛ. Lembetshiya akambo amɔtshi wa lo djembetelo ya tenyi tenyi yatanaso lo Mateu tshapita 24, Mako tshapita 13, ndo lo Luka 21. Oma lâsɔ ko wɛ mimbola bonde kele wahemelo wa Kristo l’okudi l’olongo akatondja akambo wɛnaso ɛlɔ kɛnɛ la nkɛtɛ. Kotola yambalo yawɔ lo Enyelo 12:7-10, 12.
Dia mbisha djembetelo mɔtshi yɛnya mɛtɛ ka kɛnɛ kasala Diolelo diaki Nzambi, adia Mateu 24:14, ndo kɔndɔla dikambo dia wetshelo w’oma lo Bible wele lo mbishama ɛlɔ kɛnɛ l’andja w’otondo. (Is. 54:13) Ewoya anto dikambo dia kalasa yotshikitanyi yakondja Ɛmɛnyi wa Jehowa wahɔ oma lɔkɔ ndo ɔnɛ wetshelo washama lo kalasa shɔ tomba oma lo Bible ndo hawɔlɔmbɛ ndoko ɛngɔ. Lembetshiyawɔ dia lâdiko w’olimu aso wa luudu la luudu, tekɔ lo mbisha anto ndo nkumbo wetshelo w’oma lo Bible aha la mbalɔmba ndoko ɛngɔ lo wedja ndekana 230. Onde lowandji lɔmɔtshi l’anto lekɔ l’akoka wa mbisha wetshelo wa ngasɔ aha paka le anto wa lo wodja alɔ ato koko ndo le anto wa l’andja w’otondo? Lɔmba anto dia ndja lo Mbalasa ka Diolelo ndo dia mbɔtɔ lo nsanganya ya weke y’Ɛmɛnyi wa Jehowa dia vɔ mɛna shɛngiya yele la wetshelo ɔsɔ lo nsɛnɔ y’anto.—Is. 2:2-4; 32:1, 17; Joa. 13:35.
Ko onde onto lasawola la so ayɛna woho wendana lɔsɛnɔ lande la dikambo diakɔ? La yêwo tshɛ, wɛ koka mɛnya dia oyango wa wendelo ayɛ ele dia mbɛnya diaaso diamboshama le anto tshɛ dia sɔna lɔsɛnɔ la monga ɔmɔtshi l’atei w’anto wayɔsɛna lo Diolelo diaki Nzambi. Woho akɔna na? Lo mbeka kɛnɛ kalɔmba Nzambi ndo lo ndjaɔtɔnganyiya l’awui akɔ walɔmbande oma ko kakianɛ.—Euh. 30:19, 20; Eny. 22:17.
Kimanyiya akina dia mbetsha diolelo la ntondo. Kânga l’ɔkɔngɔ w’onto mbetawɔ losango la Diolelo, ekɔ tɛdikɔ tɔmɔtshi tahombande mbɔsa. Dihole diakɔna diayondosha Diolelo diaki Nzambi lo lɔsɛnɔ lande na? Yeso akakeketsha ambeki dia ‘tetemala nyanga ntondo diolelo.’ (Mat. 6:33) Ngande wakokaso kimanyiya anyaso Akristo dia sala dikambo sɔ? Ele lo mbisha ɛnyɛlɔ k’ɔlɔlɔ shwamɛ ndo lo kamba la waaso wakondjaso dia sala dikambo sɔ. Mbala mɔtshi, ele lo mimbola dia kana onto ambokanyiyaka toho tɔmɔtshi ta sala dikambo sɔ kana mbɛnya woho wasala anto akina. Yoho kina ele kɛtshanya l’onto ɛkɔndɔ wa lo Bible lo yoho yakoka fudja ngandji kande otsha le Jehowa. Ndo lo mbika epole ɔsɛkɛ ɔnɛ Diolelo ekɔ dikambo dia mɛtɛ. Lo tɛtɛ l’ohomba w’olimu wa Diolelo. Mbala efula tekɔ lo sala kɛnɛ koleki ɔlɔlɔ, aha lo mbutɛ anto kɛnɛ kahombama salema, koko lo mbakeketsha dia vɔ monga la nsaki ka sala dikambo diakɔ.
Aha la tâmu, losango l’ohomba lahombaso sho tshɛ sambisha kotolaka ntondotondo yambalo y’anto oya le Jehowa Nzambi, Yeso Kristo, ndo oya lo Diolelo. Akambo wa mɛtɛ w’ohomba asɔ mbahombaso mbikaka epole ɔsɛkɛ l’esambishelo kaso ka lo sɛkɛ, lo tshumanelo diaso, ndo lo nsɛnɔ yaso hita. Etena kasalaso dikambo sɔ, sho mɛnyaka dia tekɔ lo kondja mɛtɛ wahɔ oma lo Kalasa k’Olimu wa Teokrasi.