BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • cl tshap. 22 lk. 263-274
  • Onde “lomba l’oma la diko” kambaka lo lɔsɛnɔ lɛ?

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Onde “lomba l’oma la diko” kambaka lo lɔsɛnɔ lɛ?
  • Yasukanya la Jehowa
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • Ngande wakokaso “nkondja lomba”?
  • “Pudipudi, oma laasɔ lɔ lekɔ wɔladi”
  • “Ekanelo k’ɔlɔlɔ, nsuke dia nkitanyiya”
  • “Lɔ ndola tɔɔ la kɛtshi ndo la elowa w’ɛlɔlɔ”
  • “Keema la shɔnɔdi ndo keema la dungi pende”
  • “Lama lomba l’oshika”
  • Tɔkɛnɛmɔlɛ lomba l’oma le Nzambi
    Lɔsɛnɔ ndo olimu aso w’Okristo—Dikatshi dia losanganya—2019
  • Lomba la mɛtɛ lekɔ lo mbida ombeka la dui dia wolo
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2022
  • ‘Ande efula ka lomba la Nzambi lee!’
    Yasukanya la Jehowa
  • “Ɔngɔnyi tshɛ wa lomba”
    ‘Yaka, ondjele’
Enda awui akina
Yasukanya la Jehowa
cl tshap. 22 lk. 263-274
Kadiyɛso kɛmɔtshi eka Bible ndo ekanda walembetshiya Bible.

TSHAPITA 22

Onde “lomba l’oma la diko” kambaka lo lɔsɛnɔ layɛ?

1-3. a) Ngande wakɛnya Sɔlɔmɔna lomba la mamba lo woho wakandahembola onongo wa wamoto wakasusanaka ɔna? b) Kakɔna katolaka Jehowa dia tosha, ndo ambola akɔna wonyiyama?

ƆSƆ aki dikambo dia wolo efula. Wamato ahende wakasusanaka ɔna. Vɔ akɔ ahende wakadjasɛka luudu ɔtɔi ndo wakote aha la pakɛ nshi efula lam’asawɔ. Lam’akavu ɔna ɔmɔtshi, womoto la womoto akate dia ɔna laki la lɔsɛnɔ mbele ɔnande.a Ndooko ɔmɛnyi wakɛnyi dikambo sɔ. Aha la taamu tominadi ta l’ɛse takashile la nsandja onongo ɔsɔ, koko tɔ kokoka nsambola. L’ekomelo wakatɔlɛ onongo akɔ le Sɔlɔmɔna laki nkumekanga k’Isariyɛlɛ. Onde nde akakoke mbishola mɛtɛ ka dikambo sɔ?

2 L’ɔkɔngɔ wa nde mpokamɛ woho wakawanaka wamato asɔ lo tshanda mɔtshi, Sɔlɔmɔna akalɔmbɛ lokuwa. Oma laasɔ, l’eshikikelo tshɛ, nde akate dia vɔ mbata ɔna ɔsɔ l’ahende ko mbisha womoto ɔmɔtshi ɛtshi, okina ɛtshi. Aha la ntshimbatshimba, ɔnɛ laki nyango ɔna la mɛtɛ akasɛngasɛnga nkumekanga dia nde mbisha womoto okina ɔna. Koko womoto okina akatetemala la nyanga dia vɔ mbata ɔna l’ahende. Etena kɛsɔ mbakeye Sɔlɔmɔna mɛtɛ ka dikambo. Nde akeyaka kandji katokaka ombutshi a womoto etenyi kande k’ɔsɔhi, ndo nde akakambe l’ewo kɛsɔ dia mpembola onongo ɔsɔ. Ohokanyiya ɔlɔ wakoke nyango ɔna ɔsɔ lam’akawosha nkumekanga ɔnande la ngandji, ata ate: “Nde kele nyango.”​—1 Khumi ya dikanga 3:16-27.

3 Ɔsɔ mɛtɛ aki lomba la mamba, shi mɛtɛ? Lam’akoke anto woho wakahembola Sɔlɔmɔna onongo ɔsɔ, vɔ wakonge la dilɛmiyɛlɔ di’efula “nɛ dia vɔ wakɛnyi dia lomba la Nzambi laki kaamɛ la nde.” Eelo, lomba la Sɔlɔmɔna laki woshasha w’oma le Nzambi. Jehowa akawosha “lomba ndo otema wa yimba.” (1 Nkumi ya dikanga 3:12, 28) Ko kayotota lo dikambo diaso? Onde sho la wɔ koka nkondja lomba la Nzambi? Eelo, nɛ dia Sɔlɔmɔna akafunde oma lo wolo wa nyuma ate: “Jehowa ndamɛ mbishaka lomba.” (Tokedi 2:6) Jehowa ndakaka dia mbisha lomba le onto tshɛ lɔlɔmbalɔ l’otema ɔtɔi dia onto akɔ monga la dikoka sɔ diakimanyiya dia mbeya nkamba la ewo, yimba ndo la shɛnɔdi. Ngande wakokaso nkondja lomba l’oma l’olongo? Ndo ngande wakokaso nkamba lalɔ lo nsɛnɔ yaso?

Ngande wakokaso “nkondja lomba”?

4-7. Shila akambo anɛi wahombama dia nkondja lomba.

4 Onde paka monga la yimba efula kana mbɔtɔ kalasa efula mbahombaso nkondja lomba la Nzambi? Ndooko. Jehowa mbetawɔka tosha lomba la nde aha la menda ahole wakatole kana kalasa yakatɔtɔ. (1 Kɔrɛtɔ 1:26-29) Koko sho pombaka mbɔsa yɛdikɔ mɔtshi, nɛ dia Bible tokeketshaka dia “kondja lomba.” (Tokedi 4:7) Ngande wakokaso nsala dikambo sɔ?

5 Dui dia ntondo ele sho pombaka mboka Nzambi wɔma. Tokedi 9:10 mbutaka ɔnɛ: “Wɔma wa Jehowa kele etatelo ka lomba.” Wɔma wa Nzambi mbele etatelo ka lomba la mɛtɛ. Lande na? Tatohɛke dia lomba ekɔ dikoka dia nkamba la ewo dimɛna. Laasɔ, mboka Nzambi wɔma halembetshiya didima la sase la ntondo kande, koko mbɔkɔkwɛ, mbɔlɛmiya ndo ndjaɛkɛ le nde. Wɔma wa dimɛna ɔsɔ wekɔ ekeketshelo ka wolo efula. Vɔ totshutshuyaka dia nsɛna lo yoho yɔtɔnɛ l’ewo kele la so lo kɛnɛ kendana la lolango laki Nzambi ndo la weho wasalande akambo. Ɔsɔ mbele mboka ka lomba koleki leso nɛ dia ɛlɛmbɛ wa Jehowa wekɔ nshi tshɛ la wahɔ w’efula le wanɛ waakitanyiya.

6 Dui dia hende ele sho pombaka monga la okitshakitsha ndo mbeya elelo aso. Hatokoke monga la lomba la Nzambi naka sho bu la waonga asɔ ahende. (Tokedi 11:2) Lande na? Nɛ dia naka tekɔ l’okitshakitsha ndo mbeyaka elelo aso, kete tayongaka nsuke dia mbetawɔ ɔnɛ aha akambo tshɛ mbeyaso, ɔnɛ tokanyi taso hatoongaka nshi tshɛ amɛna ndo ɔnɛ tekɔ l’ohomba wa mbeya kanyi yaki Jehowa l’awui efula. Jehowa “petshaka akanga wa lotamanya,” koko nde ngɛnangɛnaka mbisha lomba le anto wele l’etema w’okitshakitsha.​—Jakɔba 4:6.

7 Dui dia sato di’ohomba ele wekelo w’Ɔtɛkɛta wa Nzambi. Lomba laki Jehowa mɛnamaka l’Ɔtɛkɛta ande. Dia ndjala la lomba lɔsɔ, sho pombaka nsala la wolo dia liyanga. (Tokedi 2:1-5) Dui dia nɛi ele dɔmbɛlɔ. Nzambi ayotosha lomba la lokaho tshɛ naka sho mbɔlɔmbalɔ l’otema ɔtɔi. (Jakɔba 1:5) Nde ayoka ndo alɔmbɛlɔ w’ɔlɔmbaso ekimanyielo ka nyuma kande. Ndo nyuma kande koka tokimanyiya dia mbishola tokanyi t’ohomba tele l’Ɔtɛkɛta ande dia sho nkandola ekakatanu, mbewɔ waale ndo mbɔsa tɛdikɔ ta lomba.​—Luka 11:13.

Dia ndjala la lomba laki Nzambi, sho pombaka mbidja welo dia liyanga

8. Naka tamboyala mɛtɛ la lomba laki Nzambi ngande wayɛnama dikambo sɔ?

8 Oko wakatadiɛnyi lo tshapita 17, lomba la Jehowa lekɔ ohomba. Naka tambonga la lomba la Nzambi, kete lɔ layɛnama hwe lo dionga diaso. Ombeki Jakɔba akashile elowa wa lomba la Nzambi lam’akandafunde ate: “Koko lomba l’oma la diko lekɔ ntondotondo pudipudi, oma laasɔ lɔ lekɔ wɔladi, ekanelo k’ɔlɔlɔ, suke dia nkitanyiya, lɔ ndola tɔɔ la kɛtshi ndo la elowa w’ɛlɔlɔ, lɔ keema la shɔnɔdi ndo keema la dungi pende.” (Jakɔba 3:17) Lam’ayangaso nsɛdingola toho tshɛ tɛnama lomba l’oma la diko tɔnɛ, sho koka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde lomba l’oma la diko kambaka lo lɔsɛnɔ lami?’

“Pudipudi, oma laasɔ lɔ lekɔ wɔladi”

9. Monga pudipudi kɛdikɛdi na, ndo lande na kakoka dia pudipudi monga dionga dia ntondo dia lomba diakashile Jakɔba?

9 “Ntondondo pudipudi.” Monga pudipudi kɛdikɛdi monga aha la vadi oyadi l’andja kana l’etei. Lam’ele Bible kakatanyaka lomba la otema, lomba l’oma la diko halokoke mbɔtɔ l’otema wambolanyema la tokanyi, la nsaki ndo la eyango wa kɔlɔ. (Tokedi 2:10; Mateo 15:19, 20) Ɔnkɔnɛ, naka tekɔ l’etema wa pudipudi, lo yoho yakoka anto wele bu kokele monga lawɔ, kete ‘tayotshika sala kɛnɛ kele kɔlɔ ko salaka kɛnɛ kele ɔlɔlɔ.’ (Osambo 37:27; Tokedi 3:7) Shi kokaka mɛtɛ dia pudipudi monga dionga dia ntondo l’ɔnɔngɔ wa waonga wa lomba wakashile Jakɔba? Kokaka mɛtɛ nɛ dia ngande wakokaso kɛnɛmɔla mɛtɛ elowa ekina wa lomba l’oma l’olongo naka sho bu pudipudi lo lɔkɛwɔ ndo lo nyuma?

10, 11. a) Lande na kele ekɔ ohomba monga ambidji wa wɔladi? b) Naka wɛ ambɛna dia wɛ akandjɛ osekayɛ ɔtɛmɔdi, ngande wakokayɛ monga ombidji wa wɔladi? (Enda nɔtɛ.)

10 “Oma laasɔ lekɔ wɔladi.” Lomba l’oma l’olongo totshutshuyaka dia nyanga wɔladi, wele olowa ɔmɔtshi wa nyuma ka Nzambi. (Ngalatiya 5:22) Sho salaka la wolo di’aha pandjola “dimama dia wɔladi” diakakatanya ekambi waki Jehowa. (Ɛfɛsɔ 4:3) Sho salaka nto la wolo dia mbidja wɔladi naka vɔ wambofukutana. Lande na kele dikambo sɔ ohomba? Bible mbutaka ɔnɛ: “Nyotetemale . . . nsɛna lo wɔladi, ko Nzambi ka ngandji ndo ka wɔladi ayonga kaamɛ la nyu.” (2 Kɔrɛtɔ 13:11) Ɔnkɔnɛ, edja tshɛ kayototetemala la nsɛna lo wɔladi, Nzambi ka wɔladi ayongaka la so. Laasɔ woho wɔsaso atɛmɔdi ande ekɔ la shɛngiya ya wolo lo diɔtɔnganelo diasaso la Jehowa. Ngande wakokaso ndjaɛnya dia tekɔ anto wadja wɔladi? Tɔshi ɛnyɛlɔ.

11 Ahombayɛ nsala naka wɛ ambɛna dia wɛ ambondjɛ osekayɛ ɔtɛmɔdi? Yeso akate ate: “Naka wɛ ekɔ lo ndjaye la woshasha ayɛ lo elambwelo ko wɛ ambohɔ dia ɔnanyɔ ekɔ la yɛ la dikambo dimɔtshi, tshika woshasha ayɛ la ntondo ka elambwelo kele kalola. Tokotodja ntondo wɔladi lam’asayɛ la ɔnanyɔ, oma laasɔ koye, koyokimɔ woshasha ayɛ.” (Mateo 5:23, 24) Wɛ koka nkamba la dako sɔ lo mbɔsa yɛdikɔ ya ntshɔ dia tɛnana l’ɔnanyɔ. L’oyango akɔna? Dia ‘mbidja wɔladi’ lam’asanyu.b Dia nkotsha oyango ɔsɔ, ondo wɛ pombaka mbetawɔ koko aha manguna dia wɛ akonyangiya. Naka wɛ mpomana la nde l’oyango wa mbidja wɔladi wa pondjo lam’asanyu, kete aha la taamu okakatanu tshɛ wele lam’asanyu koka nshila, edimanyielo kahombama kayɔlɔmbama kana kayokondjama. Mbɔsa yɛdikɔ ya mbidja wɔladi mɛnyaka dia wɛ ekɔ lo nɔmbɔma la yimba yaki Nzambi.

“Ekanelo k’ɔlɔlɔ, nsuke dia nkitanyiya”

12, 13. a) “Ekanelo k’ɔlɔlɔ” katɛkɛtama lo Jakɔba 3:17 kɛdikɛdi na? b) Ngande wakokaso mɛnya dia tekɔ la ekanelo k’ɔlɔlɔ?

12 “Ekanelo k’ɔlɔlɔ.” Monga l’ekanelo k’ɔlɔlɔ kɛdikɛdi na? Lo ndjela ambewi wa Bible, tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yakakadimɔma ɔnɛ “ekanelo k’ɔlɔlɔ” lo Jakɔba 3:17 yekɔ wolo nkadimola. Akadimudi wakakambe la tɔtɛkɛta tele oko “wɛdimo,” “lotutsha,” ndo “kanɛka anto.” Ngande wakokaso mɛnya dia dionga dia lomba l’oma la diko sɔ dieko lo nkamba olimu le so?

13 Sho mbadiaka lo Filipɛ 4:5 ɔnɛ: “Ekanelo kanyu k’ɔlɔlɔ keyame le anto tshɛ.” Ekadimwelo kekina ka Bible (The New Testament in Modern English, kaki J. B. Phillips) kadimolaka divɛsa sɔ ɔnɛ: “Nyeyame oko anto wele la ekanelo k’ɔlɔlɔ.” Tolembete dia kɛnɛ kele ohomba, aha woho wayaɔsaso shamɛ; koko woho watɔsa anto akina mbele ohomba, mbuta ate woho wateyawɔ. Onto lele la ekanelo k’ɔlɔlɔ bu washo wolo wamboleka wonya tshɛ kana hayange dia paka akambo salema woho walangande. Koko nde nyangaka dia mpokamɛ anto akina ndo naka kokaka nde ndjaɔtɔnganyika la kɛnɛ kalangawɔ. Nde ekɔ nto la lotutsha, nde keema awui wolo kana pandashala otsha le anto akina. Kaanga mbele dionga sɔ ohomba le Akristo tshɛ, diɔ diekɔ ohomba lo yoho ya laande le wanɛ wakamba oko dikumanyi, nɛ dia diɔ salaka di’anto kotɔma oya le wɔ, ndo mbaɔtɔ lo demba. (1 Tɛsalɔnika 2:7, 8) Sho tshɛ pombaka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde dimi mbeyamaka oko onto lakanɛ anto, layaɔtɔnganyiya lawɔ, ndo lele la wɛdimo?’

14. Ngande wakokaso mɛnya dia tekɔ “nsuke dia kitanyiya”?

14 “Suke dia nkitanyiya.” Tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yakakadimɔma ɔnɛ “suke dia kitanyiya” hayotanema dihole dikina l’Afundelo w’Akristo wa lo Grɛkɛ. Lo ndjela ombewi ɔmɔtshi w’awui wa lo Bible, tshɛkɛta nyɛ “kambemaka mbala efula lo kɛnɛ kendana l’okitanyiya w’asɔlayi.” Yɔ mbelaka kanyi ya “wɔdu mbetawoyama” ndo “dietawɔ.” Onto lalɔmbɔma la lomba l’oma la diko ekɔ suke dia mbetawɔ kɛnɛ kata Afundelo. Nde heyama oko onto latshininala paka lo tɛdikɔ takandɔshi oyadi kaanga mɛnamaka dia nde ekɔ la munga. Koko, nde mongaka nsuke dia tshikitanya tɛdikɔ tande naka wambowɛnya l’ekimanyielo k’Afundelo dia nde ekɔ lo mboka ka kɔlɔ kana ekɔ la tokanyi ta kɔlɔ. Onde ngasɔ mbakeya anto akina?

“Lɔ ndola tɔɔ la kɛtshi ndo la elowa w’ɛlɔlɔ”

15. Kɛtshi kɛdikɛdi na, ndo lande na kakoka “kɛtshi” la “elowa w’ɔlɔlɔ” shilama kaamɛ lo Jakɔba 3:17?

15 “Lɔ ndola tɔɔ la kɛtshi ndo la elowa w’ɛlɔlɔ.”c Kɛtshi ekɔ etenyi k’ohomba efula ka lomba l’oma l’olongo, nɛ dia lomba lɔsɔ “ndola tɔɔ la kɛtshi.” Tolembete dia “kɛtshi” la “elowa w’ɔlɔlɔ” shilama kaamɛ. Kɛsɔ kokaka nɛ dia lo Bible, kɛtshi mɛnyaka mbala efula ndjakiyanya efula lo dikambo di’anto akina ndo kɛtshi kɛsɔ mɛnamaka oma lo ditshelo efula di’ɔlɔlɔ. Dibuku dimɔtshi nembetshiyaka kɛtshi oko “kandji kokama etena konga onto ɔmɔtshi la paa ndo welo wadjama dia nyanga woho wa mbookimanyiya.” Ɔnkɔnɛ, lomba laki Nzambi bu la wendjudi, otema wolo kana ewo ka l’onyɔ keto. Koko, lɔ pɛtahɛtaka, ndja oma k’ɛse otema, ndo mbokanaka kandji. Ngande wayotɛnya dia sho ndola la kɛtshi?

16, 17. a) Laadiko dia ngandji kokaso Nzambi, kakɔna katotshutshuya dia nsambisha ndo lande na? b) Toho takɔna takokaso mɛnya dia sho ndola la kɛtshi?

16 Yoho mɔtshi ya dimɛna efula ele nsambisha anto akina lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo dia Nzambi. Kakɔna katotshutshuya dia nkamba olimu ɔsɔ? Ntondotondo, ekɔ ngandji kokaso Nzambi. Koko sho tshutshuyamaka nto la kɛtshi, kana kandji kokaso anto akina. (Mateo 22:37-39) Anto efula ɛlɔ kɛnɛ wekɔ ‘lo pɛnyahɛnyama ndo bu la okimanyedi oko ɛkɔkɔ waha la olami.’ (Mateo 9:36) Oko wambowokalema, wambowetɛma totshungu lo nyuma oma le alami wa l’ɛtɛmwɛlɔ wa kashi, vɔ haweye alako wa lomba wele l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi kana ɛtshɔkɔ wayela Diolelo la nkɛtɛ nyɛ kema edja. Lam’akanaso yimba lo ehomba wa lo nyuma wele l’anto wotodingi, kandji kawaokaso totshutshuyaka dia nsala tshɛ kakokaso nsala dia mbaewoya sangwelo diaki Jehowa dioludi la ngandji.

Atshukanyi amɔtshi l’anawɔ ahende wambotshɔ tenda kadiyɛso kɛmɔtshi k’osombe.

Etena kokaso anto kɛtshi kana kandji, sho kɛnɛmɔlaka “lomba l’oma la diko”

17 Lo toho takɔna tokina takokaso mɛnya dia sho ndola la kɛtshi? Tohɔ ɛnyɛlɔ kakasha Yeso k’ose Samariya lakatane onto ɔmɔtshi lo mboka lakawakɔsɔla diangɔ ko mbɔkɔmɔla. Ose Samariya akatɛtɛ solo ko “akawoke kɛtshi,” akɔmbɛ mpota yande ndo akokokɛ. (Luka 10:29-37) Keema kɛsɔ mɛnyaka dia kɛtshi kɛdikɛdi mbisha ekimanyielo k’oshika le wanɛ wele lo dihombo? Bible tɔlɔmbaka ɔnɛ “tosalɛke anto tshɛ ɔlɔlɔ, djekoleko wanɛ wotɔ la so lo mbetawɔ.” (Ngalatiya 6:10) Tɔsɛdingole toho tɔmɔtshi takokaso nsala dikambo sɔ. Osekaso Okristo ɔmɔtshi laya osombe mbeyaka monga l’ohomba w’ekimanyielo dia ntshɔ kana nkalola lo nsanganya y’Akristo. Wadiaki odo ɔmɔtshi la lo etshumanelo mbeyaka monga l’ohomba w’ekimanyielo dia nɔngɔsɔla luudu lande. (Jakɔba 1:27) Onto ɔmɔtshi lambɔkɔmɔ otema mbeyaka monga l’ohomba wa “tshɛkɛta y’ɔlɔlɔ” dia nde keketshama. (Tokedi 12:25) Etena kɛnyaso kɛtshi lo toho ta ngasɔ, sho mɛnyaka dia lomba l’oma l’olongo lekɔ lo nkamba olimu le so.

“Keema la shɔnɔdi ndo keema la dungi pende”

18. Naka tekɔ lo nɔmbɔma la lomba l’oma la diko, kakɔna kahombaso nsala la wolo dia minya oma l’etema aso ndo lande na?

18 “Keema la shɔnɔdi.” Lomba laki Nzambi hakanɛ wanɛ wele la lokoho la demba lokina kɔlɔ ndo keema la lotamanya l’ɔtɛ wa wodja wakotɔ onto. Naka tekɔ lo nɔmbɔma la lomba la ngasɔ, kete tayosalaka la wolo dia minya kanyi tshɛ ya shɔnɔdi oma l’etema aso. (Jakɔba 2:9) Diakɔ diele hatoleke nanga anto l’ɔtɛ wa diewo dia mukanda diele lawɔ, falanga yele lawɔ, ɛkɛndɛ wele lawɔ lo etshumanelo ndo hatɔnyɔla ndooko osekaso ombetawudi oyadi dihole dia l’ɛse dia ngande di’okokinde mɛnama. Naka Jehowa mbaokaka ngandji, kete sho la wɔ pombaka mɛtɛ mbaoka ngandji.

19, 20. a) Kakɔna kakalembetshiyaka tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yakakadimɔma ɔnɛ “dungi pende”? b) Ngande wakɛnɛmɔlaso “ngandji k’onto l’ɔnango kaha dungi pende,” ndo lande na kele dikambo sɔ ohomba?

19 “Keema la dungi pende.” Tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yakakadimɔma ɔnɛ “dungi pende” yakakokaka nembetshiya “ɔkɛnyi walɔta lonto lokina lo kɛnyɔ.” Lo nshi y’edjedja, akɛnyi w’ase Ngirika ndo w’ase Rɔmɔ wakalɔtaka fulɛ ya weke etena kakawakɛnyaka. Diakɔ diele, tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yakadimɔma “dungi pende” yakayolembetshiyaka ɔnɛ lalɔta elungi ka kashi kana onto la lokeso. Dionga dia lomba laki Nzambi sɔ pombaka monga la shɛngiya lo woho wongaso l’Akristo akina ndo lo tokanyi tele laso otsha lewɔ.

20 Ɔpɔstɔlɔ Petero akate dia ‘okitanyiya aso l’akambo wa mɛtɛ’ pombaka mbota “ngandji k’onto l’ɔnango kaha ka dungi pende.” (1 Petero 1:22) Mbuta ate hatohombe mboka anangɛso ngandji ka lokeso. Hatohombe ndɔta fulɛ dia monga la dungi di’otshikitanyi woho wa kesa anto akina. Ngandji kaso pombaka monga ka shikaa ndo k’oma k’ɛse otema. Naka asekaso ambetawudi ndjashikikɛ dia lonto laso lekɔ woho wɛnamaso, kete vɔ wayotɛkɛ etema. Wɛkamu wa l’otema ɔtɔi ɔsɔ salaka dia diɔtɔnganelo dia wolo monga lam’asa Akristo ndo kimanyiyaka di’onto l’onto mbɛkɛ otema le osekande l’etshumanelo.

“Lama lomba l’oshika”

21, 22. a) Lande na kaki Sɔlɔmɔna konama lomba? b) Ngande wakokaso nama lomba ndo ɛlɔlɔ akɔna wakondjaso oma lo dikambo sɔ?

21 Lomba laki Nzambi eko woshasha w’oma le nde wahombaso nama. Sɔlɔmɔna akate ate: “Lama lomba l’oshika ndo dikoka di’ekanelo ka yimba.” (Tokedi 3:21) Lonyangu ko Sɔlɔmɔna ndaamɛ kosala dikambo sɔ. Nde aki la lomba edja tshɛ kakinde l’otema w’okitanyiya. Koko l’ekomelo, lokema la wadi w’ase wedja wakandatshuke wakayɛkola otema ande oma l’ɔtɛmwɛlɔ wa pudipudi wa Jehowa. (1 Nkumi ya dikanga 11:1-8) Ekomelo ka lɔsɛnɔ la Sɔlɔmɔna mɛnyaka dia ewo bu la nɛmɔ naka onto hakambi latɔ lo yoho ya dimɛna.

22 Ngande wakokaso nama lomba l’oshika? Sho hatohombe tsho nkomɛ lo mbadiaka Bible mbala la mbala kaamɛ l’ekanda wakilembetshiya watondja “ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo kɛsɔ,” koko sho pombaka nto salaka la wolo dia nkamba la kɛnɛ kekaso. (Mateo 24:45) Tekɔ mɛtɛ l’ɛkɔkɔ efula wa kɛnɛmɔla lomba laki Nzambi! Laadiko dia lɔ tosha lɔsɛnɔ la dimɛna efula oma ko nshi nyɛ, lɔ tokimanyiyaka dia “nkukutɛ lɔsɛnɔ l’oshika,” mbuta ate lɔsɛnɔ la l’andja w’oyoyo watolaka Nzambi. (1 Timɔte 6:19) Ndo kɛnɛ koleki tshɛ ele monga la lomba l’oma l’olongo ndekaka tosukanya la Jehowa Nzambi lele Kiɔkɔ ya lomba tshɛ.

a Lo ndjela 1 Nkumi ya dikanga 3:16, wamato asɔ ahende waki waa numba. Dibuku Étude perspicace des Écritures mbutaka ɔnɛ: “Ondo wamato asɔ ahende waki akanga a loseka aha l’ɔtɛ wakawasondjaka alemba awɔ la falanga, koko lo woho wakawasale monanyi. Vɔ waki wamato w’ase Juda kana ondo w’ase wedja.”​—Diakatondjama oma le Ɛmɛnyi wa Jehowa.

b Etelo ka lo Grɛkɛ kakakadimɔma ɔnɛ “mbidja wɔladi” nembetshiyaka “mbɔsa onto lele oko otunyi ayɛ dia nde ekɔ ɔngɛnyi ayɛ, nsala tshɛ dia nyu monga la diɔtɔnganelo dia dimɛna kaamɛ lande ndo monga kaamɛ.” Ɔnkɔnɛ, oyango ayɛ ele wa nsala otshikitanu ɔmɔtshi, naka kokaka minya nkɛlɛ kele l’otema w’onto lakayanyangiya.​—Rɔmɔ 12:18.

c Ekadimwelo kekina kadimolaka tɔtɛkɛta tɔsɔ ɔnɛ: “Ndola la . . . kɛtshi ndo la etsha w’ɔlɔlɔ.” ​— Parole vivante.

Awui wa nkana yimba

  • Eohwelo k’Ɛlɛmbɛ 4:4-6 Ngande wayaɛnyaso dia tekɔ la lomba?

  • Osambo 119:97-105 Wahɔ akɔna wayotokondja oma lo wekelo ndo okambelo wa l’etete wa la Ɔtɛkɛta wa Nzambi?

  • Tokedi 4:10-13, 20-27 Lande na keso l’ohomba wa lomba la Jehowa?

  • Jakɔba 3:1-16 Ngande wakoka dikumanyi dia l’etshumanelo nkɛnɛmɔla lomba ndo yimba?

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto