TSHAPITA 14
Jehowa akakimɔ “oshinga w’etshungwelo dikambo di’anto efula”
1, 2. Ngande wɛnya Bible woho wa lɔsɛnɔ lele l’anto, ndo naa yɛdikɔ yaamɛ ya pandɔ lo dikambo sɔ?
“DITONGAMI tshɛ diekɔ lo ntetemala nkuma akumu kaamɛ ndo diekɔ lo nsowa kaamɛ.” (Rɔmɔ 8:22) L’ɛtɛkɛta engana eto ɛsɔ, ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ mɛnyaka lɔsɛnɔ la paa lasɛnaso. Lo ndjela tokanyi t’anto, mɛnamaka dia ndooko woho wakoka anto pandɔ oma lo paa, pɛkato, ndo nyɔi. Koko Jehowa bu l’elelo oko ana w’anto. (Walelo 23:19) Nzambi ka losembwe akɔshi yɛdikɔ mɔtshi dia nshidiya paa yele laso. Yɛdikɔ yakɔ ko oshinga w’etshungwelo.
2 Oshinga w’etshungwelo ekɔ woshasha woleki tshɛ wakasha Jehowa anto. Vɔ mbatotshungola oma lo pɛkato la nyɔi. (Ɛfɛsɔ 1:7) Vɔ mbele etshina k’elongamelo ka lɔsɛnɔ la pondjo, oyadi l’olongo kana lo Paradiso ka la nkɛtɛ. (Luka 23:43; Joani 3:16; 1 Petero 1:4) Ko oshinga w’etshungwelo kɛdikɛdi na? Kakɔna katetshawɔ lo kɛnɛ kendana la losembwe laki Jehowa loleki tshɛ?
Lande na kakonge oshinga w’etshungwelo ohomba?
3. a) Lande na kakonge oshinga w’etshungwelo ohomba? b) Lande na kaki Nzambi kotshikitanya dilanya dia nyɔi le ana waki Adama?
3 Oshinga w’etshungwelo akonge ohomba etena kakasale Adama pɛkato. Oma l’ohedia ande otsha le Nzambi, Adama akela anande hemɔ, lonyangu, paa ndo nyɔi. (Etatelo 2:17; Rɔmɔ 8:20) Otondonga Jehowa akatɛtɛ solo ko tshikitanya dilanya dia nyɔi sɔ, tshike ndamɛ otɔnyɔla ɔlɛmbɛ ande wata ɔnɛ: “Difuto dia pɛkato ele nyɔi.” (Rɔmɔ 6:23) Koko, otondonga Jehowa akɔnyɔla ɛlɛmbɛ ande wa losembwe, tshike ofukutanu ndo awui wa kɔlɔ wotoleka kokanɛ l’andja w’otondo!
4, 5. a) Akambo akɔna wa kashi wakate Satana lo lokombo la Nzambi, ndo lande na kakahombe Jehowa mbisha okadimwelo l’emamatanya ɛsɔ? b) Kakɔna kakate Satana lo dikambo di’ekambi waki Jehowa wa kɔlamelo?
4 Oko wakatadiɛnyi lotshapita 12, ɔtɔmbɔkwɛlɔ wa l’Ɛdɛna akonyiya nto ambola akina w’ohomba efula. Satana akalanya lokumu laki Nzambi. Nde akate akambo wa kashi lo lokombo la Jehowa lo mbuta ɔnɛ nde ekɔ kanga kashi ndo owandji wa hiadi w’esehe wahasha ditongami diande lotshungɔ. (Etatelo 3:1-5) Woho wakalange Satana nsala di’aha nkɛtɛ ndola l’anto wele la losembwe akɛnya nto dia Nzambi bu l’akoka wa nsala dikambo sɔ. (Etatelo 1:28; Isaya 55:10, 11) Otondonga Jehowa kɔmbɔsa yɛdikɔ mɔtshi lo dikambo sɔ, tshike ditongami diande dimɔtshi diele la lomba totowonga la wɛkamu lo lowandji lande.
5 Satana akate nto akambo wa kashi lo lokombo l’ekambi waki Jehowa wa kɔlamelo lo mbuta ɔnɛ vɔ mbokambɛka l’ɔtɛ w’eyango awɔ wa lokaki ndo ɔnɛ ndooko onto lakoka ntshikala la kɔlamelo naka nde pomana l’ehemba. (Jɔbɔ 1:9-11) Akambo asɔ tshɛ ndeka ekakatanu wele l’anto ohomba etale efula. Jehowa akahombe mɛtɛ paka mbisha okadimwelo l’akambo wa kashi wakoomamatanyiya Satana asɔ. Ko ngande wakahombe Nzambi nkandola akambo asɔ ko mbitsha ndo anto na?
Oshinga w’etshungwelo ekɔ oshinga wɛdimi
6. Ditelo diakɔna diakamba Bible ladiɔ dia mɛnya ehomɔ kakakambe la Nzambi dia mbitsha anto?
6 Yɛdikɔ yakɔshi Jehowa yaki la kɛtshi k’efula ndo la losembwe lokome tshɛ. Ndooko onto lakakoke mfɔnya dikambo sɔ. Koko yɔ yaki yɛdikɔ yoleki tshɛ wɔdu. Bible mbutaka dia Oshinga w’etshungwelo ekɔ oko osombelo, ekesanelo, etshungwelo, edimanyielo kana olambo. (Osambo 49:8; Danyɛlɛ 9:24; Ngalatiya 3:13; Kɔlɔsayi 1:20; Hɛbɛru 2:17) Koko ondo etelo koleki nembetshiya akambo tshɛ ele kɛnɛ kakakambe la Yeso lam’akandate ate: “Ɔna onto akaye aha dia anto mbokambɛ olimu, koko dia ndjokambɛ anto akina olimu ndo nkimɔ lɔsɛnɔ lande oko oshinga w’etshungwelo [Grɛkɛ, ly’tron] dikambo di’anto efula.”—Mateo 20:28.
7, 8. a) Tshɛkɛta “Oshinga w’etshungwelo” alembetshiyayɔ lo Afundelo? b) Lo yoho yakɔna yalɔmba oshinga w’etshungwelo kɛnɛ kɛdimi?
7 Oshinga w’etshungwelo kɛdikɛdi na? Tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yokambiwɔ layɔ lanɛ kadimɔma oma lo vɛrbɛ yalembetshiya “kelekola, mbuta ate oshinga w’etshungwelola.” Tshɛkɛta shɔ yakalembetshiyaka falanga yakafutamaka dia tshungola ose lokanu lakandamaka lo ta. Ɔnkɔnɛ, tshɛkɛta oshinga w’etshungwelo koka nembetshiya oshinga wafutama dia tshungola ɛngɔ kɛmɔtshi. Lo Afundelo wa lo Hɛbɛru, tshɛkɛta “Oshinga w’etshungwelo” (koʹpher) ndja oma lo vɛrbɛ yalembetshiya “komba.” Ɛnyɛlɔ, Nzambi akatɛ Nɔa dia nde pombaka “komba” (yoho ya tshɛkɛta yakɔ yaamɛ) waato la elembo wa elongo. (Etatelo 6:14) Kɛsɔ tokimanyiyaka dia shihodia ɔnɛ oshinga w’etshungwelo kɛdikɛdi komba pɛkato.—Osambo 65:3.
8 Diksiɔnɛrɛ dia Teoloji dia Daka di’Oyoyo (Angɛlɛ) mbutaka dia tshɛkɛta koʹpher “mɛnyaka nshi tshɛ ɛngɔ kɛdimi” kana kele kokele. Woho akɔ waamɛ mbele, dia oshinga w’etshungwelo komba pɛkato, oshinga ɔmɔtshi wɛdimi kokele pombaka futama dia komba oseka kɔlɔ tshɛ kakaye oma lo pɛkato. Diakɔ diakataka Ɛlɛmbɛ wakasha Nzambi ase Isariyɛlɛ ɔnɛ: “Lɔsɛnɔ lo lɔsɛnɔ, sso lo sso, nnu lo nnu, lonya lo lonya, lokolo lo lokolo.”—Eohwelo k’Ɛlɛmbɛ 19:21.
9. Lande na kakalambolaka anto waki la mbetawɔ elambo wa nyama, ndo ngande wakɔsaka Jehowa elambo ɛsɔ?
9 Tatɛ oma le Aabɛlɛ, apami waki la mbetawɔ wakalambolaka Nzambi elambo wa nyama. Lo nsala ngasɔ wakɛnyaka dia vɔ wakeyaka mɛtɛ dia wekɔ atshi wa pɛkato ndo waki l’ohomba w’etshungwelo, ndo vɔ wakɛnyaka mbetawɔ kaki lawɔ le “kanula” yakalake Nzambi dia ndjotshungola anto. (Etatelo 3:15; 4:1-4; Akambo w’ase Lɛwi 17:11; Hɛbɛru 11:4) Kaanga mbele elambo ɛsɔ wakakimanyiyaka anto asɔ dia vɔ mbetawɔma le Jehowa, elambo wa nyama ɛsɔ waki tsho didjidji. Nyama hayokoke mɛtɛ komba pɛkato y’onto nɛ dia yɔ hayɛdimi l’anto. (Osambo 8:4-8) Diakɔ diata Bible ɔnɛ: “Dikila dia ngɔmbɛ la dia mbudi hadiokoke minya pɛkato.” (Hɛbɛru 10:1-4) Elambo ɛsɔ waki tsho efanelo kana didjidji di’olambo wa mɛtɛ w’etshungwelo wakahombe ndjokimɔma l’ɔkɔngɔ.
“Oshinga w’etshungwelo wɛdimi”
10. a) Oshinga w’etshungwelo akahombe mbɛdima l’onto akɔna, ndo lande na? b) Lande na kaki ohomba wa paka olambo w’onto ɔtɔi oto?
10 Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akafunde ate: “Oko wavɔ anto tshɛ oma le Adama.” (1 Kɔrɛtɔ 15:22) Laasɔ, oshinga w’etshungwelo nɔmbaka dia paka onto lɛdimi la Adama nkimɔ lɔsɛnɔ lande, mbuta ate onto lele kokele. (Rɔmɔ 5:14) Ndooko etongami kekina kakakoke nkimɔ lɔsɛnɔ lande ko mbɛdima la kɛnɛ kakalɔmbaka losembwe laki Nzambi. Paka onto la kokele, lahakoke mvɔ la nyɔi k’oma le Adama mbakakoke kimɔ “oshinga w’etshungwelo wɛdimi,” mbuta ate oshinga w’etshungwelo wɛdimi kokele la Adama. (1 Timɔte 2:6) Ɔnkɔnɛ, totondonga ohomba nambola miliyɔ y’anto dia mbɛdima la kanula tshɛ yaki Adama. Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akate ate: “Diakɔ diele, oko wakɔtɔ pɛkato l’andja oma le onto 1 [Adama] ndo nyɔi oma lo pɛkato.” (Rɔmɔ 5:12) Ndo “lam’ele nyɔi ndja oma le onto 1,” Nzambi akalɔngɔsɔla etshungwelo k’anto “oma le onto 1.” (1 Kɔrɛtɔ 15:21) Woho akɔna?
“Oshinga w’etshungwelo wɛdimi dikambo di’anto tshɛ”
11. a) Lo yoho yakɔna yakahombe Otshungodi ‘mvɔ dikambo di’anto tshɛ’? b) Lande na kele Adama la Eva hawokoke nkondja wahɔ oma l’oshinga w’etshungwelo? (Enda nɔtɛ.)
11 Jehowa akalɔngɔsɔla di’onto ɔmɔtshi la kokele kimɔ lɔsɛnɔ lande la lolango oko olambo. Lo ndjela Rɔmɔ 6:23, “difuto dia pɛkato ele nyɔi.” Etena kakalambola otshungudi lɔsɛnɔ lande, nde akahombe ‘mvɔ dikambo di’anto tshɛ.’ Lo ɛtɛkɛta ekina, nde akahombe ndjofuta difuto dia pɛkato kakasale Adama. (Hɛbɛru 2:9; 2 Kɔrɛtɔ 5:21; 1 Petero 2:24) Dikambo sɔ diakahombe monga ohomba efula lo ndjela ɛlɛmbɛ. Woho wakanya oshinga w’etshungwelo dilanya dia nyɔi le ana waki Adama w’okitanyiya nanyaka wolo wa pɛkato oma ko kiɔkɔ yawɔ.a—Rɔmɔ 5:16.
12. Lembetshiya l’ekimanyielo k’ɛnyɛlɔ woho wakoka ofutelo wa dibasa kondjɛ anto efula wahɔ.
12 Ɛnyɛlɔ: Ohɔsa dia wɛ ekɔ lo mbidjasɛ l’osomba wele efula k’anto wa lɔkɔ wekɔ lo kamba lo izinɛ wa woke efula. Wɛ la asukanyi ayɛ nyekɔ lo futama dimɛna ndo nyekɔ lo sɛna lɔsɛnɔ la dimɛna, polo ndo lushi lakayodihamaka izinɛ ɔsɔ. Lo dikambo diakɔna? Owandji wakalɔmbɔlaka izinɛ ɔsɔ aya ose akadikadi ko ambɔkɔsha izinɛ akɔ. Aha la sangoya, wɛ l’asukanyi ayɛ nyambohomba olimu ndo nyaya bu l’akoka wa mfuta abasa wele lanyu. Apami, wamato, ana ndo anto wonyokole waya la paa l’ɔtɛ wa kɔlɔ k’onto ɔtɔi. Onde ekɔ yoho mɔtshi ya kandola dikambo sɔ? Eelo! Kanga ɔngɔnyi ɔmɔtshi lele l’otema w’ɔlɔlɔ ambɔsa yɛdikɔ ya mbekama lo dikambo sɔ. Nde mbeyaka ohomba w’izinɛ ɔsɔ, ndo nto nde amboka efula k’ase olimu asɔ la nkumbo yawɔ kandji. Ɔnkɔnɛ, nde ambosala woho wa mfuta dibasa diakakolama izinɛ ɔsɔ ko nyomoodihola nto. Ofutelo wa dibasa sɔ ambɔngɛnyangɛnya ase olimu wa lo izinɛ ɔsɔ la nkumbo yawɔ kaamɛ ndo anto wakaakolɛ abasa. Woho akɔ waamɛ mbele, miliyɔ y’anto yaheyama mbuta wambokondja wahɔ oma l’ofutelo wa dibasa diakakolama Adama.
Akakimɔ oshinga w’etshungwelo?
13, 14. a) Ngande wakakimɔ Jehowa oshinga w’etshungwelo dikambo di’anto? b) Le na akafutama oshinga w’etshungwelo, ndo lande na kaki ofutelo ɔsɔ ohomba?
13 Paka Jehowa ndamɛ oto mbaki l’akoka wa nkimɔ “Ɔna Ɔkɔkɔ . . . lanya pɛkato ya l’andja.” (Joani 1:29) Koko Nzambi kɔsɔna ondjelo ɔsɔnasɔna dia ndjotshungola anto. Nde akatome Onto lakakoke mɛtɛ mɛnya mbala kakɔ ɔtɔi lo pondjo di’awui wakamamatanyɛ Satana ekambi wa Jehowa wekɔ kashi. Eelo, Jehowa akayahombia lo yoho yoleki tshɛ lam’akandetawɔ dia toma Ɔnande ɛtɔi lakandote ‘lakandangɛnangɛnaka.’ (Tokedi 8:30) La lolango lande, Ɔna Nzambi “akatshike kɛnɛ tshɛ” kaki lande lo lɔsɛnɔ la l’olongo. (Filipɛ 2:7) Oma lo dihindo, Jehowa akasangola lɔsɛnɔ ndo lonto laki Ɔnande l’enondo oma l’olongo ko lidja l’otema w’osekaseka ɔmɔtshi w’emuma w’ose Juda wakawelɛka Mariya. (Luka 1:27, 35) Lam’akandotɔ oko onto wakawɔlɛ Yeso, koko lo ndjela ɛlɛmbɛ, nde akakoke mbelamɛ Adama wa hende, nɛ dia nde akɛdima kokele l’Adama. (1 Kɔrɛtɔ 15:45, 47) Diakɔ diakakoke Yeso ndjakimɔ oko olambo wa oshinga w’etshungwelo dikambo di’atshi wa pɛkato.
14 Le onto akɔna akahombe oshinga w’etshungwelo futama? Osambo 49:7 mbutaka hwe ɔnɛ le “Nzambi.” Ko shi Nzambi ndamɛ mbakakimɔ olambo akɔ? Eelo, koko dikambo sɔ hadiokitshakitsha nɛmɔ di’olambo oko onto lɔsa falanga oma lo dibenga dimɔtshi ko ndjidja lo dibenga dikina. Oshinga w’etshungwelo hahombe mbɔsama oko wengɔnyelo w’ɛngɔ ka l’emunyi; koko ekɔ dikambo diendana la ɛlɛmbɛ. Woho wakandetawɔ dia kimɔ olambo wa oshinga w’etshungwelo kaanga mbele dikambo sɔ diaki oshinga wolo efula le nde, Jehowa akɛnya dia nde sukɛka losembwe lande la kokele la wolo tshɛ.—Etatelo 22:7, 8, 11-13; Hɛbɛru 11:17; Jakɔba 1:17.
15. Lande na kele aki ohomba dia Yeso sowa ndo mvɔ?
15 L’eleko kamɔnga akatshi ka l’ɔnɔnyi 33 T.D., Yeso Kristo aketawɔ la lolango tshɛ dia ndjadja l’ohemba wa wolo wakayokonyaka lo ofutelo wa oshinga w’etshungwelo. Nde aketawɔ dia mindama l’ɔtɛ w’akambo wa kashi, fundamɛ nyɔi ndo ndjakema l’otamba. Onde aki mɛtɛ ohomba dia Yeso nsowa efula ngasɔ? Eelo, nɛ dia dikambo diendana l’olowanyi w’ekambi waki Nzambi diakahombe kandɔma. Diakɔ diele, Nzambi kombetawɔ dia Yeso ndjakema oma le Hɛrɔdɛ lam’akinde eke ɔna ashashi. (Mateo 2:13-18) Koko etena kakakome Yeso opalanga, nde akonge l’akako wa shika tanga la wolo tshɛ la ntondo k’ehemba waki Satana ele la eokelo k’oshika ka kɛnɛ kaki l’edia k’ehemba ɛsɔ.b Woho wakandatshikala ‘la kɔlamelo, aha l’onongo, aha la mindo, ndo wakandakakitɔna l’atshi wa pɛkato’ kaanga la ntondo k’ehemba wa wolo, Yeso akɛnya la wolo tshɛ dia anto koka tshikala la kɔlamelo otsha le Jehowa la ntondo k’ehemba. (Hɛbɛru 7:26) Diakɔ diele, hatokoke mamba woho wakawelɛ Yeso la dui dia wolo di’ombidji w’otshumba la ntondo ka nyɔi kande ate: “Diambokotshama!”—Joani 19:30.
Oshidiyelo w’olimu ande w’etshungwelo
16, 17. a) Ngande wakatetemala Yeso l’olimu ande w’etshungwelo? b) Lande na kele aki ohomba dia Yeso mɛnama “la ntondo ka Nzambi lo wahɔ aso”?
16 Koko laasɔ ko Yeso atashidiya olimu ande w’etshungwelo. Lushi la sato l’ɔkɔngɔ wa nyɔi ka Yeso, Jehowa akawoolola oma lo nyɔi. (Etsha 3:15; 10:40) Woho wakandasale dikambo di’ohomba sɔ akɛnya dia Jehowa kokomɛ tsho lo mbisha Ɔnande difuto l’ɔtɛ w’olimu ande wa kɔlamelo; koko nde akawosha diaaso dia nshidiya olimu ande w’etshungwelo oko Ɔlɔmbɛdi a Laadiko waki Nzambi. (Rɔmɔ 1:4; 1 Kɔrɛtɔ 15:3-8) Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akalembetshiya ate: “Lam’akaye Kristo oko ɔlɔmbɛdi a laadiko . . . , Nde akɔtɔ lo dihole di’ekila, aha la dikila dia mbudi ndo di’ɛsɔngɔ wa ngɔmbɛ, koko la dikila diande hita, mbala ɔtɔi lo pondjo, ko nde akatokondjɛ etshungwelo ka pondjo. Nɛ dia Kristo kɔmbɔtɔ lo dihole di’ekila diakasalema l’anya, diele didjidji dia kɛnɛ kele mɛtɛ, koko l’olongo dia tɛnama la ntondo ka Nzambi lo wahɔ aso.”—Hɛbɛru 9:11, 12, 24.
17 Kristo kokoka mɛmba dikila diande di’onto otsha l’olongo. (1 Kɔrɛtɔ 15:50) Koko nde akatshu la djembetelo ya dikila sɔ, mbuta ate oshinga wa lɔsɛnɔ lande l’onto la kokele wetawɔma l’ɛlɛmbɛ. Lam’akandakome la ntondo ka Nzambi nde akakimɔ oshinga wa lɔsɛnɔ lande oko oshinga w’etshungwelo dikambo di’atshi wa pɛkato. Onde Jehowa aketawɔ olambo ɔsɔ? Eelo, ndo dikambo sɔ diakɛnama hwe lo Pɛntɛkɔsta ka l’ɔnɔnyi 33 T.D., etena kakaholɔ nyuma k’ekila le ambeki 120 waki la Jɛrusalɛma. (Etsha 2:1-4) Kaanga mbele ɔsɔ aki dikambo dia dimɛna efula, diɔ diaki tsho etatelo ka ɛlɔlɔ wa diambo wakahombe ndja oma l’oshinga w’etshungwelo.
Ɛlɔlɔ wa Oshinga w’etshungwelo
18, 19. a) Naa elui ehende wakondja ɛlɔlɔ oma lo diokanelo diakasalema diɛsɛ la dikila dia Kristo? b) Naa ɛlɔlɔ ɛmɔtshi wa kakiye ndo wa lo nshi yayaye wele la “olui a woke” oma lo oshinga w’etshungwelo?
18 Lo mukanda wakandafundɛ ase Kɔlɔsayi, Pɔɔlɔ nembetshiyaka dia Nzambi akɛnyi dimɛna dia ndjaokanya la diangɔ dikina tshɛ lo tshimbo ya Kristo woho wa mbidja wɔladi oma lo dikila diakatshola Yeso l’otamba w’asui. Pɔɔlɔ akalembetshiya nto dia diokanelo sɔ mendanaka la elui ehende w’anto wotshikitanyi, mbuta ate, “diangɔ dia l’olongo” ndo “diangɔ dia la nkɛtɛ.” (Kɔlɔsayi 1:19, 20; Ɛfɛsɔ 1:10) Olui wa ntondo kengama la Akristo 144000 wele l’elongamelo ka tokamba l’olongo oko ɛlɔmbɛdi ndo dia mbolɛ nkɛtɛ k’otondo vɔ la Kristo Yeso. (Ɛnyɛlɔ 5:9, 10; 7:4; 14:1-3) Lo tshimbo yawɔ, ɛlɔlɔ w’oma lo oshinga w’etshungwelo wayoyakokanɛka yema yema le anto w’okitanyiya l’edja k’ɛnɔnyi kinunu.—1 Kɔrɛtɔ 15:24-26; Ɛnyɛlɔ 20:6; 21:3, 4.
19 “Diangɔ dia la nkɛtɛ” ekɔ anto wayokondja lɔsɛnɔ la kokele lo paradiso ka la nkɛtɛ. Ɛnyɛlɔ 7:9-17 mbaelɛka ɔnɛ “olui a woke” wayoka oma “mfɔnu ka woke” kayaye. Koko vɔ hawotokonga paka etena kɛsɔ dia ndjokondja ɛtshɔkɔ w’oma lo oshinga w’etshungwelo. Vɔ “wakasole ekutu awɔ ndo wakawaɛdia la dikila dia Ɔna Ɔkɔkɔ.” Lam’ele wekɔ la mbetawɔ l’oshinga w’etshungwelo, vɔ kondjaka ɛlɔlɔ wa lo nyuma oma lo yɛdikɔ yoludi la ngandji shɔ oma ko kakianɛ. Vɔ wambelamɛ anto w’ɛlɔlɔ oko angɛnyi waki Nzambi! (Jakɔba 2:23) Diɛsɛ l’olambo waki Yeso, vɔ koka ‘ndjasukanya la kiti ka lowandji ka ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika.’ (Hɛbɛru 4:14-16) Etena kasalawɔ pɛkato, vɔ kondjaka edimanyielo ka mɛtɛ. (Ɛfɛsɔ 1:7) Kaanga mbewɔ bu kokele, vɔ wekɔ la nkum’otema ka pudipudi. (Hɛbɛru 9:9; 10:22; 1 Petero 3:21) Diokanelo dia lam’asawɔ la Nzambi aya bu dikambo diakawakongɛ, koko diaya dikambo diamboshila kotshama le wɔ! (2 Kɔrɛtɔ 5:19, 20) L’edja k’ɛnɔnyi kinunu, ‘vɔ wayoyatshungɔka yema yema oma lo lɔhɔmbɔ l’ɛhɔndɛlɔ’ ndo wayoyokoma “lo lotshungɔ la lotombo la ana wa Nzambi.”—Rɔmɔ 8:21.
20. Ngande wayaokayɛ etena kakanayɛ yimba dikambo dia oshinga w’etshungwelo?
20 “Nzambi losaka lo tshimbo ya Yeso Kristo” dikambo dia oshinga w’etshungwelo! (Rɔmɔ 7:25) Kaanga mbɛnama oshinga w’etshungwelo dikambo dia tshitshɛ lo ndjela ɛlɛmbɛ, woke woke awɔ tolodiaka la dilɛmiɛlɔ di’efula. (Rɔmɔ 11:33) Ndo etena kakanaso yimba la lowando tshɛ lo dikambo diawɔ, oshinga w’etshungwelo minandaka etema aso ndo ndekaka tosukanya la Nzambi ka losembwe. Oko waki omembi w’esambo, sho lawɔ tekɔ l’ɛkɔkɔ w’eshika wa tombola Jehowa oko wende Nzambi “[kalanga] sambo k’ɔlɔlɔ ndo losembwe.”—Osambo 33:5.
a Adama la Eva hawokoke kondja wahɔ oma l’oshinga w’etshungwelo. Ɛlɛmbɛ waki Mɔsɛ waki la tɔndɔ nɛ lo dikambo di’ondjakanyi wakadiakaka onto l’okonda: “Hanyohombe nongola oshinga w’etshungwelo dia ntshungola lɔsɛnɔ l’ondjakanyi wahomba mvɔ.” (Walelo 35:31) Mbokɛmaka laasɔ dia Adama la Eva wakasungana mvɔ nɛ dia wakɔnyɔla ɔlɛmbɛ waki Nzambi la lolango lawɔ ndo l’okonda tshɛ. Ɔsɔku mbakawatone elongamelo ka lɔsɛnɔ la pondjo kaki lawɔ.
b Dia mfuta pɛkato kakasale Adama, Yeso akahombe mvɔ, aha oko ɔna dikɛnda la kokele, koko oko opalanga w’onto wa kokele. Tatohɛke dia Adama akasale pɛkato l’okonda tshɛ, ndo nde akeyaka mɛtɛ woke woke ndo etombelo wa kɔlɔ wakahombe monga oma lo kɛnɛ kakandasale. Ɔnkɔnɛ, dia nde monga “Adama w’ekomelo” ko komba pɛkato kɛsɔ, aki ohomba dia kɔlamelo yaki Yeso otsha le Jehowa monga etombelo w’oma lo yɛdikɔ y’oshika ndo y’onto leya kɛnɛ kasalande. (1 Kɔrɛtɔ 15:45, 47) Diakɔ diele, lɔsɛnɔ lande l’otondo la kɔlamelo, ndo nyɔi kande k’olambo, aki oko “tshelo 1 ya losembwe.”—Rɔmɔ 5:18, 19.