SAWO DIA WEKELO 49
Sho koka nsɛna pondjo pondjo
“Dia vɔ nkondja lɔsɛnɔ la pondjo.”—JNI. 17:3.
OSAMBO 147 Daka dia lɔsɛnɔ la pondjo
AWUI WAYƆTƐKƐTAMAa
1. Ngande wele nkana yimba lo daka diaki Jehowa dia lɔsɛnɔ la pondjo mongaka la shɛngiya le so?
JEHOWA ndakaka wanɛ wookitanyiya “lɔsɛnɔ la pondjo.” (Rɔmɔ 6:23) Etena kakanaso yimba lo kɛnɛ katosha Jehowa, ngandji kawokaso fulaka. Tokanyiya yema: Shɛso lele l’olongo tolangaka efula woho ɔnɛ wele sho hatokakitɔnaki la nde pondjo.
2. Ngande watokimanyiya daka dia lɔsɛnɔ la pondjo?
2 Daka diaki Nzambi dia lɔsɛnɔ la pondjo tokimanyiyaka dia mbikikɛ ekakatanu wahomana la so nshi nyɛ. Kaanga etena katanɛ atunyi aso dia todiaka, sho hatototshika kambɛ Jehowa. Lande na? Ɔkɔkɔ ɔmɔtshi ele sho mbeyaka dia naka sho nama kɔlamelo yaso le Jehowa polo lo nyɔi, kete nde ayoyotolola l’elongamelo kaha mvɔ nto pondjo. (Jni. 5:28, 29; 1 Kɔr. 15:55-58; Hɛb. 2:15) Lande na kakokaso monga l’eshikikelo dia sho koka nsɛna pondjo pondjo? Nyɛsɔ tɔsɛdingole ɛkɔkɔ wayela ɛnɛ.
JEHOWA SƐNAKA PONDJO PONDJO
3. Ngande wakokaso monga l’eshikikelo dia Jehowa koka tosha dikoka dia nsɛna pondjo pondjo? (Osambo 102:12, 24, 27)
3 Sho mbeyaka dia Jehowa ekɔ l’akoka wa totshika la lɔsɛnɔ pondjo pondjo nɛ dia nde mbele Kiɔkɔ ya lɔsɛnɔ ndo nde sɛnaka pondjo pondjo. (Os. 36:9) Tende avɛsa angana ato watoshikikɛ dia Jehowa okongaka ndo ayongaka nshi tshɛ. Osambo 90:2 mbutaka dia Jehowa ekɔ “oma ko mɔmbɔkɔmbɔla ndo pondjo pondjo.” Osambo 102 mbutaka woho akɔ waamɛ. (Adia Osambo 102:12, 24, 27.) Ndo omvutshi Habakuka akafunde lo dikambo dia Shɛso lele l’olongo ate: “Jehowa le, onde wɛ bu oma ko mɔmbɔkɔmbɔla? Nzambi kami le, lakimi l’Ekila, wɛ havu.”—Hab. 1:12.
4. Onde sho pombaka ndjakiyanya naka hatoshihodia kanyi y’ɔnɛ Jehowa okongaka nshi tshɛ? Lembetshiya.
4 Onde wɛ ekɔ l’okakatanu dia nshihodia kanyi y’ɔnɛ Jehowa okongaka “pondjo pondjo”? (Isa. 40:28) Anto efula wekɔ l’okakatanu dia nshihodia dui sɔ. Elihu akate lo dikambo dia Nzambi ate: “Lofulo l’ɛnɔnyi ande ndeka kɛnɛ kakokaso nshihodia.” (Jɔbɔ 36:26) Koko aha naka hatokoke nshihodia dui dimɔtshi, kete laasɔ dui diakɔ bu mɛtɛ. Ɛnyɛlɔ, kaanga mbahatakoke nshihodia tshɛ lo tshɛ elimu wa nkamba osase, onde kɛsɔ nembetshiyaka di’osase kotongama. Ndooko! Woho akɔ waamɛ mbele, sho anto hatoshihodiaki pondjo tshɛ lo tshɛ woho wele Jehowa okongaka ndo ayongaka nshi tshɛ. Koko dui sɔ hadiolembetshiya dia Nzambi hasɛnɛ pondjo pondjo. Otungi aso bu l’elelo lo kɛnɛ kakokaso kana kahatakoke nshihodia. (Rɔmɔ 11:33-36) Ndo nde ambotongaka la ntondo k’andja ɔnɛ wɛnama monga, mbidja ndo diangɔ diasha esase, ɛnyɛlɔ oko wonya ndo tɔɔtɔ. Tekɔ l’eshikikelo dia Jehowa ekɔ “Otungi wa nkɛtɛ oma lo wolo ande.” Eelo, la ntondo ka nde ‘nanula olongo,’ ko nde ambotongaka. (Jɛr. 51:15; Ets. 17:24) Naa ɔkɔkɔ okina watotshutshuya dia monga l’eshikikelo dia sho koka nsɛna pondjo pondjo?
TAKATONGAMA DIA SƐNAKA PONDJO PONDJO
5. Elongamelo kakɔna kaki la wadi l’omi la ntondo?
5 Lo diangɔ tshɛ diasɛna diakatonge Jehowa, paka onto mbele l’elongamelo ka nsɛna pondjo pondjo. Nde akasha anto elongamelo ka laande kaha mvɔ nto pondjo. Koko Jehowa akahɛmɔla Adama ate: “Tɔlɛke elowa w’oma l’osongo w’ewo ka kɛnɛ kele ɔlɔlɔ la kɛnɛ kele kɔlɔ, nɛ dia lushi layoyolɛ, wɛ ayovɔ ndooko onyake.” (Eta. 2:17) Otondonga Adama l’Eva kɔtɔmbɔkwɛ Jehowa, tshike vɔ komvɔ. Laasɔ sho koka mbetawɔ dia l’etena kɛmɔtshi, Jehowa otoyowasha lotshungɔ la vɔ ndɛ elowa w’oma “l’osongo wa lɔsɛnɔ.” Dui sɔ diakakoke nembetshiya dia vɔ wotonga l’eshikikelo dia vɔ wakakoke “nsɛna pondjo pondjo.”b—Eta. 3:22.
6-7. a) Kakɔna nto kɛnya di’anto kotongama dia mvɔ? b) Awui akɔna walomɔlomɔyɛ dia ndjosala? (Enda esato.)
6 Ambewi wa siansɛ amɔtshi wakashola tolembetelo tɔmɔtshi tɛnya dia wɔɔngɔ aso wekɔ la dikoka dia momba akambo efula oleki wanɛ wakokaso mbeka lɔsɛnɔ laso l’otondo. Ɔsɔ ekɔ mɛtɛ dui dia diambo efula. Lo 2010, sawo dimɔtshi diakatondjama lo jurnalɛ Scientific American Mind diakate dia wɔɔngɔ aso wekɔ la dikoka dia nkimɛ akambo wele suke la miliyɔ 2,5 ya jiga, mbuta ate vɔ koka momba akambo wɔsa miliyɔ shato ya wenya, yɛdikɔ yele oko filmɛ yakɛnyama lo televiziɔ (l’edja kolekanyi ɛnɔnyi 300). Kɛnɛ kele mɛtɛ ele wɔɔngɔ aso koka momba akambo lo yɛdikɔ yoleki laasɔ. Kɛsɔ mɛnyaka dia Jehowa akasale wɔɔngɔ aso l’akoka wa momba akambo efula oleki wanɛ wekaso l’edja k’ɛnɔnyi 70 kana 80.—Os. 90:10.
7 Jehowa akatotonge nto la nsaki k’efula ka ntetemala nsɛna. Bible mbutaka lo dikambo di’anto dia Nzambi “akadje ndo kanyi ya pondjo l’etema awɔ.” (Ond. 3:11) Ɔsɔ ekɔ ɔkɔkɔ ɔmɔtshi watokonya dia mbɔsa nyɔi oko otunyi. (1 Kɔr. 15:26) Naka tambondama la hemɔ ka wolo, onde sho kɔmaka anya ndo kongɛka nyɔi? Ndooko. Mbala efula, sho tshɔka le onganga ndo mbɔsaka ekanga dia ndɔshana la hemɔ kakɔ. Eelo, sho salaka tshɛ keso l’akoka wa nsala dia mbewɔ nyɔi. Ndo etena kavɔ lakiso ɔmɔtshi la ngandji, oyadi onto akɔ ekɔ dikɛnda kana aya osombe, shi sho mongaka la lonyangu l’efula ndo latshikala edja? (Jni. 11:32, 33) Lo mɛtɛ, Otungi aso wa ngandji totondotosha nsaki ndo dikoka dia nsɛna pondjo pondjo, otondonga nde komonga la sangwelo di’anto sɛnaka pondjo pondjo. Koko tekɔ nto l’ɛkɔkɔ ekina watotshutshuya dia mbetawɔ dia sho kokaka nsɛna pondo pondjo. Nyɛsɔ tɔsɛdingole awui amɔtshi wakasale Jehowa lo nshi yakete ndo wasalande nshi nyɛ wɛnya dia nde atatshikitanya sangwelo diande di’oma l’etatelo.
Oko wele lɔsɛnɔ la pondjo la ntondo kaso, sho ngɛnangɛnaka nkana yimba l’awui wayototonga l’akoka wa nsala lo nshi yayaye (Enda odingɔ 7)c
SANGWELO DIAKI JEHOWA DIATATSHIKITANA
8. Lo kɛnɛ kendana la sangwelo diaki Jehowa oya le so, eshikikelo kakɔna kakondjaso oma l’Isaya 55:11?
8 Kaanga mbakasale Adama l’Eva pɛkato ndo mbakawela anawɔ nyɔi, Jehowa atatshikitanya kanyi yande yendana la sangwelo diande. (Adia Isaya 55:11.) Sangwelo diande ekɔ dia mbisha anto wa kɔlamelo lɔsɛnɔ la pondjo. Sho mbeyaka dui sɔ lo nsɛdingola kɛnɛ kakandate ndo kakandasale l’oyango wa nkotsha sangwelo diande.
9. Kakɔna kakalake Nzambi? (Danyɛlɛ 12:2, 13)
9 Jehowa akalake dia nde ayolola wanɛ wakavu ndo ayowasha diaaso dia vɔ nsɛna pondjo pondjo. (Ets. 24:15; Tito 1:1, 2) Pami ka kɔlamelo Jɔbɔ aki l’eshikikelo dia Jehowa ekɔ lo nomɔlomɔ dia mbolola wanɛ wakavu. (Jɔbɔ 14:14, 15) Omvutshi Danyɛlɛ akeyaka di’anto wayolwama wayonga la diɛsɛ dia ndjɔsɛna pondjo pondjo. (Os. 37:29; adia Danyɛlɛ 12:2, 13.) Ase Juda wa lo nshi ya Yeso wakeyaka vɔ lawɔ dia Jehowa koka mbisha ekambi ande wa kɔlamelo “lɔsɛnɔ la pondjo.” (Luka 10:25; 18:18) Yeso akatɛkɛta dia daka sɔ mbala efula ndo ndamɛ akolwama oma le She.—Mat. 19:29; 22:31, 32; Luka 18:30; Jni. 11:25.
Eolwelo kakasalema oma le Elidja toshikikɛka dui diakɔna? (Enda odingɔ 10)
10. Kakɔna kɛnya waa eolwelo wakasalema lo nshi yakete? (Enda osato.)
10 Jehowa mbele Ombishi wa lɔsɛnɔ ndo nde ekɔ l’akoka wa mbolola wanɛ wakavu. Nde akasha omvutshi Elidja wolo wa mbolola ɔna pami laki wadi aki odo la la Zarɛfata. (1 Nku. 17:21-23) L’ɔkɔngɔ diko, l’ekimanyielo ka Nzambi, omvutshi Elisha akolola ɔna pami laki womoto ɔmɔtshi l’ose Shunɛma. (2 Nku. 4:18-20, 34-37) Eolwelo ɛsɔ ndo ekina mɛnyaka dia Jehowa ekɔ la wolo wa mbolola anto. Lam’akinde lanɛ la nkɛtɛ, Yeso akɛnya dia She akawosha wolo ɔsɔ. (Jni. 11:23-25, 43, 44) Ɛlɔ kɛnɛ, Yeso ekɔ l’olongo ndo nde akalongola “lowandji tshɛ l’olongo ndo la nkɛtɛ.” Laasɔ, nde ekɔ l’akoka wa nkotsha daka diata ɔnɛ “wanɛ tshɛ wele lo waombo wohɔma” wayolwama wele l’elongamelo ka nsɛna pondjo pondjo.—Mat. 28:18; Jni. 5:25-29.
11. Ngande watosha oshinga w’etshungwelo diaaso dia nsɛna pondjo pondjo?
11 Lande na kaketawɔ Jehowa dia Ɔnande la ngandji mvɔ nyɔi ka paa? Yeso akakadimola lo dimbola sɔ etena kakandate ate: “Nzambi akalange andja lo yɛdikɔ y’efula, diakɔ diakandakimɔ Ɔnande ɛtɔi lakandote, dia onto tshɛ longa la mbetawɔ le nde atovɔke, koko akondja lɔsɛnɔ la pondjo.” (Jni. 3:16) Lo nkimɔ Ɔnande oko oshinga w’etshungwelo dia nkomba pɛkato yaso, Nzambi akatosha diaaso dia sho nkondja lɔsɛnɔ la pondjo. (Mat. 20:28) Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akalembetshiya dui di’ohomba sɔ diendana la sangwelo diaki Nzambi etena kakandafunde ate: “Lam’ele nyɔi kakaye oma le onto ɔtɔi, eolwelo k’anto wavɔ ndja oma le onto ɔtɔi. Nɛ dia oko wavɔ anto tshɛ oma le Adama, mbele ndo anto tshɛ wayonga la lɔsɛnɔ oma le Kristo.”—1 Kɔr. 15:21, 22.
12. Ngande wayokimanyiya Diolelo dia nkotsha sangwelo dia Jehowa lo dikambo diaso?
12 Yeso aketsha ambeki ande dia nɔmbaka dia Diolelo diaki Nzambi ndja ndo dia lolango lande salema lanɛ la nkɛtɛ. (Mat. 6:9, 10) Etenyi kɛmɔtshi ka sangwelo sɔ ekɔ di’anto nsɛna pondjo pondjo lanɛ la nkɛtɛ. Dia nkotsha sangwelo diakɔ, Jehowa aketɛ Ɔnande Nkumekanga ka Diolelo diaki Mɛsiya. Nzambi ekɔ lo ntshumanya lanɛ la nkɛtɛ anto 144000 dia nkamba kaamɛ la Yeso dia nkotsha lolango laki Nzambi.—Ɛny. 5:9, 10.
13. Kakɔna kasala Jehowa ɛlɔ kɛnɛ ndo ngande wendanayɛ la dui sɔ?
13 Ɛlɔ kɛnɛ, Jehowa ekɔ lo ntshumanya “olui a woke w’anto” ndo ekɔ lo mbalowanya oko ambolami wa Diolelo diande. (Ɛny. 7:9, 10; Jak. 2:8) Kaanga mbasɛnawɔ l’andja wambatɔna l’ɔtɛ w’awui wa wɔma ndo w’ata, wanɛ wakenga olui ɔsɔ salaka la wolo dia minya lohetsho lele lam’asa wedja, waoho ndo anto. Lo yoho ya didjidji, vɔ wamboshilaka ntshula tokuwa tawɔ ta ta nkongo. (Mika 4:3) Lo dihole dia vɔ ndjatambiya l’ata wadiakisha anto efula, vɔ wekɔ lo nkimanyiya anto dia ntana “lɔsɛnɔ l’oshika” lo mbaetsha awui wendana la Nzambi ka mɛtɛ ndo l’asangwelo ande. (1 Tim. 6:19) Ase nkumbo mbeyaka mbaalɔsha kana vɔ koka nshisha falanga yawɔ l’ɔtɛ wasukɛwɔ Diolelo diaki Nzambi, koko Jehowa salaka tshɛ dia vɔ nkondja kɛnɛ kele lawɔ ohomba. (Mat. 6:25, 30-33; Luka 18:29, 30) Awui asɔ toshikikɛka dia Diolelo diaki Nzambi diekɔ dui dia mɛtɛ ndo ɔnɛ diɔ diayotetemala nkotsha sangwelo diaki Jehowa.
NSHI YAYAYE Y’AMƐNA YEKƆ LA NTONDO
14-15. Ngande wayokotshama daka diaki Jehowa diendana la minya nyɔi lo pondjo?
14 Yeso aya kakianɛ Nkumekanga ka Diolelo diaki Nzambi l’olongo ndo nde ayokotsha alaka tshɛ waki Jehowa. (2 Kɔr. 1:20) Ntatɛ oma lo 1914, Yeso ekɔ lo nɛndja atunyi ande. (Os. 110:1, 2) Nde la wanɛ wayolɛ kaamɛ la nde wayanga nshidiya ɔlɛndjɛlɔ awɔ keem’edja ndo ndanya anto tshɛ wa kɔlɔ.—Ɛny. 6:2.
15 Lo Ɛlɔmbwɛlɔ k’ɛnɔnyi kinunu kaki Yeso, wanɛ wakavu wayolwama ndo anto wele l’okitanyiya wayokoma kokele. L’ɔkɔngɔ w’ohemba w’ekomelo, wanɛ wayɔsama oko anto w’ɛlɔlɔ lo washo wa Jehowa “wayokita nkɛtɛ ndo wayodjasɛka lɔkɔ pondjo pondjo.” (Os. 37:10, 11, 29) Diɛsɛ ko, “otunyi w’ekomelo wayolanyema ele nyɔi.”—1 Kɔr. 15:26.
16. Naa ɔkɔkɔ woleki ohomba watotshutshuya dia kambɛ Jehowa?
16 Oko wambotodiɛna, elongamelo kaso ka nsɛna pondjo pondjo mpikama wolo l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi. Elongamelo kɛsɔ koka tokimanyiya dia ntshikala la kɔlamelo lo nshi y’ekomelo ya paa nyɛ. Koko dia ngɛnyangɛnya Jehowa, hatohombe tsho tshutshuyama la nsaki ka nsɛna pondjo pondjo. Ɔkɔkɔ woleki ohomba watotshutshuya dia nama kɔlamelo yaso le Jehowa ndo le Yeso ele ngandji k’efula kawaokaso. (2 Kɔr. 5:14, 15) Ngandji kɛsɔ totshutshuyaka dia mbaokoya ndo dia nsambisha anto akina awui wendana l’elongamelo kele laso. (Rɔmɔ 10:13-15) Etena kekaso dia monga la yimba ya ndjahondja ndo la lokaho, sho komaka weho w’anto walanga Jehowa dia vɔ monga angɛnyi ande pondjo pondjo.—Hɛb. 13:16.
17. Naa ɔkɛndɛ wele laso l’onto ndo l’onto? (Mateo 7:13, 14)
17 Onde tayonga l’atei w’anto wayokondja lɔsɛnɔ la pondjo? Jehowa akatosha diaaso sɔ. Etena kɛnɛ, sho pombaka nsɔna dia ntshikala lo mboka katɔla otsha lo lɔsɛnɔ. (Adia Mateo 7:13, 14.) Ngande wayonga lɔsɛnɔ etena kayotɔsɛnaka pondjo pondjo? Tayokondja okadimwelo wa dimbola sɔ lo sawo diayela.
OSAMBO 141 Dihindo dia lɔsɛnɔ
a Onde wɛ kombolaka dia nsɛna pondjo pondjo? Jehowa akatolake dia lushi lɔmɔtshi tayonga l’akoka wa nsɛna aha la ndjakiyanya pondjo dikambo dia nyɔi. Sawo nɛ diayɛnya ɛkɔkɔ ɛmɔtshi wakokaso ndjaɛkɛ tshɛ le Jehowa dia nde ayokotsha daka diande.
b Enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “‘Pondjo pondjo’ lo Bible.”
c ELEMBETSHIELO W’ESATO: Ɔnangɛso ɔmɔtshi laya opalanga ekɔ lo nkanyiya awui amɔtshi wayondotɔngɛnangɛna lawɔ lo nshi yayaye ya pondjo.