LAIPELI Taua Le‘o ‘I HE ‘INITANETÍ
Taua Le‘o
LAIPELI ‘I HE ‘INITANETÍ
Faka-Tonga
ʻ
  • ʻ
  • ā
  • ē
  • ī
  • ō
  • ū
  • TOHI TAPU
  • ‘Ū TOHI
  • NGAAHI FAKATAHA
  • bhs vahe 8 p. 94-106
  • Ko e Hā ʻa e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá?

‘Ikai ala ma‘u ha vitiō

Kātaki, ‘oku ‘ikai ma‘u ha vitiō.

  • Ko e Hā ʻa e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá?
  • Ko e Hā ʻOku Lava ke Akoʻi Mai ʻe he Tohi Tapú?
  • Lau ‘i he Akoʻi ʻe he Tohi Tapú
  • Kaveinga Tokoni
  • Fakamatala Meimei Tatau
  • KO E HĀ ʻA E PULEʻANGA ʻO E ʻOTUÁ?
  • KO E HĀ ʻE FAI ʻE HE PULEʻANGA ʻO E ʻOTUÁ?
  • NAʻE HOKO ʻANEFĒ ʻA SĪSŪ KO E TUʻÍ?
  • Ko e Hā ʻa e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá?
    Ko e Hā ʻOku Fiemaʻu ʻe he ʻOtuá Meiate Kitautolú?
  • Ko e Hā ʻa e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá?
    Fiefia ʻi he Moʻuí ʻo Taʻengata!—Ako Tohi Tapu Fetalanoaʻaki
  • Ko e Hā ʻa e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá?
    Ongoongo Lelei mei he ʻOtuá!
  • ʻOku Pule ʻa e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá
    ʻIlo ʻA Ia ʻOku Taki Atu ki he Moʻui Taʻengatá
Sio ki he Me‘a Lahi Ange
Ko e Hā ʻOku Lava ke Akoʻi Mai ʻe he Tohi Tapú?
bhs vahe 8 p. 94-106

VAHE VALU

Ko e Hā ʻa e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá?

1. Ko e hā ʻa e lotu ʻiloa te tau lāulea ki ai he taimi ní?

ʻOKU ʻilo ʻe he kakai ʻe laui miliona ʻa e lotu ʻiloa ʻoku ui Ko ʻEmau Tamaí, pe ko e Lotu ʻa e ʻEikí. Naʻe ngāueʻaki ʻe Sīsū ʻa e lotu ko ení ke akoʻi ʻaki ʻene kau ākongá ki he founga ʻo hono fai ʻa e lotú. Ko e hā naʻá ne lotu ʻo fekauʻaki mo iá? Pea ko e hā ʻoku mahuʻinga ai ʻa e lotu ko ení kiate kitautolu he ʻaho ní?

2. Ko e hā ʻa e ngaahi meʻa mahuʻinga ʻe tolu naʻe akoʻi ʻe Sīsū ke tau lotu ʻo fekauʻaki mo iá?

2 Naʻe pehē ʻe Sīsū: “Kuo pau leva ke peheni hoʻomou lotú: ‘Ko ʻemau Tamai ʻoku ʻi hēvani, ke fakamāʻoniʻoniʻi [pe fakatoputapuʻi] ho huafá. Ke hoko mai ho Puleʻangá. Ke fai ho finangaló, ʻo hangē ko ia ʻi hēvaní, ke pehē foki ʻi māmani.’” (Lau ʻa e Mātiu 6:9-13.) Ko e hā naʻe akoʻi mai ai ʻe Sīsū ke tau lotu ʻo fekauʻaki mo e ngaahi meʻa ʻe tolu ko ení?​—Sio ki he Fakamatala ʻi he Ngataʻangá 20.

3. Ko e hā ʻoku fiemaʻu ke tau ʻilo ʻo fekauʻaki mo e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá?

3 Kuo tau ako ko e huafa ʻo e ʻOtuá ko Sihova. Pea kuo tau lāulea ki he finangalo ʻo e ʻOtuá ki he faʻahinga ʻo e tangatá pea ki he māmaní. Ka ko e hā naʻe ʻuhinga ki ai ʻa Sīsū ʻi heʻene pehē: “Ke hoko mai ho Puleʻangá”? Te tau ako pe ko e hā ʻa e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá, ko e hā te ne faí, pea mo e founga te ne ʻai ai ʻa e huafa ʻo e ʻOtuá ke māʻoniʻoní.

KO E HĀ ʻA E PULEʻANGA ʻO E ʻOTUÁ?

4. Ko e hā ʻa e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá, pea ko hai ʻa hono Tuʻí?

4 Naʻe fokotuʻu ʻe Sihova ha founga-pule fakahēvani peá ne fili ʻa Sīsū ke hoko ko hono Tuʻi. ʻOku ui ʻe he Tohi Tapú ʻa e founga-pule ko ení ko e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá. Ko Sīsuú ko e “Tuʻi ia ʻo e faʻahinga ʻoku pule ko e ngaahi tuʻí pea ko e ʻEiki ʻo e faʻahinga ʻoku pule ko e ngaahi ʻeikí.” (1 Tīmote 6:15) ʻOku malava ʻe Sīsū ke ne fai ʻa e ngaahi meʻa lelei lahi ange ia ʻi he meʻa ʻe malava ke fai ʻe ha pule fakaetangata pē, pea ʻokú ne mālohi ange ʻi he fakakātoa ʻo e kau pule fakaetangata kotoa pē.

5. Ko fē ʻe pule mei ai ʻa e founga-pule ʻa e ʻOtuá? Ko e hā ʻe pule mai ki aí?

5 Hili ʻa e ʻaho ʻe 40 mei heʻene toetuʻú, naʻe foki ʻa Sīsū ki hēvani. Faifai atu pē, naʻe fakanofo ia ʻe Sihova ke ne hoko ko e Tuʻi ʻo e Puleʻangá. (Ngāue 2:33) Ko e founga-pule ʻa e ʻOtuá ʻe pule mai mei hēvani ki he māmaní. (Fakahā 11:15) Ko e ʻuhinga ia ʻoku ui ai ʻe he Tohi Tapú ʻa e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá ko ha “Puleʻanga fakahēvaní.”​—2 Tīmote 4:18.

6, 7. Ko e hā ʻokú ne ʻai ʻa Sīsū ke lelei ange ia ʻi ha tuʻi fakaetangata pē?

6 ʻOku pehē ʻe he Tohi Tapú ʻoku lahi ange ʻa Sīsū ʻi ha tuʻi fakaetangata pē koeʻuhí ko ia “ʻa e tokotaha pē ko ia ʻokú ne maʻu ʻa e taʻefaʻamaté.” (1 Tīmote 6:16) Ko e kau pule fakaetangatá kotoa ʻe faifai atu pē ʻo nau mate, ka heʻikai ʻaupito ke mate ʻa Sīsū ia. Ko e lelei kotoa pē ʻe fai ʻe Sīsū maʻatautolú ʻe tolonga ʻo taʻengata.

7 ʻOku pehē ʻe he kikite ʻa e Tohi Tapú ʻe hoko ʻa Sīsū ko ha Tuʻi faitotonu mo manavaʻofa: “ʻE nofo ʻiate ia ʻa e laumālie ʻo Sihová, ʻa e laumālie ʻo e potó mo e mahinó, ʻa e laumālie ʻo e akonakí mo e mālohí, ʻa e laumālie ʻo e ʻiló mo e manavahē kia Sihová. Pea te ne fiefia ʻi he manavahē kia Sihová. Heʻikai te ne faifakamaau ʻaki ʻa e meʻa ʻoku hā mai ki hono matá, pe valoki [pe akonaki] ʻo fakatatau pē ki he meʻa ʻoku fanongo ki ai ʻa hono telingá. Te ne fakamāuʻi ʻa e māʻulaló [pe masivá] ʻaki ʻa e totonu.” (ʻAisea 11:2-4) Te ke loto ke hangē ko iá ʻa ho tuʻí?

8. ʻOku anga-fēfē ʻetau ʻilo heʻikai ke pule toko taha pē ʻa Sīsū?

8 Kuo fili ʻe he ʻOtuá ha niʻihi ʻi he faʻahinga ʻo e tangatá ke nau pule fakataha mo Sīsū ʻi he founga-pule fakahēvaní. Ko e fakatātaá, naʻe tala ʻe he ʻapositolo ko Paulá kia Tīmote: “Kapau te tau hokohoko atu ai pē ʻi he kātakí, te tau pule fakataha foki mo ia ko e ngaahi tuʻi.” (2 Tīmote 2:12) Ko e toko fiha ʻe pule ko e ngaahi tuʻi fakataha mo Sīsuú?

9. Ko e toko fiha ʻe pule fakataha mo Sīsuú? Naʻe kamata ke fili kinautolu ʻe he ʻOtuá ʻanefē?

9 Hangē ko ia naʻa tau ako ki ai ʻi he Vahe 7, naʻe ʻoange ha vīsone ki he ʻapositolo ko Sioné ʻa ia naʻá ne sio ai kia Sīsū ko e Tuʻi ʻi hēvani fakataha mo e ngaahi tuʻi kehe ʻe toko 144,000. Ko hai ʻa e toko 144,000? ʻOku fakamatalaʻi mai ʻe Sione ko kinautolú ʻoku “tohi ʻa hono huafá [ʻo Sīsuú] pea mo e huafa ʻo ʻene Tamaí ʻi honau laʻé.” Pea ʻokú ne tānaki mai: “Ko kinautolu eni ʻa e faʻahinga ʻoku nau hanganaki muimui ʻi he Lamí [ʻa ia ko Sīsū] ʻo tatau ai pē pe ko fē ʻokú ne ʻalu ki aí. Ko kinautolu eni naʻe fakatau mei he lotolotonga ʻo e faʻahinga ʻo e tangatá.” (Lau ʻa e Fakahā 14:1, 4.) Ko e toko 144,000 ko e kau Kalisitiane faitōnunga ʻa ia kuo fili ʻe he ʻOtuá ke nau “pule ko e ngaahi tuʻi ki he māmaní” fakataha mo Sīsū. ʻI he taimi ʻoku nau mate aí, ʻoku nau toetuʻu ke moʻui ʻi hēvani. (Fakahā 5:10) Talu mei he taimi ʻo e kau ʻapositoló, mo hono fili ʻe Sihova ʻa e kau Kalisitiane faitōnunga ke nau hoko ko e konga ʻo e kulupu ko ia ʻo e ngaahi tuʻi ʻe toko 144,000.

10. Ko e hā ʻoku hoko ai ko ha anga-ʻofa ia ʻa Sihova ʻi hono ʻai ʻa Sīsū mo e toko 144,000 ke nau pule mai ki he faʻahinga ʻo e tangatá?

10 ʻOku mātuʻaki tokanga mai ʻa Sihova kiate kitautolu ʻo ne fokotuʻutuʻu ai ki he faʻahinga ʻo e tangatá ke nau pule fakataha mo Sīsū. ʻE hoko ʻa Sīsū ko ha pule lelei koeʻuhí ʻokú ne mahinoʻi kitautolu. ʻOkú ne ʻiloʻi ʻa e tuʻunga ko ha tangatá pea mo e faingataʻá. Naʻe pehē ʻe Paula ʻoku ongoʻi kitautolu ʻe Sīsū, ʻe lava ke ne “kaungāongoʻi mai ki heʻetau ngaahi vaivaiʻangá,” pea “kuo ʻosi ʻahiʻahiʻi ʻi he ngaahi tafaʻaki kotoa pē ʻo hangē ko kitautolú.” (Hepelū 4:15; 5:8) ʻOku ʻiloʻi foki ʻe he toko 144,000 ʻa e tuʻunga ko ha tangatá. Pea kuo nau fāinga mo e taʻehaohaoá pea mo e mahamahakí. Ko ia ʻoku lava ai ke tau fakapapauʻi ʻe mahinoʻi ʻe Sīsū mo e toko 144,000 ʻo ʻikai ngata pē ʻi he anga ʻo ʻetau ongoʻí kae toe pehē foki ki he ngaahi palopalema kuo pau ke tau fekuki mo iá.

KO E HĀ ʻE FAI ʻE HE PULEʻANGA ʻO E ʻOTUÁ?

11. Ko e hā naʻe akoʻi ai ʻe Sīsū ʻene kau ākongá ke nau lotu ke fai ʻa e finangalo ʻo e ʻOtuá ʻi hēvaní?

11 Naʻe akoʻi ʻe Sīsū ʻene kau ākongá ke nau lotu ke fai ʻa e finangalo ʻo e ʻOtuá ʻi hēvani. Ko e hā hono ʻuhingá? Naʻa tau ako ʻi he Vahe 3 naʻe angatuʻu ʻa Sētane ko e Tēvoló kia Sihova. ʻI he hili ʻa e angatuʻu ʻa Sētané, naʻe fakaʻatā ia ʻe Sihova mo e kau ʻāngelo taʻefaitōnungá, pe fanga tēmenioó, ke nau nofo ʻi hēvani ʻi ha vahaʻa taimi. Ko ia naʻe ʻikai fai ʻe he faʻahinga kotoa ʻi hēvaní ʻa e finangalo ʻo e ʻOtuá. ʻI he Vahe 10, te tau ako lahi ange ai ʻo fekauʻaki mo Sētane mo e fanga tēmenioó.

12. Ko e hā ʻa e ongo meʻa mahuʻinga ʻe ua ʻoku fakamatalaʻi ʻi he Fakahā 12:10?

12 ʻOku fakamatalaʻi ʻe he Tohi Tapú ʻi he hili pē hono fakanofo ʻo Sīsū ko e Tuʻi ʻo e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá, naʻá ne ʻalu atu ke faitau mo Sētane. (Lau ʻa e Fakahā 12:7-10.) ʻOku fakamatala ʻa e veesi 10 ki he ongo meʻa mātuʻaki mahuʻinga ʻe ua. Ko e kamata pule ʻa e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá ʻo Tuʻi ai ʻa Sīsū Kalaisi, pea mo e lī hifo ʻa Sētane mei hēvani ki he māmaní. Hangē ko ia te tau ako ki aí, kuo ʻosi hoko ʻa e ongo meʻá ni.

13. Ko e hā naʻe hoko ʻi hēvani ʻi hono lī hifo ʻa Sētané?

13 ʻOku fakamatalaʻi ʻe he Tohi Tapú ʻa e fiefia ʻa e kau ʻāngelo faitōnungá ʻi he hili hono lī hifo ʻa Sētane mo ʻene fanga tēmenioó mei hēvaní. ʻOku tau lau: “Fiefia ʻa kimoutolu ʻa e ngaahi langí pea mo kimoutolu ʻoku nofo aí!” (Fakahā 12:12) ʻOku ʻi ai ʻa e melino mo e fāʻūtaha fakaʻaufuli ʻi hēvani koeʻuhí ko e tokotaha kotoa ʻi aí ʻokú ne fai ʻa e finangalo ʻo e ʻOtuá.

Ngaahi fakatātā ‘o e mamahi, tau, faihia, mo e ‘uli‘i ‘o e ‘eá

Talu hono lī hifo ʻa Sētane mo ʻene fanga tēmenioó mei hēvaní, mo e lahi ange ʻa e faingataʻá ʻi he māmaní. Kuo vavé ni ke ngata ʻa e faingataʻa ko ení

14. Ko e hā kuo hoko ʻi he māmaní koeʻuhi ko hono lī hifo ʻa Sētane mei hēvaní?

14 Ka ko e moʻui ʻi he māmaní ʻoku kehe ʻaupito ia. ʻOku hoko ʻa e ngaahi meʻa fakalilifu ki he kakaí “koeʻuhi kuo ʻalu hifo ʻa e Tēvoló” pea ʻokú ne “ʻita lahi, ʻi heʻene ʻiloʻi ʻoku toe siʻi pē hono taimí.” (Fakahā 12:12) ʻOku tōlili ʻa Sētane. Kuo lī hifo ia mei hēvani, pea ʻokú ne ʻiloʻi kuo vavé ni ʻaupito ke fakaʻauha ia. ʻOkú ne fai ʻa e meʻa kotoa pē ʻokú ne malavá ke fakatupunga ʻa e mamahi, langa, mo e faingataʻaʻia ʻi he kotoa ʻo e māmaní.

15. Ko e hā ʻa e finangalo ʻo e ʻOtuá ki he māmaní?

15 Ka kuo ʻikai liliu ʻa e finangalo ʻo e ʻOtuá ki he māmaní. ʻOkú ne kei fiemaʻu ke moʻui taʻengata ʻa e faʻahinga haohaoa ʻo e tangatá ʻi ha māmani palataisi. (Saame 37:29) Ko ia ʻe anga-fēfē hono ʻai ʻe he Puleʻanga ʻo e ʻOtuá ke hoko ení?

16, 17. Ko e hā ʻoku tala mai ʻe he Taniela 2:44 ʻo fekauʻaki mo e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá?

16 ʻOku pehē ʻi he kikite ʻi he Taniela 2:44: “ʻI he ngaahi ʻaho ʻo e ngaahi tuʻi ko iá ʻe fokotuʻu ʻe he ʻOtua ʻo langí ha puleʻanga ʻa ia ʻe ʻikai ʻaupito ke fakaʻauha. Pea ko e puleʻangá ni ʻe ʻikai tuku ia ki ha toe kakai kehe. Te ne laiki mo fakaʻauha ʻa e ngaahi puleʻanga kotoa ko ení, pea ʻe tuʻu toko taha pē ia ʻo taʻengata.” Ko e hā ʻoku akoʻi mai ʻe he kikité ni ʻo fekauʻaki mo e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá?

17 ʻUluakí, ʻokú ne tala mai kiate kitautolu ʻe kamata pule ʻa e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá “ʻi he ngaahi ʻaho ʻo e ngaahi tuʻi ko iá.” ʻOku ʻuhinga ení ʻe kei tuʻu pē ʻa e ngaahi puleʻanga kehe ʻi he māmaní ʻi he taimi ʻe kamata pule ai ʻa e Puleʻangá. Uá, ʻokú ne tala mai kiate kitautolu ʻe tuʻu ʻo taʻengata ʻa e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá pea heʻikai ʻaupito ke fetongi ia ʻe ha toe founga-pule. Pea ko e tolú, ʻe ʻi ai ha tau ʻi he vahaʻa ʻo e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá mo e ngaahi founga-pule ʻo e māmani ko ení. ʻE ikuna ʻa e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá pea ʻe hoko ko e founga-pule pē ia ʻe taha ʻe pule ki he māmaní. ʻE maʻu leva ʻe he faʻahinga ʻo e tangatá ʻa e founga-pule lelei taha ʻe faifai ange pea nau maʻú.

18. Ko e hā ʻa e hingoa ʻo e tau fakaʻosi ʻi he vahaʻa ʻo e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá mo e ngaahi founga-pule ʻo e māmani ko ení?

18 ʻE anga-fēfē hono fetongi ʻe he Puleʻanga ʻo e ʻOtuá ʻa e tuʻunga-pule ʻo e māmaní? Ki muʻa ʻi he tau fakaʻosi, ʻoku ui ko e tau ʻo ʻĀmaketoné, ʻe takihalaʻi ʻe he fanga tēmenioó ʻa e “ngaahi tuʻi ʻo e māmani kuo nofoʻí, ke fakatahatahaʻi kinautolu ki he tau ʻo e ʻaho lahi ʻo e ʻOtua Māfimafi-Aoniú.” ʻIo, ʻe faitau ʻa e ngaahi founga-pule fakaetangatá mo e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá.​—Fakahā 16:14, 16; sio ki he Fakamatala ʻi he Ngataʻangá 10.

19, 20. Ko e hā ʻoku tau fiemaʻu ai ke pule mai ʻa e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá ki he māmaní?

19 Ko e hā ʻoku tau fiemaʻu ai ʻa e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá? ʻOku ʻikai toe siʻi hifo ʻi he ʻuhinga ʻe tolu. ʻUluakí, ko e kau angahala kitautolu, ko ia ʻoku tau puke pea tau mate. Ka ʻoku pehē ʻe he Tohi Tapú ʻi he malumalu ʻo e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá, te tau moʻui taʻengata. Ko hono moʻoní, ʻoku pehē ʻe he Sione 3:16: “Naʻe ʻofa lahi ʻaupito ʻa e ʻOtuá ki he māmaní ʻo ne foaki ai hono ʻAlo tofu-pē-taha-ne-fakatupú, koeʻuhi ko e tokotaha kotoa pē ʻokú ne ngāueʻi ʻa e tui kiate iá ke ʻoua naʻa ʻauha ka ne maʻu ʻa e moʻui taʻengatá.”

20 Ko ha ʻuhinga hono ua ʻoku tau fiemaʻu ai ʻa e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá he ʻoku takatakai ʻiate kitautolu ʻa e kakai anga-fulikivanu. ʻOku loi mo kākā mo ʻulungaanga taʻetaau ʻa e tokolahi. Heʻikai lava ke tau fai ha meʻa ke toʻo atu kinautolu, ka ʻe lava ia ʻe he ʻOtuá. Ko e kakai ʻoku nau hanganaki fai ʻa e ngaahi meʻa fulikivanú ʻe fakaʻauha kinautolu ʻi he lolotonga ʻo ʻĀmaketoné. (Lau ʻa e Saame 37:10.) Ko ha ʻuhinga hono tolu ʻoku tau fiemaʻu ai ʻa e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá he ko e ngaahi founga-pule fakaetangatá kuo nau hoko ʻo vaivai, anga-fakamamahi, pe kākā. ʻOku ʻikai te nau mahuʻingaʻia ʻi hono tokoniʻi ʻa e kakaí ke nau talangofua ki he ʻOtuá. ʻOku pehē ʻe he Tohi Tapú ʻi he taimi pē “kuo pule ai ha tangata ki ha tangata ko e kovi pē ʻokú ne ʻomi kiate iá.”​—Tangata Malanga 8:9.

21. ʻE anga-fēfē hono fakapapauʻi ʻe he Puleʻangá ʻoku fai ʻa e finangalo ʻo e ʻOtuá ʻi he māmaní?

21 ʻI he hili ʻa ʻĀmaketoné, ʻe fakapapauʻi ʻe he Puleʻanga ʻo e ʻOtuá ʻoku fai ʻa e finangalo ʻo e ʻOtuá ʻi he māmaní. Ko e fakatātaá, te ne toʻo atu ʻa Sētane mo ʻene fanga tēmenioó. (Fakahā 20:1-3) Faifai atu pē, heʻikai ha taha ʻe puke pe mate. Koeʻuhi ko e huhuʻí, ʻe malava ai ʻa e faʻahinga faitōnunga kotoa pē ʻo e tangatá ke moʻui taʻengata ʻi Palataisi. (Fakahā 22:1-3) ʻE fakamāʻoniʻoniʻi ʻe he Puleʻangá ʻa e huafa ʻo e ʻOtuá. ʻOku ʻuhinga eni ki he hā? ʻOku ʻuhinga iá ʻi he taimi ʻe pule ai ʻa e founga-pule ʻa e ʻOtuá ki he māmaní, ʻe fakalāngilangiʻi ʻe he faʻahinga kotoa ʻo e tangatá ʻa e huafa ʻo Sihová.​—Sio ki he Fakamatala ʻi he Ngataʻangá 21.

NAʻE HOKO ʻANEFĒ ʻA SĪSŪ KO E TUʻÍ?

22. ʻOku anga-fēfē ʻetau ʻiloʻi naʻe ʻikai ke hoko ʻa Sīsū ko e Tuʻi ʻi heʻene ʻi māmaní pe ʻi he hili pē ʻene toetuʻú?

22 Naʻe akoʻi ʻe Sīsū ʻa ʻene kau ākongá ke nau lotu: “Ke hoko mai ho Puleʻangá.” Ko ia naʻe hā mahino ʻe hoko mai ʻa e founga-pule ʻa e ʻOtuá ʻi he kahaʻú. ʻE ʻuluaki fokotuʻu ʻe Sihova ʻa ʻene founga-pulé pea fakanofo ʻa Sīsū ko hono Tuʻí ia. Naʻe fakanofo ʻa Sīsū ko e Tuʻí ʻi heʻene foki hake pē ki hēvaní? ʻIkai, naʻe pau ke ne tatali. ʻI ha taimi hili ʻa e toetuʻu ʻa Sīsuú, naʻe ʻai fakatouʻosi ʻe Pita mo Paula ke māʻalaʻala eni ʻi heʻena ngāueʻaki ʻa e kikite ʻi he Saame 110:1 kia Sīsū. ʻI he kikité ʻoku pehē ai ʻe Sihova: “Nofo hifo ʻi hoku nima toʻomataʻú kae ʻoua kuó u tuku ho ngaahi filí ke nau hoko ko ho tuʻunga-vaʻe.” (Ngāue 2:32-35; Hepelū 10:12, 13) Ko e hā hono fuoloa ʻo e fiemaʻu ke tatali ʻa Sīsū ki muʻa ke fakanofo ia ʻe Sihova ko e Tuʻí?

ʻE fakapapauʻi ʻe he Puleʻanga ʻo e ʻOtuá ʻoku fai ʻa e finangalo ʻo e ʻOtuá ʻi māmani

23. (a) Naʻe kamata pule ʻanefē ʻa Sīsū ko e Tuʻi ʻo e founga-pule ʻa e ʻOtuá? (e) Ko e hā te tau ako ʻi he vahe hono hokó?

23 ʻI he ngaahi taʻu lahi ki muʻa ʻi he 1914, naʻe mahinoʻi ai ʻe ha kulupu ʻo e kau Kalisitiane loto-moʻoni ʻe hoko ia ko ha taʻu mahuʻinga ʻi he kikite ʻa e Tohi Tapú. Ko e ngaahi meʻa naʻe hoko ʻi he māmaní talu mei he 1914 kuo fakamoʻoniʻi ai naʻe tonu ʻenau mahinó. Naʻe kamata ke pule ʻa Sīsū ko e Tuʻi ʻi he taʻu ko iá. (Saame 110:2) ʻI he hili pē iá, naʻe lī hifo ʻa Sētane ki he māmaní, pea ʻi he taimi ní “ʻoku toe siʻi pē hono taimí.” (Fakahā 12:12) ʻI he vahe hono hokó, te tau sio ai ki he fakamoʻoni lahi ange ʻoku tau moʻui ʻi he vahaʻa taimi ko iá. Te tau toe ako foki ai kuo vavé ni ʻaupito ke fakapapauʻi ʻe he Puleʻanga ʻo e ʻOtuá ʻoku fai ʻa e finangalo ʻo e ʻOtuá ʻi māmani.​—Sio ki he Fakamatala ʻi he Ngataʻangá 22.

FAKAMATALA FAKANOUNOU

MOʻONI 1: PULEʻANGA ʻO E ʻOTUÁ KO HA FOUNGA-PULE MOʻONI

“Ke hoko mai ho Puleʻangá. Ke fai ho finangaló, ʻo hangē ko ia ʻi hēvaní, ke pehē foki ʻi māmani.”​—Mātiu 6:9-13

Ko e hā ʻa e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá?

  • Fakahā 11:15

    Ko e Puleʻanga pe founga-pule ʻa e ʻOtuá, ʻe pule mai mei hēvani ki he māmaní.

  • 1 Tīmote 6:15

    Ko Sīsū ʻa e Tuʻi ʻo e Puleʻanga ʻo e ʻOtuá.

  • Fakahā 14:1, 4

    ʻE pule ʻa e toko 144,000 ʻo e faʻahinga ʻo e tangatá mo Sīsū mei hēvani.

  • Hepelū 4:15; 5:8

    Ko Sīsū mo e toko 144,000 ʻoku nau mahinoʻi ʻa e anga ʻo ʻetau ongoʻí mo e ngaahi palopalema ʻoku tau fekuki mo iá.

MOʻONI 2: ʻE HOKO ʻA SĪSŪ KO E PULE LELEI TAHÁ

“Te ne fakamāuʻi ʻa e māʻulaló [pe masivá] ʻaki ʻa e totonu.”​—ʻAisea 11:4

Ko e hā ʻoku hoko ai ʻa Sīsū ko e tokotaha kuo fili lelei taha ke ne hoko ko e Tuʻi ʻo e Puleʻangá?

  • 1 Tīmote 6:16

    Ko e kau pule fakaetangatá kotoa ʻe faifai atu pē pea nau mate, ka ko Sīsū ia heʻikai ʻaupito te ne mate. Ko e lelei kotoa ʻe fai ʻe Sīsū maʻatautolú ʻe tolonga ʻo taʻengata.

  • ʻAisea 11:2-4

    ʻOku malava ke fai ʻe Sīsū ʻa e meʻa lelei ange ʻi ha meʻa pē ʻe lava ke fai ʻe ha pule fakaetangata. ʻOkú ne mālohi ange ʻi hono fakatahaʻi ʻo e kau pule fakaetangatá kotoa. ʻOkú ne faitotonu mo manavaʻofa.

MOʻONI 3: ʻE FAKAPAPAUʻI ʻE HE PULEʻANGA ʻO E ʻOTUÁ KE FAI ʻA E FINANGALO ʻO E ʻOTUÁ

“ʻE fokotuʻu ʻe he ʻOtua ʻo langí ha puleʻanga ʻa ia ʻe ʻikai ʻaupito ke fakaʻauha.”​—Taniela 2:44

Ko e hā ʻa e meʻa kuo ʻosi fai ʻe he Puleʻangá? Ko e hā te ne fai ʻi he kahaʻú?

  • Fakahā 12:7-12

    Hili hono fakanofo ʻo Sīsū ko e Tuʻi ʻi he 1914, naʻá ne lī hifo ʻa Sētane mei hēvani ki he māmaní. Ko e ʻuhinga ia ʻoku lahi fau ai ʻa e mamahí, langá, mo e faingataʻaʻiá ʻi he kotoa ʻo e māmaní.

  • Tangata Malanga 8:9; Fakahā 16:16

    ʻI ʻĀmaketoné, ʻe fakaʻauha ai ʻe he Puleʻanga ʻo e ʻOtuá ʻa e ngaahi founga-pule anga-fakamamahi mo kākā kotoa.

  • Saame 37:10

    Ko e kakai ʻoku nau hanganaki fai ʻa e ngaahi meʻa fulikivanú ʻe fakaʻauha.

  • Fakahā 22:1-3

    ʻI he taimi ʻe puleʻi ai ʻe he Puleʻanga ʻo e ʻOtuá ʻa e māmaní, ʻe ʻikai ha taha ʻe puke pe mate pea ko e faʻahinga kotoa ʻo e tangatá te nau fakalāngilangiʻi ʻa e huafa ʻo e ʻOtuá.

    ʻŪ Tohi Faka-Tonga (1987-2026)
    Hū ki Tu‘a
    Hū ki Loto
    • Faka-Tonga
    • Share
    • Sai‘ia
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Makatu‘unga Hono Ngāue‘akí
    • Polisī Fakafo‘ituitui
    • Privacy Setting
    • JW.ORG
    • Hū ki Loto
    Share