-
“Naʻe Tomuʻa ʻOfa Mai ʻa e ʻOtuá Kiate Kitautolu”ʻUnuʻunu Ofi kia Sihova
-
-
“Ko e ʻOtuá ko e ʻOfa”
15. Ko e hā ʻa e fakamatala ʻoku fai ʻe he Tohitapú ʻo fekauʻaki mo e ʻulungaanga ʻo Sihova ko e ʻofá, pea ʻi he founga fē ʻoku makehe ai ʻa e fakamatalá ni? (Sio foki ki he fakamatala ʻi laló.)
15 ʻOku leaʻaki ʻe he Tohitapú ha meʻa fekauʻaki mo e ʻofá ʻa ia ʻoku ʻikai ʻaupito te ne leaʻaki ʻo fekauʻaki mo e ngaahi ʻulungaanga tefito kehe ʻo Sihová. ʻOku ʻikai ke pehē ʻe he ngaahi Konga Tohitapú ia ko e ʻOtuá ko e mālohi pe ko e ʻOtuá ko e fakamaau totonu pe naʻa mo e ʻOtuá ko e poto. ʻOkú ne maʻu ʻa e ngaahi ʻulungaanga ko iá, ko e Matavai tefito ia ʻo kinautolú, pea ʻoku mahulu atu ia ʻi hono fakahoa mo e kotoa ʻo e ngaahi ʻulungaanga ʻe tolú. Kae kehe, ʻi he fekauʻaki mo e ʻulungaanga hono faá, ʻoku leaʻaki ki ai ʻa e meʻa ʻoku toe loloto ange: “Ko e ʻOtua ko e ʻOfa.”b (1 Sione 4:8) ʻOku ʻuhinga iá ki he hā?
16-18. (a) Ko e hā ʻoku pehē ai ʻe he Tohitapú “ko e ʻOtua ko e ʻOfa”? (e) ʻI he kotoa ʻo e ngaahi meʻamoʻui ʻi he māmaní, ko e hā ko ha fakatātā feʻungamālie ai ʻa e tangatá ki he ʻulungaanga ʻo Sihova, ko e ʻofá?
16 “Ko e ʻOtua ko e ʻOfa” ʻoku ʻikai ko ha fakatatau faingofua ia, ke hangē ko e pehē, “ʻOku tatau ʻa e ʻOtuá mo e ʻofá.” Heʻikai malava ke tau fulihi totonu ʻa e fakamatalá pea pehē “ko e ʻofá ko e ʻOtua.” Ko Sihová ʻoku mahulu hake ʻaupito ia mei he tuʻunga ko ha ʻulungaanga taʻemalava ke mahinoʻi. Ko ha Tokotaha ia ʻokú ne maʻu ha fuʻu fakahokohoko lahi ʻo e ngaahi ongoʻi mo e ngaahi anga ʻoku tānaki atu ki he ʻofá. Ka, ko e ʻofá ʻoku hūhū mātuʻaki loloto ia ʻia Sihova. ʻOku pehē ai ʻe ha maʻuʻanga fakamatala ʻe taha fekauʻaki mo e veesi ko ʻení: “Ko e uho pe natula ʻo e ʻOtuá ko e ʻofá.” ʻI hono fakalūkufuá, te tau fakakaukau nai ki he meʻá ni ʻi he foungá ni: ʻOku fakaivia ʻe he mālohi ʻo Sihová ʻa ia tonu ke ne ngāue. Ko ʻene fakamaau totonú mo hono potó ʻokú na tataki ʻa e founga ʻokú ne ngāue aí. Ka ko e ʻofa ʻa Sihová ʻokú ne ueʻi ia ke ngāue. Pea ko ʻene ʻofá ʻoku ʻi ai maʻu pē ʻi he founga ʻokú ne ngāueʻaki ai hono ngaahi ʻulungaanga kehé.
17 ʻOku faʻa pehē ko Sihová ko e fakasino tonu mai ia ʻo e ʻofá. Hangē ko ʻení, kapau ʻoku tau fie ako fekauʻaki mo e ʻofa fakaetefitoʻi moʻoní, kuo pau ke tau ako fekauʻaki mo Sihova. Ko hono moʻoní, ʻoku tau toe sio nai ki he ʻulungaanga fakaʻofoʻofá ni ʻi he faʻahinga ʻo e tangatá. Ka ko e hā ʻoku ʻi ai aí? ʻI he taimi ʻo e fakatupú, naʻe folofolaʻaki ʻe Sihova ʻa e ngaahi leá ni, ʻo hā mahino ki hono ʻAló: “Ta ngaohi tangata ʻi hota ʻīmisí, ʻo hangē ko hota tataú.” (Sēnesi 1:26, NW) ʻI he kotoa ʻo e ngaahi meʻamoʻui ʻi he māmani ko ʻení, ko e kakai tangatá pē mo e kakai fefiné ʻoku malava ke nau fili ke ʻofa pea ke faʻifaʻitaki ai ki heʻenau Tamai fakahēvaní. Manatuʻi naʻe ngāueʻaki ʻe Sihova ʻa e ngaahi meʻamoʻui kehekehe ke fakatātaaʻi ʻaki hono ngaahi ʻulungaanga tefitó. Neongo ia, naʻe fili ʻe Sihova ʻene fakatupu fakaemāmani māʻolunga tahá, ʻa e tangatá, ko e fakatātā ia ʻo Hono ʻulungaanga tuʻu-ki-muʻá, ko e ʻofá.—Isikeli 1:10.
-
-
“Naʻe Tomuʻa ʻOfa Mai ʻa e ʻOtuá Kiate Kitautolu”ʻUnuʻunu Ofi kia Sihova
-
-
b Ko e ngaahi fakamatala Fakatohitapu kehé ʻoku ʻi ai ha faʻunga meimei tatau. Ko e fakatātaá, “Ko e ʻOtua ko e maama” pea ko e “ʻOtua ko e afi fakaʻauha.” (1 Sione 1:5; Hepelū 12:29) Ka kuo pau ke mahinoʻi ʻeni ia ko e ngaahi metafoa, he ʻoku nau fakatatau ʻa Sihova ki he ngaahi meʻa fakamatelie. Ko Sihová ʻoku hangē ko e māmá, he ʻokú ne māʻoniʻoni mo anga-tonu. ʻOku ʻikai ha “fakapoʻuli,” pe taʻemaʻa ʻiate ia. Pea ʻoku fakatatau nai ia ki he afí ʻi heʻene ngāueʻaki ʻa e mālohi fakaefakaʻauhá.
-