Ɔwɛn-Aban INTANƐT SO NHOMAKORABEA
Ɔwɛn-Aban
INTANƐT SO NHOMAKORABEA
Twi
?
  • ã
  • á
  • ẽ
  • é
  • ɛ
  • ɛ̃
  • ĩ
  • õ
  • ɔ
  • ũ
  • Ã
  • Á
  • Ẽ
  • É
  • Ɛ
  • Ɛ̃
  • Ĩ
  • Õ
  • Ɔ
  • Ũ
  • BIBLE
  • NHOMA
  • ASAFO NHYIAM
  • Kratasin a Wɔhwɛ So Ma Ɔkasa Mu Nsɛm a Wobɛhyehyɛ
    Nya Teokrase Ɔsom Sukuu Adesua so Mfaso
    • Kratasin a Wɔhwɛ So Ma Ɔkasa Mu Nsɛm a Wobɛhyehyɛ

      NNIPA a wɔma wɔn dwumadi no pii brɛ wɔn ho kyerɛw biribiara, efi nnianim nsɛm so kosi nsɛm a wɔde bewie so. Ansa na wobesiesie ɔkasa no awie no, na wɔakyerɛw no mpɛn pii. Saa kwan no betumi agye nnɔnhwerew pii.

      So saa kwan no so na wofa siesie wo kasa ahorow? So wobɛpɛ sɛ wusua ɔkwan a ɛnyɛ den? Sɛ wusua sɛnea wɔhyehyɛ kratasin a wɔhwɛ so ma ɔkasa mu nsɛm a, ɛho renhia sɛ wokyerɛw wo nsɛm nyinaa bio. Eyi bɛma woanya bere pii de asua sɛnea wobɛma ɔkasa no. Ɛnyɛ mmerɛw nko na ɔkasa ma bɛyɛ ama wo, na mmom ne tie bɛyɛ dɛ na akanyan w’atiefo no kɛse nso.

      Ɛwom, ɛdefa baguam ɔkasa ahorow a wɔma wɔ asafo no mu ho no, wɔde kratasin a wɔhwɛ so ma ɔkasa no ma. Nanso, ɛnte saa wɔ ɔkasa afoforo a aka no ho. Ebia asɛmti anaa asɛmpɔw bi pɛ na wɔde bɛma wo. Anaasɛ ebia wɔde nsɛm bi a wɔatintim bɛma wo sɛ fa ma ɔkasa no. Ɛtɔ mmere bi a, wɔde ɛho akwankyerɛ kakraa bi pɛ na ɛbɛma wo. Wɔ dwumadi ahorow a ɛtete saa nyinaa mu no, ehia sɛ w’ankasa wohyehyɛ kratasin a wobɛhwɛ so no mu nsɛm no.

      Kratafa 41 mfonini

      Nhwɛso a ɛwɔ kratafa 41 no bɛkyerɛ wo sɛnea wubetumi ahyehyɛ nsɛm wɔ kratasin bi so ahwɛ so ama ɔkasa. Hyɛ no nsow sɛ, wofi nsɛntitiriw no biara ase wɔ benkum so, na wɔde nkyerɛwde akɛse na akyerɛw ne nyinaa. Wɔakyerɛw nsɛm a ɛkyerɛkyerɛ asɛntitiriw biara mu no wɔ emu biara ase. Wɔakyerɛw nsɛm a ɛkeka ho a wɔde bɛkyerɛkyerɛ saa nsɛm no mu no wɔ ase, na wɔatwe afi krataa no ano kakra aba mu wɔ benkum so. Hwɛ nsɛm a wɔahyehyɛ yi yiye. Hyɛ no nsow sɛ nsɛntitiriw abien no nyinaa fa asɛmti no ho tẽẽ. Hyɛ no nsow nso sɛ, nsɛm a ɛkeka ho no nyɛ nsɛm a ɛyɛ anigye kɛkɛ. Mmom no, emu biara kyerɛkyerɛ asɛntitiriw biara a ɛhyɛ ase no mu.

      Sɛ wohyehyɛ kratasin a wɔhwɛ so ma ɔkasa mu nsɛm a, ebia ɛrenyɛ sɛ nhwɛso no pɛpɛɛpɛ. Nanso sɛ wote adwene a wɔde yɛe no ase a, ɛbɛboa wo ma woahyehyɛ wo nsɛm no na wode bere a ɛfata asiesie ɔkasa a ɛyɛ dɛ. Ɔkwan bɛn so na ɛsɛ sɛ wufi ase?

      Susuw Ho, Paw Bi, na Hyehyɛ

      Wuhia asɛmti. W’asɛmti no nyɛ asɛm biara a wobetumi de asɛmfua bi agyina hɔ ama kɛkɛ. Ɛyɛ adwene titiriw a wopɛ sɛ woda no adi no, na ɛkyerɛ ɔkwan a wopɛ sɛ wofa so ka w’asɛm no. Sɛ wɔde asɛmti ma wo a, tɔ wo bo ase susuw asɛmfua titiriw biara ho yiye. Sɛ ɛsɛ sɛ wugyina asɛm bi a wɔatintim so siesie asɛmti a wɔde ama no a, ma asɛmti no ntra w’adwenem bere a wusua saa asɛm no. Sɛ wɔde ɔsɛmpɔw bi nkutoo ma wo a, ɛnde na ɛyɛ w’asɛde sɛ wopaw asɛmti no. Nanso ansa na wobɛyɛ saa no, wubetumi ahu sɛ ɛyɛ papa sɛ woyɛ nhwehwɛmu bi. Mpɛn pii no, sɛ wubue w’adwenem a, wubenya nsɛm foforo.

      Bere a wofa akwan yi so no, kɔ so bisa wo ho sɛ: ‘Dɛn nti na asɛm yi ho hia m’atiefo no? Dɛn ne me botae?’ Ɛnsɛ sɛ ɛyɛ nsɛm bi a wobɛka awie ara kɛkɛ anaasɛ ɔkasa a ɛyɛ anigye a wobɛma ara kwa, na mmom sɛ wobɛma w’atiefo no anya mfaso bi afi mu. Sɛ wuhu adwene a ɛwom no a, kyerɛw to hɔ. Ma ɛnkɔ so ntra w’adwenem bere a woresiesie no.

      Bere a wɔahu wo botae na woapaw asɛmti a ɛne no hyia (anaasɛ woasusuw sɛnea asɛmti a woapaw no ne saa botae no hyia ho) no, wubetumi ayɛ nhwehwɛmu a ɛtwe adwene si biribi titiriw so. Hwehwɛ nsɛm a ɛso bɛba w’atiefo no mfaso kɛse. Ɛnkeka nsɛm a ensi nsɛm pɔtee so, na mmom hwehwɛ nsɛm pɔtee bi a aba wom na mfaso wɔ so ankasa. Ma nhwehwɛmu dodow a woyɛ no nyɛ nea ɛfata. Mpɛn pii no, nea wubehu ara ne sɛ woanya nsɛm pii sen nea wubetumi de adi dwuma, enti ɛsɛ sɛ woyɛ nyiyim.

      Hyɛ nsɛntitiriw a ehia sɛ woka ho asɛm no nsow sɛnea ɛbɛyɛ a wobɛka w’asɛmti no ho asɛm na woadu wo botae ho. Eyi na ɛbɛyɛ wo nnyinaso titiriw, kratasin a wobɛhwɛ so ama ɔkasa no. Nsɛntitiriw ahe na ɛsɛ sɛ ɛbam? Ebia abien ye ma ɔkasa tiawa, na mpɛn pii no, anum bɛyɛ nea eye ma ɔkasa a ebia wode dɔnhwerew biako mpo bɛma. Sɛ wo nsɛntitiriw no nnɔɔso a, ɛbɛyɛ mmerɛw ama w’atiefo sɛ wɔbɛkae.

      Bere a w’asɛmti ne wo nsɛntitiriw no wɔ w’adwenem no, hyehyɛ nsɛm a woayɛ nhwehwɛmu anya no. Si nea ɛne wo nsɛntitiriw no wɔ abusuabɔ tẽẽ no ho gyinae. Paw nsɛm a ɛbɛma w’asɛm no atu mpɔn kɛse. Sɛ wopaw kyerɛwsɛm a wode bɛkyerɛkyerɛ wo nsɛntitiriw mu a, hyɛ nsɛm a ɛbɛboa wo ma woakyerɛkyerɛ saa kyerɛwsɛm no mu ma ntease aba mu no nsow. Fa asɛm biara hyɛ asɛntitiriw a ɛfata sɛ ɛhyɛ ase no ase. Sɛ nsɛm no bi ne wo nsɛntitiriw nhyia a, yi fi mu—ɛmfa ho sɛ ebia ɛyɛ anigye paa no—anaasɛ fa sie na wode adi dwuma bere foforo. Gyaw nsɛm a eye paa no nkutoo. Sɛ wobɔ mmɔden sɛ wobɛka nneɛma pii ho asɛm a, ɛbɛma woakasa ntɛmntɛm, na wo kasa no mu renna hɔ. Ɛyɛ papa sɛ wobɛka nsɛm kakraa bi a ɛso bɛba atiefo no mfaso na woaka no yiye. Nni mmoro bere a wɔde ama wo no so.

      Saa bere yi, sɛ wonyɛɛ saa dedaw a, hyehyɛ wo nsɛm no nnidiso sɛnea ɛfata. Asɛmpa kyerɛwfo Luka yɛɛ eyi. Bere a ɔboaboaa nsɛm pii a ɛfa n’asɛmti ho ano wiei no, ɔkyerɛw no “mmiako mmiako.” (Luka 1:3) Wubetumi ahyehyɛ wo nsɛm no mmiako mmiako anaa nnidiso nnidiso, ebia sɛnea asɛm bi kɔfa foforo ba anaa asɛnnennen bi ne sɛnea wodi ho dwuma, a nea egyina so ne ɔkwan a etu mpɔn sen biara a wobɛfa so adu wo botae ho no. Ɛnsɛ sɛ wutwa asɛm bi so prɛko pɛ kɔ foforo so. Ɛsɛ sɛ woma w’atiefo di w’akyi bere a wufi asɛm biako so kɔ foforo so, a wunnyaw kwan biara ntom a ɛbɛyɛ den sɛ wobenya biribi ahyɛ hɔ. Ɛsɛ sɛ nsɛm a woka no ma atiefo no hu sɛnea w’asɛm no bɛkɔ akowie. Bere a wohyehyɛ wo nsɛm no, susuw sɛnea w’atiefo no betie wo kasa no ho. So wobedi ɔkwan a wofa so ka wo nsɛm no akyi a wɔmmrɛ? So ɛbɛka wɔn ma wɔde nea wotie no adi dwuma, ma ɛne botae a ɛwɔ wo tirim no ahyia?

      Nea edi hɔ ne sɛ, siesie nnianim asɛm a ɛbɛkanyan w’atiefo no ma wɔanya w’asɛmti no ho anigye na ama wɔahu sɛ nea worebɛka ho asɛm no so bɛba wɔn mfaso ankasa. Sɛ wokyerɛw nsɛm kakra a wubedi kan aka no a, ebetumi aboa wo. Awiei koraa no, hyehyɛ nsɛm a wode bewie a ɛne wo botae no hyia.

      Sɛ wufi ase siesie wo kratasin a wobɛhwɛ so ama ɔkasa no ntɛm kakra a, wubenya bere de ayiyi mu ansa na woama ɔkasa no. Wubehu hia a ehia sɛ wode akontaabu kakra, nkyerɛkyerɛmu bi, anaa osuahu bi gyina nsɛm bi akyi no. Nsɛm a asisi nnansa yi ara anaa asɛm bi a wonim wɔ mpɔtam hɔ no betumi aboa w’atiefo no ma wɔahu hia a asɛm no ho hia ntɛm ara. Bere a wosan hwɛ wo kasa no mu no, wubetumi anya akwan pii a wobɛfa so ama w’asɛm no afa w’atiefo ho kɛse. Nhwehwɛmu ne nyiyim a wobɛyɛ no ho hia na ama woasiesie nsɛm a ɛyɛ dɛ ama ayɛ ɔkasa a etu mpɔn.

      Ebia ebehia sɛ akasafo bi kyerɛw nsɛm pii sen afoforo. Nanso sɛ wohyehyɛ wo nsɛm wɔ nsɛntitiriw kakraa bi ase, yiyi nea ɛmmoa pii no fi mu, na wohyehyɛ wo nsɛm no nnidiso nnidiso a, wubehu sɛ sɛ wo ho kokwaw kakraa bi a, ɛho renhia sɛ wokyerɛw wo nsɛm nyinaa. Hwɛ sɛnea eyi betumi ama woanya bere pii! Na sɛnea woma ɔkasa no betu mpɔn. Ɛbɛda adi sɛ worenya Teokrase Ɔsom Sukuu nkyerɛkyerɛ no so mfaso ankasa.

  • Osuani Dwumadi a Wubesiesie Wɔ Sukuu no Mu
    Nya Teokrase Ɔsom Sukuu Adesua so Mfaso
    • Osuani Dwumadi a Wubesiesie Wɔ Sukuu no Mu

      DWUMADI biara a wubenya wɔ sukuu no mu no ma wunya hokwan a wode benya nkɔso. Fi ahonim mu di ho dwuma yiye, na nkakrankakra wo nkɔso bɛda adi ama wo ne afoforo nyinaa ahu. (1 Tim. 4:15) Sukuu no bɛboa wo ma wo mmɔdenbɔ ada adi kɛse.

      Sɛ wususuw asafo no anim a wubegyina akasa no ho a, so ehu ka wo? Eyi nyɛ nwonwa, ɛmfa ho mpo sɛ wode wo ho hyɛɛ sukuu no mu akyɛ. Nanso nneɛma bi wɔ hɔ a ebetumi aboa ama wo dadwen yi so atew. Sɛ wowɔ fie a, fa yɛ wo su sɛ wobɛtaa akenkan ade denneennen. Taa ma mmuae wɔ asafo nhyiam ase, na sɛ woyɛ ɔdawurubɔfo a, fa wo ho hyɛ asɛnka adwuma no mu daa. Eyi bɛma wo ho akokwaw wɔ sɛnea wogyina afoforo anim kasa mu. Bio nso, di kan siesie wo suani dwumadi no, na bobɔ sɛnea wobɛma no no so denneennen. Kae sɛ worekogyina atiefo a wɔpɛ w’asɛm anim na akasa. Na ansa na wobɛma ɔkasa biara no, bɔ Yehowa mpae. Ofi ne pɛ mu de honhom kronkron ma n’asomfo a wobisa no no.—Luka 11:13; Fil. 4:6, 7.

      Nhwɛ kwan sɛ wobɛyɛ nea ɛboro w’ahoɔden so. Egye bere ansa na wo ho akokwaw sɛ ɔkasafo, na woatumi ayɛ ɔkyerɛkyerɛfo a otu mpɔn. (Mika 6:8) Sɛ wɔkyerɛw wo din wɔ sukuu no mu nkyɛe a, nhwɛ kwan sɛ wobɛma ɔkasa a edi mu ntɛm pa ara. Mmom no, di nsɛm a wɔahyehyɛ wɔ wo kasa ho afotu kratasin so no ho dwuma mmiako mmiako. Sua nhoma yi fã a ɛka ho asɛm no. Sɛ ɛbɛyɛ yiye a, yɛ dwumadi a wɔahyɛ ho nyansa wɔ hɔ no. Eyi bɛma woanya osuahu wɔ nsɛm a ɛfa ɔkasa ho afotu ho a wode bedi dwuma no ho ansa na woayɛ wo dwumadi no wɔ asafo no mu. Wubenya nkɔso.

      Sɛnea Wosiesie Akenkan Dwumadi

      Baguam akenkan a wubesiesie wo ho ama no hwehwɛ pii sen sɛ wubetumi abobɔ nsɛm a ɛwɔ wo dwumadi mu no din ara kwa. Bɔ mmɔden sɛ wobɛte nea asɛm no kyerɛ ase yiye. Sɛ wo nsa ka wo dwumadi no pɛ a, ma saa botae no ntra w’adwenem bere a wokenkan mu nyinaa no. Bɔ mmɔden sɛ wobɛte adwene a ɛwɔ kasamu biara mu ase ahu adwene a wɔda no adi wɔ nkyekyem biara mu no sɛnea ɛbɛyɛ a wubetumi afi nkate mu ada adwene a ɛwom no adi pɛpɛɛpɛ. Sɛ ɛbɛyɛ yiye a, hwɛ sɛnea wɔbɔ nsɛm bi a wunnim no yiye no din wɔ nsɛm asekyerɛ nhoma bi mu. Nya asɛm a worekenkan no mu ntease yiye. Awofo betumi aboa wɔn mma nkumaa ma wɔayɛ eyi.

      So wɔde Bible no fã bi anaa Ɔwɛn-Aban mu nsɛm mu nkyekyem bi ama wo sɛ kɔkenkan? Sɛ saa asɛm no wɔ kasɛt so wɔ mo kasa mu a, ɛbɛyɛ papa sɛ wubetie akenkan no na woahyɛ nneɛma bi te sɛ sɛnea wɔbobɔ nsɛmfua din, kasasin a wɔde di dwuma, nsɛm a wosi so dua, ne sɛnea wɔdannan ɛnne no nsow. Afei bɔ mmɔden sɛ wode su ahorow yi bɛhyɛ nea woankasa bɛkenkan no mu.

      Sɛ wufi ase sua wo dwumadi no a, hwɛ hu sɛ wobɛtɔ wo bo asua ɔkasa ho afotu a wɔde ama wo sɛ di ho dwuma no. Sɛ ɛbɛyɛ yiye a, san tĩ mu bere a woakenkan dwumadi a wɔde ahyɛ wo nsa no denneennen mpɛn pii akyi no. Bɔ mmɔden sɛ wode afotu a wɔakyerɛw no bedi dwuma yiye sɛnea wubetumi biara.

      Saa ntetee yi bɛboa wo yiye wɔ w’asɛnka mu. Sɛ wokɔ asɛnka a, wunya hokwan pii kenkan ade kyerɛ afoforo. Esiane sɛ Onyankopɔn Asɛm wɔ tumi sɛ ebetumi asakra nkurɔfo asetra nti, ehia sɛ wokenkan no yiye. (Heb. 4:12) Nhwɛ kwan sɛ sɛ wunya akenkan dwumadi biako anaa abien a, ɛbɛma woahu akwan a wɔfa so kenkan ma etu mpɔn no nyinaa. Ɔsomafo Paulo kyerɛw Kristoni panyin bi a ɔde mfe pii anya osuahu sɛ: “Bata ɔkenkan ho, afotu ne ɔkyerɛkyerɛ ho kosi sɛ mɛba.”—1 Tim. 4:13.

      Bere a Wɔma Asɛmti ne Ɔkwan a Wɔfa So Yɛ Dwumadi No

      Sɛ wo nsa ka dwumadi wɔ sukuu no mu a ɛhwehwɛ sɛ woyɛ no wɔ ɔkwan bi so a, ɔkwan bɛn so na ɛsɛ sɛ wufi ase?

      Nneɛma atitiriw abiɛsa na ehia sɛ wususuw ho: (1) asɛmti a wɔde ama wo, (2) ɔkwan a wobɛfa so ayɛ ne onipa a wo ne no bɛkasa, ne (3) ɔkasa ho afotu a wɔde ama wo sɛ di ho dwuma no.

      Ehia sɛ wopɛ asɛmti a wɔde ama wo no ho nsɛm. Nanso ansa na wobɛyɛ ɛno akɔ akyiri no, susuw ɔkwan a wobɛfa so ayɛ ne onipa a wo ne no bɛkasa no ho anibere so, efisɛ eyi benya asɛm a wobɛka ne sɛnea wobɛka no no so nkɛntɛnso. Ɔkwan bɛn na wobɛfa so ayɛ wo dwumadi no? So wobɛkyerɛ sɛnea woka asɛmpa no kyerɛ obi a wunim no? Anaasɛ wobɛkyerɛ nea ebetumi asi bere a woahyia obi bere a edi kan koraa no? So onii no anyin sen wo anaasɛ woanyin sen no? Adwene bɛn na ɛbɛyɛ sɛ ɔwɔ wɔ asɛmti a woabɔ wo tirim sɛ wo ne no bɛka ho asɛm no ho? Ɛda adi sɛ ɔwɔ ho nimdeɛ dedaw kodu he? Botae bɛn na wohwɛ kwan sɛ wonam wo nkɔmmɔbɔ no so bedu ho? Nsɛmmisa a ɛtete saa ho mmuae bɛma woanya akwankyerɛ a ehia a wubegyina so ayɛ ade.

      Ɛhefa na wubenya asɛmti a wɔde ama wo no ho nsɛm? Wɔaka “Sɛnea Wɔyɛ Nhwehwɛmu” wɔ nhoma yi nkratafa 33 kosi 38. Kenkan na afei fa nnwinnade a wɔde yɛ nhwehwɛmu a wowɔ no di dwuma. Mpɛn pii no, wubenya nsɛm pii a ɛdɔɔso sen nea wode bedi dwuma no ntɛm ara. Kenkan mu yiye na ama woahu nea wubetumi de adi dwuma. Nanso bere a woyɛ saa no, ma ɔkwan a wobɛfa so ayɛ wo dwumadi no ne onipa a wo ne no bɛkasa no ntra w’adwenem. Hyɛ nsɛm a wubetumi de adi dwuma no nsow.

      Ansa na wobɛhyehyɛ wo nsɛm no, hwɛ mu nea etwa to koraa paw nsɛm a wode bedi dwuma, na gye bere fa kenkan ɔkasa ho afotu a wɔde ama wo no. Saa afotu no a wode bedi dwuma no ka atirimpɔw titiriw a enti wɔmaa wo dwumadi no ho.

      Esiane sɛ sɛ bere a wɔde ama wo sɛ fa ka w’asɛm no so a wɔbɛma wo sɛnkyerɛnne bi nti, sɛ wuwie wɔ bere a wɔde ama wo no mu a, w’ani begye sɛ wode w’awiei nsɛm no mae. Nanso wɔ yɛn asɛnka adwuma mu no, ɛnyɛ bere nyinaa na bere ho hia. Enti bere a wusiesie wo ho no, susuw bere a wɔde ama wo no ho, nanso fa w’adwene si ɔkyerɛkyerɛ a etu mpɔn no so.

      Ɔkwan a Wɔfa So Yɛ Ho Nyansahyɛ Bi. Hwehwɛ nyansahyɛ a ɛwɔ kratafa 82 no mu, na paw biako a wubetumi de adi dwuma wɔ w’asɛnka mu a ɛbɛma woadi asɛm a wɔde ahyɛ wo nsa no ho dwuma yiye. Sɛ wode wo ho hyɛɛ sukuu no mu akyɛ kakra a, fa eyi sɛ hokwan a wode benya nkɔanim na ama wo ho akokwaw wɔ w’asɛnka mu.

      Sɛ Teokrase Ɔsom Sukuu sohwɛfo no kyerɛ sɛ yɛ dwumadi no afie afie asɛnka, sankɔhwɛ, Bible adesua ne ade a, gye tom. Ɔkwan a wɔfa so yɛ no pii fa adansedi ho. Sɛ womfaa saa kwan no so nnii adanse da a, ka ho asɛm kyerɛ adawurubɔfo a wɔayɛ saa pɛn ma wɔnkyerɛ wo. Sɛ ɛbɛyɛ yiye a, bɔ mmɔden yɛ wo dwumadi no sɛnea wobɛyɛ no sukuu no mu no. Eyi bɛboa wo ma woadu wo ntetee no botae titiriw bi ho.

      Bere a Wobɛyɛ no Sɛ Nea Worema Ɔkasa No

      Sɛ woyɛ ɔbarima a, wobetumi ama wo dwumadi ma woama ɔkasa tiawa akyerɛ asafo no. Bere a woresiesie ɔkasa yi no, nsɛntitiriw a ebehia sɛ wususuw ho no te sɛ nea wɔakyerɛw dedaw ama osuani dwumadi ahorow a wɔyɛ no sɛ ɔyɛkyerɛ no ara pɛ. Nsonsonoe titiriw a ɛwom ara ne atiefo no ne ɔkwan a wɔfa so ma no no.

      Ɛyɛ papa sɛ wubesiesie w’asɛm no ma atiefo no mu biara anya so mfaso. Wɔn a wɔwɔ hɔ no mu dodow no ara nim Bible no mfitiase nkyerɛkyerɛ dedaw. Ebia na wonim asɛmpɔw a wɔde ama wo sɛ ka ho asɛm no yiye dedaw. Susuw nea wonim dedaw fa w’asɛm no ho no ho. Bɔ mmɔden sɛ wonam wo kasa no so bɛma wɔanya so mfaso ɔkwan bi so. Bisa wo ho sɛ: ‘Ɔkwan bɛn so na metumi de m’asɛm no adi dwuma ma anisɔ a me ne atiefo no nyinaa wɔ ma Yehowa sɛ obi ankasa no, ayɛ kɛse? Dɛn na ɛwɔ asɛm no mu a ɛbɛboa yɛn ma yɛahu Onyankopɔn apɛde? Ɔkwan bɛn so na asɛm yi bɛboa yɛn ma yɛasi gyinae pa wɔ wiase a honam akɔnnɔ na edi so yi mu?’ (Efe. 2:3) Egye nhwehwɛmu na yɛanya nsɛmmisa a ɛtete saa ho mmuae a ɛtɔ asom. Sɛ wode Bible no redi dwuma a, bɔ mmɔden sɛ wobɛyɛ pii asen kyerɛwsɛm a wobɛkenkan ara kwa. Susuw kyerɛwsɛm a wode di dwuma no ho, na kyerɛ sɛnea eyinom boa ma wode w’asɛm ba awiei no. (Aso. 17:2, 3) Mmɔ mmɔden sɛ wobɛka nsɛm pii dodow. Ka wo nsɛm no wɔ ɔkwan bi so a ɛbɛma ayɛ mmerɛw sɛ wɔbɛkae.

      Nea ɛka ahosiesie ho nso ne sɛ wode w’adwene besi sɛnea wobɛma ɔkasa no so. Mmu eyi adewa. Sua sɛ wobɛbobɔ wo dwumadi no so denneennen. Mmɔden a wobɛbɔ de asua na wode afotu a wɔde ama wɔ sɛnea wɔma ɔkasa ahorow ho no adi dwuma no bɛboa wo pii ma woanya nkɔso. Sɛ́ ebia woyɛ ɔkasafo foforo anaasɛ nea ne ho akokwaw no, siesie wo ho yiye sɛnea ɛbɛyɛ a wode ahotoso ne nkate a ɛfata w’asɛm no bɛkasa. Bere a woyɛ dwumadi biara wɔ sukuu no mu no, ma botae a ɛne sɛ wode kasa akyɛde a Onyankopɔn de ama wo no rehyɛ Yehowa anuonyam no ntra w’adwenem.—Dw. 150:6.

  • Asafo Mu Ɔkasa Horow a Wubesiesie
    Nya Teokrase Ɔsom Sukuu Adesua so Mfaso
    • Asafo Mu Ɔkasa Horow a Wubesiesie

      WƆASIESIE Teokrase Ɔsom Sukuu dwumadi no ma aboa asafo mũ no nyinaa. Wɔde nsɛm a ɛsom bo ma wɔ asafo nhyiam afoforo ne amansin ne amantam nhyiam ase. Sɛ wɔama wo dwumadi wɔ eyi mu bi ase a, na wɔde asɛyɛde a emu yɛ duru ahyɛ wo nsa. Ɔsomafo Paulo hyɛɛ Kristoni ɔhwɛfo Timoteo nkuran sɛ ɔmma n’ani mmra ne nkyerɛkyerɛ so. (1 Tim. 4:16) Wɔn a wɔaba Kristofo nhyiam ase no gyee bere a ehia—na ebinom bɔɔ mmɔden pii—ansa na wɔretumi abetie akwankyerɛ a ɛfa wɔne Onyankopɔn ntam abusuabɔ ho no. Akwankyerɛ a ɛte saa a wode bɛma no yɛ hokwan kɛse ankasa! Wobɛyɛ dɛn adi ho dwuma yiye?

      Bible Mu Nsɛntitiriw

      Sukuu no fã yi gyina Bible akenkan a wɔde ama wɔ dapɛn no mu no so. Ɛsɛ sɛ wusi sɛnea asɛm no fa yɛn ho nnɛ no so dua. Sɛnea wɔabɔ ho amanneɛ wɔ Nehemia 8:8 no, Esra ne n’ahokafo no kenkan Onyankopɔn Asɛm no wɔ baguam, kyerɛkyerɛɛ mu ‘maa emu daa hɔ,’ na wɔtee ase. Bible mu nsɛntitiriw a wobɛyɛ no bɛma woanya hokwan ayɛ saa ara nso.

      Ɔkwan bɛn na ɛsɛ sɛ wofa so siesie dwumadi a ɛte saa? Sɛ ɛbɛyɛ yiye a, di kan kenkan Bible no fã a wɔde ama wo no dapɛn biako anaa nea ɛboro saa ansa na adu so. Afei susuw w’asafo no ne n’ahiade ho. Bɔ ho mpae. Afotu bɛn, mfatoho bɛn, nnyinasosɛm a ɛwɔ Onyankopɔn Asɛm no fã yi bɛn na ebetumi adi saa ahiade no ho dwuma?

      Nhwehwɛmu ho hia. So mowɔ Watchtower Library a ɛwɔ CD-ROM so anaa Watch Tower Publications Index no bi wɔ mo kasa mu? Sɛ ɛte saa a, fa di dwuma yiye. Ɛdenam nhwehwɛmu a wobɛyɛ wɔ nkyekyem a woapaw sɛ wode w’adwene besi so no so no, wubetumi anya ɛho nsɛm a ɛde nkyerɛkyerɛmu ma, nkɔmhyɛ mmamu ho nkyerɛkyerɛmu ahorow, sɛnea kyerɛwsɛm bi ka Yehowa ho asɛm, anaasɛ sɛnea wosusuw nnyinasosɛm ahorow bi ho. Mmɔ mmɔden sɛ wobɛka nsɛm pii. Fa w’adwene si nkyekyem kakraa bi a woapaw so. Ɛyɛ papa sɛ wobɛka nkyekyem kakraa bi ho asɛm na woayɛ no yiye.

      Wo dwumadi no betumi nso ahwehwɛ sɛ wofrɛ atiefo ma wɔka sɛnea wɔanya dapɛn no mu Bible akenkan no so mfaso kyerɛ. Dɛn na wohui a ɛbɛboa wɔn wɔ wɔn ankasa ne wɔn abusua adesua mu, anaasɛ wɔ wɔn asɛnka anaa wɔn asetra mu? Yehowa su ahorow bɛn na ɛdaa adi wɔ sɛnea ɔne nkurɔfo ne aman dii no mu? Dɛn na atiefo no suae a ɛhyɛɛ wɔn gyidi ne anisɔ a wɔwɔ ma Yehowa no den? Mfa w’adwene nsi nsɛm a asete yɛ den so pii. Si nsɛm a woapaw no mu ntease ne sɛnea wobetumi de adi dwuma no so dua.

      Ɔkyerɛkyerɛ Kasa

      Ebia eyi begyina asɛm a wɔatintim, te sɛ Ɔwɛn-Aban anaa Nyan!, anaasɛ nhoma bi mu asɛm bi so. Mpɛn pii no, nsɛm a wɔde ma no dɔɔso sen bere a wɔde ama no. Ɔkwan bɛn na ɛsɛ sɛ wofa so yɛ dwumadi no? Sɛ́ ɔkyerɛkyerɛfo, ɛnyɛ sɛ obi a ɔreka biribi ho asɛm ara kwa. Ɛsɛ ɔhwɛfo sɛ “ohu kyerɛkyerɛ.”—1 Tim. 3:2.

      Fa asɛm a wɔde ama wo a wubesua no fi w’ahosiesie no ase. Hwɛ kyerɛw nsɛm a ɛwom no. Dwennwen ho. Bɔ mmɔden sɛ wubedi kan ayɛ saa bere tenten ansa na bere a wode bɛma ɔkasa no adu so. Ma ɛntra w’adwenem sɛ wɔahyɛ anuanom no nkuran sɛ wonni kan nkenkan asɛm a ɔkasa no gyina so no. Ɛnyɛ nea dwumadi no kyerɛ ara ne sɛ wubetĩ mu anaasɛ wobɛbɔ no mua, na mmom sɛ wobɛkyerɛ sɛnea wɔde bedi dwuma. Fa asɛm no fã a ɛfata di dwuma wɔ ɔkwan a asafo no benya so mfaso ankasa so.

      Sɛnea ɛsono abofra biara suban no, asafo biara wɔ su ahorow a ɛma ɛda nsow. Ɔwofo a ɔkyerɛkyerɛ ma etu mpɔn no nworo abrabɔ ho nnyinasosɛm ngu ne ba so kɛkɛ. Ɔne abofra no susuw nsɛm ho. Osusuw abofra no nipasu ne nneɛma a ɛhaw abofra no ho. Wɔ ɔkwan a ɛte saa ara so no, akyerɛkyerɛfo a wɔwɔ asafo no mu no bɔ mmɔden sɛ wobehu kuw a wɔrekasa akyerɛ wɔn no ahiade ahorow na wɔadi ho dwuma. Nanso, ɔkyerɛkyerɛfo a ɔwɔ nhumu no bɛkwati sɛ ɔde mfatoho a ɛbɛhyɛ obi aniwu wɔ atiefo no mu bedi dwuma. Ɔbɛtwe adwene asi mfaso a wɔanya dedaw wɔ Yehowa akwan so a wɔnantew so, na obesi Kyerɛwnsɛm mu afotu a ɛbɛboa asafo no ma wɔadi nsɛnnennen a wohyia ho dwuma yiye no so dua.

      Nkyerɛkyerɛ pa ka atiefo no koma. Ɛnyɛ nea eyi hwehwɛ ara ne sɛ wobɛka nokwasɛm ahorow, na mmom sɛ wobɛma wɔanya nea ɛkyerɛ no ho anisɔ nso. Ɛhwehwɛ sɛ wususuw wɔn a worekyerɛkyerɛ wɔn no ho yiye. Ɛsɛ sɛ honhom fam nguanhwɛfo hu nguankuw no yiye. Sɛ wofi ɔdɔ mu ma nsɛnnennen a wɔn mu pii rehyia no tra wɔn adwene mu a, wobetumi akasa ma ahyɛ nkuran, bere a wɔda ntease, timmɔbɔ, ne tema adi no.

      Sɛnea akyerɛkyerɛfo papa nim no, ɛsɛ sɛ ɔkasa biara botae da adi pefee. Ɛsɛ sɛ wɔka nsɛm no wɔ ɔkwan bi so a ɛbɛma emu nsɛntitiriw no ada adi na wɔakae. Ɛsɛ sɛ atiefo no tumi de nsɛm a mfaso wɔ so a ɛbɛka wɔn asetra sie wɔn tirim.

      Ɔsom Nhyiam

      Sɛ worema ɔkasa a egyina asɛm bi a ɛwɔ Yɛn Ahenni Som mu so a, ɛho adwuma betumi ayɛ soronko ɔkwan bi so. Ɛha no, wubehu sɛ nea wɔrehwɛ kwan ne sɛ wobɛka nea wɔde ama wo no nyinaa akyerɛ w’atiefo no na ɛnyɛ sɛ wobɛpaw nea ɛfata paa no. Boa atiefo no ma wonsusuw kyerɛwsɛm a afotu a wɔde ama no gyina so no ho. (Tito 1:9) Mpɛn pii no, bere no nnɔɔso a ɛbɛma wode nsɛm afoforo ahyehyem.

      Ɔkwan foforo so no, ebia wɔbɛma wo dwumadi sɛ ka asɛm bi a ɛho asɛm nni Yɛn Ahenni Som no mu. Ebia wɔbɛtwe adwene asi Ɔwɛn-Aban mu asɛm bi so, anaasɛ ebia na ɛyɛ nsɛm ntiantiaa bi. Sɛ́ ɔkyerɛkyerɛfo no, ɛyɛ w’asɛde sɛ wususuw asafo no ahiade ahorow ho ma ɛne dwumadi a wɔde ama wo no hyia. Ebia ɛho behia sɛ wode mfatoho tiawa bi di dwuma anaasɛ woka osuahu bi a ɛfata kyerɛ. Kae sɛ wo dwumadi no nyɛ ɔkasa a wobɛma wɔ asɛmti no ho kɛkɛ, na mmom sɛ wubedi ho dwuma wɔ ɔkwan a ɛbɛboa asafo no ma wɔayɛ adwuma a Onyankopɔn Asɛm kyerɛ sɛ yɛnyɛ no so, na wɔanya anigye wɔ ne yɛ mu.—Aso. 20:20, 21.

      Bere a woresiesie wo dwumadi no, susuw nnipa a wɔwɔ asafo no mu tebea horow ho. Kamfo wɔn wɔ nea wogu so reyɛ no ho. Ɔkwan bɛn so na nyansahyɛ ahorow a ɛwɔ dwumadi a wɔde ama wo no mu no bɛma wɔatu mpɔn na wɔanya anigye kɛse wɔ ɔsom adwuma no mu?

      So wo dwumadi no hwehwɛ sɛ woyɛ ɔyɛkyerɛ anaa wubisabisa afoforo nsɛm? Sɛ ɛte saa a, ɛsɛ sɛ wudi kan koraa yɛ ho nhyehyɛe. Woanhwɛ a wobɛka akyerɛ obi kɛkɛ sɛ ɔnyɛ ho nhyehyɛe, nanso ɛnyɛ bere nyinaa na ɛtaa sow aba pa. Sɛ ɛbɛyɛ yiye a, bobɔ ɔyɛkyerɛ anaa nsɛm a wubebisabisa obi no so ansa na da a mode bɛyɛ nhyiam no adu. Hwɛ hu sɛ wobɛyɛ wo dwumadi yi fã yi wɔ ɔkwan bi so a ɛbɛma akwankyerɛ a wɔde ama no so aba mfaso ankasa.

      Amansin ne Amantam Nhyiam

      Bere kɔ so no, wobetumi afrɛ anuanom a wɔda honhom fam su pa ahorow adi na wɔabɛyɛ baguam akasafo a wotu mpɔn no ma wɔanya amansin ne amantam nhyiam dwumadi mu kyɛfa. Eyinom yɛ bere titiriw ma teokrase nkyerɛkyerɛ ankasa. Dwumadi a ɛte saa betumi ayɛ ɔkasa a wɔakyerɛw emu nsɛm nyinaa, nsɛntiaa a wɔhwɛ so ma ɔkasa, akwankyerɛ a wɔhwɛ so yɛ Bible mu drama a wotumi de di dwuma nnɛ, anaasɛ akwankyerɛ kakraa bi ara kwa. Sɛ wunya hokwan nya dwumadi a ɛte saa mu kyɛfa a, tɔ wo bo ase sua asɛm a wɔde ama wo no. Sua kosi sɛ wobɛte ase.

      Ɛsɛ sɛ wɔn a wɔde ɔkasa a wɔakyerɛw emu nsɛm nyinaa ma wɔn no kenkan nsɛmfua a ɛwom nyinaa. Wɔnsakra nsɛmfua a ɛwom no anaa sɛnea wɔahyehyɛ no no. Wosua na ama wɔate emu nsɛntitiriw no ne sɛnea wɔhyehyɛɛ no no ase. Wosua sɛnea wɔbɛkenkan no den no kosi sɛ wobetumi ama ɔkasa no ma adwene, anigye, ɔhyew, nkate, aniberesɛm a ɛwom, ahotoso a ɛwom, ne afei ɛnne nnyigyei a ɛfata ma atiefo a wɔdɔɔso no ada adi.

      Anuanom a wɔde nsɛntiaa a wɔhwɛ so ma ɔkasa ma wɔn no ankasa na ɛsɛ sɛ wosiesie wɔn nsɛm no wɔ ɔkwan a ɛne nsɛntiaa a wɔde ama wɔn no hyia so. Sɛ́ anka ɔkasafo no bɛkenkan nsɛm no anaasɛ obesiesie no te sɛ ɔkasa a wɔakyerɛw emu nsɛm nyinaa no, ɛsɛ sɛ ogyina nea wɔakyerɛw wɔ ne krataa so no so fi ne tirim kasa. Ehia sɛ odi bere a wɔde ama no no so sɛnea ɛbɛyɛ a ɔkasa no mu nsɛntitiriw no biara mu bɛda hɔ. Ɛsɛ sɛ ɔkasafo no de adwene a ɛwɔ akyi ne kyerɛwsɛm a wɔakyerɛw wɔ saa nsɛntitiriw no ase no di dwuma yiye. Ɛnsɛ sɛ ɔde n’ankasa nsɛm a n’ani gye ho hyehyɛ mu na oyi nsɛm a ɛwɔ ɔkasa no mu no fi mu. Nokwarem no, akwankyerɛ a wɔde ama no gyina Onyankopɔn Asɛm so. Kristofo ahwɛfo asɛyɛde ne sɛ ‘wɔbɛka asɛm no.’ (2 Tim. 4:1, 2) Enti ɛsɛ sɛ ɔkasafo no ma n’adwene kɔ kyerɛwsɛm a ɛwɔ ɔkasa no mu no so yiye—susuw ho na ɔkyerɛ sɛnea wɔde di dwuma.

      Nyɛ Mmɔtohɔ

      So wowɔ asafo bi a wubetumi anya hokwan ama ɔkasa pii mu? Wobɛyɛ dɛn atumi adi ne nyinaa ho dwuma yiye? Kwati sɛ wobɛtra ase ama bere aso awie koraa ansa na woasiesie wo dwumadi no.

      Ɔkasa ahorow a asafo no nya so mfaso no hwehwɛ sɛ wudi kan susuw ho. Enti sua sɛ wode bɛyɛ wo su sɛ, sɛ wɔma wo dwumadi a, ntɛm ara na woafi ase rekenkan mu. Eyi bɛma woasusuw ho bere a woyɛ nneɛma afoforo no. Aka nna anaa adapɛn bi ama woama ɔkasa no, wubetumi ate nsɛm bi a ɛbɛboa wo ma woahu ɔkwan pa a wobɛfa so de asɛm no adi dwuma. Nsɛm bi betumi asisi a ɛbɛma ada adi sɛ aba wɔ ne bere mu. Wo dwumadi no a wobɛkenkan mu na woasusuw ho bere a wo nsa ka pɛ no gye bere, nanso eyi nyɛ beresɛe. Sɛ awiei koraa no, wotra ase sɛ woresiesie wo kasa no a, wubenya di a wudii kan susuw ho no so mfaso. Sɛ woyɛ wo dwumadi saa kwan yi so a, ɛbɛtew w’adwennwen so kɛse, na ɛbɛboa wo ma woama ɔkasa no wɔ ɔkwan a wobetumi de adi dwuma so na adu wɔn a wɔwɔ asafo no mu no komam.

      Sɛ wokyerɛ akyɛde a Yehowa de ahyɛ wo nsa denam nhyehyɛe a wɔayɛ de retete n’asomfo so no ho anigye a, wobɛhyɛ no anuonyam na ayɛ nhyira ama wɔn a wɔdɔ no no.—Yes. 54:13; Rom. 12:6-8.

  • Baguam Ɔkasa Horow a Wubesiesie
    Nya Teokrase Ɔsom Sukuu Adesua so Mfaso
    • Baguam Ɔkasa Horow a Wubesiesie

      DAPƐN biara, Yehowa Adansefo asafo dodow no ara yɛ baguam ɔkasa a egyina Kyerɛwnsɛm mu ɔsɛmpɔw bi so ho nhyehyɛe. Sɛ woyɛ asafo mu panyin anaa ɔsomfo a, so woda wo ho adi sɛ obi a obetumi ayɛ ɔkasafo a otu mpɔn, anaa ɔkyerɛkyerɛfo? Sɛ saa a, wobetumi ama woama baguam ɔkasa. Teokrase Ɔsom Sukuu no aboa anuanom ɔpedudu pii ma wɔafata ama ɔsom hokwan yi. Sɛ wɔma wo baguam ɔkasa a, ɛhe na ɛsɛ sɛ wufi ase?

      Sua Nsɛntiaa a Wɔhwɛ So Ma Ɔkasa No

      Ansa na wobɛyɛ nhwehwɛmu biara no, kenkan nsɛm a wobɛhwɛ so ama ɔkasa no na dwennwen ho kosi sɛ wobɛte ase. Ma asɛmti a ɔkasa no gyina so no ntra w’adwenem. Dɛn na ɛsɛ sɛ wokyerɛkyerɛ w’atiefo no? Dɛn ne wo botae?

      Hu nsɛmti ahorow no yiye. Susuw saa nsɛntitiriw no ho. Ɔkwan bɛn so na ebiara ne asɛmti titiriw no hyia? Wɔ asɛntitiriw biara ase no, wɔakyerɛw nsɛntitiriw nketewa dodow bi. Wɔahyehyɛ nsɛm a ɛkyerɛkyerɛ nsɛntitiriw nketewa no mu no wɔ ase. Susuw sɛnea nsɛm a wobɛhwɛ so ama ɔkasa no fã biara ma nea edi kan no mu da hɔ, na ɛno nso ma nea edi hɔ no mu da hɔ na ɛboa ma wudi ɔkasa no botae ho dwuma no ho. Sɛ wunya te asɛmti no, ɔkasa no botae, ne sɛnea emu nsɛm no boa ma wudi saa atirimpɔw no ho dwuma ase pɛ a, wubetumi afi ase asiesie ɔkasa no.

      Mfiase no, sɛ wususuw wo kasa no ho sɛ ɛyɛ ɔkasa ntiantiaa anan anaa anum a emu biara kura asɛntitiriw bi a, ebetumi aboa wo. Siesie biako wie ansa na woakɔ foforo so.

      Nsɛntiaa a wɔde ama wɔ krataa no so no yɛ adwinnade a wɔhwɛ so siesie ɔkasa. Ɛnyɛ n’atirimpɔw ne sɛ wode bedi dwuma sɛ nsɛm bi a wobɛhwɛ mu ama wo kasa no. Ɛte sɛ nkrampan. Ebehia sɛ wode honam dura ho, na sɛnkyerɛnne kwan so no, woma no koma, na wuhuw nkwa home gu mu.

      Kyerɛwnsɛm a Wode Bedi Dwuma

      Yesu Kristo ne n’asuafo no de wɔn nkyerɛkyerɛ gyinaa Kyerɛwnsɛm no so. (Luka 4:16-21; 24:27; Aso. 17:2, 3) Wubetumi ayɛ saa ara. Ɛsɛ sɛ wo kasa no gyina Kyerɛwnsɛm no so titiriw. Sɛ anka wobɛkyerɛkyerɛ nsɛm bi a wɔaka wɔ krataa a wɔde ama no mu de adi dwuma no, susuw sɛnea Kyerɛwnsɛm no foa so no ho, na afei fi Kyerɛwnsɛm no mu kyerɛkyerɛ.

      Bere a wusiesie wo kasa no, hwehwɛ kyerɛwsɛm biara a wɔatwe adwene asi so wɔ asɛm no mu no mu. Hyɛ nsɛm a ɛfa ho no nsow. Kyerɛwsɛm bi wɔ hɔ a ɛboa ma wote nneɛma ase kɛkɛ. Ɛnyɛ ne nyinaa na ehia sɛ wokenkan anaa woka ho asɛm bere a worema ɔkasa no. Paw nea ɛfata paa ma w’atiefo no. Sɛ wode w’adwene si kyerɛw nsɛm a wɔatwe adwene asi so wɔ nsɛntiaa a wɔhwɛ so ma ɔkasa a wɔatintim no so a, ɛda adi sɛ worenhia sɛ wode Kyerɛwnsɛm foforo biara bedi dwuma aka ho.

      Sɛ wo kasa no bɛkɔ yiye a, ennyina kyerɛw nsɛm dodow a wode bedi dwuma no so, na mmom ebegyina sɛnea wo nkyerɛkyerɛ no tu mpɔn fa so. Sɛ worebɛkan kyerɛwsɛm biara a, kyerɛ nea enti a wode redi dwuma no. Gye bere fa kyerɛkyerɛ mu. Sɛ wokenkan kyerɛwsɛm no wie a, nto wo Bible no mu bere a wokyerɛkyerɛ mu no. Ɛda adi sɛ w’atiefo no nso bɛyɛ saa ara. Ɔkwan bɛn so na wubetumi akanyan w’atiefo no anigye na woaboa wɔn ma wɔanya Onyankopɔn Asɛm so mfaso kɛse? (Neh. 8:8, 12) Wonam nkyerɛkyerɛmu, mfatoho, ne sɛnea wɔde di dwuma so betumi ayɛ saa.

      Nkyerɛkyerɛmu. Sɛ worebɛkyerɛkyerɛ kyerɛwsɛm titiriw bi mu a, bisa wo ho sɛ: ‘Dɛn na ɛkyerɛ? Dɛn nti na mede redi dwuma wɔ me kasa no mu? Dɛn na ɛbɛyɛ sɛ wɔn a wɔretie me no rebisa wɔn ho wɔ nkyekyem yi ho?’ Ebia ebehia sɛ wususuw nsɛm a ɛfa ho, tebea, sɛnea esii, tumi a ɛwɔ nsɛmfua no mu, nea honhom kaa no ma ɔkyerɛwee no adwene a na okura, no ho. Eyi gye nhwehwɛmu. Wubenya nsɛm a ɛso wɔ mfaso pii afi nhoma horow a “akoa nokwafo ne ɔbadwemma” no de ama no mu. (Mat. 24:45-47) Mmɔ mmɔden sɛ wobɛkyerɛkyerɛ kyerɛwsɛm no mu biribiara mu, na mmom kyerɛ nea enti a womaa w’atiefo no kenkanee ne sɛnea ɛne nsɛm a moasusuw ho no hyia no. Ma wo nkyerɛkyerɛmu no mu nna hɔ.

      Mfatoho. Mfatoho atirimpɔw ne sɛ ɛbɛma w’atiefo anya ntease a emu dɔ anaasɛ ɛbɛboa wɔn ma wɔakae asɛm anaa nnyinasosɛm bi a woaka ho asɛm no. Mfatoho boa nkurɔfo ma wɔfa nea woaka akyerɛ wɔn no, na wɔde toto biribi a wonim dedaw ho. Eyi na Yesu yɛe bere a ɔmaa ne Bepɔw so Ɔkasa a wonim no yiye no. “Wim nnomaa,” “wuram sukooko,” “ɔpon teateaa,” ‘aban a wɔto no ɔbotan so,’ ne nsɛm a ɛtete saa maa ne nkyerɛkyerɛ mu daa hɔ a na wɔkae bere nyinaa.—Mat., ti 5-7.

      Sɛnea Wɔde Di Dwuma. Kyerɛw nsɛm a wobɛkyerɛkyerɛ mu na woama ho mfatoho no ma wonya nimdeɛ, nanso di a wɔde saa nimdeɛ no bedi dwuma no na mfaso wɔ so. Nokwarem no, ɛyɛ wɔn a wɔretie wo no asɛde sɛ wɔde Bible mu asɛm no bedi dwuma, nanso wubetumi aboa wɔn ma wɔahu nea ɛsɛ sɛ wɔyɛ. Bere a woanya ahu sɛ w’atiefo no te nkyekyem a moresusuw ho no ase na wohu hia a ehia wɔ asɛm a woreka no mu no, gye bere fa kyerɛ wɔn ma wonhu nkɛntɛnso a enya wɔ wɔn gyidi ne nneyɛe so no. Si mfaso a ɛwɔ so sɛ wobegyae nsusuwii bɔne ne nneyɛe a ɛne nokware a moresusuw ho no nhyia no so dua.

      Bere a woresusuw sɛnea wode kyerɛw nsɛm bedi dwuma ho no, kae sɛ nnipa a worekasa kyerɛ wɔn no fi mmeae ahorow na nsɛm tebea a wohyia no gu ahorow. Ebetumi aba sɛ anigyefo foforo koraa, mmabun, mpanyimfo, ne wɔn a nsɛm ahorow pii haw wɔn na wɔwɔ hɔ. Ma wo kasa no nyɛ nea wobetumi de adi dwuma ma ayɛ yiye. Kwati sɛ wode afotu bɛma ma ayɛ sɛ nea nnipa kakraa bi ho adwene na ɛwɔ wo tirim.

      Ɔkasafo no Gyinaesi Ahorow

      Wɔadi kan asi wo kasa no ho gyinae ahorow bi ama wo dedaw. Wɔama nsɛntitiriw no ada adi pefee, na wɔakyerɛ wo bere a ɛsɛ sɛ wode susuw asɛmti biara ho. Gyinaesi ahorow a aka no wɔ wo nsam. Wubetumi apaw sɛ wubegye bere pii wɔ nsɛntitiriw nketewa bi ho na wode bere kakraa bi ama afoforo. Mma ɛnnyɛ wo sɛ ɛsɛ sɛ wususuw asɛntitiriw ketewa biara ho wɔ ɔkwan koro so. Ɛno bɛma wode w’asɛm no atu mmirika na w’atiefo no rente wo ase. Wobɛyɛ dɛn atumi ahu nea ɛsɛ sɛ woka ho asɛm pii ne nea ɛnsɛ sɛ wokyɛ wɔ ho, anaa wobɔ so kɛkɛ? Bisa wo ho sɛ: ‘Nsɛm bɛn na ɛbɛboa me ma mada adwene a ɛwɔ ɔkasa no mu adi? Emu nea ɛwɔ he na ɛso bɛba m’atiefo no mfaso kɛse? So kyerɛwsɛm bi a wɔatwe adwene asi so a meyi afi mu no bɛma adanse a mede rema no mu agow?’

      Bɔ mmɔden biara kwati sɛ wode atesɛm anaa w’ankasa nsusuwii behyem. Onyankopɔn Ba, Yesu Kristo mpo kwatii sɛ ‘obefi n’ankasa ne tirim akasa.’ (Yoh. 14:10) Te ase sɛ nea enti a nkurɔfo ba Yehowa Adansefo nhyiam ahorow ase ne sɛ wobetie Bible mu nkyerɛkyerɛmu. Sɛ wobu wo sɛ ɔkasafo pa a, ɛda adi sɛ ɛyɛ Onyankopɔn Asɛm a wodan adwene kɔ so ntia, na ɛnyɛ wo. Eyi nti na wɔkyerɛ wo kasa ho anigye no.—Fil. 1:10, 11.

      Bere a woama nsɛntiaa bi kɛkɛ abɛyɛ Kyerɛwnsɛm mu nkyerɛkyerɛmu a edi mu no, afei nea aka ne sɛ wobɛbobɔ so. Mfaso wɔ so sɛ wobɛbobɔ ɔkasa no so den. Nea ehia ara ne sɛ wobɛhwɛ ahu sɛ nsɛntitiriw no nyinaa wɔ wo tirim. Ɛsɛ sɛ wutumi de wo koma hyɛ kasa no mu, woma ɛkanyan afoforo na woka nokware no kyerɛ anigye so. Ansa na wobɛma wo kasa no, bisa wo ho sɛ: ‘Dɛn na mepɛ sɛ midi ho dwuma? So emu nsɛntitiriw no da adi? So mama Kyerɛwnsɛm no ayɛ me nnyinaso ankasa? So asɛntitiriw biara ne nea edi so no hyia? So ɔkasa no hyɛ anisɔ a yebenya ama Yehowa ne ne nsiesiei ahorow ho nkuran? So nsɛm a mede wie ɔkasa no ne asɛmti no hyia, na ɛkyerɛ atiefo no nea ɛsɛ sɛ wɔyɛ, na ɛbɛkanyan wɔn ma wɔayɛ?’ Sɛ wubetumi abua nsɛm yi sɛ yiw a, ɛnde na woasiesie wo ho sɛ ‘wobɛma nimdeɛ ayɛ dɛ’ ma ɛso aba asafo no mfaso na akamfo Yehowa!—Mmeb. 15:2.

Twi Nhoma Ahorow (1980-2025)
Fi Mu
Kɔ Mu
  • Twi
  • Fa Mena
  • Yɛ Nsakrae a Wopɛ Wɔ Ha
  • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
  • Wɛbsaet No Ho Nhyehyɛe
  • Sɛnea Yɛde Wo Ho Nsɛm Di Dwuma
  • Kyerɛ Sɛnea Wopɛ Sɛ Yɛde Wo Ho Nsɛm Di Dwuma
  • JW.ORG
  • Kɔ Mu
Fa Mena