-
Paradise a Wɔasan De Aba!Yesaia Nkɔmhyɛ No—Hann Ma Adesamma Nyinaa I
-
-
Wɔwo Ɔman Foforo
19. Dɛn nti na yebetumi aka sɛ Yesaia nkɔmhyɛ no nyaa mmamu kakraa bi pɛ wɔ afeha a ɛto so asia A.Y.B. mu?
19 Nokwarem no, mmamu kakraa bi pɛ na Yesaia ti 35 no nyae wɔ afeha a ɛto so asia A.Y.B. mu. Paradise tebea a Yudafo a wɔsan baa wɔn asase so nyae no ankyɛ. Bere kɔɔ so no, atoro som nkyerɛkyerɛ ne ɔmampɛ honhom guu nokware som ho fĩ. Yudafo no dii honhom fam awerɛhow, si apini bio. Awiei koraa no, Yehowa poo ne nkurɔfo no. (Mateo 21:43) Esiane asoɔden a wɔsan yɛe nti, wɔn anigye no antra hɔ daa. Eyi nyinaa kyerɛ sɛ Yesaia ti 35 no benya mmamu foforo a ɛsen saa.
20. Israel foforo bɛn na wɔwoo no wɔ afeha a edi kan Y.B. mu?
20 Wɔ Yehowa bere a ɛsɛ mu no, Israel foforo, honhom fam de, bae. (Galatifo 6:16) Yesu too fapem maa Israel foforo a wɔbɛwo no yi wɔ n’asase so som adwuma no mu. Ɔsan de nokware som sii hɔ, na ɛdenam ne nkyerɛkyerɛ so no, nokware ho nsu no fii ase sen bio. Ɔsaa ayarefo yare, honhom fam ne honam fam nyinaa. Wɔtoo anigye dwom bere a wɔkaa Onyankopɔn Ahenni ho asɛmpa no. Ne wu ne ne wusɔre akyi adapɛn ason no, Yesu a wɔahyɛ no anuonyam no de Kristofo asafo no sii hɔ. Honhom fam Israel a Yudafo ne afoforo a Yesu mogya a ohwie gui agye wɔn, na wɔawo wɔn sɛ Onyankopɔn honhom fam mma ne Yesu nuanom a wɔde honhom asra wɔn no, na wɔwɔ asafo yi mu.—Asomafo no Nnwuma 2:1-4; Romafo 8:16, 17; 1 Petro 1:18, 19.
-
-
Paradise a Wɔasan De Aba!Yesaia Nkɔmhyɛ No—Hann Ma Adesamma Nyinaa I
-
-
21. Nsɛm bɛn na esisii afeha a edi kan no mu Kristofo asafo no mu a yebetumi aka sɛ ɛyɛ Yesaia nkɔmhyɛ no fã bi mmamu?
21 Bere a ɔsomafo Paulo rekyerɛw honhom fam Israel no mufo no, ɔtwee adwene sii nsɛm a ɛwɔ Yesaia 35:3 no so denam eyi a ɔkae so: “Monhyɛ nsa a emu agow ne nkotodwe a ahodwow no mu den bio.” (Hebrifo 12:12) Ɛnde, ɛda adi sɛ, wɔ afeha a edi kan Y.B. mu no, nsɛm a ɛwɔ Yesaia ti 35 no nyaa mmamu bi. Wɔ honam fam no, Yesu ne n’asuafo nam anwonwakwan so maa anifuraefo aniwa buei na asotifo aso tee asɛm. Wɔmaa ‘mpakye’ nantewee, na mum kasae. (Mateo 9:32; 11:5; Luka 10:9) Nea ehia sen saa no, wogyee nnipa komapafo fii atoro som mu baa honhom fam paradise mu wɔ Kristofo asafo no mu. (Yesaia 52:11; 2 Korintofo 6:17) Sɛnea na ɛte wɔ Yudafo a wɔresan afi Babilon no fam no, wɔn a wogyee wɔn yi hui sɛ anigye ne akokoduru honhom ho hia.—Romafo 12:11.
22. Ɔkwan bɛn so na Kristofo komapafo a wɔrehwehwɛ nokware no wɔ nnɛ mmere yi no baa Babilon nnommumfa mu?
22 Na nnɛ nso ɛ? So Yesaia nkɔmhyɛ no anya mmamu foforo nnɛ, nea edi mũ a ɛfa Kristofo asafo no ho? Yiw. Wɔ asomafo no wu akyi no, nokware Kristofo a wɔasra wɔn no dodow so tewee koraa, na atoro Kristofo, “nwura,” dɔɔso wɔ wiase. (Mateo 13:36-43; Asomafo no Nnwuma 20:30; 2 Petro 2:1-3) Wɔ afeha a ɛto so 19 no mu mpo, bere a ankorankoro komapafo fii ase tew wɔn ho fii Kristoman ho kɔhwehwɛɛ nokware som no, nkyerɛkyerɛ a ennyina Kyerɛwnsɛm so kɔɔ so guu wɔn ntease ho fĩ. Wɔ 1914 mu no, wɔde Yesu sii agua so sɛ Mesia Hene, nanso ɛno akyi bere tiaa bi no, tebea no ankɔ yiye amma komapafo a wɔhwehwɛ nokware yi. Nkɔmhyɛ no mmamu mu no, amanaman no ‘ne wɔn koe dii wɔn so nkonim,’ na wosiw mmɔden a Kristofo anokwafo yi bɔe sɛ wɔbɛka asɛmpa no kwan. Enti, wɔkɔɔ Babilon nnommumfa mu.—Adiyisɛm 11:7, 8.
23, 24. Akwan bɛn so na Yesaia nsɛm no anya mmamu wɔ Onyankopɔn nkurɔfo mu fi 1919 mu?
23 Nanso, nneɛma sesae wɔ 1919 mu. Yehowa yii ne nkurɔfo fii nnommumfa mu. Wofii ase poo atoro nkyerɛkyerɛ a na adi kan asɛe wɔn som no. Ne saa nti, wonyaa ayaresa. Wɔbaa honhom fam paradise bi a ɛkɔ so trɛw wɔ wiase nyinaa nnɛ no mu. Wɔ honhom fam no, anifuraefo resua sɛ wobehu ade, na asotifo ate asɛm—na wogye Onyankopɔn honhom kronkron no dwumadi tom koraa, na wohu hia a ehia bere nyinaa sɛ wɔbɛn Yehowa. (1 Tesalonikafo 5:6; 2 Timoteo 4:5) Nokware Kristofo a wɔnka wɔn ano ntom bio yi de anigye ‘teɛm’ ka Bible mu nokware ho asɛm kyerɛ afoforo. (Romafo 1:15) Wɔn a na wɔayɛ mmerɛw honhom fam, anaa ‘mpakye’ no, ɛnnɛ wɔda nnamyɛ ne anigye adi. Sɛnkyerɛnne kwan so no, wotumi ‘huruw sɛ ɔforote.’
-