MWAHA ONTHOKORORIWA 8
ETXIPO 123 Nimwiiweleleke Yehova ni Mutthenkeso Awe
Muroromeleke moota Yehova oneettihaawe muloko awe
“Miyo, kà Yahvéh . . . onawèttiha mphironi onèttawe.” — YES. 48:17.
ELE NINKELA AHU OXUTTERA
Ninrowa woona moota Yehova oneettihaawe muloko awe olelo va ni mareeliho ninrowaahu waakhela wakhala weera ninneemerera moota Yehova oneettihaawe muloko awe.
1. Matakihero heeni ennikhavihera wiiwexexa weera ninnamuhaawela Yehova weera aneettiheke?
NKUUPUWELANI nyuwo muthweelenleene variyari va ntuphi. Ni ntuphi nno ti nootepa woopiha: Sookhalamo inama soowoopiha, isiitthu sineera soowiihereni iretta, miri soowoopiha ni malitti ni maluku oovithiwa. Nyuwo mwaamukhala oomaaleleya mwaarinono mutthu anoohoolani asuwenle nnene nipuro noowoopiha ni moota woowiikosoopa. Elapo ela olelo va, eri ntoko nipuro nno. Sohaatta itthu soowoopiha sinoopopiha otepaxa wene mikhalelo sahu soomunepani. Mene hiyo nookhalano mutthu onnihoolela oomalela, Yehova. Owo onnanihiya ottayi ni soowoopiha nave onnanikhavihera ophiya ninkelaahuwo, ekumi yoohimala elapo enyowani.
2. Moota heeni Yehova onneettihaawe?
2 Moota heeni Yehova onnihoolelaawe? Onnanihoolela moorweela mwa nuulumo nawe, Biblya. Menento, owo onnaavarela muteko atthu weera enihooleleke. Mwa ntakihero, owo onnanvarela muteko “kaporo òroromeleya ni a miruku” weera anivaheke yootxa ya omunepani ni onikhavihera opaka soothanla sooreera. (Math. 24:45) Nave-tho, Yehova onnaavarela muteko alopwana weera eneettiheke. Mwa ntakihero, asitokweene a esirkwiitu ni asitokweene a mmulokoni yaawo ennivaha miruku weera enikhavihereke oviriha maxupo. Hiyo ninneera asantte vantxipale wa Yehova mwaha woonihoolela nnene mwa etempu ela yooxupa! Ehaakunveene ophiya emalihero, miruku iya sinnanikhavihera okhala nthamwene a Yehova ni ovirelela weettela ephiro ya ekumi yoohimala.
3. Eheeni ninrowaahu woona mwa yoosoma ene yeela?
3 Nnaamweera nsuwenleene eyo, ikwaha ikina pooti okhala wooxupa otthara miruku sa Yehova, otepaxa wene, vaavo miruku iyo sinvahiwaaya ni atthu oohimalela. Mwaha wa heeni? Pooti weeraka khaiyene miruku naahaawelaahu wiiwa. Nave pooti wuupuwelaka weera miruku iyo, khasinvarihana nave khasinweela wa Yehova. Menento, etempu ene tiyeeyo nintthuneyaahu weemereraka weera Yehova toneettiha muloko awe, ni weera otthara miruku sawe ti wooreera wa hiyo. Weera enikhavihere olipiha nroromelo nahu, yoosoma ela enoorowa wuuluma (1) moota Yehova aaweettinhaawe atthu awe khalayi, (2) moota owo oneettihaawe muloko awe olelo va, ni ya (3) mwaha wa heeni wa hiyo oraaya wootthuneya ovirelela otthara miruku sa Yehova.
Okhuma khalayi mpaka olelo va, Yehova onnaavarela muteko alopwana weera yeettihe muloko awe (Nwehe eparagrafu 3)
MOOTA HEENI YEHOVA EETTINHAAWE NLOKO NA ANA A ISRAELI
4-5. Moota heeni Yehova oonihenraawe weera annanvarela muteko Mose weera aweettihe ana Israeli? (Nwehe efootu ya vakaapani.)
4 Yehova aahimuthanla Mose weera aavenxe ana a Israeli wExipitu. Yehova aahiwoonihera ana a Israeli ethoonyero yoonihera weera aahimuthanla Mose weera aweettiheke. Mwa ntakihero, Yehova aahivarela eyuupuru ya mahutte othana ni eyuupuru ya mooro ohiyu. (Ott. 13:21) Mose annatthara eyuupuru ni aahaakuxa ana a Israeli erowaka mooloko wooxeera. Atthu yaapatxera woova vaavo yonnaaya weera yaahirukureriwa ni mooloko ni anakhotto a wExipitu. Awo yoona weera Mose aapaka etthu yoonanara vaavo aakunxaawe wExipitu aaroihaka mooloko wooxeera. Mene Mose khaapanke yoottheka eri poothe. Aari Yehova aatthuna weera aakuxe atthu arowakano mooloko wooxeera, anvarelaka muteko Mose. (Ott. 14:2) Ni eyo yaahinvaha eparakha Yehova weera oonihere owera wawe wootikhiniha. — Ott. 14:26-28.
Mose annaroromela miruku sa Yehova aavahiwaawe moorweela mwa eyuupuru ya nihutte weera eettihe muloko mweeheweheweni (Nwehe eparagrafu 4 ni 5)
5 Mpuwa mwa iyaakha 40, Mose aavirelela ororomela miruku sa Yehova weera ahoolele muloko wa Muluku mweeheweheweni.a Moovira etempu, Yehova aaheeriha weera eyuupuru ya nihutte nikhaleke va ehema ya Mose, weera ana a Israeli ootheene ewereke woona. (Ott. 33:7, 9, 10) Yehova annuuluma ni Mose mpuwa mwa eyuupuru ele, avinyaka, Mose annaaleela miruku sootheene atthu. (Nsal. 99:7) Ana a Israeli yanwera woona weera Yehova annanvarela muteko Mose weera aweettiheke.
Mose ni namakhavihera awe, Yehoxuwa (Nwehe eparagrafu 5-7)
6. Moota heeni ana a Israeli yoonenlaaya miruku Yehova aavanhaawe? (Namalepela 14:2, 10, 11)
6 Mooriipiha murima, ana a Israeli akina yaahikhootta soowoonihera Yehova oonihenraawe weera annuuluma moorweela mwa Mose. (Mmusome Namalepela 14:2, 10, 11.) Ikwaha sintxipale, awo yannakhootta weera Yehova annanvarela muteko Mose. Mwaha wa yeeyo, Yehova khaakhulenle weera ana a Israeli evolowe elapo yoolaiheriwa. — Nam. 14:30.
7. Nvahe matakihero a atthu yaatthanre miruku sa Yehova. (Namalepela 14:24) (Nwehe efootu.)
7 Nto ana a Israeli akina, yannatthara miruku sa Yehova. Mwa ntakihero, Yehova enre: ‘Kalebi . . . aakitthara mwa soothesene.’ (Mmusome Namalepela 14:24.) Yehova aahimureeliha Kalebi, ni mpaka owo aahinvaha eparte ya elapo owo aathanliyaawe. (Yeh. 14:12-14) Muloko woottharelana wa ana a Israeli, waavirelela-tho otthara miruku sa Yehova. Vaavo Mose aakhwiiyaawe ni Yehoxuwa okhala muhooleli a ana a Israeli, awo ‘yaamuttittimiha mahiku mootheene a ekumi awe.’ (Yeh. 4:14) Yookhumelela aya, ti yooweera Yehova aahaareeliha ana a Israeli ni aahaakuxa mpaka elapo aalaihenraawe. — Yeh. 21:43, 44.
8. Muthalihe moota Yehova eettihaawe muloko awe etempu ya mamwene. (Nwehe efootu.)
8 Moovira iyaakha, Yehova aahaathanla aphuki weera ehooleleke muloko awe. Nave-tho etempu ya mamwene, Yehova aahaathanla maprofeti weera ehooleleke muloko awe. Mamwene yaari oororomeleya wa Yehova, yaatthuneya waakhulelaka miruku sa maprofeti. Mwa ntakihero, mwene Davidi aahiiwelela moowiiyeviha miruku sa mprofeti Nathani. (2 Sam. 12:7, 13; 1 Sow. 17:3, 4) Mwene Yosafati aahitthara miruku sa mprofeti Yahaziyeli weera asuwele etthu yoopaka ni waakhavihera atthu weera ‘ekhaleno nroromelo wa maprofeti.’ (2 Sow. 20:14, 15, 20) Nave Mwene Ezekiyeli aahaasa miruku wa mprofeti Yesaya vaavo aaxupeñyaawe. (Yes. 37:1-6) Vaavo mamwene yaattharaaya miruku sa Yehova, awo yannareelihiwa ni atthu ootheene yaakhala ookosoopeya. (2 Sow. 20:29, 30; 32:22) Wannooneya weera Yehova annaavarela muteko maprofeti weera yeettiheke muloko awe. Nnaamweera vareene haawo, mamwene makina ni atthu yannakhootta miruku sa maprofeti a Yehova. — Yer. 35:12-15.
Mwene Ezekiyeli ni mprofeti Yesaya (Nwehe eparagrafu 8)
MOOTA HEENI YEHOVA AAWEETTINHAAWE AKRISTU OOPATXERA
9. Yehova aavarenle muteko taani weera aweettihe akristu oopatxera? (Nwehe efootu.)
9 Yehova aahipaka muloko wa ekristu oPentekoste eyaakha ya 33. Yehova aaweettiha moota heeni akristu ale oopatxera? Yehova aahimuthanla Yesu ntoko muru wa muloko. (Aef. 5:23) Menento Yesu khuuluma ni atthu awo ethoni ni ethoni weera aaleele etthu yoopaka. Owo aahaavarihela muteko arummwa ni asitokweene a oYerusalemu weera yaavaheke miruku akristu ale oopatxera. (Mit. 15:1, 2) Opwaha mwa yeeyo, yaahithanliwa-tho asitokweene weera ehooleleke muloko. — 1 Ates. 5:12; Tito 1:5.
Arummwa ni asitokweene oYerusalemu (Nwehe eparagrafu 9)
10. (a) Moota heeni akristu oopatxera yoonenlaaya miruku yaakhenlaaya? (Miteko 15:30, 31) (b) Mwaha wa heeni khalayi atthu akina yaahaaroromelaaya alopwana Yehova aavarelaawe muteko weera yeettihe muloko awe? (Nwehe ekwaadru “Mwaha wa heeni atthu akina yahaakhulelaaya weera Yehova annaavarela muteko atthu weera yeettihe muloko awe.”)
10 Neereke akristu oopatxera yannaroromela moota Yehova eettihaawe muloko awe? Aani. Antxipale a yaawo yannahakalala vaavo yaattharaaya miruku yaakhelaaya. Ni ‘awo yaahakalala vaavo yaalipihiwaaya.’ (Musome Miteko 15:30, 31.) Nankhanto olelo, moota heeni Yehova oneettihaawe muloko awe?
MOOTA YEHOVA ONNEETTIHAAWE OLELO
11. Nvahe ntakihero na moota Yehova oneettihaawe muloko awe olelo va.
11 Yehova onnavirelela weettiha muloko awe olelo va. Owo onnapaka eyo moorweela mwa masu awe, Biblya, ni moorweela mwa Mwanawe Yesu Kristu yoowo ori muru wa muloko. Neereke hiyo nookhalano mathowa oowooneya enoonihera weera Yehova onnaavarela muteko atthu weera yeettiheke muloko awe? Aani. Mwa ntakihero, moone etthu yeereñye okhuma eyaakha ya 1800. Charles Taze Russell ni asinthamwene awe yaawo yaamusoma Biblya, yaapatxera wiiwexexa weera eyaakha ya 1914, yaari yootepa otthuneya moovarihana ni otikitheriwa wa Omwene wa Muluku. (Dan. 4:25, 26) Weera ephwanye etthu eyo, awo yaahisoma vantxipale woohima sa iprofesiya sa mBiblyani. Neereke Yehova annavaha miruku wa ipeskisa awo yaapakaaya? Moohihovela, aani. Etthu yeereñye mulaponi eyaakha ya 1914, yaahoonihera weera moohihovela Omwene wa Muluku waapatxera olamulela. Eyaakha ene yeeyo, ekhotto yoopatxera ya elapo yootheene, yaapatxera. Okhuma vaavo, itthu sootepa waatxeerereya ntoko, iretta, ottikinyeya wa elapo, ni etala. (Luka 21:10, 11) Moohihovela, Yehova ohaavarihela muteko alopwana ale weera ekhavihere muloko awe.
12-13. Eheeni epakinwe mpuwa mwa Ekhotto Yanaaveeli ya Elapo Yootheene weera waatxeereriwe muteko woolaleera?
12 Muupuwele etthu yeereñye mpuwa mwa ekhotto yanaaveeli ya elapo yootheene. Emuthokororakaru Apokalise 17:8, asinna a esede mundial yaahiiwexexa weera ekhotto ele khiyaarowa onwiiha Harmagedoni, mene yaamukhala etempu ya murettele waarowa owiihera eparakha ya waatxeerereya muteko woolaleera. Awo yaahipaka yoothanla yeeyo yaakhala ntoko khiyaavareleya muteko, opakiwa wa Exikola ya Biblya ya oGiladi ya Torre de Vigia, weera yaatreinariheke mamissiyonaariyu weera elaleereke ni oxuttiha mapuro oovirikana a mulaponi. Mamissiyonaariyu makina, yaahinviyariwa mpuwa mwa ekhotto. Opwaha mwa yeeyo, kaporo oororomeleya aahimpaka Curso do Ministério Teocráticob weera aatreinarihe atthu ootheene a mmulokoni weera ekhale anamalaleera ookhumela nnene ni ooxuttiha. Wa mukhalelo ene yoola, atthu a Muluku yaari oorehereya ene wa muteko waarowa okhumelela muhoolo.
13 Niwehaka ottuli, onnooneya weera Yehova, anneettiha muloko awe mwa etempu ele yooxupa. Ovinyera ekhotto yanaaveeli ya elapo yootheene, muloko wa Yehova mwa ilapo sintxipale, onnawera ovara muteko woolaleera mootaphuwa. Mweekhaikhai, muteko woolaleera wa elapo yootheene, onnavirelela wunnuwa.
14. Mwaha wa heeni nintthuneyaahu ororomelaka miruku sa mareherero a Yehova ni sa asitokweene a mmulokoni? (Apokalise 2:1) (Nwehe efootu.)
14 Olelo va, asitokweene a Mukuttula Woolamulela, ennavirelela otthara miruku sa Yesu. Awo ennapaka eyo ewehexexaka waari weera soothanla saya sinnavarihana ni ele Yesu ontthunaawe. Opwaha mwa yeeyo, asitokweene a esirkwiitu ni asitokweene a mmulokoni ennavariheliwa muteko weera ehimeke miruku iya mmulokoni.c Asitokweene oothanliwa, eri “ntata nolopwana” na Yesu. (Mmusome Apokalise 2:1.) Ekhaikhai weera asitokweene ootheene toohimalela ni ennafaliyari. Ikwaha ikina Mose ni Yehoxuwa yannafaliyari, mpakana-tho arummwa. (Nam. 20:12; Yeh. 9:14, 15; Arom. 3:23) Mene nnaamweera vareene hiiho, hiyo ninnoona nnene sene weera Yesu onnavirelela omweettiha kaporo oororomeleya ni asitokweene a mmulokoni nave owo onoovirelela waavarihela muteko asilopwana ala “mahiku othene mpaka emalihero ya olumwenku.” (Math. 28:20) Tivawonto, hiyo nookhalano mathowa enneeriha ororomela miruku Yesu onnivahaawe aavarihelaka muteko asilopwana ala oororomeleya.
Mukuttula Woolamulela wa mahiku ahu ala (Nwehe eparagrafu 14)
MWAHA WA HEENI ORAAYA WOOREERA WAAROROMELA ALE YEHOVA ONAAVARIHELAAWE MUTEKO WEERA YEETTIHE MULOKO AWE
15-16. Eheeni nyuwo muxuttenraanyu ni ntakihero na atthu yaatthara miruku sa Yehova?
15 Vaavo hiyo ninttharaahu miruku sa Yehova, ninnoona mareeliho awe. Mwa ntakihero, Andy ni mwaarawe Robyn, yaatthara miruku sa kaporo oororomeleya woohima sa okhalano ekumi yookhweya. (Nwehe enoota ya yoosoma ya Matheyo 6:22.) Mwaha woopaka eyo, awo yaakhalano eparakha ya ovara muteko woowiivaherera, muteko wooteka wa mareherero. Robyn ohimme ha: “Ikwaha ikina hiyo naakhala impa sooyeva, ni khasaakhanleno nipuro noowaapeya. Nave miyo kannatthuneya otumiha ikaruma saka sa ifootu seiyo saakisivela vantxipale opaka. Miyo kaahinla vaavo kaatuminhaaka akaamera aka. Mene hiihaale ntoko Sara mwaarawe Abrahamu, miyo kaalakela ohiweha ottuli.” (Aheb. 11:15) Nto eheeni Andy ni mwaarawe Robyn yuupuwenlaaya mwa sookumanano soothesene yaavirinhaaya? Robyn onnavirelela oriki: “Hiyo ninnahakalala vantxipale osuwela weera ninnanvaha Yehova yootheene ele nraahuno. Vaavo ninvaraahu muteko wa mmarehereroni mwa Yehova, hiyo ninnoona moota enrowaaya okhala ekumi elapo enyowani.” Aiyawe, Andy ennaakhulela eriki: “Hiyo ninnahakalala vantxipale osuwela weera ninnanvaha Yehova etempu ahu ni ikuru sahu sootheene.”
16 Moone ntakihero nikina wa moota oraaya wooreera wa hiyo otthara miruku sa Yehova. Amalihakaru exikola, Márcia aatthuna otthara miruku aavahinwaawe sa okhala pioneira. (Math. 6:33; Arom. 12:11) Owo ohimme ha: “Miyo kaakhalano musurukhu waaphiyera osoma wuuniversidade iyaakha 4. Mene miyo kaatthuna ompakela itthu sintxipale Yehova. Nto kaalakela ompaka curso técnico ni oxuttera muteko waarowa okikhavihera wiikhavihera vaavo kaarowaaka okhala pioneira. Ela yoothanla yootepa oreera kipankaaka mweekumini mwaka. Olelo va, miyo pioneira ni horaariyu aka a muteko woowiilipihera, onnakikhavihera okhavihera oBetheli ni opaka itthu sootepa oreera mmutekoni mwa Yehova.”
17. Mareeliho heeni makina nimphwanyaahu vaavo ninttharaahu miruku sa Yehova? (Yesaya 48:17, 18)
17 Ikwaha ikina, hiyo ninnaakhela miruku mmarehereroni seiyo sinnikosoopa, nave ninnaleeliwa woopiha waya osiveliwa ni itthu sa weerutthuni, ni opaka itthu seera sineerihe ohiiwelela malamulo a Muluku. Vaavo ninttharaahu miruku iyo, hiyo pooti woona moota oraaya wooreera wiiwelela miruku sa Yehova. Hiyo pooti okhalano yoowuupuxera ya murima yooreera ni osepa maxupo mantxipale. (1 Tim. 6:9, 10) Opaka eyo, nnoowera onvarela muteko Yehova ni murima ahu wootheene, khiyaavo etthu mulaponi enrowa onivaha ohakalala, omaaleleya ni opuha. — Mmusome Yesaya 48:17, 18.
18. Mwaha wa heeni nyuwo mulakenlaanyu otthara miruku sa Yehova?
18 Moohihovela, Yehova onoorowa ovirelela waavarihela muteko asilopwana weera enivaheke miruku mpuwa mwa maxupo matokweene ni mpuwa mwa olamulelo wa iyaakha 1.000. (Nsal. 45:17 [45:16, NM]) Neereke hiyo nnootthuneya otthara miruku iya nnaamweera ntthunaka opaka etthu ekina? Onoorowa okhala wookhweya otthara miruku siri poothe sa Yehova wakhala weera okhumela viinaano, nnootthara miruku onnivahaawe. Tivawonto ontthuneyaaya ottharaka miruku sootheene sa Yehova, ohela mpuwa miruku onnivahaawe aavarihelaka muteko atthu aathanliyaawe weera enikosoopeke. (Yes. 32:1, 2; Aheb. 13:17) Vaavo nimmuttharaahu muhooleli ahu oomalela, Yehova, nroromeleke weera owo onoorowa onivuluxa wa etthu eri poothe yoowoopiha, ni weera nnoovirelela okhala asinthamwene awe, ekumi ahu yootheene mpaka elapo enyowani.
MWAAKELA WAAKHULA HAYI?
Moota heeni Yehova eettinhaawe nloko na Israeli?
Moota heeni Yehova aaweettinhaawe akristu oopatxera?
Mwaha wa heeni oraaya wooreera vaavo hiyo nneettihiwaahu ni Yehova?
ETXIPO 48 Neetteke ni Yehova Khula Nihiku
a Yehova tho aahimuthanla ntxeelo weera ‘ahooleleke nloko na Israeli,’ eettihaka muloko ole mpaka elapo yoolaiheriwa. Onnooneya weera ntxeelo ole, aari Mikhayeli, nenno nri nsina ninvariheliwa weera ahimmwe Yesu ntoko muhooleli a antxeelo ootheene. — Ott. 14:19; 32:34.
b Nsina nno moovira etempu, nootxentxiwa eneeriwa Escola do Ministério Teocrático. Olelo va, etreinamentu eyo enneerela eparte mithukumano sa eriyari ya esemana.
c Munwehe kwaadru “Muritti wa Mukuttula Woolamulela” va Nwehereri a Fevereiro a 2021, epaaxina 18.