Ireferensiya sa Ekumi ni MutekwaahuEkadernu ya Vamweerini
© 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
7-13 A JULHO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 21
Miruku soovareleya muteko weera ntheli nikhale noohakalala
w03 15/10 epaax. 4 eparag. 5
Moota heeni ninrowaahu opaka soothanla sooreera?
Opaka soothanla mutthu ohuupuwenle, pooti woonihera weera mutthu khaanoono miruku. Eliivuru ya Miruku 21:5 ennahima yeeraka: “Miteko sa pixa murima sinnamuruhela oruwerya pahi, nto sa mulipa a nvai othoiwa ni osiwa.” Mwa ntakihero, ale ennamorari, ontthuneya oviriha etempu weera yoone wakhala weera enoothelana naari hooye. Yaahipaka eyo, awo pooti waakhumelela ele William Congreve, namalepa a inglês a eseekulu 18 ohimmaawe eeraka: “Ale enaakuvela othelana ehuupuwenle, pooti ottharuwa mwa etempu yintxipale.”
g 7/08 epaax. 7 eparag. 2
Miruku soovareleya muteko weera ntheli nikhale noohakalala
Mukhaleke oowiiyeviha. “[Muhipakeke] etthu niwoko novanyihana nari nowisona, hoye, mene mowiyevihani, [mwaattittimiheke] asikhw’inyu wiipwaha asinen’anyu.” (Afilipi 2:3) Onyakulihana onkhumelela munthelini, ikwaha sintxipale onkhumelela amwaha woowiisunnuwiha. Mwaha wooweera mukina onnanvaha nthowa mukhwaawe mwaha wa maxupo ekhumelenle, ohiya wiiyeviha ni waasaasera moota wooreherera maxupo awo. Wakhala weera enookhumelela eyo, wiiyeviha onookhavihera wiikosoopa ni mukhalelo woohitthuna okhalano nthowa.
w06 15/9 epaax. 28 eparag. 13
“Ohakalale ni muthiyana a omiravo á”
13 Nankha wakhala weera ale ethelanne ennanyakulihana mwaha woohikosoopana nnene? Ontthuneya wiilipihera weera yaase nikhavihero. Mwa ntakihero, apaale wuuluma moohireerela onnavoleela ntheli ni onnakumihera maxupo. (Miruku 12:18) Ntoko nonnaahu mwa yoosoma evinre, eyo pooti okumihera maxupo matokweene. Miruku sa mBiblyani sineera: “Omaka weheweheweni ti worera opwaha omaka ni muthiyana òxupa ni ònanara murima.” (Miruku 21:19) Wakhala weera nyuwo muthiyana ootheliwa ni ntheli nanyu nri mwa mukhalelo ene yoola, mwiikoheke ha: ‘Neereke mukhalelo aka onnaweeriha aiyaka waaxupa okhala vakhiviru ni miyo?’ Biblya onaaleela ha alopwana oothela: “Mwàsivele asar’inyu ni muhikhale òwuma murima ni yawo.” (Akolosi 3:19) Wakhala weera nyuwo mulopwana oothela, mwiikoheke ha: ‘Neereke miyo mutthu oowuuma murima ni kinnaweeriha amwaaraka waasaasa nikhavihero nipuro nikina?’ Oraruwelana ikwaha sintxipale khonleveleliwa. Menento, okhala weera itthu iya pooti okhumelela, ti wooreera ovaanelaka ikwaha sintxipale woohima sa maxupo ankhumelela.
Othokorora itthu soomunepani
w05 15/1 epaax. 17 eparag. 9
Soowooniheriwa sa khalayi sa Omwene wa Muluku sinneereya
9 Olelo, Yesu khaiyene mutthu yoole anwenle mwaaxaana a puuru, mene owo ti Mwene oowera. Owo onnahimmwa onwenleene kavalu, yoowo mBiblyani entaphulela ekhotto. (Miruku 21:31) Apokalise 6:2 oneera: “Vano kàhòna ni nananoru àhòneya [kavalu] òttela, ni yole anwenle àkhalano mura ni àvahiwa nampurutxi ni àvinya’vo aweryaka ekhotto ni wera awerye tho.” Opwaha mwa yeeyo, nasalmu Davidi aalepa woohima sa Yesu eeraka: “Yahvéh onnùnnuwiha mwila wa owerya wanyu: O Siyoni mulamule variyari va amwittan’anyu!” — Nsalmu 110:2.
14-20 A JULHO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 22
Miruku soovareleya muteko weera mwaahuwe anamwane
w20.10 epaax. 27 eparag. 7
Neereke mwaninyu unnuwa vale ononvarela Muluku?
7 Wakhala weera moothela naari mootheliwa ni muntthuna waayara anamwane, mwiikoheke ha: ‘Neereke hiyo atthu oowiiyeviha ni ninnamusivela Yehova ni Masu awe? Neereke Yehova aamurowa onithanla weera nimukosoopeke mwaana?’ (Nsal. 127:3, 4) Wakhala weera nyuwo tiithi, mwiikoheke ha: ‘Keereke kinnaaxuttiha anamwane aka osuwela ovara muteko?’ (Koh. 3:12, 13) ‘Keereke kinniilipihera waakosoopa anamwane aka weera sihaakhumelele irisa soomunepani ni sa weerutthuni sinkumiheriwa ni elapo ela ya Satana?’ (Mir. 22:3) Ekhaikhai weera khamunrowa owera waakosoopa anamwane anyu wa maxupo ootheene enrowa waakhumelela. Mwaha wooweera khonwereya opaka eyo. Mene nyuwo pooti waakhavihera anamwane anyu ovilela maxupo a mweekumini mwaaxuttihaka mwa nsivelo ororomela masu a Muluku, Biblya. (Musome Miruku 2:1-6.) Mwa ntakihero, wakhala weera ookhala mmusi anyu ohiñye onvarela Yehova, mwaaxuttiheke anamwane anyu otthuneya waya ororomeleya wa Yehova nvarihelaka muteko matakihero a mBiblyani. (Nsal. 31:24 [31:23, Tradução do Novo Mundo]) Nave wakhala weera ohookhwa mutthu mwamusivelaanyu, nwoonihere anamwane anyu iversu sa mBiblyani sinrowa waakhavihera owina oriipiwa murima ni ophwanya murettele — 2 Akor. 1:3, 4; 2 Tim. 3:16.
w19.12 epaax. 26 eparag. 17-19
Asitiithi, mwaaxuttiheke anamwane anyu omusivela Yehova
17 Mwaaxuttiheke anamwane anyu ereene akhaanini. Waaxuttiha anamwane nlelo ereene akhaanini etthu yootepa otthuneya. (Mir. 22:6) Nkamuupuwelani Timotheyo, yoowo emaara unnunwaawe aapanke mikwaha sa omisiyonaariyu ni murummwa Paulo. Ameyawe Timotheyo, Eunisi ni avovo awe yiitthaniwa Loide yaamuxuttiha “venamwaneni” vawe. — 2 Tim. 1:5; 3:15.
18 Anamathelana akina a oCosta do Marfim, Jean-Claude ni Peace aawera waahuwa anamwane aya 6 weera emusiveleke ni onvarela Yehova. Eheeni yaakhavihenre okhumela nnene? Awo yaatthara ntakihero na Eunisi ni Loide. Awo ehimme ha, “Hiyo nannaaxuttiha masu a Muluku okhuma enamwane aya. Naapatxenye eyo naayarakaru.” — Ola. 6:6, 7.
19 Ontaphulela eheeni ‘waaxuttiha’ anamwane masu a Yehova? ‘Oxuttiha’ ontaphulela “otthikela (wuuluma etthu emoharu) ikwaha sintxipale.” Weera epake eyo, asitiithi ontthuneya ovirihaka etempu ereene ni anamwane aya. Emaara ekina pooti okhala wooxupa waaxuttiha anamwane itthu imoha-moharu. Menento, asitiithi entthuneya wiilipihera weera yooneke eyo ntoko eparakha weera yaakhavihere anamwane aya wiiwexexa ni ovarihela muteko masu a Muluku.
w06 1/4 epaax. 9-10 eparag. 4
Asitiithi — Mukhale ntakihero nooreera wa anamwane anyu
Ikwaha sintxipale anamwane enuupuwela ntoko anamwane, ni aakhalano mukhalelo woowiisoona, ni woohiiwelela. (Ephattuwelo 8:21) Asitiithi entthuneya opaka eheeni? Biblya oneera: “Ololo onàttamela murima wa mmiravo: murepettho wottaruxa pahi onokikirixe ottai ni yowo.” (Miruku 22:15) Atthu akina ennuupuwela weera nttaruxo ntoko nna nnoonihera wuuma murima ni ti na khalayi. Mene Biblya khonsiveliwa ni owali naari ni mukhalelo ori poothe wa nihasu. “Murepettho”, nnaamweera imaara ikina ohimmwaka ottaruxiwa woomaniwa, eyo ennoonihera muritti asitiithi eraayano woowaattaruxa anamwane aya, epakaka eyo mwa nsivelo, ni yoolakela yoowaakosoopa anamwane aya. — Aheberi 12:7-11.
Othokorora itthu soomunepani
w21.08 epaax. 22-23 eparag. 11
Muhakalaleke ni miritti muraanyuno
11 Naavaraka muteko ni wiivaherera naakhulelaka yoothanleliwa eri poothe ninvahiwaahu ni mareherero a Yehova, nnoohakalala. ‘Mwaatteliweke’ mmutekoni moolaleera ni mukhavihereke miteko sa mmulokoni. (Mit. 18:5; Aheb. 10:24, 25) Muroweke omithukumanoni mwiirehenre weera mwavahe ikomentariyu sooreera. Mwihikuxereke matheela yoothanleliwa munvahiwaanyu mmithukumanoni sa variyari va esemana. Wakhala weera asitokweene a mmulokoni ahoovekelani ovara muteko wa mmulokoni, muhipiseke ophiya ni mukhaleke oororomeleya. Muhuupuweleke weera muñyeeha etempu anyu vaavo munrehereraanyu yoothanleliwaanyu. Muttottele mureerelo vaavo munrehereraanyu yoothanleliwa anyu. (Mir. 22:29) Emaara nyuwo muniivahereraanyu opaka eyo, munookela vahoolo moowaakuveya ni munoohakalala. (Agal. 6:4) Ni-tho onookhweya okhala oohakalala vaavo atthu akina anaakhelaaya iparakha seiyo nyuwo mwaatthunaanyu. — Arom. 12:15; Agal. 5:26.
21-27 A JULHO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 23
Miruku soovareleya muteko woohima sa owura eviinyu
w04 1/12 epaax. 19 eparag. 5-6
Mukhaleno moonelo wooreera woohima sa eviinyu
5 Nankha wakhala weera mutthu onnawura eviinyu mene oniikosoopa weera ahihapaliwe? Atthu akina khensuwanyeya weera aahapaliwa nnaamweera ewunreene eviinyu yintxipale. Mene mutthu onuupuwela weera yookhovelela eyo khaiyene ti yoonanara, owo onimwiiwoka. (Yeremiya 17:9) Pooti weeraka awo muhoolo mwaya enookhovelela owura ni okhala “epottha ya evinyu yintxipale.” (Tito 2:3) Woohima sa mukhalelo ommweeriha mutthu okhala namuhapaliwa, namalepa Caroline Knapp ohimme ha: “Weera mutthu akhale namuhapaliwa, mukhalelo owo oneereya vakhaani-vakhaani moohisuwanyeya.” Mweekhaikhai, owura eviinyu yintxipale pooti okumihera maxupo naari okhwa!
6 Moone-tho etthu Yesu aahimmaawe: “Mwiikosoope ni otxa vantxipale ni owura, ni soovalaveliha sa mweekumini mwanyu weera sihinanarihe muupuwelo anyu. Ni weera muhitutuxeriwe nihiku nno noophwanyakani mootutuxera, ntoko mwaamunama ommorela vamuraakhoni. Woona weera nihiku nno ninrowa waaphwanya atthu ootheene a elapo ya vathi mootutuxera.” (Luka 21:34, 35) Nnaamweera mutthu owo ahihapaliwaka, eviinyu pooti omweeriha okhala ookhulumuwa ni ooresi mwa mukhalelo wa weerutthuni ni woomunepani. Etthu heeni enkela omweereela mutthu owo wakhala weera nihiku na Yehova nnomphwanya ni mukhalelo awe owo?
it-1 epaax. 304-305 eparag. 3-4
Owuraxa ni ohapaliwa
Etthu Biblya onkhoottihaawe. Owura eviinyu yintxipale mpaka ohapaliwa, onnakhoottihiwa mBiblyani. Mwene Salomoni onnaiwanyeiha nnene sene itthu sinkhumelela mwaha woowura eviinyu yintxipale mpaka ohapaliwa. Owo enre: “Malatta awani? makhupanyero awani? Owanawana wawani? mahihimero awani? Makuma a mahala awani? Oxera maitho wawani? Ahéé, ti a yawo anamakela owurya evinyu ni anathukumana wera elawihe sowurya sa motamota. Ohiwehexexe evinyu oxera waya nari orimpelela waya mukhalini [vaavo eviinyu enkhalaaya ntoko ti yooreera ni yoosiva], ennakhuruwela mmirimani vosiva [vaavo eviinyu enviraaya vammilo woohixupa], nomalá ennaluma ntoko enowa, anyi, ennavulaliha ntoko evili [pooti omutannyera mutthu eretta (mwa ntakihero, okumihera makhwatta mmirimani) [ni ohikhala nnene mmuupuweloni] (etannyeraka eretta ya mmuupuweloni eneeriwa: delirium-tremens), ni mweekhaikhai pooti wiiva]. Maitho á anapatxera wona malavi [eviinyu ennavoleela okooko ni onanariha; yeerihaka weera mutthu apatxere okhalano mikhalelo soohireerela; annoona itthu moovirikana; mutthu owo onnuuluma itthu soowootha seiyo sinkhala ntoko ti seekhaikhai; mutthu owo khanoona wuuliha muru] ni murim’á wuluma sotapanya [mutthu owo onnapaka itthu ahaarowaawe opaka nari onnuuluma itthu ahaarowaawe wuuluma].” — Mir 23:29-33; Hos 4:11; Mt 15:18, 19.
Yooweereya ya namuhapaliwa, ennahimmwa vaavo namalepa onvirelelaawe ohima eeraka: “Onophwanaphwane ni mutthu ìsatalenlene mmaka eriyari [amoonaka naaruuru ni ahekhereyaka], nari ìsatalenlene vasulú va nipotto [hiihaale ntoko naviyu oneettihiwaawe ni epheyo, namuhapaliwa pooti omukhumelela erisa, okooko awe opwexeererana ni ephome, onyakulihana naari itthu ikina]. ‘Kòmaniwa makuma, nto khanakivoreya. Kòhèpetthiwa ni ikuru, nto nkinòna etthu [onhima namuhapaliwa uulumaka meekhaawe; khoona ovoreya mwaha wa itthu soonanara aavirihaawe mwa soopaka sawe]. Kini kivinye lini? Kiwurye ekina tho [onatthuna okona weera emuukunuwe eviinyu, mene oothatuwa epottha ya eviinyu ni onnaweherera eparakha ekina weera awure-tho].’” Owo onookhala namuhaawi mwaha woomalihera musurukhu awe moowurani ni-tho mwaha woohiphwanela ororomeliwa ni ohiphwanela ovara muteko. — Mir 23:20, 21, 34, 35.
Othokorora itthu soomunepani
w04 1/11 epaax. 31 eparag. 2
Makoho empakiwa ni ale ensoma irevista sahu
Mwa ntakihero, onenevaxa pooti okhumelela mwaha wootxaaxa, mene khaiyene mwaha wootxaaxa paahi. Mutthu pooti onenevaxa mwaha wa eretta. Nave-tho pooti onenevaxa mwaha woolatta. Nintthuneya wuupuwelaka-tho weera onenevaxa mukhalelo wa weerutthuni, mene otxaaxa, yoothanla ya mutthu. Onenevaxa “onnakhumelela mwaha wootxaaxa itthu sooneneviha naari itthu sa makhura mantxipale.” Mene otxaaxa, “ti otxa vantxipale ni ohitthuna ohiyerera.” Mwa yeeyo, olemela wa mutthu khontaphulela weera owo tootxaaxa, mene moota onoonelaawe yootxa. Mutthu pooti okhala ooneneva, naari pooti okhala ooyeva erutthu mene atxaaka vantxipale. Opwaha mwa yeeyo, oneneva wa mutthu onnavoleela nipuro onkhalaawe.
28 A JULHO–3 A AGOSTO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 24
Mwiireherere wa maxupo munrowaanyu okumanano
it-2 epaax. 643 eparag. 2
Otthara-tthariwa
Akristu ennavaha mwiitti mareeliho enrowaaya waakhela mwaha woovilela. Woohima sa mareeliho awo, Yesu ohimme ha: “Oohakalala ti yaale enhasuliwa mwaha wa exariya, mwaha wooweera Omwene wa wiirimu ti wawaya.” (Mt 5:10) Osuwela woohima sa ovinyererihiwa vamoha ni oomusuwela ole onrowa okumihera eyo, onnaalipiha. Ennaavaha akristu ikuru weera evirelele ororomeleya wa Muluku, nnaamweera yoopopihiwaka, wiiviwa ni ale enaatthara-tthara. Mwaha wa nroromelo naya wa ele okhwa wa Yesu okumihenraaya, awo-tho eri oolikaneene oviriha okhwa woowoopiha. (Aheb 2:14, 15) Mukhalelo wa mukristu ti wootepa otthuneya, wakhala weera anoovirelela ororomeleya mpuwa mwa otthara-tthariwa. “Mùpuweleke ela mwa nyuwo, yari tho mwa Kristu Yesu. Yowo . . . ìpankaka òwiwelela mpaka okhwa, nave tho okhwa [vamwirini wa nihaaxero].” (Af 2:5-8) “Yowo [Yesu] niwoko n’ohakalala wìyathiwe oholo wawe avinlenle [mwiri wa nihaaxero], ahipwatthaka onyemuliwa.” — Aheb 12:2; munwehe-tho 2Akor 12:10; 2Ates 1:4; 1Ped 2:21-23.
w09 15/12 eparag. 18 epaax. 12-13
Nvirelele ohakalala etempu ya maxupo
12 Miruku 24:10 ohimme ha: “Wakhanle òlosowa nihiku novalavela, ikuru sá sini sikhale soyevaxa.” Miruku ikina sihimme ha: “Murima woripa khonahakalala.” (Mir. 15:13) Akristu akina ennaxupeya vantxipale mpaka ohiya opaka yoosoma aya yoomeekha ni ophimelela. Khempaka mavekelo moowiixera ni enniirakameliha ni asinna. Moohihovela, ovirerela ooxupeya, pooti okumihera maxupo. — Mir. 18:1, 14.
13 Mwa mukhalelo mukina, okhalano moonelo wooreerela, onoonikhavihera owehexexa itthu sa mweekumini sinrowa oniphwanyiha ohakalala. Davidi olempe ha: “Wera kipanke otthuna wanyu, Muluku aka: wú t’onkisivela.” (Nsal. 40:9 [40:8, Tradução do Novo Mundo) Wakhala weera itthu khasinkhumela nnene mweekumini mwahu, nihihiye mukhalelo ahu woomukokhorela Yehova. Mweekhaikhai, murette onrowa onikhavihera weera nimalihe oxupeya, ori opaka itthu sinniphwanyiha ohakalala. Yehova ohimme weera nnoophwanya ohakalala wakhala weera nnoosoma ni othola-thola Masu awe moohihiyerera. (Nsal. 1:1, 2; Yak. 1:25) Biblya ni mithukumano sahu sinnanivaha ‘masu ooreera’ yaawo enrowa onimaaliha ni ohakalaliha murima ahu. — Mir. 12:25; 16:24.
w20.12 epaax. 15
Makoho empakiwa ni ale ensoma irevista sahu
Miruku 24:16 onhima ha: “Naxariya amorá imara ithanu orwa pili, anavinye tho.” Neereke eversu ela emmuhima mutthu ompaka yoottheka ikwaha sintxipale onleveleliwa ni Muluku?
Ohima ekhaikhai, eversu ela khenhima yeeyo. Mene va eversu ela masu ooweera ‘omora’ onhimmwa okumanano maxupo, ni masu ooweera ‘ovinya’ onhimmwa ohikhulumuwa.
Mwa yeeyo, Miruku 24:16 khaiyene onhima ‘omora’ mwaha woopaka yoottheka. Mene, onhima oviriha maxupo imaara sintxipale. Elapo ela yoonanara, anaxariya ennakumanano maxupo mantxipale, ohela mpuwa ovoreiwa naari okhalano maxupo makina. Nave awo pooti otthara-tthariwa vantxipale ni anamalamulela. Mene nnaamweera vareene hiiho, awo ennaroromela ni murima aya wootheene weera Muluku onimwaakhavihera okhumela nnene vaavo envilelaaya mwa maxupo oovirikana. Nto, mwiikoheke ha, ‘Ikwaha ikavi kinoonaaka itthu siweettelaka nnene arumeyi a Yehova?’ Eyo eneereya mwaha wa heeni? Mwaha wooweera, hiyo ninnaroromela ni murima wootheene weera “Yahvéh onnàvarela othene yale anamora ni onnàweliha othene yale yùramihiwe.” — Nsal. 41:2-4 [41:1-3, NM]; 145:14-19.
Othokorora itthu soomunepani
w09 15/10 epaax. 12
Makoho empakiwa ni ale ensoma irevista sahu
Etempu ya khalayi, wakhala weera mulopwana aatthuna ‘olipiha empa awe’ naari opaka emusi awe, wannatthuneya wiikoha: ‘Neereke kookhalano itthu weera kikosoope soohaawela sa amwaaraka ni sa anamwane ninrowaahu waayara?’ Ahaakunveene othela, owo wannatthuneya ovara muteko aakosoopaka imatta sawe. Mwa yeeyo, Bíblia na Linguagem de Hoje onnataphulela eversu ela moowiiwanyeya eeraka: ‘Ohiteke empaa naari ohipake emusi aa mpaka soowiima sa mmatta mwaa okhala soolikaneene ni weyo ororomela weera onoophwanye ekumi.’ Miruku iya sinnavareleya muteko olelo?
Aani. Mulopwana ontthuna othela, ontthuneya wiireherera nnene sene weera akwanihenre muritti owo. Wakhala weera ekumi awe ennamwaakhuleela, ontthuneya ovara muteko. Ekhaikhai weera, muteko mulopwana oniilipiheraawe ovara weera akhavihere emusi awe, khontthuneya paahi okhavihera itthu sa weerutthuni. Masu a Muluku ennaahima weera mulopwana ohinkosoopa soohaawela sa weerutthuni, sa mmuupuweloni ni sa omunepani sa emusi awe, onnampwaha mulopwana ohikhanleno nroromelo. (1 Tim. 5:8) Mwa yeeyo, vaavo mmiravo oniirehereraawe weera athele ni okhalano emusi awe, owo onnatthuneya wiikoha ha: ‘Keereke kookhalano itthu weera kiwere otxiha emusi? Keereke kookwanela weera kikhale muhooleli a itthu sa omunepani variyari va emusi? Kinookwanihera muritti kinrowaaka okhalano woohoolela yoosoma ya Biblya voohihiyerereya vamoha ni Amwaaraka ni anamwane aka?’ Veekhaikhai, masu a Muluku ennattittimihera miritti iya sootthuneya. — Ola. 6:6-8; Aef. 6:4.
Menento, mmiravo ommwaasa muthiya oothelanano, ontthuneya wuupuwelela nnene sene miruku simphwanyeya va eliivuru ya Miruku 24:27. Emoha-moharu, musimwali onoopaka nnene wiikoha wakhala weera ori oolikaneene okwanihera miritti sookhala muthiyana ootheliwa ni maaye. Ntheli na amiravo pooti opaka makoho mamoha-moharu wakhala weera ennatthuna okhalano anamwane. (Luka. 14:28) Otthara miruku iya onnaakhavihera atthu a Muluku osepa maxupo mantxipale ni ennakhalano emusi yoohakalala.
4-10 A AGOSTO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 25
Miruku soovareleya muteko vaavo nnuulumaahu
w15 15/12 epaax. 19 eparag. 6-7
Nvariheleke nnene masu anyu
6 Masu eri va Miruku 25:11, ennoonihera otthuneya waya othanla etempu yooreerela wuuluma. Yoolepa eyo ennahima weera masu ooreera enuulummwa emaara yooreerela, enlikana ni soowiima sa etxikukhu mutheloni mwa epratha. Soowiima sa etxikukhu saaheereke oreera oweha. Yaamurowa otepaxa-tho oreera wakhala weera yaamuheliwa mutheloni mwa epratha. Moolikana niiyo, othanlela nnene sene emaara yooreerela wuuluma, onoorowa weeriha masu ahu okhala oovara murima. Moota heeni?
7 Wakhala weera nnuuluma emaara yoohireerela, atthu pooti ohiiwa naari ohaakhulela ele nnuulumaahu. (Musome Miruku 15:23.) Mwa ntakihero, Mweeri wa Março a 2011, yaakhumelela etetere ni tsunami mutokweene aananarinhe mittetthe sintxipale oJapão. Atthu oopwahaka 15.000 yaakhwa. Nnaamweera Anamoona a Yehova a mittetthe iye yaaphwanyinwe-tho ni erisa ele, awo yaattottela mureerelo etempu ele weera yaalipihe atthu envarihelaka muteko Biblya. Atthu antxipale a muttetthe ole, ennaroromela vantxipale sookhovelela sa eBudista ni khemmusuwela nnene sene Biblya, naari emusuwenle vakhaani paahi. Nto asinna yaahoona weera ele khaiyene yaari etempu yooreerela waaleela atthu ale yaakhwelinwe yooweherera ya ovinyererihiwa wa atthu ookhwa. Mene yaavarihela muteko etempu ele weera yaalipihe atthu ale mwa mukhalelo mukina, yaaleelaka mwaha wa heeni itthu soonanara sinaakhumelelaaya atthu, waahela mpuwa anaxariya.
w15 15/12 epaax. 21-22 eparag. 15-16
Nvariheleke nnene masu anyu
15 Onnatthuneya othanlela emaara yooreerela wuuluma. Emaara Yesu uulumaawe esinakooka ya oNazareti, atthu “yaapatxera omuuluma nnene ni osiveliwa ni masu ooreera owo uulummaawe.” (Luka 4:22) Masu ooreera ennavara murima wa mutthu ole nnuulumaahuno. Masu ntoko awo pooti oweeriha atthu waakhulela ele nnaaleelaahu. (Mir. 25:15) Nintthuneya omutakiha Yesu nuulumaka ni atthu mooreera murima ni nttittimihaka muupuwelo aya. Ekwaha emoha, Yesu aahaamorela ikharari atthu yaawiiye omwiiwelela, ni “aapatxera waaxuttiha itthu sintxipale.” (Mar. 6:34) Naari emaara atthu yanveehaaya, Yesu khaatthikihera ni masu ooveeha. — 1 Ped. 2:23.
16 Ikwaha ikina, onnaxupa wuuluma mooreerela ni atthu ale naakhovelenlaahu, ntoko amusi ahu naari asinthamwene ahu a mmulokoni. Hiyo pooti wuupuwelaka weera khontthuneya wiikosoopa ni moota nnuulumaahu ni atthu awo. Neereke Yesu annuupuwela weera, atthuna vale pooti owuulumela atthareli awe moohireerela? Hooye! Emaara atthareli awe yaanyakulihanaaya etthunaka omusuwela mutthu aari mutokweene a yaawo, Yesu aahaattaruxa mooreera murima avarihelaka muteko ntakihero na mwaana. (Mar. 9:33-37) Asitokweene a mmulokoni onnatthuneya otthara ntakihero na Yesu evahaka miruku ‘moopixa murima.’ — Agal. 6:1.
w95 1/4 epaax. 17 eparag. 8
Moota heeni ninrowaahu waalipiha akina mwa nsivelo ni miteko sooreera?
8 Vaavo nnanvarelaahu Muluku, ootheene hiyo pooti olipihana mukina ni mukhwaawe moorweela mwa ntakihero nahu. Mweekhaikhai, Yesu aahaalipiha ale yaamwiiwa. Annasiveliwa ni muteko woolaleera ni annavaha mwiitti muteko owo. Owo aahimme weera muteko owo waakhala ntoko yootxa awe. (Yohani 4:34; Aroma 11:13) Wiilipihera nno pooti okhala woovalihaniwa. Nyuwo-tho pooti woonihera wiilipihera wanyu mmutekoni moolaleera, mwaaleelaka sookumanano sanyu sooreera atthu akina a mmulokoni, mene mpakeke eyo muhiisunnuwihaka. Emaara munanwopaanyu mutthu weera mwavare vamoha muteko woolaleera, moone moota munrowaanyu omukhavihera okhalano ntthuno noowaaleela atthu akina woohima sa Mpattuxa ahu, Yehova. — Miruku 25:25.
Othokorora itthu soomunepani
it-1 epaax. 379 eparag. 1
Omaala
Mutthu oomaala, ookhalano mukhalelo ola mwaha wooweera ookhalano nroromelo ni yookhala etthu enanvaha ikuru. Mutthu owo oomaala khanaakuva onyoonyiheya naari khañyeleela mukhalelo awe wooreera. Mutthu ohinkhala oomaala, owo khankhala oovareleleya, toowaakuva onyoonyiheya, khankhalano nroromelo naari yooweherera ni owo pooti oxupeya. Mutthu ohinkhala oomaala onnahimmwa va eliivuru ya Miruku yeeraka: “Muttetthe wokwanyuliwa ni ohikhanleno ekanko ti mutthu onòtxela wettiha munep’awe.” (Mir 25:28) Owo pooti ovoleeliwa ni muupuwelo ori wootheene woohireerela yoowo onrowa omweeriha opaka itthu soohireerela.
11-17 A AGOSTO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 26
Mukhale ottayi ni “mulolo”
it-1 epaax. 485 eparag. 6
Epula
Eyiita ni elimwe. Itempu iya piili sootepa otthuneya mu elapo yoolaiheriwa, eyiita ni elimwe, ni masu makina hiyo pooti ohima okhala etempu enrupaaya epula ni ehinrupaaya epula. (Nwehe Nsa 32:4; Etx 2:11 enoota) Ovinyera mweeri wa Abril mpaka mweeri wa Outubru, epula enrupa vakhaaniini. Epula ennathowa emaara atthu enkumihaaya itthu mmatta. Miruku 26:1 annoonihera weera epula yaarupa emaara yoohepha, khiyaavareleya muteko. (Munwehe 1Sam 12:17-19.) Eyiita epula khenrupa mahiku ootheene. Okhala weera etempu ya eyiita ti yooriira, emaara enrupaaya epula ennamweeriha mutthu otepaxa woona oriira. (Ezra 10:9, 13) Mwa yeeyo, nipuro nooviha ti nootepa otthuneya. — Yes 4:6; 25:4; 32:2; Yobi 24:8.
w87 1/10 epaax. 19 eparag. 12
Nttaruxo ninnakumihera murettele
Wa atthu akina, apaale oneereke otthuneya waattaruxa vantxipale ntoko enhimaaya eliivuru ya Miruku 26:3 yeeraka: “Murepettho hatxí, ewapha eburú ni ekopo ettulí ya alavilavi.” Ikwaha ikina, Yehova annaahiya aIsraeli evirihaka maxupo mwaha wa itthu yaapakaaya: “Niwoko yàvirikanyiha masu a Muluku ni yàttahura miruku sa Namusulú. Siso Muluku àyeviha murim’aya ni sotakhala ni yàtherekuwa, ahikhala’vo òwàkhavihera. Movelavelani mwaya yàmukhuwelela Yahvéh ni owo àhàkumiha mwa sohawa saya.” (Nsalmu 107:11-13) Alolo ennuumiha murima aya wa nttaruxo nri nootheene envahiwaaya nenno neera naakhavihere: “Mutthu alakiwene atepá ottiya maru, nananoru onimwìntakeya khuluwi ni vomalela.” — Miruku 29:1.
it-1 epaax. 580 eparag. 2
Orakala
Masu a miruku. Mwene oosuwela, Salomoni, ohimme ha: “Onathikila metto sawe [yeeyo yaarowa omweeriha okhala oorakala], ni onawurya sowawa, t’ole onaruma mitthenka mmwanoni mwa mulolo.” Mutthu ommwaasa mulolo weera anvareleke muteko, onhiya itthu sawe veerisani. Moohihovela, owo onimoona muteko aatthunaawe weera opakiwe ohikhumelaka nnene ni iikumiheraka maxupo muneene awe. — Mir 26:6.
Othokorora itthu soomunepani
it-2 epaax. 1140-1141 eparag. 6
Mulolo
Omwaakhula mulolo moovarihana ni “masu [awe] òlolo”, mutthu aakhulaka itthu owo onuulumaawe, mutthu owo pooti opaka itthu naari wuupuwela ntoko mulolo owo. Mene weera nihikhale alolo mwa mukhalelo ene yoola, miruku sineera: “Ohimwàkhule mulolo ni masu òlolo.” Mene-tho mwa mukhalelo mukina, Miruku 26:4, 5, sinnoonihera weera pooti okhala wa miruku omwaakhula moovarihana ni “masu [awe] òlolo”, nivaanyihaka itthu owo onuulumaawe ni woonihera weera itthu iyo owo onuulumaawe sinnavaanyihana ni itthu mwaneene awe yoowo uulummaawe.
18-24 A AGOSTO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 27
Mureerelo nimphwanyaahu ni asinthamwene eekhaikhai
w19.09 epaax. 5 eparag. 12
Yehova onnaavaha mwiitti atthu awe oowiiyeviha
12 Mutthu oowiiyeviha onnaxukurela vaavo onvahiwaawe miruku. Nkuupuwelani ela: Muupuwele weera muri Empa ya Omwene. Nwuuluminheene asinna antxipale, onnawa munna mmoha anoovekelani orowa ovaanela okhwipi, nto uulumaka moohiiwanyeya, onnooleelaani weera noohala ntikwa vakhaaniini mmainoni mwanyu. Moohihovela, nyuwo wanwuulani muru. Mene neereke khimwaarowa omuxukurela munna owo mwaha woowooleelani? Ohima ekhaikhai, mpaka waamoosivelani mwaaleelinwe khalayi ene! Moolikana niiyo, wakhala weera munna onniilipihera onivaha miruku, nintthuneya okhalaka oowiiyeviha ni omuxukurela vantxipale. Nave nintthuneya omoonaka munna owo ntoko nthamwene ahu ohiya ntoko mwiittani ahu. — Musome Miruku 27:5, 6; Agal. 4:16.
it-2 epaax. 1215 eparag. 3
Nthamwene
Eliivuru ya Miruku ennanooperera omuroromela nthamwene ahu, ni ti wa miruku omutthimakela etempu ya maxupo: “Ohimuhiye nthamwene á, ari tho nthamwene àtithi’á: Nihiku notapanya ohikele mpani mwa munn’á, nthamwene [sha·kén] òwàttamenle weyo t’òrera ompwaha munna òrakamela.” (Mir 27:10) Va eversu ela, onkhala ntoko weera namalepa onhima weera nintthuneya omusivelaka nthamwe ahu ni omutthimakela naasaka nikhavihero nawe, ohiya omutthimakela mmusi ahu ntoko munnihu, wakhala weera munnihu owo oorakamela. Mwaha wooweera mmusi ahu owo pooti weeraka khakhanle oolikaneene naari khanwera onikhavihera ompwaha nthamwene ahu ori vakhiviru ni hiyo.
Amiravo — muntthuna weera ekumi anyu ekhanleene hayi?
7 Etthu nixuttenraahu ni soothanla soonanara Yowasi aapankaawe ti yooweera nintthuneya waathanla asinthamwene eneera enikhavihereke, asinthamwene yaawo emmusivela Yehova ni yaawo entthuna omuhakalaliha. Asinthamwene ahu pooti okhala a mannuwelo oovirikana, nuupuweleke weera Yowasi aari mmiravo ni nthamwene awe Yehoyada aari oowunnuwela. Moovarihana ni asinthamwene ahu, niikoheke ha: ‘Awosa ennakikhavihera olipiha nroromelo naka wa Yehova? Neereke awo ennakilipiha okhala moovarihana ni malamulo a Muluku? Neereke awo ennuuluma woohima sa Yehova ni ikhaikhai sa mBiblyani? Awosa ennattittimiha malamulo a Muluku? Neereke awosa enhima itthu weera ekihakalalihe naari aakhalano olipa murima weera ekivaheke miruku vaavo kinhaawelaaka?’ (Mir. 27:5, 6, 17) Ekhaikhai ti yooweera, wakhala weera asinthamwene anyu khammusivela Yehova nyuwo khamuntthuneya okhala ni yaawo. Nto wakhala weera nyuwo mookhalano asinthamwene emmusivela Yehova, nvireleleke okhala ni yaawo ti yaawo eneera yookhavihereni emaara yootheene! — Mir. 13:20.
Othokorora itthu soomunepani
w06 15/9 epaax. 19 eparag. 12
Wiiwanyeihiwa wa eliivuru ya Miruku
27:21. Moota hiyo ninttottopeliwaahu onnoonihera omutthu ahu. Emaara ninttottopeliwaahu ninnoonihera wiiyeviha nsuwelaka weera itthu sootheene ninweraahu opaka, ninkhaviheriwa ni Yehova, ni sinnaneeriha ovirelela onvarela. Ohiiyeviha wa mutthu onnooneya vaavo oniisoonaawe okhala ootthuneyaxa emaara yeeyo onttottopeliwaawe.
25-31 A AGOSTO
MIHAKHU SA MASU A MULUKU MIRUKU 28
Ovirikana okhanle eriyari ya mutthu oonanara murima ni naxariya
w93 15/5 epaax. 26 eparag. 1
Munnamutthara Yehova ni murima anyu wootheene?
“NAXARIYA ti mukhomali ntoko mwaxana a kharamu.” (Miruku 28:1) Onnakhalano nroromelo ororomelaka Masu a Muluku, ni onnavara moowiilipihera muteko wa Yehova nnaamweera eyo emuhiyaka veerisani.
it-1 epaax. 814 eparag. 2
Wiiwexexa
Ale ehiniiwelela malamulo. Ole ohiniiwelela malamulo, emaara onaapakaawe apalanu ni soothanla, khommuhela mpuwa Muluku. (Yobi 34:27) Mutthu ntoko owo, onnuumiha murima awe weera apakeke itthu soonanara, ni khanoona oovoreya emaara ompakaawe eyo. (Nsa 36:2-5 [36:1-4, Tradução do Novo Mundo]) Nnaamweera mutthu owo ahimaka weera ommukokhorela Muluku, owo onnahela malamulo aatthu nipuro noopatxera ohiya malamulo a Muluku. (Yes 29:13, 14) Onnuupuwela ni khoniivaha nthowa mwaha wa mukhalelo awe woonanara uupuwelaka weera ‘otthekula’ paahi (Mir 10:23), ni owo onnuupuwela mwa mukhalelo woonanara ni woololo, uupuwelaka weera Muluku ohinooneya, khanwera woona itthu soonanara ompakaawe, uupuwelaka weera owera wa Muluku woowoona itthu, woomala. (Nsa 94:4-10; Yes 29:15, 16; Yer 10:21) Moorweela mwa itthu onuupuwelaawe ni ompakaawe, owo ommalela ohima ha: “Vá Muluku khavovo” (Nsa 14:1-3) ni ‘khammuhela mpuwa’. Okhala weera owo khaneettihiwa ni malamulo a Muluku, khanwera othoriha mooreerela, khanwera owehexexa itthu, khanwehexexa itthu sinhela mpuwa ni khanwera opaka soothanla sooreera. — Mir 28:5.
it-1 epaax. 1237 eparag. 1
Ororomeleya
Mukhalelo ola wa ororomeleya, onnawereya ohiya ni ikuru sa mutthu, mene mwaha wa nroromelo noolipa ni omuroromela Yehova woohima sa owera wawe woovuluxa. (Nsa 25:21) Yoolaihera ya Muluku ti yooweera owo anookhala “exikudu” ni ‘mwaakiho’ asunkaka ephiro ya ale eri oororomeleya. (Mir 2:6-8; 10:29; Nsa 41:13 [41:12, NM]) Mutthu oniilipihera weera aakhuleliwe ni Yehova, onnakhala oohakalala mweekumini mwawe, iilipiheraka otthara moohihiyerera yoolakela awe. (Nsa 26:1-3; Mir 11:5; 28:18) Nnaamweera Yobi aatikiniheñye vaavo onnaawe weera anaxariya ennahasuliwa ni atthu oonanara murima ni pooti ekhwaaka vamoha ni atthu awo oonanara murima, Yehova onnanroromeliha weera onnuupuwelela ekumi ya anaxariya, ni onnaroromeliha weera etthu mutthu owo onrowaawe waakhela khenrowa omala, onookhalano murettele muhoolo ni onookhalaka nnene. (Yobi 9:20-22; Nsa 37:18, 19, 37; 84:11; Mir 28:10) Ntoko yeereñyaaya ni Yobi, khaiyene mihakhu simmweeriha mutthu okhala ootthuneya naari oottittimiheya, mene nroromelo nawe. (Mir 19:1; 28:6) Anamwane erinono eparakha yookhalano tiithi naari maaye a mukhalelo ola, anamwane awo tooreeriwa (Mir 20:7), mwaha wooweera ennavahiwa ntakihero nooreera ni asitiithi aya, ennakhalano nsina nooreera ni ennattittimihiwa.
Othokorora itthu soomunepani
w01 1/12 epaax. 12 eparag. 1
Musepeke ohela veerisani mukhalelo anyu woomunepani
Wiiroromelaxa. Atthu antxipale yaaphwannye eretta ya vamurimani, yohaakhumelela eyo mwaha wooweera yaanaroromelaxa mukhalelo aya wa weerutthuni ehinaaye waaphwanya eretta eyo. Imaara sintxipale, awo khiyaapwattha ni khiyaavarela muteko itthu mameetiku yaahimaaya seiyo yaatthuneyaaya opaka. Mwa mukhalelo mmoharu, atthu akina pooti wuupuwelaka weera mwaha wookhala akristu mwa etempu yintxipale, khenrowa waakhumelela etthu yoonanara. Pooti weeraka awo aahiya owehexexa mukhalelo aya woomunepani mpaka waakhumelela etthu yoonanara. Ti wooreera wuupuwelela miruku sooreera murummwa Paulo ovanhaawe woohima sa ohiiroromelaxa eeraka: “Siso yole onùpuwela wi ori òlipa, ìthokorore wera ahùwe.” Ti wa miruku wuupuwelela weera hiyo naatthu oohimalela ni ninnatthuneya owehexexa mukhalelo ahu woomunepani. — 1 Akorinto 10:12; Miruku 28:14.