Muheemye Muupuwelo Anyu Waakuvaka Othweelelihiwa!
‘Ninnovekelani nyuwo axinn’ihu, wira muhukhuwé vowakuveya siso nnákhala muhituthuwé’.—2 ATES. 2:1, 2.
IPONTO SOREERELA WUUPUWELA
Soolopola xeeni sa okathi wooreerela Paulo aalepenle awe aTesalonika?
Exeeni enrowa onikhaliherya wira nihithwelelihiwe?
Moota xeeni okhalela nthiti muteko woolaleya Omwene onrowa aya onikhaliherya wira nihiwokiwe?
1, 2. Etthu xeeni eniiriha itthu soowoothiwa wuulaana olelo-va, nto ikaruma xeeni sinirumeeliwa wira simwara-mwariwe? (Nwehe efooto yoopacerya.)
OLUMWENKU ola ahuulana alipa owootha, anawiipake ni ale anaathweeleliha akina. Nto eyo khennitutuxa. Okhala wira Biibiliya onnihimya mowiiwanyeiha wira olumwenku ola onilamuleliwa ni nawoothe muulupale Satana Diabo. (1 Tim. 2:14; 1 Yoh. 5:19) Vaavo vanaattamela ahu wanikisa wa mukhalelo ola woohiloka, nave onanariwa wa Satana onnitepa mwaha woowi orina “okathi vakhani” paahi. (Wis. 12:12) Tivonto anawoothe anitumereriwa ni Satana animuncerereya, awootheryaka ale aniroihela vahoolo okokhorela wa ekeekhai.
2 Ikaruma sinilaleya ihapari sinnihimya itthu sootepihiwa wala sowoothiwa voohimya sa arumeyi a Yehova ni itthu sinikupali aya. Atthu awo annirumeela ijornale, iprograma sa televisau ni ipaaxina sa interneti wira amwara-mwarye itthu iyo sowoothiwa. Nto eyo enniwiiriha atthu anceene wuukhuwa mmuupuweleloni, khiyapacerya waamini itthu iyo sowoothiwa.
3. Exeeni enrowa onikhaliherya owanana itthu sowoothiwa?
3 Ninnixukhurela Nuulumo na Muluku ninnikhaliherya owanana Satana, maana Nuulumo nlo ti ‘noottotteleya mureerelo . . . wira niwettiheke atthu ephiro ya xariya’. (2 Tim. 3:16) Nto vannireerela wiixutta ele murummwa Paulo aalepenle awe maKristau eseekulu yoopacerya, muloko wa oTesalonika yaawo yaathweelelihiwe mwaha wowaakhulela itthu soohikhala sa ekeekhai. Owo ahaatumererya wira ‘ahukhuwe mowakuveya mmuupweloni mwaya’. (2 aTes. 2:1, 2) Itthu xeeni sikhanle ahu oowiixutta wa yoolopola ya Paulo?
SOOLOPOLA SINIKHUMELELA OKATHI WOOREERELA
4. Moota xeeni yaalopoliwe aya maKristau oTesalonika mwaha wa orwa wa nihiku na Yehova, nto hiyo ninlopoliwa sai?
4 Mwa epaphelo awe yoopacerya Paulo aalepenle awe muloko wa oTesalonika, owo aahaalopola voohimya sa orwa wa ‘nihiku na Yehova’. Paulo khaaphavela wira annawe yeetteke mweepiphini ni oohiilokiherya. Ohiya-vo, aahaatumererya ntoko ‘anamwane òthana’ wira ‘ahirupe elipeleleke ni wisumaliha’. (Mmusome 1 aTesalonika 5:1-6.) Vano, ninlipelela okathi yoowo onrowa awe opwetexiwa Babilonia Muulupale, olamulelo wa etiini yoowoka. Ela tenirowa okhala epacereryo ya nihiku nuulupale na Yehova. Hiyo ninnixukhuru vanceene okhala wira ninniiwexexa oratteene mweettelo wa yoolakela ya Yehova. Nave-tho mmulokoni ninnivahiwa soolopola sa okathi wooreerela seiyo sinnikhaliherya okhapelela muupuwelo ahu. Othokorerya saana soolopola iyo sinimakela ahu ovahiwa, onoolipiha yoolakela ahu ya ‘onvarela muteko Muluku, ni ovarela muteko saana muupuwelo ahu’.—aRom. 12:1, Tradução do Novo Mundo.
5, 6. (a) Paulo aahimmye exeeni mwa epaphelo awe ya nenli yaaroohenle awe aTesalonika? (b) Exeeni Muluku enirowa awe omuruma Yesu opaka, nto makoho xeeni anireerela ahu opaka?
5 Moowaakuveya nuumala orumiha epaphelo awe yoopacerya, Paulo aahirumiha-tho epaphelo ya nenli wa maKristau oTesalonika. Mwa epaphelo awe ya nenli owo aahaalopola voohimya sa orwa wa maxakha maalupale vaavo Pwiya Yesu onrowa awe waaphukela ‘ale ahinimusuwela Muluku yawo akhontte wiwelela ehapari yorera’. (2 aTes. 1:6-8) Masu a epaphelo awe yaawo aniphwanyaneya ekapitulu 2, anooniherya wira atthu akina muloko ole, yaahikhummwa murima voohimya sa nihiku na Yehova anakupali wira nihiku nlo naarowa ophiya naananoru. (Mmusome 2 aTesalonika 2:1, 2.) MaKristau ale oopacerya, yaasuwela vakhaani paahi moota Yehova sineettiherya awe soolakela sawe, tivonto voohimya sa eprofesiya eyo, Paulo aalempe so: “osuwela wahu khumalenle; olaleya wahu khumalenle; omalela waphiyá sohimalela sinomalela”. (1 aKor. 13:9, 10) Soolopola saalempwale ni Paulo, Pedru ni anna akina oowoottihiwa a okathi yoole saahakhaliherya anna olipiha nroromelo naya.
6 Moophavela olokiherya mwaha ole murummwa Paulo aahuupuxeriwa ni Muluku khuhimya saana wira yaamukhumelela anammwareya ni “mutakhali” nihinatthi ophiya nihiku na Yehova.a Tivonto waphiya okathi aya, Pwiya Yesu onrowa ‘wamaliha’ atthu otheene yaale awokiwe. Murummwa Paulo aahihimya mathowa a yoophukela eyo oriki: “nto awo anopweteya mwaha w’okhotta wakhela n’uphenta ekekhai”. (2 aTes. 2:3, 8-10) Tthiri ti vooreera hiyo okohaka so: ‘kiireke kinniphenta ekeekhai’? Kiireke miyo kinniiwexexa otthokiheriwa wa naanaano wa myaha sinilempwa murevistani mwahu ni iliivuru sikina sinimutthokiherya Biibiliya sinikaweliwa atthu a Yehova ari olumwenku wotheene?
MWAATHANLEKE MWA MIRUKU APATTHANI ANYU
7, 8. (a) Itthu xeeni sowoopiha maKristau a eseekulu yoopacerya yaawanana aya? (b) Itthu xeeni sowoopiha aniwanana aya maKristau olelo-va?
7 Ekeekhai tthiri wira maKristau anirowa okumanana mixankiho vanceenexa seiye sinikumiheriwa ni anammwareya ni sowiixuttiha saya. Paulo aahimulepela Timootheyo wira “ophenta musurukhu t’iphattuwelo ya sotakhala sothene”. Paulo aahihimya-tho wira “atthu akina yaphavelenxe musurukhu, ahàpuwela ottaiwene ni wamini, khwihaxa mmansaya ni masoso malupale”. (1 Tim. 6:10) Nave ‘makhalelo òtakhala’ eerutthu anrowa okumiheryaka soweeha wa maKristau.—aGal. 5:19-21.
8 Nyuwo muhaana oxukhurela mwaha wa Paulo waalopola anna oTesalonika voohimya sa mixankiho saarowa okumiheriwa ni atthu yaale mooreerela aahimmye awe okhala ‘maprofeta owotha’. Akina a yaawo atthu yaale “anrowa olavula sovirikana, yahapuxaka alipa-òwamini wira yatthareke”. (2 aKor. 11:4, 13; Mit. 20:30) Muhoolo mwaya Yesu aahittottopela muloko wa Efeso okhala wira ‘khiyawerya wavilela atthu òtakhala murima’. Atthu ale a wEfeso ‘yahiwona’ okhala anawoothe atthu yaaihimya okhala arummwa masi ariki mootha. (Wis. 2:2) Tivonto, mwa epaphelo awe yanenli wa aTesalonika, Paulo aahaalopola oriki: “Axinn’aka! Kinotumereryani ni nsina na Pwiya Yesu Kristu wira muhettaneke axinna anetta vohiloka”. Nuumala-vo ahaaromola mooluluwanya maKristau yaale ‘yahatthuna ovara muteko’. (2 aTes. 3:6, 10) Akhala wira axinna yeetta moohiloka yaanoopiha, nto anammwareya yaanitepa-tho woopiha! Aayo wataana ni atthu awo yaari etthu yowoopiha yaareerela osyakiwa, ni olelo-va ti siiso.—Mir. 13:20.
9. Xeeni vanitthuneya ahu okhalana ephoole ni atthu aniphavela onyakulihana mwaha wa itthu sihikhanle mBiibiliyani wala anaalavula moohiloka akina?
9 Hiyo ninnaattamela okathi onirowa aya opacerya maxakha maalupale ni wanikisa wa makhalelo ala ootakhala, nto soolopola iya sowuupuxeriwa ni Muluku eseekulu yoopacerya, sinnivareleya muteko olelo-va. Nto hiyo khanniphavela ‘okhaliha ethiru eparakha ya Muluku yakhenle ahu’, ni opweteiwa yoolaiherya ya ekumi yoohimala, wiirimu wala valaponi. (2 aKor. 6:1) Nihaana okhalana ephoole wira nihivareye okathi yoole mutthu mukina oneetta mmithukumanoni sa muloko onimananiha awe oniiriha onyakulihana mwaha wa itthu sihikhanle sa mBiibiliyani wala waalavula moohiloka akina.—2 aTes. 3:13-15.
“MUTTHAREKE ORATTENE IKANO”
10. Ikano xeeni Paulo aatumerenrye awe maKristau oTesalonika ovarexexa?
10 Paulo ahaatumererya anna awe oTesalonika wira ‘alipiherye wamini’ ni avarexexe itthu saaxuttale aya. (Mmusome 2 aTesalonika 2:15.) “Ikano” xeeni yaaxuttihiwa aya? Khahiyo saari soolema sa apinaatamu saahimmwa ni etiini yoowoka wira efaita aya yaamulikana ni ikano silempwale ntoko Nuulumo na Muluku. Paulo aahimya sowiixuttiha seiye owo ni arummwa akina yaakhenle aya wa Yesu ni iye Muluku sawuupuxenrye awe arummwa, seiyo tthiri siniirela mpantta wa Soolempwa sowuupuxeriwa ni Muluku. Nave Paulo aahaattottopela anna a muloko wa oKorinto vaavo aalempe awe oriki: “okathi wothene munnikupuwela, munnettela solimalela ntoko siwixuttihalyakani”. (1 aKor. 11:2) Sowiixuttiha iyo saakhuma nipuro noororomeleya nto saahaana okupaleeliwaka.
11. Inamuna xeeni mutthu sikhanle awe oowokiwa?
11 Okathi aalepela awe aHeeberi, Paulo aahooniherya inamuna piili, woonasa wene saarowa ohonona waamini ni wiilipiha waya. (Mmusome aHéberi 2:1; 3:12.) Paulo aahihimya sa ‘orimeliwa ephiro yekekhai’ ni “omwalana ni Muluku mukumi”. Ekalawa eneetta mmaasini pooti oroihiwa ni maasi mpantta mukina mwaneene ahisuwelaka. Eyo eniiraneya vakhaani-vakhaani. Masi aakhala atthu akina anihapuxa ekalawa aya mmansaya mwaha wa soowira saya. Matakiheryo ala manli annooniherya etthu eniiraneya akhala wira mutthu onneemya owokiwa ni otteetteihiwa waamini wawe.
12. Itthu xeeni sa mahiku ala sikhanle oohonona makhalelo ahu omunepani?
12 Eyo ti etthu yiiranen’ye ni atthu akina oTesalonika. Ankhi voohimya sa mahiku ala? Khasinthowa itthu sinimaliha okathi. Muupuwele iwoora siniviriha aya atthu arumeelaka redes sociais, asomaka ni waakhula mensage muselularini wala internet, okhalela nthiti iprograma sa otthekula wala waatthara-tthara axooku a ekampeonato. Khula etthu eromoliwe-va pooti omwaakanyerya muKristau ni otteettheiha nroromelo nawe. Vano yookhumelela aya tiivi? Eyo enoowerya ohonona okathi waarowa orumeeliwa wira mutthu owo opake mavekelo ooloka, osoma Nuulumo na Muluku, orowa omuthukumanoni ni olaleerya ihapari sooreera. Nto exeeni enrowa onikhaliherya wira niirihe muupuwelelo ahu ohaakuva othweelelihiwa?
NIKHALIHERYO WIRA NIHIPWETEIWE NROROMELO NAHU
13. Ntoko saahimmwale aya khalai, muupuwelo xeeni anamunceene arina aya, nto exeeni enirowa onikhaliherya wira nroromelo nahu nihihononiwe?
13 Etthu emosa enitthuneya tthiri, ori osuwela okathi onikhala ahu; ni wira wataana ni atthu yaale anikhootta wira ninkhala “mahiku ókiserya” eri etthu yowoopiha. Murummwa Pedru aahilepa voohimya sa mahiku ala wira: ‘anokhumelela atthu òhàmini yettihiwaka ni makhalelo aya otakhala, yiraka owo khahimmye wira onimorwa? Vanonto ori vai? Axitith’ihu ahòkwa, nto itthu sothene siri ntoko saryaya okhuma opattuxiwakaru olumwenku’. (2 Ped. 3:3, 4) Osoma wahu ni otokosa khula nihiku Nuulumo na Muluku, onrowa onikhaliherya osuwelexa okathi oryaahu ni ohiliyala wira nri “mahiku òkiserya”. Anammwareya yaahimmwale vahinatthi, apacenrye khalai ni annivikaniha mpakha olelo-va. Atakhali annivikaniha okhala, ni waavirikanya arummwa a Muluku. Tivonto nihaana ovikaniha oweha-weha okhala wira nihiku na Yehova ninnaattamela.—Sof. 1:7.
14. Moota xeeni okhalela nthiti miteko sa Muluku oniwerya aya onikhapelela?
14 Sowiiraneya sinooniherya wira etthu yootepexa otthuneya wira nikhale oweha-weha ni osyaka othweelelihiwa ori okhalela nthiti olaleya ihapari sa Omwene. Vaavo Kristu Yesu yoowo ori mukhulupale a muloko, aarumme awe atthareli awe waapaka awiixutti atthu a maloko otheene, awiixuttihaka weettela sotheene saarumme awe, ahaalaiherya-tho wira aarowa waakhapelela. (Math. 28:19, 20) Weettela yooruma eyo onivekela okhalela nthiti muteko woolaleerya. Munniwerya owoona anninyu oTesalonika avaraka muteko ole wira yooniwe ni akina paahi wala ariki moolowela? Nto muupuwele masu yaale Paulo aalepenle awe oriki: ‘Mihittipihe moro wa munepa wowarya’. “Muhithanyeké molumo anrwa wa Muluku”. (1 aTes. 5:19, 20) Tthiri ninniixutta iprofesia soovara murima sikhanle ahu owaaleela atthu akina!
15. Itthu xeeni sikhanle ahu oothokorerya okathi wa omulompa Muluku vatthokoni?
15 Moreerela, hiyo ninniphavela waakhaliherya atthu a etthoko ahu osuwela olaleerya oratteene. Anna aceene ahoona wira enamuna yookhweya ya opaka eyo ori orumeela mpantta wa okathi wa omulompa Muluku vatthokoni wira yiixutte moota woolaleerya. Woonasa wene nyuwo pooti wiilokiherya wira mwapake mikwaha sootthikela, waaxekurya atthu yaale yoonihenrye ophavela ekeekhai. Munnisuwela etthu enirowa anyu ohimya okathi wootthikela oxekurya? Myaha xeeni sinoona anyu wira sinirowa omusivela mwaneene etthoko? Okathi xeeni wooreerela orowa omuxukurya? Anamunceene annirumeela okathi mukina wa omulompa Muluku vatthokoni, wira alokiherye mithukumano sa mmulokoni moophavela osuwela ele enirowa othokoreriwa esuma eyo. Niireke munniwerya wiilokiherya saana wira mwavahe ikomentaario? Vaavo vanikomentari anyu munnilipiha nroromelo nanyu ni enimookhaliheryani osyaka okhala oowaakuva othweelelihiwa. (Esal. 35:18) Aayo, orumeela saana okathi wa omulompa Muluku vatthokoni, onnikhaliherya osyaka sowiixuttiha sihikhanle sa mBiibiliyani ni ohoverya nuulumo na Muluku.
16. Etthu xeeni enaakhaliherya maKristau owoottihiwa okhala oohaakuva owokeya?
16 Vaavo vanuupuwela ahu moota Yehova saakhalihenrye awe atthu awe wiiwexexa iprofesia okhuma khalai, eyo enooniirihaka osiveliwa ni ele Yehova ennilaiherya awe onivaha muhoolo. Anna oowoottihiwa aakhalana yoolipelela ya okhala ni Kristu wiirimu. Tthiri eyo ennaakhaliherya okhalana muupuwelo wooloka! Nto masu alempwale ni murummwa Paulo aalepenle awe aTesalonika annivareleya muteko wa awo, vaavo vaniira awe so : “Etthu yophaveleya wira nimuxukhuruku Muluku okathi p’ukathi mwaha wa nyuwo, axinn’ihu òphentiwa ni Muluku, tthiri ohothanlani . . . wira mòpoliwe mwaha wo wamini wanyu ekekhai”.—2 aTes. 2:13.
17. Miruku xeeni soolipiha siniphwanya ahu va 2 aTesalonika 3:1-5?
17 Nave-tho ale aniwehererya ekumi ehinimala valaponi, ahaana wiilipiha wira muupuwelelo aya ohaakuveke othweelelihiwa. Akhala wira nyuwo munilipelela ekumi valaponi, nto muhaana ovaha efaita masu oolipiha yaawo Paulo, aalepenle awe alipa oowoottihiwa akhwaawe oTesalonika (Mmusome 2 aTesalonika 3:1-5.) Khuta mmosa a hiyo ohaana osiveliwa ni makhalelo ala a ophenta. Aayo ipaphelo iye piili Paulo aaroihenle awe aTesalonika saahikhalana soolopola sinceene seiyo saalavula voohimya sa okupali itthu sihilempwale mBiibiliyani okumiherya miyuupuwelelo soohikhalela. Okhala wira hiyo nnikhala wanikisa wa mahiku ala, nto nihaana oxukhurela vanceene soolopola iyo.
[Enoota]
a Ntoko sinisoma ahu eliivuru ya Miteko 20:29, 30, Paulo aahihimya wira eriyari ya muloko wa eKristau, ‘yamukhumelela atthu yarowa olavula sovirikana, yahapuxaka alipa-òwamini wira yatthareke’. Soowiiraneya sinnooniherya wira waahiphiya okathi waapacenrye aya ovuwihiwa okhulupale wa amahoolela a ekerexa moovirikana ni atthu pure. Okhuma eseekulu yaneeraru EC, aahikhumelela “mutakhali”, eyo piiyo ahooleli a eKristau yoowoka.—Nwehe erevista A Sentinela, 1 de Feverero, 1990, ipaaxina 10-14.
[Elatarato epaaxina 6]
[Elatarato epaaxina 7]
Paulo aahilepa ipaphelo seiyo sinnivaha miruku sa okathi wooreerela (Nwehe ittima 4, 5)
[Elatarato epaaxina 10]
Wiilokiherya saana ni okhalela nthiti muteko woolaleerya onrowa onaakiherya wira muupuwelo ahu ‘ohaakuveke othweelelihiwa’ (Nwehe ittima 14, 15)