Ka ma Kikwanyo Iye Pwony pi Yub me Cokke
SEKTEMBA 5-11
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | 1 LUKER 9-10
“Pak Jehovah pi Ryekone”
w99-E 7/1 30 para. 6
Limo ma Okelo Adwogi Maber
I kare ma kabaka ma dako-ni orwatte ki Solomon, en ocako temo Solomon ki ‘lapeny matego.’ (1 Luker 10:1) Nyig lok me leb Ibru ma kitiyo kwede kany bene twero gonye ni “koc.” Ento man pe nyuto ni kabaka ma dako-ni obedo mere ka tuku koc-lit ki Solomon. I Jabuli 49:4, kitiyo bene ki nyig lok me leb Ibru man me lok i kom lapeny mogo ma pigi tego ma dok i kom bal, to, ki dong gin me koko labal. Nen calo kabaka ma dako me Ceba obedo ka nyamo lok matego ki Solomon wek etem kit ma ryekone tut kwede. Baibul waco ni en ‘otito bot Solomon lok ducu ma onongo tye i cwinye.’ Ki tungcel Solomon bene ‘odok i penye ducu. Pe tye lok mo ma okanne ki bot kabaka ma tucone oloye.’—1 Luker 10:2b, 3.
w99-E 11/1 20 para. 6
Ka Wabedo Jo ma Cinggi Yot
Kabaka ma dako me Ceba obedo ki ur pi gin ma en owinyo dok oneno, ma oweko en ogamo ki mwolo ni: “Luticci ducu gitye ki yomcwiny ma rom mene, ma gibedo ka cung i nyimi jwijwi ka winyo lok me ryekoni!” (1 Luker 10:4-8) En pe owaco ni lutic pa Solomon gitye ki yomcwiny pi kwo ma yot ma gitye kwede i gang pa kabaka—kadi bed ni meno onongo ada keligi yomcwiny bene. Me ka meno, en owaco ni lutic pa Solomon onongo gitye ki yomcwiny pien ni giwinyo ryeko pa Solomon ma Lubanga omiye jwi. Kabaka me Ceba oweko lanen maber adada pi lutic pa Jehovah i kare-ni, ma giwinyo ryeko pa Lacwec kulu ki pa Wode Yecu Kricito!
w99-E 7/1 30-31
Limo ma Okelo Adwogi Maber
Kabaka ma dako me Ceba obedo ki yomcwiny madwong pi ryeko kacel ki lonyo madwong ma Solomon onongo tye kwede “ci tam otum woko ki i cwinye.” (1 Luker 10:4, 5) Jo mogo giwaco ni lok man ni ‘tam otum woko ki i cwinye-ni,’ gonye ni “kero otum woko” ki i kom kabaka ma dako-ni. Lacoc mo acel owaco ni nen calo kabaka-ni owille woko! Kadi bed lok meno tye ada nyo pe, kabaka ma dako me Ceba obedo ki ur madwong adada pi gin ma en oneno dok owinyo. En owaco ni lutic pa Solomon gitye ki yomcwiny pien onongo gitwero winyo lok me ryeko pa kabaka Solomon, dok en opako Jehovah pi keto Solomon i wi kom ker macalo kabaka. Ci en omiyo Kabaka Solomon mic ma welgi tek, jabu keken ka kiribo welgi, onongo rom ki Ciling 140,800,000,000. Solomon bene omiyo mic bot kabaka ma dako me Ceba-ni, omiye “gin ducu ma cwinye omito ma openyo.”—1 Luker 10:6-13.
Yenyo Lonyo me Cwiny
w08-E 11/1 22 para. 4-6
Tika Onongo Ingeyo?
Kabaka Solomon onongo tye ki wel jabu ma rom mene?
Baibul waco ni Kiram, kabaka me Turo, ocwalo bot Solomon jabu ma romo kilo 3,628, kabaka ma dako me Ceba bene omiye wel jabu marom ki ma Kiram omiyo ki Solomon-ni, dok meli pa Solomon bene okelo jabu ma romo kilo 13,607 ki i Opir. ‘Lwak jabu ma obino bot Solomon i mwaka acel onongo romo talanta miya abicel ki pyerabicel wiye abicel,’ nyo makato kilo 22,679. (1 Luker 9:14, 28; 10:10, 14) Tika man twere? Ka gwoko jabu me kare macon i gang ker onongo dit rom mene?
Rekod me kare macon ma lukwed lok giwaco ni genne nyuto ni, Parao me Ejipt ma nyinge Thutmose me III (ma obedo ka loc mwaki 3,500 angec) omiyo jabu ma romo kilo 12,246 i ot pa lubanga ma nyinge Amun-Ra i Karnak. Dok mwaki 2,800 angec, kabaka me Aciria ma nyinge Tiglat-pilecer me III ogamo jabu ma romo kilo 3,628 macalo mucoro ki i Turo dok bene Sargon me II omiyo jabu ma rom ki ma Tiglat-pilecer me III omiyo-ni macalo mot bot lubange me Babilon. Kiwaco ni kabaka me Makedonia ma nyinge Philip me II (ma obedo ka loc nicakke i mwaka 359-336 K.M.P.) obedo ka golo jabu makato kilo 25,401 mwaka ki mwaka ki i Pangaeum i lobo Thrace.
I kare ma wod pa Philip ma nyinge Alegijanda Madit (ma obedo ka loc nicakke i mwaka 336-323 K.M.P.) omayo boma me Cuca i lobo Percia, kiwaco ni en oyako jabu ma romo kilo 1,070,478 ki i boma me Cuca keken ki dong kilo ma cokcok romo 6,350,293 ki i lobo Percia lung. Dong ka waporo ki ripot magi ducu, nen ka maleng ni pe kimedo kado i wel jabu ma Baibul waco ni Solomon onongo tye kwede.
SEKTEMBA 12-18
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | 1 LUKER 11-12
“Yer Ngat ma Ibinyomme Kwede ki Ryeko”
“Anga ma Tye Tung Bot [Jehovah]?”
7 I kare ma Solomon onongo pud tidi, en obedo ki wat maber adada ki Jehovah. Lubanga omiyo ki Solomon ryeko dok omiyo bote tic ma pire tek me gero ot pa Lubanga i Jerucalem. Ento Solomon obalo watte woko ki Jehovah. (1 Luker 3:12; 11:1, 2) Cik pa Lubanga onongo waco ni kabaka myero “pe onyom mon mapol, miyo ngako cwinye woko.” (Nwoyo Cik 17:17) Solomon okwero lubo cik pa Lubanga. Ma pe otero kare mapol, en onyomo mon 700 kacel ki angeca 300 kulu! (1 Luker 11:3) Pol pa mon magi onongo gia ki i rok ma giworo lubange me goba. Dong man nyuto ni Solomon bene oturo cik pa Lubanga ma wacci Luicrael myero pe gunyom mon ma lurok.—Nwoyo Cik 7:3, 4.
Itwero Gwoko Cwinyi Nining?
6 Catan mito ni wadok calo en—lajemo ma cayo rwom me kwo ma Jehovah oketo dok cwiny me woro aye telo. Catan pe twero diyowa me tam ki dok me timmo jami calo en. Pi meno, en temme me cobo yubbe kun tiyo ki yo mukene. Me labolle, en oweko jo maraco ma gitiyo ki tamme gurumowa dyere. (1 Jon 5:19) En geno ni wabiyero me bedo kacel ki jo magi, kadi bed wangeyo ni bedo kacel ki jo maraco “balo” tamwa ki kit ma watimo kwede ki jami. (1 Kor. 15:33) Dirone man otiyo maber adada i kom Kabaka Solomon. En onyomo mon mapol ma pe giworo Jehovah, dok motmot, mon magi guloko kwone adada dok ‘guywayo cwinye woko’ ki i kom Jehovah.—1 Luker 11:3.
“Anga ma Tye Tung Bot [Jehovah]?”
9 Ento Jehovah pe jalo bal ajala. Baibul tittiwa ni: “[Jehovah] okeco i kom Solomon, pien onongo cwinye dong oweko Rwot Lubangane woko.” Lubanga onongo otute me konyo Solomon. Jehovah ‘yam onen bote tyen aryo, dok ocike i kom lok man kun waco bote ni pe olub kor lubanga mukene; ento en pe omako cik ma Jehovah omiye-ni.’ Macalo adwogine, en orwenyo cwak kacel ki gwok pa Lubanga. Jehovah pe oye ni likwayo pa Solomon gulo ker me Icrael ducu dok gubedo ki ayelayela pi mwaki mia mapol.—1 Luker 11:9-13.
Yenyo Lonyo me Cwiny
En Onongo Myero Onong Cwak pa Lubanga
I nge winyo lok pa awobe luwote, Rekoboam ocoko lumonye me lweny i kom kaka ma gujemo-ni. Ento Jehovah ocwalo lanebi Cemaya wek otittigi ni: “Wun pe wubicito ka lweny i kom lutuwu ma gin jo Icrael. Wek dano acel acel odok cen i pacone, pien lok man oa ki bota.”—1 Luker 12:21-24.
Tika obedo yot ki Rekoboam me winyo lok pa Jehovah? Dano onongo gibitamo nining i kom kabakagi manyen-ni? En onongo owaccigi ni ebipwodogi “ki yib oton,” ento man dong en pe bitimo gin mo i kom jemo-ni! (Por ki 2 Tekwaro 13:7.) Kadi bed kit meno, kabaka ki monnye pe guparo kit ma dano tamo kwede i komgi, ento ‘gin ducu guwinyo lok pa Jehovah, ci gudok cen i pacogi, kit ma Jehovah owaco-ni.’
Pwony ango ma wanongo? Bedo me ryeko me winyo Lubanga, kadi bed dano mukene gingalowa pi timo meno. Lubanga bigoyo laane i komwa ka wabedo luwiny bote.—Nwoyo Cik 28:2.
Tika Rekoboam onongo adwogi maber pi bedo lawiny? Rekoboam pud omedde ki loyo kaka me Benjamin ki Juda, dok en ocako gero boma manyen i kabedo magi. En bene ogero boma mogo “ci omiyogi gubedo matek mada.” (2 Tekwaro 11:5-12) Ma dong pire tek loyo, en kong obedo ka lubo cik pa Lubanga pi kare mo. Pien kaka me ker apar-ri gucako woro cal jogi, jo mogo ki i kingi gucito i Jerucalem me miyo cwak bot Rekoboam ki cwako woro me ada. (2 Tekwaro 11:16, 17) Ker pa Rekoboam odoko matek pien en obedo lawiny bot Jehovah.
SEKTEMBA 19-25
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | 1 LUKER 13-14
“Pingo Myero Ibed Ngat Mamwol Dok Iyeng ki Jami ma Itye Kwede?”
w08-E 8/15 8 para. 4
Medde ki Tic pi Jehovah ki Gen dok ki Cwiny Acel
4 Jeroboam dok owaco ki latic pa Lubanga ni: “Bin dong wacit paco, wek iciywe kunnu, ci abimiyi mot mo me pwoc.” (1 Luker 13:7) Gin ango ma lanebi-ni onongo dong bitimo? Tika myero en oye lwongo pa kabaka i nge titte kwena me ngolokop? (Jab. 119:113) Kece myero en okwer lwongo meno kadi bed nen calo kabaka dong ongut? Jeroboam onongo twero miyo mic ma welle tek bot lureme. Ka onongo lanebi-ni tye ki miti madwong pi jami me kom, ci mic pa kabaka-ni onongo bibedo ariya madit adada bote. Ento Jehovah onongo ociko lanebi meno ni: “In pe ibicamo kwon kadi wa mato pii-gu kunnu, dok pe ibidwogo ki yo ma icito kwede kunnu.” Pi meno lanebi-ni ogamo dog kabaka ni: “Kadi bed imiya nucu jami ma i odi kulu, pe abiye donyo i odi wan kwedi. Dok pe abicamo kwon kadi wa mato pii-gu i kabedo man.” Ci lanebi-ni oweko Betel kun tiyo ki yo mukene. (1 Luker 13:8-10) Pwony ango ma wanongo ki i tam ma lanebi-ni omoko madok i kom bedo lagen ki cwinywa ducu?—Rom. 15:4.
w08-E 8/15 11 para. 15
Medde ki Tic pi Jehovah ki Gen dok ki Cwiny Acel
15 Gin ango mukene ma wapwonyo ki i bal pa lanebi ma oa ki i Juda-ni? Carolok 3:5 waco ni: “Gen Rwot [Jehovah] ki cwinyi ducu, pe ibed ka jengnge i kom niang ma itye kwede.” Me kaka medde ki jenge i kom Jehovah kit ma en otimo kwede con, i wang-ngi lanebi ma oa ki i Juda-ni obedo ka jenge i kom tamme. Bal man oweko en orwenyo kwone ki nying maber ma en onongo tye kwede bot Lubanga. Gin mutimme i kome-ni nyuto kit ma pire tek kwede me tic pi Jehovah ki mwolo dok ki gen!
w08-E 8/15 9 para. 10
Medde ki Tic pi Jehovah ki Gen dok ki Cwiny Acel
10 Onongo myero lanebi ma oa ki i Juda-ni oniang ni lanebi mutii-ni tye ka bwole. Dok onongo myero opennye kekene ni, ‘Pingo Jehovah ocwalo lamalaika bot ngat mukene ki lok mapat ki ma en owacca-ni?’ Lanebi man onongo myero kong openy Jehovah me niang, ento Ginacoya pe nyuto ni en otimo meno. Me ka meno, en “odok cen kacel kwede [ki lanebi mutii-ni], ci ocamo kwon i ode, ka omato pii-gu.” Cwiny Jehovah pe obedo yom. I kare ma lanebi ma kibwolo-ni ocako dok cen i Juda, labwor ononge i yo ci oneke woko. Ticce macalo lanebi ogik i yo malit adada!—1 Luker 13:19-25.
Yenyo Lonyo me Cwiny
w10-E 7/1 29 para. 5
En Neno Gin Maber
Ma dong pire tek loyo, lok ma kicoyo i 1 Luker 14:13 pwonyowa bene gin mamwonya i kom Jehovah ki dok gin ma en neno i komwa. Wi opo ni Jehovah ‘onongo gin mo maber i kom’ Abija. Nen ka maleng ni Jehovah ongiyo cwiny Abija nio ka en onongo gin mo maber i cwinye. Kit ma lacoc mo owaco kwede, ka waporo Abija ki jo me gange, en onongo tye calo tiko acel keken i gin “kidi ma kiduro.” Jehovah oneno meno calo gin ma pire tek dok omine mot. Jehovah otimo kica ki en keken i kin jo me ode ma onongo kitgi raco-ni.
SEKTEMBA 26–OKTOBA 2
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | 1 LUKER 15-16
“Aca Onyuto Tekcwiny—In Kono?”
w12-E 8/15 8 para. 4
“Lubanga Biculo Wang Ticwu”
I nge mwaka 20 ma Ker me Icrael opokke kwede iye aryo, ker me Juda onongo opong ki woro goba. I kare ma Aca odoko kabaka i mwaka 977 K.M.P., kadi wa jo ma i gang ker onongo giworo lubange me nyodo pa jo Kanaan. Ento Baibul loko i kom Aca ni en “obedo ka tiyo gin maber dok ma nen atir i wang Rwot [Jehovah] Lubangane.” Aca bene “okwanyo keno tyer ki wang jogi ma i wi godi pa lurok woko, omuko wir jogigi bene, ka dok otongo yadi ma kicomo pi woro jok.” (2 Tekwaro 14:2, 3) Aca oryemo woko ki i lobo Juda “awobe ma lutim kwele,” ma onongo gitimo tim tarwang macalo but worogi. Ento Aca pe ogik ki timo jami magi keken. En bene ocuko cwiny dano ni ‘guyeny Jehovah Lubanga pa kwarigi dok gugwok cikke ki gin ma en ociko.’—1 Luker 15:12, 13; 2 Tekwaro 14:4.
Ti pi Jehovah ki Cwinyi Ducu!
7 Wangeyo nining ni watye ka woro Jehovah ki cwinywa ducu? Watwero pennye kekenwa ni: ‘Tika abibedo lawiny bot Jehovah kadi bed ni timone pe yot? An tika amoko tamma me gwoko kacokkene wek obed maleng?’ Tam kong i kom tekcwiny ma onongo mitte ni Aca obed kwede me ryemo dadane ki i komker! I kare mogo, mitte ni in bene ibed ki tekcwiny calo Aca. Me labolle, ket kong ni ngat mo ki gangwu nyo laremi mo macok otimo bal, pe ongut, dok mitte ni kiryeme woko ki i kacokke. Tika ibimoko tammi pe me ribbe ki ngat meno? Cwinyi kono biteri me timo ngo?
it-1-E 184-185
Aca
Kadi bed i kine mukene Aca pe onyuto ryeko dok otimo jami mogo ma pe beco i yo me cwiny, ento kit mabeco ma Aca onongo tye kwede ki dong tutene me jwayo woro goba onongo dwong kato bal ma en otimo. (2 Tekwaro 15:17) Kare me loc pa Aca ma otero mwaka 41, rwatte ki kare me loc pa luker aboro mapatpat me Icrael. Luker magi aye: Jeroboam, Nadab, Baaca, Ela, Jimri, Omri, Tibni (ma oloyo but ker me Icrael i kare ma ojemo i kom Omri), ki dong Akab. (1 Luker 15:9, 25, 33; 16:8, 15, 16, 21, 23, 29) I kare ma Aca oto, wode Yekocapat odoko kabaka.—1 Luker 15:24.
Yenyo Lonyo me Cwiny
w98-E 9/15 21-22
Tika Lubanga Tye Ada ki Boti?
Me labolle, kwan lok pa lunebi i kom peko ma onongo bipoto i kom ngat ma ogero boma me Jeriko odoco dok inen kit ma lok meno ocobbe kwede. Yocwa 6:26 waco ni: ‘Yocwa omiyo dano gukwongo kwong i nyim Jehovah kun wacci: “Cen opot i kom dano ma bitingnge pi gero gang man me Jeriko doki. Latin kayone bito ka oketo ter gutine, dok wode ma cogone bito ka ocibo dog gange.”’ Lok pa lanebi man ocobbe i nge mwaki 500, wakwano i 1 Luker 16:34 ni: ‘I kare me loc pa Kabaka Akab aye Kiel, dano me Betel, ogero iye Jeriko odoco. Abiram ma latin kayone okwongo to i kare ma en oketo ter gutine, ci wode matidine ma nyinge Cegub oto, i kare ma kiketo dog gange, kit macalo Jehovah yam owaco kun tiyo ki Yocwa wod pa Nun.’ Lubanga me ada keken aye twero waco lok meno ci bene cobbe kakare.
OKTOBA 3-9
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | 1 LUKER 17-18
“Wun Mono Wubicabbe i Tamwu Nio wa Awene?”
Bed ki Niye Mok Tam me Ryeko!
6 I kare ma Luicrael gitye i Lobo ma Kiciko pire-ni, onongo myero gumok tamgi me woro Jehovah nyo lubange mukene. (Kwan Yocwa 24:15.) Meno onongo nen calo tam mayot adada. Ento tamgi onongo twero weko gibedo kwo nyo keligi to. I kare pa Lungolkop, Luicrael gubedo ka moko tam maraco kare ki kare. Guweko woro Jehovah ci gucako woro lubange me goba. (Lungolkop 2:3, 11-23) Lacen, i kare pa lanebi Elia, jo pa Lubanga onongo myero gumok tamgi ka ce gibiworo Jehovah nyo Baal lubanga me goba. (1 Luker 18:21) Man twero nen calo obedo tam ma mokone onongo yot adada pien woro Jehovah aye gin matir. Ngat maryek pe twero ye me woro lubanga ma pe kwo. Ento Luicrael onongo pe gitwero moko tam. Baibul waco ni Luicrael gubedo ka ‘cabbe acaba i cwinygi.’ Elia otiyo ki ryeko me cuko cwinygi wek guwor Lubanga Jehovah.
En Ocung Matek pi Woro me Ada
15 Meno otugi weko wi lulamdog pa Baal omito po woko, “gudange matek, kun gingolo komgi kekengi ki pala lucwan ki atero-gu macalo kitgi tye kwede; gungolle nio ka remo komgi ocako cwer kun mol ki i komgi.” Ento weng nono! “Piny oling litik; ngat ma dok iye botgi peke, ki ngat ma paro pigi bene peke.” (1 Luker 18:28, 29) Gin ma tye aye ni, Baal mo onongo peke. Baal onongo gin ma Catan oteto ateta me ywayo dano ki bot Jehovah. Dong lok ada tye ni, yero rwot mapat ki Jehovah kelo cwercwiny ki alano keken.—Kwan Jabuli 25:3; 115:4-8.
En Ocung Matek pi Woro me Ada
18 Ma peya Elia olego, lwak ma tye myero obed ni gubedo ka tam ka ce Jehovah pe obibedo calo Baal ma onongo pe tye ada-ni. I nge lega, kare obedo pe me bedo ka tam iye. Baibul wacci: “Ci mac oa ki bot Rwot [Jehovah] opoto piny, owango gitum awanga woko ducu liweng, ki yen-gu, ki godi-gu, ki apwa, ka dok owango pii woko ma onongo opongo bur-ri.” (1 Luker 18:38) Lagamme pud dong omako wi dano ya! Dok dano gudok iye ningo?
Yenyo Lonyo me Cwiny
w08-E 4/1 19, bok
En Obedo ka Neno ki Kuro Pol
Kot Okwero Cwer i Kare pa Elia pi Kare ma Rom Mene?
Elia, lanebi pa Jehovah, otito bot Kabaka Akab ni kot bicwer ma pe otero kare malac. Dok meno otimme “i mwaka me adekke”—nen calo kicako kwanone i nino ma Elia otito ni kot bibedo pe. (1 Luker 18:1) Jehovah ocwalo kot cutcut ma Elia owaco ni kot dong bicwer. Jo mukene gitwero waco ni, kot obedo pe pi mwaka adek nyo bene ma pe o. Ento Yecu ki Yakobo guwaco ni kot obedo pe “pi mwaka adek ki dwe abicel.” (Luka 4:25; Yakobo 5:17) Tika lok man onywene woko?
Pe kumeno. I kare pa Luicrael, oro onongo bedo pi kare malac, onongo bedo pi dwe abicel kulu. Labongo akalakala mo, i kare ma Elia ocito bot Akab me titte ni kot bibedo pe, onongo oro dong ocakke woko dok onongo nen calo tye ka tero kare malac makato kit ma jwi. Ki lok ada, oro man onongo dong ocakke woko cokcok dwe abicel angec. Pi meno, i kare ma Elia owaco ni kot dong bicako cwer, onongo dong otero mwaka adek ki dwe abicel ma kot pe cwer. “Mwaka adek ki dwe abicel” onongo dong oromo i kare ma jo ducu gucokke kacel i wi Got Karmel ka neno anga ma obedo Lubanga me ada.
Nen kong gin ma onongo tye ka timme i kare ma Elia ocito pi tyen mukwongo bot Akab. Luicrael onongo gitamo ni Baal aye “langwec ki pol,” dok en aye lubanga ma kelo kot dok juko oro. Ka kare me oro orii mukato kare woko, dano gipennye kekengi ni: ‘Baal tye kwene? En bikelo kot awene?’ Nen calo lok pa Elia ni toyo nyo kot bibedo pe nio ka en aye ewaco ni dong bidwogo ocwero cwiny luwor bal adada.—1 Luker 17:1.
OKTOBA 10-16
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | 1 LUKER 19-20
“Jenge i Kom Jehovah pi Kwecwiny”
Jenge i Kom Jehovah ka Itye ki Par Mapol
5 Kwan 1 Luker 19:1-4. Lworo omako Elia i kare ma Daker Jejebel ocikke me nekke woko. Pi meno, en ongweco woko wa i Beer-ceba. Cwinye otur matek mumiyo en ‘openyo ni myero eto woko.’ Gin ango ma oweko en owinyo kit meno? Elia onongo obedo dano ma tye ki roc, “dano ma kite cal kwedwa.” (Yak. 5:17) Twero bedo ni en owinyo ni dong eol ma pe etwero kanyone. Elia nen calo otamo ni yellene me konyo dano me woro Jehovah opoto nono, pe tye gin mo i lobo Icrael ma olokke maber, dok en kene aye pud etye ka tic pi Jehovah. (1 Luker 18:3, 4, 13; 19:10, 14) Watwero bedo ki ur pingo lanebi ma lagen-ni owinyo kit meno. Ento Jehovah oniang kit ma Elia onongo winyo kwede.
En Onongo Kwe Cwiny i kom Lubangane
13 Itamo ni Jehovah owinyo nining i kare ma obedo ka neno lanebine ki i polo, ma obuto i te yat i dye tim kun kwayo ni myero eto woko? Eno-ni pe wabyeko abyeka. I kare ma Elia onino woko bokbok, Jehovah ocwalo lamalaika bote. Lamalaika-ni ocoyo Elia kun gudo kome motmot ci owacci: “A malo wek icam.” Elia oa malo, onongo lamalaika-ni otedo ginacama mo manok bote—capat mo ma pud lyet ki pii kangete. Tika en opwoyo lamalaika-ni? Lok ma kicoyo tito ni lanebi-ni ocamo, omato pii ci odok cen ka nino. En mono onongo cwinye otur tutwal ma pe romo lok? Pe wangeyo, ento lamalaika-ni dok ocoye tyen me aryo, gwok ma piny tye ka ruu. Dok aye, en owaco ki Elia ni, “A malo wek icam,” ci omedo lok ma pire tek ni, “pien wotti pud dit mada.”—1 Luker 19:5-7.
En Onongo Kwe Cwiny i kom Lubangane
21 Lok ma kicoyo niangowa ni Jehovah pe obedo i yamo ki mac ma kicwalo me nyuto teko-ni. Elia onongo ngeyo ni Jehovah pe obedo lubanga ma kite pe niango dano calo Baal, ma luworone ma gubange gipakke ni, “langwec ki pol,” nyo lakel kot. Jehovah aye obedo Wang it me teko ducu ma tye i cwec, dok en bene dit kato jami ducu ma en oyubo tyen mapol ata. Kadi wa polo bene pe dit ma rome! (1 Luker 8:27) Jami magi ducu okonyo Elia nining? Okonye pe me bedo ki lworo. Jehovah, Lubanga ma tye ki teko madwong loyo ducu onongo tye ki Elia, pi meno en onongo myero pe olwor Akab ki Jejebel!—Kwan Jabuli 118:6.
En Onongo Kwe Cwiny i kom Lubangane
22 I kare ma mac okato, piny oling litik ci Elia owinyo “dwan matidi mo.” Owaco bot Elia ni otit lok ma i cwinye doki, ci en otito, kun tito par ducu ma en tye kwede tyen me aryo. Gwok eno-ni odwoko cwinye manok. Medo i kom meno, Elia onongo kwecwiny madit doki ki i lok ma “dwan matidi mo” ca owacce. Jehovah oniango Elia ni en pire tek mada. I yo ango? Lubanga onyuto yubbe ma tye i anyim me keto te woro Baal woko ki i lobo Icrael. Ngene kene ni, tic pa Elia pe opoto nono, pien yub pa Lubanga me jwero luwor Baal onongo tye ka wot anyim. Medo i kom meno, onongo pud kibimedde ki tic ki Elia i yub meno, pien Jehovah ocwale ni odok cen ki cik mogo ma kimiye me atima.—1 Luker 19:12-17.
Yenyo Lonyo me Cwiny
w97-E 11/1 31 para. 2
Lanen me Jalle Ken ki Gwoko Genne
Pol pa lutic pa Lubanga i kare-ni bene gitye ka nyuto cwiny me jalle ken. Jo mogo guweko ‘pottigi,’ nyo yo me nongo jami ma mitte pi kwo, wek gicit ka tito lok me kwena maber i wang tic maboco nyo me tic i Betel. Jo mogo gucito i lobo mukene i tic me gero odi me worowa. Jo mukene guye tic ma kineno calo rwomme lapiny. Kadi bed kumeno, pe tye ngat mo ma tiyo pi Jehovah ma kineno ticce calo konye pe. Jehovah pwoyo jo ma gijalle pigi kengi me tic pire, dok en bigoyo laane i komgi pi cwiny me jalle ken ma ginyuto.—Marako 10:29, 30.
OKTOBA 17-23
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | 1 LUKER 21-22
“Lub Lanen pa Jehovah i Kit me Tic ki Twero”
it-2-E 21
Jehovah me Mony
I kare ma Yocwa oneno lamalaika ma obino ka limme i Jeriko, en openyo lamalaika-ni ka tye tung bot Luicrael nyo tung bot lumonegi, ci lamalaika-ni ogamo ni, “Pe; ento an aye lawimony pa Rwot [Jehovah] ma tin dong abino.” (Yoc 5:13-15) Lanebi Mikaya owaco ki kabaka Akab ki Yekocapat ni, “Abedo ka neno Rwot [Jehovah] ma obedo i wi kom kerre kun lwak mony me polo ducu gucung ka ngete yo tung bade ma lacuc ki yo tung bade ma lacam.” Dong nen ka maleng ni en onongo tye ka lok i kom lumalaika pa Jehovah. (1 Luker 22:19-21) Opore me lwongo Jehovah ni “Rwot me mony” mapol, pien kadi bed kiwaco ni lumalaika mogo gitye i gurup pa lukerubi, lucerapi ki dong lumalaika mukene-ni, (Ic 6:2, 3; Acak 3:24; Yabo 5:11) ento tye bene gurup pa lumalaika mukene mapol adada, ma oweko Yecu owaco ni etye ki lumalaika i ‘dul makato apar wiye aryo’ ma etwero lego Lubanga pire. (Mat 26:53) I kare ma Kejekia tye ka lego Jehovah pi kony, en olwongo Jehovah ni: “Rwot me mony ma bedo i wi kom kerre malo ka wi lukerubi.” Nen calo en onongo tye ka lok i kom canduk me gicikke ki dong cal lukerubi ma tye i wiye, ma onongo cung pi kom ker pa Jehovah ma tye i polo. (Ic 37:16; por ki 1Cam 4:4; 2Cam 6:2.) Kicuko cwiny latic pa Elica ma onongo tye ki lworo ki nyutte ginanyuta mo i yo me tango. I ginanyuta meno, en oneno wi got ka ma Elica tye iye opong ki ‘aguragura ki gadigadi lweny me mac.’ Aguragura ki lumony ma en oneno-ni gubedo lumalaika pa Jehovah.—2 Luker 6:15-17.
“Wi Laco Acel Acel En Aye Kricito”
9 Mwolo. Jehovah aye obedo Ngat maryek loyo i polo ki lobo. Kadi bed kit meno, en winyo tam pa luticce. (Acak. 18:23, 24, 32) En oye ni jo ma gitye i te twerone gumi tamgi. (1 Luker 22:19-22) Jehovah pe ki roc mo, ento en pe keto gingi ni omyero wabed labongo roc. Me ka meno, en konyo jo ma gitye ki roc me cobo ticgi pire. (Jab. 113:6, 7) Ki lok ada, Baibul lwongo Jehovah ni “lakony.” (Jab. 27:9; Ibru 13:6) Kabaka Daudi oye ni ebedo ki kero me cobo tic madongo pien Jehovah obedo ngat mamwol dok okonye.—2 Cam. 22:36.
it-2-E 245
Goba
Lubanga Jehovah oweko jo ma gimaro lok goba ni ‘gubed i te twero me bwola’ wek ‘guye lok goba’ me ka ye lok me kwena maber i kom Yecu Kricito. (2Tec 2:9-12) Gin man onen ka maleng mwaki miya mapol angec i kom Kabaka me Icrael ma nyinge Akab. Lunebi ma lugoba gucuko cwiny Akab ni en biloyo lweny i kom Ramot-gilead, ento lanebi pa Jehovah ma nyinge Mikaya owaco ni peko bipoto i kome. Kit ma Mikaya oneno kwede i ginanyuta, Jehovah oye ni cwec mo me cwiny odok “cwiny ma lagoba” i dog lunebi pa Akab. I yo mayot, waromo wacci cwec me cwiny man otiyo ki twerone i kom lunebi magi wek gulok gin ma gimito wacone ki ma Akab mito winyo me ka waco lok ada. Kadi bed ni onongo kiciko Akab con, en oye bwolagi dok i agikkine en oculo ki kwone.—1 Luker 22:1-38; 2 Tekwaro 18.
Yenyo Lonyo me Cwiny
Tyen Lokke Ngo me Ngut i kom Balli?
4 I agikkine, Jehovah ogiko diyo cwinye woko i komgi. En ocwalo lanebi Elia me waco ki Akab ki Jejebel ni kibimiyogi pwod. Onongo kibijwero jo me ode woko ducu. Kwena pa Elia meno oturo cwiny Akab adada. Ki ur madit, laco man ma kite rac-ci ‘omwolle.’—1 Luker 21:19-29.
5 Kadi bed Akab ongut i kom balle i nino meno, jami ma en otimo lacen onyuto ni en pe ongut i kom balle ada. En pe otute me jwayo woro jok Baal woko ki i kerre. Dok en pe ocuko cwiny jo mukene me woro Jehovah. Akab onyuto ni pe engut i kom balle ki jami mukene ma en otimo bene.
6 Lacen, Akab olwongo Kabaka Yekocapat me Juda me ribbe kwede ka lweny i kom jo Ciria. Kabaka Yekocapat onongo obedo kabaka maber ma geno Jehovah, dok en omiyo tam ni kong gipeny tam ki bot lanebi pa Jehovah ma peya gucito i dog lweny. I acakkine, Akab okwero tam meno woko kun waco ni: “Pud tye dano mo ma omyero wapenye wek wawiny dog Rwot [Jehovah] ki bote, en Mikaya wod pa Imla; ento cwinya dage matek, pien peya otitta kit lok mo maber, en titta lok maracce keken.” Kadi bed kit meno, gin gupenyo tam ki bot lanebi Mikaya. Akab onongo oloko kakare. Lanebi man otito kwena marac pi Akab! Me ka ngut ki kwayo kica ki bot Jehovah, Akab ma kite rac-ci oweko kibolo lanebi man i buc. (1 Luker 22:7-9, 23, 27) Kadi bed Akab obolo Mikaya i buc, en onongo pe twero gengo cobbe pa lok pa lanebi man. I lweny ma gucito iye-ni, kineko Akab woko.—1 Luker 22:34-38.
OKTOBA 24-30
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | 2 LUKER 1-2
“Lanen Maber me Aluba ka Itye ka Pwonyo Jo Mukene”
Kit ma Luelda Gipwonyo Omege Mukene Wek Gubed Mupore pi Tic
15 Lok kom Elica ma oleyo ka tyen Elia-ni nyuto bene ni omege i kare-ni omyero gunyut woro madit i kom jo ma dong gutiyo macalo luelda pi mwaki mapol. I kare ma Elia gin ki Elica gulimo lunebi mogo i gang me Jeriko, co aryo magi gumedde ki wotgi wa i Kulu Jordan. Ki kunnu, ‘Elia okwanyo bongone ki i kome, odolo woko, ogoyo ki pii, ci i pii opokke woko.’ I nge wot ki i dye kulu mutwo, co aryo-ni gumedde ma “giwoto kun giloko.” Ki lok ada, Elica pe otamo ni i cawa meno onongo dong engeyo jami ducu ma obitimme. I kare ma Elia oweke, en aye dong Elica ocako keto cwinye i lok ducu ma lapwonye opwonye kwede. Lacen, yamo otero Elia woko. I kare ma odok cen i Jordan, Elica ogoyo pii ki bongo pa Elia kun waco ni: “Rwot Lubanga pa Elia tye kwene?” Man omiyo pii opokke iye aryo.—2 Luker 2:8-14.
Kit ma Luelda Gipwonyo Omege Mukene Wek Gubed Mupore pi Tic
16 Tika ingeyo ni tango me acel ma Elica otimo-ni rom aroma litap ki ma Elia otimo con-ni? Man pwonyowa gin ango? Elica pe otamo ni pien etye ki twero, en myero dong ecak timo jami i yo mapat ki ma Elia opwonye kwede. Ma ka meno, pien Elica olubo jami ducu ma Elia opwonye kwede, man onyuto ni en tye ki woro madit adada pi lapwonye dok oweko lunebi mukene-ni bene guketo gengi i kome. (2 Luker 2:15) Lacen, i nge mwaki 60 ma Elica otiyo kwede macalo lanebi, Jehovah omiyo en otimo tango mapol makato pa Elia. In macalo omego ma kitye ka pwonyone i kare-ni, pwony ango ma inongo ki i lok man?
Yenyo Lonyo me Cwiny
w05-E 8/1 9 para. 1
Wi Lok Madongo ma Kikwanyo ki i Buk pa Luker me Aryo
2:11—Elia ocito kwene i kare ma “ocito malo i polo ki lapiro madit-ti”? Man pe obedo dan polo ka ma ceng, dwe ki lacer gitye iye-ni nyo kabedo me cwiny ka ma Lubanga ki Lumalaika gibedo iye. (Nwoyo Cik 4:19; Jabuli 11:4; Matayo 6:9; 18:10) “Polo” ka ma Elia ocito iye-ni obedo malo i wi yamo. (Jabili 78:26; Matayo 6:26) I kare ma gadigadi me mac-ci otingo Elia malo i wi yamo, otero Elia i kabedo mukene i wi lobo kany, ka ma en omedde ki bedo iye pi kare mo. I nge mwaki mogo, Elia ocoyo waraga bot Jekoram, kabaka me Juda.—2 Tekwaro 21:1, 12-15.
OKTOBA 31–NOVEMBA 6
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | 2 LUKER 3-4
“Gam Wodi Eno”
“Angeyo ni En Bicer”
7 Nicer me aryo ma kicoyo pire i Baibul aye ma Elica otimo. Onongo tye Laicrael mo ma bedo i boma me Cunem ma pe ki latin mo. Pien en ojolo Elica i gange, Jehovah omiyo mot bote gin ki cware ma onongo dong oti woko-ni oweko gunywalo latin awobi. I nge mwaki mogo manok, latingi-ni oto woko. Go kong cwercwiny ma minne obedo kwede. En obedo ki cwercwiny madit adada ma oweko en owoto wot me mairo 19 kulu ka yenyo Elica i wi got Karmel. Elica ocwalo laticce Gikaji ni okwong cito i Cunem wek ocer awobi-ni woko. Ento Gikaji onongo pe twero cero latin-ni. Lacen min awobi-ni oo gang gin ki Elica.—2 Luker 4:8-31.
“Angeyo ni En Bicer”
8 Elica odonyo i ot ka ma kom awobi-ni tye iye ci olego. Jehovah owinyo lega pa Elica ci ocero awobi-ni. I kare ma min awobi-ni oneno wode makwo, cwinye obedo yom adada! (Kwan 2 Luker 4:32-37.) Gwok wiye opo i lega pa Anna. Anna onongo pe twero nywal nio ka Jehovah omiye mot me nywalo latin awobi, Camuel. I ngeye, Anna opako Jehovah pien en twero “tero [dano] i lyel dok dwoko makwo.” (1 Camuel 2:6) I kare ma Lubanga ocero awobi me Cunem, en onyuto ni etye ki kero me cero jo muto.
Yenyo Lonyo me Cwiny
it-2-E 697 para. 2
Lunebi
“Lwak lunebi.” Nyig lok man ni ‘lwak lunebi-ni’ twero niange ni ka ma lunebi gigure iye me nongo tira nyo tic me atima. Nyo bene twero niange mere ni gurup pa lunebi ma gucokke kacel. Kiwaco ni kodi gurup pa lunebi magi onongo gitye i Betel, Jeriko, ki Gilgal.