Ka ma Kikwanyo Iye Pwony pi Yub me Cokke
NOVEMBA 7-13
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | 2 LUKER 5-6
“Jo ma Tye Tung Botwa Dwong Makato Jo ma Tye Tung Botgi”
it-1-E 716 para. 4
Elica
Kilaro Jo Icrael ki i Cing Jo Ciria. I kare me loc pa Kabaka Joram me Icrael, Jo Ciria gugoyo pulan me oto lweny atura i kom jo Icrael. Elica obalo yub pa Ben-adad me 2 pi tyen makato acel, kun tito bot Kabaka Joram yub ducu pa jo Ciria. I acakkine Ben-adad otamo ni ngat mo ki i kin lumonye aye tye ka tito yubbe ducu bot Luicrael. I kare ma en oniang ngat ma tye ka balo yubbe, en ocwalo lumonye i Dotan, gurumo gang meno woko ki aguragura ki gadigadi lweny wek gumak Elica. (CAL, Vol. 1, pot 950) Lworo omako latic pa Elica adada, ento Elica olego Lubanga ni oyab wang laticce, ci en oneno “aguragura opongo wi got woko ki gadigadi lweny me mac ma orumo Elica woko dyere.” I kare ma lumony pa jo Ciria onyiko cok, Elica dok olego pi tango mo ma kite dok pat ni, “Alegi ni dong imi wang jo magi ocor [oumme] woko.” Elica owaco ki lumony pa jo Ciria ni, “Wulub kora,” ento onongo pe mitte ni en opegi ki cinggi. Man nyuto ni onongo wanggi pe oto ento wigi aye onywene. Gin pe guniang ni meno aye Elica ma kicwalogi me makone-ni dok pe gungeyo ka ma Elica tye ka terogi iye.—2 Luker 6:8-19.
w13-E 8/15 30 para. 2
Elica Oneno Gadigadi Lweny me Mac—In Kono?
Kadi bed lumone onongo orumo Elica woko dyere i Dotan, kom Elica pe omyel. Pingo? Pien en onongo tye ki niye matek i kom Jehovah. Wan bene wamito niye ma kit meno. Pi meno, myero waleg pi cwiny maleng wek wanyut niye ma kit meno kacel ki nyig mukene ma nyak pi cwiny maleng.—Luka 11:13; Gal. 5:22, 23.
it-1-E 343 para. 1
To Wang
I kare ma wang lumony pa jo Ciria ocorre, meno onongo pe obedo to wang kikome ento wigi aye onywene. Ka onongo wang lumony magi ducu oto woko, onongo bimitte ni kipegi apeya ki cinggi. Ento ginacoya waco ni Elica owaco botgi ni: “Man pe yo, man bene pe gang; wulub kora.” Ma lubbe ki lok man, William James ocoyo i bukke ma kilwongo ni Principles of Psychology (1981, Vol. 1, pot 59) ni: “I kine mukene ngat moni pe neno jami pi peko ma nongo tye i adam. Man nyuto ni wang ngat meno nongo neno piny ento nongo en pe twero niang gin ma oneno-ni. Kubbe nongo pe i kin wange ki adamme; dong ka kubbe pe i kin wang ki adam ci ngat moni pe twero niang i kom gin ma en tye ka nenone.” Man aye nen calo to wang ma lumony me Ciria onongo gitye kwede i kare ma Jehovah oyabo wanggi ma guo i Camaria. (2 Luker 6:18-20) Kit to wang acel-li aye nen calo co me Codom-mi onongo gitye kwede, pien ginacoya nyuto ni me ka bedo ki par pien wanggi onongo oto, gin gubedo ka yele me yenyo doggola ot pa Lot.—Acak 19:11.
Yenyo Lonyo me Cwiny
w05-E 8/1 9 para. 2
Wi Lok Madongo ma Kikwanyo ki i Buk pa Luker me Aryo
5:15, 16—Pingo Elica okwero gamo mot ma Naaman omine? Elica okwero mot meno pien en onongo ngeyo ni Jehovah aye otimo tango me cango Naaman ento pe en. Onongo pe opore pire me nongo magoba ki i tic ma Lubanga aye omiye. Lukricitayo me ada i kare-ni bene pe gitiyo pi Lubanga wek ginong magoba mo. Gilubu cik ma Yecu omiyo ni: “Wugamo nono labongo cul mo, wumi bene nono labongo cul.”—Matayo 10:8.
NOVEMBA 14-20
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | 2 LUKER 7-8
“Jehovah Oweko Gin ma Onongo Nen Calo Pe Twere Otimme”
it-1-E 716-717
Elica
Ento lacen, Ben-adad me 2 omonyo Camaria pe ki luyak mogo manok keken, ento ki lwak mony madwong adada ci gurumo Camaria woko. Kwo obedo tek adada i Camaria i kare meno ma oweko i nino mo kikelo lok bot kabaka ni dako mo omwodo wode woko pi kec. Kabaka Joram, lakwar Akab ma ‘obedo lanek-ki,’ ocikke me neko Elica woko. Ento cikke meno pe ocobbe. I kare ma Joram kacel ki laticce guo i ot pa lanebi Elica, Joram owaco ni dong erwenyo gen me nongo kony ki bot Jehovah woko. Elica owaco ki kabaka ni cam bibedo madwong i orwone. Latic pa kabaka obedo ki akalakala i lok meno, dok man oweko Elica owacce ni: “In ibineno ki wangi ento pe ibicamone.” Jehovah omiyo lumony pa jo Ciria guwinyo wor i dye gonygi ci gutamo ni lumony madwong pa lobe ma guribbe kacel gitye ka bino ka lweny i komgi. Pi meno gungweco woko dok guweko camgi ducu ka ma gugony iye-ni. I kare ma kabaka oniang ni jo Ciria dong gungweco woko, en oketo laticce-ni ka gwoko dog gang me Camaria, dok Luicrael ma kec onongo tye ka nekogi ma gitye ka ngwec me yako cam pa jo Ciria gunyone ci en oto woko i dog gang. En oneno cam ki wange ento pe ocamo.—2 Luker 6:24–7:20.
Yenyo Lonyo me Cwiny
it-2-E 195 para. 7
Tara
Luker me Doggola pa Daudi. Lubanga Jehovah oketo Kabaka Daudi i wi komker me Icrael, dok Daudi onyuto ni ebedo laloc ki latela maryek dok ma lubo tela pa Lubanga. Pi meno onongo kilwonge ni “tara me Icrael.” (2Cam 21:17) Ma lubbe ki gicikke me ker ma Jehovah omoko ki Daudi, Jehovah ocikke ni: “Abimoko komkerre bedo matwal.” (2Cam 7:11-16) Pi meno, ker pa Daudi nyo luloc ma i doggolane nicakke ki i kom wode Solomon onongo gitye calo “tara” me Icrael.—1 Luker 11:36; 15:4; 2 Luker 8:19; 2 Tekwaro 21:7.
NOVEMBA 21-27
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | 2 LUKER 9-10
“En Onyuto Tekcwiny Dok Otiyo ki Mit Kom”
w11-E 11/15 3 para. 2
Yeko Oilo Malo Woro me Ada
Jehovah omiyo tic mo ma pire tek bot Yeko i kare ma lobo Icrael onongo obale adada. Lobo Icrael onongo tye i te twero pa Jejebel, dato ma kite rac-ci, ma onongo tye min kabaka Joram. En oilo malo woro me Baal me kaka woro Jehovah, oneko lunebi pa Lubanga, dok oweko dano gudonyo i “tim kwele” ki “tim jokjok.” (2 Luker 9:22; 1 Luker 18:4, 13) Jehovah ocikke me jwero jo ma i dog ot pa Akab woko ducu, man onongo kwako wa Joram kacel ki Jejebel. Dok Yeko aye otelo wi yub meno.
w11-E 11/15 4 para. 2-3
Yeko Oilo Malo Woro me Ada
I nge kwero gamo lok pa lukwena aryo ma kicwalo bote, Yeko orwatte ki Kabaka Joram kacel ki Akajia, kabaka me Juda, dok gin ducu onongo gitye i wi gadigadigi. Ma Kabaka Joram oneno Yeko, openye ni, “Ibino ki kuc bo?” Ci Yeko ogamo lapeny meno ki gero ni: ‘Kit kuc ango ma dok bedo tye-ni, ma kun tim kwele pa meni Jejebel, ki tim jokjokke dong dwong twatwal?’ Lworo omako Joram adada, ci owiro wi gadigadine ocako ngwec woko. Ento Yeko ongweco oyotoyot i kore, dok otelo atumme ocelo Joram ki i adunone ci Joram opoto piny i gadigadine oto woko. Kadi bed Akajia oringo woko, ento lacen Yeko olubo kore ci oweko kineke woko.—2 Luker 9:22-24, 27.
Ngat mukene ma onongo myero kinek woko ki i dog ot pa Akab aye Daker Jejebel ma kite rac-ci. Onongo pore ki Yeko me lwongo Jejebel ni ‘dako ma kiceno-ni.’ Ma Yeko tye ka cito i Jejreel, en oneno Jejebel ka neno piny ki i wang dirica. Labongo duru lok mapol Yeko owaco bot lugwok daker ni gubole woko piny ki i wang dirica. Ci Yeko oweko aguragurane gunyono kom dako man ma kite rac-ci. Lacen, Yeko omedde ki jwero jo mapol ki i dog ot pa Akab, laco ma kite rac-ci.—2 Luker 9:30-34; 10:1-14.
w11-E 11/15 5 para. 3-4
Yeko Oilo Malo Woro me Ada
Tye lok ada ni Yeko oonyo remo madwong. Ento kadi bed kit meno, Ginacoya loko i kom Yeko ni en obedo laco ma cwinye tek ma olaro Luicrael ki i te dic pa Jejebel ki jo gange. Wek latela mo me Icrael otim gin meno, onongo mitte ni en obed ngat ma cwinye tek dok ma kome mit. Dikconari mo me Baibul waco ni, “Man onongo obedo tic mo matek dok kitimo maber adada. Kono onongo kitero tuko tuko, onongo pe kibijwayo woro me Baal kulu ki i lobo Icrael.”
Labongo akalakala mo, pi kit kwo ma Lukricitayo giwok ki iye i kare-ni, mitte ni gin bene gubed ki kit mogo ma Yeko obedo kwede. Me labolle, gin ango ma wabitimo ka kitye ka bitowa me timo gin mo ma Jehovah okwero? Omyero wakwer atematema meno labongo galle dok wabed ki tekcwiny. Ka odok i kom worowa bot Jehovah, omyero wakwer gin mo keken ma Jehovah dagi.
Yenyo Lonyo me Cwiny
w11-E 11/15 5 para. 6-7
Yeko Oilo Malo Woro me Ada
Yeko nen calo onongo tamo ni wek ker me Juda pe oribbe ki ker me Icrael, omyero ker aryo magi ducu pe gunywak i woro acel. Pi meno, calo luker mukene me Icrael, en oweko Luicrael gumedde ki woro Baal. Ento man onongo nyuto ni en tye ki niye manok i kom Jehovah, ma okete me bedo kabaka-ni.
Jehovah opwoyo Yeko pien ‘en otimo gin ma nen atir i wang Lubanga.’ Kadi bed kit meno, Yeko ‘pe olubo cik pa Jehovah Lubanga pa Icrael ki cwinye ducu.’ (2 Luker 10:30, 31) Ka itamo i kom jami ducu ma Yeko otimo i acakkine, ci lok man twero bedo me ur dok me cwercwiny adada. Ento, wanongo pwony ki iye. Omyero pe water watwa ki Jehovah tuko tuko. Nino ducu, omyero wagwok gennewa bot Lubanga ki kwano Lokke, lwodo lok i kom gin ma wakwano, ki dong lega ki cwinywa ducu bot Wonwa me polo. Pi meno, watute wunu matek me medde ki wot i yo pa Jehovah ki cwinywa ducu.—1Kor. 10:12.
NOVEMBA 28–DECEMBA 4
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | 2 LUKER 11-12
“Kimiyo Pwod ki Dako ma Lawaka Dok ma Kite Rac-ci”
it-1-E 209
Atalia
Calo minne Jejebel, Atalia bene ocuko cwiny cware, Joram kabaka me Juda, me timo gin ma neno rac i wang Jehovah i kare me locce me mwaka aboro-ni. (1 Luker 21:25; 2 Tekwaro 21:4-6) Calo minne Jejebel, Atalia bene oonyo remo pa jo ma pe ki bal akaka. I kare ma wode, Akajia ma kite rac-ci oto i nge loc pi mwaka acel keken, en oneko lutino awobe ducu ma i ot ker, nikwanyo Yekoac ma pud tidi-ni keken aye obwot, pien wayone kacel ki cware ma onongo tye lalamdog madit gukane woko. I nge meno, Atalia okete kekene i wi kom ker macalo daker pi mwaka abicel, i kine ka mwaka 905 me o i 899 K.M.P. (2 Tekwaro 22:11, 12) Dok awobene guyako jami maleng ma i ot pa Jehovah ci gudyero woko bot jok Baal.—2 Tekwaro 24:7.
it-1-E 209
Atalia
Ma Yekoac oo mwaka abiro, Lalamdog Madit ma onongo lworo Lubanga-ni okele woko ci oketo lalukana i wiye macalo ngat ma opore me bedo i wi kom ker. Ka Atalia owinyo woo, ci ocito wa i ot pa Jehovah, dok ma oneno gin ma tye ka timme, en ocako koko ni, ‘Roro! Roro!’ Lalamdog Madit Yekoyada ociko ni kicwale woko ki i ot pa Lubanga dok kineke woko i dog gang pa kabaka; nen calo en aye obedo ngat me agikki ma i doggola pa Akab ma kite rac-ci. (2 Luker 11:1-20; 2 Tekwaro 22:1–23:21) Ada, jami ducu ocobbe kakare kit ma kiwaco kwede ni: ‘Lok ma yam Jehovah oloko madok i kom ot pa Akab bicobbe ducu’!—2 Luker 10:10, 11; 1 Luker 21:20-24.
Yenyo Lonyo me Cwiny
it-1-E 1265-1266
Yekoac
I yo ngeye, ma Lalamdog Madit Yekoyada pud tye kwo kun bedo macalo wego ki lami tam ki kabaka Yekoac, Yekoac obedo ka timo jami matir. Kabaka Yekoac onyomo mon aryo i kare ma en tye ki mwaka 21, dakone acel onongo nyinge Yekoadan, dok Yekoac onywalo awobe ki anyira mapol ki dakone Yekoadan. Pi meno, doggola pa Daudi ma Meciya bia ki iye ma onongo cok to-ni, dok odoko tek.—2 Luker 12:1-3; 2 Tekwaro 24:1-3; 25:1.
DECEMBA 5-11
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | 2 LUKER 13-15
“Tic ki Cwinyi Ducu Kelo Mot Madwong”
w10-E 4/15 26 para. 11
Tika Itye ka Lubo Kor Kricito ki Cwinyi Ducu?
11 Me nyuto kit ma pire tek kwede me tic pi Lubanga ki mit kom, nen kong gin mutimme i kwo pa Yekoac, Kabaka me Icrael. Pi par ma en tye kwede i kom gin ma jo Ciria gimito timone i kom Luicrael, en obino bot lanebi Elica ki koko. Lanebi man owacce ni oba atero ki i wang dirica tung lobo Ciria, me nyuto kit ma Jehovah biloyo kwede jo Ciria. Man onongo myero owek kabaka obed ki mit kom. Elica dok owaco ki Yekoac ni okwany aterone ci opwod ki ngom. Yekoac opwodo ngom tyen adek. Elica okeco adada i kome, ci owacce ni kono onongo en opwodo ngom tyen abic nyo abicel, ‘kono en opwodo jo Ciria nio ka en otyekogi woko.’ Pi meno, Yekoac onongo biloyo lweny i kom jo Ciria tyen adek keken. Yekoac pe otyeko jo Ciria kwicikwici pien en pe obedo ki mit kom. (2 Luker 13:14-19) Pwony ango ma wanongo ki i gin mutimme-ni? Jehovah biminiwa mot madwong keken ka watiyo pire ki cwinywa ducu dok ki mit kom.
w13-E 11/1 11 para. 5-6
Ngat ma “Miyo Bakacic Bot Jo ma Yenye” ki Cwinygi Ducu
Anga ma Jehovah minigi mot? Lakwena Paulo owaco ni “jo ma yenye” ki cwinygi ducu. Buk mo pa lugony Baibul waco ni nyig lok me leb Grik ma kigonyo ni ‘yenye ki cwinygi ducu’ pe nyuto ni “cito ka yenyo gin mo wek inong” ento me ka meno, nyuto ni bino “ka woro” Lubanga. Buk mukene dok waco ni nyig lok me leb Grik man nyuto tute matek. Ada, Jehovah miyo bakacic bot jo ma niyegi weko giwore pi mar, ki cwinygi ducu dok ki mit kom.—Matayo 22:37.
I yo ma nining ma Jehovah miyo bakacic bot jo ma wore? En ocikke me minigi mot mamwonya adada i anyim, ma binyuto yot cinge ki dong mar ma en tye kwede pigi—kwo ma pe tum i lobo Paradic. (Niyabo 21:3, 4) Kadi wa i kare-ni, jo ma giyenyo Jehovah ki cwinygi ducu ginongo mot mapol. Ki kony pa cwiny maleng kacel ki ryeko ma nonge i Lok pa Lubanga, jo ma giyenyo Jehovah gitye ka nongo yomcwiny ki yengo i kwogi.—Jabuli 144:15; Matayo 5:3.
Yenyo Lonyo me Cwiny
w05-E 8/1 11 para. 3
Wi Lok Madongo ma Kikwanyo ki i Buk pa Luker me Aryo
13:20, 21—Tika tango man nyuto ni omyero wawor jami nyo kabedo mogo ma kubbe ki tim me dini? Ku, pe nyuto. Baibul pe nyuto ni kibedo ka woro cogo pa Elica. Tango meno otimme pi teko pa Lubanga, kit macalo en aye bene omiyo teko me timo tango ki Elica i kare ma en pud tye kwo.
DECEMBA 12-18
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | 2 LUKER 16-17
“Diyo Cwiny pa Jehovah Tye ki Agikkine”
it-2-E 908 para. 5
Calmanecer
Calmanecer obedo ka diyo Luicrael. I kare me loc pa Kocea, Kabaka me Icrael (i kine ka mwaka 758 me o i 740 K.M.P.), Calmanecer me 5 omonyo lobo Icrael, ci Kocea odoko laticce dok ocako culo mucoro bote. (2 Luker 17:1-3) Ento lacen Kocea okwero miyo mucoro dok kiniang ni en tye ka winye ki Kabaka me Ejipt ma nyinge Co. (Nen Co [SO].) Pi tyen lok meno, Calmanecer omako Kocea ci otweye i buc. I ngeye Calmanecer orumo Camaria pi mwaka adek, ci oturo boma meno matek-ki woko dok kitero Luicrael i opii wa i Aciria.—2 Luker 17:4-6; 18:9-12; por ki Koc 7:11; Ejek 23:4-10.
it-1-E 414-415
Opii
Kitero Luicrael ma i te ker me kaka apar-ri ki dong Lujudaya ma i te ker me kaka aryo-ni i opii pi tyen lok acel: gin ducu guweko woro Jehovah ci gucako woro lubange me goba. (Nwo 28:15, 62-68; 2 Luker 17:7-18; 21:10-15) Jehovah obedo ka cwalo lunebine teretere me cikogi, ento pe onyako nyige. (2 Luker 17:13) Pe tye kabaka mo me kaka apar-ri ma ojwayo kwicikwici woro goba ma kabaka me acel, Jeroboam ocako. Ker me Juda bene pe guwinyo lok pa Jehovah dok pe gunongo pwony ki i bal ma Luicrael ma gucito i opii-ni gutimo. (Jer 3:6-10) Jo Icrael ki jo Juda ducu kiterogi i opii i lobe mapatpat.
Yenyo Lonyo me Cwiny
it-2-E 847
Lucamaria
Kicako tic ki nying ni “Lucamaria” i nge tur pa ker me Icrael me kaka apar-ri i mwaka 740 K.M.P.; onongo kitiyo ki nying man me lwongo Luicrael ma gudong i Camaria i kare ma kitero Luicrael mukene-ni i opii, me pokogi ki lurok ma kikelogi ki i kabedo mapatpat ma tye i te loc pa jo Aciria. (2 Luker 17:29) Nen calo jo Aciria pe gutero Luicrael ducu i opii, pien gin ma kicoyo i 2 Tekwaro 34:6-9 (por ki 2 Luker 23:19, 20) nyuto ni i kare me loc pa Yocia, Kabaka me Juda, onongo Luicrael mukene pud gitye i lobogi. Lacen, kicako tic ki nying ni “Lucamaria” me lwongo likwayi pa Luicrael ma gudong i Camaria ki dong likwayi pa lurok ma jo Aciria okelogi i Camaria ki i kabedo mapatpat ma i te locgi. Pi meno, ngene kene ni jo mogo i kingi onongo obedo lutino pa Luicrael ma gunyomme ki lurok. Ento i nge kare malac, kicako tic ki nying man me nyuto apokapoka me dini me kaka ki apokapoka me rok nyo loc. Nying ni “Lacamaria” onongo cung pi dini pa jo ma i Cekem ki Camaria ma kit me worogi onongo opokke woko ki pa Lujudaya.—Jon 4:9.
DECEMBA 19-25
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | 2 LUKER 18-19
“Kit ma Jo ma Dagwa Gitemme Kwede me Balo Cwinywa”
w05-E 8/1 11 para. 5
Wi Lok Madongo ma Kikwanyo ki i Buk pa Luker me Aryo
18:19-21, 25—Tika Kejekia odonyo i winye ki Luejipt? Pe. Lok pa Larabcake-ni onongo pe tye ada, kit macalo en bene owaco lok goba ni ‘Jehovah aye omiye twero.’ Ento Kejekia, Kabaka ma lagen-ni ojenge i kom Jehovah ki cwinye ducu.
w10-E 7/15 13 para. 3
“Pe Wulwor, An Abikonyowu”
Larabcake otiyo ki diro me pito akalakala i cwiny Luicrael. En owaco ni: ‘Pe Jehovah aye ma Kejekia omuko wang jogine ki keno tyere-ni? Jehovah aye ma owacca ni, “Cit icilweny i kom lobo man ityek woko.”’ (2 Luker 18:22, 25) Pi meno, Larabcake onongo tye ka wacci Jehovah pe bilweny pi Jone pien cwinye pe yom i komgi. Ento meno onongo pe tye kakare. Cwiny Jehovah onongo yom i kom Kejekia kacel ki Lujudaya ma gudwogo i woro me ada.—2 Luker 18:3-7.
Angagi ma Gubedo Lukwat Abiro ki Rwodi Aboro i Kare-ni?
14 Kabaka me Aciria kacel ki dul monnye gugony i Lakic, ma onongo tye tung kupiny me Jerucalem. Ki kunnu, en ocwalo luwange adek me waco bot jo Juda ni myero guil cinggi woko. Lalok ma mege ma onongo kilwongo ni Larabcake, otiyo ki diro mapat pat. En ocuko cwiny lwak kun loko i leb Ibru ni guwek kabaka woko dok gulokke bot jo Aciria, ki dok ocikke gobagoba ni ebiterogi i lobo ka ma gibibedo ki kwo mayot. (Kwan 2 Luker 18:31, 32.) I ngeye, Larabcake owacci kit macalo lubange me lobe mukene pe gularo jo ma worogi-ni, Jehovah bene pe bilaro Lujudaya ki i cing jo Aciria. Me nyuto ryeko, lwak pe gugamo lok goba ki me bwola-ni, dok man aye gin ma lutic pa Jehovah gitimo i kare-ni.—Kwan 2 Luker 18:35, 36.
yb74-E 177 para. 1
Bute me 2—Lobo Germany
Askari ma kilwongogi ni SS onongo gimaro bwolo dano me keto cinggi wek gukwer niyegi. Ento ki ur madit, onongo dok gilokke i kom jo ma guketo cinggi-ni ci gicako nywarogi makato kit macon. Karl Kirscht omoko lok man kun waco ni: “Lucaden pa Jehovah aye onongo pol kare kimaro bwurogi i kam me gwoko lumabuc. Onongo kitamo ni man biweko giketo cinggi me kwero niyegi woko. Kidiyowa tyen mapol ni waket cingwa. Jo mogo guketo cinggi, ento pol kare onongo gimedde ki bedo i buc pi mwaka acel ma peya kigonyogi. I kare ma nongo pud gitye ka kuro ni kigonygi, askari onongo nywarogi matek i nyim lwak kun gilwongogi ni lugoba ki lulworo dok kidiyogi me dorre i nyim utmege ma peya kigonyogi ki i mabuc.”
Yenyo Lonyo me Cwiny
it-1-E 155 para. 4
Jo ma Golo Jami ki i Te Ngom
Me labolle, Baibul nyuto ni awobe aryo pa Kabaka Cenakerib me Aciria ma nyinggi Adramalek ki Carejer aye guneko Cenakerib, dok wode ma kilwongo ni Ecarkadon aye oleyo kom ker. (2 Luker 19:36, 37) Ento tekwaro pa jo Babilon waco ni i nino dwe 20 me dwe me Tebet, wod pa Cenakerib oneke woko i jemo mo. Berossus, lalamdog pa Lubabilon me cencwari me adek K.M.P., kacel ki Nabonidus, kabaka me Babilon me cencwari me abicel K.M.P. ducu guwaco lok acel-li, ni wod pa Cenakerib mo acel aye oneko wonne. Kadi bed kumeno, cokcok-ki kinongo but got mo ma tye ki coc pa Ecarkadon, kabaka ma oleyo kom ker pa Cenakerib. Ecarkadon otito ka maleng ni omegine (makato acel) aye gujemo, guneko wongi ci gungweco woko. I kare ma laco mo ma kilwongo ni Philip Biberfeld tye ka lok i kom lok man i buk ma kilwongo ni Universal Jewish History (1948, Vol. I, pot 27), en owaco ni: “Lok pa Nabonidus ki Berossus me Babilon pe tye kakare; ento lok ma kicoyo i Baibul aye tye ada. Kimoko ada pa lok man ki i coc pa Ecarkadon dok en aye lok ma tye ki ngec matir loyo madok i kom gin mutimme i tekwaro pa Lubabilon ki jo Aciria. Pire tek adada ni wangi matut ma peya waye ngec ma jo mukene gimiyo ma nongo pe rwatte ki lok ma tye i Baibul.”
DECEMBA 26–JANUARI 1
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA | 2 LUKER 20-21
“Lega Oweko Jehovah Okonye”
ip-1-E 394 para. 23
Kimiyo Mot bot Kabaka pi Niyene
23 I kare ma Cenakerib obino ka lweny i kom Juda pi tyen mukwongo, two omako Kejekia ma onongo cok to. Dok Icaya owacce ni en bito woko. (Icaya 38:1) Cwiny kabaka man ma onongo pud tye ki mwaka 39 keken-ni otur adada. En onongo pe tye ki par pi kwone keken, ento bene pi anyim pa jone. Jo Aciria onongo gimito turo Jerucalem ki Juda woko. Dok ka onongo Kejekia oto woko, anga ma onongo bitelo wi Lujudaya i lweny? I kare meno, Kejekia onongo pud pe ki wode mo ma bileyo komker. Kejekia obako doge i lega bot Jehovah ni onyutte kica.—Icaya 38:2, 3.
Ti pi Jehovah ki Cwinyi Ducu!
16 Lacen, two ogoyo Kejekia dok onongo cok to. I kare meno marac-ci, en okwayo Jehovah ni myero wiye opo i kom gennene dok okonye. (Kwan 2 Luker 20:1-3.) Jehovah owinyo lega pa Kejekia dok ocango twone. Wangeyo ki i Baibul ni pe watwero genone ni Lubanga bicango twowa i yo me tango nyo bimedo kare me kwowa i kare-ni. Ento calo Kejekia, watwero jenge i kom Jehovah pi kony. Watwero wacce ni: “Ai Rwot [Jehovah] abako doga boti, kong ipo, inen kit kwo ma abedo kwede i nyimi, kun abedo ngat ma geni, alubo in ki cwinya ducu.” Tika iye ni Jehovah bigwokki i kare ducu, kadi wa i kare ma komi lit?—Jabuli 41:3.
g01-E 7/22 13 para. 4
Lega Twero Konya Nining?
I kare me Baibul, Jehovah obedo ka gamo lega pa jo mogo ma lugen cutcut—nyo bene i yo me tango. Me labolle, i kare ma Kabaka oniang ni twone pe bicang, en obako doge bot Lubanga ni olarre. Ci Lubanga odokke iye ni: “Atyeko winyo kokoni, aneno pig wangi; nen, abicango twoni woko.” (2 Luker 20:1-6) Lubanga bene ogamo lega pa co ki mon ma lugen mukene i yo ma kit meno.—1 Camuel 1:1-20; Daniel 10:2-12; Tic pa Lukwena 4:24-31; 10:1-7.
Yenyo Lonyo me Cwiny
it-2-E 240 para. 1
Birigi
Kitiyo ki birigi i tic me gedo me pimo ka ot moni ocung atir. Jehovah otito con ni: ‘Abipimo Jerucalem ki tol ma yam apimo kwede Camaria, dok abipimo ki birigi ma yam apimo kwede ot pa Akab.’ Lubanga onongo opimo Camaria ki ot pa Akab ci onongo ni tye marac dok ogom woko, ma omiyo en ojwerogi woko. I yo acel-li bene, Lubanga onongo bingolo kop i kom Jerucalem kacel ki lulocce kun nyuto balgi ka maleng, dok jwerogi woko. Gin meno otimme i mwaka 607 K.M.P. (2 Luker 21:10-13; 10:11) Jehovah otiyo ki lanebi Icaya me tito ki luloc me Jerucalem ma onongo kitgi raco dok luwaka-ni can ma bipoto i komgi. En owaco ni: “Abiloko ngolo kop atir doko tol me pimo ot, kun kit ma atir bedo birigi.” Ngolokop matir ki kit matir aye ma onongo binyuto angagi kikome ma lutic pa Lubanga ma myero kilargi, ki dong angagi ma pe gitye lutic pa Lubanga ma myero kinekgi woko.—Ic 28:14-19.