Wi Lubele ma i LAIBRARI ME INTANET
Wi Lubele
LAIBRARI ME INTANET
Acholi
  • BAIBUL
  • BUKKE
  • COKKE
  • mwbr24 Julai pot 1-11
  • Ka ma Kikwanyo Iye Pwony pi “Yub me Cokke”

Vidio mo pe kany.

Timwa kica, peko mo manok otimme i kom vidio.

  • Ka ma Kikwanyo Iye Pwony pi “Yub me Cokke”
  • Ka ma Kikwanyo Iye Pwony pi Yub me Cokke—2024
  • Wi lok matinotino
  • JULAI 1-7
  • LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA JABULI 60-62
  • LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA JABULI 63-65
  • LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA JABULI 66-68
  • LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA JABULI 69
  • LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA JABULI 70-72
  • LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA JABULI 73-74
  • LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA JABULI 75-77
  • AGUCITO 26–SEKTEMBA 1
Ka ma Kikwanyo Iye Pwony pi Yub me Cokke—2024
mwbr24 Julai pot 1-11

Ka ma Kikwanyo Iye Pwony pi Yub me Cokke

© 2024 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania

JULAI 1-7

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA JABULI 57-59

Jehovah Balo Yub pa Lumone pa Jone

bt-E 220-221 para. 14-15

“Wa i Agikki Lobo Ducu”

14 Citefano omiyo caden ki tekcwiny ma peya en oto i cing lumonene. (Tic pa Lukwena 6:5; 7:54-60) I kare ma aunauna ocakke, lupwonnye ducu guket woko ata i Judaya ki Camaria, lukwena keken aye gudong i Jerucalem. Ento meno pe ogengogi ki miyo caden. Pilipo ocito i Camaria ‘ci otito lok me kwena maber madok i kom Kricito’ dok man okelo adwogi maber adada. (Tic pa Lukwena 8:1-8, 14, 15, 25) Ento kiwaco ni: ‘Jo ma yam guket i kare me aunauna ma ocakke i kom Citefano-ni guwoto nio wa Poiniki ki Caiprac ki Antiokia, kun pe gitito lok bot ngat mo, kono bot Lujudaya keken. Ento jo mukene i kingi, ma gua ki i Caiprac ki Cirene, gubino i Antiokia ci guloko ki Lugrik bene kun gitito pi Rwot Yecu.’ (Tic pa Lukwena 11:19, 20) I kare meno, aunauna omiyo lok me Ker-ri onya i kabedo mapol.

15 I karewa-ni, gin ma kit meno bene otimo i te loc me Soviet Union. Tutwalle i mwaka 1950 ki wiye, kitero Lucaden pa Jehovah alip mapol i lobo Siberia. Lok me kwena maber-ri onya i lobo meno pien Lucaden magi onongo guket i kabedo mapatpat. Pe tye yo mo keken ma Lucaden onongo gitwero nongo cente ma mitte me cito ka tito kwena wa i bor piny ma romo mairo 6,000 (10,000 km) kulu! Ento gamente kikome aye ocwalogi kunu. Omego mo acel owaco ni: “Luloc aye gukonyo jo alip mapol ma cwinygi atir i lobo Siberia me ngeyo ada.”

Yenyo Lonyo me Cwiny

w21.11 6 para. 15

Pingo Watye ki Pwoc pi Mar ma Pe Lokke pa Jehovah?

15 Daudi otiyo ki lapor mukene me nyuto kit ma Lubanga gwoko kwede jone. En ocoyo ni: “In i cel gogona, ai Lubanga, in Lubanga ma imara ki mar ma pe lokke.” Daudi oloko bene i kom Jehovah kit man ni: “En gotta ki cel gogona matek, en kakannena ki lalarra, en gwoka macalo kwot, aringo alaro bote.” (Jab. 59:17; 144:2) Pingo Daudi oporo mar ma pe lokke pa Jehovah ki kalarre kacel ki cel gogo? Labongo paro ka ma wakwo iye i lobo man, ka wan luticce, Jehovah biminiwa kony ducu ma wamito me gwoko watwa kwede. Cukocwiny meno bene nonge i Jabuli 91 ma kwanne ni: ‘Abiwaco bot Jehovah ni, “In kalarrena ki cella.”’ (Jab. 91:1-3, 9, 14) Moses bene otiyo ki lapor macal ki meno i kom kalarre. (Jab. 90:1) Medo i kom meno, i kare ma Moses dong cok to, en dok omiyo lapor mukene mamwonya adada. En ocoyo ni: “Lubanga ma bedo nakanaka-ni en aye kabedowu, cinge tye ki tung piny ma tingowu kwede malo.” (Nwo. 33:27) Lok man ni “cinge tye ki tung piny ma tingowu kwede malo” tittiwa gin ango madok i kom Jehovah?

JULAI 8-14

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA JABULI 60-62

Jehovah Gwokowa, Miniwa Kuc Dok Weko Wabedo ki Wic ma Opye Mot

it-2-E 1118 para. 7

Lubele

Gin ma Cung Pire. Jo ma gitye ki niye i kom Jehovah dok gilubo cikke gibedo ki kuc madwong, kit ma Daudi owero kwede ni: ‘In [Jehovah] aye ka larrena, in cel matek ma gwoka i kom lukworra.’ (Jab 61:3) Jo ma gingeyo gin ma nying Jehovah cung pire, ma gigeno en dok gicung pi nyinge, pe gitye ki tyen lok mo keken me bedo ki lworo, pien: “Nying Rwot [Jehovah] obedo calo cel matek ka ma dano ma kite atir ringo iye ci laro kwone.”—Car 18:10; Por ki 1Cam 17:45-47.

it-2-E 1084 para. 8

Kema

Kitiyo ki nyig lok ni “kema” me lok bene i kom jami mukene. Kema pa ngat moni onongo obedo ka ma en ywe iye dok nongo iye gwok ki i kom jami mogo. (Acak 18:1) Dok i kare macon, wele onongo gibedo ki gen ni kibigwokogi maber ka ngat moni ojologi i kemane. Ma lubbe ki Baibulwa me New World Translation, kicoyo i Niyabo 7:15 ni Lubanga “biyaro kemane i wi” lwak dano mapol ata, dok man nyuto ni Lubanga bigwokogi dok gibibedo ki kuc. (Jab 61:3, 4) Icaya bene oloko i kom jami ma Cion, ma kiporo ki dako pa Lubanga bitimone me yubbe pi lutino ma en binywalo. Kiwacce ni en ‘omed kabedo me kemane obed malac.’ (Ic 54:2) Man nyuto ni en onongo biyaro kabedo ma lutinone binongo iye gwok wek obed malac.

w02-E 4/15 16 para. 14

Cik pa Lubanga Tye pi Ber Bedowa

14 Cik pa Lubanga pe lokke. I kare man ma piny onywenne-ni, Jehovah tye calo got ma pe yenge, dok ma bedo nakanaka. (Jabuli 90:2) En oloko i kome kekene ni: “An a Rwot [Jehovah], pe alokke.” (Malaki 3:6) Cik pa Lubanga ma kicoyo i Baibul genne—pe bedo ka lokke calo tam pa dano. (Yakobo 1:17) Me labolle, pi mwaki mapol luryeko mogo ma gukwano lok kom adam gubedo ka waco ni lunyodo myero guwek lutino gutim jami ma igi mito. Ento lacen, jo mogo i kin luryeko magi guloko tamgi dok guye ni tamgi-ni onongo pe tye kakare. Cik ki tam ma lobo miyo i kom kit me pwonyo lutino bedo ka lokke aloka calo yamo aye tye ka bayone. Ento ki tungcel, Lok pa Jehovah pe lokke. Mwaki miya mapol angec, Baibul omiyo tam i kom kit me gwoko lutino i yo me mar. Lakwena Paulo ocoyo ni: “Wun wego, pe wuket kolo i kom litinowu ma miyo kiniga makogi, ento wupitgi gudong maber kun wupwonyogi dok wunyebogi ki kit mabeco ma Rwot pwoyo.” (Jo Epeco 6:4) Cuko cwinywa adada me ngeyo ni watwero geno cik pa Jehovah; pien cikke pe lokke!

Yenyo Lonyo me Cwiny

w06-E 6/1 11 para. 6

Wi Lok Madongo ma Kikwanyo ki i Buk me Aryo me Jabuli

62:11. Lubanga pe jenge i kom teko pa ngat mo nyo gin mo keken. Teko ducu a ki bote. En aye “Won Twero.”

JULAI 15-21

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA JABULI 63-65

“Mar Meri ma Pe Lokke Ber Kato Kwo”

w01-E 10/15 15-16 para. 17-18

Anga ma Bipokowa ki i Mar pa Lubanga?

17 Mar pa Lubanga pire tek boti lakwene? Tika in bene iwinyo calo Daudi, ma ocoyo ni: “Mar meri ma pe lokke ber kato kwo, pi meno abipaki gira kare ducu. Abipwoyi pi kare me kwona ducu, abikok boti kun atango cinga”? (Jabuli 63:3, 4) Ki lok ada, tika tye gin mo ma lobo-ni twero miniwa maber loyo bedo ki mar pa Lubanga ki dong bedo ki wat maber kwede? Me labolle, tika bedo ki dog tic madit ber loyo bedo ki wic ma opye mot ki dong yomcwiny ma bino pi bedo ki wat maber ki Lubanga? (Luka 12:15) Kionyo bura i kom Lukricitayo mogo ni gukwer Jehovah woko, ka pe ci kibinekogi woko. Meno otimme i kom Lucaden mapol ma onongo gitye i kem i te loc pa Nazi i kare me Lweny me Aryo me Wi Lobo. Nikwanyo jo mogo manok, pol pa Lukircitayo magi guyero me medde ki bedo i mar pa Lubanga, dok onongo gitye atera me kemme ki to. Jo ma gimedde ki bedo i mar pa Lubanga gitye ki gen me nongo kwo ma pe tum i anyim, ma en aye gin ma lobo-ni pe twero miniwa. (Marako 8:34-36) Ento tye gin mukene bene mapat ki kwo ma pe tum.

18 Kadi bed ni pe twere me kwo pi naka labongo Jehovah, tem kong goyo i wi kit ma kwo onongo bibedo kwede ka ni wakwo pi mwaki mapol adada labongo Lacwec. Tyen lok me kwo onongo bibedo pe. Jehovah omiyo ki jone tic me atima ma keligi yomcwiny i kare man me agikki-ni. Pi meno, watwero bedo ki gen ni, ka Jehovah ominiwa kwo ma pe tum, ci kwo meno bibedo mamit dok wabibedo ki jami mapol me apwonya ki me atima. (Latitlok 3:11) Kadi wa i nge mwaka alip mapol anyim, pe wabigiko nongo ngec madok i kom ‘lonyo, ryeko ki dong ngec pa Lubanga.’—Jo Roma 11:33.

w19.12 28 para. 4

“Wumi Pwoc i Kit Gin Ducu”

Pire tek adada ni wami pwoc bot Lubanga. Labongo akalakala mo, i kare mogo itamo i kom mot mapol me cwiny ki jami me kom ma en omiyo dok pud tye ka medde ki miyone. (Nwo. 8:17, 18; Tic 14:17) Ento me ka tamo mere manok keken i kom ber pa Lubanga, pingo pe ikwany kare me lwodo lok i kom mot mapol ma Lubanga omini ki joni me amara? Lwodo lok i kom yot cing Lacwec bimedo pwocci pire dok bikonyi me moko ni en mari dok piri tek bote.—1 Jon 4:9.

w15 10/1 28 para. 7

Bed ka Lwodo Lok i Kom Jami me Cwiny

7 Kadi bed ni kwan mito kero manok, ento lwodo lok mito keto cwiny muromo. Meno aye gin mumiyo adam wiwa pol kare mito tam i kom jami mayot yot keken ento pe matego. Pi meno, cawa maber me lwodo lok aye ka itye ka yweyo ki dok ka ma jami ma gidwoyo tammi nongo gipe iye. Laco jabuli onongo ni cawa maber me lwodo lok aye i dyewor ma nongo ebuto i wi kitandane dok wange twolo. (Jab. 63:6) Yecu, ma onongo pe ki roc-ci onongo ngeyo ber pa bedo ka ma oling mot wek elwod lok ki dok elegi.—Luka 6:12.

w09-E 7/15 16 para. 6

Lub Lanen pa Yecu—Pwony i Yo me Mar

6 Cwinywa bedo yom me lok i kom jami ma wamaro. Ka watye ka lok i kom gin mo ma wamaro, waloko ki mitkom dok bene nen woko ki i wangwa. Meno timme tutwalle ka watye ka lok i kom ngat mo ma wamaro. Pol kare, wabedo ki miti me nywako ki jo mukene gin ma wangeyo i kom ngat meno. Wapake, waloko i kome i yo me woro, dok waloko maber i kome. Watimo meno pien wamito ni jo mukene bene gubed ki wat macok ki ngat meno pi kite maber.

Yenyo Lonyo me Cwiny

w07-E 11/15 15 para. 6

Tika Lokki Kweyo Cwiny Jo Mukene?

Reto ot ma dong kigero yot loyo gero ot manyen. Kadi wa lokwa bene twero bedo kit meno. Macalo jo ma tye ki roc, wan ducu watye ki goro, dok pe watimo jami mogo kakare. Kabaka Solomon owaco ni: “Pe tye dano mo ma kite atir i lobo man, ma timo gin maber keken ma pe balo.” (Latitlok 7:20) Yot adada me neno gin mo marac i kom ngat mo ki dong waco lok ma turo cwinye. (Jabuli 64:2-4) Kitung cel mito diro wek walok lok ma dongo dano.

JULAI 22-28

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA JABULI 66-68

Jehovah Tingo Pekowa Nino ki Nino

w23.05 12 para. 15

Kit ma Jehovah Gamo Kwede ki Legawa

15 Pol kare Jehovah pe gamo legawa i yo me aura. Ento lagam ma wanongo obedo gin ma wamito kikome me medde ki bedo lugen bot Wonwa me polo. Pi meno, bed ma wangi twolo me neno kit ma Jehovah gamo kwede legani. Laminwa mo ma nyinge Yoko onongo winyo calo Jehovah pe tye ka gamo legane, ento en ocako coyo piny jami ma en olego pire. I nge kare mo, en ocako ngiyo jami ma ocoyo i bukke ci oniang ni Jehovah kara ogamo pol pa legane, kadi wa mogo ma wiye owil woko iye. Kare ki kare, mitte ni watam kong matut i kom kit ma Jehovah tye ka gamo kwede legawa.—Jab. 66:19, 20.

w10-E 12/1 23 para. 6

Nyut ni Iparo pi Lanyodo ma Luotte Pe

Jehovah oweko kicoyo wer me pak, nyo jabuli wek Luicrael guwer ka gitye ka wore. Go kong cukocwiny ma mon to ki lutino ma wegigi pe onongo ginongo ka gitye ka wero wer ma poyo wigi ni Jehovah aye ‘wongi’ ki ‘langolkopgi’ dok ni en bikonyogi. (Jabuli 68:5; 146:9) Wan bene watwero waco lok me cukocwiny bot lanyodo ma luotte pe ma wiye twero po iye pi mwaki mapol. Kadi bed mwaki 20 dong okato, Ruth, ma obedo lanyodo ma tye kene, wiye pud po maber i kom lok ma wego mo owacce ni: “Itye ka timo tic maber adada me gwoko lutino awobeni aryo-ni. Medde kwede.” Ruth owaco ni: “Winyo lok ma en owaco-ni oguda adada.” Ada, “lok ma giloko mot ki kica tye macalo yat” dok twero cuko cwiny lanyodo ma luotte pe makato kit ma watamo kwede. (Carolok 15:4) Tika itwero tam i kom gin mo ma itwero wacone me pwoyo lanyodo ma luotte pe?

w09-E 4/1 31 para. 1

Won Jo ma Wongi Pe

“EN WON jo ma wongi pe, . . . en Lubanga ma bedo i ot mere maleng.” (Jabuli 68:5) Lok meno nyuto gin mo ma gudo cwinywa adada i kom Lubanga Jehovah—en paro pi miti pa jo ma lupeko. Cik ma en omiyo bot Luicrael nyuto ka maleng kit ma en paro kwede pi lutino ma lunyodogi oto. Kong dong wanyamo Nia 22:22-24, ma en aye wang Baibul ma okwongo lok i kom ‘lutino ma wongi pe.’

w23.01 19 para. 17

Jehovah Tye ka Konyi

17 Kwan Jabuli 40:5. Yub pa lait got tye me o malo wa i wi got. Ento, tye kabedo mapol i kor got ma en twero cung iye ci woto ki nongo mit pa neno cwec mamwonya ma tye. I yo acel-lu, kwany kare ci icung manok dok itam i kom kit ma Jehovah tye ka konyi kwede kadi bed itye ka kato ki i peko mo. I agikki me nino ducu, pennye kekeni ni: ‘I yo ma nining ma aneno kwede mot pa Jehovah tin? Kadi bed peko moni pud tye ka medde, Jehovah tye ka konya nining me kanyone?’ Tute olo me neno gin acel mo ma Jehovah otimo me konyi.

Yenyo Lonyo me Cwiny

wp18.1 11 para. 4

Pwonyi ki Kit me Cobo Peko

Delphine, ma waloko i kome i pwony mukato-ni bene onongo winyo calo etye kene. Wiye po i kom kare ma en orwenyo jamine ducu: “Abedo ka neno kit ma jo mukene gitye ka kwo maber kun kitung bota kwona onongo tye matek dok bene iya pe yom. Onongo awinyo calo adong kena.” Tyeng acel ma okonye aye Jabuli 68:6: ‘Lubanga miyo paco bot jo mudong kengi ma piny oloyogi, wek gubed iye.’ En otito ni: “Onongo angeyo ni tyeng man pe tye ka lok i kom gang kikome i kare-ni. Ento aniang ni Lubanga miniwa gang me cwiny ka ma wanongo iye kwecwiny, ki lurem ma gimaro Jehovah. Onongo angeyo ni pe atwero bedo cok ki jo mukene ka pe atye ki wat macok ki Jehovah. Jabuli 37:4 okonya me timo meno, ‘Bed ki yomcwiny i [Rwot] Jehovah, ci en bimiyi gin ducu ma cwinyi mito.’”

JULAI 29–AGUCITO 4

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA JABULI 69

Jami Mutimme i Kwo pa Yecu Onongo Kitito Con i Jabuli 69

w11 8/1 13 para. 17

Gin Gukuro Meciya

17 Kitito ni kibidago Meciya labongo tyen lok mo. (Jab. 69:4) Lakwena Jon ocoyo gin ma Yecu owaco ni: “Kono yam pe atiyo i kingi tic ma dano mo mukene pe otiyo, kono pe gitye ki bal, ento koni dong guneno dok gukwero an ki Wora. Ento man otimme wek lok ma gicoyo i cik megi ocobbe kakare, ni, ‘Gikwera nono.’” (Jon 15:24, 25) Pol kare “Cik” cung pi Ginacoya ducu. (Jon 10:34; 12:34) Lok me Jiri nyuto ni kidago Yecu, tutwalle ludito dini pa Lujudaya aye dong gudage matek loyo. Medo i kom meno, Kricito owaco ni: “Lobo pe twero kwerowu, ento okwero an, pien an atuco lok i kome, ni ticce ducu racu.”—Jon 7:7.

w10-E 12/15 8 para. 7-8

Bed ki Arima pi Woro me Ada

7 Gin mo acel ma otimme i kwo pa Yecu onyuto ni en onongo tye ki arima madwong. Meno otimme i acakki me ticce me pwony, i kare me Kwer me Kato i mwaka 30 K.M. Yecu kacel ki lupwonnyene gucito i Jerucalem ci guneno ‘jo ma tye ka cato twoni ki romi ki amam, ki dong lulok-cente’ i ot pa Lubanga. Gin ango ma Yecu otimo, dok man ogudo lupwonnyene nining?—Kwan Jon 2:13-17.

8 Gin ma Yecu otimo dok owaco i nino meno oweko wi lupwonnyene opo i kom lok pa lunebi ma Daudi ocoyo i Jabuli ni: “Arima pi odi mito neka woko.” (Jab. 69:9) Pingo? Pien gin ma Yecu otimo-ni onongo keto kwone ka mading adada. Luloc me ot pa Lubanga—ma gin aye lulamdog, lupwony cik ki dong jo mukene—onongo gicwako tim me aram ki dong biacara ma onongo tye ka timme i ot pa Lubanga-ni. I kare ma Yecu onyuto balgi ka maleng dok obalo yubgi, en onongo tye ka pyem ki lutela dini me kare meno. Lupwonnyene guneno ka maleng ni Yecu onongo tye ki ‘arima pi ot pa Lubanga,’ nyo pi woro me ada. Ento arima obedo ngo?

g95-E 10/22 31 para. 4

Tika Turcwiny Twero Nekki?

Jo mukene giwaco ni turcwiny aye oweko Yecu Kricito oto, pien ni lunebi gutito pire con ni: “Cwinya otur pi yet ma kiyeta kwede, dok bur ma i cwinya pe twero cang.” (Jabuli 69:20, NWT) Ento tika ada turcwiny aye oneko Yecu? Gwok nyo, pien Yecu owok ki i arem matek adada i cawa mogo manok ma peya en oto—man pe obedo arem me kom keken ento wa aremcwiny. (Matayo 27:46; Luka 22:44; Jo Ibru 5:7) Medo i kom meno, twero bedo ni turcwiny aye oweko “remo ki pii” okato woko i kare ma kicobo langete ki tong ma dong en oto. Ka aduno pa ngat mo nyo ler mo madit oyec, ci remo twero pong i kore nyo i gin ma boyo aduno. Dong ka gin mo otuco kore nyo gin ma boyo aduno-ni, ci gin ma kato woko twero nen calo remo ma orubbe ki pii.—Jon 19:34.

it-2-E 650

Yat ma Tye ki Kwir Marac

Lok pa lunebi madok i kom Meciya onongo waco ni kibimiye ‘yat ma tye ki kwir marac’ me acama. (Jab 69:21) Ma peya kiguro Yecu Kricito i kom yat, kimiye kongo vino ma kirubo ki keda ni omati, ento ma en obilo, okwero mato yat meno ma onongo nen calo kiyubo me medo aremme-ni woko. I kare ma kicoyo kit ma lok pa lanebi man ocobbe kwede, Matayo 27:34 otiyo ki nyig lok me leb Grik ni kho·leʹ (i leb Acholi keda), dok nyig lok meno bene rom ki nyig lok me leb Grik ma kicoyo i Jabuli 69:21. Ento Jiri pa Marako dok oloko i kom yat murra (Mar 15:23), dok man oweko dano gucako tamo ni ‘yat ma tye ki kwir marac-ci’ nyo ‘keda-ni’ obedo “yat murra.” Dok twero bedo bene ni gin ma kimiye ni omat-ti onongo kirubo ki keda ki dong murra.

Yenyo Lonyo me Cwiny

w99-E 1/15 18 para. 11

Wutang Cingwu Maleng Malo i Lega

11 Jo mapol gilego ka ce gimito penyo pi gin mo keken, ento marwa pi Lubanga Jehovah myero otug cwinywa me pwoye ki dong pakke ka watye ka lega kenwa nyo i nyim lwak. Paulo ocoyo ni: “Pe wubed ki par i kom gin mo, ento i lok ducu wumi Lubanga onge gin ma wumito i lega ki i bako dogwu kacel ki miyo pwoc bene. Man bimiyo kuc pa Lubanga ma kato ngec pa jo ducu gwoko cwinywu ki tamwu maber i Kricito Yecu.” (Jo Pilipi 4:6, 7) Ada, medo i kom lega pi jami ma wamito ki dong lega me bako dog, omyero bene wapwo Jehovah pi jami me cwiny ki me kom ma en ominiwa. (Carolok 10:22) Laco jabuli mo owero ni: “Wutyer gityer me miyo pwoc bot Lubanga, wucob kwongwu bot En Mamalo Twal.” (Jabuli 50:14) Lega ma i wer pa Daudi-ni onongo bene tye ki lok ma gudo cwiny adada, ni: “Abipako nying Lubanga ki wer; abidworo nyinge kun amiye pwoc.” (Jabuli 69:30) Tika wan bene omyero pe watim kumeno ka watye ka lega i nyim lwak nyo piwa kenwa?

AGUCITO 5-11

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA JABULI 70-72

‘Tit pi Teko pa Lubanga Bot Yalwak ma Lubo’

w99-E 9/1 18 para. 17

Wun Bulu—Wupwonnye me Poko Kin Gin Maber ki Marac!

17 Wek igwokke ki i owic pa Catan, mitte ni ibed ma wangi twolo kare ducu—dok i kine mukene mito tekcwiny. Pingo? Pien i kare mukene itwero nongo ni tammi pe tye ka rwatte ki pa luwoti nyo bene ki pa jo me lobo-ni. Daudi olego ni: “Genna ducu tye i komi, ai Rwot; abedo ka geno in cakke wa ka tinona. Ai Lubanga, ibedo ka pwonya cakke ka tinona, pi meno pud atuco pi ticci me aura ducu ma itiyo.” (Jabuli 71:5, 17) Daudi ngene adada pi tekcwiny ma en onongo tye kwede. Ento en odongo tekcwiny meno awene? I kare me bulune! Kadi wa ma en peya olwenyo ki Goliac, Daudi onyuto tekcwiny i kit ma en ogwoko kwede romi pa wonne—kun neko labwor ki nguu. (1 Camuel 17:34-37) Kadi bed kit meno, Daudi odwoko pwoc ki pak ducu bot Jehovah pi tekcwiny mo keken ma en onyuto, kun waco ni ‘ebedo ka geno Lubanga cakke wa ka tinone.’ Daudi ojenge i kom Jehovah dok man oweko en oloyo ariya mo keken ma en okemme kwede. Ka in bene ijenge i kom Jehovah, ci en bimini tekcwiny ki kero me ‘loyo lobo.’—1 Jon 5:4.

g04-E 10/8 23 para. 3

Omyero Water Jo Muteggi Nining?

Laco jabuli olego ni: “Pe ibola woko i kare ma dong ati woko kuman; pe ibwota bene i kare ma tekka dong otum woko.” (Jabuli 71:9) Lubanga pe ‘bolo’ luticce ma lugen kadi bed ni giwinyo calo dong gitii woko ma konygi dong pe. Laco jabuli onongo pe winyo calo Jehovah oweke woko; me ka meno, en oniang ni myero ejenge i kom Lacwecce tutwalle ka ewoto ki tii. Jehovah konyo jo ma lugen bote pi kare me kwogi ducu. (Jabuli 18:25) Pol kare en miyo kony ma kit meno kun tiyo ki Lukricitayo luwotwa.

w14 1/1 23 para. 4-5

Ti pi Jehovah ma Peya Kare ma Opong ki Gin Marac Oo

4 Ka itye dano muteggi ma tye ki ngec, tye lapeny ma pire tek ma myero ipenye kwede, ‘Ngo ma abitimo ki kwona ma pud atye ki kero mo manok-ki?’ Macalo Lakricitayo ma tye ki ngec, itye ki mot ma jo mukene gipe kwede. Itwero tito bot jo matino jami ma Jehovah opwonyi kwede. Itwero jingo niye pa jo mukene kun ititigi mot mabeco ma inongo i ticci pi Lubanga. Kabaka Daudi olego Jehovah ni omiye kare me timo man. En ocoyo ni: “Ai Lubanga, ibedo ka pwonya cakke ka tinona, . . . Pe ibwota ata, ai Lubanga, kadi bed i kare ma dong ati ma wiya otwi lwar; ento bed kweda nio ka atuco pi tekki bot yalwak ducu me kare me anyim.”—Jab. 71:17, 18.

5 Itwero tito bot jo mukene ryeko ma inongo pi mwaki mapol-li nining? Tika itwero lwongo jo matino ma gitiyo pi Lubanga i gangi wek icuk cwinygi? Tika itwero tic kacel kwedgi i ticwa me pwony wek gunen yomcwiny ma itye kwede i tic pi Jehovah? Eliu ceng owaco ni, “Wek dito aye oloki; wek lwak mwaka onyut ryeko.” (Yubu 32:7) Lakwena Paulo owaco bot mon muteggi ni gucuk cwiny jo mukene i lokgi ki dok i lanengi. En ocoyo ni: ‘Mon madito myero gubed jo ma pwonyo gin maber.’—Tito 2:3

Yenyo Lonyo me Cwiny

it-1-E 768

Euprate

Wang Lobo ma Kimiyo ki Luicrael. I lok ma Lubanga owaco bot Abraim, en ocikke me miyo bot likwayone ngom ma cakke ki i ‘kulu me Ejipt nio wa i kulu madit, ma en aye Kulu Euprate.’ (Acak 15:18) Lubanga onywoyo cikke man bot rok me Icrael. (Nia 23:31; Nwo 1:7, 8; 11:24; Yoc 1:4) 1 Tekwaro 5:9 waco ni likwayo pa Reuben mogo ma gukwo i kare ma Daudi peya ocako loc gunyayo wang lobogi “wa i dog tim ma i nget kulu Euprate.” Ento, kit macalo bor pa Kulu Euprate romo kilomita 800 (mairo 500) ka itye ka cito ‘tung wokceng me Gilead’ (1Tekwaro 5:10), man nyuto ni jo Reuben gunyayo wang lobogi nicakke ki Tung Wokceng me Gilead nio wa ka ma Tim me Ciria ocakke ki iye, dok tim man omedde okato Kulu Euprate. Pi meno, cikke pa Jehovah ocobbe pi tyen mukwongo i kare me loc pa Daudi ki Solomon i kare ma wang lobo pa Luicrael onongo kwako wa ker me Joba dok o wa i agikki me kulu Euprate, ma nen calo onongo tye tung kumalo me Ciria. (2Cam 8:3; 1Luker 4:21; 1Tekwaro 18:3-8; 2Tekwaro 9:26) Dong kit macalo Kulu Euprate onongo ngene tutwal-li, lobo ma kimiyo ki Luicrael onongo pol kare kilwongo ni “lobo ma loka Kulu.’—Yoc 24:2, 15; Jab 72:8.

AGUCITO 12-18

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA JABULI 73-74

Ka Nyeko Makowa i Kom Jo ma Pe Giworo Lubanga Kono?

w20.12 19 para. 14

Jehovah Laro Jo ma Cwinygi Otur

14 Laco Jabuli 73 onongo obedo Lalevi. Pi meno, en onongo tye ki mot madit adada me tic i ot me woro Jehovah. Kadi bed kit meno, i kare mo i kwone en bene cwinye otur. Pingo? Pien nyeko ocako make i kom jo maraco ki luworo, pe ni pien en onongo mito timo gin mo marac, ento pien onongo ginen calo gitye ki kwo mayot loye. (Jab. 73:2-9, 11-14) Onongo ginen calo gitye ki jami ducu—lonyo ki kwo maber labongo par mo keken. I kare ma Lalevi-ni oneno meno, cwinye otur adada ma oweko en owaco ni: “Abedo ma cwinya leng mere nono, dok alwoko cinga ma pe abalo.” Nen ka maleng ni man onongo twero weko en juko tic pi Jehovah woko.

w20.12 19-20 para. 15-16

Jehovah Laro Jo ma Cwinygi Otur

15 Kwan Jabuli 73:16-19, 22-25. Ki i “ot maleng pa Lubanga,” Lalevi-ni onongo twero bedo ma wiye opye mot ki tam ma atir kun lego i kom pekone. Macalo adwogine, en ocako neno ni onongo ecako tamo tam me mingo, dok ekwanyo yo marac ma bidirre woko ki bot Jehovah. En bene oniang ni jo maraco gitye “i kabedo mapwot” dok agikkigi bibedo “gin maraco ma kelo lworo.” Onongo mitte ni Lalevi-ni obed ki tam pa Jehovah ka wek en olweny ki turcwiny kacel ki cwiny me nyeko i kom jo maraco. I kare ma en otimo meno, en obedo ki kuc kacel ki yomcwiny odoco. En owaco ni: “Pe tye gin mo i lobo kany ma amito twatwal makato in [Jehovah].”

16 Pwony ma wanongo. Pe omyero wawek nyeko omakwa i kom jo maraco ma kwogi nen calo tye maber. Yomcwinygi birweny woko dok pe gibinongo kwo ma pe tum. (Latit. 8:12, 13) Ka nyeko omakowa i komgi ci cwinywa bitur dok wabibalo watwa ki Jehovah woko. Dong ka inongo ni nyeko ocako maki, tim gin ma Lalevi-ni otimo. Winy tam me mar pa Lubanga dok iribbe kacel ki jo ma gitimo miti pa Jehovah. Ka imaro Jehovah ma loyo gin mo keken, ci ibinongo yomcwiny me ada. Dok ibimedde ki wot i yo ma tero dano i “kwo ma en aye kwo kikome.”—1 Tem. 6:19.

w14 4/1 8 para. 5

Lub Lanen me Niye pa Moses

5 Itwero kwero “yomcwiny me bal ma ri pi kare manok mo keken-ni” nining? Wi pe myero owil ni yomcwiny me bal pe ri. Pi niye ma watye kwede, wangeyo ni “lobo tum woko ki mitine ducu.” (1 Jon 2:15-17) Lwod lok i kom anyim pa jo ma gitimo bal labongo ngut. Gin gucung i ‘kabedo mapwot ma gicer acera ki iye dok kibirwenyogi woko oyotoyot ki gin maraco ma kelo lworo.’ (Jab. 73:18, 19) Ka itye i atematema me timo bal, penye kekeni ni, ‘Anyim ango ma an amito?’

w13 2/1 22-23 para. 3-5

Pe Iwek Gin mo Ogengi ki Nongo Deyo ma A ki Bot Lubanga

3 Laco Jabuli owaco ma cwinye tek ni Jehovah bimako cinge lacuc dok tele i kabedo me deyo kikome. (Kwan Jabuli 73:23, 24.) Jehovah timo man nining? Ki minigi mot i yo mapatpat. En minigi mot me niang mitine. (1 Kor. 2:7) En miyo bot jo ma giwinyo lokke dok giketo i tic mot me bedo ki wat macok kwede.—Yak. 4:8.

4 Jehovah bene miyo bot luticce deyo me tiyo ticwa me pwony. (2 Kor. 4:1, 7) Ticwa me pwony-nyi kelo deyo. Jehovah ocikke bot jo ma gitiyo ki mot man me pake ki me konyo jo mukene, ni: “Jo ma giketo deyo i koma an bene abiketo deyo i komgi.” (1 Cam. 2:30) Kibimiyo bot jo magi deyo me bedo ki nying maber ki Jehovah, dok lutic mukene pa Lubanga gibilok maber i komgi.—Car. 11:16; 22:1.

5 Mot ango ma tye i anyim pi jo ma ‘gigeno Jehovah, dok gilubo cikke’? Kicikke botgi ni: “En [Jehovah] bimiyi twero me camo lobo; ibineno bene ka gityeko jo marac woko.” (Jab. 37:34) Gin gitye ka kuro mot me kwo ma pe tum ma pe kiromo porone ki mot mo keken.—Jab. 37:29.

Yenyo Lonyo me Cwiny

it-2-E 240

Leviatan

Jabuli 74 loko i kom kit ma Lubanga obedo ka laro kwede jone, dok tyeng 13 ki 14 nyuto kit ma en olaro kwede Luicrael ki i Ejipt. Ki kany nyig lok ni “min kulu” [Leb Ibru, than·ni·nimʹ, ka tye acel kilwongo ni tan·ninʹ]” kitiyo kwede bene me lok i kom “Leviatan,” dok nyig lok ni nginyo wi Leviatan-ni nen calo onongo nyuto kit ma kiloyo kwede Parao kacel ki lumonye i kare ma Luicrael gua ki i Ejipt. I leb Aram kigonyo lok man ni “wi Leviatan” ni “jo matego pa Parao.” (Por ki Ejek 29:3-5, ka ma kiporo Parao ki “min kulu” ma buto i Kulu Nail; por bene ki Ejek 32:2.) Icaya 27:1 nen calo otiyo ki nyig lok ni Leviatan (LXX, “twol”) me cung pi loc, nyo dul ma tye i lobe mapol ma ngat ma loyogi kilwongo ni “min kulu.” (Yabo 12:9) Lok pa lanebi Icaya-ni onongo nyuto kit ma kibilaro kwede Luicrael, pi meno, Leviatan ma ‘Jehovah biketo can i kome-ni’ onongo bene kwako wa lobo Babilon. Ento tyeng 12 ki 13 loko bene i kom Aciria ki Ejipt. Dong man nyuto ni Leviatan ma kibedo ka lok i kome-ni cung pi dul ma tye i lobe mapol nyo loc ma jemo i kom Jehovah kacel ki jo ma wore.

AGUCITO 19-25

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA JABULI 75-77

Pingo Myero Pe Wabed Luwaka?

w18.01 28 para. 4-5

Nen Apokapoka ma Tye i Kit Dano

4 I ngeye ma Paulo owaco ni jo mapol gibibedo ka maro komgi kengi ki lumar lim, en omedde ni dano mapol gibibedo luwakke, lucac, ki jo ma gikette malo kengi ki wakke. Jo ma gitye ki kit magi pol kare gitamo ni giber loyo jo mukene pi kit ma ginen kwede, gin ma giromo timone, nyo rwom me kwogi. Jo ma kit magi gimito ni dano gutergi calo pigi tek loyo jo mukene. Lacoc mo acel ocoyo i kom ngat ma kit meno ni: “Ki i cwinye, nongo tye keno tyer mo ka ma en gungu iye i nyimme kekene.” Jo mukene guwaco ni nyatte lik adada ma weko kadi wa jo ma ginyatte bene pe gimaro neno ka jo mukene ginyatte.

5 Jehovah dag ngat ma tye ki cwiny me awaka, ma kiloko i kome i Baibul ni “dano ma tamo ni eryek pire kene.” (Carolok 6:16, 17) Ki lok ada, awaka weko ngat moni dirre cen ki bot Lubanga. (Jabuli 10:4) Awaka obedo kit pa Larac. (1 Temceo 3:6) Ento ki cwercwiny madit, cwiny me awaka ogudo kadiwa jo ma gutiyo pi Jehovah ki gen. Me labolle, Kabaka Ujia me Juda obedo lagen bot Jehovah pi mwaki mapol. Ento Baibul waco ni “i kare ma en odoko tek, ocako dongo cwiny me awaka ma okelo can i kome kene, dok en otimo gin marac i wang Jehovah Lubangane.” Ujia oette ki wiye ci odonyo i ot pa Lubanga ka wango odok eceta kadi bed ni onongo en pe ki twero me timo meno. Lacen, Kabaka Kejekia ma obedo lagen bot Jehovah bene odongo cwiny me awaka, ento pi kare manok.—2 Tekwaro 26:16 NW; 2 Tekwaro 32:25, 26.

w23.04 5 para. 11, 12

Ngo ma Waromo Pwonyo ki i Tango pa Yecu?

11 Pwony ango ma watwero nongone ki i tango ma Yecu otimo me loko pii wek odok kongo vino? Wanongo pwony madok i kom mwolo. Yecu pe owakke i nge timo tango man; ki lok ada, Yecu pe owakke ki gin mo keken ma en ocobo. Me ka meno, ki mwolo madit, en omiyo deyo ki pak ducu bot Wonne. (Jon 5:19, 30; 8:28) Ka walubo lanen pa Yecu kun wabedo ki cwiny me mwolo, ci pe wabiwakke pi jami ma wacobo. Kadi bed wacob tic ango pi Jehovah, pe omyero wawakke kekenwa, ento omyero wadwok pak ducu bot Lubanga ma watye ki mot me tic pire-ni. (Jer. 9:23, 24) Omyero wamine deyo ducu ma en opore pire. Man ngene kene pien pe tye gin mo maber ma watwero cobone labongo kony pa Jehovah.—1 Kor. 1:26-31.

12 Nen kong yo mukene ma watwero lubo kwede lanen me mwolo pa Yecu. Go kong ni gin ma kit man otimme: Laelda mo otero kare malac me konyo lakony kor tic ma pud tidi me yubo pwonye mukwongo pi lwak. Macalo adwogine, omego matidi-ni omiyo pwony mamit adada ma oyomo cwiny dano me kacokke. I nge cokke, ngat mo obino bot laelda-ni ci owacci: ‘Omego matidi-ni tin omiyo pwony mamit adada, pe kumeno?’ Tika pore ki laelda-ni me waco ni: ‘Ada gire, ento atute matek me konye’? Nyo mono en bigamo ki mwolo ni: ‘Ada, omiyo pwony mamit. Dok atye ki awaka madit i kome’? Ka wabedo jo mamwol, ci pe wabipakke kekenwa pi jami mabeco ma watimo pi jo mukene. Cwinywa yom me ngeyo ni Jehovah neno dok pwoyo jami ma watimo. (Por ki Matayo 6:2-4; Ibru 13:16) Labongo akalakala mo, wayomo cwiny Jehovah ka walubo lanen pa Yecu me nyuto mwolo.—1 Pet. 5:6.

Yenyo Lonyo me Cwiny

w06-E 7/15 11 para. 3

Wi Lok Madongo ma Kikwanyo ki i Buk me Adek ki Angwen me Jabuli

76:10—“Akemo pa dano” miyo kipako Jehovah nining? Ka Lubanga oye ni dano guunwa pi akemo ma gitye kwede i komwa, man twero kelo adwogi maber. Kwo matek ma wawok ki iye twero pwonyowa i yo mo olo. Ka Jehovah oye ni waden can, nongo en oneno ni watwero nongo pwony ki iye. (1 Petero 5:10) Ento ka kiunuwa nio wa i to kono? Man bene twero pako Jehovah pien jo ma guneno kit ma wagwoko kwede gennewa nio wa i to gitwero bene pako Lubanga.

AGUCITO 26–SEKTEMBA 1

LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA JABULI 78

Luicrael pe Gubedo Lugen—Dok Man Tye me Pwonyowa

w96-E 12/1 29-30

Pingo Myero ‘Wapo i Kom Kare Mukato’?

Ki cwercwiny, tyen mapol wi Luicrael obedo ka wil woko i kom cik pa Jehovah. Man okelo adwogi ango? “Gubedo ka temo Lubanga teretere, gumiyo kiniga omako Ngat Maleng pa Icrael. Wigi owil woko i kom twerone, kadi i kom nino ma en okokogi kwede ki i cing lukworgi-ni.” (Jabuli 78:41, 42) I agikkine, wil wigi-ni oweko Jehovah okwerogi woko.—Matayo 21:42, 43.

Laco jabuli owekiwa lanen maber adada i kare ma ocoyo ni: “Abipo, Rwot, abipo i kom ticci madit ma itiyo; ada, abipo i kom ticci ducu me aura ma yam itiyo i kare macon. Abibedo ka tamo pi gin ducu ma dong itimo, dok abilwodo lok i kom ticci madito ducu ma yam itiyo.” (Jabuli 77:11, 12) Lwodo lok i kom kit ma wagwoko kwede gennewa i kare mukato angec ki jami mabeco ma Jehovah otimo me nyuto marre piwa, twero cuko cwinywa dok weko wabedo ki pwoc. Dok ‘po i kom kare mukato angec’ twero weko pe wawinyo ni waol woko, cuko cwinywa me timo jami ducu ma watwero ki dok me gwoko gennewa.

w06-E 7/15 17 para. 16

“Wuti Tic Ducu Labongo Nguru”

16 Cwiny me nguru weko waketo tamwa i komwa ki peko ma watye kwede keken, dok weko wiwa wil woko i kom mot ma watye kwede macalo Lucaden pa Jehovah. Me loyo cwiny me nguru, omyero wabed ka tam i kom mot magi. Me labolle, wan ducu watye ki mot me tic ki nying Jehovah. (Icaya 43:10) Watwero dongo wat macok ki Jehovah dok watwero lok ki ‘Lawiny lega’ i cawa mo keken. (Jabuli 65:2; Yakobo 4:8) Kwowa tye ki tyen lok pien waniang lok madok i kom twero me loc pa Jehovah, dok wi opo ni watye ki mot me gwoko gennewa bot Lubanga. (Carolok 27:11) Watwero nywako i tic me tito kwena maber me Ker pa Lubanga kare ki kare. (Matayo 24:14) Niye i kom ginkok pa Yecu Kricito weko wabedo ma cwinywa pe ngoliwa kop. (Jon 3:16) Man aye mot ma watye kwede kadi bed watye ka wok ki i kwo matek.

w11 8/1 32 para. 3-4

Jehovah Tika Cwinye Twero Cwer Nyo Bedo Yom?

Laco jabuli owaco ni: “Gujemo i kome i tim pi kare mapol; gucwero cwinye i aroo.” (Tyeng 40) Tyeng ma lubo meno medde ni: “Gubedo ka temo Lubanga teretere, gumiyo kiniga omako Ngat Maleng pa Icrael.” (Tyeng 41) Laco jabuli otito ni gubedo ka jemo teretere. Jemogi-ni ocakke ki i aroo i nge kare manok keken ma kikwanyogi ki i Ejipt. Lwak gucako nguru i kom Lubanga, kun gikalo akala ka ce en mito dok bene twero gwokogi. (Wel 14:1-4) Buk mo ma konyo jo ma gonyo Baibul i leb mapat pat waco ni, nyig lok ni ‘gujemo i kome-ni,’ bene kitwero “gonyone ni ‘gutudo cwinygi liking i kom Lubanga’ nyo ni ‘guwaco bot Lubanga ni “Pe waye.”’” Pi kica pa Jehovah, en obedo ka weko balgi ka gungut. Ento lacen gidok i kwogi macon-ni dok gijemo i kome.—Jabuli 78:10-19, 38.

Jehovah mono owinyo nining i kare ma jone ma gipe ki niye-ni gujemo i kome? Tyeng 40 waco ni, “gucwero cwinye.” Baibul mukene waco ni gin onongo “gitimo gin ma kelle kumo.” Buk mo acel ma loko i kom Baibul otito ni: “Man nyuto ni kit Luibru onongo cwero cwiny Jehovah,—kit macalo latin ma pe lawiny dok lajemo cwero kwede cwiny lunyodone.” Luicrael ma lujemo-ni “gumiyo kiniga omako Ngat Maleng pa Icrael.”—Tyeng 41.

Yenyo Lonyo me Cwiny

w06-E 7/15 11 para. 4

Wi Lok Madongo ma Kikwanyo ki i Buk me Adek ki Angwen me Jabuli

78:24, 25—Pingo kilwongo manna ni “kal mua ki i polo” ki “kwon ma lumalaika gicamo”? Lok magi ducu pe nyuto ni manna obedo cam pa Lumalaika. Kilwongo ni “kal mua ki i polo” pien kicwalo ki i polo. (Jabuli 105:40) Kit macalo Lumalaika gibedo i polo-ni, lok man ni “kwon ma lumalaika gicamo” twero niange ni cam man oa ki bot Lubanga ma bedo i polo. (Jabuli 11:4) Jehovah bene nen calo otiyo ki Lumalaika me miyo manna bot Luicrael.

    Gin akwana i leb Acholi (1996-2025)
    Kat Woko
    Dony i Iye
    • Acholi
    • Nywakki
    • Jami ma imito
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Cik pi Tic Kwede
    • Privacy Policy
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Dony i Iye
    Nywakki