Ka ma Kikwanyo Iye Pwony pi Yub me Cokke
© 2024 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
SEKTEMBA 2-8
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA JABULI 79-81
Nyut Mar pi Nying Jehovah Mamwonya Tutwal-li
Ginkok—‘Mot Maber’ Mua ki Bot Won
5 Watwero nyuto nining ni wamaro nying Jehovah? I kitwa. Jehovah mito ni wabed jo maleng. (Kwan 1 Petero 1:15, 16.) Man te lokke ni myero wawor en keken dok wabed luwiny bote ki cwinywa ducu. Kadi kitye ka unowa, watute ki tekwa me kwo ma lubbe ki yo ma Jehovah pwonyowa kwede. Ka wakwo ma lubbe ki kit ma Jehovah mito ci waketo deyo i kom nyinge. (Matayo 5:14-16) Wanyuto ni cikke tye atir dok ni Catan lagoba. Wan watimo bal pien watye ki roc. Ento ka watimo bal, myero wangut dok watute matek pe me timo gin mo ma lano nying Jehovah.—Jabuli 79:9.
ijwbv-E 3 para. 4-5
Jo Roma 10:13—“Gilwongo Nying Rwot”
I Baibul, nyig lok man ni ‘lwongo nying Jehovah’ pe kwako mere ngeyo nying Lubanga keken ki dong tic kwede i worowa. (Jabuli 116:12-14) Ento kwako bene geno Lubanga ki dong yenyo kony ki bote.—Jabuli 20:7; 99:6.
Nying Lubanga onongo pire tek bot Yecu Kricito. Lok mukwongo i legane ma en omiyo macalo lapor-ri waco ni: “Wonwa ma tye i polo, giwor nyingi maleng,” nyo kilony nyingi. (Matayo 6:9) Yecu bene onyuto ni myero wange, wamar dok wabed luwiny bot Ngat ma nyinge Jehovah-ni wek wanong kwo ma pe tum.—John 17:3, 6, 26.
Yenyo Lonyo me Cwiny
it-2-E 111
Yucepu
Kimiyo ki Yucepu Rwom Madit. Pi rwom madit ma Yucepu onongo tye kwede i kin awobe pa Yakobo, onongo pore bene ni i kine mukene kitiyo ki nyinge me lok i kom kaki me Icrael ducu (Jab 80:1) nyo jo ma onongo gitye i ker me tung kumalo. (Jab 78:67; Amoc 5:6, 15; 6:6) Nying Yucepu bene kitiyo kwede i lok pa lunebi me Baibul. I ginanyuta ma Ejekiel oneno, kimiyo ki Yucepu ginaleya ma dodo pa omegine kiryo (Ejek 47:13), ki i kin dogcel me boma ma kilwongo ni ‘Jehovah Tye Kany,’ dogcel acel onongo tye ki nying Yucepu (Ejek 48:32, 35), dok i kare ma kiribo jo pa Jehovah kacel, kilwongo Yucepu ni ladit ma loyo dul acel, ki Juda ni ladit ma loyo dul mukene-ni. (Ejek 37:15-26) Lok pa lunebi ma Obadia ocoyo bene onyuto ni “jo me ot pa Yucepu” gibinywako i jwero “jo me ot pa Ecau” (Obad 18), lok pa lunebi ma Jekaria ocoyo onyuto ni Jehovah bilaro jo me “ot pa Yucepu.” (Jek 10:6) Me ka Epraim, kiketo Yucepu me bedo kaka acel i kin kaki pa Luicrael me cwiny.—Yabo 7:8.
Kit macalo kicoyo nying Yucepu i Niyabo 7:8, man nyuto ni lok ma Yakobo oloko macalo lanebi i kare ma en dong cok to onongo bicobbe i kom Luicrael me cwiny. Dong pore adada ni Twon Oteka pa Yakobo, Lubanga Jehovah, omiyo Yecu Kricito macalo Lakwat Maber ma omiyo kwone pi “romi.” (Jon 10:11-16) Yecu Kricito bene obedo got madit me twok ot pa Lubanga, dok ot meno obedo Luicrael me cwiny. (Ep 2:20-22; 1Pet 2:4-6) Dok Lakwat ki Got man tye kacel ki Lubanga Won Twer Ducu.—Jon 1:1-3; Tic 7:56; Ibru 10:12; por ki Acak 49:24, 25.
SEKTEMBA 9-15
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA JABULI 82-84
Bed ki Pwoc pi Gin ma Itimo pi Jehovah
wp16.6-E 8 para. 2-3
Pwony ma Wanongo Madok i kom Winyi me Polo
Jo me Jerucalem onongo gimaro neno winyi mogo matinotino ma gigero otgi i wi odi pa dano. Mogo gugero odigi wa i ot pa Lubanga ma Solomon ogero. Nen calo winyi magi onongo gigero odigi i wi ot pa Lubanga pien ginongo ni meno kabedo maber adada dok opore me gwoko lutinogi labongo ayela mo keken.
Laco Jabuli 84—ma onongo tye i kin likwayo pa Kora, dok tiyo i ot pa Lubanga pi cabit acel i nge dwe abicel ducu—onongo neno ot winyo magi i ot pa Lubanga. En onongo mito bedo calo winyi magi ma gibedo i ot pa Jehovah nino ducu, mumiyo en owaco ni: ‘Odi ber twatwal ai Jehovah me mony! Cwinya mito mada ni abed kunnu, dok abedo ka kuro me donyo i dyekal me ot pa Jehovah . . . Kadi winyo lakalagwec bene tye ki ode, ki aliboro bene tye ki ode ka ma en buto iye, ka ma en twero bolo iye tonge, ma cok ki keno tyerri, ai Jehovah me mony, kabakana ki Lubangana!’ (Jabuli 84:1-3) Tika wan ki lutinowa bene wabedo ki miti ki dong pwoc me ribbe kacel ki jo me kacokke kare ki kare?—Jabuli 26:8, 12.
w08-E 7/15 30 para. 3-4
Nge ka ma Keroni Gik Iye, dok Ibed ki Yomcwiny
Tiyo ki dong peko me yot kom twero gengowa ki timo jami mogo i ticwa pi Jehovah. Ka itye lanyodo, itwero winyo calo pe itye ka nongo adwogi maber kit ma imito kwede ki i kwanni piri keni nyo cokke pa Lukricitayo pien icwalo pol pa cawa ki keroni ka gwoko lutinoni. Kadi bed kit meno, bedo ka lungo wi i kom jami ma pe itwero cobone i kine mukene twero gengi ki neno jami ma pud itwero timone.
Mwaki alip mapol angec, Lalevi mo obedo ki miti pi gin mo ma onongo pe twere. En onongo tye ki mot me tic pi cabit aryo i ot pa Lubanga mwaka ki mwaka. Ento en onongo tye ki miti me bedo cok ki keno tyer nino ducu. (Jab. 84:1-3) Gin ango ma okonyo laco man ma lagen-ni me yeng ki mot ma en tye kwede? En oniang ni bedo i dyekal me ot Lubanga kadi pi nino acel keken onongo obedo twon mot madit adada. (Jab. 84:4, 5, 10) I yo acel-lu, me ka keto cwinywa i kom gin ma pe watwero timone, omyero watute me neno ki dong bedo ki pwoc pi jami ma pud watwero timone pi Jehovah.
Piri Tek Bot Jehovah Lubangani!
12 Ka itye ka yelle ki two, bed ki gen ni Jehovah ngeyo gin ma itye ka wok ki iye. Lege pi kony wek ibed ki neno matir i kom pekoni. I nge meno, ti ki Baibul me nongo lok me kwe cwiny ma Jehovah ogwoko piri. Ket cwinyi i kom tyeng mogo ma nyuto kit ma Jehovah paro kwede pi luticce. Ka itimo meno, ibineno ni Jehovah ber bot jo ducu ma gitiyo bote ki gen.—Jab. 84:11.
Yenyo Lonyo me Cwiny
it-1-E 816
Jo ma Wongi Pe
Pol kare wi dano maro wil woko i kom jo magi ma gitye ka kumu dok ngat ma cung pigi pe-ni, meno aye oweko Jehovah owaco ni kit ma Luicrael tero kwede ‘lutino ma wongi pe’ binyuto ka ce gitye ka timo gin matir nyo pe. Ka Luicrael gitye ki wat maber ki Jehovah, onongo giparo bene pi lutino ma wongi pe. Ka onongo pe gitye ka ngolo kop atir, pe giparo pi lutino ma wongi pe, dok man onongo nyuto ni Luicrael pe gitye ki wat maber ki Jehovah. (Jab 82:3; 94:6; Ic 1:17, 23; Jer 7:5-7; 22:3; Ejek 22:7; Jek 7:9-11; Mal 3:5) Jehovah oceno jo ma giuno lutino kic. (Nwo 27:19; Ic 10:1, 2) Jehovah owaco ni En Lacungo pi jo ma wongi pe, (Car 23:10, 11), Lakonygi (Jab 10:14), ki dong Wongi. (Jab 68:5) En aye ngolo kop pigi (Nwo 10:17, 18), nyuto kicane botgi (Koc 14:3), konyogi (Jab 146:9), dok gwokogi.—Jer 49:11.
Gin acel ma nyuto Lukricitayo me ada aye kit ma giparo kwede pi mon to ki lutino kic. Lapwonnye Yakobo ocoyo bot Lukricitayo ni: “Dini me ada maleng, ma cilo pe iye i nyim Lubanga Wonwa en ene: konyo litino kic ki mon ma coggi oto i kom can ma gitye kwede, ki gwokke ken i kom bal me lobo.”—Yak 1:27.
SEKTEMBA 16-22
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA JABULI 85-87
Lega Konyowa me Diyo Cwinywa
Tika Itye ka Nyuto Deyo pa Jehovah?
10 Me nyuto deyo pa Lubanga, omyero ‘wamine kenwa i lego Lubanga ki cwinywa ducu.’ (Rom. 12:12) Watwero dok myero wabed ka lega wek Jehovah okonywa me tic pire i yo ma rwatte. Pi meno, watwero bene lega pi cwiny mere maleng, pi niye, kero me ciro atematema, ki kero me “tero lok me ada i yo matir.” (2 Tem. 2:15; Mat. 6:13; Luka 11:13; 17:5) Kit macalo latin jenge i kom wonne-ni, myero wan bene wajenge i kom Wonwa me polo, Jehovah. Ka wapenye wek okonywa me tic pire ki cwinywa ducu, myero wabed ki gen ni en bikonyowa. Omyero pe watam ni watye twon abar wic bot Jehovah! Ma ka meno, ka walego bote omyero wamine pwoc, wayeny tira ma romo konyowa ka watye i atematema, dok wakwaye me konyowa me tic pire i yo mupore ma miyo deyo i nyinge.—Jab. 86:12; Yak. 1:5-7.
Kit ma Jehovah Gamo Kwede ki Legawa
17 Kwan Jabuli 86:6, 7. Daudi, ma ocoyo jabuli man, onongo ngeyo ni Jehovah winyo dok gamo legane. In bene itwero bedo ki gen acel-lu. Labol ma kinyamogi i pwony man weko wabedo ki gen ni Jehovah twero miyo botwa ryeko kacel ki teko me ciro pekkiwa. En twero tic ki omegiwa ki lumegiwa nyo kadi wa jo ma kombeddi pe giwore me konyowa i yo mapatpat.
18 Kadi bed Jehovah i kare mogo pe gamo legawa i yo ma wamito, wangeyo ni en bigamo legawa. En biminiwa gin ma wamito i cawa ma wamito kikome. Pi meno, medde ki lega kun iye ni Jehovah biwinyo legani, bigwoki i kare-ni dok “bimiyi gin ducu ma cwinyi mito” i lobo manyen ma bino-ni.—Jab. 37:4.
Yenyo Lonyo me Cwiny
it-1-E 1058 para. 5
Cwiny
Tic pi Jehovah ki ‘Cwinywa Ducu.’ Wek adunu pa ngat moni oti maber, myero obed olu, ento cwiny dano twero pokke gire. Daudi olego ni: ‘Mi abed ki cwiny acel me lworo in,’ man nyuto ni cwiny ngat moni twero pokke ka odok i kom maro ki lworo Lubanga. (Jab 86:11) Ngat ma kit meno pe tiyo pi Lubanga ki cwinye ducu. (Jab 119:113; Yabo 3:16) Ngat moni bene twero bedo ki cwiny aryo kun temme me tic pi rwodi aryo, nyo nongo loko ki doge nono ento gin ma i cwinye pat. (1Tekwaro 12:33; Jab 12:2) Yecu okwero kit cwiny me goba-goba meno.—Mat 15:7, 8.
SEKTEMBA 23-29
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA JABULI 88-89
Loc pa Jehovah Aye Ber Loyo
Cwak Twero me Loc pa Jehovah!
5 Tam kong dok i kom tyen lok mukene mumiyo Jehovah tye ki twero me loc. En tiyo ki twerone i yo matir. En owaco ni: “An a Rwot [Jehovah] ma atye ka tiyo gin ma nyutu mar ma pe lokke, anyutu bene ngolo kop atir ki bedo ki kit ma atir i lobo.” (Jeremia 9:24) Jehovah pe mito cik ma dano gimoko wek okonye me moko tamme i kom gin matir. Ma ka meno, en aye ma moko cik pi dano. Jehovah omiyo cik bot dano ma lubbe ki kit ma en ngolo kwede kop i yo matir. Laco Jabuli owaco ni: “Icibo komkerri i kom kit ma atir ki ngolo kop kakare.” Pi meno, cik ki tam ducu ma Jehovah moko tye atir. (Jabuli 89:14; 119:128) Catan owaco ni Jehovah pe Laloc maber. Ento Catan kikome bene pe twero kelo ngolo kop matir i lobo.
Cwak Twero me Loc pa Jehovah!
10 Jehovah pe loyo locce ki gero. Ma ka meno, jo ma luwiny gibedo agonya dok ki yomcwiny. (2 Jo Korint 3:17) Daudi oloko i kom Jehovah ni: “Deyo ki dit tye bote, tek ki yomcwiny tye ka ma en bedo iye.” (1 Tekwaro 16:7, 27) Laco Jabuli owaco ni: “Gitye ki gum jo ma giwori kun giwero boti wer ki dwan malongo, ma giwoto i ceng me kicani, ai Rwot. Gibedo ki yomcwiny piri dyeceng jwi ma gidwori pi kiti muporre.”—Jabuli 89:15, 16.
11 Ka wabedo ka lwodo lok i kom kit mabeco ma Jehovah tye kwede, ci wabedo labongo akalakala ni en obedo laloc maber loyo ducu. Wabiwinyo calo laco jabuli ma oloko i kom Lubanga ni: “Bedo i dyekalli pi nino acel keken ber kato bedo ka mukene pi nino alip.” (Jabuli 84:10) Jehovah en aye ma ocweyowa, pi meno en ngeyo gin ma weko cwinywa bedo yom. En cinge yot adada dok miniwa jami mapol makato kit ma wamito kwede. Gin mo keken ma Jehovah mito ni watim tye pi ber bedowa. Kadi bed ni wajalo gin ma pire tek, pud wabibedo ki yomcwiny ka wabedo luwiny bot Jehovah.—Kwan Icaya 48:17.
Bed ki Niye Matek ni Ker-ri Bicobo Yub pa Lubanga
14 Nen kong gin ma Jehovah ocikke pire bot Kabaka Daudi kun tiyo ki gicikke me Ker pa Daudi. (Kwan 2 Camuel 7:12, 16.) Jehovah omoko gicikke man ki Daudi i kare ma Daudi tye ka loc i Jerucalem, kun cikke bote ni Meciya bibedo lakwarone. (Luka 1:30-33) Pi meno, Jehovah omiyo ngec matut ma lubbe ki doggola ma lakwaro man bia ki iye ki dok omoko ni lakwar Daudi bibedo ‘ngat ma tye ki twero’ me leyo komker me Ker pa Meciya. (Ejek. 21:25-27) Kom ker pa Daudi “bibedo nakanaka ma omoko woko liking” pien Yecu ‘bibedo tye, dok bigwoko kerre bedo nakanaka calo ceng ma ryeny.’ (Jab. 89:34-37) Ki lok ada, loc pa Meciya pe bidoko rac, dok bikelo adwogi maber pi naka!
Yenyo Lonyo me Cwiny
w93-E 1/1 32
‘Caden ma Genne ma Tye Malo i Dan Polo’
Ka Luicrael guneno dwe, onongo poyo wigi i kom gin mo mamwonya adada. Lubanga ocikke ni kom ker pa Kabaka Daudi bibedo matwal. Jehovah owaco ni: Likwayo pa Daudi “bibedo nakanaka ma omoko woko liking calo dwe ma tye i kabedone, bicung woko matek liking calo polo ma oyarre malo.” (Jabuli 89:35-37) Cikke man ocobbe i kom Yecu, “Lakwar Daudi.” (Luka 18:38) I nge to pa Yecu, kicere ki kom ma pe to ci odok i polo. (Tic pa Lukwena 2:34-36) Lacen kikete me bedo Kabaka me Ker pa Lubanga. (Niyabo 12:10) Ker meno dong tye ka loc dok ‘bibedo matwal.’ (Daniel 2:44) Pi meno, Yecu macalo Kabaka me kom ker pa Daudi, bibedo nakanaka calo dwe ma bedo malo i polo.
Dong kare ducu ka ineno dwe tye ka ryeny malo i dyewor, wi opo i kom cikke pa Lubanga bot Daudi dok ipwo Lubanga pien Kerre dong tye ka loc dok bimedde ki loc pi naka, pi kelo deyo bot Lubanga ki miyo mot mari pi naka bot jo ma lugen.—Niyabo 11:15.
SEKTEMBA 30–OKTOBA 6
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA JABULI 90-91
Gen Jehovah Wek Iri pi Kare Malac
Yelle pa Dano me Yenyo Kwo ma Rii pi Kare Malac
Pe lucayan ducu giye ni yat ma kimiyo me juko tiyo twero medo kwo pa dano wek obed bor makato kit ma girii kwede i kare-ni. Tye ada gire ni, kare me kwo pa dano i lobo omedde nicakke i cencwari me 19. Ento man tye ka timme tutwalle pien rwom me gwoko lengo omedde, kinongo yo manyen me lweny ki two ma kobo, dok kicako tic ki yadi ma neko kwidi ma kelo two, kacel ki agwera. Lucayan mogo gitamo ni kare me kwo pa dano pe dong twero medde makato kit ma tye kwede i kare-ni.
Mwaki ma romo 3,500 angec, laco Baibul ma nyinge Moses oye ni: “Kare me kwowa romo mwaka pyerabiro, nyo pyeraboro ka komwa yot; ento gin ducu kelo can ki ayelayela keken, pien gikato oyot, wan bene warwenyo woko.” (Jabuli 90:10) Kadi bed lucayan guyelle nining me medo kare me kwowa, ento kwo pud ogak kit ma Moses otito kwede-ni.
Ki tungcel, tye kit okwodo mo makwar ma bedo i nam madongo (red sea urchin), ki kodi okoro mo ma bedo i nam madongo (quahog clam), ma girii pi mwaki makato 200, dok lawiwiyo mogo madongo (giant sequoia) girii pi mwaki alip mapol. Ka waporo kwowa macek-ki ki kwo pa jami makwo mukene, weko wabedo ki lapeny man ni, ‘Tika kwo man ma warii mwaka 70 nyo 80 keken-ni aye dong kwo ducu?’
wp19.1 5, bok
Lubanga Nyinge Anga?
Meno obedo lapeny ma jo mapol gipenye kwede. Twero bedo ni in bene dong ipenye kwede. Watwero penyo bene ni: Ka polo ki lobo, ki jami ducu ma tye iye kicweyogi acweya, ci dong en Lubanga kikome oa ki kwene?
Lucayan giye ni jami ducu ma i polo ki lobo ma waneno komgi gitye ki acakkigi. Ma rwatte ki lok meno, tyeng mukwongo i Baibul wacciwa ni: ‘I acakki piny Lubanga oketo polo ki lobo.’—Acakki 1:1.
Polo ki lobo pe gucwene kekengi; pien jami ducu myero oa ki i kom gin mo. Gin ma tye pe twero a ki i kom gin ma pe. Ka onongo gin mo keken pe i acakki piny, ci kono bene polo ki lobo pe. Kadi bed ni tek tutwal ki wan me niang meno maber, Ngat mo ma pe waneno kome ma dong obedo tye pi naka aye ma ocweyo polo ki lobo ma waneno i kare-ni. Lubanga Jehovah, ma obedo cwiny ma acakki ki agikkine pe aye Ngat ma ocweyo jami magi ducu.—Jon 4:24.
Baibul loko kit man: ‘In Lubanga ma bedo nakanaka; ma pud peya iketo godi ki lobo, onongo in dong itye.’ (Jabuli 90:2) Pi meno, Lubanga keken aye ma acakkine pe. Man aye oweko “i acakki piny” en oketo polo ki lobo ma waneno i kare man.—Niyabo 4:11.
Kit ma Mar pa Jehovah Konyowa me Loyo Lworowa
16 Catan ngeyo ni wamaro kwowa. Dok en owaco ni, wabijalo gin mo keken ma watye kwede, kadiwa liremwa ki Jehovah, me gwoko kwowa. (Yubu 2:4, 5) Ento Catan lagoba! Kadi bed kit meno, kit macalo en aye “ngat ma tye ki twer i kom to,” Catan tiyo ki lworo ma watye kwede i kom to wek wakwer Jehovah woko. (Ibru 2:14, 15) I kine mukene, jo ma gitye i te twero pa Catan giminiwa bwura ni gibinekowa woko ka ce pe wakwero niyewa. Nyo i kare mukene, Catan twero neno ka kwowa tye ka mading pien wamito kony me yotkom ci en tiyo ki kare meno me keto dic i komwa wek wakwer niyewa woko. Ludaktar nyo lupacowa ma pe gubedo luye gitwero keto lyeto i komwa ni waye kimed remo i komwa, ento meno turo cik pa Jehovah. Nyo ngat mo romo bitowa me ye yo me cango two mo ma turo cik ma igi lac me Baibul.
17 Kadi bed pe wamito to, wangeyo ni Jehovah pe bijuko marowa kadi bed kwowa dong orwenyo. (Kwan Jo Roma 8:37-39.) Ka lurem Jehovah guto, en po i komgi, calo pud gitye kwo. (Luka 20:37, 38) En tye ki miti matek me dwokogi cen i kwo. (Yubu 14:15) Jehovah oculo wel madit adada “wek dano ducu . . . obed ki kwo ma pe tum.” (Jon 3:16) Wangeyo kit ma Jehovah marowa kwede dok paro piwa. Dong me kaka kwero Jehovah i kare ma nongo komwa lit nyo kitye ka bwurowa ki to, wajenge i kome pi kwe cwiny, ryeko, ki dong teko. Meno aye gin ma laminwa Valérie gin ki cware gutimo.—Jab. 41:3.
Yenyo Lonyo me Cwiny
wp17.5-E 5
Tika Ngat Acel Acel Tye ki Lamalaikane ma Gwoke?
Baibul pe pwonyo ni ngat acel acel tye ki lamalaikane ma gwoke. Tye lok ada ni Yecu owaco ni: “Myero wunen ni pe wucayo ngat mo acel ki i kin jo magi matino-ni [lupwonnye pa Kricito]; pien awacciwu ni, i polo kuca lumalaikagi neno wang Wora ma tye i polo kare ducu.” (Matayo 18:10) Kadi bed kit meno, Yecu onongo pe tye ka waco ni ngat acel acel tye ki lamalaikane ma gwoke, ento ni lumalaika giparo pi lapwonnye acel acel. Pi meno, Lukricitayo me ada pe gimoko tam marac ma keto kwogi ka mading akaka, ki tam ni lumalaika pa Lubanga bigwokogi.
Tika man nyuto ni lumalaika pe gikonyo dano? Pe. (Jabuli 91:11) Jo mogo gipe ki akalakala mo keken ni Lubanga otiyo ki lamalaika me gwoko ki tirogi. Kenneth, ma kiloko i kome i pwony mukwongo winyo bene kumeno. Kadi bed ni pe watwero wacone ni lok meno tye ada, ento bene twero bedo ni en owaco lok ada. Lucaden pa Jehovah kare ki kare gineno jami ma moko ni lumalaika tye ka konyogi i ticgi me pwony. Ento, pien pe watwero neno lumalaika, pe watwero waco yo mene kikome ma Lubanga tiyo kwede ki lumalaika me konyo ngat acel acel. Kadi bed kit meno, pe rac me pwoyo Lubanga Won Twer Ducu pi kony mo keken ma en ominiwa.—Jo Kolocai 3:15; Yakobo 1:17, 18.
OKTOBA 7-13
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA JABULI 92-95
Tic pi Jehovah Obedo Yo me Kwo ma Pud Dong Ber Loyo!
Wun Jo Matino, Tika Wuketo Cwinywu i Cobo Yub me Cwiny?
5 Tyen lok ma pire tek loyo me keto yub me cwiny aye me pwoyo Jehovah pi marre ki jami mabeco ma en otimo piwa. Laco Jabuli mo acel owaco ni: “Miyo pwoc bot Rwot [Jehovah] en gin maber . . . Pien in, ai Rwot, pi ticci me aura ma itiyo omiya yomcwiny, pi tic ma itiyo miyo awero wer ki yomcwiny.” (Jabuli 92:1, 4) Tam kong i kom jami duc ma Jehovah omini: kwoni, niyeni, Baibul, kacokke, ki dong gen me kwo i lobo Paradic pi naka. Ka iketo yub me cwiny, ci inyuto bot Jehovah ni itye ki pwoc pi jami magi ducu dok man weko inyikke cok bote.
Anga ma Doro Tammi?
8 Macalo wego ma lamar, Jehovah mito ni lutinone ducu gubed ki kwo ma dong ber loyo. (Icaya 48:17, 18) Pi meno en pwonyowa ki cik ma igi lac ma dok i kom kwo ma opore kacel ki kit ma myero water ki jo mukene. En mito ni wanen jami kit ma en neno kwede dok me kwo ma rwatte ki cikke. Man pe obedo gingi. Me ka meno, weko wadoko ryek dok konyowa me moko tam matir. (Jabuli 92:5; Carolok 2:1-5; Icaya 55:9) Pud watwero bedo agonya me moko tamwa i kom gin ma yomo cwinywa, dok wabimoko tam ma keliwa yomcwiny. (Jabuli 1:2, 3) Ka watye ki tam pa Jehovah, wanongo adwogi mabeco!
Piri Tek Bot Jehovah Lubangani!
18 Ka wawoto ki ti, watwero bedo ki gen ni Jehovah pud tye ki tic piwa. (Jab. 92:12-15) Yecu opwonyowa ni kadi bed jami ma watwero timo nen calo pire pe tek botwa, ento Jehovah pwoyo gin mo keken ma watwero timo pire. (Luka 21:2-4) Pi meno ket cwinyi i kom gin ma itwero timone. Me labolle, itwero lok i kom Jehovah, lega pi utmege, ki cuko cwiny jo mukene me bedo lugen. Jehovah teri macalo latic lawote, pe pi tic ma itwero cobone, ento pien itye atera me bedo lawiny bote.—1 Kor. 3:5-9.
Yenyo Lonyo me Cwiny
cl-E 176 para. 18
‘Ryeko pa Lubanga Tut Tutwal!’
18 Nen kong kit ma lakwena Paulo onyuto kwede kit ma ryeko pa Jehovah dok pat kwede: “Lonyo pa Lubanga dwong ma okato kare! Ryekone kacel ki ngecce tut tutwal! Lok ma en ngolo tere pe tatte, niang i kite tek!” (Jo Roma 11:33) Lok pa Paulo-ni nyuto ni en onongo tye kit ur madit. Nyig lok me leb Grik ma kigonyo ni “tut” kubbe bene ki nyig lok ni “bur.” Pi meno, lokke-ni weko wagoyo i wiwa cal bur mo ma kite dok pat adada. Ka watamo i kom ryeko pa Jehovah, bedo calo iwacci watye ka neno bur mo matut, malac, dok tere pe gik, ma pe watwero tito nyo pimo lacce ki tutte. (Jabuli 92:5) Tika meno pe nyuto kit ma ryekowa nok kwede ka kiporo ki pa Jehovah?
OKTOBA 14-20
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA JABULI 96-99
‘Tit Kwena Maber’!
Kwena Maber-ri Obedo Gin Ango?
LUKRICITAYO myero gutit pi “kwena maber me ker” kun gitito pire bot jo mukene, gitito ni Ker-ri aye gamente ma biloyo lobo i kit ma atir i anyim. Ento, nyig lok ni ‘kwena maber-ri’ bene kitiyo kwede i yo mukene i Baibul. Me labolle, waromo nongo ngec mukene ma loko i kom ‘kwena maber me larre’ (Jabuli 96:2); “kwena maber ma oa ki bot Lubanga” (Jo Roma 15:16); ki “kwena maber i kom Kricito Yecu.”—Marako 1:1.
Kiromo waco ni kwena maber-ri kwako ada ducu ma Yecu owaco pire ci lupwonnyene gucoyo. Ma peya en odok i polo, Yecu owaco bot lulub kore ni: “Pi meno dong wuciti wucilok jo me rok ducu gudok jo ma luba, kun wubatijagi i nying Won ki Wod ki cwiny maleng, wupwonygi me gwoko gin ducu ma dong atyeko cikowu kwede.” (Matayo 28:19, 20) Pi meno tic pa Lukricitayo me ada pe tye me poyo wi jo mukene keken, ento me pwonyogi lok i kom Ker-ri; omyero bene gulok dano me lubo kor Yecu.
Gin Ango ma Bitimme i Nino me Ngolokop?
Kit ma kinyuto kwede i cal ma tung acuc-ci, jo mapol gitamo ni i Nino me Ngolokop, tipo pa jo bilion mapol gibicung i nyim kom ker pa Lubanga ci kingolo kop i wigi ma lubbe ki jami ma gutimo con—jo mogo kibiminigi mot me kwo i polo, ento jo mukene kibiwangogi i mac me kapiny. Ento Baibul dok nyuto ni Nino me Ngolokop tye pi laro dano ki i tim maraco. (Jabuli 96:13) Lubanga ocimo Yecu me bedo Langolkop ma bigiko tim maraco.—Kwan Icaya 11:1-5; Tic pa Lukwena 17:31.
Kuc pi Mwaka Alip Acel—ki Dong i Ngeye!
18 Catan obalo wat meno i kare ma en obwolo dano me jemo i kom twero me loc pa Jehovah. Cakke i mwaka 1914, Ker pa Meciya ocako keto yub me dwoko kuc ki wat maber i kin jo me ot pa Jehovah. (Ep. 1:9, 10) I kare me Loc me Mwaka Alip Acel, jami mapol ma ‘pe ginen’ i kare-ni gibidoko ada. Ci dong “agikki piny” bio, ma en aye agikki me Loc me Mwaka Alip Acel pa Kricito. Gin ango ma bitimme i ngeye? Kadi bed kimine “twero ducu ma i wi polo ki i lobo,” Yecu pe bitemo mayo loc. Ento en ‘bimiyo ker i cing Lubanga Won.’ En bitic ki twerone me “miyo deyo bot Lubanga.”—Mat. 28:18; Pil. 2:9-11.
19 I kare meno, dano ma gitye i te loc me Ker-ri i lobo nongo dong gipe ki roc mo keken. Gin gibilubo lanen pa Yecu kun gibedo luwiny dok gijolo Jehovah macalo lalocgi. Gibibedo ki kare me timo meno i kare me atematema ma bibedo i agikki. (Yabo 20: 7-10) I nge meno, lujemo ducu—dano kacel ki cwec me cwiny—kibinekogi matwal. Man pud dong bibedo kare me yomcwiny ki lelo! Pien Jehovah ‘bicoko jami ducu i te locce,’ jo me ote ma gitye i polo ki dong i lobo gibipakke.—Kwan Jabuli 99:1-3.
Yenyo Lonyo me Cwiny
it-2-E 994
Wer
Nyig lok ni ‘wer manyen-ni’ pe tye i Jabuli keken ento bene tye i buk pa Icaya ki pa lakwena Jon. (Jab 33:3; 40:3; 96:1; 98:1; 144:9; 149:1; Ic 42:10; Yabo 5:9; 14:3) Lok ma orumo wang Baibul ma loko i kom nyig lok ni “wer manyen” nyuto ni kiwero wer meno ka ce gin mo manyen otimme ma nyuto kit ma Jehovah tiyo kwede ki twerone macalo lalo polo ki lobo. Kit macalo kitito kwede ki yomcwiny i Jabuli 96:10 ni: ‘Jehovah odoko kabaka.” ‘Wer manyen-ni’ loko i kom jami manyen ma Jehovah otimo macalo kabaka ki dong kit ma man gudo kwede polo ki lobo.—Jab 96:11-13; 98:9; Ic 42:10, 13.
OKTOBA 21-27
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA JABULI 100-102
Nyut Pwoc pi Mar ma Pe Lokke pa Jehovah
Kit me Yubbe pi Batija
18 Marri pi Jehovah obedo kit mo mamwonya adada, kit ma pud dong ber loyo ma itye kwede. (Kwan Carolok 3:3 NWT; Carolok 3:4-6 Acholi Baibul.) Mar matut pi Lubanga twero konyi me loyo pekki ma ikato ki iye i kwoni. Baibul pol kare loko i kom mar ma pe lokke ma Jehovah tye kwede pi luticce. Man tyen lokke ni en pe bibwoto luticce nyo juko marogi. (Jab. 100:5) Kicweyi i cal pa Lubanga. (Acak. 1:26) Dong itwero nyuto mar ma kit meno nining?
19 Cak ki nyuto pwoc. (1 Tec. 5:18) Nino ducu pennye kekeni ni, ‘I yo ma nining ma Jehovah onyuta mar?’ I nge meno, nen ni ipwoyo Jehovah i legani, kun itito gin moni kikome ma en otimo piri. Nen jami mabeco ma en timo calo lanyut me marre piri, kit macalo lakwena Paulo bene oniang kwede i kom Jehovah. (Kwan Jo Galatia 2:20.) Pennye kekeni ni, ‘Tika an bene amito nyutte ni amare?’ Mar pi Jehovah bikonyi me medde ki loyo atematema ki me ciro pekki ma ikemme kwede. Medo i kom meno, ka imaro Woru, ibibedo ki miti me nyuto meno bote nino ki nino kun imedde ki wore.
“Wugwokke, Wuki Piny!”
10 I kin jami mogo ma omyero wagwokke kwede tye iye lok me oree, mero kongo, woro cam, loko lok ma cwero cwiny jo mukene, galowang ma opong ki tim gero, neno cal macilo, ki mukene macalo magi. (Jab. 101:3) Lamonewa Catan tiyo ki kare mo keken ma owec me balo watwa ki Jehovah. (1 Pet. 5:8) Ka pe wabedo ma wangwa twolo, Catan twero pito i tamwa ki cwinywa kodi me nyeko, goba, woro, adage, awaka, ki akemo. (Gal. 5:19-21) I acakkine, miti magi pe romo bedo tek tutwal. Ento ka pe watimo gin mo cutcut me putu lwite woko, ci gibidongo oyotoyot calo doo mo marac ma bikelo peko.—Yak. 1:14, 15.
Tika Ibilubu Lok ma Jehovah Omiyo me Ciko Dano?
7 Gwokke ki i kom lupwonye ma lugoba kwako gin ango? Pe wajologi i pacowa nyo wamotogi. Wakwero bene kwano bukkegi, neno yubgi ma bedo i TV, yabo nyo cwalo lok i kabedogi me Intanet. Pingo wacung matek kit meno? Pi mar. Wan wamaro “Lubanga me ada,” pi meno pe watye ki miti i kom pwony ma kidwalo tere ma nyweno Lokke me ada. (Jab. 31:5; Jon 17:17) Wan bene wamaro dul pa Jehovah, ka ma kipwonyowa iye lok me ada ma yomo cwinywa—man kwako nying Jehovah ki tyen lokke, yub pa Lubanga pi lobo, kit ma jo muto gitye kwede, kacel ki gen me nicer. Wi tika po kit ma iwinyo kwede i kare ma ipwonyo jami magi kacel ki lok me ada mukene ma pigi tego pi tyen mukwongo? Ci dong, pingo iweko ngat mo ma cayo dul man ma ipwonyo iye lok me ada magi-ni bwoli?—Jon 6:66-69.
8 Kadi bed lupwonye ma lugoba guwac lok ango, pe wabilubu korgi! Pingo wacito i wang it magi ma piine ocwiny woko-ni wek kibwolwa dok wabed ki tur cwiny? Ma ka meno, wamoku tamwa me bedo lugen bot Jehovah kacel ki dulle ma tye ki rekod pi mwaki mapol i keto orwowa ki pii me lok me ada ma a ki i Lok pa Lubanga.—Ic. 55:1-3; Mat. 24:45-47.
Yenyo Lonyo me Cwiny
Wan Watwero Bedo ki Yomcwiny Nining?
Ento, laco jabuli pud omedde ki pako Jehovah. (Kwan Jabuli 102:19-21.) Kit ma kicoyo kwede i Jabuli 102, kadi wa luye bene giwinyo arem dok gitute atuta me keto cwinygi i jami mukene. Laco jabuli onongo winyo calo etye kene dok pekkine orume woko dyere “calo winyo ma bedo kene i wi ot malo.” (Jab. 102:7) Ka ce iwinyo kumeno, yab cwinyi bot Jehovah kit ma laco jabuli otimo kwede-ni. Lega twero konyi me medde ki lweny ki tam maraco. Jehovah ocikke ni ‘ebiwinyo lega pa jo ma piny obwoyogi woko, pe ebicayo lega me bako dog ma gikelo i nyime.’ (Jab. 102:17) Ket genni i kom cikke meno.
OKTOBA 28–NOVEMBA 3
LONYO MA TYE I LOK PA LUBANGA JABULI 103-104
“En Po ni Wan Apwa Mamwa”
Lub Lanen pa Jehovah—Nyut Niango
5 Mwolo kacel ki kica pa Jehovah tugo cwinye me nyuto niango. Me labolle, Jehovah onyuto ni en emwol i kare ma onongo mito jwero jo maraco ma i Codom. Jehovah otiyo ki lumalaikane me waco ki Lot ni oring woko wa i kin godi. Lot obedo ki lworo me ringo wa kunu. Pi meno, en obako doge ni kiwek en kacel ki lupacone giring i Joar, taun mo ma Jehovah onongo bene omoko tamme me jwerone woko. Jehovah onongo twero miyo rukca ni Lot myero olub gin ma En owaco-ni kikome. Me ka meno, en owinyo lok pa Lot, dok pe ojwero Joar. (Acak. 19:18-22) Mwaki miya mapol lacen, Jehovah onyuto cwiny me kica i kom jo ma gibedo i boma me Nineve. En ooro lanebi Yona me waco ki jo Nineve ma kitgi raco-ni ni kibijwero gin kacel ki boma meno woko. Ento i kare ma jo Nineve gungut, kica omako Jehovah i komgi dok pe kijwero boma meno.—Yona 3:1, 10; 4:10, 11.
Calo Samson, Jenge i Kom Jehovah
16 Kadi bed Samson okato ki i arem malit adada macalo adwogi me tam marac ma en omoko, en pe oilo cinge woko ka tiyo miti pa Jehovah. Dong kadi bed watimo bal ma nongo mitte ni wanong tira nyo warweny mot me tic ma watye kwede i kacokke, pe omyero wail cingwa woko. (Jab. 103:8-10) Kadi bed onongo watimo bal, Jehovah pud twero miniwa teko me timo mitine, kit ma en otimo kwede pi Samson.
17 Nen kong labol pa omego mo ma bulu ma nyinge Michael. En onongo tye ki tic mapol kun tiyo macalo lakony kor tic kacel ki painia marii. Ento ki cwercwiny, en otimo bal ma oweko orwenyo mot me tic ma en tye kwede i kacokke. En owaco ni, “Nio wa i kare meno, onongo atye ka tiyo tic mapol pi Jehovah. Ento apo ni dong pe atwero timo gin mo pi Jehovah. Pe atamo ni Jehovah biweka niyak, ento abedo ka paro kace watta kwede dok biyubbe bedo maber nyo kace abibedo ki kare me tic pire i kacokke kit ma yam onongo atimo kwede.”
18 Tye me yomcwiny ni, Michael pe oilo cinge woko. En omedde ni: “Atiyo matek me yubo watta ki Jehovah kun alego bote kare ki kare, dok akwanyo kare me kwan pira kena kacel ki lwodo lok.” I nge kare mo, Michael dok onongo mot me tic i kacokke. I kare-ni, en tiyo macalo laelda ki painia marii. En otito ni: “Kony kacel ki cuko cwiny ma anongo, tutwalle ki bot luelda, okonya me niang ni Jehovah pud mara. Atwero dok tic i kacokke ma cwinya pe pida. Gin mutimme man opwonya ni Jehovah bitimo kica ki ngat mo keken ma ongut ki cwinye ducu.” Watwero bedo ki tekcwiny ni Jehovah bitic kwedwa dok bigoyo laane i komwa bene kadi bed watimo bal, tekki watimo jami ducu ma watwero pe me nwoyo bal meno kun wamedde ki jenge i kome.—Jab. 86:5; Car. 28:13.
Itwero Cobo Yubbi me Cwiny
2 Ka itye ki yub mo ma iketo ento peya ityeko cobone, pe iwek cwinyi otur. Kadi wa cobo yub mo ma nen tidi mito kare ki tic matek. Kit macalo pud itye ki miti me cobo yubbi, man nyuto ni itero watti ki Jehovah calo gin ma pire tek dok imito miyo bote gin maber loyo ma itwero. Jehovah pwoyo tuteni matek. Ngene kene ni, en pe keto gingi ni omyero icob gin ma pe itwero. (Jab. 103:14; Mika 6:8) Pi meno, ka itye ka keto yub, yer yub ma itwero cobone. I nge keto yub, ngo ma itwero timo me cobone? Kong dong wanyamu tam mogo.
Yenyo Lonyo me Cwiny
cl-E 55 para. 18
Kero me Cwec—‘Lacwe Polo ki Lobo’
18 Gin ango ma wapwonyo i kom kit ma Jehovah tiyo kwede ki kerone me cwec? Wabedo ki ur madit ka waneno jami mapatpat ma Jehovah ocweyo. Laco jabuli mo owaco ni: “Ai Rwot [Jehovah], in dong itiyo lwak jami mapol! Itiyogi ducu ki ryeko, omiyo lobo opong ki ginaketani.” (Jabuli 104:24) Meno lok ada! Lucayan gunongo kwayi jami makwo mapatpat makato milion acel kulu; ento kadi bed kit meno, lucayan pud gitamo ni nen calo tye kwayi jami makwo makato milion mapol ata. I kine mukene lago cal twero nongo ni ngecce me goyo cal manyen otum woko. Ki tungcel, ngec pa Jehovah me cweyo kwayi jami manyen pe tum.