Wi Lubele ma i LAIBRARI ME INTANET
Wi Lubele
LAIBRARI ME INTANET
Acholi
  • BAIBUL
  • BUKKE
  • COKKE
  • w25 Oktoba pot 2-5
  • 1925—Mwaki Miya Acel Angec

Vidio mo pe kany.

Timwa kica, peko mo manok otimme i kom vidio.

  • 1925—Mwaki Miya Acel Angec
  • Wi Lubele Tito pi Ker pa Jehovah (Me Anyama)—2025
  • Wi lok matinotino
  • Pwony macok rom
  • GEN MA PE OCOBBE
  • LUCADEN GUGERO CITECEN ME REDIO MAPOL
  • WAPWONYO LOK ADA MA PIRE TEK
  • MIYO CADEN I KOM JEHOVAH
  • DOK CEN KA LIMO JO MA GUNYUTO MITI
  • NENO ANYIM
  • 1924—Mwaki Miya Acel Angec
    Wi Lubele Tito pi Ker pa Jehovah (Me Anyama)—2024
  • 1922—Mwaki Miya Acel Angec
    Wi Lubele Tito pi Ker pa Jehovah (Me Anyama)—2022
Wi Lubele Tito pi Ker pa Jehovah (Me Anyama)—2025
w25 Oktoba pot 2-5
Gurup pa omege ki lumege ma gugure woko ka mako cal i gure madit me mwaka 1925 ma obedo i boma me Indianapolis, Indiana.

Gure madit i boma me Indianapolis, Indiana i lobo Amerika, 1925

1925​—Mwaki Miya Acel Angec

WI LUBELE me Januari 1, 1925 owaco ni, “Watye ki gen ni jami ma pigi tego bitimme i mwaka-ni. Ento pe omyero wabed ki par madwong tutwal i kom gin ma twero timme. Ka ni wabed ki par madwong tutwal, ci meno twero wiro tamwa dok weko wagiko tic pi Jehovah woko.” Gin ango ma onongo Lutino Kwan me Baibul gitye ki gen ni bitimme i mwaka 1925? Dok gin ango ma okonyogi me medde ki tito kwena kadi bed gengi pe ocobbe?

GEN MA PE OCOBBE

Pol pa Lutino Kwan me Baibul onongo gitye ki niye ni lobo bidoko Paradic i mwaka 1925. Omego Albert Schroeder, ma lacen otiyo macalo lamemba me Lukiko Madit, otito ni: “Onongo waye ni i mwaka 1925, udong jo ma kiwirogi gibicito i polo, dok jo mogo ma lugen calo Abraim ki Daudi kibicerogi me doko luloc i lobo.” Dong i kare ma gin man pe otimme, omege ki lumege cwinygi otur adada.—Car. 13:12.

Kadi bed cwinygi otur, pol pa Lutino Kwan me Baibul gumedde ki tito kwena. Gucako niang ni tito lok me kwena maber aye obedo tic ma pire tek loyo botgi me atima. Kong dong wanenu kit ma gutiyo kwede ki redio me tito kwena maber-ri bot jo mapol.

LUCADEN GUGERO CITECEN ME REDIO MAPOL

I mwaka 1924, jo mapol guwinyo redio me WBBR. Pi meno, i mwaka 1925, Lutino Kwan me Baibul guyubo citecen me redio mukene ma onongo gwar adada, dok onongo cok ki boma me Chicago, Illinois i lobo Amerika. Citecen me redio man onongo nyinge WORD. Ralph Leffler, ma okonyo me gero citecen man, owaco ni dano ma i kabedo mogo maboco onongo giwinyo citecen man, tutwalle i dyewor ma piny ngic. Me labolle, jo me ot mo ma onongo gikwo i bor piny ma romo kilomita 5,000 (mairo 3,000) i boma ma kilwongo ni Pilot Station, i lobo Alaska, guwinyo lok ma kikwongo cwalone woko ki i redio citecen man. I nge winyo lok man, jo me ot man gucoyo waraga bot jo ma gitiyo i citecen man me pwoyogi pi yubo purogram ma ocuko cwinygi dok okonyogi me ngeyo lok i kom Lubanga ki Baibul.

Tung acam: Lubele ma onongo kubo dwan redio me WORD ma tye i boma me Batavia, Illinois

Tung acuc: Ralph Leffler tye ka tic i redio citecen

Wi Lubele me Decemba 1, 1925 otito pingo jo mapol onongo gitwero winyo purogram ma i redio citecen man ki ka mabor adada. Otito ni: “Citecen me WORD tye i kin redio citecen ma pud dong gwar loyo i lobo Amerika. Dano ma i lobo Amerika ducu, dano ma i lobo Cuba kacel ki jo ma gitye i agikki me lobo Alaska gitwero winyone. Jo mapol ma onongo pud peya guwinyo ada dong gitye ki miti me niang jami mapol pien giwinyo citecen man.”

George Naish

I kare meno, Lutino Kwan me Baibul onongo bene gimito tic ki redio me tito kwena maber i lobo Canada. I mwaka 1924, Lutino Kwan me Baibul guyubo redio citecen ma nyinge CHUC i kabedo ma kilwongo ni Saskatoon, Saskatchewan. Man onongo tye i kin redio citecen mukwongo i lobo Canada ma onongo kinywako iye lok me dini. I mwaka 1925, onongo mitte ni gunong kabedo malac. Pi meno, dulwa okobo jami tic ma iye i gedo ma kilwongo ni Regent Building, ma onongo obedo gedo mo ma otii i Saskatoon ma dulwa owilo ci kiroco pi tic man.

Citecen man oweko otwere pi jo mapol ma gibedo i kabedo ma dano nok adada iye i Saskatchewan me winyo kwena maber-ri pi tyen mukwongo. Me labolle, i taun mo ma tye ka kene, dako mo ocoyo me penyo pi bukke ma jenge i Baibul i nge winyo citecen man. Omego George Naish owaco ni lega pa dako meno onongo nen calo gin ma mitte pi oyot adada mumiyo gucwalo bot dako-ni bukke ducu me Studies in the Scriptures. Ma pe orii, dako man ocako nywako jami ma en opwonyogi ki dano.

WAPWONYO LOK ADA MA PIRE TEK

Wi Lubele me Marci 1, 1925, okatti ki pwony mo ma pire tek ma wiye tye ni “Kityeko Nywalo Rok Manyen.” Pingo onongo pwony man pire tek adada? Lutino Kwan me Baibul onongo dong gungeyo con ni Catan aye loyo jogi kacel ki dini goba, gamente ki biacara madongo ma i lobo-ni. Ento “lagwok ot ma lagen dok maryek” otiyo ki pwony man me konyo utmege me niang ni Jehovah bene tye ki dulle mapat adada ki dul pa Catan dok dul meno pe cwako yub pa Catan mo keken. (Mat. 24:45) Medo i kom meno, lagwok ot otito ni Ker pa Lubanga ocako loc i mwaka 1914, dok ni i mwaka meno, macalo adwogi me lweny ma otimme i wi polo, kibolo Catan ki jogine woko ki i polo dok gitye i lobo kany.—Yabo 12:​7-9.

Lutino Kwan me Baibul mogo pe guye niango manyen man. Pi meno, pwony man otito ni: “Wamiyo macalo tam ni ka lakwan mo keken pe oyeng ki niango manyen man, en myero odi cwinye dok oket genne i kom Jehovah kun medde ki tic pire ki cwinye ducu.”

Ento Omego Tom Eyre, ma onongo tiyo macalo painia i Britain, otito kit ma pol pa Lutino Kwan me Baibul guwinyo kwede i kom pwony man. En owaco ni: “Utmege cwinygi obedo yom adada i kom kit ma kigonyo kwede Niyabo cura 12. I kare ma waniang ni Ker-ri dong ocako loc i polo, cwinywa obedo yom adada me nywako kwena maber man ki jo mukene. Otugo cwinywa me medo ticwa me tito kwena dok okonyowa me neno ni Jehovah bitimo jami mamwonya adada i anyim.”

MIYO CADEN I KOM JEHOVAH

I kare-ni, Lucaden pa Jehovah gimaro lok i kom ginacoya ma nonge i Icaya 43:10 ma waco ni: “‘Wun cadenna,’ Rwot [Jehovah] ma owaco, ‘Wun wubedo luticca ma an aye yam ayero.’” Ento ma peya mwaka 1925 oromo, onongo peya kinyamo wang ginacoya man tutwal i bukkewa. Ento alokaloka obedo tye. I mwaka 1925, kinyamo wang ginacoya ma tye i Icaya 43:10 ki 12 i Wi Lubele ma romo 11 mapatpat!

I tum pa dwe me Agucito 1925, Lutino Kwan me Baibul gucokke i yub me gure madit i boma me Indianapolis, Indiana i lobo Amerika. Omego Rutherford onongo ocoyo lok me jolo wele ma gubino i gure man. Lokke meno kigoyo i kom purogram me gure madit. Onongo kwanne ni: “Wabino i gure man me nongo . . . teko ki bot Rwot wek wadok cen i tic me tito kwena ki miti madwong me bedo Lucadenne.” Pi nino aboro ducu me gure man, kicuko cwiny jo ma gubino i yub man me tito lok i kom Jehovah i kare mo keken.

I Ceng Abicel, nino dwe 29 me Agucito, Omego Rutherford omiyo pwony mo ma wiye tye ni, “Lwongo pi Tito Kwena.” I pwonye, en otito pingo tic me tito kwena pire tek adada. En owaco ni: “Jehovah owaco bot jone ni . . . : ‘Wun cadenna . . . ni an aye Lubanga kena.’ I nge meno, en omiyo botgi cik man ni: ‘Wuil bandera malo pi rok ducu.’ Dong jo ma i wi lobo-ni ma gitwero ilo bandera nyo miyo caden pi Jehovah aye gubedo jo ma en tirogi ki cwiny mere maleng pien gubedo jone.”—Ic. 43:12; 62:10.

Trak ma tye ki lok me “Kwena ma Miyo Gen.”

Trak me Kwena ma Miyo Gen

I nge miyo pwonye, Omego Rutherford okwano waraga ma wiye tye ni “Kwena ma Miyo Gen.” Lwak ducu gucwako lok man ma waco ni, Ker pa Lubanga keken aye twero kelo “kuc, lonyo, yotkom, kwo kikome, bedo agonya ki yomcwiny ma rii pi naka.” Lacen, kigonyo waraga man i leb mapol ci kigoyo macalo trak ma kitwero tic kwede i tic me pwony. Kipoko kopi ma romo milion 40 kulu.

Lutino Kwan me Baibul pe gucako tic ki nying ni Lucaden pa Jehovah pi mwaki mapol. Ento gin gucako niang kit ma pire tek kwede botgi me tito kwena i kom Jehovah.

DOK CEN KA LIMO JO MA GUNYUTO MITI

Kit macalo wel Lutino Kwan me Baibul onongo tye ka medde i lobe mapol, dulwa ocuko cwinygi pe me poko bukke keken ento bene me dok cen bot jo ma gunyuto miti i lok me kwena maber-ri. I nge tyeko rwec me poko trak me Kwena ma Miyo Gen, gajeti me Bulletina omiyo tira ni: “Wudok cen ka limo jo ma wuweko trak me Kwena ma Miyo Gen botgi.”

Gajeti me Bulletin me Januari 1925 onongo tye ki ripot man ma oa ki bot Latin Kwan me Baibul mo ma bedo i Plano, Texas i lobo Amerika: “Wabedo ki ur ni ka wadok cen i kabedo ma kong watito iye kwena con, wanongo adwogi maber loyo ka watito kwena i kabedo manyen. Tye taun mo matidi i wang ticwa ma dong watito kwena iye tyen abic i mwaki apar mukato-ni. . . . Macok cok-ki, Lamego Hendrix kacel ki mamana gudok cen ka tito kwena kunnu dok gupoko bukke mapol ma loyo kare mo keken.”

Dok i lobo Panama, omego mo ma lapainia ocoyo ni: “Jo mapol ma onongo gukwero winyo lokka tyen mukwongo ma alimogi gibedo ki miti ka adok cen tyen me aryo nyo me adek. I mwaka ma okato-ni pol pa kare ma atero i tic me tito kwena obedo i dok cen ka limo jo ma onongo aloko kwedgi con; dok anongo adwogi maber adada ki botgi.”

NENO ANYIM

I agikki me mwaka 1925, Omego Rutherford ocoyo waraga bot lupainia dok otito gin ma kicobo i tic me tito kwena i mwaka meno ki gin ma omyero gutim i mwaka ma bino. En owaco ni: “I mwaka-ni, wubedo ki mot me cuko cwiny jo ma cwinygi cwer. Tic man okeliwu yomcwiny . . . I mwaka ma bino-ni, wubibedo ki kare me miyo caden i kom Lubanga ki Kerre ki me nyuto bot dano angagi ma gubedo luworo me ada. . . . Dong wan ducu omyero wamedde wunu ki tic ki dwanwa me pako Lubangawa ki Kabakawa.”

I agikki me mwaka 1925, omege guketo yub me medo gedo me Betel ma i Brooklyn wek obed madit. I mwaka 1926, onongo gibicako yub me gedo ma pud dong dit loyo i kare meno.

Kabedo ma omege gitye ka cako gero iye ot manyen.

Gedo ma tye i Adams Street, Brooklyn, New York, 1926

a I kare-ni dong kilwongo ni Kwowa ki Ticwa Macalo Lukricitayo—Yub me Cokke.

    Gin akwana i leb Acholi (1996-2025)
    Kat Woko
    Dony i Iye
    • Acholi
    • Nywakki
    • Jami ma imito
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Cik pi Tic Kwede
    • Privacy Policy
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Dony i Iye
    Nywakki