Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • mwbr18 October bf. 1-6
  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi
  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi—2018
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • OCTOBER 1-7
  • OCTOBER 8-14
  • OCTOBER 15-21
  • OCTOBER 22-28
  • nwtsty ní kasemi munyu Yo 15:21
  • OCTOBER 29–NOVEMBER 4
Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi—2018
mwbr18 October bf. 1-6

Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi

OCTOBER 1-7

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | YOHANE 9-10

“Yesu Hyɛɛ E Jijɔ Ɔmɛ A Nɔ”

nwtsty foni

To Piɛ

A kɛ tohi woɔ piɛ mi bɔ nɛ pee nɛ juli ko ba ju mɛ nɛ lohwe awi yeli hu ko ba nu mɛ. Ke je jɔ ɔ, to nɔ hyɛli ɔmɛ ngɔɔ to kuu ɔmɛ kɛ woɔ to piɛ mi. Blema a, a bu we to piɛhi a nɔ. Behi fuu ɔ, a kɛ tɛhi lɛ poɔ piɛ nɛ ɔmɛ. A peeɔ piɛ nɛ ɔmɛ ngɛ blɔ slɔɔtohi a nɔ nɛ a jeɔ sinya kake pɛ ngɛ nya. (4Mo 32:16; 1Sam 24:3; Zef 2:6) Yohane tu to piɛ nɛ a guɔ “tsu ɔ nya” kɛ sɛɛ mi, nɛ “agbo nya bulɔ” buɔ he ɔ he munyu. (Yo 10:1, 3) Ngɛ kpɔ komɛ a mi ɔ, a poɔ to piɛ kake nɛ ke je jɔ ɔ, to kuu slɔɔtohi hwɔɔ mi. A haa nɛ nɔ ko buɔ sinya a nya konɛ e kɛ po to ɔmɛ a he piɛ. Ke je na a, a gbo nya bulɔ ɔ bliɔ sinya a kɛ haa to nɔ hyɛli ɔmɛ konɛ a ba ngɔ a to kuu ɔmɛ. To nɔ hyɛlɔ fɛɛ ko tsɛɔ e to ɔmɛ nɛ to ɔmɛ yɔseɔ a nɔ hyɛlɔ ɔ gbi nɛ a baa e ngɔ. (Yo 10:3-5) Yesu tu ní peepee nɛ ɔ he munyu kɛ tsɔɔ bɔ nɛ e hyɛɛ e kaseli ɔmɛ a nɔ ha a.​—Yo 10:7-14.

nwtsty ní kasemi munyu Yo 10:16

ngɔ . . . kɛ ba mi: Aloo “nyɛɛ hɛ mi.” Hela peemi munyungu aʹgo nɛ a kɛ tsu ní ngɛ hiɛ ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ “nɛ a maa ngɔ kɛ ba (mi)” loo “nyɛɛ hɛ mi.” Nɔ́ nɛ a ngɛ he munyu tue ɔ lɛ maa tsɔɔ sisi numi nɛ aʹgo hɛɛ. A ngɔ Hela munyungu (sy·naʹgo) nɛ a pɔɔ sisi tsɔɔmi kaa “nɛ a ma bua nɔ́ ko nya” a kɛ tsu ní ngɛ hiɛmɛ nɛ ɔ ngɛ blema Hela Baiblo ko nɛ a kɛ nine ngma ngɛ maa pee jeha 200 ɔ mi ɔ mi. Yesu ji To Nɔ Hyɛlɔ Kpakpa, enɛ ɔ he ɔ, e buaa e jijɔ ɔmɛ nɛ a ngɛ piɛ nɛ ɔ mi (nɛ a tsɛɛ hu ke “to kuu nyafii” ngɛ Luk 12:32) kɛ e jijɔ kpa amɛ a nya, e tsɔɔ mɛ blɔ, e poɔ a he piɛ nɛ e lɛɔ mɛ. Jijɔ nɛ ɔmɛ ba peeɔ to kuu kake ngɛ to nɔ hyɛlɔ kake sisi. Bɔ nɛ Yesu ngɔ e se nyɛɛli ɔmɛ kɛ to nɔ́ nɛ ɔ he ha a tsɔɔ heii kaa kake peemi maa hi e se nyɛɛli ɔmɛ a kpɛti.

Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso

nwtsty ní kasemi munyu Yo 9:38

kpla si ngɛ e hɛ mi: Aloo “e ba e yi si ngɛ e hɛ mi; e je bumi kpo kɛ tsɔɔ lɛ.” Ke a ngɔ Hela peemi munyungu pro·sky·neʹo kɛ tsu ní kɛ tsɔɔ sɔmɔmi nɛ a kɛ haa mawu ko aloo amaga ko ɔ, a tsɔɔ sisi kaa e ji “jami nɛ a kɛ haa nɔ́ ɔ.” (Mat 4:10; Luk 4:8) Se ngɛ sane nɛ ɔ mi ɔ, nyumu ɔ nɛ a fɔ lɛ hɛ yuyuilɔ nɛ Yesu tsa lɛ ɔ na kaa Yesu ji Mawu nane mi dalɔ nɛ lɔ ɔ he je ɔ, e kpla si ngɛ e hɛ mi. E bui Yesu kaa e ji Mawu aloo mawu ko, mohu ɔ, e na lɛ kaa lɛ ji “nɔmlɔ Bi ɔ” nɛ Mawu ha lɛ he wami kaa Mesia a nɛ. (Yo 9:35) Eko ɔ, e kpla si ngɛ Yesu hɛ mi kaa bɔ nɛ blema a ni komɛ hu pee nɛ a wo ta ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi ɔ. A kpla si ngɛ gbali, matsɛmɛ, loo Mawu nane mi dali a hɛ mi. (1Sam 25:23, 24; 2Sam 14:4-7; 1Ma 1:16; 2Ma 4:36, 37) Behi fuu ɔ, nihi nɛ a kplaa si ngɛ Yesu hɛ mi ɔ peeɔ jã kɛ jeɔ hɛ sa kpo ngɛ nɔ́ ko nɛ e tsɔɔ mɛ loo ngɛ mɔbɔ nɛ e na mɛ loo akɛnɛ a suɔ nɛ e na mɛ mɔbɔ ɔ he je.

nwtsty ní kasemi munyu Yo 10:22

Nɔ Jɔɔmi Gbijlɔ ɔ: Bɔ nɛ a tsɛɛ gbijlɔ nɛ ɔ ngɛ Hebri gbi mi ji Hanukkah (chanuk·kahʹ), nɛ e sisi ji “Tsu Nɔ Jɔɔmi loo Tsu Nya Blimi.” A kɛ ligbi kpaanyɔ lɛ yeɔ. A jeɔ sisi ngɛ Kislev nyɔhiɔ ɔ we ligbi 25 ɔ nɔ, nɛ e ji be nɛ hiɔmi nɛɛ nɛ fĩɛ yee wawɛɛ. (hyɛ Mawu Munyu ɔ Kasemi Womi Fã 19) A yeɔ gbijlɔ nɛ ɔ kɛ kaiɔ Yerusalɛm sɔlemi we ɔ nɛ́ a jɔɔ nɔ ekohu ngɛ jeha 165 mi loko a fɔ Kristo (L.F.K.) ɔ. Siria Matsɛ Antioko IV Epifane ba ble sɔlemi we ɔ kɛ tsɔɔ kaa e bui Yehowa nɛ e ji Yuda bi ɔmɛ a Mawu ɔ sãasãa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e ya ma bɔ sami la tɛ ko ngɛ bɔ sami la tɛ ngua a nɔ. Jinɛ bɔ sami la tɛ ngua a nɔ ji he nɛ a sãa sami bɔ ngɛ daa ligbi. Antioko suɔ kaa e maa ble Yehowa sɔlemi we ɔ kulaa, enɛ ɔ he ɔ, ngɛ Kislev 25 nɔ ngɛ jeha 168 L.F.K. mi ɔ, e ngɔ kpotoo kɛ ya sã bɔ ngɛ bɔ sami la tɛ ɔ nɔ, nɛ e ngɔ nyu nɛ a kɛ si lo ɔ he ɔ kɛ fĩa sɔlemi we ɔ tsuo. E sã sɔlemi we ɔ agbo ɔmɛ, nɛ e gbɛ osɔfo ɔmɛ a tsu ɔmɛ nɛ ngɛ sɔlemi we ɔ, nɛ e ngɔ sika tsu bɔ sami la tɛ ɔ, abolo okplɔɔ ɔ, kɛ sika tsu kane tso ɔ kɛ je. Lɔ ɔ se ɔ, e jɔɔ sɔlemi we ɔ nɔ kɛ ha Olympus lakpa mawu nɛ a tsɛɛ ke Zeo ɔ. Jeha enyɔ se ɔ, Judas Maccabaeus kpɔ̃ ma a kɛ sɔlemi we ɔ ekohu. Benɛ a tsukɔ sɔlemi we ɔ ta a, a kpale jɔɔ nɔ ekohu ngɛ Kislev 25 nɔ ngɛ jeha 165 mi. Jamɛ a ligbi ɔ tutuutu ji jeha etɛ nɛ Antioko sã afɔle ngɛ bɔ sami la tɛ ɔ nɔ kɛ ha Zeo nɛ e kɛ ble sɔlemi we ɔ. A kpale bɔni daa ligbi sami bɔhi sami ha Yehowa ekohu. Munyu ko be Ngmami klɔuklɔu ɔ mi nɛ tsɔɔ kaa Yehowa lɛ ha nɛ Judas Maccabaeus ye kunimi aloo lɛ nɛ e tsɔ lɛ ke e kpale dla níhi ngɛ sɔlemi we ɔ ekohu. Se kɛ̃ ɔ, Yehowa ha nɛ nyumu komɛ nɛ a je ma kpahi a nɔ kaa Persia matsɛ Sirus ɔ tsu ní komɛ a he ní bɔ nɛ pee nɛ lɛ Yehowa a, e yi mi tomi kɛ kɔ jami nɛ a kɛ haa lɛ ɔ nɛ bami. (Yes 45:1) Enɛ ɔ he ɔ, e be nyakpɛ kaa Yehowa ma nyɛ maa ngɔ nɔ ko kɛ je e we bi nɛ a jɔɔ a he nɔ kɛ ha lɛ ɔ a kpɛti kɛ tsu e yi mi tomi he ní. Ngmami ɔ tsɔɔ kaa loko gbamihi nɛ kɔɔ Mesia a he, e sɔmɔmi ní tsumi ɔ, kɛ e gbenɔ ɔ he ɔ maa bami ɔ, e biɔ nɛ Mesia a nɛ ba ná sɔlemi we ɔ. Jehanɛ se hu ɔ, e he hia nɛ afɔle sami ní tsumi nɛ Levi bi ɔmɛ ngɛ tsue ɔ nɛ hi nɔ yae kɛ yaa si benɛ Mesia a maa ngɔ e wami kɛ sã afɔle ha adesahi. (Dan 9:27; Yo 2:17; Heb 9:11-14) A fã we Kristo se nyɛɛli ɔmɛ kaa a ye Nɔ Jɔɔmi Gbijlɔ ɔ. (Kol 2:16, 17) Se nɔ́ ko be nɛ tsɔɔ kaa Yesu loo e kaseli ɔmɛ de ke gbijlɔ nɛ ɔ yemi hí.

OCTOBER 8-14

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | YOHANE 11-12

“Kase Yesu Mi Mi Sami ɔ”

nwtsty ní kasemi munyuhi Yo 11:24, 25

I le kaa e maa te si: Maata susu kaa Yesu ngɛ gbogboehi a si tlemi ɔ nɛ maa ba ngɛ nyagbe ligbi ɔ nɔ hwɔɔ se ɔ he munyu tue. Hemi kɛ yemi nɛ e ngɛ ngɛ jamɛ a tsɔɔmi ɔ mi ɔ sa kadimi wawɛɛ. Jami hɛ mi nyɛɛli komɛ nɛ a tsɛɛ mɛ ke Saduki bi ɔmɛ ɔ he we yi kaa be maa su nɛ ni gbogboehi maa te si, pohu tsɔɔmi nɛ ɔ ngɛ Ngmami klɔuklɔu ɔ mi. (Dan 12:13; Mak 12:18) Jehanɛ se ɔ, Farisi bi ɔmɛ hu he ye kaa susuma a gbo we. Se Maata lɛɛ e le kaa Yesu tsɔɔ ní kɛ kɔ gbogboehi a si tlemi ɔ he, nɛ e tle gbogboehi komɛ po si. E ngɛ mi kaa nihi nɛ Yesu tle mɛ si ɔ gbo we be kɛkɛɛ loko e tle mɛ si kaa bɔ nɛ Lazaro gbo be kɛkɛɛ ɔ mohu lɛɛ.

Imi ji si temi ɔ, kɛ wami ɔ: Yesu gbenɔ ɔ kɛ e si temi ɔ bli blɔ kɛ ha nihi nɛ a gbo ɔ konɛ a nyɛ nɛ a ba wami mi ekohu. Benɛ Yehowa tle Yesu si se ɔ, pi he wami nɛ e kɛ ma tle ni gbogboehi a si pɛ nɛ e ha lɛ, mohu ɔ, e ha lɛ he blɔ konɛ e ha nihi neneene wami. Ngɛ Kpj 1:18 ɔ, Yesu tsɛ e he ke “nɔ nɛ e ngɛ wami mi” kɛ nɔ nɛ e ngɛ “gbenɔ kɛ Gbeje nya safe ɔmɛ.” Enɛ ɔ he ɔ, Yesu ji nihi nɛ a hɛ ngɛ kɛ nihi nɛ a gbo ɔ tsuo a hɛ nɔ kami. E wo si kaa e ma tsɛ nihi nɛ a ngɛ kaimi yɔkɔ ɔmɛ a mi ɔ kɛ ba wami mi ekohu. A kpɛti ni komɛ maa piɛ e he kɛ ye matsɛ ngɛ hiɔwe, nɛ ni kpa amɛ hu maa hi zugba a nɔ ngɛ e hiɔwe nɔ yemi ɔ sisi.​—Yo 5:28, 29; 2Pe 3:13.

nwtsty ní kasemi munyuhi Yo 11:33-35

ngɛ ya foe: Behi fuu ɔ, Hela munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “ngɛ ya foe” ɔ tsɔɔ ya nɛ a maa hi foe boboobo. Jamɛ a peemi munyungu ɔ nɔuu nɛ a kɛ tsu ní benɛ Yesu tu hɛ mi kpatami nɛ maa ba Yerusalɛm nɔ ɔ he munyu.​—Luk 19:41.

ye aywilɛho . . . nɛ e hao: Bɔ nɛ a ngɔ Hela munyungu enyɔ nɛ ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ hiɛmi nɛ ɔ ha a tsɔɔ he numi nɛ nya wa nɛ Yesu ná ngɛ jamɛ a ngmlɛfia a mi. Behi fuu ɔ, Hela munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “ye aywilɛho” (em·bri·maʹo·mai) ɔ tsɔɔ he numi nɛ nya wa, se ngɛ sane nɛ ɔ mi ɔ, e tsɔɔ kaa he numi nɛ Yesu ná a nya wa hluu nɛ e ye aywilɛho. Hela munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “nɛ e hao” (ta·rasʹso) ɔ sisi tsɔɔmi tɛɛ ji tsui yemi. Womi mi lelɔ ko tsɔɔ kaa, ngɛ sane nɛ ɔ mi ɔ, e tsɔɔ kaa “nɛ o maa na nɔ́ ngɛ o mi; nɛ nɔ́ ko maa ye mo wawɛɛ.” Jamɛ a peemi munyungu ɔ nɔuu nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Yo 13:21 kɛ kale bɔ nɛ Yesu nu he ha benɛ e na kaa Yudas yaa tsɔɔ e se blɔ ɔ.

ngɛ e mi: E sisi tsɔɔmi tɛɛ ngɛ Hela gbi ɔ mi ji “ngɛ mumi mi.” Ngɛ hiɛmi nɛ ɔ, Hela munyungu nɛ a kɛ tsu ní ɔ ji pneuʹma, nɛ e ngɛ heii kaa a kɛ da si ha he wami nɛ jeɔ adesa okadi peemi blɔ nɔ tsui ɔ mi nɛ woɔ lɛ he wami nɛ e deɔ nɔ́ ko aloo e peeɔ nɔ́ ko ngɛ blɔ ko nɔ.​—Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi, “Mumi.”

wɔle vo nyu: Hela munyungu nɛ a kɛ tsu ní ngɛ hiɛmi nɛ ɔ ji (da·kryʹo). E ji peemi munyungu nɛ a je kɛ je Hela munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “vo nyu” ngɛ ngmami komɛ kaa Luk 7:38; Nít 20:19, 31; Heb 5:7; kɛ Kpj 7:17; 21:4 ɔ a mi. Ngɛ hiɛmi nɛ ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ vo nyu ɔ he munyu a ngɛ tue mohu pe ya fomi ɔ. Ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ mi ɔ, hiɔ pɛ nɛ a kɛ Hela peemi munyungu nɛ ɔ tsu ní ngɛ, nɛ e je ekpa ngɛ peemi munyungu nɛ a kɛ kale ya nɛ Maria kɛ Yuda bi ɔmɛ fo nɛ a tu he munyu ngɛ Yo 11:33 ɔ (hyɛ ní kasemi munyu.) Yesu le kaa e ma tle Lazaro si, se e dɔ lɛ wawɛɛ kaa e huɛmɛ nɛ e suɔ a sane ɔ ngɛ aywilɛho yee. Suɔmi nɛ e mi kuɔ kɛ mi mi sami nɛ e ngɛ kɛ ha e huɛmɛ ɔ ha nɛ e wɔle vo nyu ngɛ ni ɔmɛ a hɛ mi. Munyu nɛ ɔ ha nɛ wa na kaa Yesu mi mi sãa lɛ ngɛ nihi nɛ a suɔli gbo akɛnɛ a ji Adam sisi bimɛ nɛ a yi mluku ɔ he je.

Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso

nwtsty ní kasemi munyu Yo 11:49

osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa: Benɛ ma ko yi Israel bi ɔmɛ a nɔ ɔ, osɔfo nɔkɔtɔma a tsuɔ e blɔ nya ní tsumi ɔ kɛ ya siɔ e gbenɔ be. (4Mo 35:25) Se benɛ Roma bi ɔmɛ ba bɔni Israel bi ɔmɛ a nɔ yemi ɔ, nihi nɛ Roma nɔ yemi ɔ hla kaa a ye Israel bi ɔmɛ a nɔ ɔ ngɛ he wami nɛ a ma nyɛ maa wo nɔ ko osɔfo nɔkɔtɔma aloo a ma kpɔ̃ jamɛ a he blɔ ɔ ngɛ nɔ ko dɛ. (Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi, “Osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa.”) Roma bi ɔmɛ nɛ a wo Kayafa nɛ e he be ngɛ ma kudɔmi sanehi a mi wawɛɛ ɔ osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa. E tsu ní tsumi nɛ ɔ be kɛkɛɛ pe ni kpahi nɛ Roma bi ɔmɛ wo mɛ osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa kɛ sɛ e hlami ɔ. A wo lɛ osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa ngɛ jeha 18 ɔ mi nɛ e tsu ní ɔ kɛ ya si maa pee jeha 36 mi. Akɛnɛ Yohane de ke Kayafa ji osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa jamɛ a jeha a, nɛ ji jeha 33 he je ɔ, eko ɔ, e ngɛ hlae maa ma nɔ mi kaa jeha nɛ a gbe Yesu ɔ piɛ jehahi nɛ Kayafa kɛ sɔmɔ kaa osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a he.​—Hyɛ Mawu Munyu ɔ Kasemi Womi Fã 16 konɛ o na he nɛ eko ɔ, Kayafa we ɔ ngɛ.

nwtsty ní kasemi munyuhi Yo 12:42

nɔ yeli ɔmɛ: E ngɛ heii kaa Hela munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “nɔ yeli” ɔ tsɔɔ Yuda bi a kojomi he ngua nɛ ji Sanhedri ɔ mi bimɛ. A ngɔ munyungu nɛ ɔ kɛ tsu ní ngɛ Yo 3:1 kɛ kale Nikodemo nɛ e ji jamɛ a kojomi he ɔ mi no ɔ.

fiee . . . kɛ je kpe he ɔ: Aloo “a tsi a nya kaa a ko ba kpe he ɔ hu.” Kuku nɛ ɔ mi kɛ Yo 12:42 kɛ 16:2 mi pɛ nɛ a ngɔ Hela kalelɔ munyungu nɛ ji a·po·sy·naʹgo·gos kɛ tsu ní ngɛ. Ke a fiee nɔ ko kɛ je kpe he ɔ, kpɔ ɔ mi bi ɔmɛ kɛ lɛ be nɔ́ ko pee hu, nɛ a maa ye e he fɛu kaa nɔ ko nɛ a je lɛ we. Ke a ha we nɛ nɔ ko kɛ Yuda bi kpa amɛ nɛ bɔ ɔ, lɔ ɔ haa nɛ si himi ɔ mi waa ha e weku ɔ ngɛ ní he mi kɛ ní jua mi blɔ fami. E ngɛ mi kaa nɔ́ titli nɛ yaa nɔ ngɛ kpe he nɛ ɔmɛ ji ní tsɔɔmi mohu lɛɛ, se be komɛ ɔ, a nyɛɔ nɛ a kojoɔ sane tsɔwitsɔwi komɛ nɛ baa ngɛ kpɔ ɔ mi ɔ ngɛ lejɛ ɔ. Ke e ba jã a, kpe he ɔ ngɛ he blɔ nɛ e fiaa nihi nɛ a ye fɔ ɔ kpa nɛ a fieɔ mɛ.

OCTOBER 15-21

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | YOHANE 13-14

“I Pee Nɔ Hyɛmi Nɔ́ Kɛ Ha Nyɛ”

nwtsty ní kasemi munyu Yo 13:5

kaseli ɔmɛ a nane he fɔmi: Blema a, tokota nɛ a laa se loo a lɛɛ ɔ se ji tokota nɛ Israel bi ɔmɛ pɔɔ womi wawɛɛ. Kpa ngɛ tokota nɛ ɔmɛ a he, nɛ a ma nyɛ maa fĩ kɛ su a nane kpɔ mi. Enɛ ɔ he ɔ, ke nɔ ko wo tokota nɛ ɔ kɛ nyɛɛ blɔ nɛ bunyuku loo mɔsɔ ngɛ nɔ, aloo e nyɛɛ ngmɔ mi ɔ, kokooko ɔ, e nane he maa sɛ mu. Lɔ ɔ he ɔ, e ji nɔ́ ko nɛ a pɔɔ peemi kaa ke nubwɔ ko ba slaa nɔ ko ɔ, e jeɔ e tokota a, nɛ nɔ nɛ a ba to lɛ nubwɔ ɔ haa nɛ a fɔɔ nubwɔ ɔ nane he. A tu ní peemi nɛ ɔ he munyu si abɔ ngɛ Baiblo ɔ mi. (1Mo 18:4, 5; 24:32; 1Sam 25:41; Luk 7:37, 38, 44) Benɛ Yesu fɔ e kaseli ɔmɛ a nane he ɔ, e ngɔ ní peemi nɛ ɔ kɛ tsɔɔ mɛ ní kɛ kɔ he si bami kɛ a sibi nɛ a ma sɔmɔ ɔ he.

nwtsty ní kasemi munyu Yo 13:12-14

e sa nɛ: Aloo “e ji nyɛ blɔ nya ní tsumi kaa.” Behi fuu ɔ, a kɛ Hela peemi munyungu nɛ a kɛ tsu ní ngɛ hiɛ ɔ pɔɔ ní tsumi ngɛ sika sanehi a mi, nɛ e tsɔɔ “hiɔ nɛ o maa ye nɔ ko.” (Mat 18:28, 30, 34; Luk 16:5, 7) Se ngɛ munyu nɛ ɔ kɛ munyu kpa komɛ a mi ɔ, a kɛ tsu ní kɛ tsɔɔ blɔ nya ní tsumi nɛ fɔɔ si ngɛ nɔ ko nɔ, aloo nɔ́ ko nɛ e biɔ nɛ nɔ ko nɛ tsu he ní.​—1Yo 3:16; 4:11; 3Yo 8.

Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso

nwtsty ní kasemi munyu Yo 14:6

Imi ji blɔ ɔ kɛ anɔkuale ɔ kɛ wami ɔ nɛ: Yesu ji blɔ ɔ ejakaa e nɔ pɛ nɛ wa ma nyɛ maa gu kɛ su Mawu he ngɛ sɔlemi mi. Lɛ kɛ̃ ji “blɔ ɔ” nɛ adesahi ma nyɛ maa gu nɔ kɛ dla a kɛ Mawu a kpɛti. (Yo 16:23; Ro 5:8) Yesu ji anɔkuale ɔ ejakaa e ye anɔkuale ngɛ e munyu tutui kɛ e ní peepeehi tsuo a mi. Jehanɛ se hu ɔ, e ha nɛ gbamihi babauu ba mi kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ ní tsumi titli komɛ tsue konɛ Mawu yi mi tomi ɔ nɛ ba mi. (Yo 1:14; Kpj 19:10) “Kɛ gu e nɔ ɔ” gbami nɛ ɔmɛ ba pee “‘ee’ [aloo a ná mi bami].” (2Ko 1:20) Yesu ji wami ɔ ejakaa kɛ gu kpɔmi nɔ́ ɔ nɔ ɔ, e bli blɔ kɛ ha adesahi konɛ a nyɛ nɛ a ná “wami nitsɛnitsɛ ɔ,” nɛ ji, “neneene wami ɔ.” (1Ti 6:12, 19; Efe 1:7; 1Yo 1:7) Yesu maa pee “wami ɔ” kɛ ha nihi ayɔhi abɔ nɛ a ma tle mɛ si kɛ ba wami mi kɛ hɛ nɔ kami kaa a maa hi Paradeiso kɛ ya neneene ɔ.​—Yo 5:28, 29.

nwtsty ní kasemi munyu Yo 14:12

ní tsumihi nɛ a kle pe enɛ ɔmɛ: Pi nɛ Yesu ngɛ tsɔɔe kaa nyakpɛ níhi nɛ e kaseli ɔmɛ maa pee ɔ maa kle pe nyakpɛ níhi nɛ lɛ nitsɛ e pee ɔ. Mohu ɔ, e je he si bami mi nɛ e tsɔɔ kaa hehi nɛ e kaseli ɔmɛ maa fiɛɛ kɛ ya su kɛ hehi nɛ a maa tsɔɔ ní ngɛ ɔ maa kle pe hehi nɛ e fiɛɛ ngɛ ɔ. E se nyɛɛli ɔmɛ ma tsu zugba kpɔhi fuu a mi ní, nɛ a maa fiɛɛ ha nihi babauu nɛ a kɛ be kɛkɛɛ maa fiɛɛ pe bɔ nɛ e fiɛɛ ɔ. Yesu munyu ɔmɛ tsɔɔ heii kaa e suɔ nɛ e se nyɛɛli ɔmɛ nɛ a tsa e ní tsumi ɔ nɔ.

OCTOBER 22-28

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | YOHANE 15-17

“Nyɛ Piɛɛ We Je ɔ He”

nwtsty ní kasemi munyu Yo 15:19

je: Ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ, Hela munyungu nɛ ji koʹsmos ɔ tsɔɔ adesahi nɛ a ngɛ je ɔ mi nɛ Mawu sɔmɔli piɛɛ we he, nɛ ji adesahi nɛ a kɛ Mawu be huɛ bɔmi ko. Yohane pɛ ji Sane Kpakpa ngmali ɔmɛ a kpɛti nɔ nɛ e tsɔɔ kaa Yesu de ke e se nyɛɛli ɔmɛ piɛɛ we je ɔ he aloo a pi je ɔ fã. Benɛ Yesu kɛ e bɔfo ɔmɛ nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ sɔle e nyagbe sɔlemi ɔ, e kpale tĩ jamɛ a munyu ɔ mi si enyɔ sɔuu.​—Yo 17:14, 16.

nwtsty ní kasemi munyu Yo 15:21

ye biɛ ɔ he je ɔ: Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, munyu nɛ ji “biɛ” ɔ ma nyɛ maa da si ha nɔ nɛ a tsɛɛ kɛ jamɛ a biɛ ɔ, bɔ nɛ a le lɛ ha, kɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ kɔɔ nɔ ɔ he. Yesu biɛ ɔ hu daa si kɛ ha he wami kɛ he blɔ nɛ e Tsɛ ɔ ha lɛ ɔ. (Mat 28:18; Flp 2:9, 10; Heb 1:3, 4) Ngɛ hiɛmɛ nɛ ɔ, Yesu ngɛ nɔ́ he je nɛ nihi nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ maa pee níhi kɛ si e se nyɛɛli ɔmɛ ɔ mi tsɔɔe: ejakaa a li Nɔ nɛ e tsɔ lɛ ɔ. Ke a le Mawu ɔ, lɔ ɔ maa ye bua mɛ nɛ a maa nu nɔ́ nɛ Yesu biɛ ɔ daa si kɛ ha a sisi, nɛ a maa kplɛɛ nɔ. (Nít 4:12) Níhi nɛ a maa nu sisi nɛ a maa kplɛɛ nɔ ɔ eko ji kaa Mawu hla Yesu kaa Nɔ Yelɔ, kaa matsɛmɛ a Matsɛ nɛ e sa nɛ nihi tsuo nɛ a ba a he si ha lɛ bɔ nɛ pee nɛ a ná wami.​—Yo 17:3; Kpj 19:11-16; kɛ to La 2:7-12 he.

Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso

nwtsty ní kasemi munyuhi Yo 17:21-23

kake: Aloo “kake peemi ngɛ a kpɛti.” Yesu sɔle kaa e se nyɛɛli nitsɛnitsɛ ɔmɛ maa pee “kake,” a ma bla kɛ tsu yi mi tomi kake he ní ngɛ kake peemi mi kaa bɔ nɛ e kɛ e Tsɛ ɔ a peeɔ “kake” kɛ tsuɔ yi mi tomi kake he ní ɔ. (Yo 17:22) Ngɛ 1Ko 3:6-9 ɔ, Paulo kale bɔ nɛ Kristofohi jeɔ kake peemi nɛ ɔ kpo ha ke a pee kake nɛ a piɛɛ Mawu he kɛ ngɛ ní tsue ɔ.​—Hyɛ 1Ko 3:8.

pee kake kɛ pi si: Aloo “kake peemi nitsɛnitsɛ nɛ hi a kpɛti.” Ngɛ kuku nɛ ɔ mi ɔ, Yesu tsɔɔ kaa tsakpa ngɛ kake peemi nɛ pi si nɛ ɔ kɛ suɔmi nɛ Tsɛ ɔ suɔ mɛ ɔ a kpɛti. Enɛ ɔ kɛ Kol 3:14 ɔ kpaa gbi. E de ke: “Suɔmi . . . haa nɛ kake peemi nɛ ye mluku baa.” Kake peemi nɛ ye mluku nɛ ɔ tsɔɔ we kaa wa maa pee kake ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi. Lɔ ɔ tsɔɔ we kaa wɔ tsuo wa maa hɛɛ su kake, wa nyɛmihi maa sɔ, nɛ wa he nile hu maa sɔ. Se nɔ́ nɛ e tsɔɔ ji kaa Yesu se nyɛɛli ɔmɛ maa pee kake ngɛ Mawu jami mi, a maa hɛɛ hemi kɛ yemi kake kɛ ní tsɔɔmi kake mi.​—Ro 15:5, 6; 1Ko 1:10; Efe 4:3; Flp 1:27.

nwtsty ní kasemi munyu Yo 17:24

to je ɔ sisi: A tsɔɔ Hela munyungu nɛ a tsɔɔ si ke ‘to sisi’ ngɛ kuku nɛ ɔ mi ɔ sisi kaa ‘ngɔ hɔ’ ngɛ Heb 11:11 benɛ a ngɛ “nina” he munyu tue ɔ. E ngɛ heii kaa bɔ nɛ a kɛ munyukpɔ nɛ ji “to je ɔ sisi” tsu ní ngɛ ngmami nɛ ɔ mi ɔ tsɔɔ bimɛ nɛ Adam kɛ Hawa fɔ. Yesu ngɔ “sisije benɛ a bɔ je ɔ” loo benɛ a to je ɔ sisi ɔ kɛ to Habɛl he. E ngɛ heii kaa Habɛl ji kekleekle adesa nɛ a ma nyɛ ma kpɔ̃ lɛ, kɛ kekleekle nɔ nɛ a ngma e biɛ “ngɛ wami womi kpo ɔ mi kɛ je be nɛ a to je ɔ sisi” ɔ. (Luk 11:50, 51; Kpj 17:8) Munyu nɛ ɔmɛ nɛ Yesu de ngɛ sɔlemi mi kɛ ha e Tsɛ ɔ maa nɔ mi kaa, kɛ je blema lokoo benɛ Adam kɛ Hawa fɔ we bimɛ lolo po ɔ, Mawu suɔ e Bi kake too ɔ.

OCTOBER 29–NOVEMBER 4

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | YOHANE 18-19

“Yesu Ye Anɔkuale ɔ He Odase”

nwtsty ní kasemi munyuhi Yo 18:37

ye . . . he odase: Ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ mi ɔ, Hela munyunguhi nɛ a tsɔɔ sisi ke “ye odase” (mar·ty·reʹo) kɛ “odase” (mar·ty·riʹa; marʹtys) ɔ ma nyɛ maa hɛɛ sisi numihi fuu. Behi fuu ɔ, munyungu enyɔ nɛ ɔmɛ ma nyɛ maa tsɔɔ nɔ́ ko nɛ ya nɔ nɛ o na kɛ o hɛ ngmɛ nɛ o ma nyɛ maa tsɔɔ bɔ nɛ e ba ha. Se a ma nyɛ maa hɛɛ sisi numi komɛ kaa “sɛ gbi jajemi; nɔ́ ko nɔ mi mami; nɛ o maa tu nɔ́ ko loo nɔ ko he munyu kpakpa.” Pi kaa Yesu jaje anɔkualehi nɛ lɛ nitsɛ e he ye ɔ kɛkɛ, mohu ɔ, e si himi tsuo tsɔɔ kaa e suɔ nɛ e Tsɛ ɔ gbamihi kɛ e si womihi tsuo nɛ ba mi. (2Ko 1:20) Gbali ɔmɛ gba Mawu yi mi tomi kɛ kɔ Matsɛ Yemi ɔ kɛ e Nɔ Yelɔ nɛ ji Mesia a he munyu kɛ fɔ si fitsofitso. Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, bɔ nɛ e ba e je mi ha kɛ e wami nɛ e kɛ sã afɔle ɔ ha nɛ gbamihi tsuo nɛ a gba kɛ kɔ e he ɔ ba mi. Jehanɛ se hu ɔ, ní komɛ nɛ a peeɔ ngɛ Mlaa somi ɔ mi nɛ a ji nini ɔ hu ba mi ngɛ e blɔ fami. (Kol 2:16, 17; Heb 10:1) Lɔ ɔ, ngɛ Yesu ní peepee kɛ e munyu tutui mi ɔ, wa ma nyɛ ma de ke e “ye anɔkuale ɔ he odase.”

anɔkuale ɔ: Pi anɔkuale ko kɛkɛ he munyu nɛ Yesu ngɛ tue, mohu ɔ, e ngɛ anɔkuale nɛ kɔɔ Mawu yi mi tomi ɔmɛ a he ɔ he munyu tue. Mawu yi mi tomi ɔmɛ a kpɛti kake nɛ e he hia wawɛɛ ji kaa Yesu nɛ e ji “David bi ɔ” nɛ sɔmɔ kaa Osɔfo Nɔkɔtɔma Pe Kulaa nɛ́ e pee Mawu Matsɛ Yemi ɔ Nɔ Yelɔ. (Mat 1:1) Yesu tsɔɔ kaa yi mi tomi kake he je nɛ e ba adesahi a kpɛti, nɛ e tsu e sɔmɔmi ní tsumi ɔ ji kaa e maa jaje anɔkuale nɛ kɔɔ Matsɛ Yemi nɛ ɔ he ɔ kɛ tsɔɔ. Bɔfo ɔmɛ hu fiɛɛ sɛ gbi ko nɛ e ngɛ kaa jã loko a fɔ Yesu kɛ benɛ a fɔ lɛ ngɛ Bɛtlehɛm ngɛ Yudea a. Ma nɛ ɔ mi nɛ a fɔ David ngɛ.​—Luk 1:32, 33; 2:10-14.

nwtsty ní kasemi munyu Yo 18:38a

Mɛni ji anɔkuale?: E ngɛ heii kaa sane nɛ Pilato bi ɔ kɔɔ anɔkuale saisaa ko he se pi “anɔkuale ɔ” nɛ Yesu tu he munyu kɛ we ɔ. (Yo 18:37) Ke ji kaa Pilato bi sane nɛ ɔ kɛ juɛmi nɛ da a, jinɛ atsinyɛ jemi ko be he kaa Yesu ko ha lɛ heto. Se eko ɔ, Pilato ngɛ sane ɔ bie pi kɛ juɛmi ɔ kaa Yesu nɛ ha lɛ heto, mohu ɔ, e kɛ ngɛ e he fɛu yee. E ngɛ kaa nɔ́ nɛ e ngɛ dee ke, “O ke mɛni? Anɔkuale? Mɛni ji anɔkuale? Anɔkuale ko be he ko!” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Pilato mlɛ we nɛ a ha lɛ heto po, se e je kɛ ho Yuda bi ɔmɛ a ngɔ ya ngɛ kpo ɔ nɔ.

Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso

nwtsty ní kasemi munyu Yo 19:30

e ngmɛɛ e mumi ɔ he: Aloo “e gbo; e kpa mumi womi.” Munyu nɛ ji “mumi” (Hela, pneuʹma) nɛ a kɛ tsu ní ngɛ hiɛmi nɛ ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ “wami he wami.” Sisi numi nɛ ɔ kɛ Hela peemi munyu ek·pneʹo (e sisi tsɔɔmi tɛɛ ji “nɛ o maa wo mumi”) nɛ a kɛ tsu ní ngɛ ngmami kpahi nɛ tu nɔ́ nɛ ɔ he munyu ɔ mi ɔ kpaa gbi. Ngmami ɔmɛ ji Mak 15:37 kɛ Luk 23:46 (A tsɔɔ peemi munyu nɛ ɔ sisi ngɛ kuku nɛ ɔmɛ a mi ke “e ngɔ e nya” aloo kaa bɔ nɛ sisi ningma nɛ ngɛ kuku nɛ ɔmɛ a mi tsɔɔ “e wo e nyagbe mumi”). Ni komɛ tsɔɔ kaa Hela munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke “e ngmɛɛ . . .  he” ɔ tsɔɔ kaa Yesu je e suɔmi mi nɛ e kpa e he hlua mi kaa e maa hi wami mi, ejakaa nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e hia nɛ a tsu ɔ, a gbe nya. E je e suɔmi mi nɛ “e ngɔ e wami ngɔ ha” kɛ ya si gbenɔ mi.​—Yes 53:12; Yo 10:11.

nwtsty ní kasemi munyu Yo 19:31

jamɛ a He Jɔɔmi Ligbi ɔ ji He Jɔɔmi Ligbi ngua: Ligbi fɛɛ ligbi nɛ Nisan 15 nɛ ji ligbi nɛ nyɛɛ He Tsɔmi ɔ se ɔ maa nɔ nɔ ɔ, e ji He Jɔɔmi Ligbi. (3Mo 23:5-7) Ke He Jɔɔmi Ligbi klɛdɛɛ nɛ ɔ kɛ He Jɔɔmi Ligbi nitsɛ ɔ (Ligbi kpaagone ɔ ngɛ Yuda bi ɔmɛ a otsi kanemi ɔ mi. E jeɔ sisi kɛ je Soha pu si nɔmi le be kɛ ya si Hɔ pu si nɔmi be) ba bua a, e peeɔ He Jɔɔmi Ligbi “ngua.” He Jɔɔmi Ligbi nɛ ɔ eko lɛ nyɛɛ ligbi nɛ Yesu gbo ɔ se. E gbo Soha. Kɛ je jeha 29 kɛ ya si jeha 35 ɔ, jeha nɛ Nisan 14 nɔ Soha ligbi nɔ pɛ ji Jeha 33. Lɔ ɔ he ɔ, enɛ ɔ hu ji odase nɛ maa nɔ mi kaa eko ɔ, Yesu gbo Nisan 14 jeha 33.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane